iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kiska novinárom: Fico bol pri demisii naozaj arogantný

Vzťah medzi mnou a vládou - najmä Robertom Ficom a bývalým ministrom vnútra Robertom Kaliňákom - bol a je veľmi komplikovaný, povedal dosluhujúci prezident Andrej Kiska v rozhovore denníka Die Welt. Prezident pred nemeckými novinármi kritizoval expremiéra Roberta Fica. Zmienil sa aj o politickom vývoji v krajine pár dní po vražde investigatívneho novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

„Vyšetrovanie vraždy Jána a jeho práce odhalilo, že talianska mafia je v našej krajine veľmi dobre etablovaná a dokonca má úzke väzby s našou vládou. Čo bolo horšie, bolo zistené, že vtedajší minister vnútra Kaliňák o tom vedel, ale neurobil nič. Ján musel najprv zomrieť, aby sa niečo stalo. To je šokujúce,“ povedal pre Die Welt.

„Možno ste videli scény niekoľko dní po vražde, keď Robert Fico dal na stôl milión eur ako odmenu za informácie o páchateľoch," povedal ďalej prezident nemeckým žurnalistom. „Táto akcia o mnohom napovedala. Vyzeralo to, že Slovensko je mafiánsky štát,“ dodal.

Prezident o novej vláde

Kiska zdôraznil, že mnohí ľudia očakávali po vražde nové voľby, čo bola podľa neho jedna z dvoch možností.
„Ale Petrovi Pellegrinimu sa podarilo zabezpečiť podporu s viac ako polovicou poslancov nášho parlamentu, aby nahradil Fica ako premiéra. Ako prezident musím rešpektovať Ústavu, takže som túto zmenu prijal. Potom sa veľa diskutovalo o ďalšom zložení vlády. Za ministrov som odmietol viacero ľudí, ale nakoniec sme dospeli k dohode,“ pripomenul.

Prezident sa zmienil aj o demisii Roberta Fica, keď mu oznámil, že má byť pokojný a že Fico nikam neodchádza.
„Bolo to bizarné. Poďakoval som mu za jeho prácu, ale bol naozaj arogantný. Povedal, že by som sa nemal báť a že neodíde. Odvtedy chce vždy ukázať, že je najdôležitejšou osobou v krajine. Ale pomaly odchádza,“ dodal.
Fico chce demonštrovať svoju moc, tvrdí Kiska

Nezákonné daňové úľavy spoločnosti KTAG, pre ktoré Fico prezidenta pravidelne napáda, označil Kiska za politiku.
„Už dvaja vyšetrovatelia objasnili, že v tomto prípade nejestvuje žiaden trestný čin. Zástupca KTAG poskytol niektoré výdavky v urovnaní a daňové úrady to neprijali. To je všetko. Stáva sa to stovkám tisícov podnikateľov po celej Európe,“ vysvetlil prezident.

„Jediný dôvod, prečo sa to všetko deje, je, že Fico chce demonštrovať svoju moc a hádzať na mňa špinu,“ reagoval Kiska na otázku, či sa pri súčasných politických tlakoch nebojí, že skončí vo väzení. Kiska na záver odmietol, že jeho útoky proti Ficovi a ich vzájomné napätie sú súčasťou prípravy založenia novej politickej strany. „Nie, to vôbec nie,“ dodal dosluhujúci prezident, aktuality.sk

X X X

Vo Francúzsku sa uskutočnili už 25. protesty hnutia žltých viest.

Prívrženci francúzskeho hnutia tzv. žltých viest pokračovali v sobotu v pravidelných pouličných protestoch, informovala agentúra AP. Podľa spravodajského servera účasť na nich bola nízka - v celej krajine sa na nich zúčastnilo asi 3600 ľudí, z toho približne 1000 v Paríži. Agentúra AP dodala, že niekoľko desiatok ľudí v sobotu zišlo aj na letisku Charla de Gaulla v Paríži, aby odsúdili plány na jeho privatizáciu.

Agentúra AP konštatovala, že prítomnosť bezpečnostných zložiek v uliciach Paríža bola menej citeľná. Neobjavili sa zatiaľ ani žiadne správy o násilnostiach. Okrem Paríža sa v sobotu konali zhromaždenia žltých viest aj v iných mestách Francúzska vrátane Nice, Marseille, Chambéry a Lyonu, kde sa k žltým vestám pridali aj ochrancovia životného prostredia.

Macron sľúbil reformy

Protesty žltých viest vo Francúzsku pokračujú napriek tomu, že prezident Emmanuel Macron nedávno v reakcii na požiadavky ich protestného hnutia sľúbil napríklad zníženie daní pre čo najväčšiu skupinu obyvateľstva a reformu volebného systému znevýhodňujúceho malé politické strany.

Avizoval, že vláda plánuje skoncovať so zatváraním menších nemocníc a škôl v regiónoch. Zdôraznil, že školstvo jednou z priorít jeho vlády. Oznámil i zámer vytvoriť v každom kantóne klientské a poradenské centrá pre občanov, aby mali jednoduchší prístup k úradom a dostupnejšiu pomoc štátu v zložitých životných situáciách.

Vyslovil sa aj za zrušenie elitnej Vysokej školy verejnej správy (ENA) v Štrasburgu, ktorej je absolventom, ale obhajoval svoje opatrenia na podporu rozvoja podnikateľského prostredia. Dodal tiež, že po mesiacoch nepokojov je nevyhnutná obnova verejného poriadku.

Protesty tzv. žltých viest spojené s blokádami ciest a dôležitých objektov vo Francúzsku sa začali 17. novembra 2018, keď ich účastníci, oblečení do reflexných žltých viest, začali protestovať proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Protesty postupne prerástli do masového hnutia proti zvyšujúcim sa životným nákladom. Hnutie žltých viest síce nemá oficiálneho vodcu, ale do volieb do Európskeho parlamentu (EP) dalo zaregistrovať tri kandidátne listiny. Hlasovanie do EP sa vo Francúzsku bude konať 26. mája, aktuality.sk

X X X

Ondruš: ĽSNS je nacistická strana, spoluprácu si neviem predstaviť

Štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislav Ondruš (Smer).Autor: Ivan Majerský, Pravda
ĽSNS je neonacistická strana napriek tomu, že Najvyšší súd (NS) SR rozhodol o jej nerozpustení. V diskusii RTVS Sobotné dialógy to vyhlásil štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislav Ondruš (Smer) s tým, že si nevie predstaviť s ňou spolupracovať.

Opozičný poslanec Martin Klus (SaS) budúcu spoluprácu s ĽSNS vylúčil. Poslanec za ĽSNS Rastislav Schlosár uviedol, že si za určitých podmienok vie predstaviť spoluprácu s akoukoľvek politickou stranou.

Ondruš odmietol, že strana Smer s ĽSNS rokovala pri hlasovaní o zastropovaní dôchodkového veku. „Ja som sa na to pýtal, ale zaregistroval som, že nielen naši to odmietli, ale aj predstavitelia ĽSNS odmietli, že by takéto rokovania boli,“ uviedol. Ohradil sa tiež proti špekuláciám, že si Smer niektorými svojimi vyjadreniami zvyšuje koaličný potenciál s ĽSNS. Ten podľa neho strana nemá.

Klus vníma rozsudok NS SR ako dočasný. „Treba pripraviť žalobu ešte raz, treba ju pripraviť poriadne a ja verím, že to dopadne inak,“ vyzval. Pripomenul podobný prípad v Českej republike, kde bola Dělnická strana rozpustená až na druhýkrát. Klus tiež upozornil, že k rozhodnutiu o ĽSNS prišlo až dva roky po tom, čo bola žiadosť podaná, a to štyri týždne pred voľbami do Európskeho parlamentu. „Toto si neviem predstaviť v akejkoľvek normálne fungujúcej demokratickej krajine,“ priznal.

Ondruš rozhodnutie NS SR nespochybňuje, pripomína však, že súd zamietol konkrétnu žalobu a neposudzoval veci, ktoré v nej neboli obsiahnuté. „Ak niečo neviete právne preukázať, neznamená to, že to neexistuje,“ zdôraznil. Poslancov ĽSNS tiež označil za zbabelcov, keď sa boja hovoriť o tom, čo si myslia. Podobný názor vyjadril aj Klus.

Schlosár vyhlásil, že ĽSNS sa cíti byť demokratickou stranou. Odmietol sa vymedziť voči Slovenskému štátu a holokaustu. „Toto nie je historická debata, ak by prebehla, my sa jej nebránime. Jediné, čo môžem povedať k prvej Slovenskej republike je, že táto téma je mimoriadne kontroverzná. Sú na ňu pozitívne aj negatívne názory,“ reagoval na otázku moderátorky./agentury/

X X X

V Iráne zadržali novinárku proreformného denníka

Novinárku zadržali počas protestov, ktoré súviseli so Sviatkom práce. Novinárku Marzíu Amiriovú z proreformného iránskeho denníka Šargh zatkli tento týždeň počas protestov súvisiacich so Sviatkom práce. Informovala o tom v sobotu agentúra AP s odvolaním sa na noviny Šargh.

Amiriovú polícia zatkla na demonštrácii pred iránskym parlamentom, kde pripravovala reportáž o protestoch aktivistov. Zdroje z denníka Šargh uvádzajú, že zadržaní boli aj približne 30 protestujúci vrátane dvoch vodcov zhromaždenia. Podľa agentúry MNA zadržaní majú byť čoskoro prepustení. Za posledné dva roky sa v Iráne príležitostne konajú protesty proti zhoršujúcemu sa stavu ekonomiky - v roku 2017 si vyžiadali 25 obetí na životoch.

USA opätovne zaviedli prísne sankčné opatrenia voči islamskej republike po tom, ako prezident USA Donald Trump vlani odstúpil od jadrovej dohody uzavretej svetovými veľmocami s Iránom v roku 2015, aktuality.sk

X X X

Pri zamestnávaní cudzincov je veľa papierovania, sťažujú sa firmy

Firmy na Slovensku sa snažia riešiť nedostatok ľudí aj najímaním cudzincov. Za najväčšiu prekážku však považujú administratívnu náročnosť. Týka sa to najmä veľkých firiem. Ukázal to prieskum, ktorý pre TASR dala vypracovať ČSOB. Zúčastnilo sa na ňom 304 firiem.

Prieskum ukázal, že takmer polovica oslovených zástupcov malých, stredných a veľkých firiem vidí najväčšiu prekážku pri zamestnávaní cudzincov v administratívnej náročnosti. Až 41 % firiem tiež priznáva jazykovú bariéru, štvrtina nespoľahlivosť a 23 % zástupcov firiem vidí problém aj v zlých pracovných návykoch. Medzi ďalšími prekážkami zamestnávania cudzincov sa objavovala najviac problematika chýbajúcich ubytovacích kapacít, odlišná mentalita a kultúra cudzích národností, prípadne neochota vzdelávať cudzincov, pretože sa predpokladá, že budú zamestnaní na Slovensku iba krátky čas.

Počet pracujúcich cudzincov na Slovensku je zanedbateľný v porovnaní s EÚ

Z hľadiska veľkosti firmy sa ukázalo, že administratívnu náročnosť najhoršie vnímajú veľké firmy. Za problém to považuje až 58 % opýtaných. Naopak, u malých firiem a živnostníkov je administratíva problémom iba u tretiny oslovených zástupcov. Jazykovú bariéru za prekážku zhodne označilo 46 % malých i stredných firiem. Oproti tomu u veľkých firiem to bolo len 35 % z nich. Nespoľahlivosť cudzincov najviac vnímajú malé firmy.

Na Slovensku ku koncu marca tohto roka podľa aktuálnych údajov ústredia práce bolo zamestnaných 70 793 cudzincov, pričom medziročne ich počet vzrástol takmer o 19 000. Na slovenskom pracovnom trhu si uplatnenie našli najmä ľudia z krajín Európskej únie, ale aj občania z tretích krajín. Zamestnaní na Slovensku sú najmä Ukrajinci, ktorých v marci na Slovensku pracovalo 14.944. Za nimi nasledujú Srbi, ktorých na Slovensku ku koncu marca pracovalo 12.843 a Rumuni, ktorých bolo na Slovensku zamestnaných 10 368./agentury/

X X X

KĽDR vystrelila niekoľko rakiet krátkeho doletu

Severná Kórea v sobotu ráno pred 3:00 SELČ vystrelila niekoľko rakiet krátkeho doletu z prístavného mesta Wonsan na východe krajiny smerom ďalej na východ k Japonskému moru. S odkazom na juhokórejskú armádu o tom informujú svetové agentúry. Južná Kórea teraz spolu s americkými úradmi analyzuje detaily striel, oznámilo vrchné veliteľstvo juhokórejskej armády.

Situáciu monitorujú spoločne Južná Kórea, USA a Japonsko, ktorého ministerstvo obrany tiež uviedlo, že strely vypálené z KĽDR, ktoré dopadli do Japonského mora, neohrozili jeho územie ani pobrežné vody.

Pchjongjang podľa agentúry Reuters stupňuje tlak na Washington po krachu februárového nukleárneho summitu. Rakety vypálil prvýkrát od roku 2017. Podľa amerických a juhokórejských armádnych veliteľov leteli strely do vzdialenosti 70 až 200 kilometrov a potom spadli do oceánu. Pôvodné správy hovorili iba o jednej rakete.

„Severná Kórea je očividne roztrpčená tým, čo sa javí ako nedostatočná flexibilita Trumpovej administratívy pri zmiernení sankcií a jej príklonom k politike maximálneho tlaku,“ povedal agentúre Reuters analytik z think-tanku National Interest Harry Kazianis.

Soul vyzval KĽDR, aby prestala zvyšovať napätie v regióne

Južná Kórea vyzvala Pchjongjang, aby prestal s krokmi, ktoré zvyšujú napätie na Kórejskom polostrove. Uviedla to hovorkyňa juhokórejského prezidenta Mun Če-ina. Reagovala tak na dnešné vypálenie severokórejských striel.
Podľa hovorkyne juhokórejského prezidenta je vláda v Soule krokom KĽDR „veľmi znepokojená“, pretože KĽDR porušila minuloročnú vzájomnú dohodu o znížení napätia medzi oboma krajinami. „Očakávame, že Severná Kórea sa aktívne pripojí k úsiliu o rýchlej znovuobnovenie rokovaní o jadrovom odzbrojení,“ uviedla tiež hovorkyňa podľa agentúry Reuters.

Južná Kórea tiež uviedla, že spolu s USA sa snažia zistiť, o akým typ striel dnes išlo. Hovorca prezidenta vyhlásenie vydala po stretnutí prezidenta s ministrom obrany, šéfom rozviedky a prezidentským bezpečnostným poradcom.
Tiež Biely dom už skôr informoval, že situáciu ďalej monitoruje. Šéf americkej diplomacie Mike Pompeo a juhokórejská ministerka zahraničia Kang Kjong-wha sa podľa agentúry Reuters zhodli na „opatrnej reakcii“ na dnešný test KĽDR a uviedli, že budú situáciu ďalej spoločne sledovať.

S Pompeom hovoril o dnešnej akcii KĽDR telefonicky tiež japonský minister zahraničia Taró Kono, ktorý je na návšteve Angoly. Podľa agentúry AP zrejme Japonsko nebude reagovať ostro, hoci predtým zastávalo tvrdý postoj voči severokórejskému diktátorskému režimu. Japonský premiér Šinzó Abe ale v poslednej dobe rétoriku voči KĽDR zmiernil, pretože sa chce s vodcom KĽDR Kim Čong-unom stretnúť. Kim sa od začiatku minulého roka stretol niekoľkokrát s najvyššími predstaviteľmi Južnej Kórey, Číny a USA, ktorí sa snažia KĽDR prinútiť k jadrovému odzbrojeniu.

Severná Kórea v polovici apríla oznámila, že otestovala novú taktickú navádzaciu zbraň. Na prvý podobný test od neúspešného februárového summitu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom vtedy dohliadal diktátor Kim Čong-un.

Či ide o raketu alebo iný typ zbrane, to Pchjongjang neuviedol. Označenie taktická sa však používa pre strely krátkeho doletu do niekoľkých stoviek kilometrov, takže územie Spojených štátov by pravdepodobne nedosiahla.
Juhokórejskí experti sa podľa agentúry Reuters na základe informácií poskytnutých Pchjongjangom zhodovali, že išlo o strelu krátkeho doletu, ktorá môže byť odpálená zo zeme, vzduchu či mora a likvidovať lode, tanky či lietadlá.

Americký prezident Donald Trump sa severokórejského vodcu Kim Čong-una snaží presvedčiť o jadrovom odzbrojení Kórejského polostrova, ich februárové rokovanie však stroskotalo na severokórejskej požiadavke zrušenia všetkých amerických sankcií. Rozhovory odvtedy nepokročili a KĽDR pohrozila tým, že prehodnotí skorší zákaz raketových a jadrových testov. Podľa satelitných snímok v posledných týždňoch začala obnovovať činnosť najmenej na jednej základni slúžiacej pred začiatkom rozhovorov na raketové testy./agentury/

X X X

V Thajsku sa začala korunovácia kráľa Vatčirálongkóna

V Thajsku sa začala v sobotu korunovácia kráľa Mahu Vatčirálongkóna, informovala agentúra AFP.
Oficiálna korunovácia potrvá do 6. mája. Vatčirálongkón by mal byť korunovaný za v poradí desiateho monarchu dynastie Čakri počas trojdňovej slávnosti.

Konštitučným monarchom sa stal Mahu pred dvoma rokmi, keď zomrel jeho otec Pchúmipchón Adundét, avšak korunovačné obrady boli odložené až po skončenie obdobia smútku za minulého kráľa.
Sobotná časť trojdňových obradov spočíva v náboženských rituáloch a prevzatí insígnií. Vatčirálongkón dostal na hlavu veľkú korunu víťazstva, ktorá váži cez sedem kilogramov./agentury/

X X X

Zelenskému chcú zabrániť v rozpustení parlamentu

Predsedovia klubov a frakcií v ukrajinskom parlamente sa domnievajú, že inaugurácia Volodymyra Zelenského do funkcie prezidenta by sa mala konať 28. mája. Médiá o tom v sobotu informoval poslanec Viktor Bondar, ktorý spresnil, že mnohí poslanci chcú, aby sa inaugurácia Zelenského konala až po 27. máji, pretože by mu tak zabránili uplatniť právo hlavy štátu na rozpustenie parlamentu.
Bondar napriek tomu nevylúčil, že inaugurácia sa uskutoční 19. mája, ako to chce samotný Zelenskyj.

Vzhľadom na to, že v súčasnom parlamente nie je žiadny zástupca Zelenského strany Sluha národa, bolo by preňho výhodnejšie vypísať predčasné parlamentné voľby. Zákon mu však zakazuje urobiť to v čase, keď poslancom do ukončenia ich mandátu zostáva šesť mesiacov.

Právomoci súčasného parlamentu vypršia 27. novembra tohto roku. V praxi to znamená, že ak by sa Zelenskyj ujal funkcie prezidenta po 27. máji, nemohol by parlament rozpustiť.
Analytici upozorňujú, že Zelenskyj by sa s kľúčovými politickými hráčmi mohol dohodnúť na svojej skoršej inaugurácii. Dohoda s predstaviteľmi súčasného, verejnosťou kritizovaného vedenia krajiny by však mohla viesť k poklesu popularity jeho strany u voličov.

Zelenského strana má teraz podľa prieskumov verejnej mienky podporu asi 25 percent ukrajinských voličov. Tí sú povestní tým, že im ich politickí favoriti veľmi rýchlo "odpadnú od srdca", po čom nasleduje aj pokles sympatií k strane, ktorú reprezentujú, upozornili politológovia.
Voľby do ukrajinského parlamentu by sa v riadnom termíne mali konať poslednú októbrovú nedeľu, aktuality.sk