iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Danko v rádiu:Trošku som omámený, zapíjal som smútok

Danko v rádiu:Trošku som omámený, zapíjal som smútok po hokeji: Predseda NR SR a SNS Andrej Danko v relácii rádia Expres Braňo Závodský Naživo priznal, že je "omámený". Povedal to hneď na úvod relácie, keď sa ho moderátor pýtal na jeho poslednú cestu do Moskvy. "Trošku som omámený, lebo som zapíjal večer smútok po tom hokeji," povedal Danko. Neskôr v relácii po otázkach na Rusko zopakoval, že nevládze. "Pán redaktor, ťažko vládzem, fakt som dosť popil, prosím vás," povedal.

Predseda NR SR potom obhajoval svoju cestu do Moskvy. Tam ho pozval predseda ruskej Štátnej dumy Viačeslav Volodin, ktorý je na sankčných zoznamoch EÚ a USA pre svoju úlohu pri anexii Krymu. Danko povedal, že jeho ambíciou je robiť to, čo robí český prezident Miloš Zeman – otvárať dvere podnikateľom. Danko sa obhajoval aj tým, že s Ruskom predsa obchoduje aj Nemecko.

„Pán redaktor, počúvajte ma, tam chodia všetci,“ povedal s tým, že má dobré vzťahy aj s ruským ministrom obchodu. Potvrdil, že o niekoľko týždňov sa tam chystá opäť a chce vziať so sebou podnikateľov. „Chcem povedať, že ja sa vecami nikdy nechválim. Ale ak doma možno nemám uznanie, napríklad na audiencii u pápeža som bol na úrovni prezidentov,“ povedal ďalej s tým, že má dobré vzťahy aj v Nemecku alebo Francúzsku.

Danko tvrdí, že Slovensko pre výstavbu plynovodu Nord Stream 2 nebude mať škodu. „My by sme z hľadiska dodávky škodovať nemali,“ povedal. Tento plynovod obíde Slovensko, plyn pôjde z Ruska do Nemecka popod Baltské more.
Témou bola aj obranná spolupráca s USA. Danko trvá na tom, že pokiaľ je SNS vo vláde, Slovensko takúto zmluvu nepodpíše. Vďaka tejto dohode by Slovensko mohlo za americké peniaze rekonštruovať slovenské vojenské letiská.

Danko sa vyjadril aj k svojmu vzťahu s premiérom Petrom Pellegrinim a k spolupráci s ĽSNS. Jeho koaličným partnerom je predseda Smeru Robert Fico, Pellegriniho rešpektuje ako premiéra. V prípade spolupráce so stranou ĽSNS Danko tvrdí, že Smer s nimi rokoval iba v prípade určenia stropu dôchodku. „Bola to taká spanilá jazda,“ povedal Danko s tým, že má ubezpečenie, že o iných témach s kotlebovcami koaličné strany nerokujú.

Okrem toho podľa neho sa Ján Hoľko z ministerstva obrany nechystá byť šéfom Národného bezpečnostného úradu. Šéfa NBÚ navrhuje predseda vlády. „Kto donúti Petra Pellegriniho, aby sa mu natlačilo niečo, čo nebude v súlade s tým, čo on cíti?“ pýtal sa Danko.

Danko: Mal som len ťažký deň

Danko priznáva, že dnes má náročný deň, ale ohradzuje sa voči tomu, že by bol pod vplyvom alkoholu pri plnení si svojich povinností. Vyjadrenie Andreja Danka sprostredkoval agentúre SITA jeho hovorca Tomáš Kostelník.
„Žasnem nad tým, ako ste to niektoré média poňali,“ povedal neskôr počas tlačového brífingu. V pondelok mal podľa svojich slov stretnutie s cyperským predsedom parlamentu, od rána je na nohách a je po náročnej operácii, preto v relácii Braňa Závodského povedal, že je omámený a cíti sa pod tlakom.

Danko tvrdí, že v pondelok večer išiel na hokej s Kanadou. „Napínavý duel, v ktorom naši podali bravúrny výkon, som sledoval s vypätím nervov, asi ako väčšina z nás. A tak ako každý Slovák, aj ja som si myslel, že v poslednej sekunde zošediviem. Áno, priznávam, dnes mám náročnejší deň, no dôrazne sa ohradzujem, že by som bol pod vplyvom alkoholu pri plnení si svojich povinností. Tie som si vždy plnil a plním zodpovedne,“ uviedol Danko s tým, že ak sa previnil, tak jedine tým, že je pravým fanúšikom a už sa nevie dočkať ďalšieho zápasu. „A verím, že tentokrát víťazný gól strelia oni,“ uviedol na záver./agentury/

X X X

Kiska opäť nepodpíše novelu zákona o štátnych symboloch

Prezident Andrej Kiska opätovne odmietol podpísať novelu zákona o štátnych symboloch z dielne SNS. TASR informovala prezidentská kancelária. Právna norma bude napriek tomu platiť, keďže parlament minulý týždeň prelomil jeho veto. Za novelu hlasovalo 86 zákonodarcov. Štátny znak tak bude mať pri používaní osobitné postavenie.

Do zákona pribúdajú nové pojmy ako „znamenie štátneho znaku“ či „národný symbol“. Ustanovenia zákona považoval Kiska za rozporné s princípom právnej istoty, a teda aj s princípom právneho štátu. Právna norma podľa jej kritikov zakazuje prehranie a spievanie hymny iného štátu na verejných podujatiach, ak na podujatí nie je prítomná oficiálna delegácia daného štátu.

Zmeny v súvislosti so štátnym symbolom sa majú týkať napríklad športovej reprezentácie SR. Tá má povinne na významných súťažiach a pri príprave na tieto súťaže reprezentovať Slovensko umiestnením štátneho znaku na športovom odeve. „Iné grafické prvky športového odevu s výnimkou štartového čísla nesmú byť nadradené vyobrazeniu štátneho znaku,“ píše sa v materiáli.

Novela má tiež zaviesť a definovať nové pojmy ako „znamenie štátneho znaku“ či „národný symbol“. Znamenie štátneho znaku má podľa návrhu tvoriť dvojitý kríž vztýčený na strednom vŕšku trojvršia. Driek a ramená kríža majú byť na koncoch rozšírené a vhĺbené, vrchy sú oblé. „Znamenie štátneho znaku požíva rovnakú ochranu ako štátne symboly Slovenskej republiky,“ uvádza novela.

Národný symbol má podľa nej tvoriť dvojitý kríž vztýčený na strednom vŕšku trojvršia. Používať tento symbol by mohli fyzické osoby aj právnické osoby. „Jeho použitie však musí byť dôstojné,“ zdôraznila SNS.

Novela tiež upravuje sadzby pokút. Horná sadzba pokuty pre právnické osoby bude vo výške 10.000 eur namiesto doterajších 6638 eur. SNS pri zdôvodňovaní novely poukazovala na to, že v súčasnosti vznikajú nejasnosti súvisiace s používaním štátnych symbolov, najmä pokiaľ ide o ich používanie pri reprezentovaní Slovenska v zahraničí, v elektronickej komunikácii a v digitálnej podobe. Stáva sa tak podľa SNS, že štátne symboly sú nedôstojne vyobrazované či napodobňované.

Právnu normu predložila strana po tom, čo mala výhrady k novému logu na dresoch hokejovej reprezentácie. S logom nesúhlasia napríklad ani členovia Katedry archívnictva a pomocných vied historických Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (UK) v Bratislave./agentury/

X X X

Existuje milión dôvodov, pre ktoré by som mal mať ochranku, vyjadril sa Fico

Expremiér Robert Fico je presvedčený o tom, že existuje viacero dôvodov, pre ktoré by mal mať naďalej ochranku. Povedal to na utorkovej tlačovej konferencii. „Som naďalej presvedčený, že existuje milión dôvodov, prečo by mala pokračovať,“ povedal na adresu svojej ochranky. Ak však úrad pre ochranu ústavných činiteľov zváži, že to tak nevidí, bude sa musieť podľa svojich slov zariadiť. To, či niekto má alebo nemá nárok na ochranku, považuje za profesionálnu a odbornú vec.

Zdôraznil, že je to mimoriadne vážna a osobná vec, ktorá sa netýka len jeho. „Niekedy mám pocit, že by mali byť chránení aj ďalší ľudia v mojom okolí,“ dodal s tým, že nechce, aby sa táto téma politicky zneužívala. V tejto súvislosti tiež povedal, že obsahom politiky sa stala nenávisť.

„Nikto na Slovensku neslúžil ako premiér tak dlho ako ja,“ skonštatoval Fico s tým, že premiér je prvá politická aj exekutívna línia. Podotkol tiež, že ochranku bude mať do konca života aj súčasný prezident SR Andrej Kiska, ktorý podľa jeho slov počas svojho mandátu nič nerobil.

Doživotná ochranka pre Fica je podľa Sakovej na zváženie

Existujú dôvody, aby bola ochranka expremiérovi Robertovi Ficovi poskytovaná i naďalej. Rovnako je na zváženie, či by nemal mať ochranku doživotne ako prezident. Povedala to v utorok ministerka vnútra Denisa Saková (Smer-SD) v Hanušovciach nad Topľou pred výjazdovým rokovaním vlády.

"Na štvrtok máme zvolaný branno-bezpečnostný výbor, kde som pozvaná. Idem tam aj so šéfom ochranky. Samozrejme, tento branno-bezpečnostný výbor sa bude konať v utajenom režime. Sú dôvody na to, aby tá ochranka pánovi expremiérovi bola poskytovaná a budeme to jasne poslancom aj tlmočiť, uviedla Saková.

To, aby mal expremiér doživotnú ochranku podobne ako prezident, je podľa jej slov na zváženie. „Bol premiérom približne desať rokov a dovolím si tvrdiť, že bol dlhšie obdobie ako niektorí prezidenti boli prezidentmi, takže je to na zváženie,“ skonštatovala Saková.

Žiadosť o predĺženie Ficovej ochranky rezort vnútra schválil v septembri minulého roka. Dôvody, pre ktoré tak rozhodol, vtedy Saková špecifikovať nechcela, pretože podliehajú stupňu utajenia. Doplnila vtedy, že rozhodnutie budú prehodnocovať na mesačnej báze, a keď dôvody pominú, chránená osoba stráca nárok na ochranu./agentury/

X X X

Viceprezident Policajného zboru Krčmárik končí vo funkcii

Jeden z viceprezidentov Policajného zboru Martin Krčmárik končí vo funkcii. „Martin Krčmárik si k 15. máju podal žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru v Policajnom zbore," povedal hovorca policajného prezídia Michal Slivka.

Martin Krčmárik pôsobil v Policajnom zbore od roku 1993 s výnimkou obdobia rokov 2011 až 2012, keď pôsobil na ministerstve spravodlivosti. Vo funkcii policajného viceprezidenta bol od roku 2017. Nedávno sa uchádzal o post riaditeľa policajnej inšpekcie. Vo výberovom konaní však uspel dočasný šéf inšpekcie Adrián Szabó.

Prezidentom Policajného zboru je od roku 2018 Milan Lučanský, pričom ho vo funkcii potvrdili aj v tohtoročnom výberovom konaní. Prvou viceprezidentkou PZ je Jana Maškarová a ďalším viceprezidentom je Róbert Bozalka./agentury/

X X X

Ľubomír Jaško: Kotleba si zaslúži iných oponentov

Keď sa Andrej Danko postaví proti Kotlebovi – hoci len v televíznej debate – nemôže sa to skončiť inak ako trápne.
Takýchto súperov si Kotleba vždy vychutná. Posilnený podobnými víťazstvami bude ešte sebavedomejší.
Nebezpečná Kotlebova politika potrebuje kritiku od jasne vyhraneného súpera, ktorý by mal morálne aj politicky navrch. A samozrejme aj rečnícky. A predovšetkým by bol od Kotlebu odlišný, zásadne odlišný

Chaotická hádka

Inak je to chaos. Alternatívny Kotleba, bojovník za slovanskú vzájomnosť sa v debate na TA3 vysmieva Dankovi z toho, ako sa krčí (aj doslova fyzicky) pred Putinom. Takéto výčitky by voči iným skúšať nemohol.

A predseda parlamentu?

Smeje sa zo svojho oponenta, lebo jeho by do Moskvy nikto nezavolal. To však naozaj nie je hlavný Kotlebov problém. Do Moskvy neťahajú mnohých iných, a chvalabohu, že sa po Moskve nevláčia.

Konfrontácia zo strany predsedu SNS je typicky dankovská. „V živote som sa nepričinil k tomu, aby vaša strana bola zrušená.“ Tejto zmierovacej póze už nemôže veriť ani on sám. Už len preto nie, lebo inokedy sa Andrej Danko rád definuje ako ten najodvážnejší nepriateľ kotlebovcov, ktorý je ochotný za svätú vec demokracie prinášať obete a ísť do vážnych konfliktov.

Rozmazané rozdiely

Hádka s ĽSNS musí mať jasné motívy a zrejmý obsah. Ak ide o extrémistov, nemožno skončiť len pri tom, že ich predseda v Bystrici zle hospodáril.

Pri takejto námietke neexistuje nič prirodzenejšie ako pripomenúť všetky snskárske kšefty, tých je požehnane.
Aj výčitka vo vzťahu k prezidentským voľbám je z kategórie skvostov. Kto vyčíta Kotlebovi, že potopil Harabina pôsobí ako niekto, komu je tento svet falošných vlastencov a bláznov blízky. A veľmi mu záleží na tom, aby práve takýto prúd bol úspešný a vážený, najlepšie reprezentovaný aj prezidentom. Naozaj dojímavá starostlivosť.

Vo chvíli, keď Kotleba zjemní svoje reči a racionálne vyhlási, že nateraz netreba z únie utekať, rozdiely medzi ním a jeho národniarskym kolegom sa rozmažú. Mnohí si môžu položiť otázku: Prečo by namiesto jedného neschopného nemohol byť mojím favoritom tento prostoreký, ktorý sa na nič nehrá?, aktuality.sk

X X X

Exprezident Jimmy Carter utrpel zlomeninu, museli ho operovať

Bývalý americký prezident Jimmy Carter utrpel v pondelok pri páde vo svojom dome v štáte Georgia zlomeninu v oblasti bedrového kĺbu. Informovala o tom v utorok agentúra AP. Cartera (94) po úraze hospitalizovali v nemocnici v meste Americus, kde sa podrobil operácii. Podľa slov jeho hovorkyne Deanny Congileovej zákrok prebehol úspešne, rovnako ako počiatočná fáza zotavovania. S exprezidentom je v nemocnici aj jeho 91-ročná manželka Rosalynn, s ktorou žije už 73 rokov.

Bývalý šéf Bieleho domu utrpel úraz, keď sa chystal na lov divých moriek. Cartera v tejto súvislosti mrzí najmä to, že sa lovecká sezóna už končí a nebude môcť vyčerpať svoju kvótu.

Demokrat Jimmy Carter pôsobil v rokoch 1977–81 ako 39. prezident USA. V marci 2019 sa stal najdlhšie žijúcim prezidentom v dejinách USA. Predstihol vtedy exprezidenta Georgea H. W. Busha, ktorý zomrel vlani v novembri vo veku 94 rokov a 171 dní. Aj po odchode z Bieleho domu zostal verejne činný a v roku 2002 mu udelili Nobelovu cenu za mier za činnosť v jeho mimovládnej neziskovej organizácii Carter Center. Carterovi pred niekoľkými rokmi diagnostikovali rakovinu mozgu a pečene a následne sa podrobil operácii a rádioterapii.

Podľa lekárov bola liečba úspešná.

Televízia CNN pripomína, že zlomenina bedrovej kosti môže byť pre mnohých starších ľudí osudná. Na jej následky zomiera v priebehu 12 mesiacov jeden z troch pacientov nad 50 rokov. Súčasný republikánsky šéf Bieleho domu Donald Trump zaželal Carterovi rýchle uzdravenie. Podľa vlastných slov s ním nedávno hovoril a bol vo veľmi dobrej forme. „Bude (opäť) v poriadku,“ vyjadril sa Trump./agentury/

X X X

Venezuelská polícia zablokovala opozícii prístup do parlamentu

Venezuelské bezpečnostné zložky dnes zablokovali opozičným poslancom vstup do parlamentu, ktorého predseda Juan Guaidó sa pokúša zosadiť autoritárskeho prezidenta Nicolasa Madura. Dôvodom uzavretia parlamentnej budovy bol údajný bombový poplach, informovali médiá.

Madurov režim minulý týždeň zosilnel prenasledovanie opozičných poslancov a zadržal podpredsedu parlamentu. Guaidó na dnešnej akcii bezpečnostných zložiek reagoval slovami, že sa poslanci nenechajú zastrašiť.

Maskovaní agenti tajnej služby Sebin s automatickými zbraňami v rukách dopoludnia miestneho času (popo
ludní SELČ) spolu s príslušníkmi armády a polície zatarasili vstup do Národného zhromaždenia (AN), ktoré je jediným centrálnym orgánom v krajine snažiacim sa vzdorovať Madurovmu režimu. Poslancom žiadajúcim o vstup uniformovaní muži oznámili, že budova zostane uzatvorená pre pátranie po bombe.

„Toto celé je súčasť snahy zabrániť Národnému zhromaždeniu v práci,“ povedal agentúre Reuters poslanec Juan Pablo Guanipa. Zákonodarcovia sa podľa denníka El Nacional rozhodli, že dnešné zasadnutie usporiadajú na náhradnom mieste.

Maduro sa dlhodobo snaží parlament paralyzovať a vlani niektoré jeho kompetencie prevzalo ústavodarné zhromaždenie zložené z prezidentových stúpencov. Práve tento zbor minulý týždeň zbavil časť poslancov imunity pre ich účasť na protivládnych protestoch, prostredníctvom ktorých chce opozícia prinútiť Madura k odchodu. Režim v stredu zadržal podpredsedu parlamentu Edgara Zambrana, o ktorého osude nemajú blízki žiadne správy. Guaidó, ktorý sám prišiel o imunitu už v apríli, opakuje, že podobné kroky opozíciu nezastrašia.

„Snaží sa vziať legislatívnu moc ako rukojemníkov, zatiaľ čo diktátor sa opevňuje v paláci, v ktorom by nemal byť, a podozrieva všetkých vo svojom okolí. Dnes znovu ukázal svoj strach z legitimity AN,“ napísal Guaidó na twitteri v reakcii na dnešné dianie.

Muž uznávaný viac ako päťdesiatkou krajín za dočasného prezidenta v nedeľu Madura obvinil, že sa v snahe umlčať opozíciu sa uchýlil k „štátnemu terorizmu“ a cielene medzi ľuďmi rozsieva strach. Socialistický vodca označuje opozičné akcie za snahu o puč riadenú zo zahraničia a hrozí svojim oponentom väzením./agentury/

X X X

Francúzi zatkli päť osôb v súvislosti s decembrovým útokom v Štrasburgu

Päť ľudí zatkli vo Francúzsku v súvislosti s útokom strelnou zbraňou a nožom na vianočnom trhu v Štrasburgu, pri ktorom vlani v decembri zomreli piati ľudia a 13 ďalších utrpelo zranenia. Uviedla to v utorok tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na francúzske súdne zdroje.

V denníku Le Parisien a v ďalších francúzskych médiách sa objavila správa, že zatknuté osoby sú podozrivé z dodania zbraní útočníkovi, ktorý sa na úteku pred políciou rozhodol vraždiť na verejnosti. Útočníkom bol 29-ročný Chekatt Chérif, podľa miestnej polície sa nachádzal na zozname ľudí, ktorí boli monitorovaní pre podozrenie z terorizmu.
Zbrane objavila polícia počas prehliadky v dome útočníka v deň, keď ho nezastihli na domácej adrese a on sa následne rozhodol pre útok na vianočných trhoch v centre Štrasburgu. Útočník z miesta činu utiekol, polícia ho vypátrala a zastrelila o dva dni po intenzívnej pátracej akcii.

Vyšetrovatelia neskôr objavili aj video, na ktorom Chérif prisahal vernosť extrémistickej skupine Islamský štát, ktorá sa aj prihlásila k zodpovednosti za tento útok.Po atentáte úrady rozbehli oficiálne vyšetrovanie voči viacerým podozrivým osobám, pričom obvinenia sa týkali terorizmu a porušenia zákona o strelných zbraniach./agentury/

X X X

Britská vláda musí schváliť zákon o brexite do leta, zhodli sa ministri

Britskí ministri sa v utorok dohodli, že budú pokračovať v rokovaní s opozičnou Labouristickou stranou, ale zdôraznili, že vláda musí schváliť legislatívu o brexite ešte predtým, ako sa zákonodarcom začne letná prestávka. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na hovorcu britskej premiérky Theresy Mayovej.

Po zdĺhavom stretnutí tímu ministrov Mayovej vlády došlo k dohode o pokračovaní v dialógu, avšak ministri vyjadrili nutnosť prijatia návrhu zákona o dohode o vystúpení Británie z EÚ (Withdrawal Agreement Bill) parlamentom a jeho čo najskoršieho podpísania.

„Ministri zúčastnení na rokovaniach načrtli detaily daných kompromisov, ktoré je vláda pripravená zvážiť v záujme dosiahnutia jednotného postoja umožňujúceho Británii opustiť EÚ s dohodou v čo najskoršom termíne. Kabinet sa dohodol na pokračovaní diskusií s labouristami,“ uviedol hovorca.

Labouristická strana podporí podľa svojho tieňového ministra pre brexit Keira Starmera len takú dohodu o vystúpení z EÚ, ktorá bude predtým odsúhlasená v referende. Výrazná väčšina labouristických poslancov, pravdepodobne až 150 z celkového počtu 246, nepodporí dohodu, ktorá predtým neprejde referendom, povedal Starmer pre denník The Guardian.
Mayová nové referendum odmieta a tvrdí, že voliči sa rozhodli už v roku 2016, keď zahlasovali za odchod. Minister zahraničných vecí Jeremy Hunt povedal, že nové referendum by podľa jeho Konzervatívnej strany bolo „zradou toho, za čo ľudia hlasovali“. Strana chce podľa neho aplikovať výsledky prvého referenda.

Ak rokovania medzi labouristami a konzervatívcami neuspejú, parlament bude hlasovať o sérii návrhov o brexite s cieľom zistiť, či niektorý z nich získa väčšinovú podporu, uviedla britská vláda. V predchádzajúcich indikatívnych hlasovaniach nezískala žiadna možnosť jasnú väčšinu.

Lídri Európskej únie a Británie sa na mimoriadnom samite v Bruseli dohodli, že Spojené kráľovstvo môže odložiť brexit do 31. októbra. Pôvodne mali Briti Úniu opustiť 29. marca. Odklad si vyžiadala britská premiérka Theresa Mayová preto, lebo sa jej nedarí presadiť dohodu v britskom parlamente./agentury/