iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Rakúsky premiér Kurz chce zastaviť Mochovce

Rakúsky kancelár Sebastian Kurz chce zabrániť dostavbe slovenských jadrovej elektrárne Mochovce. "V rozhovore so slovenským premiérom Petrom Pellegrinim som jasne dal najavo bezpečnostné obavy Rakúska a snažil som sa ho od dostavby (elektrárne Mochovce) odradiť," napísal dnes Kurz na svojom twitterovom účte.

Kurz a ministerka životného prostredia Elisabeth Köstingerová (obaja z Rakúskej ľudovej strany ÖVP) navyše vo verejnoprávnom rozhlase ORF požadovali, aby kontroverzný projekt výstavby ďalších dvoch blokov v Mochovciach preskúmali experti z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE), uviedla agentúra APA.

Rakúska vláda sa obáva predovšetkým o bezpečnosť nových reaktorových blokov 3 a 4 rozostavaných v elektrárni v Mochovciach. Tá je vzdialená zhruba 100 kilometrov od rakúskych hraníc. Viacero bývalých pracovníkov a inžinierov sa začiatkom apríla obrátilo na rakúsku ekologickú organizáciu Global 2000 s varovaním pred závažnými chybami projektu dostavby Mochoviec.

Slovenský Úrad jadrového dozoru zatiaľ ešte neudelil povolenie na uvedenie oboch reaktorov do prevádzky. Pretože ešte neboli odstránené všetky závady, môže sa povolenie na spustenie oboch nových blokov podľa dozorného úradu pretiahnuť ešte o niekoľko mesiacov. Kritiku zo strany rakúskej organizácie Global 2000 ale dozorný úrad odmietol ako „nekompetentné“.Prvé dva bloky jadrovej elektrárne v Mochovciach boli uvedené do prevádzky v rokoch 1998 a 1999 a už 20 rokov pracujú bez poruchy. /agentury/

X X X
.....
Pápež v Bulharsku hovoril o emigrácii a nízkej pôrodnosti

Pápež vyzval európskych lídrov, aby sa zaoberali problémami, ktoré sužujú Bulharsko.

Pápež František v nedeľu na úvod návštevy Bulharska vyzval európskych lídrov, aby sa zaoberali nerovným prerozdelením bohatstva a nízkou pôrodnosťou, ktorá podľa neho vytvorila medzi bohatšími a chudobnejšími štátmi Európy „železnú oponu“ a má za následok i zvýšenú emigráciu. Informovala o tom agentúra Reuters.

Spomínaný termín si pápež požičal od Winstona Churchilla, ktorý sa po druhej svetovej vojne vyjadril, že Európu rozdeľuje „železná opona“. Tridsať rokov po páde komunizmu podľa neho európsky kontinent rozdeľujú nové druhy nerovností.

„Bulharsko, tak ako mnohé ďalšie európske krajiny, sa musí vyrovnať s tým, čo môžeme označiť len ako novú zimu - demografickú zimu, ktorá sa rozprestrela ako ľadová opona na veľkú časť Európy ako dôsledok úbytku dôvery v budúcnosť,“ povedal pápež vo svojom prejave v prezidentskom paláci v Sofii.

Vyzval preto bulharských politikov, aby sa snažili vytvoriť podmienky, ktoré motivujú mladých ľudí, jednotlivcov i rodiny, zostať vo svojej vlasti, kde by mali možnosť viesť dôstojný život.

Vyľudnené mestá a dediny

Pokles pôrodnosti spolu s intenzívnou emigráciou spôsobil podľa pápeža vyľudnenie a opustenie mnohých dedín a miest. Okrem toho sa Bulharsko musí vyrovnávať s fenoménom v podobe tých, ktorí sa snažia vstúpiť na jeho územie, aby unikli vojnám a konfliktom alebo biede a pokúšajú sa za každú cenu dostať do bohatších oblastí Európy, aby tam našli nové príležitosti pre život alebo jednoducho bezpečný prístav.

Po príchode na letisko v Sofii najvyšší pontifex dostal od bulharského premiéra Bojka Borisova netradičný dar - bulharský jogurt, píše agentúra DPA. Borisov povedal, že si spomína, ako sa pápež raz v minulosti zmienil, že prvý raz o Bulharsku počul ešte ako malý chlapec v Argentíne, keď mu stará mama dala práve jogurt z tejto krajiny.

Pápež dostal i bulharskú ružu - symbol úsilia bulharského ľudu o mier - a omofor, teda pruh látky väčšinou bielej farby s vyšívanými krížmi, ktorý je súčasťou liturgického odevu vysoko postavených pravoslávnych duchovných. Bulharský prezident Rumen Radev mu daroval kríž vyrobený z orechového dreva.

Zlepšenie vzťahov s pravoslávnymi

Hlava katolíckej cirkvi sa počas prvého dňa svojej cesty po Balkáne stretla s predstaviteľmi bulharskej pravoslávnej cirkvi. Jedným z cieľov turné je aj zlepšenie vzťahov so zástupcami pravoslávnej cirkvi, ktoré je súčasťou snahy Vatikánu o zjednotenie východných a západných vetiev kresťanstva. V utorok pápež odcestuje do Severného Macedónska.
František je v poradí druhým pápežom, ktorý navštívil Bulharsko od roku 2002, keď tam zavítal Ján Pavol II. Pre Severné Macedónsko je návšteva najvyššieho predstaviteľa katolíckej cirkvi vôbec prvou.

Bulharsko, ktoré sa stalo členským štátom EÚ v roku 2007, je najchudobnejšou krajinou v EÚ. Od pádu komunizmu odtiaľ emigrovali do západnej Európy za lepšími pracovnými podmienkami a vyšším životným štandardom už viac než dva milióny Bulharov, aktuality.sk

X X X

Trump pritlačil na Čínu, 10 % clo zvýšil na 25 %

Spojené štáty od piatku zvýšia súčasné desaťpercentné clo na tovar z Číny v objeme 200 miliárd dolárov ročne. Na twitteri to v nedeľu oznámil prezident Donald Trump. Clo bude po novom 25 percent. Obchodné rokovania s Čínou podľa neho pokračujú, ale príliš pomaly. Prezident zároveň pohrozil, že Spojené štáty „onedlho“ zavedú 25-percentnú clo aj na výrobky v objeme 325 miliárd dolárov, ktoré zatiaľ clu nepodliehajú.

Predstavitelia americkej vlády pritom opakovane ubezpečovali, že vyjednávanie s Pekingom o odstránení vzájomných obchodných prekážok postupujú dobre, upozorňuje server CNBC. Trump o zvýšení desaťpercentného cla hovoril už na začiatku roka, po začatí rozhovorov ale tento krok neurobil.

„Tých desať percent sa v piatok zvýši na 25 percent. Ďalší tovar za 325 miliárd dolárov, ktoré nám Čína posiela, zostáva nezdanený, ale onedlho bude, a to sadzbou 25 percent,“ uviedol Trump na twitteri. Poplatky, ktoré platí Čína za vývoz do USA, podľa prezidenta nemali veľký vplyv na cenu výrobkov, náklady podľa neho nesie hlavne Čína. Obchodná dohoda s Čínou pokračuje, ale príliš pomaly, pretože oni sa snažia znovu začať rokovať. To nie!“ dodal Trump, /agentury/

X X X

V Moskve kvôli požiaru na palube núdzovo pristálo lietadlo, 13 mŕtvych

Lietadlo typu Suchoj Superjet 100 ruskej spoločnosti Aeroflot v nedeľu podvečer tvrdo pristálo na moskovskom letisku Šeremetievo. Podľa agentúry TASS odvolávajúcej sa na záchranárov pritom prišlo o život trinásť osôb. Zranených je najmenej šesť osôb. Rozhlasová stanica Echo Moskvy informovala "o viac ako desiatich zranených".
Agentúra Interfax uviedla, že šlo o mimoriadnu situáciu súvisiacu s požiarom, ktorý na palube lietadla vypukol krátko po štarte z Moskvy.

S odvolaním sa na informovaný zdroj spresnila, že lietadlo krátko po štarte vyslalo núdzový signál a posádka sa začala pripravovať na núdzové pristátie. To sa na prvýkrát nepodarilo. Na druhý pokus lietadlo narazilo na pristávaciu dráhu podvozkom, následne aj nosom. Stroj potom začal horieť.

Na palube lietadla smerujúceho do mesta Murmansk sa podľa Interfaxu nachádzalo 73 cestujúcich a šesť členov posádky. Z lietadla ich evakuovali pomocou nafukovacích kĺzačiek. K likvidácii požiaru boli privolaní hasiči./agentury/

X X X

Most-Híd odmieta zákaz hrania a spievania cudzej hymny

Most-Híd nikdy nedopustí, aby spievanie maďarskej, ale ani poľskej, ukrajinskej, českej či inej hymny demokratického štátu bolo zakázané a jej hranie a spievanie sankcionované. Preto podal pozmeňujúci návrh zákona a štátnych symboloch. Píše sa to v stanovisku strany k nedeľnému protestu príslušníkov maďarskej menšiny pred budovou Národnej rady SR.

„Poslanci Most-Híd našli riešenie aj pre prípad prelomenia prezidentského veta parlamentom. Navrhli pozmeňujúci návrh, ktorý poslanci prerokujú v skrátenom legislatívnom konaní, práve preto, aby výklad ustanovenia o spievaní a hraní hymny iných štátov bol pre každého jednoznačný. Aby každý vedel, že toto právo im nikto neodopiera a žiadny zákon nezakazuje," uvádza sa v stanovisku strany, ktorá správanie organizátorov protestu považuje za nezodpovedné.

„Rozdúchavať oheň je oveľa jednoduchšie, ako hasiť požiar, tvrdí Most-Híd, ktorý organizátorov vyzval, aby si vážili pokojné spolunažívanie. Niektoré politické strany a politici podľa Mosta-Híd zneužili situáciu a využili dobrú vieru občanov, pre ktorých je maďarská hymna zároveň modlitbou. Situácia okolo Zákona o štátnych symboloch sa nedá vyriešiť pred parlamentom, ale v parlamente, a poslanci Mosta-Híd urobili potrebné kroky, tvrdí strana, ktorá podľa vlastných slov desať rokov pracovala na zlepšení dobrého a pokojného spolunažívania, v čom chce pokračovať aj v budúcnosti.

Kiska zákon vetoval

Prezident Andrej Kiska vetoval novelu zákona o štátnych symboloch a vrátil ju Národnej rade SR na opätovné prerokovanie ako celok.

Novelu predložila do parlamentu SNS ako reakciu na nové logo na dresoch hokejovej reprezentácie. Strana tak chcela viac chrániť štátne symboly. Okrem iného sa upravila otázka štátnej hymny. Most-Híd nezahlasuje za prelomenie prezidentovho veta. Pre prípad neschválenia novely pripravia na májovú schôdzu poslanecký návrh na úpravu sporného ustanovenia o hraní štátnej hymny. Pridať sa má veta: „Predchádzajúcou vetou nie je dotknuté právo fyzických a právnických osôb hrať alebo spievať štátnu hymnu iného štátu, aktuality.sk