iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini: Návšteva Ruska je pre SR veľmi dôležitá...

... ide o strategické priority: Návšteva Ruska, ktorú absolvuje predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) 5. až 6. júna a počas nej sa stretne s prezidentom Vladimirom Putinom a premiérom Dmitrijom Medvedevom, je pre Slovensko veľmi dôležitá cesta. Má byť zameraná na naše strategické priority. Premiér to konštatoval v sobotu v Banskej Bystrici.

„Bude to oficiálne pracovné stretnutie s predsedom vlády a prezidentom Ruskej federácie. Budeme tam riešiť napríklad pravdepodobne dodávku paliva do našich jadrových elektrární, ďalej hovoriť o tranzite plynu vzhľadom na výstavbu Nord Stream 2, sú to pre nás kľúčové veci. Takže ide o vážnu návštevu, ktorá bude mať práve takýto pracovný rozmer, zameranú najmä na tieto naše strategické priority,“ priblížil Pellegrini.

Ako dodal, je rád, že v takom krátkom čase sme dostali termín u obidvoch najvyšších predstaviteľov Ruskej federácie./agentury/

X X X

Za extrémizmus vzali do väzby advokáta Františka P.

Sudca pre prípravné konanie na pracovisku Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Banskej Bystrici vzal do väzby obvineného advokáta Františka P. Právnika zadržali v rámci akcie Plukovník, ktorá bola zameraná na extrémizmus.

Súd vyhovel v plnom rozsahu návrhu prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý požadoval väzbu pre obavu, že obvinený by mohol pokračovať v trestnej činnosti a ovplyvňovať svedkov. Verdikt súdu nie je právoplatný. Obvinený advokát, ktorý pred súdom vystupoval bez obhajcu, podal voči nemu sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd, uviedla hovorkyňa súdu Katarína Kudjáková.

Národná kriminálna agentúra (NAKA) právnika zadržala vo štvrtok 23. mája počas razie s krycím menom Plukovník. Išlo o policajnú raziu proti extrémizmu. Protizločinecká jednotka zadržala viacero ľudí. Advokát František P. v minulosti zastupoval mafiánskeho bosa Mikuláša Černáka a poslanca za stranu Mariána Kotlebu Stanislava Mizíka. U právnika mali počas razie nájsť viacero predmetov s fašistickou symbolikou.

Jedným z dôkazov proti nemu má byť aj fotografia, na ktorej advokát pózuje v nacistickej uniforme. Právnik je obvinený zo založenia, podpory a propagácie extrémistického hnutia v súbehu so zločinom rozširovania a prechovávania extrémistických materiálov./agentury/

X X X

Žlté vesty pokračovali v protestoch aj deň pred eurovoľbami

Približne 3200 prívržencov hnutia tzv. žltých viest vyšlo túto sobotu do ulíc francúzskych miest, čo predstavuje oveľa nižšiu účasť než pri predošlých protestoch, ktoré sa vo Francúzsku začali už pred vyše polrokom.Tlačová agentúra DPA to uviedla s odvolaním sa na správu rozhlasovej siete France Info, ktorá vychádzala z údajov francúzskeho ministerstva vnútra.

Najnovšie zhromaždenia v Paríži a iných mestách sa konali deň pred tým, ako budú Francúzi hlasovať vo voľbách do Európskeho parlamentu. V samotnom hlavnom meste sa tentoraz zišlo približne 1100 ľudí. Minulý víkend sa podľa údajov francúzskej vlády zúčastnilo na tamojších protestoch žltých viest zhruba 15 500 osôb. Spočiatku pritom akcie v rámci tohto hnutia prilákali niekedy až 250 000 Francúzov a nezriedka dochádzalo k násilným zrážkam s bezpečnostnými silami, pripomenula DPA.

Protesty žltých viest boli túto sobotu naplánované aj v Lyone, kde v predošlý večer utrpelo zranenia 13 ľudí pri výbuchu spôsobenom pravdepodobne odpálením tzv. balíkovej bomby. Miestna prefektúra sprísnila bezpečnostné opatrenia a vyzvala obyvateľov, aby zachovali ostražitosť.

Blokády ciest a dôležitých objektov vo Francúzsku sa začali 17. novembra 2018, keď ich účastníci, oblečení do reflexných žltých viest, začali protestovať proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Protesty postupne prerástli do masového hnutia proti zvyšujúcim sa životným nákladom. Počet účastníkov protestných zhromaždení sa však postupne znižuje, aktuality.sk

X X X

Uchádzačov o post lídra konzervatívcov pribúda, ďalším je Hancock

Zápas o to, kto nahradí britskú premiérku Theresu Mayovú, sa ešte oficiálne nezačal, ale počet uchádzačov o post rýchlo narastá. Minister zdravotníctva Matt Hancock v sobotu oznámil, že bude kandidovať na post lídra Konzervatívnej strany a tým aj na post britského premiéra. Okrem neho je ešte niekoľko ďalších záujemcov, pripomenula tlačová agentúra AP.

Mayová v piatok vyhlásila, že 7. júna plánuje odstúpiť z funkcie predsedníčky konzervatívcov a zostať prechodne úradujúcou premiérkou, kým si jej strana nevyberie nového lídra. Boj o tento post sa oficiálne začne na budúci týždeň.
Mayová teda plánuje zostať straníckou líderkou aj počas blížiacej sa štátnej návštevy amerického prezidenta Donalda Trumpa a počas osláv pri príležitosti 75. výročia vylodenia spojeneckých národov v Normandii 6. júna

Jej nástupca bude musieť dokončiť brexit – túto úlohu Mayová za tri roky svojho pôsobenia vo funkcii nezvládla. Hoci sa jej podarilo uzavrieť s Európskou úniou dohodu o odchode Spojeného kráľovstva z EÚ, britskí poslanci dohodu v parlamente trikrát odmietli.

Termín odloženého odchodu Británie z EÚ je stanovený na 31. októbra, ale medzi britskými zákonodarcami stále nie je zhoda v tom, ako by mal odchod prebehnúť, a či vôbec. Očakáva sa, že konzervatívna strana dopadne zle ešte pred voľbou nového lídra – a to už v nedeľu po 23.00 h SELČ, keď sa budú oznamovať výsledky volieb do Európskeho parlamentu.

Najznámejším uchádzačom o post šéfa konzervatívcov je bývalý minister zahraničných vecí Boris Johnson, ktorý vyhlásil, že vyvedie Britániu z EÚ 31. októbra, aj keby to malo byť bez rozvodovej dohody s lídrami Únie.
Ďalší konzervatívny uchádzač, minister pre medzinárodnú rozvojovú pomoc Rory Stewart, v sobotu povedal, že ak Johnson vyhrá, nebude pracovať v jeho kabinete. Stewart uviedol, že nebude slúžiť premiérovi, ktorý je spokojný aj pri myšlienke brexitu bez dohody.

Stewart sa sťažoval, že Johnson na súkromnom stretnutí pred niekoľkými týždňami povedal, že nebude presadzovať odchod z EÚ bez dohody, ale odvtedy zrejme úplne zmenil názor. Mnoho ekonómov a podnikateľských lídrov varovalo, že odchod bez dohody bude mať drastický vplyv na ekonomiku Británie a takisto poškodí aj jej európskych susedov.

Počet uchádzačov o post po Mayovej sa zrejme rozrastie približne na desať kandidátov, pričom víťaza podľa očakávania zvolia do polovice alebo do konca júla. Britský minister zahraničných vecí Jeremy Hunt už v piatok uviedol, že sa bude uchádzať o post lídra Konzervatívnej strany. Kandidovanie zvažujú aj ďalší vplyvní konzervatívci – spomína sa bývalá ministerka práce Esther McVeyová, šéf rezortu vnútra Sajid Javid, bývalá líderka konzervatívcov v Dolnej snemovni Andrea Leadsomová, ministerka obrany Penny Mordauntová či ministerka práce Amber Ruddová.

Konzervatívna strana si volí lídrov v procese, ktorý má dva kroky. Najprv prebehne séria hlasovaní medzi zákonodarcami a tí určia dvoch hlavných kandidátov; potom ich mená predložia na celoštátne hlasovanie členom strany, ktorých je približne 120.000. Víťaz sa stane predsedom strany a premiérom krajiny.

Opozičná Labouristická strana už upozornila, že okamžite bude namietať proti novému lídrovi. Jej zámerom je totiž presadiť predčasné parlamentné voľby. Ihneď preto vyvolá hlasovanie o vyslovení nedôvery novému premiérovi./agentury/

X X X

Medzinárodný tribunál: Rusko musí prepustiť ukrajinské lode a námorníkov

Medzinárodný súd pre námorné právo (ITLOS) v sobotu rozhodol, že Rusko musí bezodkladne prepustiť 24 zadržaných ukrajinských námorníkov a vrátiť Ukrajine aj tri zadržané vojenské plavidlá. Informovali o tom agentúry AFP, AP a DPA.
Tribunál ITLOS so sídlom v Hamburgu, ktorý je medzivládnou organizáciou vytvorenou na základe Dohovoru OSN o morskom práve (UNCLOS), rozhodoval o žalobe Ukrajiny voči Rusku v prípade tzv. kerčského incidentu.

Incident, pri ktorom ruské námorníctvo zadržalo tri ukrajinské vojenské lode a ich posádky, sa odohral 25. novembra 2018 v Kerčskom prielive a prispel k ďalšiemu zvýšeniu napätia medzi Kyjevom a Moskvou, vyvolaným zmenou kurzu ukrajinskej vlády na prozápadný a konfliktom v Donbase.

Rusko tvrdí, že Ukrajinské lode narušili jeho hranice. Ukrajina túto interpretáciu odmieta a tvrdí, že jej lode chceli len preplávať cez Kerčský prieliv z Čierneho do Azovského mora.

Ukrajinským námorníkom hrozí v Rusku šesť rokov väzenia za ilegálne prekročenie ruských hraníc. Kritici Kremľa podozrievajú Rusko, že súdny proces s ukrajinskými námorníkmi bude zinscenovaný. Sudca ITLOS v rozhodnutí tiež uviedol, že obe strany by nemali podnikať žiadne ďalšie kroky, ktoré by vystupňovali už mimoriadne napätú situáciu.

Verdikt je však problematický, pretože Moskva pojednávanie v Hamburgu bojkotovala. Zastáva totiž názor, že o prípade by mal rozhodnúť len domáci súd v Rusku.

Ukrajina víta verdikt, Rusko si počká na arbitráž

Rozhodnutie Medzinárodného súdu pre námorné právo (ITLOS), na základe ktorého má Rusko bezodkladne prepustiť 24 zadržaných ukrajinských námorníkov a vrátiť Ukrajine tri vojenské plavidlá, je „jasným znamením pre Rusko, že nemôže beztrestne porušovať medzinárodné právo“. Námestníčka ukrajinského ministra zahraničných vecí Olena Zerkaľová to uviedla v sobotu v rámci reakcií na sieti Facebook, ktoré citovala tlačová agentúra AFP.

Nový ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zase napísal, že pokiaľ by Rusko rešpektovalo sobotňajší verdikt, mohlo by to znamenať „prvý signál od ruského vedenia o skutočnej pripravenosti ukončiť konflikt s Ukrajinou“. Bývalý prezident Petro Porošenko rozhodnutia ITLOS privítal s tým, že ide o „potvrdenie správnosti stratégie“, ktorú si Kyjev zvolil.

Zerkaľová vyzvala Rusko, aby „urýchlene a v plnej miere vyhovelo“ rozsudku, ktorý bude zrejme viesť k arbitráži. Moskva, obviňujúca zadržanú skupinu Ukrajincov z narušenia ruskej námornej hranice, však podľa AFP zatiaľ nedala nijako najavo, že by sa chystala podvoliť nátlaku zo strany Kyjeva.

„V priebehu nastávajúceho arbitrážneho konania budeme naďalej obhajovať náš postoj,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo zahraničných vecí. Terajšej situácii sa podľa neho bolo možné vyhnúť „pri dodržaní ruského práva týkajúceho sa plavby v tejto oblasti“./agentury

X X X

Na umelej riečke si zasurfujú, potom idú na pivo. Vitajte v Mníchove

Málokto vie, že pedantní Mníchovčania majú okrem cyklistiky podmienky aj na surfovanie. A to priamo v Mníchove.
Najnavštevovanejšou časťou Nemecka je nepochybne Bavorsko. Turistov láka najmä množstvo prírodných krás, hôr a jazier, teraz sa však pozrieme do Mníchova.

Všetko, čo by ste o najznámejšom meste piva na svete mali vedieť, zhrnie Slovenka žijúca v Mníchove, Gabriela Palai.
Obyvatelia Mníchova však ani zďaleka nie sú len konzumenti hektolitrov piva a pedantní dochvíľnici. Málokto vie, že sú vášniví surferi a surfovať chodia aj blízko centra mesta.

Pivári zapadnú

Mníchov je mestom piva, pivární a pivných osláv. Najznámejšou z nich je Oktoberfest, konajúci sa každoročne na prelome septembra a októbra. Mníchovčania sú na svoju mnohoročnú tradíciu varenia piva nesmierne hrdí. Vznik najstaršieho pivovaru je datovaný do roku 1328.

Priemerný obyvateľ Bavorska skonzumuje za rok približne 150 litrov piva. Tieto štatistiky zabezpečujú Bavorom prvé priečky v konzumácii piva v Nemecku a vyjadrujú mieru jeho obľúbenosti v danom regióne.

Pre všetky miestne pivá platí Zákon o kvalite piva - Reinheitsgebot, ktorý zaručuje jeho čistotu a kvalitu. Bavorské pivo obsahuje iba štyri klasické ingrediencie: vodu, slad, chmeľ a kvasnice, bez pridania konzervačných látok a iných prísad. Tieto vybrané zložky sú zvyčajne lokálneho charakteru.

Byť v Mníchove, neochutnať pivo, nezájsť do niektorej z Biergarten, nenavštíviť Hofbräuhaus alebo inú známu piváreň, je ako byť v Paríži a nevidieť Eiffelovku, alebo cestovať tisíce kilometrov do Peru a minúť Machu Picchu.
Pozor na meškanie

To, že Nemci všeobecne obľubujú pravidlá, je stereotyp, ktorý je s týmto národom už nejako spätý, no nie úplne vymyslený. Prvé, s čím bude cudzinec pravdepodobne v Mníchove osobne konfrontovaný, je dochvíľnosť. Neskorým príchodom neurobíte v tomto meste dobrý dojem. Okrem toho, že je to všeobecne považované za neslušné, majú Mníchovčania pocit, že mrháte časom, ktorý by mohli stráviť inak. Napríklad s rodinou, na pive s priateľmi alebo športovaním.

Surfujú na umelej riečke

Mníchovčania milujú šport a to hlavne futbal, beh, bicyklovanie či turistiku. Aj keď to môže znieť akokoľvek zvláštne, ich ďalším obľúbeným športom je surfovanie.

Existuje viacero miest, kde ho môžu praktizovať, no turisticky najznámejším je určite Eisbach, nachádzajúci sa na začiatku parku Englischer Garten v blízkosti centra mesta. Eisbach je 2-kilometrová umelá riečka neďaleko Domu Umenia, kde je stojatá vlna približne meter vysoká. Okrem surferov láka aj kajakárov, kúpanie je tu však zakázané.

Neoddeliteľnou súčasťou mesta sú cyklisti. A aj keď si s nimi primárne spájame európske metropoly ako Amsterdam či Kodaň, bez váhania môžeme Mníchov zaradiť do skupiny miest, obľubujúcich tento druh dopravy.
Rovinatý charakter a množstvo cyklistických trás nabáda jeho obyvateľov ku každodennému používaniu bicykla.

Westpark v Mníchove

Cyklisti majú v Mníchove vymedzené vlastné pruhy a očakávajú, že priestor pre nich určený, budú ostatní účastníci premávky plne rešpektovať.

Prechádzka v parku

Mníchov je zeleným mestom plným histórie, prírody a kultúry. Teplé jarné počasie je priam stvorené na prechádzku po jednom z množstva mestských parkov a záhrad. Olympijský park, Hofgarten v centre mesta, Westpark s japonskou záhradou, či jeden z najväčších mestských parkov na svete - Anglická záhrada (Englischer Garten). Tá svojou rozlohou 375 hektára prekonáva aj londýnsky Hyde Park či newyorský Central Park.

Nudisti tu tiež majú svoje miesta

Zaujímavosťou je aj miestna popularita nudizmu alebo inak FKK (Freikörperkultur). Hnutie obľubujúce nahotu má údajne pôvod v Nemecku a je viditeľne obľúbené aj v Mníchove. Existuje tu ale niekoľko miest, kde vás praktizovanie tejto filozofie určite prekvapí. Na kopu nahých opaľujúcich sa tiel nenarazíte len na brehoch rieky Isar, ale aj pri prechádzke v Englisher Garten.

Bavorská metropola je plná prekvapení, ale ponúka aj klasické turistické atrakcie.

Je známa svojou históriou, ktorá tu dýcha na každom kroku. Okrem komentovaných prehliadok či návštevy najznámejších pamiatok, odporúčam zavítať do niektorej z uznávaných galérií v múzejnej štvrti (Pinakotheken, Lenbachhaus). Z múzeí určite neobíďte novootvorené Múzeum histórie národného socializmu (NS-Dokumentationszentrum München) a najväčšie technické múzeum na svete -Deutsches Museum., aktuality.sk

X X X

Ako sa Hitler učil u Marxa a ako to súvisí s dneškom

Diskusie o nedávnej minulosti – a za takú sa stále pokladá takmer celé 20. storočie – bývajú zriedka nezaujaté. Táto skutočnosť však viac než zo snahy o skutočné poznanie histórie vyplýva z nutkania využiť ju na aktuálne politické boje. To je do istej miery prirodzené, no zároveň škodlivé. Rakúska spisovateľka Ingeborg Bachmannová tento paradox zhrnula v lakonickom konštatovaní: „História je učiteľka, len akosi nenašla žiakov.“

Po roku 1989 sme v súvislosti s dejinami ako prvé objavili teórie totalitarizmu. Antikomunizmus konečne mohol nehatene vyplávať na povrch a pokušenie položiť ho na jednu rovinu s nacizmom, teda s „absolútnym zlom“, bolo také veľké, že mu neodolal skoro nik. Dôkazom je zľudovenie slova „totalita“, aplikovaného na všetko, čo len trochu zaváňalo socializmom. Nik si veľmi nelámal hlavu nad tým, že teórie totalitarizmu boli nástrojom propagandy, hoci aj na tej „správnej“ strane frontu studenej vojny.

Na víťaznej vlne totalitarizmu v 90. rokoch plávali mnohí nielen u nás, ale stále i na Západe. Jedným z nich bol aj britský historik a liberál (dnes, pravda, pod týmto slovom chápeme niečo iné) George Watson. O rozruch sa postaral najmä svojou knihou The Lost Literature of Socialism (Stratená literatúra socializmu) z roku 1998, kde opisoval Hitlera ako socialistu a Marxa, naopak, ako rasistu. Ešte väčšiu publicitu získal svojimi vystúpeniami v dokumentárnom filme The Soviet Story (Sovietsky príbeh) z roku 2008, ktoré sa niesli v podobnom duchu. (Na slovenskej internetovej stránke, ktorá si kladie za cieľ dostať film do slovenských škôl, ho na prvom mieste odporúčajú bývalý prezident Ivan Gašparovič a slovenskí biskupi.)

Aby nedošlo k nedorozumeniu: tieto úvahy nie sú obhajobou komunizmu, ba ani marxizmu, aj keď vždy nemusí ísť o identické javy. Chcem iba poukázať na to, akým spôsobom sa skresľuje história, aby poslúžila ideologickej predpojatosti a čierno-bielemu videniu sveta. Pristavím sa len pri dvoch problematických tvrdeniach, ktoré však dostatočne odhaľujú pomýlenosť snáh „ukázať žiakom skutočnú, neľudskú tvár komunistickej a nacistickej ideológie a ich spoločné korene v marxizme“.

V slovenských prekladoch zobraných diel Karla Marxa a Friedricha Engelsa by ste márne hľadali článok s názvom Der magyarische Kampf (Maďarský boj) zo začiatku roku 1849. Friedrich Engels, ktorý iba pred rokom uverejnil spolu s Marxom Komunistický manifest, v ňom oslavuje hrdinský boj revoltujúcich Maďarov proti cisárskej Viedni, na ktorej stranu sa priklonili aj predstavitelia slovanských národov.

Engels z tohto faktu odvíja úvahy o historickej úlohe európskych národov, ktoré delí na pokrokové (Nemci, Maďari) a spiatočnícke (Slovania). No nielen to. Vychádzajúc z Hegelovej filozofie dejín, Engels odopiera „nehistorickým“ Slovanom právo na existenciu, označujúc ich nevyberane ako „odpadky“ a „ruiny“, ktoré v mene historického pokroku treba pozametať a odpratať.

Akokoľvek nechutne tieto výzvy môžu pôsobiť (v prípade Slovákov sa dajú vnímať aj ako urážka – preto ich naši ideológovia v prekladoch „decentne“ vynechali), odvodzovať z nich spolu s Watsonom návod na Hitlerov holokaust je prinajmenšom rovnako „uletené“. Najprv by totiž niekto musel dokázať, že Hitler čítal nielen tieto riadky, ale vôbec príslušné spisy Marxa a Engelsa, prípadne v čom konkrétne s ich autormi súhlasil. To sa, pokiaľ viem, zatiaľ nikomu nepodarilo a s najväčšou pravdepodobnosťou ani nepodarí.

Druhý príklad sa týka údajného Hitlerovho obdivu Lenina. Watson sa odvoláva na prednášky budúceho šéfa nacistickej propagandy Josepha Goebbelsa z roku 1925 s názvom Hitler či Lenin?, kde vraj vodcu boľševikov vyhlasuje za Führerov vzor. Zamlčuje pritom, že Goebbels koketoval so socializmom iba dovtedy, kým nestretol Hitlera a celkom neprepadol jeho „čaru“. V roku 1925 navyše nacisti prežívali hlbokú krízu a každé porovnanie so známymi radikálmi ich v očiach verejnosti zviditeľňovalo.

S tézou, že fašizmus je vlastne radikálny antimarxizmus, prišiel nemecký historik Ernst Nolte už v 60. rokoch minulého storočia. V 80. rokoch dokonca začal tvrdiť, že Auschwitz bol iba reakciou na gulag. George Watson zašiel ešte ďalej tvrdením, že nacizmus má korene údajne už u Marxa a Engelsa. To je ešte väčšie zjednodušenie ako tvrdiť, že kresťania ako takí môžu za holokaust, pretože nenávisť voči Židom je – skutočne – zakorenená už v evanjeliách.

Východiská zo slepej uličky totalitarizmu pritom boli formulované už dávno. Zlo nemá len jedného pôvodcu, skrývajúceho sa za nejaké masky. Katastrofy 20. storočia mali odlišnú ideologickú motiváciu: nacisti snívali o rasistickom raji pre vlastnú, partikulárnu pospolitosť, holdovali teda pokrútenej predstave „vyvoleného národa“, ktorej konkurentom podľa nich bol ich údajný starozákonný predchodca.

Boľševizmus, naopak, nadviazal na emancipačný diškurz osvietenstva, ktorým chcel oslobodiť utláčanú robotnícku triedu, hoci dodnes trvá diskusia o tom, do akej miery sa boľševizmus spreneveril marxizmu tým, že historický proces umelo urýchľoval v krajine (neskôr v krajinách) bez proletariátu.

Podobne musíme rozlišovať aj medzi podobami, aké na seba vzali vražedné dôsledky oboch ideológií: na jednej strane imperialistická vojna o životný priestor, na ktorej okraji sa praktikuje genocída, na strane druhej eliminácia spoločenských tried (áno, za neskorého Stalina aj národnostných skupín) ako prostriedok modernizácie zaostalej krajiny. Nemecko-izraelský historik Dan Diner v tomto prípade navrhuje hovoriť o „sociocíde“.

Odhliadnuc od týchto pre mnohých azda „jemných“ odtieňov, treba zdôrazniť, odkiaľ momentálne hrozí nebezpečenstvo. Eufória z porážky komunizmu si zaslúžila dávno vyprchať, pretože víťazstvo v studenej vojne sa ukázalo ako všetko iné, iba nie „koniec dejín“, pateticky ohlasovaný v 90. rokoch minulého storočia. Žijeme v rozpoltenom svete, a náš hlavný problém momentálne nie je v radikálnej ľavici. V Nemecku sa dnes opäť diskutuje o krachu demokracie, ktorý vyvrcholil aktom odovzdania moci Hitlerovi zo strany konzervatívnych elít (komunisti boli, pochopiteľne, strašiakom jedného i druhých).

Jedným z prvých dejstiev tejto drámy sa v roku 1922 stalo zavraždenie nemeckého ministra zahraničia Waltera Rathenaua, úspešného podnikateľa židovského pôvodu, ktorý počas prvej svetovej vojny riadil nemeckú ekonomiku a rozhodujúcou mierou prispel k bojaschopnosti nemeckej armády. Atentátnici, militantní radikáli z prostredia, v ktorom vykvasil i nacizmus, však vo svojej konšpiračnej zaslepenosti a nenávisti tieto zásluhy nebrali do úvahy – Rathenau bol pre nich stelesnením „židovského“ rozkladu protiosvietenského a antiliberálneho militarizmu, ospevovania násilia a mužného hrdinstva.

Vtedajší nemecký kancelár Joseph Wirth, člen katolíckej strany Centrum, vo svojom parlamentnom prejave žiadal od poslancov „trpezlivosť, pevné nervy a vytrvalosť aj v čase, keby bolo z osobného a straníckeho hľadiska príjemnejšie zaliezť do kríkov. Vždy demokraciu! No nie demokraciu, ktorá búcha do stola a hovorí: sme pri moci!“. Smerom k nacionalistickým poslancom kancelár Wirth nakoniec vyhlásil: „Tam stojí nepriateľ, ktorý kvapká jed do rán národa. Nepochybujeme: Tento nepriateľ stojí vpravo!“, MILOSLAV SZABÓ, Autor je historik, Filozofická fakulta UK, dennikN.sk

X X X

Ceny v Cannes sú rozdané! Zlatú palmu získala juhokórejská dráma Parazit

Slávnostným odovzdávaním cien sa v sobotu večer festival vo francúzskom Cannes končí.
Hlavnú cenu tohtoročného 72. ročníka filmového festivalu v Cannes, Zlatú palmu, tento rok získala dráma Kisaengčchung (Parazit) režiséra Pong Čung-hoa. Spoločensko-satirický film sa zaoberá témou rozširujúcej sa priepasti medzi bohatými a chudobnými vrstvami obyvateľstva v Južnej Kórei. Pong (49) získal prestížnu Zlatú palmu ako vôbec prvý režisér z tejto ázijskej krajiny.

Cenu za herecký výkon v Cannes dostal Antonio Banderas (Bolesť a sláva).Autor: Reuters, JEAN-PAUL PELISSIER
Pri preberaní ceny si režisér zavolal na pódium herca Song Kchang-hoa, ktorého dlhodobo obsadzuje do hlavných úloh, pričom ho označil za svoje „alter ego“.

Záverečný ceremoniál v Cannes

Na druhom mieste sa tentoraz umiestnil film Atlantique od francúzsko-senegalskej režisérky Mati Diopovej, ktorá súťažila v Cannes ako vôbec prvá režisérka čiernej pleti. Z festivalu si odnáša Veľkú cenu poroty.

Cenu za najlepšiu réžiu získali Jean-Pierre a Luc Dardennovci vďaka dráme Le Jeune Ahmed (Young Ahmed) a trofej za scenár udelili Francúzke Céline Sciamma za historickú romancu Portrait de la jeune fille en feu (Portrait of a Lady on Fire). Ceny za herecké výkony si vyslúžili Antonio Banderas (Bolesť a sláva) a Emily Beecham (Little Joe).
Zlatú kameru za najlepší prvý film dostal César Díaz za drámu Nuestras Madres (Our Mothers) a špeciálne uznanie udelili Eliovi Suleimanovi za komédiu It Must Be Heaven./agentury/