iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini vyzval Kisku, aby prestal poškodzovať SR

Vyjadrenia Kisku vníma premiér ako smutný príklad toho, keď prezident rezignuje na záujem o dôstojnú reprezentáciu krajiny. Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) vyzval prezidenta Andreja Kisku, aby prestal poškodzovať dobré meno Slovenska. Reagoval tak na rozhovor, ktorý poskytla slovenská hlava štátu pre nemecký denník Die Welt.

Vyjadrenia Kisku vníma premiér ako smutný príklad toho, keď prezident rezignuje na záujem o dôstojnú reprezentáciu krajiny a uprednostní svoj vlastný politický projekt. Pellegrini to vyhlásil v pondelok na tlačovej konferencii.

„Musím s plnou vážnosťou a s ľútosťou skonštatovať, že vyjadrenie prezidenta SR pre denník Die Welt sú naozaj veľmi smutným príkladom toho, keď prezident rezignuje na záujem o dôstojnú reprezentáciu krajiny a, naopak, uprednostní svoj vlastný politický projekt spojený so založením novej strany,” povedal Pellegrini s tým, že Slovensko sa teší dobrému zahraničnopolitickému renomé.

Kritizoval, že Kiska tak na medzinárodnej úrovni pokračuje v rétorike o štáte, v ktorom vládne mafia. Podotkol, že silu demokracie v krajine určuje aj práca polície. Argumentoval tým, že sa policajným zložkám a prokuratúre podarilo zadržať páchateľov aj objednávateľov vraždy novinára Jána Kuciaka do roka od vraždy.

Reprezentácia krajiny

Prezident podľa jeho slov zámerne v rozhovoroch „opomína tieto fakty a systematicky vykresľuje svoju vlastnú krajinu v tých najhorších obrazoch”.

Premiér dodal, že k podobnému konaniu sa on sám nezníži a vyzval Kisku, aby prestal poškodzovať dobré meno Slovenska a uprednostnil konštruktívny dialóg. Úlohou prezidenta je podľa jeho slov dôstojná reprezentácia krajiny a upevňovanie jej dobrého mena pred zahraničnými partnermi.

„Andrej Kiska je jediným prezidentom v rámci Európskej únie, ktorý poškodzuje záujmy svojej vlasti a ľudí, čo v nej žijú, týmito vyjadreniami,” skonštatoval Pellegrini. Ak chce vstúpiť do politického ringu, mal by podľa jeho názoru bojovať s konkurenciou na domácej politickej scéne, aktuality.sk

X X X

Česi chcú byť európski lídri v umelej inteligencii, schválili si stratégiu

Česko má byť do budúcna modelovou európskou krajinou pre využitie umelej inteligencie (AI). Počíta s tým Národná stratégia umelej inteligencie, ktorú v pondelok schválila vláda. Na tlačovej konferencii po rokovaní vlády o tom informoval minister priemyslu a obchodu Karel Havlíček (za ANO). Medzi priority stratégie podľa neho patria okrem iného bezpečnosť a obrana alebo priemysel a výroba.

„Zaistíme bezpečnosť automobilov bez vodiča, robotov aj autonómnych zbraní, jednoducho všade tam, kde sa stretáva človek a inteligentný stroj. Nadviažeme na naše doterajšie úspechy v mobilite a doprave, vojenskom a bezpečnostnom výskume aj na našu historickú skúsenosť,“ uvádza materiál.

Medzi krátkodobé ciele novej stratégie, ktoré by sa mali uskutočniť do roku 2021, patrí predovšetkým vznik takzvaného Európskeho centra excelentnosti v AI na báze konzorcia akademických výskumných pracovísk. Mohlo by sídliť aj v Prahe. Havlíček skôr uviedol, že medzi záujemcov o jedno zo štyroch takýchto centier patrí tiež Nemecko, Francúzsko alebo Fínsko. „Ak sa to podarí, tak získame nielen prestíž, ale aj výskumné centrá a najlepších vedcov,“ uviedol minister.

„Máme veľkú šancu využiť špičkový český výskum v tejto prelomovej technológiu ako kľúčový nástroj pre našu budúcnosť. Zaraďujeme sa tým medzi európskou technologickou elitu, ktorá bude udávať nielen smer v oblasti priemyslu, ale stáva sa tiež významným svetovým hráčom v budovaní kybernetickej bezpečnosti, aby sme sa tak postavili veľkej globálnej hrozbe, akou je krádež dát,“ dodal v tlačovej správe ministerstva priemyslu a obchodu (MPO) Havlíček.

Námestník MPO pre digitalizáciu a inovácie Petr Očko doplnil, že zásadné je pre ČR prilákať špičkové talenty zo zahraničia, za ktorými prídu výskumné centrá svetových firiem a ďalšie investície. „Na tie nadviaže rozvoj startupov a inovatívnych firiem v celej SR. Umelá inteligencia sa skrátka nezaobíde bez tej reálne,“ dodal Očko.

Za napĺňanie stratégie bude priamo zodpovedný Havlíček, ktorý to bude koordinovať prostredníctvom novozriadeného Výboru pre AI. Jeho členmi budú zástupcovia vybraných ministerstiev, predsedovia Technologickej agentúry ČR a Akadémie vied ČR, odborov alebo riaditelia CzechInvest a Českomoravskej záručnej a rozvojovej banky (ČMZRB).

Viceprezident Zväzu priemyslu a dopravy Radek Špicar ČTK už skôr povedal, že stratégia je napísaná dobre aj s termínmi a opatreniami. „Česká republika ale je šampiónom v produkcii koncepcií a stratégií. Naučili sme sa ich písať, ale bohužiaľ, stále máme pocit, že práca na stratégii sa končí schválením vládou ČR,“ uviedol. Dúfa, že táto koncepcia bude jedna z prvých, ktorá sa dočká realizácie. „Vzhľadom na to, že ČR je najviac z Európy závislá na priemysle, je to dôležité,“ dodal. Zatiaľ Česko za posledných 30 rokov podľa Špicara prerazilo vo svete v tomto smere len s nanotechnoló¬giami.

Miera praktického využívania umelej inteligencie je v českých firmách v porovnaní s ostatnými krajinami podpriemerná, uviedol nedávny celosvetový prieskum spoločnosti Microsoft. Za jeden rok ju v Česku využije 16 percent firiem, kým európsky priemer je 40 percent. Naopak, do troch rokov plánujú umelú inteligenciu používať v USA všetky tamojšie firmy, v Európe 87 percent a v ČR až 80 percent spoločností, vyplýva z prieskumu.

Národná AI stratégia (NAIS) je súčasťou napĺňania Inovačnej stratégie Českej republiky 2019 – 2030 (The Country for the Future) a jej hlavného cieľa urobiť z Česka inovačného lídra./agentury/

X X X

Dago Daniš: Kto drží Fica pod krkom

Informácia, že šéfom Finančnej správy sa má stať Ľudovít Makó, pôsobí ako zlý vtip. A ďalší prejav arogancie Smeru.
Makó je podľa opozičnej SaS považovaný za figúru nitrianskych oligarchov bödörovcov. Je šéfom Kriminálneho úradu Finančnej správy, ktorý roky prehliadal miliónové daňové podvody Kočnera, Bašternáka a ďalších „našich ľudí“.
Ak sa stane Makó šéfom Finančnej správy, bude to ponižujúca prehra premiéra Pellegriniho. A veľké víťazstvo Fica,
Kaliňáka a oligarchov.

No hlavne to bude škandál.

Impérium bödörovcov

Po vražde novinára Kuciaka trvalo takmer rok, kým sa podarilo políciu a Národnú kriminálnu agentúru vyčistiť od ľudí, ktorí boli napojení na bödörovcov. Až pod tlakom verejných protestov postupne padli „bödörovci“ Krajmer, Gašpar a nakoniec aj šéf NAKA Hraško.

Medzitým vyšetrovatelia začali preverovať podozrenia, že práve „bödörovci“ v polícii mali pracovať na lustráciách novinárov a prokurátorov, ktorí boli (následne) sledovaní komandom podnikateľa Kočnera.

Jeden zo sledovaných novinárov bol zavraždený.

Vyšetrovanie naznačuje aj to, že z prostredia polície, ovládanej bödörovcami, mali pred rokom unikať informácie o vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka priamo ku Kočnerovi. Aby sme to povedali priamo a bez obalu: časť policajtov pracovala pre kriminálne skupiny, resp. pre organizovaný zločin. A pre objednávateľa vraždy novinára.

O niečo menej známe je to, že okrem polície mala skupina bödörovcov ovládať aj Finančnú správu, resp. jej Kriminálny úrad. Vedenie polície a vedenie Finančnej správy fungovali ako spojené nádoby. Vymieňali si informácie. Vymieňali si ľudí. A mali spoločné „velenie“. Oligarchov z Nitry.

Dokonca je tu aj podozrenie, že skupiny z polície a prepojené skupiny z Finančnej správy spolupracovali na nezákonnom sledovaní novinárov, podnikateľov a prokurátorov.

Kočnerovo komando

Celkom zreteľne to vidieť na zložení tzv. Kočnerovho komanda, ktoré zariaďovalo sledovanie „záujmových osôb“.
Na sledovaní Jána Kuciaka a ďalších novinárov sa nepodieľal len Kočnerov spolupracovník – a bývalý siskár – Peter Tóth. Súčasťou tímu boli aj Miroslav Kriak a ďalší dvaja vykonávatelia sledovania.

Do sledovania boli zapojení aj ľudia z polície, resp. z NAKA. Tí mali vykonávať lustrácie a dodávať Kočnerovmu komandu informácie o sledovaných osobách (bydlisko, používané autá).

Ďalej, do priameho, fyzického sledovania Jána Kuciaka a ďalších novinárov bol zapojený funkcionár Finančnej správy. Bývalý príslušník SIS Kriak, ktorý zariaďoval a vykonával sledovanie, bol totiž v tom čase zamestnanec Finančnej spávy.
Oficiálne pracoval na organizačnom odbore. Neoficiálne švak zrejme nevykonával úradnícke úlohy, ale spravodajské – pravdepodobne pre ľudí z Kriminálneho úradu Finančnej správy. Tomu šéfoval a šéfuje Makó, považovaný za človeka blízkeho nitrianskym oligarchom.

Teda: pre sledovacie komando Kočnera pracovali policajní funkcionári aj zamestnanec Finančnej správy (Kriak).
Podľa výpovede Tótha mali byť za rozpracovaním novinárov Kočner a jeho kamarát Norbert Bödör.
Prokuratúra a polícia dnes vyšetrujú, do akej miery mohol práve Bödör zabezpečovať pre Kočnera súčinnosť štátnych orgánov. Polície alebo Finančnej správy...

Vzbura Pellegriniho

Možno si spomínate, že po vražde Jána Kuciaka lídri Smeru Fico a Kaliňák za žiadnu cenu nechceli pristúpiť na odchod policajného prezidenta Gašpara (príbuzného Norberta Bödöra). Gašparova pozícia bola taká silná, že kvôli nemu padol minister vnútra Drucker.

Drucker pohrozil demisiou, ak Gašpar neodíde z vedenia polície. Výsledok: Drucker rezignoval, Gašpar ostal.
Po Druckerovi prebral štafetu premiér Pellegrini: ak Gašpar neodíde z vedenia polície, demisiu podá premiér. A s ním celá vláda.

Až po tomto ultimáte premiéra Gašpar oznámil, že sa stiahne. Časom...

Podobným spôsobom Pellegrini narážal na oligarchov aj vo Finančnej správe. Pellegrini a jeho spojenec Kažimír sa pokúsili zbaviť Imreczeho, šéfa Finančnej správy. Na druhej strane: Fico s Kaliňákom chceli Imreczeho pretlačiť do vlády – ako nového ministra financií po Kažimírovi. A do funkcie prezidenta Finančnej správy chceli posunúť Makóa.
Pellegrini sa opäť vzbúril. Nomináciu Imreczeho do vlády kategoricky odmietol. Premiér Ficovi pohrozil, že do funkcie zastupujúceho ministra financií inštaluje priamo seba.

Fico čiastočne ustúpil a za nového ministra financií navrhol Kamenického.

V hre však ostal Makó ako nový prezident Finančnej správy. Ten istý Makó, ktorý vo funkcii šéfa daňových kriminalistov nekonal ani pri takých rozsiahlych daňových kauzách, aké roky predvádzali Kočner s Bašternákom.

Odkrvený Fico

Ľudia ako Makó mali byť už pred rokom vykopnutí z vedenia Finančnej správy. A grilovaní pred vyšetrovateľmi. S otázkami, prečo nekonali pri Kočnerovi a Bašternákovi. A aké mali vzťahy s kolegom Kriakom, ktorý sledoval novinárov. V réžii Kočnera.

Namiesto toho však čítame správy o tom, že majú byť povýšení. Napriek nesúhlasu predsedu vlády.
Asi to bude tým, že kamaráti Kočnera a oligarchovia držia Fica pod krkom silnejšie, ako sme si mysleli.
To bude zrejme tiež jeden z dôvodov, prečo je Predseda taký nezdravo zelený, aktuality.sk

X X X

Macron si neželá, aby sa Rusko vzdalo členstva v Rade Európy

Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa v pondelok vyslovil za to, aby Rusko zostalo členom Rady Európy (RE) aj napriek súčasným vzájomným sporom. Francúzsko v polovici mája prevezme predsedníctvo RE, uviedla agentúra AFP.
„Chcem, aby Rusko zostalo v Rade Európy,“ povedal Macron počas pondelňajšieho stretnutia v Elyzejskom paláci s generálnym tajomníkom Rady Európy Thorbjörnom Jaglandom.

Francúzsky prezident zdôraznil, že Rada Európy potrebuje Rusko a naopak. Podľa Macrona musia byť rešpektované práva každého členského štátu, avšak Rusko si tiež musí plniť svoje záväzky voči tejto inštitúcii so sídlom v Štrasburgu, ktorá združuje 47 európskych krajín.

Rada Európy, ktorá v nedeľu oslávila 70 rokov svojej existencie, má už niekoľko rokov napäté vzťahy s Moskvou. V reakcii na nelegálnu anexiu Krymského polostrova v roku 2014 Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) pozastavilo ruským poslancom právo voliť.

Ruská vláda na to zareagovala zmrazením 33 miliónov eur, ktoré mala poslať do ročného rozpočtu Rady Európy v roku 2017. Najnovšie hrozí, že opustí túto organizáciu, ak nebudú obnovené volebné práva ruských zákonodarcov zastúpených v RE a ak sa títo nebudú môcť zúčastniť na voľbe nového generálneho tajomníka, ktorá sa uskutoční v polovici júna.

Jaglanda v tejto funkcii nahradí buď šéf belgickej diplomacie Didier Reynders, alebo chorvátska ministerka zahraničných vecí a európskych záležitostí Marija Pejčinovičová Buričová./agentury/

X X X

Timmermans chce zavedenie minimálnej mzdy vo všetkých štátoch EÚ

Kandidát európskych socialistov na predsedu Európskej komisie (EK) a súčasný prvý podpredseda exekutívy EÚ Frans Timmermans sa v pondelok vo Varšave vyslovil za zavedenie minimálnej mzdy vo všetkých členských štátoch Európskej únie, čo by podľa jeho názoru malo znížiť rastúcu polarizáciu medzi bohatými a chudobnými Európanmi. Informovala o tom agentúra AFP.

„Potrebujeme minimálnu mzdu v Európskej únii, ktorá bude v každej členskej krajine vypočítaná na 60 percent priemernej mzdy v danom štáte,“ uviedol holandský socialistický politik v pozícii pozvaného hosťa na podujatí poľských sociálnych demokratov, ktoré sa uskutočnilo v rámci príprav na blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu (23. – 26. mája).
Timmermans upozornil, že pracovníci z východnej Európy sú príliš často platení menej ako ich kolegovia na Západe a to v situácii, keď ich náklady na živobytie „nie sú až také odlišné“.

AFP pripomenula, že v súčasnosti má 22 z 28 členských štátov EÚ minimálnu mzdu stanovenú zákonom. Rozdiely sú však extrémne. Kým v roku 2017 bol v Bulharsku platový priemer vo výške okolo 235 eur, v Luxembursku to bolo 1999 eur mesačne.

Snahy o zavedenie všeobecnej minimálnej mzdy v EÚ však čelia silnej opozícii viacerých krajín a politikov, ktorí upozorňujú, že to povedie k oslabeniu konkurencieschop¬nosti a národnej suverenity v mzdových otázkach.
Timmermans naznačil aj potrebu zdaniť veľké spoločnosti sadzbou vo výške 18 % podľa ich ziskov dosiahnutých na území EÚ a zasadil sa aj za takú sociálnu politiku, ktorá povedie k zníženiu rozdielov medzi bohatými a menej bohatými krajinami. Ďalším opatrením, ktoré plánuje Timmermans presadiť, je zavedenie všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov EÚ bez ohľadu na to, v ktorej členskej krajine sa nachádzajú./agentury/

X X X

V4 je silným advokátom krajín Východného partnerstva, tvrdí Lajčák

Budúcnosť krajín Východného partnerstva a to, čo sa za posledných desať rokov projektu podarilo dosiahnuť, boli hlavné témy ministrov zahraničných vecí Visegrádskej štvorky a Východného partnerstva. Zástupcovia krajín sa stretli dnes v Bratislave, na schôdzke sa zúčastnili aj zástupcovia Európskej komisie.

„Mali sme štyri okruhy tém – budúcnosť Východného partnerstva, medziľudské kontakty, regionálnu bezpečnosť a ekonomickú spoluprácu vrátane energetiky,“ informoval šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák. Podľa neho všetci zúčastnení prišli s konkrétnymi návrhmi, ktoré boli užitočné aj pre zástupcov EK.

Stretnutie sa konalo týždeň pred tým, ako sa s ministrami Arménska, Azerbajdžanu, Bieloruska, Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny stretnú v Bruseli zástupcovia diplomacií EÚ.

Lajčák, rumunský minister Teodor Melescanu aj eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn zhodnotili stretnutie ako konštruktívne, užitočné a intenzívne. Podľa Lajčáka sú Slovensko, Česko, Poľsko aj Maďarsko silnými advokátmi krajín Východného partnerstva.

„Naša prosperita a bezpečnosť závisí aj od týchto krajín, máme s nimi hranicu. Prechádzajú procesom reforiem a transformácie, ktorá je podobná tomu, čím sme si prešli aj my,“ povedal Lajčák na margo stretnutia.
Rumunský minister, ktorého krajina predsedá Rade EÚ, pripomenul, že kľúčovou témou ostáva pochopiť to, že nie je možné uplatňovať rovnaké pravidlá na všetkých šesť krajín.

„Každá krajina robí svoje vlastné kroky, aby rozvíjala vzťahy s Európskou úniou a približovala sa jej,“ povedal Melescanu. Vo všeobecnosti platí, že zo šiestich krajín Východného partnerstva chcú mať k Únii najbližšie Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko.

To potvrdil aj gruzínsky minister zahraničných vecí David Zalkaliani. „Európska únia a NATO nie sú len politická voľba, ale spoločenská a civilizačná,“ povedal. Podľa Lajčáka je teraz otázka, čo ďalej ponúknuť krajinám, ktoré už naplnili všetko, čo im Únia ponúkla. Napríklad Gruzínsko už uzavrelo asociačnú dohodu, dohodu o voľnom obchode a majú aj zjednodušený vízový proces.

Hahn potvrdil, že je v záujme všetkých aktívne komunikovať a spolupracovať s týmito krajinami. Veľa sa podarilo dosiahnuť najmä v hospodárskej oblasti. Dve miliardy eur požičali malým a stredným podnikom.
Ako príklad dobrej spolupráce uviedol európsku školu v Gruzínsku. Vyučuje sa na nej v troch jazykoch a cieľom je mladých oboznámiť s európskou kultúrou. Do školy nechodia len Gruzínci, ale študenti zo všetkých krajín./agentury/

X X X

Kto nahradí Trumpa? Nový prezident môže byť gej, dôchodca aj žena

Americká kampaň pred prezidentskými voľbami je dlhá a drahá. Začala sa pomaly rozbiehať.

Tisícky stretnutí, stovky televíznych vystúpení, dlhé mesiace v najzapadnutejších kútoch Ameriky, ale najmä miliardy dolárov, o ktorých sa nesníva nielen bežným smrteľníkom, ale ani mnohým najbohatším ľuďom planéty. Americká prezidentská kampaň sa v týchto týždňoch začala pomaly rozbiehať. Do volieb nového šéfa Bieleho domu je ešte ďaleko – budú až 3. novembra budúceho roka.

A už aj minulosť ukázala, že z najväčších favoritov boli napokon najväčší lúzri. Ale práve v týchto dňoch začína byť postupne jasnejšie, kto by mohol byť 46. prezidentom USA.

Poznáme mená prvých favoritov, ktorí sa chcú postaviť súčasnému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
O väčšine z nich ste pravdepodobne nikdy nepočuli, ale minimálne jeden z nich vyčnieva a už dnes má slušné šance vrátiť demokratov späť do Oválnej pracovne.

Nechajú si republikáni Trumpa?

To, ako sa volí americký prezident, je na samostatný článok, keďže v USA funguje jeden z najkomplikovanejších volebných systémov. Zjednodušene sa dá povedať, že americké voľby prebiehajú v dvoch fázach – tou prvou sú primárky, teda akési vnútorné voľby v rámci Demokratickej alebo Republikánskej strany. Až potom nasledujú ostré voľby.
Republikáni by pritom mali mať už teraz svojho nominanta: Donalda Trumpa. Býva zvykom, že zvolený prezident kandiduje takmer automaticky za danú stranu aj po skončení prvého funkčného obdobia.

V skutočnosti sa iba raz v americkej histórii stalo, že strana postavila iného kandidáta než akého mala v Bielom dome.
Bol to 14. prezident USA Franklin Pierce zvolený v roku 1852. Uškodili mu jeho názory proti zrušeniu otroctva, ktoré vtedy rozdeľovali Demokratickú stranu.

Favoritom je dnes Obamov človek

Vďaka Trumpovi sú dnes rozdelení aj republikáni, ale v amerických podmienkach to nie je nič nezvyčajné.
Oveľa zaujímavejšie však bude sledovať, koho postavia demokrati. Najväčšie šance začína mať Joe Biden, bývalý viceprezident za prezidentovania Baracka Obamu.

Muž kedysi s povesťou suchára je dnes jedným z najpopulárnejších amerických politikov.
Biden za prvých 24 hodín vyzbieral na kampaň úctyhodných 6 miliónov dolárov. Ukazuje to na jednu, možno hlavnú črtu, amerických prezidentských volieb – kampaň je jednoducho drahá ale najmä dlhá.

Biden v tomto smere začal dobre: bez vyzbieraných miliónov sa jednoducho prezidentom nikdy nestane.
Pre porovnanie, Hillary Clintonová na kampaň pred voľbami v roku 2016 minula 1,4 miliardy dolárov. Trump mierne zaostal, minul necelú miliardu. Všeobecne sa predpokladá, že ak chce byť dnes ktokoľvek prezidentom USA, potrebuje zhruba miliardu dolárov.

Američania však majú dlhú tradíciu v zbierkach na kampaň a na rozdiel od našich podmienok sa nikdy neočakáva, že daný kandidát si ju zaplatí sám.

Nebolo by to ani celkom možné – ak by to chcel Trump spraviť, musel by sa zbaviť asi tretiny majetku (Forbes ho odhaduje na 3,1 miliardy dolárov).

Už aj minulosť ukázala, že ani kandidáti s najväčšími financiami sa nemusia dostať medzi hlavných favoritov. Svoje o tom asi najlepšie vie Jeb Bush, brat exprezidenta Georgea W. Busha a svojho času hlavný adept na víťazstvo primárok v Republikánskej strane.

Ešte pred samotnými ostrými voľbami prezidenta vyzbieral viac ako sto miliónov dolárov. V prieskumoch sa napokon umiestňoval len ako štvrtý v poradí a z kampane predčasne odstúpil.

Najstarší prezident histórie? Alebo najmladší a gej?

Prieskumy dnes prajú Bidenovi, medzi demokratmi suverénne vedie. Za ním nasleduje veterán americkej politiky a idol libertariánov Bernie Sanders. Sanders má už 77 rokov, s kandidatúrou to skúsil už aj v roku 2016 a stal by sa najstarším zvoleným americkým prezidentom. Mimochodom, tým by bol aj Biden. Rekord najstaršieho zvoleného prezidenta v histórii drží súčasný prezident Trump, ktorý mal v čase zvolenia 70 rokov a 222 dní.

Niečo úplne opačné platí o prekvapivej ale o to rýchlejšie stúpajúcej hviezde demokratov menom Pete Buttigieg.
Pre americkú verejnosť bol tento 37-ročný politik doteraz absolútne neznámy a ak by vyhral voľby, stal by sa najmladším prezidentom americkej histórie (rekord stále drží Theodore Roosevelt, ktorý mal v čase zvolenia 42 rokov).
Buttigieg je symbolom novej, menej konzervatívnej a progresívnej Ameriky. Je otvorený gej, bývalý veterán v Afganistane a v prieskumoch ho katapultovali najmä televízne diskusie, v ktorých takmer ničím nepripomínal takzvaných tradičných politikov.

Kalendár amerických prezidentských volieb je dlhý a nabitý. Samotné primárky demokratov sú naplánované takisto až na budúci rok. Môžu však byť špeciálne. V roku 2016 si demokrati vyberali až zo 16 kandidátov, tentoraz to môže byť ešte viac. Ak by demokrati dokázali poraziť Trumpa, nový americký prezident s najväčšou pravdepodobnosťou dostane prívlastok „historický“.

Môže ním byť historicky prvý gej, historicky prvá žena alebo historicky najstarší muž, ktorý kedy zasadol do Oválnej pracovne, aktuality.sk

X X X

Turecká Najvyššia volebná rada nariadila opakovanie volieb primátora v Istanbule

Turecká Najvyššia volebná rada (YSK) vyhlásila v pondelok za neplatné výsledky volieb primátora v Istanbule z 31. marca a nariadila opakovanie tohto hlasovania. Vyhovela tak požiadavke vládnej Strane spravodlivosti a rozvoja (AKP), ktorá namietala voči tesnému víťazstvu opozičného kandidáta v najväčšom meste Turecka, informuje agentúra DPA.

AKP, ktorú vedie turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, vzniesla 16. apríla voči istanbulským voľbám „mimoriadnu námietku“, pričom vyžadovala, aby boli ich výsledky anulované a aby sa hlasovanie opakovalo. Odvolávala sa pritom na údajné „nezrovnalosti a korupciu“, ktoré podľa nej sprevádzali voľby v Istanbule.

Už deň na to, 17. apríla, sa postu istanbulského primátora ujal Ekrem Imamoglu, kandidát hlavnej tureckej opozičnej Republikánskej ľudovej strany (CHP), ktorý v Istanbule len veľmi tesne – s rozdielom približne 15 000 hlasov – zvíťazil nad kandidátom AKP, tureckým expremiérom Binalim Yildirimom. Stalo sa tak po tom, ako volebná rada ukončila čiastočné prepočítavanie hlasov odovzdaných v Istanbule, o ktoré ju taktiež požiadala AKP.

Vládna AKP uspela v komunálnych voľbách z 31. marca vo väčšine miest krajiny, avšak po dlhých rokoch prišla o posty primátorov v Istanbule i Ankare, ktoré získala opozičná CHP. Teraz ale dosiahla, píše agentúra AP.
Agentúra AFP v tejto súvislosti dodáva, že AKP nežiadala o opakovanie celých komunálnych volieb v Istanbule, v ktorých zároveň získala väčšinu kresiel v mestskom zastupiteľstve. Jej námietka sa týkala len voľby primátora./agentury/

X X X

Irán v stredu oznámi čiastočné odstúpenie od jadrovej dohody

Iránsky prezident Hasan Rúhání plánuje v stredu oznámiť "čiastočné ukončenie" plnenia jadrovej dohody uzatvorenej so šiestimi svetovými mocnosťami v roku 2015. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA s odvolaním sa na správy iránskych médií.

Rúhaní si dátum 8. mája zvolil zámerne, aby pripadol na prvé výročie oznámenia amerického prezidenta Donalda Trumpa o jednostrannom odstúpení od tejto medzinárodnej dohody, uviedli iránske tlačové agentúry ISNA a Tasním.
Iránsky prezident by mal v stredu večer vysvetliť svoje kroky v rozhovore pre štátnu televíziu IRIB.

Jadrová dohoda Teherán zaväzuje, aby výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií. Cieľom tohto kroku je zabezpečiť, aby Irán nemohol túto technológiu využiť na výrobu jadrových zbraní.

Spojené štáty však od dohody odstúpili a obnovili sankcie na Irán vrátane embarga na dovoz ropy. Najnovšie americké sankcie voči Iránu, v podobe zrušenia doterajších výnimiek zo zákazu dovozu iránskej ropy, vstúpili do platnosti 2. mája.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) so sídlom vo Viedni v sérii správ potvrdila, že Irán zo svojej strany dohodu dodržiava a výrazne obmedzil svoje jadrové aktivity.

Zvyšní signatári (EÚ, Británia, Francúzsko, Nemecko, Čína a Rusko) dohodu aj napriek odstúpeniu USA stále dodržujú a usilujú sa ju zachrániť, najmä v ekonomických aspektoch.

Predstavitelia Iránu a týchto krajín sa majú stretnúť v utorok v Bruseli. Rozhovory sa majú zamerať na mechanizmus, ktorý upravuje platby za iránsku ropu s cieľom vyhnúť sa americkým sankciám./agentury/

X X X

Vojvodkyňa Meghan Markleová porodila chlapca

Správu o narodení potomka potvrdil princ Harry, otec dieťaťa. Vojvodkyňa zo Sussexu Meghan Markleová porodila chlapca. Potvrdil to otec dieťaťa, princ Harry, s tým, že jeho žena aj zdravý syn sú v poriadku.

Informovala o tom agentúra AP s tým, že prvé dieťa páru je siedme v poradí na britský trón. Na svet prišlo dnes ráno a vážilo 3,26 kg. Čerství rodičia sa podľa CNN stále rozhodujú, aké meno dajú svojmu potomkovi.
Vnuk kráľovnej Alžbety II., princ Harry sa oženil s bývalou herečkou Markleovou pochádzajúcou zo Spojených štátov vlani v máji na Windsorskom zámku. Americké médiá špekulujú o tom, že novorodenec by mohol mať podľa platnej legislatívy spoločné britské a americké občianstvo.

Potomok princa Harryho a Meghan Markleovej sa automaticky po narodení nestal princom. Takýto titul mu bude musieť udeliť kráľovná, aktuality.sk

X X X

Vyšetrovateľ navrhuje podať obžalobu na Pašku v kauze ultrazvukov

Kauzu otvoril investigatívny novinár Ján Kuciak v roku 2015.

Polícia po necelých štyroch rokoch vyšetrovania nákupu ultrazvukov v košickej nemocnici navrhuje podať obžalobu na Branislava Pašku, synovca bývalého predsedu parlamentu. Sporný nákup sa datuje ešte do roku 2013, kedy Paška šéfoval oddeleniu verejného obstarávania v nemocnici. Polícia v tomto prípade začala trestné stíhanie, ktoré vlani vyústilo do jeho obvinenia. Nasledovali ďalšie mesiace vyšetrovania a vypočúvania svedkov.

Vyšetrovateľ národnej protikorupčnej jednotky nakoniec podal v polovici marca tohto roka návrh na podanie obžaloby na Pašku pre zločin machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe. Vec má teraz v rukách špeciálna prokuratúra.
„Prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry vyšetrovateľ predložil spisový materiál s návrhom na podanie obžaloby. Prokurátor po preštudovaní spisového materiálu rozhodne o ďalšom postupe,“ uviedla hovorkyňa ÚŠP Jana Tökölyová.
Dvakrát drahšie ultrazvuky

Nákup ultrazvukov bola jedna z prvých káuz, ktorú otvoril novinár Ján Kuciak spolu s kolegom Marekom Vagovičom a Via Iuris, ešte v časopise .týždeň.

Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice (UNLP) v roku 2013 obstarávala štyri ultrazvuky. Zákazka zaujala 13 firiem, no reálne sa do súťaže prihlásila len jedna a tá aj zákazku dostala. Týmto víťazom bola spoločnosť Wega-MS od Piešťan.

Firma patrila manželom Procházkovcom, ktorých syn bol manažérom Michala Straku, známeho ako raper Ego. Straka je známy z kauzy piešťanského CT, ktoré mala dodávať firma Medical Group SK blízka dnes už nebohému Pavlovi Paškovi. Hudobník bol vtedy členom správnej rady nemocnice.

Košická nemocnica kupovala ultrazvuky na viaceré oddelenia. Vo výberovej komisii, ktorá rozhodla, že ich nakúpia od firmy Wega- MS, sedel ako šéf obstarávania aj Branislav Paška. Okrem diskriminačných kritérií, ktoré tendru vytýkali konkurenčné firmy, bola problémom aj cena prístrojov. V porovnaní s českými nemocnicami, vyšli košickú nemocnicu tieto ultrazvuky až dvojnásobne drahšie.

Ako upozornil .týždeň, napríklad jeden zo štyroch ultrazvukov stál takmer 92-tisíc eur (bez DPH). Česká nemocnica vo Vsetíne pritom kúpila kvalitnejší prístroj len za 51-tisíc eur (bez DPH). Aj ďalšie dva prístroja mali byť predražené.
UNLP od začiatku trvala na tom, že súťaž bola transparentná.

Tender pre nemocnicu organizovala firma Pro Tender, ktorej majiteľ bol bývalý spolužiak Richarda Rašiho zo Smeru-SD Peter Hložný.

Nemocnici v čase nákupu ultrazvukov šéfoval Ladislav Rosocha, ktorý sa do funkcie dostal po nástupe druhej Ficovej vlády a ešte počas nej sa musel z riaditeľského kresla porúčať pre inú kauzu- pre tender na upratovacie služby.
Paška stále pracuje v nemocnici
Polícia začala v prípade košických ultrazvukov trestné stíhanie na konci októbra 2015 a obvinenie Paškovi vzniesla v apríli 2018.

Paška ešte v novembri 2015 prišiel o funkciu vedúceho oddelenia verejného obstarávania. Dôvodom však nebol tender, ale známa bitka na Hlavnej ulici v Košiciach, v ktorej bol hlavným aktérom spolu so svojimi dvomi bratmi. Videozáznam zachytáva ako od nich mladá dvojica utŕžila údery. Okresný súd medzičasom Paškovcov uznal vinných z prečinov výtržníctva a ublíženia na zdraví. Bratia sa odvolali.

Branislav Paška dodnes pôsobí v nemocnici na oddelení verejného obstarávania ako rádový referent. Nemocnica na otázky k návrhu vyšetrovateľa, neodpovedala, aktuality.sk