iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

V SPP majú exekúciu, cyperská schránka chce 30 miliónov

V SPP majú exekúciu, cyperská schránka chce 30 miliónov za Duckého zmenky: Slovenskému plynárenskému priemyslu (SPP) pre Duckého zmenky v stredu 15. mája zablokovali peniaze na účte a začali voči firme exekúciu. Podľa hovorcu spoločnosti Ondreja Šebestu ide o pokračovanie nezákonných pokusov cyperskej schránkovej spoločnosti Stroden Management Limited o získanie 30 mil. eur od SPP. Ako dodal Šebesta, začatie exekúcie a zablokovanie prostriedkov na bankovom účte je však podľa spoločnosti v „príkrom rozpore so zákonom“.

"Najvyšší súd SR síce v novembri 2018 svojím rozhodnutím priznal pochybný nárok schránkovej spoločnosti so sídlom na Cypre, avšak toto rozhodnutie nie je vykonateľné. SPP totiž v zákonnej lehote podal mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, ktoré v zmysle zákona zabraňuje možnosti začať voči SPP exekúciu,“ uviedol Šebesta. Doplnil, že cyperská schránka sa takto za každú cenu snaží nezákonne dostať k majetku SPP a Slovenskej republiky.

SPP v tejto súvislosti ihneď podal návrh na zastavenie exekúcie a zároveň podľa Šebestu pripravuje ďalšie kroky na ochranu svojich záujmov. A to vrátane podnetov na preskúmanie zákonnosti postupu relevantných subjektov v tomto exekučnom konaní, ako aj podania trestného oznámenia z dôvodu zjavného úmyselného konania spôsobiť SPP a Slovenskej republike škodu veľkého rozsahu.

Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré za štát vykonáva v SPP akcionárske práva, považuje informácie o exekúcii za škandál. „Takýto postup je výslovne v rozpore so zákonom o ochrane majetku štátu v plynárenstve, ktorý koncom minulého roka schválila vláda a Národná rada SR. Ministerstvo hospodárstva SR podporuje všetky kroky, ktoré tento protizákonný stav zvrátia a opäť uvoľnia prostriedky SPP,“ reagoval hovorca ministerstva Maroš Stano. Podľa neho by sa spôsobom, ako k pokusu o exekúciu majetku štátu prišlo, mali zaoberať orgány činné v trestnom konaní, aj ministerstvo spravodlivosti.

Takzvané Duckého zmenky boli podľa firmy všetky podvodne vydané a všetky sú neplatné bez výnimky. "SPP vo veci tzv. Duckého zmeniek v súdnom spore so schránkovou cyperskou spoločnosťou žiadne protiplnenie za tieto zmenky nikdy neprijal. Túto skutočnosť potvrdil v roku 2017 aj špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici, ako aj Najvyšší súd SR ako odvolací súd v trestnom konaní, v ktorých sa zároveň právoplatne konštatuje, že predmetné zmenky boli vystavené v rozpore so zákonom,“ uviedol hovorca plynárenskej spoločnosti.

Právoplatné rozhodnutia, ktoré sú výsledkom niekoľkoročného trestného konania, sú podľa Šebestu záväzné aj pre obchodnoprávne konanie. Súdy vo všetkých doteraz ukončených sporoch týkajúcich sa tzv. Duckého zmeniek právoplatne rozhodli v prospech štátnej plynárenskej spoločnosti. "SPP si naďalej, napriek tejto nezákonnej exekúcii, riadne plní svoje záväzky voči zákazníkom aj dodávateľom. Zároveň bez obmedzení prijímame všetky druhy platieb,“ doplnil Ondrej Šebesta.

Slovenský plynárenský priemysel, a.s. je najväčším dodávateľom energií na Slovensku, ktorý v oblasti dodávky plynu priamo nadväzuje na 160-ročnú tradíciu slovenského plynárenstva a od roku 2012 pôsobí aj na trhu dodávky elektriny. Zamestnáva približne 700 ľudí. Od roku 2014 je vlastníkom 100 % akcií spoločnosti Slovenská republika, ktorá svoje akcionárske práva vykonáva prostredníctvom Ministerstva hospodárstva SR./agentury/

X X X

Šéf Slovenských brancov sa fotil s Krajniakom. Poslanec tvrdí, že ho nepoznal

Keď minister obrany začal stupňovať tlak na Slovenských brancov a prepustil pre to niekoľkých vojakov z armády, Milan Krajniak sa ich zastal. Pondelkové stretnutie nacionalistov v Bratislave, organizované hnutím Sme rodina, prilákalo nielen desiatky členov strany, ich odporcov a médiá. Prejav krajne pravicovej francúzskej političky Marine Le Penovej si prišiel pozrieť aj šéf polovojenskej organizácie Slovenskí branci Peter Švrček.

Krajniak: Odfotili sme sa, potom sa predstavil

Po konferencii rozvinul spolu s ďalšími sympatizantmi občianskeho združenia Naša vlasť je budúcnosť, ktoré zastrešuje brancov, v miestnosti vlajku. Okrem toho sa Švrčekovi podarilo odfotiť sa aj s podpredsedom hnutia a poslancom Národnej rady Milanom Krajniakom.

Šéf brancov fotku uverejnil v rámci takzvaných príbehov na svojej fanúšikovskej stránke na Facebooku. Dal jej nadpis „konzervatívci“. Takto uverejnené zábery po 24 hodinách automaticky zmiznú.

Krajniak tvrdí, že o tom, s kým sa fotí, sa dozvedel až po vyhotovení záberu, keď sa mu Švrček predstavil: „Prišiel za mnou, že sa chce odfotiť. Myslel som si, že je to jeden z delegátov konferencie, lebo viacerí členovia sa so mnou fotili,“ hovorí Krajniak s tým, že so Švrčekom strávil v rozhovore len pár sekúnd.

Podľa slov zákonodarcu boli na konferenciu pozvaní len členovia hnutia, ale ľudí, ktorí sa chceli prísť pozrieť, neselektovali. „Sústreďovali sme sa len na to, aby sa dovnútra nedostali nejakí provokatéri,“ vysvetľuje Krajniak. O bližšej spolupráci so Slovenskými brancami či Švrčekom nič nevie.

Zastal sa vojakov

Aj šéf brancov pre Aktuality.sk povedal, že bližšie väzby s Kollárovým hnutím nemá. Na konferenciu podľa vlastných slov prišiel, lebo si chcel vypočuť najmä Le Penovú. No neskrýval ani sympatie k vyjadreniam Krajniaka na adresu Slovenských brancov.

Poslanec sa ich zastal, keď minister obrany Peter Gajdoš začal minulý rok na polovojenskú organizáciu stupňovať tlak. Najprv v júli podal podnet na generálnu prokuratúru, aby preskúmala zákonnosť existencie brancov.
Začiatkom augusta zas oznámil, že z ozbrojených síl nechal prepustiť bližšie neurčený počet profesionálnych vojakov, ktorí pôsobili medzi brancami.

Krajniak sa postavil na stranu vojakov a povedal, že prepustiť ich nie je podľa neho správne. „Trestá vojakov z povolania, ktorí neporušili žiaden predpis a vo svojom voľnom čase sa snažili pomôcť dobrovoľníkom, aby získali vojenské zručnosti,“ vyjadril sa podpredseda hnutia Sme rodina.
3
Prívrženci združenia Naša vlasť je budúcnosť po konferencii hnutia Sme rodina

Svoj postoj, že ak sympatizanti brancov nespáchali trestný čin, nie je dôvod ich vyhadzovať z armády, zopakoval Švrčekovi aj počas ich krátkeho stretnutia.

Pribúdajú politické posolstvá

Slovenskí branci sa dostali aj do dokumentu ministerstva vnútra Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 do sekcie Športovo – branné organizácie. Švrček sa odvtedy snaží presvedčiť verejnosť, že branci nie sú extrémistickou organizáciou.

Okrem zahrnutia v koncepcií boja proti extrémizmu mu však nepomohol ani minuloročný dokument, ktorý o brancoch natočil český režisér Jan Gebert, ktorý poodhalil Švrčekov svet.

Branci niekoľko rokov fungovali bez oficiálneho zastrešenia. To sa zmenilo v roku 2016, keď založili občianske združenie Naša vlasť je budúcnosť. Hoci Švrček o svojej politickej budúcnosti nahlas nehovorí, občianske združenie na sociálnej sieti prezentuje najmä politické názory.

„Pustili sme sa do ďalej aktivity, vytvárania hnutia Naša vlasť je budúcnosť, ktoré má za úlohu zatiaľ nie ísť do politiky, ale skôr robiť osvetu v národe, prebúdzať národ, ukazovať témy, upozorňovať na niektoré, ktoré sú dôležité a ako to vidíme my, že by sa mali riešiť,“ vysvetľoval Švrček na sociálnej sieti Twitch na kanáli s menom supernumtv, kde komentoval aj teroristické útoky na Srí Lanke. Sociálnu sieť dnes primárne vyhľadávajú ľudia, ktorí chcú cez stream sledovať, ako niekto hrá počítačové hry a zároveň ich komentuje.

Prevzali stránku

Twitch nie je jediná sieť, kde Švrček spolupracuje s iniciatívou s názvom Supernum. Priestor mu poskytli aj na svojej stránke Supernum Hovoríme pravdu na Facebooku. Stránka má viac ako 18-tisíc fanúšikov. No tých získala celkom iným obsahom.

Vznikla v roku 2011 a vďaka novým pravidlám siete sa dá zistiť, že pôvodne sa volala „Nie som drzá, iba hovorím pravdu“. 11. januára sa stránka premenovala na „Hovoríme pravdu“. Dovtedy publikovala hlavne obrázky s motivačnými citátmi, no odrazu zmenila zameranie. Deň po premenovaní uverejnila fotografie z pochodu brancov cez Nitru. Stretli sa tam pri príležitosti šiesteho výročia od založenia.

Svoje politické názory dnes Švrček šíri najmä cez svoju fanúšikovskú stránku na Facebooku, kde má 864 fanúšikov. No hlavným komunikačným kanálom je fanúšikovská stránka občianskeho združenia Naša vlasť je budúcnosť. Dnes má 5,5 tisíca fanúšikov, aktuality.sk

X X X

Fico nedodržiaval režim ochrany, bodyguardi mu však ostávajú. Žiada ich aj Figeľ

Predseda parlamentného brannobezpečnostného výboru Anton Hrnko (SNS) tvrdí, že dôvody na ochranu expremiéra naďalej trvajú. Po vlne kritiky, že má bývalý predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) pridelenú ochranku od rezortu vnútra sa táto téma riešila na parlamentnej pôde. Podľa Hrnka vyplynulo od informácií Sakovej, že sa podarilo zistiť autorov hrozieb, pre ktoré bola Ficovi pridelená ochranka.

„Dokonca boli niektorí páchatelia identifikovaní a mali schopnosti to robiť,“ dodal Hrnko. Zároveň povedal, že dôvody na to, aby mal Robert Fico ochranku, sú relevantné a sú to vyhrážky smrťou. Šéf branno-bezpečnostného výboru tvrdí, že vyhrážky nesmerovali len voči Ficovi, ale aj k členom jeho rodiny. „Jeho syn musel dokonca odísť študovať zo Slovenska."

Dokedy bude mať expremiér štátnu ochranku, Hrnko spresniť nevedel. Tvrdí, že sa to bude vyhodnocovať priebežne každý mesiac.

Vyhrážky prichádzajú aj zo zahraničia

Ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) trvá na tom, že pretrvávajú vážne dôvody, aby mal Fico naďalej pridelených “bodyguardov”. Zároveň odkázala, že o ochranu môže požiadať ktorýkoľvek verejný činiteľ, ktorý sa cíti ohrozený.
Keďže niektoré vyhrážky voči lídrovi Smeru-SD majú prichádzať spoza hraníc, slovenské bezpečnostné zložky v tejto veci spolupracujú aj s partnerskými organizáciami zo zahraničia.„Viac špecifikovať ale nebudem. Tieto informácie patria pod stupeň utajenia,” poznamenala.

Fico nerešpektoval pravidlá

Podľa Gábora Grendela z poslaneckého klubu OĽaNO sa však Fico nie vždy správal v súlade s predpismi, ktoré sú adekvátne k posilnenej ochrane.

„Boli situácie, keď si auto šoféroval sám bez prítomnosti ochrankára vo vozidle a boli situácie, kedy ochranka celý deň nehlásila trasu ani ciele, kam smeroval. To znamená, že ak by sa stal akýkoľvek bezpečnostný incident, tak v centrále Úradu na ochranu verejných činiteľov by nevedeli, že sa niečo stalo, že tam treba ísť, pomôcť,“ povedal Grendel.
Exminister obrany a poslanec SaS Ľubomír Galko po rokovaní parlamentného výboru vyhlásil, že ho argumenty šéfky rezortu vnútra nepresvedčili.

„Ak by hrozilo také nebezpečenstvo, aké nám popísala, mali byť prijaté oveľa razantnejšie opatrenia," upozornil.
Anton Hrnko a Denisa Saková tiež informovali, že sa momentálne rokuje aj o udelení ochranky pre Jána Figeľa, ktorý zastáva post osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva. Hrnko ani Saková dôvody ochranky pre Figeľa viac nešpecifikovali, aktuality.sk

X X X

Trump navrhol obrovské zvýšenie kvót na kvalifikovaných migrantov

Prezident USA Donald Trump predstavil vo štvrtok návrhy na reformu prisťahovaleckej politiky, ktoré dramaticky zvyšujú kvóty na kvalifikovaných pracovníkov. „Najväčšia zmena, ktorú robíme, je zvýšenie podielu vysoko kvalifikovaných prisťahovalcov z 12 percent na 57 percent, a chceli by sme dokonca zistiť, či môžeme ísť ešte vyššie,“ povedal Trump. „To nás dostane na rovnakú úroveň s ostatnými krajinami a vďaka tomu budeme celosvetovo konkurencieschop¬nejší,“ dodal podľa tlačovej agentúry AFP americký prezident.

„Sme zástancami otvorených dverí, ktoré chceme urobiť aj do našej krajiny. Ale veľký podiel týchto prisťahovalcov musí prísť na základe skutočnej potreby a kvalifikácie,“ uviedol Trump v Bielom dome. Navrhované reformy vyžadujú, aby sa prisťahovalci pred prijatím „naučili angličtinu a zvládli skúšku z občianskej náuky“, spresnil Trump.

Americký prezident sa takisto zameral na „zneužívanie azylového systému“ krajiny, ako to nazval.
„Naša krajina má hrdú históriu poskytovania ochrany ľuďom, utekajúcim pred prenasledovaním vládami. Žiaľ, oprávnených žiadateľov o azyl vytláčajú tí, čo si podávajú neopodstatnené žiadosti,“ uviedol Trump.
Zreformovaný prisťahovalecký systém bude podľa Trumpových slov „predmetom závisti súčasného sveta“, ale pravdepodobne sa v ostro rozdelenom Kongrese ďaleko nedostane, napísala agentúra AFP.

Trump postavil svoj prezidentský úrad na tvrdení, že Spojené štáty sú „zaplavené“ migrantmi a uchádzačmi o azyl.
Avšak odporcovia, väčšinou z Demokratickej strany, tvrdia, že Trumpovo presadzovanie výstavby ďalších plotov na hranici s Mexikom a jeho časté pranierovanie migrantov ako nebezpečných zločincov podnecujú rasovú nenávisť.
Šéf Bieleho domu vyhlásil stav núdze na južnej hranici s Mexikom a tým obišiel Kongres – ale uvoľnil tak miliardy dolárov na financovanie svojho sporného projektu múru. Okrem toho vyslal k mexickej hranici vojakov./agentury/

X X X

Proiránske milície v Iraku odmietajú, že by boli hrozbou pre Američanov

Dve významné proiránske ozbrojené skupiny v Iraku odmietli vo štvrtok tvrdenie predstaviteľov Spojených štátov, podľa ktorého takéto zložky predstavujú "bezprostrednú" hrozbu pre Američanov pôsobiacich v irackých misiách, čo si vyžadovalo čiastočné stiahnutie týchto diplomatov. Informovala o tom tlačová agentúra AFP.

Jeden z veliteľov šiitskej skupiny Harakat an-Nudžabá, ktorú podporuje Irán, pre AFP povedal, že spomínané tvrdenie je pre Washington iba „zámienkou“ na vyvolanie „rozruchu“ v Iraku. „Ak vydáme vyhlásenie týkajúce sa Spojených štátov, považujú to za hrozbu, ale ak Spojené štáty vykonajú útok, tak to nie je hrozbou?“ uviedol v tejto súvislosti.

V podobnom duchu sa vyjadril aj vodca proiránskej skupiny Asáib Ahl al-Hakk, podľa ktorého ide zo strany Spojených štátov o „provokáciu s cieľom vystupňovať psychologickú vojnu“ vzhľadom na terajšie napätie vo vzťahoch s Iránom.

Obe tieto skupiny sú významnými zložkami organizácie Ľudové mobilizačné sily (PMF), v ktorej prevažujú šiiti a ktorá v Iraku zohrala významnú úlohu v bojoch vedúcich k porážke teroristickej organizácie Islamský štát. Irak s väčšinovo šiitským obyvateľstvom je pod nátlakom Spojených štátov, aby obmedzil svoje vzťahy so šiitským režimom v susednom
Iráne, obzvlášť po tom, ako Washington vlani odstúpil od medzinárodnej jadrovej dohody s Teheránom, pripomenula AFP.

Nemenovaní vysokopostavení predstavitelia amerického ministerstva zahraničných vecí, ktorých táto agentúra predtým citovala, uviedli, že rozhodnutie Spojených štátov stiahnuť svojich diplomatov z Iraku bolo prijaté vzhľadom na „bezprostrednú“ hrozbu majúcu priamu súvislosť s Iránom. Táto hrozba podľa nich vychádza z prostredia irackých milícií, ktoré podliehajú veleniu iránskych revolučných gárd, oficiálne nazývaných Zbor strážcov islamskej revolúcie.

Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov nariadilo v stredu odísť všetkým pracovníkom amerického veľvyslanectva v Bagdade a konzulátu v Arbíle, ktorých prítomnosť nie je nevyhnutná pre fungovanie týchto zastupiteľských úradov v núdzovom režime. Odvolalo sa pritom na nešpecifikovanú hrozbu zo strany „teroristických a povstaleckých skupín“ v Iraku vrátane „protiamerických náboženských milícií“.

Tento krok nasledoval desať dní po tom, ako Biely dom nariadil presun lietadlovej lode a bombardérov do oblasti Perzského zálivu, aby boli pripravené odpovedať na prípadný útok vedený Teheránom, ktorý by bol namierený proti americkým záujmom alebo spojencom v danom regióne.

Británia vyhlásila zvýšenú úroveň ohrozenia svojho personálu v Iraku

Britská vláda deklarovala zvýšenú úroveň ohrozenia Britov pôsobiacich v Iraku, čo súvisí so „zvýšeným rizikom zo strany Iránu“. Spravodajská stanica Sky News o tom informovala vo štvrtok s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Okrem varovania príslušníkov britských síl a diplomatov v Iraku podľa nej Londýn uviedol do „stavu zvýšenej pohotovosti“ taktiež svoj personál v Saudskej Arábii, Kuvajte a Katare. Opatrenia sa týkajú aj rodín týchto osôb.

Sky News poukazuje v tejto súvislosti na vyhlásenia amerických predstaviteľov o zhoršenej bezpečnostnej situácii v kontexte aktuálneho stupňovania napätia medzi Washingtonom a Teheránom. Podľa jedného zo zdrojov z prostredia britskej vlády panuje presvedčenie, že sa zvýšila pravdepodobnosť, že Irán alebo spriaznené sily zasiahnu proti záujmom Británie, Spojených štátov alebo ich spojencov v danom regióne spôsobom, ktorý umožní popretie zodpovednosti v snahe vyhnúť sa vypuknutiu „otvorenej vojny“. Malo by pritom ísť o útoky na tzv. mäkké ciele, ako je ropná infraštruktúra alebo iné civilné objekty.

Takéto konanie by bolo odkazom, že Irán je rozhnevaný najnovšími sankciami zo strany Spojených štátov. Uvedenú analýzu podľa Sky News potvrdili ďalšie dva zdroje oboznámené so situáciou.

Britské ministerstvo obrany podľa tlačovej agentúry AP odmietlo tieto informácie komentovať. Ešte v stredu však vyhlásilo, že vníma hrozby pre britské, americké a koaličné sily v danej časti sveta a v súlade s tým aj postupuje. Podľa citovaného vyjadrenia Británia „už dlho dáva najavo obavy z destabilizujúceho správania Iránu v tomto regióne“.
Britský generál Christopher Ghika, ktorý je jedným z veliteľov medzinárodnej operácie proti organizácii Islamský štát (IS) v Iraku a Sýrii, iba v utorok vyhlásil, že zo strany Iránom podporovaných milícií nedošlo k nárastu hrozby pre koaličné jednotky. Následne však svoje vyhlásenie odmietol na žiadosť novinárov zopakovať a zdôraznil, že nebolo v rozpore s argumentmi Washingtonu o rastúcej hrozbe zo strany Teheránu.

Ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov nariadilo v stredu odísť všetkým pracovníkom amerického veľvyslanectva v Bagdade a konzulátu v Arbíle, ktorých prítomnosť nie je nevyhnutná pre fungovanie týchto zastupiteľských úradov v núdzovom režime. Odvolalo sa pritom na nešpecifikovanú hrozbu zo strany „teroristických a povstaleckých skupín“ v Iraku vrátane „protiamerických náboženských milícií“./agentury/

X X X

Týždeň v kocke, Dag Daniš: Kočnerov mobil je ako mínomet

Sedem dní v skratke: 1. Generálny manažér Smeru náhle odstúpil. Zrejme pre styky s Kočnerom. 2. Prezident Kiska si robí stranícku kampaň. 3. Američania hrozia vojnským úderom na Irán. 4. Súbežne s tým stupňujú obchodnú vojnu s Čínou, EÚ a Japonskom. Globalizácia naráža na svoje limity.

1. Smer, s. r. o.

Viktor Stromček, pokladník Smeru, v apríli nenápadne vycúval zo svojej funkcie. Zrejme preventívne. Dôvody mohli byť dva. Prvý: Stromček, tak ako väčšina Ficovych „sociálnych demokratov“, podniká. Figuruje v ôsmich firmách (politika je len časť jeho biznisu). Druhý: vyšetrovatelia aj médiá sa začali zaujímať o jeho podozrivú komunikáciu s podnikateľom Kočnerom z roku 2017.

Kočnerov mobil, resp. jeho obsah funguje ako mínomet. Na čo narazia vyšetrovatelia, ktorí rekonštruujú jeho správy, to vybuchne. Prokurátor Šufliarsky, podnikateľ Haščák, pokladník Smeru Stromček... Všetci z nich už oľutovali, že si písali s kamarátom Marianom K.

Stromček (ešte ako štátny tajomník ministerstva dopravy) v júni 2017 oslovil Kočnera, aby mu pomohol. Polícia viedla trestné stíhanie za vydieranie a prenasledovanie. Išlo pravdepodobne o problémy Stromčekovych známych z biznisu.

Kočner pomohol.

Nie, už sa tu nebudeme pohoršovať nad tým, že podnikateľ z mafiánskych zoznamov ovplyvňuje vyšetrovanie alebo trestné konanie. Napríklad pre svojich známych zo Smeru. To, že kriminálne skupiny za Fica ovládli políciu a časť prokuratúry, je notoricky známe.

Na Stromčekovej kauze je zarážajúca iná vec. Kočnerova pomoc ukazuje, ako to funguje pri trestnom konaní.
Keď chcete pomôcť pri stíhaní známych, potrebujete zistiť dve veci. Meno vyšetrovateľa. A meno prokurátora, ktorý kauzu rieši. Podľa toho sa, ako písal Kočner Stromčekovi, vyberie „vhodný právny zástupca“.
Teda taký, ktorý má dôverný vzťah s vyšetrovateľom alebo prokurátorom. Až taký dôverný, že ho môže podplácať. V záujme klieneta.

Podplácanie má svoje pravidlá. Skorumpovaní vyšetrovatelia a prokurátori berú úplatky (alebo iné protislužby) len od tých advokátov, s ktorými sa dobre poznajú. Prípadne, ak by mal Kočner šťastie, prokurátor mohol patriť medzi ľudí, na ktorých mal v archíve kompro-materiály. Alebo iné páky.

Stíhanie sa potom nekončí na súde. Zastaví sa už skôr. V starom známom štýle „skutok sa nestal“.
Škoda, že nepoznáme detaily prípadu, s ktorým Stromčekovi pomáhal Kočner. Teda: proti komu a v akej trestnej veci sa viedlo stíhanie. Koho kočnerovci vybrali ako „vhodného advokáta“. A či sa vec skončila happy endom. Teda zastavením stíhania.

Práve toto sú najväčšie zločiny, za ktoré je zodpovedný Smer a „naši ľudia“: zneužívanie štátnej moci a prokuratúry v prospech kriminálnych skupín.

A zároveň je to jedna z najväčších úloh pre vyšetrovateľov. Stíhať skorumpovaných grázlov s úradnými pečiatkami, ktorí nepracujú štát, ale pre mafiu.
2. Kiska si robí kampaň

Prezident Kiska najskôr na internete odštartoval vznik nového politického projektu s logom +1. Potom začal robiť online kampaň. V krátkych vidách spomína na desať „príbehov“, cez ktoré sumarizuje svoje zásluhy.
Začal kauzou Čistý deň. Pokračoval spomienkami sa stretnutie so Svätým otcom. A najnovšie ukazuje, ako zápasil s mafiou po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.

Spomienky Kisku sú mierne patetické. Mierne trápne. A mierne manipulatívne. Nebudeme prezidentovi vyčítať, že zneužíva svoj úrad na stranícku (súkromnú) kampaň. Po kritike odstránil z novších videí logo +1 a odkaz na stranícky web jenasviac.sk.

Väčší problém je v tom, že Kiska zavádza. A vypína hruď aj tam, kde by mal mlčať. Kiska sa vo videu „mafia“ pohoršuje nad tým, že po vražde Jána Kuciaka a po zisteniach, že časť štátu ovládla mafia, vláda nekonala. A rozhorčene sa pýta „dokedy, dokedy budeme takéto veci tolerovať“.

Asi by sa patrilo pripomenúť pánovi prezidentovi, kde bol ten týždeň, keď sa Slovensko búrilo proti vražde Jána Kuciaka. A keď Aktuality.sk zverejnili jeho posledný článok o prepojeniach kriminálnych skupín na Úrad vlády, čo okamžite
postavilo do pozoru vedenie polície, vládu, opozíciu, diplomatov aj europoslancov a komisárov v Bruseli.

Pán Kiska bol vtedy na lyžovačke v Rakúsku. Mnohí si kládli otázku „dokedy, dokedy sa bude pán prezident lyžovať“. Odpoveď: celý týždeň. Veď prečo prerušovať dovolenku a konať...

Keď si Kiska nakoniec vyzul lyžiarky a vrátil sa na Slovensko, vyzval na predčasné voľby alebo na zásadnú rekonštrukciu vlády, ktorá obnoví dôveru. Kiskovu výzvu (principiálne správnu) podporovali stovky tisíc ľudí na námestiach.
Lenže keď masové protesty vrcholili a Ficova koalícia kolabovala, Kiska náhle zmenil prístup. Prestal naliehať na predčasné voľby a okamžite, bez tvrdších podmienok, prikývol na Ficov záchranný plán s Pellegrinim. Iniciatíva Za slušné Slovensko pár hodín po stretnutí s Kiskom zrušila plánovaný verejný protest.

Otočilo sa to zrejme preto, že Kiska bol v tom čase tlačený do zakladania novej strany. Na čo potreboval čas.
Februárovú lyžovačku a marcové ústupky Ficovi však v jeho spomienkovom videu nenájdete.

3. Bombardéry pri Iráne

Keď Trump vyhral voľby a preberal moc, vybral si do tímu bezpečnostných poradcov ľudí, ktorí chceli Spojené štáty stiahnuť z konfliktov na Blízkom východe. Za ministra zahraničných vecí vymenoval Rexa Tillersona, ktorý presadzoval kissingeorvský prístup „mocenskej rovnováhy“ a dohôd namiesto vojenských riešení. Toto nastavenie Trumpovi dlho nevydržalo. Bezpečnostné služby a establišment sa vzbúrili. Trumpovi poradcovia boli jeden po druhom odstreľovaní. Tillerson padol. A na ich miesta sa natlačili „militaristi“.

Tí dnes volajú po vojenskom tlaku na Irán. Spojené štáty vysunuli na Blízky východ lietadlovú loď, bombardéry a raketové systémy Patriot. S úlohou zlomiť Irán – spojenca Rusov a Číňanov v Perzskom zálive. Buď hrozbou sily. Alebo silou.
Na prístupe Američanov k Iránu je zarážajúce, že celkom ignorujú dohody a záujmy európskych partnerov. V roku 2015 bola podpísaná jadrová dohoda s Iránom. Západ prerušil obchodné sankcie. Irán sa zas zaviazal, že pozastaví svoj vojenský jadrový program. Dohoda, akokoľvek nedokonalá, fungovala.

Minulý rok však Trump jednostranne rozhodol, že Spojené štáty dohodu (ku ktorej sa zaviazali) neuznávajú. Francúzi, Nemci a EÚ protestovali a naliehali na jej záchranu. Neúspešne. Američania európske záujmy celkom ignorovali.
Dnes spolu s Izraelom hrozia bombardovaním Iránu. Teda pokračovaním rozvratu na Blízkom východe, čo by viedlo k miliónom ďalších utečencov.

EÚ, najmä jej západné jadro, je proti ďalšej eskalácii konfliktu. Pochopiteľne.

Problém únie je však ešte stále v tom, že okrem pozorného sledovania a komentovania bezpečnostnej politiky nemá na viac.

4. Obchodné vojny

Celkom iným terénom, kde sa EÚ môže prejaviť ako reálna veľmoc, ktorá ostatným diktuje podmienky, je ten obchodný.
EÚ je v obchodnej politike veľmi dobre skonsolidovaná, vďaka čomu vystupuje ako jedna z najväčších, resp. najbohatších ekonomík na svete. V najbližších rokoch z tejto silnej pozície môže – vlastne môžeme – ťažiť.

Spojené štáty (spolu s Britániou) vycúvali z podpory globalizácie a obchodnej integrácie. A otáčajú smerom k ochrane národného trhu. V prípade Británie sa to prejavuje odchodom z únie a neschopnosťou pristúpiť na nové a pomerne tvrdé podmienky EÚ.

V prípade Spojených štátov zas vidíme ekonomický nacionalizmus. A obchodné vojny s rivalmi.

Američania rozšírili vysoké clá na čínsky tovar. Nasledovala čínska colná odveta. Súbežne s tým Trump pohrozil Európskej únii a Japonsku, že uvalí likvidačné clá na dovoz áut – ak únia a Japonsko nepristúpia na dohodu o obmedzení vývozu áut do USA.

Politika Američanov a Britov ukazuje, že globalizácia naráža na svoje limity. Práve v krajinách, ktoré boli považované za jej motor. Je to pochopiteľné. Západné nadnárodné korporácie začali vyvážať milióny pracovných miest do Číny, kde majú lacnejšiu pracovnú silu a nižšie dopravné náklady. Miliardové zisky následne nezdaňujú doma (aspoň nie v primeranom rozsahu), ale v iných daňových destináciách.

Výsledok: korporácie sú čoraz silnejšie a bohatšie. No ich materské krajiny trpia čoraz väčšími obchodnými deficitmi. A stagnáciou platov.

Problém Američanov (Britov) je však v tom, že globalizačné trendy nemôžu zvrátiť. Môžu ich len tlmiť, aj to len dočasne a v obmedzenej miere. Jedným z nástrojov sú clá a obchodné vojny. Alebo tlak na také obchodné dohody, ktoré budú obsahovať poistky na reguláciu nerovnováhy. Aby jedna krajina nevysávala zdroje z druhej...

Medzinárodný obchod bude v najbližších rokoch deformovaný ochranárskymi (politickými) zásahmi do neutrality trhu.
Dobrou správou je, že Európska únia je obchodne a ekonomicky dostatočne veľká, aby dokázala odolávať prípadným otrasom. V obchodnej aliancii s Japonskom je ešte silnejšia, ako Čína (najväčšia svetová ekonomika). Alebo ako Spojené štáty, ktoré sú v HPD podľa parity kúpnej sily až svetová trojka, aktuality.sk

X X X

Tínedžerka v Malajzii si po hlasovaní na Instagrame vzala život

Malajzijská tínedžerka, ktorá spustila na Instagrame hlasovanie s otázkou, či má žiť alebo zomrieť, si vzala život, pretože väčšina účastníkov prieskumu hlasovala za druhú možnosť. Po jej smrti nasledovala vlna výziev na vyšetrenie tragédie, informovala v stredu tlačová agentúra AFP.

Samovraždu spáchalo neidentifikované 16-ročné dievča z mesta Kuching vo východomalajzijskom štáte Sarawak, na severozápade ostrova Borneo. Hlasovanie spustilo v pondelok na Instagrame, platforme patriacej sociálnej sieti Facebook, kde sa zdieľajú fotografie.

Polícia označila prípad za „náhle úmrtie“.

„Toto je naozaj dôležité. Pomôžte mi vybrať si S/Ž,“ napísala tínedžerka, ako uviedol aj spravodajský portál Astro Awani. Písmeno S znamenalo „smrť“, písmeno Ž „život“.

Až 69 percent hlasujúcich ľudí bolo za to, aby dievča skoncovalo so životom, a 31 percent sa vyslovilo proti. Túto informáciu citovali miestne médiá s odvolaním sa na políciu. Zákonodarca Ramkarpal Singh vyzval na vyšetrovanie okolností tínedžerkinej smrti.

„Bolo by dnes ešte dievča nažive, keby ho väčšina netčanov na jeho účte na Instagrame odhovárala od samovraždy?“ položil zákonodarca otázku. Použil pri tom výraz „netizens“ – „netčania“, teda občania aktívni na internete.
„Vyzývam úrady,… aby prešetrili účty obete na sociálnych sieťach a okolnosti, ktoré viedli k jej smrti. Nech zabránime ďalšiemu zneužívaniu sociálnych médií v podobných situáciách,“ apeloval politik./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Štedré Vianoce so Stromčekom končia

Bývalý generálny manažér Smeru Viktor Stromček musí manažérsky a komunikačne zvládnuť ešte jednu vec: vlastný odchod.
Áno, aj

Možné dôvody Stromčekovho odchodu sú v princípe tri. Opúšťa podľa vzoru ďalších (Maďarič, Kažimír) potápajúcu loď. Splnil svoje zadania a ide si odmeny za ich splnenie užívať mimo strany.

Alebo sa musel spakovať, pretože smsky s Kočnerom sú v dnešnej situácii vysoko infekčné. Najväčším problémom Stromčekovho konca je práve toto. Čokoľvek povie Robert Fico alebo samotný Stromček, je nedôveryhodné a určené výlučne na reklamné účely. Pravdu povedia len vtedy, ak sa náhodou pomýlia, a na to si dávajú pozor.

Vo vzťahu k Smeru si všetci zvykli, že čierne je v skutočnosti biele, dobrovoľné odchody sú z donútenia a vedľajšie príčiny sú práve tie hlavné. S veľkou pravdepodobnosťou je Stromčekov „výsluhový dôchodok“ výsledkom kombinácie všetkých spomenutých dôvodov.

„Absolútne súkromné“

Písačky s Kočnerom presne ukazujú jeho štýl. Nenápadný, ale dôležitý hráč. Menej určený pre verejnosť, viac pre obchodných partnerov, lobistov, stavbárov a iných stranícko-vládnych dodávateľov. Aj v prezradených správach Kočnerovi pekne slušne vyká. Tak bol vychovaný. Môže sa teraz obhajovať odstupom od stíhaného grázla. Len chcel čosi zistiť v „absolútne súkromnej veci“. Však práve. Vždy ide o absolútne súkromné veci, v ktorých sa vplyvní nehanbia využívať svoje užitočné kontakty a možnosti.

Je pravda, že nejde o nič nové. Zabehnutosť týchto móresov je strašidelná. Stromček bol charakteristickou postavou biznisovo zameraného Smeru. Nastúpil do pozície generálneho manažéra po politickom komisárovi Richterovi. Nestaral sa o ideológiu a heslá, zabezpečoval chod obchodnej kancelárie. Zostáva dúfať, že Stromčekov odchod signalizuje blízky koniec štedrých smeráckych Vianoc, aktuality.sk

X X X

Poslanci odmietli zákony na podporu investigatívnej žurnalistiky a novinárov

Balík zákonov na podporu investigatívnej žurnalistiky a ochranu novinárov Národná rada SR odmietla. Predložili ho nezaradení poslanci Viera Dubačová a Miroslav Beblavý.

Novelou Trestného zákona chceli zaradiť novinárov do kategórie chránených osôb. „Aby boli útoky na nich posudzované prísnejšie,“ uviedli s tým, že novinári sú v súčasnosti ohrození a potrebujú ochranu. Zmena zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Úradu vlády SR mala zabezpečiť dotáciu na investigatívnu žurnalistiku v sume milión eur ročne.

Novelou zákonov o Rozhlase a televízii Slovenska (RTVS) a Tlačovej agentúre Slovenskej republiky (TASR) zas mienili zaviesť povinnosť verejnoprávnych médií zabezpečiť tvorbu investigatívnej žurnalistiky. „K tejto povinnosti sa pridáva aj adekvátne finančné krytie, a to najmenej jedno percento z rozpočtovaných výdavkov RTVS a dve percentá z rozpočtovaných výdavkov TASR,“ uvádzali v návrhu.

Poslanci sa neúspešne pokúšali zmeniť aj Civilný sporový poriadok. Novelou chceli znemožniť neodôvodnené žaloby na novinárov, ich zamestnávateľov a investigatívne mimovládne organizácie cez tzv. osobitnú podmienku konania, kde súd najprv preskúma spôsobenie ujmy a iba v prípade zistenia závažnej ujmy ďalej koná. Novelizáciou zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve zas chceli poslanci posilniť povinnosť orgánov verejnej moci a verejných funkcionárov odpovedať na otázky novinárov./agentury/