iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini: Dnešný deň nie je len oslavou víťazstva

Pellegrini: Dnešný deň nie je len oslavou víťazstva nad fašizmom, zomknime sa: Je pre nás výzvou, aby sme dnešný deň nielen oslavovali víťazstvo nad fašizmom, ale aby sme sa zomkli a spoločne bojovali ďalší boj. Nemali by sme zopakovať chyby, keď si politici a slušní ľudia nevšímali to, čo sa deje v spoločnosti, a vyvrcholilo to "krvavou svetovou vojnou". Vyhlásil to v stredu premiér Peter Pellegrini (Smer), ktorý si položením venca na bratislavskom Slavíne pripomenul 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny.

„Chcem vyzvať všetkých dobrých a slušných ľudí, Slovenky a Slovákov, aby dnes nielen oslavovali a pripomínali si naše víťazstvo. Ale aby sa každý zamyslel a vo svojom srdci si povedal, či je ochotný aj dnes urobiť všetko pre to, aby sa takíto ľudia, ktorí vtedy priviedli svet k takým hrôzam, nikdy nedostali k moci,“ skonštatoval Pellegrini. Podľa neho by nemali rozhodovať o tom, ako bude vyzerať Slovensko a Európa.

Premiéra teší, že Slovensko a Európa žijú už 74 rokov v mieri. Upozornil však zároveň na to, že v súčasnosti stojíme pred ďalším, rovnako dôležitým súbojom. „A hoc nie so zbraňami v rukách, ale vidíme, ako sa postupne v spoločnosti plazivým spôsobom ukotvujú indivíduá alebo strany, alebo zoskupenia, ktorí potierajú históriu, hrôzy, ktoré sa diali počas druhej svetovej vojny,“ povedal Pellegrini. Za veľmi vážne považuje, ak sa „ľúbivými“ rečami chcú pomaly dostať do priazne mladej generácie.

Na pietnej spomienke na Slavíne sa spolu s premiérom zúčastnili aj viacerí členovia vládneho kabinetu. Položením venca na Slavíne si pamiatku padlých pri príležitosti 74. výročia ukončenia druhej svetovej vojny uctil aj prezident SR Andrej Kiska./agentury/

X X X

Danko odcestoval do Ruska, zúčastní sa na vojenskej prehliadke

Predseda Národnej rady SR Andrej Danko v stredu ráno odcestoval do Moskvy, kde sa stretne s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom a vo štvrtok absolvuje slávnostnú vojenskú prehliadku pri príležitosti výročia ukončenia druhej svetovej vojny.

Témou rokovaní v Rusku bude podľa Dankovho hovorcu Tomáša Kostelníka medziparlamentná spolupráca a pripravovaná podnikateľská misia. Na nej by sa mala podľa predbežných plánov zúčastniť približne desiatka slovenských podnikateľov, ktorých šéf parlamentu plánuje vziať na rokovanie s ruským ministerstvom financií a následne do vybranej priemyselnej oblasti v Rusku na prelome júna a júla./agentury/

X X X

Pred Dňom víťazstva nad fašizmom je skoro 14 percent pre Kotlebovu stranu škaredý darček a varovanie.

Márne reči

Rečníci na oslavách 8. mája už hlavnú myšlienku svojich prejavov hľadať nemusia. Bezpochyby všetci skončia pri súčasných výzvach – ako poraziť nové prejavy extrémizmu a vyliečiť ľudí zo sympatií k nebezpečným riešeniam.
Rečniť budú krásne, hodnotovo a so zápalom. Problémom je, že zostáva práve pri týchto rečiach. Od „štandardných“ politikov zázraky v boji proti extrémizmu nečakajme. Na to sú príliš krátkozrakí, sebeckí a nezriedka i hlúpi.

Ešte len zostúpia z tribún a sadnú si do limuzín – a v tej chvíli už budú ich posolstvá márne. Oslavy víťazstva nad fašizmom sú vyprázdnené. S radosťou sa ich ujímajú tí, ktorí potrebujú obhajovať Červenú armádu, vítať motorkárskych bohatierov z východu a nové formy okupácie vidia v nariadeniach Bruselu.

Vysvetliť previazanosť medzi protifašistickým (povstaleckým) étosom z konca druhej svetovej vojny a výzvou poslať modernizovaných fašistov do zabudnutia alebo aspoň na koniec prieskumov voličských nálad sa nedarí.

Pripravenosť

Nedarí sa dokázať ľuďom, že je naozaj dobre a mnohé z problémov nestoja za reč. Ak táto veta mnohých naštve (lebo dobre sa nemajú), niečo sa na ceste medzi blahobytom a „konečnými užívateľmi výhod“ pokazilo.

Okrem nutnej miery nespokojnosti bude stále v spoločnosti existovať aj nevyhnutná miera zloby a nemyslenia. Odstrániť tieto pliagy sa nedarí už stáročia, prečo by sa to zrazu malo podariť teraz a práve u nás?
Skončil čas ilúzií. Vraj stačí s „nimi“ len rozprávať, počúvať ich empaticky, viac ako na pol ucha a ono sa to spraví.
Nespraví.

Nepríjemnosti tretieho tisícročia ešte len prídu. Stačí si pomyslieť na klimatické zmeny. S novými krízami pribudnú fanúšikovia deštrukcie. S tým treba počítať v politických plánoch.

Moralizovanie nepomôže, vyhrajú lepšie pripravení, aktuality.sk

X X X

Čaputová sa lúčila s progresívcami: Buďte zodpovednou politickou silou

Zvolená prezidentka Zuzana Čaputová dnes definitívne opustila rady svojej materskej strany Progresívne Slovensko.
Na mimoriadnom sneme Progresívneho Slovenska svojim, teraz už bývalým straníckym kolegom, pripomenula, že už nestoja na začiatku politickej cesty a preto od nich čaká, že budú nielen reálnou, ale aj zodpovednou politickou silou.
„Sme tu preto, lebo vidíme zmysel v poctivom, zodpovednom a trpezlivom hľadaní riešení a v konštruktívnej spolupráci. Zvlášť v čase, kedy iní spochybňujú demokratické hodnoty,” poznamenala nastupujúca hlava štátu.
Najlepšia služba pre Slovensko

Čaputová zároveň vyhlásila, že zodpovednosť riadiť krajinu si od progresívcov bude vyžadovať vyjsť na náročnú cestu hľadania toho, čo ich spája spolu, a nie rozdeľuje, s možnými politickými partnermi. „Verím, že vďaka pokore a umenie spolupráce môžeme urobiť najlepšiu službu pre Slovensko. Verím, že túto zodpovednosť unesiete,” odkázala.

Nastupujúca prezidentka zároveň povedala, že prevziať funkciu hlavy štátu pre ňu predstavuje životnú zodpovednosť. Aj preto sľubuje, že ku každej politickej strane bude pristupovať férovo. „Príliš veľa energie sa venuje osobným sporom na úkor hľadania skutočných riešení problémov, ktoré ľudí trápia. (…) Mandát, ktorý som dostala, chcem vykonávať najlepšie ako viem, v súlade s hodnotami, ktorým verím, aktuality.sk

X X X

Progresívne Slovensko má nové vedenie. Štefunka vystriedal Truban

Progresívne Slovensko už nevedie Ivan Štefunko. Stranícky nováčik si za na mimoriadnom sneme zvolil za nového predsedu doterajšieho podpredsedu hnutia Michala Trubana. Štefunko svoju rezignáciu oznámil tesne po zvolení Zuzany Čaputovej za prezidentku. Odôvodnil to svojim zdravotným stavom ako aj tým, že svoju misiu ako prvý muž progresívcov už naplnil.

Nový predseda Michal Truban označil svoju novú funkciu za doteraz svoju najťažšiu misiu, ale tvrdí, že sa jej neobáva.
„Progresívne Slovensko nikdy nebolo a nebude stranou jedného človeka," vyhlásil.

Tvrdí pritom, že ak sa po voľbách v roku 2020 stanú súčasťou vládnej koalície, chcú byť konštruktívnou politickou silou.
„Chceme pripraviť náš štát a spoločnosť, aby bola spravodlivá, férová, moderná a pre všetkých," sľubuje.
Boj s extrémizmom ako priorita

Podľa aktuálneho prieskumu agentúry AKO je pritom Progresívne Slovensko treťou najsilnejšou partajou. Tesne ich ale predbehla ĽS-Naše Slovensko. Práve na boj proti extrémizmu sa chce Truban podľa vlastných slov zamerať.
„Je to obrovská výzva ukázať, že Slovensko nechce extrémizmus, nechce fašizmus. Je to jeden z dôvodov, prečo Progresívne Slovensko vzniklo. Aby sme ukázali, že sa to dá aj inak než populizmom a nenávisťou," poznamenal nový líder strany.

S kým chce tieto zmeny ale zatiaľ priamo nepomenoval. Vylúčil ale Smer-SD, SNS a spomínaných kotlebovcov. Naopak, za najbližších spojencov považuje stranu SPOLU, s ktorou idú v koalícii aj do blížiacich sa eurovolieb.
„Nechcem tu teraz robiť nejaké analýzy. Predvolebná situácia sa ešte veľmi prekreslí. Uvidíme, ako to bude vzerať," dodal Truban.

Nielen hnev, ale aj viera v možnú zmenu

V prejave pred zvolením delegátom mimoriadneho snemu tiež pripomenul, že Progresívne Slovensko nie je už len úzka skupinka ľudí, ale reprezentuje celé Slovensko. „Všetci sme cítili hnev na to, ako to tu nefunguje, ako nám ničia našu krajinu. Cítili sme ale aj niečo iné: vieru, že sa to dá zmeniť, že to môže byť lepšie. Toto z nás robí progresívcov," vyhlásil.

Podľa Trubana Slovensko v súčasnosti bojuje aj o svoju budúcnosť, slobodu, demokraciu a my môžeme v tomto zohrať obrovskú úlohu.

„Na to, aby sme tento súboj vyhrali, potrebujeme našu krajinu opraviť. Potrebujeme, aby tu vládla spravodlivosť, aby sme tu mali špičkové školy a aby zdravotníctvo konečne fungovalo.Vtedy vyhráme nad extrémizmom, vtedy sa ľudia nebudú utiekať k extrémizmu, keď uvidia, že to tu funguje," odkázal čerstvo zvolený líder progresívcov, aktuality.sk

X X X

Iránska jadrová dohoda sa musí dodržiavať, vyhlásila Čína

Čína v stredu vyzvala všetky strany, aby dodržiavali iránsku jadrovú dohodu po tom, ako Teherán oznámil, že prestane obmedzovať obohacovanie svojich zásob uránu, pokiaľ mu zvyšní signatári dohody z roku 2015 nepomôžu vyhnúť sa obnoveným americkým sankciám. Informuje o tom tlačová agentúra AFP.

„Zachovanie a implementácia tejto komplexnej dohody je spoločnou zodpovednosťou všetkých zúčastnených strán. Vyzývame všetky príslušné strany, aby sa správali zdržanlivo, posilňovali dialóg a vyhli sa eskalácii napätia,“ uviedol hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí s tým, že Čína je „rezolútne proti“ jednostranným sankciám USA.
Čína je jednou zo šiestich strán, ktoré v roku 2015 podpísali jadrovú dohodu so zámerom stiahnuť sankčné opatrenia uvalené na Irán výmenou za obmedzenie jeho jadrových aktivít a zmiernenie obáv medzinárodného spoločenstva, že islamská republika sa snaží nadobudnúť atómovú zbraň.

Irán oznámil, že obmedzuje plnenie svojich záväzkov z jadrovej dohody

Iránsky prezident Hasan Rúhání dnes oznámil, že sa jeho krajina rozhodla zastaviť plnenie „niektorých záväzkov“ vyplývajúcich z medzinárodnej jadrovej dohody podpísanej v roku 2015. Stalo sa tak rok po tom, čo od dohody odstúpili Spojené štáty.

Rúhání v prejave k národu prenášanom iránskou štátnou televíziou oznámil, že Irán si bude ponechávať prebytok obohateného uránu a nebude ho predávať, ako ho k tomu dohoda zaväzovala. Uviedol tiež, že krajina obnoví obohacovanie uránu na vyššiu úroveň, ak nebudú do 60 dní dohodnuté podmienky novej jadrovej dohody.
Prezident Iránu tiež dnes poslal listy s týmto oznámením do Británie, Číny, Francúzska, Nemecka a Ruska, teda do štátov, ktoré sa dohody stále držia. Krok Teheránu sa už nejaký čas očakával a v utorok o ňom dopredu informovali iránske médiá.

Rúháního prejav zaznel presne rok po tom, čo šéf Bieleho domu Donald Trump oznámil, že Washington odstupuje od dohody s Iránom z roku 2015, v ktorej sa Teherán zaviazal obmedziť svoj jadrový program výmenou za zrušenie protiíránských sankcií. Washington na základe odstúpenia od dohody zaviedol proti Teheránu nové sankcie, ktoré ochromili iránsku ekonomiku.

„Tento krok má dohodu zachrániť, nie ju zničiť,“ vyhlásil dnes Rúhání v televíznom prejave. Ak zostávajúca pätica krajín začne rokovania a pomôže ochrániť iránsky ropný priemysel a bankovníctvo čeliace americkým sankciám, Irán sa k svojim záväzkom zakotveným v jadrovej dohode vráti, dodal Rúhání.

Spojené štáty na oznámenie Teheránu zatiaľ nereagovali. Už v nedeľu ale Biely dom s poukázaním na „novú iránsku hrozbu“ oznámil, že vyšle do Perzského zálivu lietadlovú loď a letku bombardérov.
Francúzsko dnes uviedlo, že si želá dohodu o iránskom jadrovom programe zachovať. Súčasne ale Teherán varovalo, že nedodržanie záväzkov môže viesť k začatiu procesu obnovy protiíránských sankcií.

Európski signatári dohody, Francúzsko, Británia a Nemecko, robia maximum pre to, aby dohodu udržali v platnosti, a deje sa tak prostredníctvom iniciatív na podporu iránskej ekonomiky trpiacej tvrdými americkými sankciami, vyhlásila francúzska ministerka obrany Florence Parlyová. Pokiaľ ale Teherán dohodu vypovie, potom ponesie následky, povedala. „Nič by nebolo horšie, ako keby sám Irán od dohody odstúpil,“ dodala Parlyová.

Tiež čínske ministerstvo zahraničia dnes zdôraznilo, že dohoda o iránskom jadrovom programe musí byť plne dodržiavaná, za čo nesú zodpovednosť všetky zainteresované strany.

Podľa jadrovej dohody z roku 2015 si Irán môže ponechávať zásobu najviac 300 kilogramov nízko obohateného uránu. V minulosti mal Teherán tejto látky 10-tisíc kilogramov, pripomenula agentúra AP.

Obohatenie uránu pritom nesmie presiahnuť 3,67 percenta. Takýto urán je možné použiť ako palivo v jadrovej elektrárni. Urán, ktorý sa používa na výrobu jadrových zbraní, musí byť obohatený zhruba na 90 percent./agentury/

X X X

„Zubná turistika“ na Ukrajinu sa vyplatí. Ak natrafíte na dobrého lekára

Ak natrafíte na zubára akým bol Oleksandr z Ľvova, máte vyhraté

Ošetrenie dvoch zubných kazov vo Ľvove ma stálo 35 eur. Podľa odhadu lekára na Slovensku, by som len za jeden z nich zaplatil v Bratislave 135 eur. K tomu, aby ste sa u zubára dohodli na dobrej cene, aspoň ruština je nevyhnutnosťou. Ak viete po ukrajinsky, máte vyhraté.

Môj postoj k zubárovi sa nelíši od väčšinovej populácie. Návštevu u neho považujem za nutné zlo, a tak aj moje zuby vyzerajú. Viem, že s nimi musím niečo robiť, ale kým nebolia...

Aj bez objednania

Nie, ani na služobke vo Ľvove neboleli, ale keď som uvidel z autobusu na okraji mesta nápis „Dentist“, tak som šiel utíšiť svedomie. Veď dentist mi aj tak povie, že keď nie som objednaný, tak nič nebude. Lenže zubár Oleksandr len ukázal na prázdnu ambulanciu a za desať minút som už sedel v zubárskom kresle.

Vyjednávanie o cene

Kým sa pripravil, chopil sa ma nejaký pán v saku a kravate, zrejme majiteľ ordinácie, a ja v panike, že k tomu zákroku naozaj dôjde, začal som s ním vyjednávať o cene. Zdôveril som sa mu, že mám posledných 1000 hrivien, čo je v prepočte necelých 35 eur.

„No problem, Oleksandr sa vám na to pozrie a uvidíme, čo sa dá za to urobiť,“ povedal mi šéf k môjmu veľkému sklamaniu. A už aj som bol šikovaný priamo do svätyne toho zubárskeho pekla.

Ordinácia na prvý pohľad ako u nás

Ordinácia vyzerala na prvý pohľad rovnako ako u nás. Pohodlné kreslo, zoradené vŕtačky, všade čisto, skoro útulno. Druhý, odborný pohľad samozrejme nemám, ale „u mně dobrý“.
Oleksandra som sa ešte raz pokúsil naštvať tým, že som sa ho spýtal, či tie vŕtačky má vydenzifikované, ale, bohužiaľ, nevyhodil ma.

Usmial sa a sám dodal, že áno, lebo nákaza HIV/AIDS je na Ukrajine pomerne dosť rozšírená. Ale vo Ľvove vraj nie. A tak som nakoniec sadol do kresla a otvoril ústa.

„A teraz budeš trpieť“

Keď mi zubár prezrel chrup, za 35 euro sme sa dohodli na oprave jedného menšieho a jedného väčšieho kazu. Menší bolo obyčajné vŕtanie plus plombička, väčší veľké vŕtanie, umŕtvenie zubu, vytiahnutie nervov a čistenie kanálikov.
Prvý zub – OK. Pri druhom mi však hneď na úvod oznámil: „I teper búdeš terpeť,“ a aj do vŕtania druhého zubu sa pustil bez anestézie. Keď som začal na kresle „breakovať“, znechutene mávol rukou, asi v zmysle že „rozmaznaný západniar kontra hrdinstvo ukrajinských vojakov“ a tú injekciu mi tam zadara šupol.

Malá fintička, ale nakoniec dohoda

Potom však prišla taká fintička, lebo keď už som mal v zube dieru hlbokú asi ako výmoľ na poľnej ceste v Orešanoch, snažil sa ma Oleksandr ukecať na pre neho lacnejšie a výhodnejšie riešenie.
Vraj mi dá lieky na utíšenie bolesti a zub si nechám zaplniť liečivou vložkou až na Slovensku. Zrejme „vyrovnávačka“ za tú injekciu zadara.

Trval som na tom, že nech to dorobí, lebo keď už som „terpel“, tak ja to chcem mať už za sebou raz a navždy. Nemal som, lebo liečivú vložku bolo treba vymeniť za plombu, ale Oleksandr nakoniec zub dorobil podľa môjho želania.
Celá diskusia prebiehala v ruštine, takže nevylučujem, že chyba bola aj na mojej strane, že som nepochopil, čo chce urobiť a teraz to tu dezinterpretujem. Ale zas tá moja ruština je celkom dobrá, takže skôr sa nemýlim.

Na utíšenie Nemesil alebo vodku

Treba dodať, že i počas vyjednávania bol Oleksandr slušný a priateľský a pôsobil dojmom nedoceneného odborníka. Aj pokecať sme stihli.

Okrem volieb aj o tom, že mimo Ukrajiny ísť robiť nechce, lebo vo Ľvove má rodinu a „peniaze nie sú všetko“. Keď svoju prácu dorobil, upozornil ma, že po odoznení anestézie môže zub trošku bolieť.

„Terpeť“ som už nechcel, tak som sa ho spýtal, čo potom s tým. „Môžem ti dať Nemesil, alebo si kúp vodku. Ale kvalitnú, žiadna samohonka z rynku,“ znela jeho odborná rada. Nemesil nepoznám, vodku pred písaním reportáže z volieb naozaj nie, takže som vsadil všetko na jednu kartu – to jest, že zub bolieť nebude. A on fakt nebolel.

Röntgen a lá Černobyľ?

Nuž ale ešte predtým, než som ordináciu konečne opustil, zobral ma majiteľ na röntgen, ktorý bol jediným čudným artefaktom celej „operácie“. Na Slovensku väčšinou robia tento úkon pred ošetrením zubov, aby videli, čo majú urobiť. Na Ukrajine asi až po, aby zrejme videli, či prácu spravili dobre.

Samotný prístroj sa nachádzal v pivnici majiteľa, ktorý tam zrejme aj býval, lebo pivnica krásne voňala červeným vínom. Sudy som nevidel, ale pár fliaš sicílskeho z dovozu tam bolo. To, že majiteľ mal aj túto záľubu, mi až tak nevadilo. Ale keď mi začal obliekať olovenú vestu a dal mi do ruky niečo ako hadicu z vysávača, spozornel som.

Hadica bola ten röntgen a výsledkom bol ten snímok zubu. Vyšiel krásne, len dúfam, že som popritom neabsolvoval niečo na spôsob druhého Černobyľu...

Skúška správnosti u ukrajinského lekára na Slovensku

Keďže liečivú vložku bolo treba do dvoch týždňov vymeniť za plombu, nevyhol som sa ani návšteve zubnej ordinácie na Slovensku.

Rád by som to vydával za podrobnú prípravu a novinársku rešerš, ale to, že som nakoniec skončil u ukrajinského zubára na Slovensku, bola náhoda. (Meno a miesto pôsobenia zubára je redakcii známe, ale v jeho záujme ho radšej neuvádzam, poznámka autora.)

Okrem plomby za 80 eur som od neho dostal info, že len oprava toho jedného hĺbkového kazu by ma v Bratislave stála minimálne 130 eur. Prácu svojho kolegu vo Ľvove ohodnotil ako dobrú, mal som vraj šťastie, že som natrafil na kvalitného zubára, aj keď tie kanáliky vraj nie sú vyčistené dôkladne.
Asi štyrikrát lacnejšie a kvalita dobrá

Potom sa ešte bavil o nutnosti nasadenia korunky na jeden ďalší zub, to by ma tu vraj stálo minimálne 300 eur. Zaúpel som, lebo Oleksandr vo Ľvove mi to ponúkal za necelých 75.
Nevadí, na Ukrajine sa budú konať na jeseň parlamentné voľby, takže ďaľšia moja voľnočasová aktivita na služobke je jasná...

Záver? Kto si chce dať do poriadku zuby, Ukrajinu by mal rozhodne navštíviť. Možno sa vyplatí všetko si dohodnúť dopredu, ale zas ambulancie, ktoré sú na internete a hovoria v nich aj po anglicky, zrejme tak výhodnú cenu neponúknu.
Spiatočné letenky nízkonákladoviek do Ľvova sa dajú zohnať do 60 eur, ubytovanie na noc aj za 10, takže celá akcia sa mnohonásobne vyplatí.

Lebo samotný zákrok vychádza v priemere približne štyrikrát lacnejšie než u nás. Pravda, záruku skutočne kvalitného ošetrenia zubov vám nikto na svete nedá. Ale štastie pri tomto úkone musíte mať nielen na Ukrajine, ale aj na Slovensku..., aktuality.sk

X X X

Pompeo pricestoval do Británie, stretne sa s Mayovou i Huntom

Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo pricestoval v stredu na návštevu Británie, kde hodlá podporiť postbrexitový "špeciálny vzťah" medzi Spojenými štátmi a Britániou. Pompeo prišiel do Londýna po neohlásenej návšteve Iraku, kde vysvetľoval bezpečnostné obavy USA na pozadí zvýšenej aktivity Iránu, informuje tlačová agentúra Reuters.

Irán v stredu oznámil dvojmesačné ultimátum adresované zvyšným signatárom jadrovej dohody z roku 2015 a vyzval ich na implementáciu príslušných záväzkov po tom, ako USA od tejto dohody presne pred rokom odstúpili.

Americká armáda v utorok uviedla, že strategické bombardéry typu B-52 podporia sily, ktoré boli vyslané na Blízky východ ako reakcia na to, čo administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa označila za „jasné známky“ hrozieb zo strany Iránu voči americkým silám nachádzajúcim sa v danom regióne.

„Dúfam, že odkaz, ktorý sme vyslali Iráncom, nás stavia do pozície, kde ich môžeme odstrašiť od útokov na americké záujmy,“ povedal Pompeo s tým, že podľa amerických tajných služieb boli útoky „bezprostredne hroziace“.
Pompeo sa v Londýne stretne s britskou premiérkou Theresou Mayovou, ktorá zápasí s tri roky trvajúcou politickou krízou týkajúcou sa odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie. Šéf americkej diplomacie sa stretne aj so svojím britským rezortným náprotivkom Jeremym Huntom.

Pompeo sa v utorok v Bagdade stretol s irackým prezidentom Barhamom Sálihom a premiérom Ádilom Abdalom Mahdím. Poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť John Bolton v nedeľu oznámil, že presun americkej lietadlovej lode USS Abraham Lincoln a jednotky bombardérov na Blízky východ má byť pre Irán varovaním./agentury/

X X X

Slovenské start-upy začínajú viac riskovať, chcú zožať slávu za hranicami

V premýšľaní slovenských podnikateľov a start-upistov sa prejavuje zmena. Začínajú viac riskovať a chcú sa čoraz viac uplatniť aj na zahraničnom trhu. Vyplýva to zo slov riaditeľky Slovensko-americkej nadácie (Slovak-American Foundation, SAF) Mary MacPherson.

„Často premýšľate nad veľkými spoločnosťami, ktoré zamestnávajú tisíce ľudí, ale skutočný rast americkej ekonomiky nepochádza z obrovských firiem, ale malý

ch a stredných podnikov,“ povedala MacPherson s tým, že práve toto je ten tip podnikov, ktoré chcú podporovať.
MacPherson strávila v apríli tri týždne na Slovensku. Hovorila so zástupcami slovenských start-upov, ale aj univerzít v Košiciach a Bratislave. Podľa jej skúseností je slovenský start-upový systém veľmi živý. Slovensko-americká nadácia má vo svojom portfóliu 15 slovenských spoločností, pričom niektorým sa už podarilo v Amerike uplatniť. „Mnoho dobrých projektov sa týka IT sektoru, internetu či smart cities,“ povedala.

Ako príklad start-upu, ktorému sa podarilo uplatniť na americkom trhu, spomenula bratislavskú spoločnosť Sensoneo. Kombinujú ultrazvukové senzory, ktoré monitorujú odpad, s inteligentným softvérom na zobrazovanie a vyhodnocovanie dát – napríklad pokiaľ ide o naplnenosť kontajnerov. Ďalšou spoločnosťou v ich portfóliu je Cviker. Táto firma sa zaoberá rozšírenou realitou. To znamená, že vďaka tomu si ľudia vedia pozrieť napríklad budovu ešte pred tým, ako je reálne postavená.

V USA sú zapojení napríklad do výstavby Amazonu HQ2. Softvér na parkovanie od spoločnosti Fleximodo využívajú s Seattli. Na európskom trhu, v Amsterdame, ich systém využívajú na ochranu parkovacích miest pre zdravotne postihnutých. Podľa jej slov je úspešný aj košický start-up Saftra Photonics. Táto spoločnosť sa zaoberá výskumom a vývojom v oblasti fotoniky a biomedicíny. Vznikli na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika a vedie ho vedúci Katedry biofyziky Pavol Miškovský.

„Vďaka nášmu programu US Connections môžu firmy, ktoré chcú prísť do USA, získať trochu peňazí. Pomáhame im uplatniť sa na americkom trhu, s tým, aby ich produkty získali potrebné certifikáty, stretávať sa s investovať,“ vysvetlila MacPherson. Na otázku, koľko je trochu peňazí, odpovedala, že 35-tisíc dolárov. „Ale my im tie peniaze len tak nedáme, pracujeme s nimi na tom, aby tie peniaze využili najlepšie, ako môžu. Všímame si, že sa naozaj k tým peniazom správajú, akoby boli ich vlastné. Mnoho zo start-upov, ktoré sme takto podporili, už bolo úspešných, našlo si svojich zákazníkov. Takže ten program veľmi dobre funguje,“ zhodnotila.

Program US Connections podporuje rozvoj podnikateľského ekosystému na Slovensku a rozvíjanie start-upov. Sponzorujú slovenské firmy, aby vycestovali do USA a získali tam klientov. Z balíka 35-tisíc dolárov zástupcovia spoločností cestujú do USA a zúčastňujú sa napríklad na konferenciách a výstavách, kde si môžu nájsť zákazníkov.
Premiér Peter Pellegrini sa s MacPherson, ako aj s ďalšími zástupcami amerických firiem pôsobiacich na Slovensku, stretol počas svojej nedávnej návštevy Washingtonu./agentury(

X X X

Slovenský štát nebol oázou blahobytu

Demokraciu vnímame ako import zo západu a Jozef Tiso bol antisemita dedinského typu, hovorí historik Adam Hudek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Bol Slovenský štát oázou hojnosti počas vojny a prečo šesť rokov v histórii národa vyvoláva také vášne aj po 70 rokoch?

Historik Adam Hudek z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied vysvetľuje, ako jednotlivé režimy zneužívali udalosti počas Slovenského štátu a čo presne rozdeľuje spoločnosť pri hodnotení režimu Jozefa Tisa.

V rozhovore sa dozviete:

– prečo sa nevieme vyrovnať s odkazom Slovenského štátu,
– či bol Slovenský štát hospodárskym zázrakom,
– ktorí historici kolaborovali s ľudáckym režimom a kam po
vojne utiekli,
– či je problém hovoriť o Slovenskom štáte pozitívne.

- Vyrovnala sa naša spoločnosť s tým, čo sa dialo počas existencie Slovenského štátu?

Zatiaľ sa to veľmi nedarí. Pokus o vyrovnanie sa s touto etapou našich dejín trvá už desiatky rokov a očividne ani zďaleka nie sme na jeho konci.

Ukazuje sa, že ide stále o živú históriu, ktorá polarizuje nielen historikov, ale aj širokú verejnosť. Stále sú tu otvorené otázky, sporné momenty a udalosti, ktoré ovplyvňujú aj súčasnú spoločnosť.
Rôzne skupiny ľudí vnímajú existenciu Slovenského štátu odlišne. Časť spoločnosti odsudzuje zločiny ľudáckeho režimu, iní zas vyzdvihujú budovanie samostatnej štátnosti ako najvyššiu hodnotu.

Na ktorých udalostiach z tohto obdobia sa spoločnosť rozdeľuje?

Hlavnou oblasťou ostáva tragédia slovenských Židov počas existencie Slovenského štátu. Je tu neustála tendencia znižovať alebo úplne popierať vinu ľudáckeho režimu na holokauste.

Problém je, že predstava, že by Slováci niekomu ubližovali, nesedí s ich dlhodobo pestovaným obrazom holubičieho národa, ktorému stále niekto ubližoval a neustále musel bojovať o svoje právo na existenciu. V rámci svojej historickej pamäti sa Slováci vnímajú skôr ako obeť a majú problém pripustiť, že by mohli byť páchatelia zločinov.

Druhou témou je existencia autoritárskeho režimu Slovenského štátu. To znamená, že získanie vlastnej štátnosti možno vnímať v porovnaní s demokratickým medzivojnovým Československom ako krok späť.
Je tu teda otázka, či samostatný národný štát je naozaj takou hodnotou, ktorá ospravedlňovala brutálne perzekúcie voči Židom, Rómom ale aj Slovákom, ktorých ľudáci označili za svojich nepriateľov.
Propaganda po vojne

Vo vašej knihe Najpolitickejšia veda uvádzate, že po roku 1948 začali komunisti holokaust odsúvať do úzadia.
Komunisti mali pragmatické dôvody, prečo im nevyhovoval výskum holokaustu. Sami seba totiž označovali sa hlavné obete nacizmu. Na svojej prezentácii ako martýrov antifašistického odboja stavali svoju povojnovú legitimitu. Tragédia Židov ako najpočetnejšej skupiny obetí nacizmu by mohla tento obraz nabúrať.

Na druhej strane barikády stáli ľudáci v exile, ktorí sa snažili očistiť Slovenský štát tvrdením, že za deportácie slovenských Židov môžu výlučne Nemci.

Ich práce sa však až do pádu komunizmu na Slovensko nedostávali. O to naliehavejšie sa daná téma vrátila do vedeckých aj verejných debát po roku 1989.

Ako opisovali komunisti éru vojnového Slovenského štátu?

Po roku 1948 komunistická vládna moc presadzovala vlastný oficiálny obraz dejín. Do popredia sa mali dostať udalosti, ktoré legitimizovali vládu komunistickej strany v Československu.

V slovenskom prípade bolo veľmi jednoduché prispôsobiť si obraz Slovenského národného povstania. Bolo totiž protinacistické, protiľudácke aj pročeskoslovenské. Stačilo len radikálne zvýšiť rolu komunistov a sovietskych partizánov v jeho príbehu a zároveň marginalizovať aktivity občianskeho odboja. SNP bolo následne prezentované ako prvý krok k socialistickej revolúcii na Slovensku.

Na druhej strane Slovenský štát predstavoval pre komunistov zbierku všetkého, čo odmietali: bol buržoázny, klerikálny, ovládali ho ľudia spojení s nacistickým Nemeckom, ľudácky režim prenasledoval komunistov a vyhlásil vojnu ZSSR.
Počas svojej vlády následne komunisti často označovali svojich oponentov na Slovensku za „klérofašistov“, alebo za sympatizantov ľudákov.

Ľudáci v exile

Prečo bol obmedzovaný výskum Slovenského štátu?

Komunistická strana nemala záujem, aby sa toto obdobie príliš analyzovalo. Pri hlbšom výskume by sa mohlo ukázať, že komunistický režim mal viaceré podobné črty ako ten ľudácky. Slovenský štát tak bol väčšinou opísaný veľmi schematicky ako klérofašistický štát, ktorý vznikol napriek vôli väčšiny „slovenského ľudu“, na základe spolupráce ľudáckych klérofašistov a nemeckých nacistov.

- Spomínali ste exilových ľudákov. O koho išlo?

Išlo o ľudí, ktorí po vojne utiekli zo Slovenska – väčšinou do Kanady, Spojených štátov, niektorí sa uchytili v Španielsku a Portugalsku, kde vládli fašizoidné autoritárske režimy. V týchto krajinách ich často vítali ako osvedčených antikomunistov, prípadne ako expertov na strednú Európu.

Medzi najznámejších patril historik František Hrušovský, zástupca Slovenskej ligy v Amerike so sídlom v Ženeve Stanislav Kirschbaum, historik a diplomat Jozef August Mikuš a tiež najznámejší ideológ Slovenského štátu Štefan Polakovič.

Vo svojej publikačnej činnosti sa väčšinou zameriavali na obhajobu Slovenského štátu a jeho režimu: opisovali ho ako zavŕšenie tisícročného úsilia Slovákov o samostatnosť. Slovenský štát bol z ich pohľadu postavený na národných tradíciách – bol katolícky, konzervatívny, antikomunistický a odmietajúci moderný liberalizmus.

Po Nežnej revolúcii sa sformovala ďalšia skupina historikov.

Po roku 1989 sa objavila nová vlna mladých historikov, z ktorých časť presadzovala tretiu cestu pohľadu na Slovenský štát. Chceli hovoriť o negatívach aj pozitívach z tohto obdobia.

Samozrejme, po roku 1989 nastal rozmach záujmu o Slovenský štát. Tým, že spoločnosť prechádzala demokratickým vývojom, aj výskum slovenských dejín bol oveľa slobodnejší ako dovtedy. Slovenský štát bol vždy zaujímavý už len preto, že za socializmu bolo jeho štúdium mimoriadne obmedzené.

Hospodársky zázrak?

- Publikované boli aj výskumy a knihy, ako sa Slovákom v Slovenskom štáte darilo počas vojny. V čom je problém, ak sa hovorí aj pozitívne o Slovenskom štáte?

Ako sa už viackrát ukázalo, hlavným problémom takýchto kníh je, že obhajoba slovenského štátu je podmienená politicky aj ideologicky. Inými slovami, nestojí na vedeckej analýze.

Hlavný problém obhajcov Slovenského štátu je to, že buď vedome skresľujú fakty, nepoznajú ich, alebo ignorujú výskumy, ktoré sa im nehodia do dopredu daných záverov. Obhajcovia Slovenského štátu argumentujú tým, že na Slovensku sa žilo počas vojny dobre, lebo bolo prosperujúce hospodárstvo.

To je pravda iba do určitej miery. Legenda o slovenskom hospodárskom zázraku postavenom na vojnovej konjunktúre platí iba do roku 1943. Aj vtedy však bolo slovenské hospodárstvo úplne podriadené nemeckým záujmom.
Predstava, že Slovensko bolo v období vojny oázou hojnosti, je prehnaná, hoci sa u nás žilo o niečo lepšie ako v nacistickom Nemecku.

Navyše do roku 1944 nebolo slovenské územie priamo postihnuté bojovými akciami. Absolútna závislosť na Nemecku bola nakoniec aj príčinou konca ekonomického rozvoja Slovenska.

Nemecká „totálna vojna“, keď po roku 1943 všetky zdroje išli do vojnového úsilia, znamenala, že aj Slovensko muselo maximálne prispievať k nemeckému vojnovému úsiliu.

Inými slovami, nacistické Nemecko začalo slovenské zdroje vysávať oveľa dôslednejšie ako predtým. V kombinácii s bojmi počas SNP v roku 1944 a postupom Červenej armády to znamenalo, že slovenský hospodársky zázrak sa zmenil na definitívny ekonomický kolaps.

Dnes vidíme, ako silnejú hlasy po návrate tvrdých režimov. Mnoho ľudí v strednej Európe hovorí o sklamaní z liberálnej demokracie. Podľa nich prináša iba diskusie, hádky a problémy sa riešia pomaly.

Nie je to nový problém. Týmto spôsobom zanikli viaceré demokratické režimy v Európe v 20. a 30. rokoch 20. storočia.
Aj vtedy sa mnohým zdalo, že demokracia nefunguje, a autoritatívny režim všetko zjednoduší a zefektívni. Argumentovalo sa tiež tým, že ľudia nepotrebujú demokratické slobody a práva, ktoré aj tak nevyužívajú, ale skôr pokojný život v relatívnom dostatku.

Po roku 1989 žili bývalé komunistické krajiny strednej Európy v očakávaní – a podporovali ho aj politici zo západu – že liberálna demokracia automaticky prinesie aj západoeurópsku životnú úroveň. To sa však nestalo. Túto víziu definitívne pochovala ekonomická kríza v roku 2008.

Ukázalo, že liberálna demokracia nie je imúnna voči krízam a nárastu chudoby. To sa zhoršovalo príchodom krízy eurozóny a migračnej krízy. V štátoch strednej Európy sa ľudia vo svojom sklamaní začali obracať na alternatívne riešenia.

- To je stav, ktorý máme dnes aj na Slovensku?

Podobne ako počas medzivojnového obdobia, začína rásť popularita konceptu autoritárskych režimov, alebo aspoň obmedzenej demokracie. Nacionalistický obrat k údajným stredoeurópskym národným, kresťanským a konzervatívnym tradíciám, ktoré majú byť v opozícii k „západnej dekadencii“, to ešte podporuje.

Tento problém momentálne vidíme aj na Slovensku. Odmietanie liberálnej demokracie ide ruka v ruke s akceptáciou Slovenského štátu, jeho autoritárskeho režimu, ako aj politiky antisemitizmu, xenofóbie a nenávisti k Západu.
Ďalšia skupina znechutených sa vracia k oslave stability normalizačného Československa. Komunistický režim tak tvorí ďalšiu alternatívu k existujúcej demokracii.

- Čo urobiť, aby v čase krízy nepadol demokratický režim?

Nikdy sa to nestalo napríklad vo Veľkej Británii. Demokratický typ vlády tam má svoju tradíciu, je vnímaný ako historické dedičstvo, ktoré je nutné uchovať. V strednej Európe však bola a aj dnes je liberálna demokracia často vnímaná ako západný import, ktorý sa prieči národnej tradícii.

V Česku a na Slovensku sme na tom ešte celkom dobre. Tradícia demokratického Československa z roku 1918 je u nás stále citeľná. Maďarsko ju napríklad nemá. Aj preto je možno dnes situácia na Slovensku iná ako u našich južných susedov.

Pomáha aj to, že nedemokratická alternatíva v podobe Slovenského štátu skončila fiaskom, úplnou porážkou, pričom sa proti tomuto štátu počas SNP vzbúrila veľká časť vlastných obyvateľov. Povstanie je obyvateľstvom stále vnímané výrazne pozitívne. To všetko na Slovensku hrá v prospech uchovania demokracie. Dúfam, že to bude stačiť.

- Bol Jozef Tiso antisemitom, alebo populistom?

To sa samozrejme nijako nevylučuje. Jozef Tiso však bol nepochybne presvedčeným antisemitom, spočiatku klasického slovenského dedinského typu.

Vadilo mu údajné bohatstvo Židov, obviňoval ich z ekonomického vysávania Slovákov. V jeho prípade hrala rolu aj klasická kresťanská argumentácia, že Židia predsa ukrižovali Krista. Počas vojny však Tiso bez problémov preberal a obhajoval nemecké rasové teórie týkajúce sa Židov.

V čase deportácii už rozdielne korene antisemitizmu nehrali rolu. Tiso proti deportáciám slovenských Židov nikdy nevystúpil, obhajoval ich, aj napriek kritike z Vatikánu. Za svoj podiel na holokauste sa neospravedlnil a ani počas súdneho procesu nevyslovil v tomto smere žiadnu ľútosť.

- Jozef Tiso mal veľkú popularitu. Bola potom aj väčšinová spoločnosť na Slovensku antisemitická?

Je otázne, či bol Tisov antisemitizmus hlavným dôvodom jeho popularity. Skôr nie. Podobne ako v celej Európe, nenávisť k Židom bola v rôznej miere prítomná v značnej časti obyvateľstva Slovenska už od stredoveku.
Vyvolánie protižidovských nálad bol dlhodobo obľúbený spôsob vládcov na odvrátenie pozornosti ľudí od skutočných problémov.

Na začiatku 20. storočia bola slovenská spoločnosť katolícka a jej názory v značnej miere formulovali cirkevní predstavitelia. V medzivojnovom období mala značný vplyv Hlinkova slovenská ľudová strana.
V oboch skupinách pôsobili aj militantní antisemiti, ktorí vedome v ľuďoch rozdúchavali protižidovské nálady a pripravovali tak pôdu pre masové vraždenie. Napriek tomu nemožno povedať, že by počas vojny rozhodujúca časť obyvateľov Slovenska podporovala genocídne plány nacistov, ani že by Slováci masovo podporovali deportácie Židov.
Na druhej strane antisemitizmus v pomerne značnej časti slovenskej spoločnosti prežíva neustále.

Adam Hudek (1979) – pracuje ako historik v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied. Zaoberá ssa dejinami českej a slovenskej historiografie v 20. storočia a vývojom inštitúcii vedeckého výskumu v stredoeurópskom priestore.
Ako spoluautor sa podieľal na rozsiahlych Dejinách Slovenskej akadémie vied (2014) ocenených Cenou SAV v roku 2015, napísal tiež knihu Najpolitickejšia veda, aktuality.sk

X X X

Drahá ropa, lacná ropa? Trhy odpovedajú výrazným zlacnením

Problémy s ruskou špinavou ropou a sankciami voči Iránu nedávno vytlačil cenu ropy Brent nad 75 dolárov za barel. Teraz jej cena klesla pod 70 USD. Ceny ropy v utorok oslabili, keďže americký Federálny úrad pre energetiku (EIA) zverejnil prognózu, že ťažba v USA bude v tomto roku na rekordnej úrovni 12,45 milióna barelov ropy denne a v budúcom roku opäť stúpne, a to na 13,38 milióna barelov denne.

'Saudi hrozia, že prestanú používať dolár pri obchode s ropou

Ľahká americká ropa zlacnela o 1,4 percenta na 61,40 USD za barel. Cena severomorskej ropy Brent, ktorá slúži ako medzinárodná referenčná cena, oslabila o 1,9 percenta na 69,88 USD za barel.

Veľkoobchodná cena benzínu na americkom trhu klesla o 2,4 percenta na 1,95 USD za galón a vykurovací olej si pohoršil o 1,5 percenta na 2,04 USD za galón. Zlato si v utorok prilepšilo a jeho cena sa zvýšila o 0,1 percenta na 1 285,60 USD za uncu. Striebro však v podstate stagnovalo na úrovni 14,93 USD za uncu./agentury/

X X X

Zomrel český herec Václav Postránecký, známy z filmu S tebou ma baví svet

Vo veku 75 rokov zomrel v utorok po ťažkej chorobe český herec Václav Postránecký. Informoval o tom v stredu hovorca činohry Národného divadla Tomáš Staněk, ktorého cituje spravodajský portál Novinky.cz.
Václav Postránecký v Show Jana Krause v roku 2015:

Postránecký sa narodil 8. septembra 1943 v Prahe a pôvodne sa vyučil za zámočníka. Pred kamerou stál od začiatku 50-tych rokov, účinkoval v niekoľkých regionálnych divadlách a v roku 1979 sa dostal do Národného divadla, kde vystupoval ešte aj počas svojej choroby, dopĺňa spravodajský portál iDNES.cz.

Diváci si ho pamätajú z filmov Po stopách krve (1969), Princ a chuďas (1971), S tebou mě baví svět (1982), Malostranské humoresky (1995), Bobule (2008), z televíznych seriálov Byl jednou jeden dům (1974), Cirkus Humberto (1988), Krejzovi (2018) či z rozprávky Jak se budí princezny (1977).

Postránecký sa venoval aj dabingu. Jeho hlas sprevádzal večerníčkom Jája a Pája, ale aj animovanými filmami Husiti a Čtyřlístek ve službách krále. Zo zahraničných hercov často prepožičiaval svoj hlas Frankovi Nerovi, Dustinovi Hoffmanovi, Anthonymu Hopkinsovi alebo Bruceovi Willisovi.

Bol držiteľom niekoľkých ocenení vrátane divadelnej Ceny Thálie a Ceny Františka Filipovského za dabing. Postránecký sa venoval aj réžii, vyučovaniu a v rokoch 2005-11 bol prezidentom Hereckej asociácie./agentury/