iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Danko:Misia vojakov SR na Cypre má svoj význam

Misia našich vojakov na Cypre má svoj význam. Uviedol to predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) v pondelok na vernisáži fotografickej výstavy s názvom Vďaka slovenským vojakom za ochranu mieru na Cypre. Tú otvoril vo foyer NR SR v Bratislave spolu s predsedom Parlamentu Cyperskej republiky Demetrisom Syllourisom.

"Nik na území Slovenskej republiky nepochybuje o tom, že je dôležité, aby sme pomáhali našim cyperským priateľom v tom, aby dokázali obhájiť svoju pozíciu, aby sme im pomohli v tom, aby sa obsadenie ich územia nerozširovalo a do budúcna sa z pozície OSN tento problém vyriešil," konštatoval Danko.

Výstava prostredníctvom série fotografií približuje misiu príslušníkov Ozbrojených síl SR vo vojenskej operácii UNFICYP. „Je vyjadrením úcty a vďaky misii slovenských vojakov na našom území a ocenením významného príspevku Slovenska k vytvoreniu mierového sektora,“ uviedol Syllouris a podčiarkol skutočnosť, že výstava sa nachádza v priestoroch slovenského parlamentu. „Udalosti, ako tá dnešná, prispievajú a posilňujú vzájomnú spoluprácu, priateľstvo a konštruktívny vzťah medzi našimi národmi.

Ctíme si tisíce vojakov, ktorí prišli ako mieroví vojaci na naše územie, slúžili, slúžia a možno budú slúžiť aj v budúcnosti a udržovať stabilitu a mierový proces,“ povedal predseda cyperskej Snemovne reprezentantov a spomenul rok 1974, „agresiu a okupáciu Cypru zo strany Turecka“. „Mierové sily mali za úlohu zabrániť obnoveniu konfliktu a okrem iného udržiavať prímerie v 180-kilometrovej nárazníkovej zóne,“ pripomenul Syllouris s tým, že vojaci v operácii UNFICYP monitorujú a kontrolujú dodržiavanie zóny prímeria, poskytujú humanitárnu pomoc obyvateľom enklávy, napomáhajú v pátraní po nezvestných vojakoch, zabezpečujú a garantujú bezpečný prechod osobám cez nárazníkovú zónu.

Výstavu na počesť príslušníkov OS SR, ktorí boli súčasťou mierových síl OSN na Cypre, zorganizoval cyperský veľvyslanec na Slovensku Michalis Stavrinos. „Cyperská republika, malý a prakticky neozbrojený európsky štát, sa v roku 1974 stal obeťou nezákonnej invázie. Odvtedy je tretina jeho územia okupovaná zo strany najväčšej armády v širšom regióne – Tureckom.

Táto agresia je pôvodcom masívneho porušovania ľudských práv, hovoríme o následkoch v podobe smrti tisícov nevinných ľudí, vrátane civilistov, žien a detí. Viac ako 2000 ľudí je dodnes nezvestných,“ uviedol v príhovore a pripomenul aj nútené vysídlenie viac ako 200.000 občanov a „premenu“ ďalších tisícov na enklávové osoby, z ktorých len zlomok prežil etnické čistky okupačných síl. „Zločiny agresie Turecka voči Cypru zostávajú napriek jasným porušeniam medzinárodného práva, Charty OSN a práva medzinárodných zmlúv dodnes nepotrestané,“ zdôraznil Stavrinos a podčiarkol dôležitosť mierovej misie OSN UNFICYP, ktorá bola založená v marci 1964 na žiadosť vlády Cyperskej republiky.

Slovensko je zapojené do mierovej operácie UNFICYP od roku 2001. Na Cypre aktuálne pôsobí 242 príslušníkov OS SR. „Od októbra 2018 slovenské jednotky prevzali aj vedenie v sektore 4. Celkový počet slovenských vojakov, ktorí slúžili na Cypre, je viac ako 3300 vojakov,“ doplnil Stavrinos s tým, že návštevník výstavy môže na vybraných fotografiách vidieť prezentáciu multidimenzio¬nálnych a komplexných misií, vykonaných mierovými silami SR. „Po skončení súčasnej výstavy, ktorá potrvá do konca mája, usporiada cyperská strana rovnakú výstavu priamo na pôde Snemovne reprezentantov v Nikózii,“ dodal./agentury/

X X X

Danko chcel pozvať Volodina zo sankčných zoznamov na Slovensko

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky a SNS Andrej Danko chcel na návštevu pozvať predsedu Ruskej štátnej dumy Vjačeslava Volodina. A to napriek tomu, že Volodin je už niekoľko rokov na sankčnom zozname osôb, ktoré sú v štátoch Európskej únie neželané.

Šéf SNS v pondelok novinárom priznal, že sa nevzdal už dávnejšej myšlienky organizovať na Slovensku tzv. euroázijský summit. V rámci neho mal byť prítomný aj spomínaný Vjačeslav Volodin. Toho Danko viackrát označil za svojho priateľa.
„Pozvať lídra, ktorý je na sankčnom zozname sa dá len na výnimku. (...) Mne sa takúto výnimku nepodarilo získať," poznamenal druhý najvyšší ústavný činiteľ.

Prečo sa mu to ale nepodarilo, presne nekonkretizoval. Tvrdí, že nechcel na túto záležitosť vyvíjať väčší tlak kvôli blížiacim sa voľbám.

„Treba tam súčinnosť s ministerstvom zahraničných vecí. (...) Ak Boh dá a bude takáto príležitosť ešte, pokúsim sa tu euroázijský summit zorganizovať," skonštatoval pre Aktuality.sk.

S Lajčákom hľadal varianty

Danko ale odmietol povedať, či bol proti pozvaniu Volodina priamo minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nom. Smer-SD).

„Nebol proti. Je to len otázka toho, že sme hľadali varianty. Ja som na to netlačil. Pýtal som sa, ako sa to dá vybaviť. Bola by tam potrebná aj súhra ostatných najvyšších ústavných činiteľov," dodal.

Líder SNS tvrdí pritom, že o túto výnimku sa nesnažil len on, ale napríklad aj vláda susedného Rakúska.
„Chcú organizovať svetovú konferenciu predsedov parlamentov," vyhlásil Danko.

Ako to bolo s výnimkou

Riaditeľ tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga pre Aktuality.sk osvetlil, ako to bolo v skutočnosti so snahou šéfa SNS.

„Pán minister Miroslav Lajčák vysvetlil pánovi predsedovi NR SR Andrejovi Dankovi, že pozvanie predsedu Štátnej dumy Ruskej federácie Vjačeslava Volodina by bolo v rozpore so súčasnými pravidlami EÚ," pripomenul.
Tomaga tiež upozornil, že výnimka, o ktorej hovoril Danko, by musela obsiahnuť účasť ruského predstaviteľa na takom podujatí, ktoré bude okrem iného podporovať ciele teritoriálnej integrity Ukrajiny.
Kritická Cséfalvayová

Predsedníčka parlamentného zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd) má na snahu predsedu SNS ale značne kritický názor.

„Človek, ktorý je spoluzodpovedný za anexiu Krymu, narušenie územnej celistvosti nášho východného suseda a hrubé porušenie medzinárodného práva tu nemôže byť vítaný," povedala pre Aktuality.sk. Podľa nej je v našom záujme, aby sme obhajovali naše postoje a postoje európskeho spoločenstva. A to bez ohľadu na to, či sa to vedeniu v moskovskom Kremli páči alebo nie.

„Ani priateľstvá pána Danka neprekryjú, že Ruskou federáciou bolo flagrantne porušené medzinárodné právo a pošliapaná suverenita nášho suseda," dodala Cséfalvayová pre Aktuality.sk.

Prieskum hovorí v neprospech Danka

Podľa nedávneho prieskumu agentúry Focus pre TV Markíza sa pritom až 61,8 percenta opýtaných vyslovilo, že podporuje jednoznačnú pro-európsku a pro-atlantickú zahraničnú politiku, ako ju presadzuje Ministerstvo zahraničných vecí. V prospech pro-ruskej zahraničnej politiky v podaní šéfa SNS sa vyslovilo 17,9 percenta respondentov.

Situáciu pritom podľa tohto prieskumu jednoznačne nevnímajú ani samotní voliči SNS. Zatiaľ čo za Dankov spôsob zahraničnej politiky sa vyslovilo 46,7 percenta z tejto skupiny, pro-atlantické a pro-atlantické smerovanie slovenskej diplomacie podporuje 39,5 percenta voličov SNS.

Najväčšiu podporu pre svoju pro-ruskú politiku má tak Danko medzi voličmi extrémistickej ĽS-Naše Slovensko. V tejto oblasti ho podľa prieskumu Focusu podporuje 46,8 percenta respondentov z tejto skupiny, aktuality.sk

X X X

V Bratislave sa stretli nacionalisti. Postavili sa proti nim antifašisti

Stretnutie zorganizovalo pred eurovoľbami hnutie Sme rodina. Prišla ich podporiť aj krajne pravicová francúzska politička Marine Le Penová. Rytmické bubnovanie na nábreží Dunaja narúša inak sterilnú atmosféru. Jeho pôvodcom sú demonštranti z antifašistického hnutia. Za Grand hotelom River Park sa zišli, aby vyjadrili nesúhlas s podujatím v jeho vnútri. Na proteste sa zúčastnili aj zástupcovia koalície Progresívne Slovensko/Spolu.

Dnes sa totiž v hoteli pod patronátom hnutia Sme rodina stretli európski nacionalisti na čele s Marine Le Penovou. Dôvodom je kampaň pred blížiacimi sa európskymi voľbami a vznik hnutia Európa národov a slobody. V jeho čele stojí práve Le Penová a líder talianskej antiimigrantskej populistickej strany Matteo Salvini. Aký bol protest a ničí si Kollár týmto spojenectvom koaličný potenciál? Väčšina opozičných kolegov ho odsudzuje.

Hrozil afrikanizovanou Európu

Ako prvý sa na konferencii ujal slova poslanec Národnej rady za Sme rodina a dvojka na kandidátke hnutia do europalamentu Ľudovít Goga. V slovenskom parlamente patrí k tým nenápadnejším. Na portáli Národnej rady sa nachádza od roku 2016, keď sa ujal funkcie, len 37 jeho vystúpení.

Goga prepojil spoluprácu hnutia Sme rodina s Le Penovej Národným zhromaždením cez Milana Rastislava Štefánika.
Vyzdvihol aj spoluprácu s rakúskou stranou Slobodných, ktorú v 50. rokoch zakladali bývalá nacisti a dobrými vzťahmi s jej predsedom Hansom Christianom Strachem sa pred časom chválil aj predseda SNS Andrej Danko.
„Chceme Európu afrikanizovanú nekontrolovanou migráciou?“ znela jedna z Gogových rečníckych otázok.

Le Penovej nový projekt

V prejave ďalej varoval pred vplyvom Bruselu, či vytvorením európskej federácie. Nevyhol sa ani mylnej informácii, že žiadatelia o azyl u nás dostávajú 700 eur, čo dal do kontrastu s výškou slovenských dôchodkov. Počas vrcholiacej migračnej krízy v roku 2015 dostával jeden žiadateľ o azyl na Slovensku 42 centov na deň. Okrem toho má nárok na bezplatné ubytovanie v jednom so špecializovaných táborov.

Hlavnou rečníčkou predvolebnej konferencie však bola Marine Le Penová. Francúzska krajne pravicová politička v roku 2017 prehrala druhé kolo so súčasnou hlavou štátu Emmanuelom Macronom v pomere 33,9 ku 66,1 percenta hlasov.
Teraz sa spolu so Salvinim postavili do čela formujúceho sa nacionalistického európskeho hnutia a verí, že strany v ňom získajú viacero mandátov v najbližších eurovoľbách.

„Je veľmi dôležité, aby tieto európske voľby nastolili rovnováhu medzi národmi a globalizáciou,“ tvrdila Le Penová na konferencii.

Keď sa jej reportérka televízie Markíza opýtala, ako sa budú vedieť strany dohodnúť, keď ich budú rozdeľovať ekonomické záujmy, Le Penová odpovedala, že vždy treba uprednostniť národ.

Kollár bránil Francúzsku

Ako posledný vystúpil s prejavom predseda Sme rodina Boris Kollár. Zaštítil sa ochranou tradičných hodnôt, rodín, hraníc a práva na prácu. Tieto slová zaznievali v rôznych variáciách a kombináciách počas trvania celej konferencie.
Kollár zároveň viackrát zopakoval, že hnutie nechce rozbiť „európsky dom“, ale ho opraviť. Rovnako znejúci slogan má na bilbordoch aj hnutie OĽaNO.

Práve odchod Francúzska z Európskej únie a eurozóny boli pritom piliermi v Le Penovej prezidentskej kampani. Kollár sa jej však zastal: „Iba hlupák nemení názory, keď sa zmení situácia,“ bránil predseda Sme rodina Le Penovej zmenu názoru slovami prezidenta Andreja Kisku.

Francúzska politička totiž po prehratých voľbách otočila a dnes nie je ani za odchod z EÚ, ani za návrat franku. Názorovú zmenu obhajuje tým, že dnes vidí dostatočnú silu na zmenu Únie zvnútra.

Kollár sa zároveň posťažoval, že jeho stranu po spojení sa s Le Penovou a Salvinim označujú elity za extrémistickú. A podal aj vlastnú interpretáciu extrémizmu: „Čo ja vnímam pod slovom extrémista? To je presne tá politická moc, ktorá sa tu strieda, extrémne kradne, extrémne klame a extrémne podvádza tento národ.“ Zároveň konštatoval, že extrémisti sú na jednej strane ĽSNS, na druhej „slniečkárske“ Progresívne Slovensko.

Demonštranti chceli ukázať iné hodnoty

Kým v sále rečnili jednotliví politici, spoza okien doliehalo dunenie aparatúry. Kollár ho hneď využil na útok na politického súpera. Pôvod hluku pripísal zástupcom koalície PS a Spolu a označil ich za „agresívne Slovensko“.
Išlo pritom o dve paralelné demonštrácie: jednu mali zvolanú politici, jednu zástupcovia antifašistického hnutia, čo potvrdil jeden z organizátorov Robert Mihály.

„Pokiaľ viem, Progresívne Slovensko malo nahlásenú demonštráciu pred hotelom, ale keď prišli sem, nevyháňali sme ich,“ skonštatoval.

Pár desiatok demonštrantov k hotelu prišlo, lebo sú proti politike založenej na rozsievaní strachu a nenávisti, čo podľa nich stelesňuje práve Sme rodina či Le Penová.

„Aj kvôli tomu sme zorganizovali toto podujatie. Chceli sme, aby bolo počuť nielen hluk, ale aby zazneli aj hodnoty, ktoré chceme presadzovať, to znamená solidárna Európa, radikálne demokratická Európa, teda Európa, ktorá je úplne na opačnom póle ako vízia, ktorá zaznela dnes na tomto mítingu,“ dodal Mihály, aktuality.sk

X X X

Dag Daniš: Bašternák plánoval útek

Vyšetrovanie Kočnerovych káuz prinieslo zaujímavé zistenie. Útek neplánoval len on, ale aj jeho kamarát Ladislav Bašternák. Teda: Fico žil v byte podvodníka, ktorý sa natoľko obával spravodlivosti, že chystal útek na opačný koniec sveta.

Podnikateľ Bašternák už v apríli 2017 písal cez WhatsUp Kočnerovi, že by mali rozmýšľať o odchode zo Slovenska. „Lebo ja už sa balím. Vláda, ktorá príde o tri roky, nás má na zozname ako prvých. Lipšic bude generálny prokurátor. Takže vivat Nový Zéland“.

Z tejto správy Bašternáka je zrejmé, že sa chcel vyhnúť stíhaniu a trestu za svoje kauzy tým, že zmizne (alebo že o tom uvažoval). Jediné, o čom môžeme pochybovať, je destinácia. Ak nebol padnutý na hlavu, nepísal by na WhatsUp, kam presne má namierené.

A nielen to.

Bolo toho viac

Z plánov Bašternáka vyplýva, že sa neobával len stíhania za jedinú daňovú kauzu Five Star Residence (za ktorú dostal napokon päť rokov). Jeho obavy museli byť oveľa širšie. Málokto plánuje útek za hranice kvôli jednému prípadu krátenia dane.

Dnes je už takmer isté, že Bašternák má na krku celú sériu daňových podvodov s DPH, ktoré mali kryť jeho kamaráti vo vláde. Podľa poslanca SaS Rajtára mohlo ísť o organizované rozkrádanie štátnej kasy v objeme viac ako 16 miliónov eur. Cez fiktívne obchody s bytmi vo Five Star Residence, Bonaparte a ďalšie stavebné projekty Bašternáka...

Kaliňák, Počiatek, Fico

Bašternák sa postaral o majetky pre minimálne troch členov vlády. Pre Kaliňáka, ktorému dohodil firmu B. A. Haus. Pre Počiatka, ktorému prihral firmu BG Invest. A pre premiéra Fica, ktorému sa postaral o luxusné bývanie v Bonaparte. V byte, ktorý má dnes cenu viac ako milión eur.

Popri tom sa postaral o bývanie aj pre prominentných prokurátorov a úradníkov.

Politické obchody Bašternáka a informácia o jeho plánoch na útek naznačujú, že Rajtárove predpoklady môžu byť blízko k realite. Kauza v objeme dvoch miliónov eur, ku ktorej sa priznal, zrejme nebola jediná. Skôr bola len jediná preukázaná.
Bašternák nakoniec nerealizoval svoje plány s odchodom do zahraničia. Rozhodol sa pre iný prístup. Pre taký, ktorý ukazuje podozrenia z ďalších politických dohôd.

Bašternák ostal na Slovensku s tým, že doplatí dva milióny eur, o ktoré obral štát cez fiktívne odpočty DPH. Chcel si uplatniť tzv. účinnú ľútosť. Vyrovnal by daňový dlh, povedal by pardon a ostal by na slobode.

Pod ochranou

Tento scenár predpokladal dve veci.

Prvá: že súd bude zhovievavý, uzná účinnú ľútosť a upustí od trestu v base.

Druhá: že Finančná správa a polícia nebudú dôsledne vyšetrovať ďalšie daňové podvody Bašternáka.
To prvé Bašternákovi nevyšlo. Možno aj kvôli vražde Jána Kuciaka, pádu vlády a tlaku na Kaliňáka s Ficom. Verejná mienka bola príliš rozpálená na to, aby sa Bašternákova kauza vybavila doplatením daní. Už to nešlo.

To druhé však Bašternákovi viac-menej vychádzalo.

Finančná správa dodnes nespočítala všetky daňové podvody Bašternákovych firiem (už zlikvidovaných). A polícia nezačala rozsiahle vyšetrovanie, namierené na Bašternáka a jeho politických ochrancov. Bašternák si odpykáva len päťročný trest. S tým, že po necelých troch rokoch môže požiadať o podmienečné prepustenie.

Z pozadia a okolností Bašternákovho prípadu je zrejmé, že by mu mohlo hroziť ďalšie trestné stíhanie a ďalšie tresty. Závisí to hlavne od výsledku volieb. A od toho, kto ovládne Finančnú správu, prokuratúru a ministerstvo vnútra.
Záver: Bašternák by si nemal odpykávať trest s minimálnou ostrahou. Ako malý podvodník s malým deliktom. Pretože minimálne nie je ani riziko, že by sa (opäť) začal baliť, aktuality.sk

X X X

Zo Španielska vyplávala loď, ktorá možno vezie zbrane do Saudskej Arábie

Saudskoarabská nákladná loď podozrievaná ľudskoprávnymi organizáciami, že vezie zbrane, ktoré budú používané v Jemene, opustila dnes španielsky prístav Santander a odplávala do talianskeho Janova, napísala agentúra AP.
V severošpanielskom prístave boli na loď naložené dva kontajnery, uviedol Alberto Estevez z organizácie, ktorá bojuje proti predaju zbraní krajinám, v ktorých v konfliktoch umierajú civilisti. Španielska vláda odjazd lodi zatiaľ nekomentovala. Podľa nemenovaného vládneho zdroja ale náklad tvorí len materiál, ktorý bude možné využiť pri vojenských ceremóniách, nie v bojoch.

Náklad naložený v Španielsku na saudskoarabskú loď bude možné použiť napríklad pri salvách z kanónov, uviedol španielsky zdroj. „Náklad úplne zodpovedá všetkým normám a nie je určený do vojny v Jemene, nie je pre použitie vo vojne,“ dodal tento vládny zdroj.

Organizácie na ochranu ľudských práv, vrátane Amnesty International predaj zbraní Saudskej Arábii a jej spojencom západnými štátmi odsudzujú. Jemen sužuje občianska vojna, v ktorej proti sebe bojujú šíitski povstalci Húsíovia podporovaní Iránom a vládne vojská medzinárodne uznávaného prezidenta Abdar Rabbúa Mansúra Hadího, ktorému od roku 2015 pomáha koalícia v čele so sunnitskou Saudskou Arábiou. Vojna si už vyžiadala tisíce ľudských životov.

Posledné, asi dva roky staré údaje OSN hovoria o 10-tisíc obetiach. Niektoré zdroje ale odhadujú, že v konflikte zomrelo až 50-tisíc Jemenčanov. Ďalších asi 14 miliónov ľudí v krajine podľa OSN trpí hladom.

Saudskoarabská loď v uplynulých dňoch obchádzala európske prístavy, v ktorých mala nakladať zbrane. Do Santanderu dorazila minulý týždeň v piatok z Francúzska. Podľa francúzskej ministerky obrany Florence Parlyovej malo plavidlo v Le Havre naložiť francúzske zbrane, ktoré si Saudská Arábia kúpila od Paríža už pred niekoľkými rokmi. Okrem iného kvôli protestom aktivistov ale loď nakoniec odišla z Francúzska prázdna, uviedol nemenovaný francúzsky činiteľ. Paríž to oficiálne nekomentoval.

Podľa organizácie Amnesty International si loď ešte pred príchodom do Francúzska vyzdvihla v Antverpách náklad belgickej munície./agentury/

X X X

Záhreb zažil najprudšiu búrku s vetrom za posledných 45 rokov

Chorvátske úrady odporučili ľuďom, aby sa v pondelok počas prudkých búrok zdržiavali vo vnútri budov. Odporúčanie vydali po tom, ako dvaja chodci v hlavnom meste Záhreb utrpeli zranenia v búrkach, ktoré vyvracali stromy a semafory.
Úrady obmedzili na niektorých cestách v krajine premávku a varovali pred nebezpečenstvom zosuvov pôdy. Nárazy vetra dosahovali vo viacerých oblastiach rýchlosť 150 kilometrov za hodinu, napísala tlačová agentúra AP.

V metropole Záhreb, ktorá nie je zvyknutá na taký silný vietor, hlásili hasiči od nedele večera 240 výjazdov.
„Takú silnú búrku sme nezažili posledných 45 rokov,“ povedal starosta Záhrebu Milan Bandič.

Na severozápade Bosny spôsobili husté lejaky rozvodnenie riek, zaplavenie desiatok domov aj niekoľkých ciest.
Úrady v susednom Srbsku takisto varovali pred blížiacimi sa hustými lejakmi, ktoré by mohli spôsobiť vyliatie malých riek.
Balkán zasiahli v roku 2014 obrovské záplavy, pri ktorých prišli o život desiatky ľudí a rozsiahle oblasti sa ocitli pod vodou./agentury/

X X X

Rakúska vláda chce sprísniť tresty za sexuálne delikty

Rakúska pravicová vláda chce sprísniť tresty ukladané páchateľom sexuálnych deliktov a tiež poskytnúť väčšiu ochranu ich obetiam. Povedal to v pondelok rakúsky minister spravodlivosti Josef Moser, ktorého citovala agentúra DPA.

Reformný balík ešte musí odsúhlasiť rakúsky parlament. V súlade s ním by sa minimálny trest ukladaný za znásilnenie zvýšil z jedného na dva roky väzenia. Rovnaký trest stanovuje legislatíva v Nemecku či vo Švédsku, dopĺňa DPA. Osoby odsúdené za znásilnenie by zároveň z konania nemohli vyviaznuť len s podmienečným trestom, respektíve aspoň časť trestu by si museli odsedieť.

Páchatelia, ktorý by porušili zákaz priblíženia sa k obetiam, by museli zaplatiť pokutu vo výške prinajmenšom 2500 eur.
Obete mrzačenia pohlavných orgánov či násilia spáchaného v mene cti si budú môcť zmeniť rodné číslo, aby tak ochránili svoju totožnosť. Novela trestného zákonníka zároveň zmierni prísne pravidlá zaobchádzania s dôvernými informáciami o pacientoch, ktoré platia pre zdravotníkov, a to obzvlášť v prípade zamestnancov záchrannej služby, ktorí budú svedkami zneužívania detí./agentury/

X X X

Ekvádor odovzdá Spojeným štátom osobné veci Assangea

Ekvádor odovzdá Spojeným štátom dokumenty a počítačový hardvér, ktorý zanechal whistleblower a zakladateľ organizácie WikiLeaks Julian Assange na veľvyslanectve tejto juhoamerickej krajiny v Londýne. Oznámili to v pondelok jeho právnici, ktorých citovala tlačová agentúra AFP.

Ekvádorská prokuratúra udelila britskej polícii povolenie na prehliadku izby, ktorú Assange obýval sedem rokov, a skonfiškovanie jeho osobných vecí vrátane počítačov, mobilných telefónov, pamäťových kariet a iných elektronických zariadení. Predmety budú zaslané do Spojených štátov v rámci reakcie Ekvádoru na žiadosť amerického rezortu spravodlivosti o spoluprácu pri vyšetrovaní Assangea.

„Je to absolútne porušenie práva na obranu, pretože odovzdajú Spojeným štátom celú jeho komunikáciu s právnikmi, ktorá je dôverná,“ povedal pre AFP v Madride jeden z Assangeových právnikov. Assange sa momentálne nachádza v londýnskom väzení. Spojené štáty ho obviňujú z „konšpirácie“ a prelomenia prístupových hesiel počítačov amerického rezortu obrany.

Assangeovi hrozí v prípade usvedčenia maximálne päť rokov za mrežami. Jeho tím bojuje proti jeho vydaniu do Spojených štátov, pričom tento proces môže trvať roky.

Assangea (47), ktorý sa ukrýval na ekvádorskom veľvyslanectve od roku 2012 so zámerom vyhnúť sa extradícii do Švédska v súvislosti s obvineniami zo znásilnenia, zatkli 11. apríla po tom, ako ho Ekvádor vydal.

Londýnsky súd ho odsúdil 1. mája na 50 týždňov väzenia za porušenie podmienok prepustenia na kauciu, keď sa uchýlil na ekvádorskú ambasádu. Švédska prokuratúra sa v pondelok rozhodla, že obnoví vyšetrovanie Assangea v súvislosti s údajným znásilnením z roku 2010, čo však on odmieta a tvrdí, že ide o zámienku na jeho vydanie do Spojených štátov.
Švédska prokuratúra obnoví vyšetrovanie voči Assangeovi vo veci znásilnenia

Švédska prokuratúra v pondelok oznámila, že sa rozhodla obnoviť predbežné vyšetrovanie obvinenia voči zakladateľovi WikiLeaks Julianovi Assangeovi zo znásilnenia. Informovala o tom BBC.

Príslušné rozhodnutie oznámila na tlačovej konferencii v Štokholme námestníčka hlavného prokurátora Eva-Marie Perssonová. Otvorenie predbežného vyšetrovania je krok, ktorý predchádza oficiálnemu vzneseniu obvinení.
„Stále existuje pravdepodobný dôvod na podozrenie, že sa Assange dopustil znásilnenia. Domnievam sa, že je potrebné nové vypočúvanie Assangea,“ cituje Perssonovú agentúra AP.

Švédska prokuratúra po obnovení vyšetrovania vydá na Assangea európsky zatykač, uviedol švédsky denník Aftonbladet. O znovuotvorenie vyšetrovania požiadala právna zástupkyňa ženy, ktorá tvrdí, že ju Assange znásilnil počas svojej návštevy Švédska v roku 2010.

Žiadosť bola podaná 11. apríla, teda v deň, keď britská polícia tohto 47-ročného Austrálčana zatkla v budove ekvádorského veľvyslanectva v Londýne, kde sa ukrýval sedem rokov. V súčasnosti sa nachádza vo väzení v Londýne, kde si odpykáva 50-týždňový trest za porušenie podmienok prepustenia na kauciu.

Znovuotvorenie prípadu prokuratúrou v Štokholme znamená, že Británia bude zrejme postavená pred voľbu, či Assangea vydať do Švédska alebo do USA. Americké úrady voči nemu vzniesli obvinenia v súvislosti s únikom tajných dokumentov.
Konečné slovo pri riešení takejto dilemy by mal britský minister vnútra Sajid Javid.

Vyšetrovanie obvinení voči Assangeovi vo Švédsku pozastavili v čase, keď sa ukrýval na ekvádorskej ambasáde v Londýne. V kauze troch prípadov údajného sexuálneho útoku už vypršala premlčacia lehota, v aktuálne kauze, ktorej sa týka pondelňajšie oznámenie švédskej prokuratúry, sa tak stane až v auguste 2020.

Zakladateľ WikiLeaks obvinenia, ktoré voči nemu pôvodne vzniesli dve Švédky, odmieta a označuje ich za politicky motivované. Tvrdí, že mal s oboma ženami len konsenzuálny pohlavný styk.

Assange vo Švédsku svoje meno očistí, tvrdí WikiLeaks

Obnovenie vyšetrovania je príležitosťou na to, aby sa mohol očistiť od obvinení zo znásilnenia, uviedla platforma WikiLeaks, informovala agentúra AP.

Šéfredaktor WikiLeaks Kristinn Hrafnsson vyhlásil, že švédska prokurátorka Eva-Marie Perssonová bola pod „obrovským politickým tlakom“, aby vyšetrovanie obnovila. Toto rozhodnutie však napriek tomu „poskytne Julianovi šancu na očistenie jeho mena“, domnieva sa Hrafnsson, podľa ktorého sa celý prípad už od začiatku neriešil dobrým spôsobom./agentury/

X X X

Manželka a deti bývalého čínskeho šéfa Interpolu získali azyl

Manželka a deti bývalého čínskeho prezidenta medzinárodnej policajnej organizácie Interpol Meng Chung-weja, ktorého od vlaňajšieho septembra zadržiavajú v Číne pre podozrenie a neskôr obvinenia z korupcie, získali azyl vo Francúzsku. S odvolaním sa na právneho zástupcu rodiny o tom v pondelok informovala agentúra AFP.

Grace Mengová žije spolu s dvoma sedemročnými synmi-dvojičkami vo francúzskom Lyone, kde má Interpol svoje sídlo. Po tom, ako sa ju začiatkom roka pokúsili uniesť, jej bola pridelená policajná ochrana. V januári požiadala vo Francúzsku o azyl pre seba i svoje dve deti. Získala ho 2. mája, uviedol jej právny zástupca Emmanuel Marsigny.

Meng sa funkcie prezidenta Interpolu, ktorú zastával ako vôbec prvý Číňan, ujal v novembri 2016. V Číne zároveň zastával funkciu námestníka ministra verejnej bezpečnosti. V posledných rokoch žil s manželkou a deťmi v Lyone.
Koncom vlaňajšieho septembra odcestoval Meng z Francúzska do Číny. Manželka dostala od neho poslednú správu 25. septembra – v deň jeho odchodu. Na sociálnej sieti jej vtedy napísal, že má čakať na jeho telefonát. Neskôr pripojil obrázok noža, naznačujúci, že je v nebezpečí. Grace Mengová úradom následne oznámila jeho zmiznutie.
Kde sa Meng nachádza, nedokázal spočiatku určiť ani samotný Interpol, ktorý o niekoľko týždňov neskôr dostal Mengovu okamžitú rezignáciu na post prezidenta tejto organizácie.

Čínske úrady oznámili, že Meng čelí vyšetrovaniu pre podozrenie z prijímania úplatkov a ďalšie porušenia zákona. Za nového prezidenta Interpolu bol následne vlani v novembri zvolený Juhokórejčan Kim Čong-jang. V marci Menga vylúčili z vládnucej komunistickej strany a jeho prípad odovzdali prokuratúre.

Menga pred niekoľkými dňami čínska prokuratúra obžalovala z prijímania úplatkov. Meng podľa nej zneužíval svoju funkciu námestníka čínskeho ministra verejnej bezpečnosti, ako aj niekdajšiu pozíciu náčelníka námornej polície na to, aby „nelegálne nadobúdal hotovosť a majetok výmenou za rôzne protislužby“.

Jeho manželka uviedla, že čínske úrady sa pri svojich obvineniach neopierajú o „nijaký dôkaz“. Pre francúzske médiá tiež povedala, že sa bojí o svoj život, ako aj o to, že sa jej deti niekto pokúsi uniesť./agentury/

X X X

Maďarská opozičná strana žiada vládu, aby vyhlásila stav núdze zdravotníctva

Maďarská opozičná strana Demokratická koalícia (DK) vyzvala v pondelok vládu premiéra Viktora Orbána, aby vyhlásila stav núdze v zdravotníctve a aby tomuto rezortu okamžite poskytla mimoriadne finančné prostriedky.
Podľa údajov komerčnej televíznej stanice ATV podpredseda DK Csaba Molnár v Budapešti pripomenul, že uplynulý víkend sa v troch zo štyroch budapeštianskych nemocníc s urgentným príjmom nedokázali postarať o ťažko zranených pacientov, čo svedčí o kríze v zdravotníctve.

Politik DK podotkol, že v roku 2008, teda v čase pôsobenia premiéra Ferenca Gyurcsánya, terajšieho predsedu DK, bolo maďarské zdravotníctvo v oficiálnom európskom rebríčku pred španielskym, talianskym i írskym. „V súčasnosti sú pred nami v oblasti zdravotníctva už aj Albánsko a Macedónsko,“ dodal Molnár, ktorý vyjadril podozrenie, že Orbánov kabinet zdravotníctvo ničí zámerne. Vznikajú totiž súkromné nemocnice a súkromné poisťovne, za ktorými podľa jeho slov stojí kapitál oligarchov blízkych vládnej strane Fidesz.

Vládna strana Fidesz v reakcii na výzvu uviedla, že DK podporuje prisťahovalectvo a chce zabezpečiť zdravotnú starostlivosť miliónom prisťahovalcov. "Fidesz od prevzatia moci v roku 2010 priebežne nahrádza financie, ktoré boli zo zdravotníctva odčerpané, stabilizoval fungovanie zdravotných zariadení a v súčasnosti stavia, obnovuje a rozvíja nemocnice, píše sa vo vyhlásení vládnej strany./agentury