iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Americko-čínske rozhovory, výsledok zatiaľ v nedohľadne

Spojené štáty začali minútu po polnoci miestneho času (06:01 SELČ) uplatňovať clo na dovoz čínskeho tovaru v ročnom objeme 200 miliárd USD vo výške 25 percent namiesto doterajších 10 percent. Čína vyslovila nad zvýšením ciel poľutovanie a pohrozila odvetnými krokmi. Vo Washingtone potom druhý deň pokračovalo rokovanie medzi USA a Čínou na túto tému, ale ešte pred poludním miestneho času (pred 18:00 SELČ) sa skončilo. Prezident Donald Trump rokovania označil za úprimné a potvrdil, že budú pokračovať. Clá je možné aj zrušiť, dodal.

„V posledných dvoch dňoch viedli Spojené štáty a Čína úprimné a konštruktívne rokovania o obchodných vzťahoch medzi oboma krajinami. Vzťah medzi (čínskym) prezidentom Si Ťin-pchingom a mnou zostáva veľmi silný,“ napísal Trump na twitteri a dodal, že rozhovory budú pokračovať. O žiadnom dátume sa ale nezmienil.

„Spojené štáty medzitým zaviedli na čínsky tovar clá, ktoré môžu, ale nemusia byť zrušené v závislosti na tom, čo sa stane, a s ohľadom na ďalšie rokovania,“ pokračoval Trump.

Akciové trhy na Trumpove tweety s hodnotením obchodných rokovaní zareagovali s úľavou. Počas dňa hlavné indexy oslabovali, aj keď straty neboli nijak výrazné. Po prezidentových tweetoch indexy zamierili nahor a krátko pred koncom obchodovania boli v miernom zisku.

Trump ešte pred piatkovými rozhovormi na twitteri napísal, že s dohodnutím obchodnej zmluvy s Čínou sa „rozhodne neponáhľa“. Americká ekonomika podľa prezidenta zarobí ďaleko viac na clách, než na akékoľvek zmluve.

„Clá našej krajine prinesú ĎALEKO VIAC prospechu, ako aj tá najúžasnejšia zmluva tradičného druhu,“ napísal Trump.
Čínska reakcia na Trumpove oznámenie o zvýšenie ciel bola umiernená, napísal denník The New York Times. Peking nedal nijako najavo, kedy a ako na krok Washingtonu odpovie. Ani čínske štátom kontrolované média dnes nevyzvali na dramatické protiakcie, akými by napríklad bol bojkot amerického tovaru, upozornil denník.

Vo Washingtone medzitým o novej obchodnej zmluve rokovali americký obchodný splnomocnenec Robert Lighthizer, minister financií Steven Mnuchin a čínsky splnomocnenec Liou Che. „Bola to konštruktívna diskusia, to je všetko, čo môžem vyhlásiť,“ povedal novinárom Mnuchin po poldruhahodinovej besede. Dodal, že rozhovory sa pre dnešok skončili.

Šéf čínskeho štátneho denníka Global Times Chu Si-ťin krátko po skončení rozhovorov na twitteri napísal, že piatkový záver rokovania nie je definitívny. „Dozvedel som sa z autoritatívnych zdrojov, že čínsko-americké obchodné rokovania neskrachovalo. Obe strany rokovania považujú za konštruktívne a v konzultáciách budú pokračovať. Dohodli sa, že sa v budúcnosti znova stretnú v Pekingu,“ napísal Chu, bez toho aby sa zmienil o konkrétnom dátume.

Televízia CNN vo štvrtok uviedla, že ak sa dvojdňové rozhovory vo Washingtone budú vyvíjať dobre, potom Spojené štáty zrejme nové clá uplatňovať nebudú. V piatok ale CNN oznámila, že nič nenasvedčuje, že by Trump chcel zvýšenie ciel pozdržať. Agentúra Bloomberg uviedla, že rokovania priniesli len nepatrný pokrok.

Trump sa vo štvrtok stretol s Lighthizerem a Mnuchinem, aby spolu prerokovali možnosti, ako predísť neúspešnému rokovaniu o dohode. Trump povedal, že Čína sa snaží rozhovory sabotovať, keďže chce znovu otvoriť už dohodnuté časti nových dohôd./agentury/

X X X

Poľský prezident Duda sa v júni stretne s Trumpom v Bielom dome

Poľský prezident Andrzej Duda dostal so svojou manželkou pozvánku do Bieleho domu, kde sa v júni stretne s americkým prezidentom Donaldom Trumpom a jeho ma. Szczerski ďalej uviedol, že presný termín stretnutia oznámi Washington v nasledovných dňoch. Schôdzka by sa však podľa jeho slov mala uskutočniť krátko po summite Iniciatívy troch morí (3SI), ktorý bude v dňoch 5. a 6. júna v Slovinsku.

Duda by mal s Trumpom hovoriť o energetike, doprave, telekomunikáciách, hospodárskych otázkach, ako aj zvyšovaní obchodnej i vojenskej prítomnosti USA v Poľsku. Poľský prezident plánuje v USA navštíviť aj západné pobrežie a tiež štát Texas, pričom tieto stretnutia by sa mali týkať energetických otázok, doplnil Szczerski.

Samotný Duda nedávno povedal, že na stretnutia s Trumpom sa vždy veľmi teší a sú tiež dob
rou príležitosťou na diskusiu o témach, ktoré majú pre Poľsko veľký význam. Poľský prezident zároveň uviedol, že bilaterálne vzťahy Varšavy s Washingtonom sú veľmi dobré.

Duda zároveň pozval Trumpa na 1. septembra do Varšavy na spomienkové podujatia pri príležitosti 80. výročia začiatku druhej svetovej vojny. Trump navštívil Poľsko ešte v júli 2017, pričom vo Varšave sa vtedy zúčastnil na summite prezidentov dvanástich krajín Iniciatívy troch morí (Baltské, Jadranské a Čierne more).

Poľsko dlhodobo požaduje stálu prítomnosť ozbrojených síl Spojených štátov na svojom území, pričom lobuje aj za zriadenie stálej vojenskej základne USA. Toto úsilie sa datuje od roku 1999, keď Poľsko vstúpilo do NATO, avšak na intenzite nabralo po ruskej anexii Krymského polostrova v roku 2014 a vypuknutí konfliktu na susednej Ukrajine. Americké sily v súčasnosti rotujú po krajinách na východnom krídle Severoatlantickej aliancie./agentury/

X X X

Tusk: Šance Britov zotrvať v EÚ sú 20 až 30 percent

Predseda Európskej rady Donald Tusk si myslí, že šance Spojeného kráľovstva zostať v Európskej únii sú 20-30 percent. Uviedol to v piatok v rozhovore pre poľský denník Gazeta Wyborcza. Tusk ďalej povedal, že Briti začali skutočnú diskusiu o odchode alebo zotrvaní v Únii až po referende z júna 2016.

„Skutočná diskusia o dôsledkoch brexitu nezačala pred a ani počas kampane o referende, ale až po hlasovaní. Dnes by výsledky hlasovania pravdepodobne vyzerali inak,“ konštatoval Tusk.

Zároveň upozornil na paradox, že až brexit spustil proeurópske hnutie v Británii. „Šance, že k brexitu nedôjde, sú dnes okolo 20 až 30 percent. To je veľa,“ dodal.

Zároveň navrhol usporiadať ďalšie referendum o brexite vzhľadom na precedens, že Británia už zorganizovala dva podobné plebiscity. Prvý v roku 1975 sa týkal toho, či má krajina zostať vo vtedajšom Európskom hospodárskom spoločenstve, ku ktorému sa pripojila dva roky predtým.

Ak bolo podľa Tuska možné zmeniť v júni 2016 rozhodnutie prijaté v roku 1975, malo by byť možné uskutočniť druhé referendum o brexite.

Predseda Európskej rady sa nikdy netajil názorom, že je sklamaný výsledkom referenda o brexite, v ktorom sa za odchod z EÚ vyslovila tesná väčšina 52 percent voličov.

Voliči v Spojenom kráľovstve sa kvôli nedodržaniu pôvodného termínu brexitu (29. marca) budú musieť zúčastniť aj na voľbách do Európskeho parlamentu stanovených na 23.-26. mája./agentury/

X X X

Česká koruna stratila status útočiska, stala sa 'vydedencom'

Česká koruna prestala byť investormi vnímaná ako bezpečné útočisko a v dôsledku nadmerných stávok na jej rast sa zmenila "z miláčika vo vydedenca". Píše o tom na svojich internetových stránkach agentúra Bloomberg. Analytici pred rokom predpovedali trojpercentný rast koruny, ktorý sa ale nedostavil. O strate statusu koruny ako bezpečného útočiska podľa Bloombergu hovorí napríklad hlavná ekonómka Raiffeisenbank Helena Horská, podľa ktorej trh s korunou nefunguje patričným spôsobom.

Koruna v týchto dňoch oslabuje, hoci Česká národná banka (ČNB) minulý týždeň prikročila k ďalšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb. Niektoré veľké banky, napríklad Raiffeisen Bank International, ING a JPMorgan, teraz namiesto na rast českej meny vsádzajú na jej ďalší pokles, píše Bloomberg.

„V podstate už po finančnej kríze sa zastavil dovtedy silný trend spevňovania koruny, a to aj keď pominieme intervenčné obdobie. Z pohľadu ekonomických fundamentov by koruna mala mať stále priestor dostať sa oproti euru na silnejšie hodnoty, ale je to pohľad len z jednej strany. Tou druhou je analýza finančných tokov cez hranice, a tá naopak hovorí pre oslabovanie koruny. Dôvodom je veľký objem špekulatívnych peňazí, ktoré pritiekli najmä v roku 2017 a z veľkej väčšiny v korune stále zostávajú. Ak by mali odísť, korunu to oslabí,“ popísal situáciu analytik Patria Finance Tomáš Vlk.

Kurz českej meny sa v piatok popoludní pohyboval okolo 25,73 Kč za euro. Koruna bola od vzniku eura v roku 1999 najsilnejšia v septembri 2008, keď euro spadlo až na 22,91 Kč. Najslabšia potom bola koruna hneď v období vzniku eura, keď bola jednotná európska mena ku korune vysoko nad 38,00 Kč/EUR. Po skončení intervencií ČNB proti posilňovaniu tuzemskej meny, keď bol kurz pri hranici 27,00 Kč za euro, bola koruna najsilnejšia vlani vo februári. Vtedy sa dostala až na 25,12 Kč/EUR.

Za posledných 12 mesiacov bola koruna najslabšia vlani v júli, a to na 26,178 Kč/EUR, pripomenul analytik Cyrrus Michal Brožka. Najsilnejšia bola vlani v septembri, keď sa kurz dostal až na 25,40 Kč za euro. Menové kurzy sú podľa Brožku z princípu veľmi premenlivé a ťažko predvídateľné.

„Koruna nikdy nebola bezpečným prístavom v pravom slova zmysle. Bola skôr braná za relatívne bezpečnú v rámci svojho regiónu. A túto pozíciu podľa môjho názoru nestratila,“ poznamenal.

ČNB v rokoch 2013 až 2017 držala kurz koruny na umelo nízkej úrovni, aby podporila infláciu a hospodársky rast. Zahraniční investori v tom čase masívne nakupovali koruny s vyhliadkou na rast kurzu po skončení intervencií. Ten sa skutočne dostavil a česká koruna sa v roku 2017 zaradila medzi meny s najvyšším rastom. Následne však jej posilňovanie zastavili obchodné spory a neistota pre odchod Británie z Európskej únie.

Zahraniční investori sa teraz snažia opustiť svoje rozsiahle stávky na korunu. Tento proces je však pomalý, pretože ho komplikuje nedostatok záujemcov o kúpu českej meny, upozorňuje agentúra Bloomberg./agentury/

X X X

Zuckerberg po schôdzke s Macronom pochválil návrh regulácie Facebooku

Šéf Facebooku Mark Zuckerberg má dobrý pocit z nového regulačného rámca, ktorý navrhuje Francúzsko pre sociálne siete. Zuckerberg to povedal v piatok v Paríži po stretnutí s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom.
„Dúfam, že by sa mohol stať modelom, ktorý by sa mohol používať v EÚ,“ povedal Zuckerberg, ktorého citovala agentúra AFP.

S Macronom sa stretol po tom, ako francúzski experti a poprední štátni úradníci vypracovali správu, ktorá navrhuje, aby každá členská krajina Európskej únie zriadila svoj vlastný regulačný orgán, ktorý bude dohliadať na sociálne siete.
Správu si objednala francúzska vláda. Expertom bol umožnený bezprecedentný prístup na sociálne siete. Tie v správe kritizovali pre ich snahu o samoreguláciu a „nedostatok dôveryhodnosti“.

Sociálnym sieťam priznali experti obrovskú mieru slobôd. Zároveň však tvrdia, že platformy navádzajú na „neprijateľné zneužívanie“ týchto slobôd jednotlivcami i skupinami, prípadne šírenie dezinformácií, pričom samotné sociálne siete túto otázku zatiaľ adekvátne neriešili.

Správa zároveň tvrdí, že sociálne siete ako Facebook na dezinformácie a zneužívanie často reagujú neskoro, respektíve až vtedy, keď takéto príspevky napáchajú škodu, konštatuje AFP.

„Som posmelený a optimistický ohľadom regulačného rámca, ktorý bude zavedený,“ povedal Zuckerberg po stretnutí s Macronom v Elyzejskom paláci. „Celkovo si myslím, že na to, aby ľudia verili internetu… je potrebné zavedenie správnej regulácie,“ povedal./agentury/

X X X

Orbán odmietol možnosť televíznej diskusie s Timmermansom

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán poďakoval kandidátovi európskych socialistov na post predsedu budúcej Európskej komisie (EK) a súčasnému prvému podpredsedovi exekutívy EÚ Fransovi Timmermansovi za ponuku diskutovať s ním v spravodajskej televízii Euronews, avšak túto možnosť odmietol.

Hovorca maďarského premiéra Bertalan Havasi pre agentúru MTI uviedol, že Orbán by nepovažoval za správne, aby predseda maďarskej vlády zasahoval do predvolebnej kampane kandidátov európskych ľudovcov a sociálnych demokratov na predsedu EK – Manfreda Webera a Fransa Timmermansa.

Timmermans v piatok v Bruseli oznámil, že je ochotný diskutovať pred televíznymi kamerami s Orbánom. Politickú debatu pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) iniciovala spravodajská televízia Euronews.

Timmermans požiadal poslanca EP za Maďarskú socialistickú stranu (MSZP) Istvána Ujhelyiho, aby o svojom rozhodnutí informoval maďarskú verejnosť.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v piatok vyhlásil, že Timmermans musí niesť zodpovednosť za príchod vyše poldruha milióna ilegálnych migrantov do Európy, ako aj za to, že výkon EK bol v uplynulých piatich rokoch „škandálne slabý“, a že Európa priebežne stráca zo svojej konkurencieschop¬nosti a bezpečnostná situácia v nej sa stále zhoršuje./agentury/

X X X

Venezuelský najvyšší súd poslal opozičného politika Zambrana do vojenskej väznice

Venezuelský najvyšší súd v piatok nariadil, aby bol zadržaný podpredseda parlamentu Edgar Zambrano umiestnený do predbežnej väzby vo vojenskej väznici v hlavnom meste Caraca. Informovala o tom agentúra AFP.
Zambrana, ktorý je druhým najvyšším predstaviteľom opozíciou ovládaného Národného zhromaždenia, zatkli v stredu venezuelské bezpečnostné sily. Vyšetrujú ho pre podozrenie z vlastizrady a podnecovania vzbury.

Zambrano je jedným z deviatich politikov, ktorí sa objavili po boku opozičného vodcu Juana Guaidóa, keď 30. apríla bezúspešne vyzýval armádu na zosadenie prezidenta Nicolása Madura.

Európska únia a Limská skupina vo štvrtok odsúdili Zambranovo zatknutie, ktorým podľa nich došlo k porušeniu venezuelskej ústavy.

Napätie vo Venezuele sa stupňuje od 23. januára, keď sa predseda parlamentu Guaidó vyhlásil za dočasného prezidenta. Najnovší pokus o prevrat odštartoval dvojdňové potýčky bezpečnostných síl s demonštrantami, ktoré si vyžiadali päť mŕtvych a desiatky zranených. /agentury/

X X X

Francúzsky parlament diskutoval o zákone o rýchlej obnove Notre-Dame

Poslanci francúzskeho parlamentu sa v piatok zaoberali návrhom zákona o renovácii požiarom poškodenej parížskej katedrály Notre-Dame, ktorá by mala trvať najviac päť rokov. Informovala o tom agentúra AFP.

Obnova 850-ročnej gotickej katedrály, ktorej drevená strecha bola z veľkej časti pri požiari 15. apríla zničená, bude mimoriadnou výzvou pre vládu. Tá predložila osobitný zákon, podľa ktorého sa má riadiť celý projekt.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron niekoľko dní po požiari uviedol, že katedrálu treba obnoviť do piatich rokov dovtedy, kým bude Paríž v roku 2024 hostiteľom letných olympijských hier.

Avšak návrh zákona, ktorý má za cieľ urýchliť renováciu, vyvolal spory, pretože vláda podľa neho nemusí rešpektovať regulácie týkajúce sa plánovania, ochrany životného prostredia a dedičstva a štátnych tendrov. Návrh tiež nespomína architektonické aspekty projektu, pričom niektorí poslanci presadzujúci túto legislatívu tvrdia, že katedrála bude obnovená do svojej bývalej podoby bez akýchkoľvek kreatívnych doplnkov.

Minister kultúry Franck Riester na začiatku parlamentnej debaty uviedol, že aj keď je päť rokov na renováciu Notre-Dame „ambiciózny časový plán“, projekt sa nebude uskutočňovať „v chvate“. AFP pripomína, že katedrálu budovali 200 rokov. Riester ubezpečil, že pri jej obnove sa budú dodržiavať predpisy platné pre renováciu budov patriacich do kultúrneho dedičstva.

Doteraz sa vyzbierala alebo prisľúbila takmer miliarda eur a minister sa zaviazal, že všetky financie pôjdu výlučne na obnovu katedrály.

Podľa odborníkov by sa náklady na obnovu mali pohybovať od 600 do 700 miliónov eur, čo vyvolalo otázky, čo sa stane so zvyšnými prostriedkami. Niektorí navrhujú, že by sa mohli poskytnúť pre iné chátrajúce kostoly a katedrály.
Podľa združenia OPR (Observatoire du patrimoine religieux), ktoré sa zaoberá zachovaním francúzskeho kultúrneho dedičstva, je vo Francúzsku 40.000–60.000 kostolov a kaplniek a z nich je 5000 v dezolát-nom stave.

Požiar Notre-Dame vyvolal vo Francúzsku i vo svete vlnu účasti a bezprecedentnú ochotu prispieť do zbierky na obnovu tohto klenotu gotického stavebného umenia. Plamene zničili krov a strechu pokrývajúcu hlavnú i priečnu loď a presbytérium. Do hlavnej lode sa zrútila aj vysoká štíhla veža tzv. sanktusník.
Požiar bol pre Chrám Matky Božej najväčšou katastrofou od jeho postavenia./agentury/