iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Jaško: Po eurovoľbách vitajte v novej realite...

Jaško: Po eurovoľbách vitajte v novej realite, v dobrom i zlom: Škaredé očakávania majú jedno výhodu: po nich aj priemerne dobrý výsledok pôsobí vynikajúco. To platí pri pohľade na prvé neoficiálne výsledky eurovolieb na Slovensku. Strašidelné prognózy o víťazstve sabotérov, ktorí chcú vliezť priamo do vnútorností nepriateľa, sa nepotvrdili. Kotlebovci predbežne pošlú do europarlamentu dvoch svojich bojovníkov. To sa dá rozchodiť. Stratia sa spolu s ostatnými bláznami na okrajoch diania a budú si užívať (okrem platov) chvíľky slávy v besných poznámkach a prejavoch.

Žiaľ, prítomnosť radikálov sa zmenila už na istotu, ktorej sa nedá vyhnúť. Rozdielna je len intenzita ich úspechu a miera rozvratu, ktorú dokážu so sebou priniesť. Pozitívne naladení ich môžu považovať dokonca za užitočných, lebo nedovolia ostatným, aby zadriemali a zostali izolovaní vo svojich myšlienkových bublinách. Predbežní víťazi hlasovania z koalície PS/Spolu potvrdili, že sú na vrchole svojej vlny. Ich výsledok je dozvukom úspechu v prezidentských voľbách.

Výzva, ktorú majú pred sebou v období do parlamentných volieb je jednoznačná: vytrvať, demonštrovať čo najčastejšie schopnosť spolupráce a pritom zostať blízko reality. Lebo parlamentné voľby predsa len pritiahnu k urnám ešte jednu obrovskú skupinu voličov, ktorí môžu aj budú rozmýšľať úplne inak. Schopnosť prežiť znovu ukázalo KDH. Napriek súčasnej neúčasti v Národnej rade sa o nich vie, úniky smerom k evanjelizátorom a križiakom nie sú výrazné.

Sklamaní a porazení

Eurovoľby potvrdili aj iné trendy platné do budúcnosti. Maďarskí voliči majú nepríjemnú možnosť sa svojou voľbou navzájom vyšachovať tak, že nakoniec ich nebude v európskom parlamente ani v tom slovenskom zastupovať nikto. SNS a kollárovci si nič iné ako prehru nezaslúžili. Sú schopní všetkého, a tak je lepšie, keď tu budú chýbať.

To najlepšie na koniec. Smer opúšťa prvé miesto. Eurovoľby potvrdili definitívny súmrak tejto politickej sily, ktorá si nahrabala dosť medailí aj iných pôžitkov. Stratégia odložiť do europarlamentu pár straníckych rebelov a intelektuálov v štýle Beňovej a Zalu má svoje limity. Možno je dobrá pre dotyčných, ale nie pre budúcnosť strany.
Na výsledky týchto volieb nikto nečakal celú noc s napätím a nachystaným prípitkom. Napriek tomu vitajte v novej realite, aktuality.sk

X X X

PS/Spolu chcú uspieť aj vo voľbách do NR SR, Smer vidí dôvod na zamyslenie

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) by mala vyhrať koalícia Progresívne Slovensko (PS) - Spolu. V europarlamente by mali sedieť aj poslanci Smeru, ĽSNS, KDH, SaS a OĽaNO. Vyplýva to z predbežných neoficiálnych odhadov politických strán po sčítaní všetkých okrskov.

Podľa odhadov by koalícia PS – Spolu mohla mať 20,07 percenta. Druhý by mal skončiť Smer-SD so ziskom 15,69 percenta, tretia ĽSNS so ziskom 12,04 percenta. Nasleduje KDH s 9,67 percentami, SaS a jej odhadovaných 9,6 percenta. Do EP by sa ešte malo dostať OĽaNO s 5,24 percentami. Parlamentné SNS, Most-Híd a Sme rodina by nemali dosiahnuť ani päť percent.

Kiska: Mrzí ma len potvrdenie nárastu sily extrémistov

Už vo štvrtých voľbách po sebe (do vyšších územných celkov, komunálne, prezidentské a teraz eurovoľby) sa ukazuje, že ľudia si želajú zmenu. Prezident SR Andrej Kiska reagoval na neoficiálne výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) na sociálnej sieti. Zároveň doplnil, že ho mrzí len potvrdenie nárastu sily extrémistov.

Kiska zablahoželal víťaznej koalícii Progresívne Slovensko – Spolu. „Prekvapenie, ale víťazstvo nových ľudí v politike nad starými politickými matadormi je nielen inšpirujúce, ale aj veľmi potešujúce,“ poznamenal prezident. Zároveň zagratuloval aj ostatným stranám, ktorým sa podarilo získať mandáty. „Mrzí ma len potvrdenie nárastu sily extrémistov,“ uviedol Kiska.

„Čakajú nás kľúčové parlamentné voľby, ktoré – pevne verím – prekreslia politickú mapu Slovenska v prospech demokratických síl,“ poznamenal prezident. Eurovoľby podľa neho ukázali nielen, že to ide, ale že ľudia si to veľmi želajú.
Pellegrini je rád, že sa nenaplnila hrozba veľmi nízkej účasti

Premiér Peter Pellegrini (Smer) je rád, že sa nenaplnila hrozba veľmi nízkej účasti na voľbách do europarlamentu. Rovnako, že si priestor nevydobyli najmä protieurópske sily s plánom zničiť úspešný európsky projekt. Šéf kabinetu to skonštatoval v reakcii na neoficiálne výsledky.

„Som veľmi rád že, už doterajšie informácie naznačujú, že tieto dve hrozby sa nenaplnili. Účasť síce nelámala rekordy, no voliť prišlo podstatne viac ľudí ako naposledy. A to považujem za úspech. Rovnako ma teší aj to, že dôveru voličov dostali predovšetkým proeurópske politické sily, ktorých hlavným cieľom je udržanie Slovenska v spoločnom európskom dome,“ povedal Pellegrini.

Čaputová: Slováci ukázali, že budúcnosť Európy im nie je ľahostajná

Nastupujúca prezidentka SR Zuzana Čaputová je hrdá na Slovensko. Podľa nej Slováci ukázali, že budúcnosť Európy im nie je ľahostajná. Uviedla to v reakcii na neoficiálne výsledky eurovolieb na svojom profile na sociálnej sieti.
„Zdá sa, že v europarlamente nás budú zastupovať najmä proeurópske politické sily. Šírenie strachu nikdy nebude riešením problémov,“ uviedla Čaputová. Zároveň sa poďakovala ľuďom, že prišli voliť.

PS/Spolu chcú uspieť aj vo voľbách do NR SR

Strany Progresívne Slovensko (PS) a Spolu si urobia všetko preto, aby sa ich víťazstvom skončili aj budúcoročné voľby do NR SR. Vyplýva to z vyjadrení lídrov koalície PS/Spolu Michala Trubana a Miroslava Beblavého. Tieto strany sa vo voľbách do Európskeho parlamentu spojili do koalície. „Zatiaľ je to neoficiálne, ale voľby sme vyhrali. Je to vďaka tomu, že sme sa dokázali spojiť a ponúknuť dobrý program, no najmä slušných a kvalitných kandidátov,“ napísal dnes ráno Truban na svoj facebookový profil. PS/Spolu tieto voľby podľa neoficiálnych výsledkov vyhrali so ziskom približne 20 percent. „Urobíme všetko pre to, aby takto dopadli aj parlamentné voľby,“ napísal Beblavý.

„Ďakujeme voličom za dôveru, teraz je na našich nových europoslankyniach a europoslancoch, aby ju od prvého dňa pretavili do poctivej práce za európske Slovensko. My ostatní budeme pokračovať v práci na zmene k lepšiemu tu, na Slovensku,“ pokračoval Truban.

Výsledky znamenajú pre Smer dôvod na zamyslenie

Neoficiálne čísla naznačujú, že mobilizácia vo veľkých mestách, predovšetkým v Bratislave, odsunula stranu Smer na druhú priečku v celkových číslach. Pre Smer to znamená dôvod na zamyslenie, ako viac odkomunikovať program strany v mestách a zároveň viac mobilizovať voličov na vidieku, aby o osude krajiny nerozhodovalo iba hlavné mesto. Píše to strana na svojom facebooku.

„Teší nás, že drvivú väčšinu hlasov dostali strany, ktoré chápu, že Európska únia je najlepšou alternatívou pre Slovensko a zárukou pokoja a prosperity pre slovenských občanov. Podľa našich predbežných analýz získala strana Smer-SD viac hlasov ako v predchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu," dodávajú.

Most-Híd: Rozhodnutie voličov rešpektujeme, pokračujeme na domácej pôde

Rozhodnutie voličov parlamentná strana Most-Híd rešpektuje. Strana to uviedla na svojom profile na sociálnej sieti v reakcii na neoficiálne výsledky eurovolieb, podľa ktorých by nemala získať ani päť percent hlasov. Zároveň Most-Híd uviedol, že pokračuje na domácej pôde v prospech Slovenska aj Európskej únie.

„Účasť v porovnaní s účasťou pred piatimi rokmi sa síce zvýšila, ale 80 percent voličov sa aj včera rozhodlo neovplyvniť chod európskych dejín. Ale smerovanie Únie ovplyvnia aj oni,“ uvádza sa vo vyjadrení strany. Svoj názor podľa Mosta-Híd nevyjadrili a „poskytli priestor aj tým, ktorí našu krajinu chcú vyviesť zo spoločenstva, vďaka ktorému sa aj na Slovensku žije lepšie, slobodnejšie a v mieri“.

„Most-Híd je proeurópska strana, jej europoslanec József Nagy v predchádzajúcom období dosiahol vynikajúce výsledky. Vďaka nemu menšinové právne minimum je už na stole Európskej komisie,“ pripomenula strana s tým, že Nagy už nedostal ďalší mandát na to, aby mohol pokračovať v práci v oblasti ochrany práv menšín.

SNS: Politika nie je o polarizácii

SNS v reakcii na neoficiálne výsledky eurovolieb uviedla, že výsledky rešpektuje a ďakuje za každý hlas.
„Je nám ľúto, že voliči národne a vlastenecky cítiaci uverili ĽSNS a ich hlas prepadne. Čas ukáže, že pán Kotleba v gardistickej uniforme len ublíži slovenskej národnej politike doma aj v zahraničí. Politika a svet nie sú o polarizácii a extrémizme. Žiaľ sme svedkami, že sa to deje naľavo aj napravo, čo je zlá správa pre Slovensko do budúcna,“ uviedla SNS v stanovisku.

SaS chce výsledky analyzovať

Strana SaS sa vo svojom stanovisku poďakovala všetkým voličom, ktorí prišli voliť a najmä tým, ktorí volili práve liberálov.
„Náš realistický odhad hovoril, že získame dva mandáty, čo sa aj stalo. Ale sme ďaleko od toho povedať, že toto je úspech. Výsledky si musíme zanalyzovať v prvom rade v strane a zariadiť sa podľa toho,“ uvádza SaS v stanovisku.
Kresťanskí demokrati sú podľa Hlinu dôležití pre zmenu na Slovensku

Kresťanskodemo¬kratické hnutie vo voľbách do Európskeho parlamentu ukázalo, že je dôležitou časťou kostry systému parlamentnej demokracie. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu KDH Alojza Hlinu. Ako ďalej uviedol na svojom facebookovom profile, kresťanskí demokrati sú dôležití a sú dôležití pre zmenu, ktorá na Slovensko musí prísť.
„Pár dní oddýchneme a smerujeme do parlamentného zápasu. A budeme zápasiť húževnato, vytrvalo,“ napísal Hlina na margo neoficiálnych výsledkov eurovolieb.

Podľa odhadov, ktoré zverejnil líder OĽaNO Igor Matovič po sčítaní 95 percent okrskov, by PS-Spolu mohli získať štyri mandáty, Smer tri, ĽSNS dva, rovnako dva KDH, SaS jeden plus jeden po brexite a OĽaNO jeden mandát.

Odhady predpokladajú, že na Slovensku v eurovoľbách volilo okolo 20 percent ľudí. V minulých voľbách, ktoré sa konali pred piatimi rokmi, volilo 13 percent. Oficiálne výsledky volieb do EP zverejnia v nedeľu 26. mája o 23.00 h. Priebežné výsledky zverejňované nebudú. Slovensko si volilo 14 europoslancov.
/agentury/

X X X

Harabinovu politickú stranu by volilo 19,7 percenta voličov

Harabinovu politickú stranu by volilo 19,7 percenta voličov. Vyplýva to z prieskumu, ktorého výsledky prezentoval Michal Kovačič v diskusnej relácii Na telo s Michalom Kovačičom. Z prieskumu ďalej vyplýva, že päť percent voličov by nevedelo, či by svoj hlas tejto politickej strane odovzdalo, pričom 75,3 percenta voličov by Harabinovu politickú stranu nevolilo.

Z etablovaných politických strán by túto politickú stranu volili najviac voliči Kotlebu (35,8 percenta) a Slovenskej národnej strany (SNS) 27,3 percenta. Najmenej podporovateľov by mala Harabinova politická strana medzi voličmi strany Sloboda a Solidarita (SaS), konkrétne 4,9 percenta. Prieskum realizovala agentúra Focus pre TV Markíza v dňoch 16.5. až 23.5. na vzorke 1 020 respondentov./agentury/

X X X

Eurovoľby 2019: Mandáty získala na Slovensku aj krajná pravica, píšu v zahraničí

Americká tlačová agentúra AP venovala pozornosť tomu, že sa do europarlamentu dostali poslanci z ĽSNS.
Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS), krajne pravicový subjekt, ktorý má v slovenskom parlamente 14 kresiel, podľa očakávania prvýkrát získa kreslá v Európskom parlamente (EP), napísala v nedeľu americká tlačová agentúra AP na tému sobotňajších eurovolieb v SR.

Táto strana otvorene obdivuje nacistický bábkový Slovenský štát z obdobia druhej svetovej vojny. Členovia strany používajú nacistický pozdrav, obviňujú Rómov z kriminality na Slovensku, Severoatlantickú alianciu (NATO) pokladajú za teroristickú organizáciu a chcú, aby SR vystúpila z tejto aliancie aj z Európskej únie, uviedla ďalej v článku svetová agentúra AP.

ĽSNS sa v apríli dočkala vzpruhy, keď slovenský najvyšší súd zamietol návrh generálneho prokurátora na zákaz a rozpustenie tejto extrémistickej skupiny, ktorej činnosť porušuje ústavu, dodala AP. Účasť voličov na Slovensku v predchádzajúcich eurovoľbách v roku 2014 dosiahla 13 percent, teda najmenej zo všetkých členských krajín EÚ, pripomenula AP.

Protesty a spoločenské otrasy

Prieskumy verejnej mienky favorizovali stranu SMER - sociálna demokracia (SMER-SD), hlavného člena súčasnej vládnej koalície, a ukazovali zisk hlasov maximálne okolo 20 percent. Slovensko má 14 kresiel v EP, informovala ešte agentúra AP. Jedno kreslo dostane po odchode Británie z EÚ.

Nemecká tlačová agentúra DPA o Slovensku v súvislosti s eurovoľbami píše, že si volí 13 kandidátov. DPA poukázala na to, že účasť vo voľbách do EP bola v SR v roku 2014 iba 13 percent, teda ešte nižšia ako v susednom Česku, kde bola 18-percentná.

Avšak masové protesty a spoločenské otrasy za posledný rok postavili slovenskú politiku na hlavu, uviedla ďalej DPA. V marci si občania Slovenska zvolili prvú ženu do prezidentského úradu - proeurópsku liberálku Zuzanu Čaputovú. DPA poznamenala, že takýto posun nastal po dlhých mesiacoch demonštrácií, ktoré nasledovali po vražde slovenského investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej z konca februára 2018, aktuality.sk

X X X

Pri Slavíne stojí vila pre prezidenta. Ani Čaputová ju nechce

Oprava by si vyžiadala toľko peňazí, že sa do nej zatiaľ nepustili.

Prezident Rudolf Schuster po nástupe do funkcie prejavil záujem o bývanie v Bratislave a tak prezidentská kancelária kúpila v roku 2001 budovu od Východoslovenských železiarní za približne 1,2 milióna eur. Nachádza sa v lukratívnej časti hlavného mesta - hneď vedľa pamätníka Slavín.

Ivan Gašparovič však vo vile bývať nechcel a odmietol ju aj Andrej Kiska. Záujem nateraz nemá ani Zuzana Čaputová, ktorá nastúpi do funkcie v júni. Prvá prezidentka v histórii Slovenska avizovala, že chce zostať bývať v domovskom Pezinku. Budova nevyhovovala napríklad preto, že nemá vhodné reprezentačné priestory, napríklad na prijímanie štátnických návštev.

Bez obyvateľov navyše chátra, hoci každoročne si prevádzka vyžiada tisíce eur. Pred pár rokmi ju chcel dať Kiska opraviť, no náklady na renováciu sa kancelárii zdali privysoké. Firmy totiž v súťaži predložili tri ponuky: renováciu za približne 947-tisíc eur, za 978-tisíc eur a za 1,26 milióna eur. Odhadovalo sa pri tom, že na práce by malo stačiť 629-tisíc eur, aktulity.sk

X X X

V Iráne by sa mohlo konať referendum o jadrovom programe

Iránsky prezident Hasan Rúhání sa domnieva, že v islamskej republike by sa mohlo konať referendum o jadrovom programe krajiny v čase, keď sa rozpadá jej dohoda so svetovými veľmocami a rastie napätie so Spojenými štátmi. Informovali o tom v nedeľu iránske médiá.

Rúhání, ktorého uplynulý týždeň neobvykle verejne kritizoval najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí, podľa oficiálnej tlačovej agentúry IRNA o svojom návrhu hovoril na stretnutí so zástupcami hlavných iránskych médií v sobotu večer, píše agentúra AP.

Rúhání uviedol, že referendum navrhol Chameneímu ešte v roku 2004, keď bol vyjednávačom Iránu pre otázku jadrového programu. V tom čase podľa neho Chameneí s touto myšlienkou súhlasil. Hoci sa referendum neuskutočnilo, takéto hlasovanie „môže byť riešením kedykoľvek“, citovali médiá prezidenta.

Referendum by mohlo byť pre iránsku vládu politickým argumentom v prípade, ak sa rozhodne zvýšiť obohacovanie uránu, čo jej zakazuje tzv. jadrová dohoda s veľmocami z roku 2015. Americký prezident Donald Trump vlani rozhodol o odstúpení USA od tejto dohody, ktorá obmedzila nukleárne aktivity Iránu výmenou za zrušenie sankcií.

Rúháního vyjadrenie by mohlo byť vnímané aj ako snaha obhajovať svoj postoj po kritike Chameneího. Ten vyhlásil, že Rúhání a minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf – pomerne umiernení politici v rámci iránskej šiitskej teokracie, ktorí vyrokovali jadrovú dohodu – nekonali podľa jeho pokynov v súvislosti s plnením dohody. Podľa Chameneího sú totiž v jadrovej dohode „početné nejasnosti a štrukturálne slabé stránky“, ktoré by mohli poškodiť Irán.
Šéf iránskej diplomacie Zaríf bol v nedeľu na návšteve Iraku. Jeho tamojší rezortný partner Muhammad al-Hakím mu povedal, že Bagdad chce byť sprostredkovateľom medzi USA a Iránom a bude sa snažiť nájsť riešenie krízy medzi svojimi dvoma spojencami./agentury/

X X X

Kalavská a Krajčí sa zhodli, že Rázsochy sú dobrou lokalitou pre nemocnicu

Bratislavské Rázsochy sú dobrou lokalitou pre novú Univerzitnú nemocnicu. Myslí si to ministerka vnútra aj člen zdravotníckeho výboru Národnej rady SR.

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru-SD) a člen zdravotníckeho výboru Národnej rady (NR) SR Marek Krajčí (OĽaNO) sa zhodli v tom, že Rázsochy budú vhodnou lokalitou pre novú Univerzitnú nemocnicu Bratislava (UNB), ktorá by mala mať špičkovú európsku kvalitu. A to aj napriek tomu, že v jej blízkosti na bratislavských Boroch bude stáť súkromná nemocnica Penty. Obaja to uviedli v nedeľnej diskusnej relácii V politike na TA3.

„Rázsochy sú krásna lokalita. Je tam príroda. Ja si myslím, že sú tam výborné podmienky na to, aby tam bola
nemocnica, kde pacientovi bude dobre. Je to veľmi veľký pozemok, kde bude miesto pre kampus, pre slušné a pohodlné bývanie pre študentov a miesto pre vedecko-výskumnú základňu,“ povedala Kalavská s pripomienkou, že v bratislavskej Petržalke, v Starom Meste, ale aj v Podunajských Biskupiciach nemocnice ostanú. Pripomenula, že súkromná nemocnica na Boroch by nebola schopná takej expanzie, akú by štát potreboval.

Opozičný poslanec tiež pozitívne vníma miesto, na ktorom bude nemocnica postavená. „Lokalita Rázsochy štátu vyhovuje, je dostatočne veľká. Verím, že sa tam bude stavať aj kampus a vedecké inštitúcie,“ zdôraznil Krajčí. Myslí si však, že nemocnica mala byť postavená už dávno. „Obava, či štát dokáže postaviť nemocnicu, je veľmi opodstatnená,“ povedal.

Kalavská zdôraznila, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR vyhlási súťaž na plán novej UNB počas nasledujúceho týždňa. Uviedla aj to, že pri jej výstavbe chce najväčších hráčov na európskom trhu. Predpokladaná hodnota zákazky by mala byť vo výške 17 miliónov eur.

Personálne zlyhanie v Košiciach

Ministerka rovnako vyjadrila hlbokú a úprimnú ľútosť k prípadu z Univerzitnej nemocnice Louisa Pasteura (UNLP) v Košiciach, v ktorej pacient zomrel po nesprávne podanej transfúzii krvi. Prípad považuje za personálne zlyhanie.

Verí však, že podobným situáciám pomôže predchádzať novela zákona, podľa ktorej bude každý poskytovateľ ústavnej alebo ambulantnej starostlivosti musieť mať interný systém bezpečnosti pacienta. Prípadné odškodnenie bude Kalavská riešiť podľa výsledkov vyšetrovania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

V tejto súvislosti aj člen parlamentného výboru pre zdravotníctvo uviedol, že úrad by mohol pracovať efektívnejšie, no na druhej strane má v slovenskom zdravotníctve "svoje miesto". Tiež poukázal na to, že nie každá krajina takúto inštitúciu má.

Nedostatok pracovníkov

Diskutujúci sa dotkli aj témy stratifikácie slovenských nemocníc. Kalavská vysvetlila princíp prerozdelenia nemocníc na tri skupiny - lokálne, regionálne a univerzitné s dostupnosťou od 30 do 120 minút. Pre pacientov by mali byť dostupné aj kompetenčné centrá.

Poslanec OĽaNO poukázal aj na to, že podobný systém už v minulosti fungoval, no neskôr sa zmenil.
„Musíme sa vrátiť späť. Máme nedostatok zdravotných pracovníkov. Nutne potrebujeme centralizovať zdravotnú starostlivosť, keď ju chceme mať kvalitnú,“ povedal Krajčí. Zdôraznil však, že v rámci stratifikácie sa bude dožadovať toho, aby boli presne definované nielen nároky pacienta, ale aj maximálne čakacie lehoty.

Šéfka rezortu pri otázke čakacích lehôt vidí najmä úlohu zdravotných poisťovní. „Nákup zdravotnej starostlivosti je v rukách zdravotných poisťovní, takže tie sa musia snažiť,“ uzavrela Kalavská, aktuality.sk

X X X

Sociálni demokrati na Malte dosiahli historické volebné víťazstvo

Sociálnodemokratická strana vládnuca na Malte dosiahla v európskych voľbách najväčší volebný úspech v dejinách krajiny, vyhlásil v nedeľu premiér Joseph Muscat. Informovala o tom agentúra DPA.

Muscat pre verejnoprávnu televíziu TVM povedal, že jeho Strana práce (PL) získala v sobotňajšom hlasovaní približne 55 percent hlasov – a približne o 45 000 hlasov viac než konzervatívna Nacionalistická strana (PN). „Je to hlasovanie proti tým, ktorí rozmýšľajú negatívne,“ uviedol Muscat. „Je to hlasovanie proti tým, ktorí ľudí strašia problémami, ktoré neexistujú,“ vyhlásil.

Oficiálne úradné výsledky volieb do Európskeho parlamentu (EP) zverejnia na Malte rovnako ako v ostatných členských krajinách EÚ až po uzavretí posledných volebných miestností v Taliansku o 23.00 h. Predstavitelia politických strán stredomorskej ostrovnej krajiny však už vopred poskytli náznaky toho, ako tamojšie hlasovanie skončilo.
Účasť na voľbách do EP na Malte dosiahla tento rok 72,6 percenta, čo je pokles oproti 76,8 percenta z roku 2014. /agentury/

X X X

Z letiska v Piešťanoch odletel prvý charterový let

Prvý charterový let smeroval do Turecka.

Na letisku v Piešťanoch odprevadili dve stovky cestujúcich charterového letu do tureckej Antalye. Išlo o prvý zo 40 tohtoročných charterových letov na letisku, ktoré doteraz bojovalo o svoju záchranu. Pri tejto príležitosti odovzdali cestujúcej verejnosti aj novú príletovú halu.

Turisti do Antalye budú odlietať každú nasledujúcu nedeľu až do októbra a každý piatok sa pridajú charterové lety do egyptskej Hurgady. Dohromady je na tento rok naplánovaných 40 charterových letov. Prvé lietadlo priletelo do Piešťan z Antalye po turistov prázdne, na letisku ho Piešťanci privítali vodnou bránou.

Pásku na novej príletovej hale prestrihli predseda Trnavského samosprávneho kraja (TTSK) Jozef Viskupič ako zástupca majoritného akcionára Letisko Piešťany, primátor Piešťan Peter Jančovič a ďalší hostia. Viskupič uviedol, že do potrebných modernizačných úprav išlo viac ako 210 000 eur.

„Vybudovali sme príletovú, obnovili odletovú halu, pribudol detský kútik a ďalšie potrebné opatrenia,“ informoval Viskupič. Obnovenie letov je podľa jeho slov výsledkom dlhodobejšieho úsilia a tiež viacerých investícií. Na ďalšom rozvoji letiska jeho orgány intenzívne pracujú.

Tretí začiatok

„Sme v záverečnej fáze rokovania s investorom, ktorý by priniesol investície do majetku. Pôsobí aj na iných letiskách,“ dodal Viskupič. Pozemky letiska možno podľa jeho slov vnímať aj ako priemyselný park, ktorý tento investor dokáže využiť. „Pomohlo by to letisku dostať sa z červených čísel,“ konštatoval. Ako dodal, je rád, že sa na letisko vracia život a podčiarkol, že mimo sezóny je ho i naďalej možné využívať aj na iné podujatia, ako sú v tomto roku obnovené letecké dni či festivaly.

Turisti, ktorí boli hlavne z Považia, ocenili možnosť odletieť z Piešťan aj pre kratšiu vzdialenosť, aj pre to, že sa napríklad v Bratislave pri letisku zle parkuje. Najviac sa tešili Piešťanci, ktorí nemuseli pre let nikam cestovať.

Podľa riaditeľa Františka Vargu je to pre letisko v poradí už tretí začiatok. „Verím, že lety dopadnú dobre a bude to veľmi dobrý odrazový mostík pre sezónu 2020,“ povedal pre TASR. Na budúci rok by chceli výrazne zvýšiť počet charterových letov, rovnako aj objem karga a začať uvažovať o pravidelných linkách. „Rok 2019 je pre nás rok nula a dúfam, že dobre dopadne,“ dodal riaditeľ piešťanského letiska Varga.

Existencia piešťanského letiska bola zhruba pred dvoma rokmi ohrozená, až protest verejnosti a poslanecký záujem zvrátili rozhodnutie vtedajšieho vrcholného orgánu akciovej spoločnosti vyhlásiť jej zánik. Predchádzajúcemu vedeniu TTSK sa nepodarilo nájsť strategického partnera, spoločnosť zobrala pôžičku od súkromných osôb a po neschopnosti jej splácania mal majetok prejsť na veriteľa, aktuality.sk

X X X

Troch francúzskych členov Islamského štátu odsúdili v Iraku na smrť

Mužov zadržali v Sýrii Spojenými štátmi podporované jednotky bojujúce proti džihádistom. Iracký súd v nedeľu odsúdil troch francúzskych občanov na smrť po tom, ako ich uznal za vinných z toho, že sa pridali k extrémistickej skupine Islamský štát (IŠ). S odvolaním sa na súdneho predstaviteľa o tom informovala agentúra AFP.
Muži, ktorých zadržali v Sýrii Spojenými štátmi podporované jednotky bojujúce proti džihádistom, sú prvými francúzskymi členmi IŠ odsúdenými na smrť v Iraku, kam ich odovzdali na proces.

Odsúdení, ktorých menovali ako Kevin Gonot, Leonard Lopez a Salim Machou, majú 30 dní na podanie odvolania. Trojica patrí k 12 francúzskym občanom odovzdaným do irackej väzby vo februári. Irak prevzal do väzby tisíce džihádistov, ktorých zajali Sýrske demokratické sily (SDF) v uplynulých mesiacoch počas bojov zameraných na zničenie kalifátu IŠ.

Procesy so stovkami cudzincov

Iracké súdy viedli procesy so stovkami cudzincov, mnohých z nich odsúdili na doživotie a iných na smrť, hoci žiadneho zo zahraničných členov IŠ dosiaľ nepopravili. Ľudskoprávne skupiny ako Human Rights Watch (HRW) kritizovali protiteroristické procesy s Iraku, ktoré podľa nich často rozhodujú na základe nepriamych dôkazov alebo priznaní vynútených mučením.

Irak patrí k piatim krajinám sveta, v ktorých vlani vykonali najviac popráv, vyplýva z aprílovej správy organizácie Amnesty International (AI). Analytici okrem toho varovali, že iracké väznice boli v minulosti akýmisi "akadémiami" pre budúcich džihádistov vrátane vodcu IS abú Bakra Baghdádího, aktuality.sk