iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kalavská a Krajčí: Nemocnice SR by mali byť riadené inak

Ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská (nominantka Smeru) a člen Výboru Národnej rady SR pre zdravotníctvo Marek Krajčí (OĽaNO) sa zhodli na tom, že nemocnice by mali byť riadené inak. Zhodnotili to v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O päť minút dvanásť. Problém nemocníc vidí opozičný poslanec v tom, koľko peňazí ide do slovenských nemocníc.

„Súhlasím s tým, že nemocnice by mali byť centrálne riadené a že by ich riaditelia reportovali o ich stave,“ reagovala šéfka rezortu zdravotníctva na tvrdenia Krajčího, že by mala existovať akási sieť nemocníc s jednotným informačným systémom. Distribúcia finančných zdrojov podľa jeho slov totiž nie je optimálna. Kalavská však tvrdí, že Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR sa snaží systém neustále zlepšovať. Súhlasí s tým, že peňazí do zdravotníctva treba viac, no za financie chce vidieť väčšiu efektivitu.

Krajčí poukázal na to, že investičný dlh v zdravotníctve je vo výške približne 1,5 miliardy eur. Preto podľa neho možno sotva očakávať, že by slovenské nemocnice mohli generovať zisk. Rovnako sa mu nepáčia ani nižšie platby za poistencov štátu, čím prišlo do systému zdravotníctva v tomto roku približne o 160 miliónov eur menej. Podľa Krajčího bola rozpočtom ovplyvnená aj kondícia štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Kalavská na jeho tvrdenia reagovala s tým, že rozpočet, ktorý ostal pre rezort zdravotníctva, bol výsledkom konsenzu. „Keby mal bývalý minister financií neobmedzenú studnicu, dal by viac,“ povedala. Poslanec preto šéfke rezortu zdravotníctva vyčítal, že v otázke rozpočtu „málo bojovala“. Kalavská v tejto súvislosti dodala, že žiaden minister zdravotníctva pred ňou nemal k dispozícii kapitálové výdavky vo výške 100 miliónov eur. Tiež poukázala na to, že viacerým zdravotníckym profesiám sa v poslednom období zvýšili platy./agentury/

X X X

V Bruseli demonštrovali tisíce ľudí proti klímatickým zmenám

Ulicami Bruselu dnes prešiel protestný pochod, ktorého účastníci belgickú vládu vyzývali, aby sa začala dôkladnejšie zaoberať bojom za sociálnu spravodlivosť a ochranou klímy. Podľa agentúry AFP sa demonštrácie zúčastnilo okolo 15-tisíc ľudí. Polícia pred začiatkom akcie zadržala niekoľko osôb, ktoré pri sebe mali kovové predmety, ktoré mohli podľa nej slúžiť ako zbrane.

Demonštrácie organizovanej flámskym občianskym hnutím Hart Boven Hard sa zúčastnilo aj množstvo mladých ľudí, ktorí pravidelnými štvrtkovými protestmi tlačia kabinet k rozhodnejšiemu postupu v boji proti klimatickým zmenám. Tieto protesty ale v poslednom čase slabnú. Ešte v decembri a januári vyšlo kvôli ekológii v Bruseli do ulíc vyše 60-tisíc ľudí.

Protest sa konal len dva týždne pred voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú v Belgicku konať zároveň s hlasovaním do národného parlamentu. „Chceme vyvinúť tlak na kandidátov, ale aj na budúcu vládu. Chceme, aby tu po voľbách nastala zmena kurzu a aby sa podnikli ambiciózne kroky spojené s nárokmi na sociálnu a klimatickú
spravodlivosť,“ povedal jeden z organizátorov Brieuc Wathelet. /agentury/

X X X

Turecké štátny banky predali miliardy dolárov, aby podporili líru

Turecké štátne banky predali minulý týždeň okolo 4,5 miliardy USD (4 miliardy eur), vrátane poslednej intervencie v piatok večer, aby podporili domácu menu a zastavili jej prepad, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na zdroje oboznámené so záležitosťou. Oslabovanie líry spustilo rozhodnutie opakovať voľby v Istanbule.
Turecká líra uzavrela v piatok na úrovni 5,9955 TRY/USD. Vo štvrtok (9. 5.) sa jej kurz dostal na 6,2460 TRY/USD a bol najslabší za vyše 7 mesiacov.

Turecké štátne banky predali vo štvrtok a v noci na piatok viac než 1 miliardu USD, uviedli zdroje agentúry Reuters. Podľa ekonómov použili doláre, ktoré získali z programov centrálnej banky tento rok, aby ich predajom na trhu podporili líru.

Turecká volebná komisia tento týždeň ohlásila opakovanie volieb v Istanbule. Vyhovela tak požiadavke vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá namietala proti tesnému víťazstvu opozičného kandidáta v najväčšom meste Turecka. Nové voľby v Istanbule sa budú konať 23. júna./agentury/

X X X

Berlínčania oslavujú 70. výročie od konca sovietskej blokády

Len pred pár dňami sa ľudia schádzali pri sovietskom vojnovom pamätníku v Berlíne

Berlínska blokáda predstavovala prvý medzinárodný spor studenej vojny.

Nemecká metropola Berlín v nedeľu oslavuje 70. výročie ukončenia sovietskej blokády, ktorá sužovala mesto v rokoch po druhej svetovej vojne a vynútila si letecké zásobovanie západných sektorov Berlína. Išlo o najväčšiu povojnovú humanitárnu operáciu svojho druhu.

Činitelia a hostia vrátane niekoľkých amerických vojakov, ktorí pomáhali pri realizácii tzv. leteckého mosta, sa stretli na miestnom letisku Tempelhof a zúčastnili sa na slávnostnom podujatí, informuje stanica Slobodná Európa.
Blokáda sa začala 24. júna 1948, keď sovietsky líder Josif Stalin odrezal všetky cesty, železnice a vodné trasy smerujúce z východného Nemecka do západnej časti tohto rozdeleného mesta. Jeho cieľom bolo podmaniť si danú enklávu nachádzajúcu sa v Sovietmi kontrolovanej východnej časti krajiny.

Zhadzovali zásoby z lietadiel

Išlo o vyvrcholenie napätia medzi bývalým Sovietskym zväzom a západnými mocnosťami, ktoré sa delili o povojnovú okupáciu Nemecka. O dva dni neskôr začali prvé lietadlá zo západného Nemecka zhadzovať obyvateľom Západného Berlína, tvoreného americkým, britským a francúzskym sektorom, potrebné zásoby.

Počas nasledujúceho roka americké a britské lietadlá uskutočnili takmer 300.000 letov a doručili viac než dva milióny ton potravín, paliva a ďalších zásob, ktoré umožnili vyše dvom miliónom obyvateľov Západného Berlína prežiť. Lietadlá na to využívali vzdušný koridor široký menej než dva kilometre.

Lietadlá štartovali z leteckej základne v meste Celle. V máji 1949 sa sovietska blokáda skončila, hoci spojenecké lety pokračovali ešte niekoľko mesiacov. Berlínska blokáda zvýraznila protichodné ideologické a ekonomické vízie pre povojnovú Európu a predstavovala prvý medzinárodný spor studenej vojny, aktuality.sk

X X X

Matečná: Dvojaká kvalita pre mnohých donedávna neexistovala

Dvojaká kvalita potravín pre mnohých v Európskej únii donedávna neexistovala, na pôdu Únie ju prinieslo Slovensko. Uviedla to v nedeľnej relácii televízie TA3 V politike podpredsedníčka vlády a šéfka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Gabriela Matečná (SNS) v diskusii s poslankyňou Národnej rady SR Annou Zemanovou (SaS).

„Nebyť Slovenska, tak dvojaká kvalita sa nikdy do eurosmernice nedostane. Mnohí ministri v EÚ ešte v roku 2017, ako som o nej začala na Rade EÚ hovoriť, ani netušili, že niečo také existuje,“ priblížila Matečná. Dvojakej kvalite schválením eurosmernice podľa nej už „odzvonilo“. Ak sa takáto dvojaká kvalita nájde, bude podľa nej v SR tvrdo sankcionovaná v zmysle sankcií eurosmernice. Slovensko by tak už nemalo byť odpadkovým košom Európy.

Podľa Zemanovej dvojaká kvalita potravín nie je témou súčasnej vlády, ako sa to prezentuje. O dvojakej kvalite sa začalo hovoriť na pôde Európskej komisie už v roku 2011. „Ukázalo sa totiž, že naozaj takáto praktika existuje a bola definovaná v smernici o nekalých praktikách už v roku 2005,“ poznamenala Zemanová. Ministerka Matečná pri téme dvojakej kvality podľa nej „len naskočila na rozbehnutý vlak a pocítila tému ako veľkú možnosť pre svoje PR“.

Podľa Zemanovej testovanie výrobkov týkajúce sa dvojakej kvality spôsobilo veľký chaos a osočovanie podnikateľov na trhu a bolo vykonané lajdácky.

Agroministerka sa voči vyjadreniam Zemanovej ohradila, testovanie výrobkov bolo podľa nej vykonané v zmysle noriem ISO. Metodika Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR je dokonca základom testovacej metodiky pre posudzovanie dvojakej kvality potravín v EÚ. „Deväťdesiat percent testovacej metodiky, ktorá je teraz povinná pre všetky krajiny, pochádza zo slovenského testovania,“ podčiarkla šéfka MPRV SR.

Katastrálne územia, v ktorých by sa mali v najbližšom období vykonať pozemkové úpravy, boli podľa Matečnej vybrané tak, kde je možno najnižšia vlastnícka rozdrobenosť parciel. „Museli sme vybrať také katastrálne územia, ktoré sú menšie, majú menšiu rozdrobenosť a ktoré sú na komasácie pripravené. Konania v súvislosti s pozemkami totiž trvajú štyri až šesť rokov a financovanie z eurofondov treba využiť do roku 2023,“ informovala Matečná.

Podľa Zemanovej mali byť pozemkové úpravy uskutočnené už dávno. „Je smutné, že pani ministerka prichádza s touto témou až na sklonku volebného obdobia,“ povedala. Avizované komasácie sa podľa jej názoru majú vykonať na malom počte katastrálnych území. „Vyše 160 katastrálnych území je vybraných bez koncepcie,“ myslí si Zemanová.
.....
Ministerku Gabrielu Matečnú pred koncom minulého roka rozhorčilo, že Rakúsko ako predsedajúca krajina EÚ vypustilo dvojakú kvalitu potravín z nekalých obchodných praktík. "S ďalšími postihnutými členskými krajinami stredovýchodnej Európy nedopustíme, aby sme mali na jednotnom trhu spotrebiteľov dvoch tried,“ uviedla Matečná./agentury/

X X X

Pri útoku na päťhviezdičkový hotel v Pakistane zomrelo osem ľudí

Pri sobotňajšom útoku ozbrojencov na luxusný hotel v pakistanskom prístavnom meste Gvádar zomrelo osem ľudí. Informovalo o tom dnes vedenie armády v provincii Balúčistan. Medzi mŕtvymi sú traja útočníci zo separatistickej Balúčistánskej oslobodeneckej armády (BLA), štyria hoteloví zamestnanci vrátane člena ochranky a jeden vojak. Pakistanský premiér Imran Chán útok odsúdil a označil ho za teroristický čin.

Päťhviezdičkový hotel Pearl Continental prepadli traja útočníci v sobotu v podvečer miestneho času. Privolaným jednotkám polície a armády sa ozbrojencov, ktorí v hoteli inštalovali aj výbušniny, podarilo zneškodniť až po ôsmich hodinách. Všetkých hotelových hostí sa zamestnancom podarilo včas dostať do bezpečia.

Prístavné mesto Gvádar leží na juhozápade Pakistanu. V posledných rokoch do tamojšieho prístavu mohutne investovala Čína. Práve vzhľadom na to premiér Chán útok označil tiež za pokus „poškodiť hospodárske projekty a prosperitu“.
Balúčistan, ktorý je bohatý na ropu, zemný plyn a nerasty, je od roku 2004 dejiskom konfliktu medzi separatistami a pakistanskou armádou. Bojovníci za nezávislosť obviňujú vládu, že síce v provincii ťažia prírodné zdroje, ale zo získaných prostriedkov nič nedávajú na zlepšenie situácie chudobného obyvateľstva.

Terčom separatistov sa okrem príslušníkov pakistanských bezpečnostných síl pravidelne stávajú cudzinci či Pakistanci z iných oblastí krajiny. Minulý mesiac ozbrojenci prepadli niekoľko autobusov na ceste medzi Gvádarom a Karáčím a zabili 14 ľudí./agentury/

X X X

Tretí najväčší producent uhlia v USA vyhlásil bankrot

Tretí najväčší americký producent uhlia, ťažobná spoločnosť Cloud Peak Energy, vyhlásil bankrot, keďže energetické firmy v krajine pri výrobe elektriny čoraz viac používajú ako palivo plyn a obnoviteľné zdroje energií. Piatkový krok firmy Cloud Peak Energy sa všeobecne očakával prinajmenšom od marca, keď získala prvý zo série odkladov pre splatenie dlhu v objeme 1,8 mil. USD.

Firma vlastní a prevádzkuje tri bane, ktoré v roku 2018 dodali 50 mil. ton uhlia. Počas procesu bankrotu tieto bane zostanú v prevádzke. „Hoci prechádzame týmto procesom, Cloud Peak Energy zostáva spoľahlivým zdrojom vysoko kvalitného uhlia pre zákazníkov,“ uviedol vo vyhlásení generálny riaditeľ ťažobnej spoločnosti Colin Marshall.
Cloud Peak je už štvrtým veľkým dodávateľom uhlia v americkom štáte Wyoming, ktorý v posledných rokoch vyhlásil bankrot. Štát Wyoming je v USA popredným producentom uhlia.
.....
Ryby popri uhlí? Zo sumčekom sa baníkom darí. Po štyroch rokoch od spustenia chovu sumčeka afrického na Agro-Rybej farme sa handlovskí baníci stali najintenzívnejšími producentmi čerstvej ryby na Slovensku. Aj takto riešia postupný odchod od ťažby uhlia./agentury/

X X X

Líbyjská pobrežná stráž zadržala na mori takmer 150 migrantov

Líbyjská pobrežná stráž zadržala v noci na dnes v Stredozemnom mori dva gumové člny s takmer 150 migrantmi smerujúcimi do Európy, vrátane žien a detí. Uviedla to agentúra AP. Všetci sa vrátili späť na líbyjské územie. Ďalších 64 migrantov, vrátane 18 detí, zachránila talianska pobrežná stráž pri brehoch Kalábrie, vzhľadom na zlé počasie potom dostala povolenie ich vylodiť v prístave Crotone.

Prvý čln s 96 ľuďmi zadržala líbyjská pobrežná stráž zhruba 50 kilometrov západne od Tripolisu. Na člne bolo celkovo 16 žien a štyri deti. Druhý čln s 51 migrantmi bol zadržaný približne 120 kilometrov východne od Tripolisu. Podľa hovorcu pobrežnej stráže bola migrantom poskytnutá humanitárna a lekárska pomoc a boli prevezení do utečeneckých táborov.

Talianska pobrežná stráž dnes nadránom pomáhala 64 pasažierom lode s migrantmi, ktorá sa dostala pre búrlivé počasie do ťažkostí na juhu Talianska. Informovala o tom agentúra ANSA. Ministerstvo vnútra nakoniec kvôli poveternostným podmienkam povolilo plavidlu zakotviť v prístave Crotone, kde sa migrantov ujali pracovníci Červeného kríža. Tí migrantov prepravili do utečeneckého centra v meste Isola di Capo Rizzuto.

Líbya sa po povstaní v roku 2011, keď bol zvrhnutý vodca Muammar Kaddáfí, stala dôležitou trasou pre afrických migrantov a utečencov mieriacich do Európy. Líbyjské úrady za európskej pomoci posilňujú svoje úsilie o zastavenie toku migrantov.

Migranti, ktorí predtým najčastejšie smerovali do Talianska, teraz oveľa častejšie volia trasu do Španielska. Talianska vláda a najmä jej minister vnútra Matteo Salvini totiž zaujali k migrantom veľmi tvrdý postoj a uzavreli im prístavy.
Podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) tento rok do 7. mája priplávalo do Európy celkom 17-tisíc migrantov.

Najviac ich dorazilo do Grécka – takmer 8 000. Ďalších 7 200 migrantov napočítali v Španielsku. Oproti tomu v Taliansku sa tento rok vylodilo len 873 migrantov, čo je zhruba desaťkrát menej ako za rovnaké obdobie vlani. Počas plavby cez Stredozemné more tento rok zomrelo 443 ľudí, naposledy v piatok sa počas tragickej havárie pri tuniskom pobreží zrejme utopilo najmenej 65 migrantov./agentury/