iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Žiadne zisky a kopa dlhov. Blíži sa koniec kapitalizmu?

Vo svete sa množia prípady firiem, ktoré netvoria zisky a len míňajú peniaze. Otázne zostáva, či je takýto vývoj udržateľný. Zisky, zárobky či slobodný trh. To je to, na čom stál a fungoval kapitalizmus vo vyspelých krajinách celé desaťročia. V posledných rokoch však prichádza k postupnému odkláňaniu od týchto základných princípov. Počet spoločností, ktoré netvoria zisk a zvyšujú svoje zadĺženie, neustále narastá. Takéto podniky dostali aj špeciálne pomenovanie – zombie firmy.

Ako nedávno upozornila Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo svojej štúdii, ich podiel sa od 90. rokov minulého storočia zvýšil z približne dvoch percent na viac ako 12 percent.

V praxi to znamená, že jedna z desiatich firiem je dlhodobo stratová a kopí dlhy. Napriek tomu stále funguje na trhu.
Okrem toho na burzy vstupujú čoraz častejšie firmy - startupy, ktoré od svojho vzniku produkujú len červené čísla a investori napriek tomu platia za ich akcie miliardy dolárov.

Požierajú zdroje

Ekonóm Ryan Banerjee z BIS a autor uvedenej štúdie hovorí, že takýto finančný vývoj má negatívne dopady na ekonomiku daného štátu, v ktorom zombie firmy pôsobia. Neefektívnym spôsobom totiž spotrebovávajú zdroje a tým pádom ich odčerpávajú z ekonomiky, z čoho potom ľudia nemajú úžitok.

Podľa analytika spoločnosti Finax Jána Jursu zombie firmy sú najmä problémom Európy a Japonska a sú priamym dôsledkom socialistickej politiky štátov pretavenej aj do monetárnej politiky.

„Celá európska filozofia, ktorú sme videli aj pri Grécku, stojí na tom, že štáty alebo ani firmy nemôžu krachovať, lebo to má negatívne sociálne dopady. Samozrejme, treba mať mieru aj v opačnom smere a nenechať krachnúť čokoľvek a kedykoľvek. No EÚ to preháňa,“ vysvetľuje.

Prípad startupov

Jursa by ale oddelil zombie firmy od startupov. Mladé začínajúce firmy pred vstupom na burzu fungujú v podstate rovnako. Najskôr získajú čo najviac zákazníkov a významný trhový podiel, a pritom spália miliardy eur.
Potom v istom bode po vstupe na finančné trhy sa prepnú a začnú tvoriť zisk.

„Do istej miery takto fungovali aj Google, Facebook alebo z nedávnejších aj Spotify. Je to udržateľný biznis model, ktorý sa ukázal v mnohých prípadoch ako úspešný. Na druhej strane na každý úspešný startup pripadá obrovské množstvo tých neúspešných a aj to je v poriadku. Tak sa triedia dobré nápady a biznis plány od zlých,“ tvrdí Jursa.

Nie je to koniec

Analytik Nadácie F. A. Hayeka Martin Reguli si nemyslí, že súčasný vývoj smeruje ku kolapsu kapitalizmu ako celého systému. Zároveň ale pripúšťa vznik veľkej nedôvery voči nemu.

„Za toto ale nemôžeme nevyhnutne viniť kapitalizmus. Problémom je, že podobne ako v rokoch boomu pred veľkou recesiou majú firmy dostupné veľmi lacné peniaze podporené nízkou úrokovou politikou centrálnych bánk,“ tvrdí Reguli.
Za nárastom zadlžených a stratových firiem vidí aj dobrú reklamu a marketing z ich strany. Príkladom sú spoločnosti ako Uber alebo Tesla. To podporuje dôveru u veriteľov a investorov.

Jursa s Regulim sa zhodujú, že kapitalizmus sa skôr či neskôr s tými neštandardnými podmienkami vysporiada. Investori totiž jedného dňa budú požadovať zisk zo svojich firiem. Potom globálna ekonomika zažije opäť ďalšie prasknutie bubliny.

Ďalšie hrozby pre kapitalizmus

Napriem tomu na kapitalizmus číhajú aj ďalšie nástrahy. Okrem dlhov a hordy lacných natlačených peňazí je to korupcia a monopolné prepájanie politiky s hospodárskou sférou.
Profesor Milan Zelený z Fordhamskej univerzity poukazuje na to, že oficiálne sa tomu hovorí ekonomická diplomacia, ale v skutočnosti ide o politické intervencie v záujme veľkých globálnych firiem, teda tých najbohatších.

V anglicky hovoriacich krajinách majú na to špeciálny výraz – crony capitalism. Ten sa dá voľne preložiť ako rodinkársky kapitalizmus, ktorý ničí slobodný trh.„Slobodný trh nie je voľný trh. Prvý menovaný chráni spotrebiteľov, zatiaľ čo voľný trh preferuje politicky zameraných producentov,“ dodáva Zelený.

O tom, ako funguje takzvaný rodinkársky kapitalizmus, napísal aj pred pár rokmi knihu americký finančník Hunter Lewis (Crony Capitalism in America: 2008-2012). Opísal v nej ako pre prežitie nie je dôležité len produkovať kvalitné a inovatívne produkty či služby, ale mať aj dobré kontakty na politický establišment.

Prepojenie politiky a biznisu

Jedným z príklad je, keď americký prezident Barack Obama po prepuknutí finančnej krízy viackrát rokoval s čelnými predstaviteľmi korporácií za zatvorenými dverami o ďalšom ekonomickom vývoji. O osude krajiny a obyčajných ľuďoch tak rozhodovali aj tí, ktorý dokázali dostať svoje spoločnosti do krachu. Preto považuje za paradoxné, keď bohatých nakoniec museli zachraňovať chudobní.

V neposlednom rade ďalším dôkazom rozmáhajúceho sa rodinkárskeho kapitalizmu je vymenovanie bývalého šéfa newyorskej pobočky americkej centrálnej banky (Fed) Timothy Geithnera za ministra financií.
Krátko po uniknutí tejto informácie, že prezident Obama ho vymenuje, akcie firiem, ktoré Geithner vlastnil vzrástli o 15 percent vyššie, aktuality.sk

X X X

Kosove zatkli 4 ľudí za údajné obchodovanie s ľudskými orgánmi

Kosovská polícia v piatok oznámila, že zatkla štyroch ľudí, vrátane dvoch žien, pre podozrenie z účasti na obchodovaní s ľudskými orgánmi. Štvorica osôb je podozrivá z „ilegálnych transplantácií a obchodovania s ľudskými orgánmi a bunkami“, uviedla polícia vo vyhlásení.

Osoby zatkli vo štvrtok pri razii na súkromnej klinike v oblasti kosovského hlavného mesta Priština, citovala z policajného vyhlásenia tlačová agentúra AFP. Jedného zo štyroch podozrivých prepustili, ale traja zostávajú v 48-hodinovej väzbe.
Medzi zhabanými dôkazmi sa nachádzali kópie zdravotnej dokumentácie a ďalšie dokumenty. Ďalšie podrobnosti o prípade polícia neposkytla.

Polícia zatkla už v apríli dvoch lekárov a dve zdravotné sestry, ktorí pracovali na súkromnej klinike na predmestí Prištiny, a to pre podozrenie z podobných zločinov.

Vlani v máji súd v Prištine poslal do väzenia dvoch kosovských lekárov za odoberanie obličiek a za predaj týchto orgánov bohatým pacientom, pričom za každú dostávali až do 100.000 eur.

Obaja lekári vykonávali operácie na darcoch obličiek, privezených do Kosova prevažne z Turecka, Ruska, Moldavska a Kazachstanu. Obličky im odobrali a predali pacientom, najmä Izraelčanom. Darcovia dostávali každý len po 15.000 eur.
Urológ Lutfi Dervishi a anestéziológ Sokol Hajdini dostali tresty odňatia slobody – prvý lekár na sedem a pol roka, druhý na rok.

Na súde zaznelo, že obaja lekári spolu pracovali na klinike Medicus v Prištine v roku 2008. Polícia urobila razie na tejto klinike v roku 2008 po tom, čo Turek, ktorému odstránili obličku, skolaboval na prištinskom letisku, keď čakal na let naspäť do Istanbulu./agentury/

X X X

Fitch potvrdila Slovensku rating A+ so stabilným výhľadom

Ratingová agentúra Fitch Ratings potvrdila Slovensku rating na úrovni A+ so stabilným výhľadom. Informovalo o tom v tlačovej správe ministerstvo financií. Fitch Ratings naďalej pozitívne hodnotí silný hospodársky rast Slovenska, a to najmä vďaka prílevu zahraničných investícií v automobilovom priemysle, vysokej súkromnej spotrebe a stabilnému makroekonomickému a politickému prostrediu.

Silný hospodársky rast podnecuje rast daňových príjmov, čo umožňuje znižovanie deficitu verejných financií, pričom v roku 2019 predpokladá Fitch Ratings pre Slovensko vyrovnaný rozpočet. Agentúra pozitívne hodnotí znižovanie verejného dlhu Slovenska, stabilný a dobre kapitalizovaný bankový sektor, nízku nezamestnanosť na úrovni 5 % a nárast miezd.

Za možné riziká považuje Fitch Ratings relatívne vysoký čistý zahraničný dlh, koncentráciu priemyslu v automobilovom sektore, ktorý čelí potenciálnym prísnejším environmentálnym opatreniam EÚ, ako aj protekcionistickej politike USA. Za riziko považuje aj stále vysokú (hoci mierne klesajúcu) zadlženosť domácností./agentury/

X X X

MMF: Slovenská ekonomika je úspešný príbeh, porastie o 3,5 %

Slovenská ekonomika je exportne orientovaná. Vzhľadom na zmeny ekonomického cyklu a štrukturálne zmeny, meniace automobilový priemysel, ktorý je hlavným motorom slovenskej ekonomiky, by vláda mala prijať opatrenia, ktoré by dali opätovný impulz rastu, uvádza sa v správe Medzinárodného menového fondu (MMF).

Medzi ne patrí posilnenie inštitúcií, zvýšenie efektívnosti verejného sektora a investícia do infraštruktúry a vzdelávania. Potrebné sú tiež prísna fiškálna disciplína a mikro- a makroprudenciálne opatrenia na zabezpečenia pokračujúcej fiškálnej a finančnej stability.

Slovensko je podľa MMF z hľadiska ekonomického vývoja príbehom úspechu. Ekonomika v uplynulých 5 rokoch rýchlo expandovala. Podporil ju rast úverov domácností, pozitívny vývoj na trhu práce a nové investície v automobilovom priemysle. Mimoriadne dynamická bola tvorba pracovných miest, čo spôsobilo pokles miery nezamestnanosti na nové minimá a podporilo mzdy v súkromnom aj verejnom sektore. Takisto sa zrýchlila inflácia, ktorá sa dostala nad 2 %. Ekonomika si však zachovala konkurencieschop¬nosť.

MMF počíta so spomalením rastu ekonomiky, keďže jednorazové vplyvy investícií v automobilovom priemysle slabnú. Fond očakáva, že v roku 2019 slovenský hrubý domáci produkt (HDP) stúpne o 3,5 %. Tempo expanzie by sa malo ďalej spomaľovať smerom k svojmu rastovému potenciálu. Domáci dopyt bude vďaka robustnému zvyšovaniu miezd a úverov naďalej podporovať ekonomickú aktivitu, aj keď o niečo menej než v poslednom čase. Vďaka aktuálnemu zvýšeniu kapacít v automobilovom priemysle, čo viac než vykompenzuje oslabenie externého dopytu, by sa mal zvýšiť príspevok čistého exportu.

Vyhliadky slovenskej ekonomiky však čelia veľkým rizikám. Otočenie ekonomického cyklu odhalilo niekoľko štrukturálnych slabostí, medzi ktoré patrí vysoká závislosť Slovenska od exportu a koncentrovaná štruktúra exportu, čo má za dôsledok, že ekonomika je veľmi citlivá na pokračujúce globálne obchodné spory a riziko brexitu bez dohody.
Misia MMF navštívila Slovensko 6. až 16. mája tohto roka. Stretla sa so zástupcami vlády, Národnej banky Slovenska (NBS), súkromného aj tretieho sektora.

„MMF ocenila zlepšenie rozpočtovej pozície za posledné roky. Lepší výber daní viedol k poklesu deficitu verejnej správy na 0,7 % HDP a verejného dlhu na 49 % HDP v roku 2018. Dlh tak klesol pod úroveň sankčných pásiem dlhovej brzdy,“ konštatoval minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD). V roku 2019 očakáva MMF deficit na úrovni 0,3 % HDP.

Misia MMF uvítala aj návrh na zavedenie viacročných záväzných výdavkových stropov a zvýraznila potrebu implementácie úspor identifikovaných revíziami výdavkov, vrátane oblasti výdavkov na zdravotníctvo. V oblasti štrukturálnych politík uvítal MMF viaceré opatrenia vlády. V oblasti vzdelávania sa zvýšil dôraz na ohodnotenie učiteľov a ich kariérny rozvoj a posilnil sa systém duálneho vzdelávania. Rozšírenie kapacít cenovo dostupnej starostlivosti o deti umožní ženám lepšie sa zapojiť na trhu práce./agentury/

X X X

Kováčik sa vyhol trestu za to, že dovolil zastaviť vyšetrovanie Bašternáka

Ak by chcel generálny prokurátor Kováčika potrestať, musel by tak urobiť pred niekoľkými rokmi. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik sa vyhol trestu za to, že dovolil zastaviť vyšetrovanie daňového podvodu Ladislava Bašternáka. Informuje o tom vo svojom piatkovom vydaní denník Sme s tým, že ak by chcel Kováčika potrestať generálny prokurátor Jaromír Čižnár, musel by to urobiť ešte pred niekoľkými rokmi.

Kováčik dozoroval podľa denníka prípad v čase, keď Národná kriminálna agentúra (NAKA) prvýkrát preverovala podozrivé fiktívne prevody bytov, za ktoré si, v súčasnosti už odsúdený Bašternák vypýtal vratku DPH za takmer dva milióny eur. So závermi policajnej vyšetrovateľky, ktorá vyšetrovanie v roku 2014 zastavila, sa Kováčik stotožnil a podporil ju.

„Kauzu začali opätovne preverovať až v marci 2016, keď na pochybnosti vyšetrovania upozornili médiá. V rozsudku Krajského súdu Bratislava senát Petra Štifta píše, že podvod, ktorý spáchal Bašternák, bol triviálne učebnicový,“ uvádza denník. Bez trestu zostala vyšetrovateľka, ktorá prípad zastavila, pretože koncom minulého roka odišla do dôchodku a trest nedostane ani Kováčik.

Rozdielne právne názory

Generálna prokuratúra argumentuje rozdielnymi právnymi názormi.

„Rozdielnosť právnych názorov prokurátorov nie je bez zistenia ďalších zákonných podmienok dôvodom na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania,“ uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry Andrea Predajňová. Ako podotkla, aj keby generálny prokurátor dospel k inému záveru, objektívna lehota na prípadné disciplinárne konanie už uplynula.

Keď v roku 2016 na pochybnosti pri vyšetrovaní podvodu upozornili novinári, Kováčik nariadil prípad opäť preveriť. Čižnár v lete 2016 na tlačovej besede s Kováčikom povedal, že prokuratúra vykonala previerku a boli tam konštatované pochybenia, minimálne, že zastavenie bolo absolútne predčasné. Hlbšie však prokuratúra pochybenia neriešila, aktuality.sk

X X X

Vývoj akcií vo Frankfurte ovplyvnili americko-čínske rokovania

Trumpove vyhlásenie o odložení sankcií na európske autá do USA nepomohli.

V končiacom sa 20. týždni tohto roka bol Dax, hlavný index nemeckej akciovej burzy, zásadne ovplyvnený vývojom obchodného sporu medzi Washingtonom a Pekingom. V dôsledku zavedenia nových amerických ciel na čínsky tovar klesol na najnižšiu úroveň za posledných 30 dní. Krátko na to sa v dôsledku signálov uvoľnenia napätia medzi dvoma najväčšími svetovými ekonomikami znovu priblížil na najvyššiu septembrovú hodnotu 12.435 bodov.

V piatok však Dax klesol o 0,58 % a týždeň uzavrel na hodnote 12.283,94 bodu. V porovnaní s piatkom (10. 5.) bol nižšie o vyše 1,5 %. Index MDax klesol v piatok o 0,73 % na 25.791,99 bodu. Vôbec ho neposilnilo rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa odložiť zavedenie sankčných ciel na európske autá do USA o pol roka.

Investori znovu dúfajú, že sa čoskoro dosiahne dohoda medzi Spojenými štátmi a Čínou aj preto, lebo v spore Washingtonu s Európskou úniou nastala teraz polročná prestávka.

V Európe sa dostáva do centra pozornosti politická agenda. Súvisí to s voľbami do Európskeho parlamentu (EP), ktoré sa po odsunutí odchodu Británie zo spoločenstva budú konať aj na Britských ostrovoch. Podľa prieskumov hrozí, že kritici EÚ dosiahnu ďalšie prírastky stúpencov.

Nemecká krajinská banka LBBW však očakáva, že Európska ľudová strana, do ktorej patria aj nemecké strany CDU a CSU, zostane najsilnejšou frakciou v EP. Jej analytici neveria tomu, že voľby budú mať silný vplyv na trhy. Predpokladajú však, že populistické sily v Bruseli budú sťažovať rozhodovanie nových orgánov spoločenstva.

Ekonomická agenda na oboch brehoch Atlantiku len málo ovplyvní vývoj trhov. Zverejňovanie správ o vývoji hospodárenia veľkých svetových firiem v prvom štvrťroku sa už pozvoľna končí. Výnimku tvorí len Ryanair, ktorý v pondelok (20. 5.) oznámi svoje ročné výsledky, aktuality.sk

X X X

USA, Kanada a Mexiko sa dohodli na zrušení ciel

Spojené štáty do 48 hodín zrušia clá na dovoz ocele a hliníka z Kanady. Obe krajiny to oznámili vo svojom piatkovom spoločnom oznámení.

Kanada súbežne zruší odvetné clá na americké výrobky. Podobný krok sa očakáva medzi USA a Mexikom. O uzavretí dohody, ktorá ruší clá s Kanadou a Mexikom, v piatok podľa agentúry Reuters hovoril aj americký prezident Donald Trump, aj keď clá na oceľ a hliník výslovne nespomenul. Dodal ale, že dúfa v skoré schválenie novej severoamerickej obchodnej zmluvy v Kongrese.

„Teší ma, že môžem oznámiť, že sme dosiahli dohodu s Kanadou a Mexikom a budeme do týchto krajín môcť predávať naše výrobky bez ciel, alebo bez väčších ciel,“ povedal Trump vo Washingtone na stretnutí realitných maklérov.
Namiesto ciel má byť zavedený monitorovací systém, ktorý zabezpečí, aby sa do USA a Kanady nedostali suroviny z iných štátov, ktoré z amerických ciel na oceľ a hliník výnimku nedostanú. Dohoda nezavádza na dovoz ocele ani na hliník kvóty.

Podľa vysoko postaveného mexického činiteľa, s ktorým hovorila agentúra Reuters, Mexiko ihneď potom, keď Washington oznámi zrušenie amerických ciel aj pre nich, tiež zruší odvetné clá na americké výrobky.
Spojené štáty zaviedli clá na dovoz ocele vo výške 25 percent a na dovoz hliníka vo výške 10 percent vlani v marci. Európska únia, Kanada a Mexiko mali z platenia týchto poplatkov dočasnú výnimka, ktorá ale koncom minulého mája vypršala.

Kanada ako odvetu uvalila clá na niektoré americké výrobky ako bravčové a hovädzie mäso a bourbon v celkovom objeme vo výške 12 miliárd dolárov. Tieto clá teraz zruší.

Zrušenie ciel podľa agentúry Reuters otvára cestu novej obchodnej dohode medzi USA, Kanadou a Mexikom. Takzvaná USMCA, nazvaná podľa ich začiatočných písmen, bola podpísaná vlani. Má nahradiť 25 rokov starú Severoamerickou dohodu o voľnom obchode (NAFTA) a schváliť ju ešte musia parlamenty zúčastnených krajín.

Kanadský premiér Justin Trudeau označil najnovší vývoj za „úžasnú správu“. Ako pripomenula agentúra Reuters, clá síce pomohli americkým výrobcom ocele a hliníka, poškodili ale iné sektory ekonomiky, ako napríklad poľnohospodárstvo./agentury/

X X X

Rusko vyplatí Greenpeace odškodné za zadržanie lode v roku 2013

Zhruba 2,7 milióna eur vyplatí Rusko ekologickej organizácii Greenpeace, ktorej loď plaviacu sa pod holandskou vlajkou v roku 2013 zadržalo v Barentsovom mori. Na urovnaní dlhoročného sporu sa dohodli zástupcovia Holandska a Ruska, informovala dnes organizácia Greenpeace.

Stály rozhodcovský súd (PCA) v Haagu už v roku 2017 rozhodol, že Moskva musí Holandsko za zadržanie lode pred ruskou ťažobnou plošinou odškodniť. Rusko ale výrok súdu odmietlo rešpektovať.

Holandsko-ruská dohoda by mala ukončiť dlhoročný spor, ktorý vyvolalo zadržanie lode Arctic Sunrise v septembri 2013. Ozbrojené ruské komando vtedy vstúpilo na loď pod holandskou vlajkou a zadržalo tri desiatky členov posádky. Ruské úrady zásah nariadili pre údajne nelegálny protest pri ruskej ropnej plošine Prirazlomnaja. Loď, ktorá sa plavila pod holandskou vlajkou, sa ale pohybovala v medzinárodných vodách.

Do Európy sa Arctic Sunrise vrátila v roku 2014. aktivistov z lode prepustili Rusi už v decembri 2013 na základe amnestie, ktorú ruskí poslanci schválili na návrh prezidenta Vladimira Putina. Agentúra Reuters upozornila, že Moskva vtedy k prepusteniu aktivistov pristúpila krátko pred začiatkom zimných olympijských hier v Soči.
Holandské ministerstvo zahraničia oznámilo, že s Ruskom dosiahlo „plnú a konečnú dohodu“, jej podrobnosti ale nezverejnilo.

„Spravodlivosti bolo učinené zadosť, teraz môžeme túto kapitolu konečne uzavrieť,“ reagovala dnes aktivistka Faiza Oulahsenová, ktorá sa v roku 2013 plavila na lodi Arctic Sunrise a v ruskom väzení strávila takmer tri mesiace.
Stály rozhodcovský súd (PCA) v Haagu pred dvoma rokmi rozhodol, že Rusko musí vyplatiť Holandsku odškodné vo výške 5,5 milióna eur. Moskva sa ale odmietla rozhodnutím tribunálu riadiť./agentury/

X X X

Čínske úrady vyšetrujú dve firmy, ktorým zmizlo z účtov 6 miliárd dolárov

Úrady sľubujú prísne potrestanie zodpovedných.

Hotovosť môžu spoločnosti len veľmi ťažko sfalšovať. To je dôvod, pre ktorý „zmiznutie" 6,1 miliardy USD (5,46 miliardy eur) z dvoch čínskych firiem zmiatlo investorov a prinútilo konať regulačné úrady. Farmaceutická spoločnosť Kangmei Pharmaceutical v apríli ohlásila, že v dôsledku „účtovnej chyby" nadhodnotila v roku 2017 svoju hotovosť o 29,94 miliardy jüanov (3,88 miliardy eur). Tento mesiac výrobca polymérových materiálov Kangde Xin Composite Material Group uviedol, že jeho audítor nedokázal objaviť 12,21 miliardy CNY, ktoré mali byť na bankovom účte.

Stratené peniaze

Regulačné úrady začali vyšetrovať obidva prípady a žiadna zo spoločností zatiaľ neposkytla podrobné vysvetlenie. Úrady sú však odhodlané zakročiť a sľubujú prísne potrestanie zodpovedných.

Práve nedostatočný dohľad je dlhodobo slabinou Číny. Najnovšie prípady prekvapili investorov, keďže pracujú s hotovosťou a „stratené" peniaze predstavujú viac než polovicu celkovej trhovej kapitalizácie oboch firiem spolu. To vyvolalo výzvy k prísnym sankciám voči zlyhaniam spoločností.

„Ak by ste mi povedali, že z jazera zmizla ryba, asi by som si tento príbeh kúpil. Chýbajúce vklady v hodnote desiatok miliárd sú nemysliteľné," zareagoval pre agentúru Reuters Liu Enqi, viceprezident Bank of Nanjing. „Keby sa toto stalo v USA, niekto by skončil vo väzení."

Účtovné chyby sú bežné na celom svete. Najbežnejšími problémami sú nadhodnocovanie aktív, falšovanie zákazníkov, zvyšovanie hotovosti alebo krádeže. Hotovosť na bankových účtoch sa však v zozname manipulácií objavuje len zriedka, keďže k tomuto typu podvodu je potrebná pomoc samotnej banky alebo audítorov.

Na základe čínskeho zákona o cenných papierov dostane kótovaná spoločnosť za nesprávne údaje pokutu až do 600.000 CNY. Trestný zákon počíta pre tých, ktorí zataja alebo úmyselne zničia účtovné záznamy, s trestom väzenia až na päť rokov a pokutou do 200 000 CNY.
(1 EUR = 1,1172 USD, 1 EUR = 7,7245 CNY), aktuality.sk

X X X

Film o sexuálnom zneužívaní nie je útokom na cirkev, tvrdí poľský arcibiskup

Poľský arcibiskup Wojciech Polak, hlava tamojšej katolíckej cirkvi, vo štvrtok vyhlásil, že nedávne odhalenia o sexuálnom zneužívaní neplnoletých osôb kňazmi nie sú útokom na cirkev, ale pomáhajú jej očisteniu.

Prímas Polak tým reagoval na dokumentárny film Tylko nie mów nikomu (Len to nikomu nehovor). Ten obsahuje výpovede dnes už dospelých mužov a žien, ktorých v detstve obťažovali a znásilnili kňazi. Film bol zverejnený v sobotu 11. mája na platforme Youtube a vyvolal vášnivú diskusiu verejnosti, pripomenula v piatok tlačová agentúra AP. Podľa dvojhodinového dokumentu bolo zneužívanie, ktorého sa dopúšťali kňazi, údajne kryté cirkvou.

Líder poľskej vládnej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczyňski nedávno povedal, že kritika kňazov je útokom na cirkev. Práve Kaczyňského strana má blízke vzťahy s katolíckou cirkvou.

Arcibiskup Polak vo štvrtok pre súkromnú televíznu stanicu TVN24 uviedol, že nevidí žiadnu „ruku zdvihnutú proti cirkvi“.
Sejm, dolná komora poľského parlamentu, už schválil prísnejšie tresty za pedofíliu. Tresty odňatia slobody sa zvýšia na maximálnych 30 rokov a vek pre legálny, povolený sexuálny život sa zvýši z 15 na 16 rokov. Toto opatrenie ešte musí schváliť horná komora, Senát, a prezident Andrzej Duda./agentury/

X X X

Nemecko vyplatí odškodné obetiam nacistickej sekty v Čile

Odškodné prišlo po tom, ako sa nemeckí prokurátori vzdali prípadu.

Nemecko v piatok oznámilo, že vyplatí do 10 000 eur každej obeti bývalej nacistickej pedofilnej sekty s názvom Colonia Dignidad v Čile. Správy o danom opatrení prenikli na verejnosť po tom, ako sa nemeckí prokurátori vzdali prípadu voči bývalému lekárovi Hartmutovi Hoppovi (74) vzhľadom na nedostatok dôkazov ohľadom sexuálneho zneužívania detí.
Sektu založil v roku 1961 Paul Schäfer, bývalý príslušník Wehrmachtu, laický kazateľ a usvedčený pedofil, ktorý zneužil, nadrogoval a indoktrinoval miestnych obyvateľov a držal ich ako faktických otrokov.

O odškodné sa môže uchádzať približne 240 nemeckých a čilských preživších tohto zariadenia vrátane 80 osôb, ktoré momentálne žijú v Nemecku. Fond, ktorý je na tieto účely vyčlenený, disponuje čiastkou najmenej 3,5 milióna dolárov. Projekt bude trvať do roku 2024. Niektorí dostanú aj dávky v podobe dôchodku.

Európske centrum pre ústavné a ľudské práva (ECCHR) však vyhlásilo, že nemecké ministerstvo zahraničných vecí "porušuje svoju právnu zodpovednosť na odškodnenie obetí" plnohodnotnejším spôsobom, dodávajúc, že "mnoho Čiľanov nebolo uvedených", informuje tlačová agentúra AFP.

Nemecká vláda a parlamentný výbor vo svojej správe v piatok uviedli, že Schäfer rozdelil rodiny, zneužil množstvo detí a aktívne spolupracoval s režimom diktátora Augusta Pinocheta pri mučení, vraždách a zmiznutiach.
Rozsah zločinov spáchaných v tejto izolovanej horskej komunite, nachádzajúcej sa 350 kilometrov južne od hlavného mesta Santiago, vyplával na povrch až po páde Pinochetovho režimu v roku 1990.

Schäfera, ktorý sa najprv ukrýval pred spravodlivosťou, zatkli v roku 2005 v Argentíne a následne uväznili v Čile za zneužívanie detí a iné zločiny. Zomrel vo väzenskej cele v roku 2010 vo veku 88 rokov, aktuality.sk