iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Trump prijal premiéra Pellegriniho, rád by navštívil SR

Americký prezident Donald Trump prijal v piatok v Bielom dome predsedu vlády SR Petra Pellegriniho. Predseda vlády SR Peter Pellegrini a americký prezident Donald Trump na piatkovom rokovaní v Bielom dome ocenili vzájomné bilaterálne vzťahy. Americký prezident ocenil nákup stíhačiek F-16 a partnerstvo oboch krajín v NATO.

„Naše vzájomné vzťahy sú veľmi dobré. Toto je prvá návšteva slovenského premiéra v Oválnej pracovni,“ uviedol americký prezident.

Pellegrini bol podľa vlastných slov veľmi rád, že mohol stráviť dnešný deň v Bielom dome. „Myslím si, že načasovanie je skvelé, keďže tento rok oslavujeme 30 rokov slobody,“ povedal Pellegrini.

„Som veľmi rád, že dnes môžem povedať, že USA a Slovensko sú stabilnými partnermi a spojencami. Uviedol, že Slovensko má za sebou skutočne úspešný príbeh. V súčasnosti sa na Slovensku vytvárajú tisíce nových pracovných miest a v histórii má najnižšiu úroveň nezamestnanosti,“ povedal. Rovnako zagratuloval prezidentovi Trumpovi k podobne dobrým číslam.

Premiér Pellegrini u prezidenta USA Donalda Trumpa

Slovenský premiér spomenul taktiež, že slovenskej ekonomike sa darí aj v rámci EÚ. Ocenil, že americká ekonomika je taktiež v dobrej kondícii. Pellegrini je rád, že Slovensko robí viac aj v otázke obrany. „Môžem povedať že dve percentá HDP dosiahneme skôr, ako sme plánovali, a to v 2022 budeme to schopní naplniť,“ konštatoval slovenský premiér.

Diskutovali aj o boji proti nelegálnej migrácii. Americký prezident ocenil prístup SR k členstvu v NATO a plnenie si záväzkov. „Hovorili sme aj o vzťahoch USA a Slovenska v oblasti hospodárskej spolupráce. Dotkli sme sa aj otázky stále nedoriešených kvót na vozidlá,“ uviedol Pellegrini a dodal, že v tejto otázke aj naďalej prebiehajú rokovania. Snaha je dohodnúť sa na nulovej sadzbe na oboch stranách. „Rozhodnutie z americkej strany zatiaľ nepadlo, ja som mal ale možnosť vysvetliť, aké dopady by takéto rozhodnutie malo na jedného zo strategických spojencov v Európe,“ dodal. Trump bol podľa neho prekvapený, aké veľké množstvo aút sa na Slovensku vyrába. Pellegrini verí, že slovenský príspevok do diskusie o zavedení ciel na automobily prišiel v správny čas.

Spoločné vyhlásenie prezidenta USA Donalda Trumpa a slovenského premiéra Petra Pellegriniho si môžete prečítať TU.
Slovenský premiér dodal, že to nie je len česť pre neho, ale pre krajinu, že môže byť v Bielom dome. „Od momentu prijatia som nemal ani jeden moment pocit, že tam sedím ako predstaviteľ maličkej krajiny, ktorá sa prišla pokloniť alebo vyspovedať veľkej mocnosti. Pán prezident bol veľmi otvorený a priateľský,“ zdôraznil Pellegrini.

Niekdajší slovenský minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš si myslí, že pozvanie pre Pellegriniho do Bieleho domu potvrdzuje nadštandardné vzťahy, ktoré má Slovenská republika so Spojenými štátmi. "Nevidím trecie plochy,“ vyhlásil Demeš.

Navštívi Trump Slovensko?

Premiér prezidenta Trumpa pozval aj na návštevu SR, pozvanie sa však neviaže na konkrétny dátum a udalosť. „Smerovali sme ho k tomu, že ak by bol v našej časti Európy, boli by sme radi, keby sme ho mohli privítať na Slovensku,“ dodal. Americký prezident uviedol, že by raz rád prišiel na Slovensko, bližší termín však nekonkretizoval.

"Myslím, že je možné, že americký prezident na Slovensko zavíta,“ reagoval pre Pravdu expert na politiku a ekonomiku Ján Žilinský z Newyorskej univerzity. "Trump má veľmi špecifický prístup k zahraničnej politike. Ale pre Slovensko je dôležité rozvíjať úzke vzťahy s USA, bez ohľadu na to, kto je vládca Bieleho domu,“ pripomenul pre Pravdu Jozef Bátora, profesor na Katedre politológie Univerzity Komenského.

Trump pochválil hospodárske výsledky Slovenska. „Som tomu veľmi rád, lebo ste skvelí ľudia. Naše vzťahy nikdy neboli lepšie ako teraz,“ povedal šéf Bieleho domu.

Ocenil kroky Slovenska smerujúce k navýšeniu obranného rozpočtu na dohodnutú úroveň, pretože, ako zdôraznil, USA v rámci NATO prispievajú na obranu disproporčne veľa oproti ostatným členským krajinám. Viaceré štáty však počas jeho administratívy prisľúbili zvýšiť rozpočet na obranu, dodal.

Ďalej hovoril o ekonomických výsledkoch svojej krajiny, pričom pripomenul, že nezamestnanosť je na úrovni 3,6 percenta, čo je najnižšie číslo od roku 1969. Nezames¬tnanosť pritom poklesla aj u všetkých významných etnických menšín. Okrem toho sa pochválil, že v obchodovaní s Čínou teraz USA získavajú „miliardy dolárov“ na clách.
Pellegrini: Stretnutie bolo priateľské

Spoločné stretnutie bolo jedno veľmi príjemné, priateľské a konštruktívne stretnutie, o čom svedčí aj doba stretnutia medzi štyrmi očami, ktorá sa predĺžila skoro na dvojnásobok. Celkovo dohodnutý čas presiahol dohodnutý limit 15 minút, predstavitelia si mali čo povedať. Na tlačovej konferencii pre médiá to uviedol v piatok slovenský premiér.

Pred stretnutím mal zdravý rešpekt, ale ten sa vzhľadom na priateľskú atmosféru skoro rozplynul. Zo stretnutia odchádzal s príjemnými pocitmi. Je o tom presvedčený aj na základe reakcií, ktoré slovenská delegácia zanechala. Prezident Trump bol podľa neho veľmi spontánny.

Slovensko dostalo historickú partitúru vojenských pochodov z predvojnového obdobia v kožennom viazaní a väzbe. Na Slovensku skúsia, aby jednu zo skladieb nacvičil aj armádny zbor. „Možno pri návšteve prezidenta Trumpa mu z nej môžeme zahrať,“ dodal Pellegrini.

„Vážime si, že aj delegácia prezidenta bola zložená z vysokých predstaviteľov, ako amerického ministra zahraničných vecí Mikea Pompea, takže nešlo o zdvorilostnú návštevu, ale v plnom formáte ako má byť s prezidentom na štyri oči, aj s plenárnym rokovaním,“ konštatoval Pellegrini.

Návšteva bola podľa Lajčáka úspešná

„Absolútne úspešná, ja som šťastný,“ odpovedal minister Lajčák na otázku, či bola návšteva úspešná.
Ako ďalej minister Lajčák uviedol, premiér ocenil počas stretnutia angažovanosť USA v strednej Európe. „Hovorili sme o otázkach energetickej bezpečnosti Nordstream 2, na ktorý máme rovnaký názor, či ilegálnej migrácii, a zaujímal ich náš názor na Ukrajinu,“ uzavrel.

Návšteva premiéra Pellegriniho prebieha na pozvanie amerického prezidenta aj pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie a 15. výročia vstupu Slovenska do NATO. Z oblasti strednej Európy tento rok už absolvovali návštevu Bieleho domu rakúsky kancelár Sebastian Kurz a český premiér Andrej Babiš. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo bol na Slovensku vo februári./agentury/

X X X

Trump telefonicky hovoril s Putinom o možnej novej jadrovej dohode

Americký prezident Donald Trump s ruským prezidentom Vladimirom PutinomAutor: SITA/AP, Pablo Martinez Monsivais
Americký prezident Donald Trump v piatok viac než hodinu telefonoval so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, s ktorým diskutoval o možnosti novej jadrovej dohody, severokórejskej denuklearizácii a politickej situácii vo Venezuele. Informovala o tom tlačová agentúra Reuters s odvolaním sa na Biely dom.

Lídri hovorili o možnosti novej mnohostrannej jadrovej dohody medzi Spojenými štátmi, Ruskom a Čínou, alebo rozšírení existujúcej americko-ruskej strategickej jadrovej dohody. Konverzácia sa podľa hovorkyne Bieleho domu Sarah Sandersovej krátko dotkla aj vyšetrovania údajného zasahovania Ruska do amerických prezidentských volieb z roku 2016.

„Diskutovali tiež o obchode a skutočnosti, že od nástupu nášho prezidenta do úradu sa obchodná činnosť medzi oboma krajinami zvýšila. Hovorili aj o Ukrajine a Venezuele, pričom išlo o celkovo pozitívnu konverzáciu,“ uviedla hovorkyňa.
Sandersová zopakovala postoj americkej administratívy, že „všetky možnosti sú naďalej na stole“, čo sa týka Venezuely, kde Rusko podporuje vládu prezidenta Nicolása Madura, čeliaceho opozičným demonštráciám. Trump podľa hovorkyne Putinovi vyjasnil, že „Spojené štáty stoja po boku venezuelského ľu¬du“.

Americko-ruské vzťahy sa v uplynulých týždňoch vyhrotili práve pre krízu v na ropu bohatej Venezuele, kde Washington podporuje opozičného lídra Juana Guaidóa v jeho snahe zosadiť Madura, ktorý sa teší podpore Ruska aj Číny.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo pred niekoľkými dňami vyhlásil, že Maduro mal v pláne utiecť lietadlom na Kubu, ale Rusko mu to vyhovorilo, dopĺňa tlačová agentúra AFP.

Trump na telefonát so šéfom Kremľa reagoval aj na svojom obľúbenom Twitteri. „Mal som dlhú a veľmi dobrú konverzáciu s ruským prezidentom Putinom. Ako som vždy hovoril, ešte dávno predtým, ako sa začal tento hon na čarodejnice, vychádzať s Ruskom, Čínou a každým je dobrá vec, nie zlá. Diskutovali sme o obchode, Venezuele, Ukrajine, Severnej Kórei, kontrole jadrových zbraní a dokonca o ‚ruskej kačici‘. Veľmi produktívny rozhovor!“ napísal americký líder./agentury

X X X

Názor: Prezident Kiska sa postaral o čudný ústavný precedens

Prezident Andrej Kiska nemal vymenovať len časť ústavných sudcov. Mal si počkať na kompletný počet kandidátov, ako predpokladá Ústava – píše v komentári pre Aktuality bývalý sudca ústavného súdu Ján Kľučka.
Prezident Andrej Kiska v apríli oznámil, že zo šiestich kandidátov na ústavných sudcov zvolených Národnou radou vymenuje troch z nich za sudcov. Krátko na to došlo k ich vymenovaniu, vrátane predsedu a podpredsedu ústavného súdu.

Týmto aktom prezident ukončil dlhšie trvajúcu odbornú, ale aj politickú diskusiu o tom, či pred výkonom svojich menovacích právomocí musí počkať na moment, kedy Národná rada zvolí požadovaný dvojnásobný počet kandidátov na sudcov (v tomto prípade osemnástich), alebo či je oprávnený akceptovať aj „salámovú“ metódu parlamentu, ktorá mu kandidátov na sudcov bude dodávať postupne po viac či menej početných skupinkách.
Názory na riešenie tohto problému sa dajú zhrnúť do dvoch skupín.

Právnici verzus politici

Tú prvú predstavovali zástupcovia právnickej akademickej obce vrátane niektorých bývalých sudcov Ústavného súdu, ktorí sa prihovárali za prvý spôsob, tj. začať s výkonom menovacích právomocí prezidenta až po zvolení plného dvojnásobného počtu kandidátov.

Druhá „politická“ skupina zložená predovšetkým z poslancov bola toho názoru, že prezident je oprávnený (či hádam dokonca povinný) menovať sudcov ústavného súdu zo zvolených kandidátov aj vtedy, keď ich počet nedosiahol osemnásť. Ak by tak prezident odmietol konať, politická skupina zdôrazňovala jeho ústavnú povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov, keďže Národná rada mu dodala kandidátov, z ktorých má reálnu možnosť sudcov menovať a tým zabezpečiť akcieschopnosť ústavného súdu.

Pred odpoveďou na táto otázku z pohľadu Ústavy Slovenskej republiky je vhodné pripomenúť, že ústavný súd už v r.1996 zdôraznil, Ústava obsahuje zásadu vzájomnej spolupráce ústavných orgánov Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva ich záväzok spolupôsobiť pri výkone Ústavou určenej ústavnej právomoci jednej z nich aj bez nutnosti výslovného písomného zakotvenia takéhoto spolupôsobenia.

Ústavná zásada spolupráce stanovuje záväzok ich spolupôsobenia, pokiaľ uplatnenie jednou z nich je predpokladom (nevyhnutnou podmienkou) uplatnenia ústavnej právomoci druhej z nich alebo na reálne uplatnenie jej obsahu (I ÚS 7/96).O takýto prípad ide pri menovacích právomociach prezidenta republiky, keďže nevyhnutnou podmienkou ich menovania je spolupôsobenie parlamentu prostredníctvom voľby určeného počtu kandidátov na sudcov ústavného súdu.

Povinnosť poslancov

Nevyhnutnou ústavnou podmienkou však je, že menovacím právomociam prezidenta republiky predchádza riadny výkon „spolupôsobenia“ Národnej rady v súlade s Ústavou, tj. v danom prípade voľba osemnástich kandidátov sudcov ústavného súdu, pretože Ústava iný spôsob naplnenia ústavnej povinnosti parlamentu nepozná a preto ani neupravuje. Ani z ducha a ani z litery Ústavy nemožno odvodiť povinnosť prezidenta republiky menovať sudcov ústavného súdu vtedy, keď si parlament ako ústavný orgán jeho „spolupôsobenia“ nesplnil svoju povinnosť v rozsahu a spôsobom stanoveným ústavou

Špecifikum aktu menovania ústavných sudcov preto dnes spočíva v tom, že hoci samotný prezident skonštatoval, že Národná rada hrubo a viackrát porušila svoju ústavnú povinnosť tým, že nezvolila požadovaný počet kandidátov, napriek tomu sa „vzhľadom na mimoriadne okolnosti“ rozhodol pristúpiť k menovaniu troch sudcov. Tým sa však (a možno aj pre budúcnosť) legitimizuje taký postup Národnej rady, ktorá si vo vzťahu k prezidentovi republiky nesplnila svoju ústavnú povinnosť spolupôsobenia a napriek tomu prezident konal vzhľadom na mimoriadnosť situácie na ústavnom súde.

Vychádzajúc z logiky ústavnej úpravy treba preto uviesť celkom jednoznačne, že za mimoriadnu, krízovú, urgentnú či inú havarijnú situáciu na ústavnom súde je zodpovedná Národná rada, a nie prezident republiky. Táto by si predovšetkým mala splniť svoju povinnosť zvoliť potrebný počet kandidátov na sudcov a akékoľvek poznámky na adresu prezidenta by mali nasledovať až po splnení tejto povinnosti a následného pomalého či liknavého postupu prezidenta pri výkone jeho prezidentských právomocí.

Pre úplnosť možno uviesť, že na niektoré úskalia či riziká takéhoto „salámového“ postupu voľby kandidátov už upozornil prof. Mazák v Denníku N. Jedným z nich je obľúbený argument „parlamentnej politickej skupiny“ o tom, že zaručenie efektivity fungovania ústavného súdu je možné aj v prípade sedemčlenného pléna, ktoré je spôsobilé účinne „odblokovať“ ústavný súd, preto by mal prezident konať bez ohľadu na postup Národnej rady.
Polovičné riešenia

Je sedemčlenné plénum skutočne zárukou efektivity ústavného súdu?

Aj toto tvrdenie (podobne ako mnohé iné tvrdenia poslancov) však kríva minimálne na jednu nohu. Pravdivé je len v tom, že sedem sudcov ústavného súdu (čo je súčasný stav) už vytvorí rozhodovaciu formáciu pre plenárne veci, o efektivite rozhodovania ktorej však možno mať dôvodné pochybnosti.

Prvú z nich predstavuje samotné ustanovenie sedemčlennej formácie ústavného súdu pre plenárne veci (keďže nejde o plnohodnotné plénum ústavného súdu). Je bez komentára, že plénum ústavného súdu je možné zvolať bez vážnejších problémov ak je počet sudcov trinásť prípadne aj čosi menej. Nič na tejto skutočnosti nemení skutočnosť, že jeden sudca sa ho nezúčastnil z rodinných dôvodov, ďalší v dôsledku choroby a pod. Situácia je však výrazne odlišná vtedy, keď je na súde len sedem sudcov, keďže v tomto prípade stačí „výpadok“ jediného sudcu, aby došlo k ochromeniu ústavného súdu pre konania o plenárnych veciach, keďže súd sa neustanoví.

Ďalší rizikový faktor pre akcieschopnosť ústavného súdu v jeho sedemčlennom zoskupení predstavuje záporné hlasovanie jedného z jeho členov vo veci samej. Je tomu tak preto, že takéto hlasovanie vnáša za do procesu prijímania rozhodnutia v plenárnej veci de facto veto jednotlivých členov sedemčlenného zoskupenia. V takomto prípade totiž záporný hlas jedného (jediného) sudcu má za následok, že ústavný súd nie je schopný rozhodnúť pre nedostatok kladných hlasov nadpolovičnej väčšiny sudcov potrebných na prijatie plenárneho rozhodnutia.

Právo veta?

Aj v prípade súhlasu ostatných sudcov s navrhovaným rozhodnutím je možno dosiahnuť iba väčšinu šiestich hlasov čo na prijatie rozhodnutia v plenárnej veci nestačí. V dôsledku toho nastáva ústavou nepredpokladaná situácia, pretože ústavodarca nepredpokladal, že záporný hlas jediného člena ústavného súdu môže zablokovať prijatie jeho rozhodnutia v plenárnych veciach. Prijímanie rozhodnutí na ústavnom súde je založené na väčšinovom princípe, a nie na pravidle absolútneho súhlasu všetkých sudcov. Možno spomenúť, že pri plnom počte 13 členov plén ústavného sudu dokonca záporné hlasy šiestich sudcov nebránia prijatiu plenárneho rozhodnutia nakoľko sedem kladných hlasov v pléne stačí na prijatie rozhodnutia.

Z naznačeného je zrejmé, že presvedčenie viacerých poslancov o obnovení akcieschopnosti ústavného súdu v plenárnych veciach prostredníctvom zoskupenia siedmych ústavných sudcov spočíva tak rečeno „na vode“.
Sedemčlenná rozhodovacia formácia nielenže negarantuje bezporuchové fungovanie pléna ústavného súdu, ale vystavuje ho rizikám a problémom, ktoré sú v rozpore s viacerými ústavnými a zákonnými pravidlami procesnej povahy.
Nebolo by preto od veci, pokiaľ by parlamentní „stratégovia“ v ďalšej voľbe kandidátov na ústavných sudcov na tieto skutočnosti pamätali, konečne zvolili požadovaný počet kandidátov a neutŕžili si ďalšiu hanbu tak, ako v prvom kole voľby.
Autor je bývalý sudca Ústavného súdu SR, aktuality.sk

X X X

Bezpečnosť Európy závisí od Turecka, vyhlásil Szijjártó

Bez dodržania dohody o zastavení migrácie medzi Európskou úniou a Tureckom by bolo treba rátať s výrazným migračným tlakom smerom z juhu, preto možno konštatovať, že bezpečnosť Európy závisí od Turecka. Vyhlásil to v piatok v Budapešti šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó po schôdzke s tureckým ministrom zahraničných vecí Mevlütom Čavušoglom.

Podľa agentúry MTI maďarský minister povedal, že Maďarsko vníma Turecko ako strategického spojenca a priateľa, pričom si veľmi váži úlohu, ktorú Turecko zohráva v garantovaní európskej bezpečnosti.
„Turecko vo veľkej miere prispieva k tomu, že tých vyše 30 miliónov ľudí, ktorí sú v okolí Európy pripravení kedykoľvek sa vydať na cestu na kontinent, zatiaľ ešte tak neurobili,“ zdôraznil Szijjártó.

Čavušoglu podotkol, že existujú krajiny, ktoré kritizujú Turecko, pričom by sa mali pri vytváraní vzťahov skôr zamerať na boj proti prisťahovalectvu či terorizmu./agentury/

X X X

Víťazný oblúk bude plne obnovený na oslavy víťazstva nad nacizmom

Víťazný oblúk v Paríži, ktorý bol vlani poškodený počas protestov hnutia tzv. žltých viest, bude úplne zrenovovaný na budúcotýždňové oslavy európskeho víťazstva spojencov v druhej svetovej vojne. Oznámila to v piatok francúzska vláda, ktorú citovala tlačová agentúra AFP.

Pamätník, ktorý obsahuje hrobku neznámeho vojaka, vandalsky spustošili v decembri protivládni demonštranti počas protestov, ktoré vyústili do výtržníctva a rabovania. Minister kultúry Franck Riester uviedol, že na obnovu poškodených sôch a vybavenia vo vnútri oblúka už úrady použili 1,2 milióna eur.

Demonštranti tiež popísali steny pamätníka grafitmi a rozbili umelecké diela vrátane kópie sochy „La Marseillaise“ od Francoisa Rudeho. „Renovácia trvala iba niekoľko mesiacov, čo je veľmi rýchlo,“ uviedol Riester a vyzdvihol prácu pamiatkarov.

Minister potvrdil, že všetko bude pripravené na stredu 8. mája, keď sa na hlavnej parížskej triede Champs-Élysées uskutočnia oslavy 74. výročia víťazstva spojencov nad nacistickým Nemeckom.

Víťazný oblúk, ktorý dal postaviť Napoleon Bonaparte na pamiatku svojich vojenských triumfov, opätovne otvorili za menej než dva týždne po tom, ako doň 1. decembra vnikli výtržníci, hoci niektoré časti zostali oddelené kordónom.
Pamiatku, nachádzajúcu sa v hornej časti Champs-Élysées, navštívi každoročne 1,5 milióna turistov prevažne so zámerom absolvovať vyhliadku z jeho vrcholovej plošiny.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že jeho vláda bude pokračovať v programe premeny Francúzska, pričom dodal, že po mesiacoch nepokojov je nevyhnutná obnova verejného poriadku.

Macron uznal, že hnutie tzv. žltých viest vyvolalo v mnohých Francúzoch pocit hnevu a túžby po rýchlych zmenách, pričom vyzdvihol jeho „oprávnené požiadavky“. Vyslovil však poľutovanie nad tým, že toto hnutie sa postupne menilo a zatienili ho incidenty spojené s násilnými prejavmi.

Protesty tzv. žltých viest spojené s blokádami ciest a dôležitých objektov vo Francúzsku sa začali 17. novembra 2018, keď ich účastníci, oblečení do reflexných žltých viest, začali protestovať proti rastúcim cenám pohonných hmôt. Protesty postupne prerástli do masového hnutia proti zvyšujúcim sa životným nákladom./agentury/

X X X

Prežili sme mýty o zlom Bruseli: Zákaz krivých banánov i hranolčekov

Správne zakrivené banány, uhorky či žiadna káva v obchodoch? Takto by vyzerali obchody, keby boli pravdivé mýty o nezmyselných zákazoch Európskej únie. Sme v nej už 15 rokov, no podobné „zaručené“ správy o zlom Bruseli majú stále úspech.

Falošné správy zozbierali reportéri Českej televízie. V krajine sa napríklad ešte pred vstupom rozšírili informácie a o zákaze voľného predaja plneného a ozdobeného pečiva. V roku 2002 tak napríklad šišky buchty alebo koláče začali baliť do plastových obalov alebo predávať len pri špeciálnych pultoch. Rovnako to bolo aj s polkami a štvrtkami chleba.
Brusel skutočne nariadil opatrenie pre bezpečnosť potravín. Slúžilo na prevenciu vzniku a šírenia zdravotných rizík. Nenariaďoval ale, ako to dosiahnuť a už vôbec nebolo potrebné baliť pečivo.

Takzvaná šišková vyhláška u našich západných susedov vznikla v rezorte zdravotníctva a bola prísnejšia, než bolo potrebné. Napriek tomu sa ministerstvo odvolávalo na požiadavky Únie. Vyhláška napokon prestala platiť po 4 rokoch.

Zákaz krivých uhoriek a banánov

Aj u nás sa šírili správy o zákaze predaja príliš krivých banánov a uhoriek. Ale len pre rozdelenie do tried akosti. Neznamenalo to teda úplný zákaz, ale iba to, že menšie či zdeformované plody patria pri obchodovaní do inej kategórie.
Podobné pravidlá predtým platili napríklad vo Francúzsku či Nemecku. Európske nariadenie len zjednocovalo rôzne národné pravidlá. EÚ ale čelila kritike, že opatrenia sú zbytočne podrobné. Nariadenie týkajúce sa banánov sa preto zjednodušilo a pravidlá na uhorky v roku 2008 úplne zrušili.

Koniec hranolčekov

Predvlani médiá informoval, že EÚ zakáže hranolčeky, zemiačiky a dokonca aj chlieb a kávu. Nepravdivá správa vychádzala z nariadenia, podľa ktorého mali výrobcovia alebo prevádzkovatelia podnikov zaistiť zníženie množstva akrylamidu. Ide o rakovinotvornú látku, ktorá vznika pri vysmážaní, pečení alebo pražení potravín ako sú zemiaky, cereálie alebo káva.

Vyskytuje sa tiež v sušienkach, oplátkach, praženej či instantnej káve. O škodlivosti sa pritom vie viac ako 15 rokov. Členské štáty EÚ sa preto dohodli znížiť akrylamidy v potravinách, a to najmä úpravou výrobných postupov.
Napríklad v príprave hranolčekov stačí zemiaky najprv prevariť a následne piecť pri teplote pod 175 stupňov. Nešlo teda o obmedzenie alebo zákaz týchto druhov potravín, ale len o obmedzenie škodlivín.

Zabíjačkám odzvonilo

Medzi ľuďmi sa tiež hovorilo o zákaze zabíjačiek. Ich usporiadanie upravuje v Česku najmä veterinárny zákon, ktorý sa nezmenili ani po vstupe do EÚ. Brusel nezakazuje ani zabíjačkové hody ako spoločenskú akciu.
Podmienkou je, aby mäso doma porazeného zvieraťa bolo určené len na spotrebu v domácnosti chovateľa. Nariaďujú to zákony ešte z roku 1961. Tiež nepripúšťajú takzvané obecné zabíjačky. Obmedzenie pripisované EÚ teda v skutočnosti platí už viac než polstoročie a vstup do EÚ na tom nič nezmenil.

Ďalšia informácia nezlučiteľná s pravdou hovorí, že európske predpisy povoľujú rituálne porážky z náboženských dôvodov (na výrobu produktov s označením halal pre moslimov a kóšer pre židov). Rovnako ako pri zabíjačkách, aj v tomto prípade si pravidlá určuje samostatne každý štát. 5 štátov už rituálne porážky zakázalo, tento rok sa k ním pridalo Belgicko (s výnimkou Bruselu).

Rum (um), čo nie je rum

Medzi mýty patria aj tie o zakázanom tuzemskom rume a nátierkovom masle. V obidvoch prípadoch išlo o to, že výrobky klamali zákazníkov svojím názvom. Tuzemský rum v skutočnosti nebol rum a nátierkové maslo nebolo maslo.
Európske predpisy povoľujú označovať rum len nápoje z destilátu z cukrovej trstiny, zatiaľ čo rum z našich končín vyrábajú z liehu a ten sa pripravuje zo zemiakového škrobu a pridanej rumovej esencie. Po vstupe do Únie sa tak výrobok začal označovať ako um, v Česku tuzemák/tuzemský.

Um sa ocitol v ohrození znovu vlani. Malo totiž platiť nariadenie o aromatoch z roku 2008, ktoré by zakázalo používať zdraviu nebezpečné rizikové látky pre ochudobňovanie jedál a nápojov. V ume sa ale používa rumový éter obsahujúci tiež furán, ktorý môže spôsobovať rakovinu. Hoci výrobcovia dostali 10 rokov čas na nájdenie náhrady, zaspali a nárýchlo potom žiadali výnimku.

Maslo, čo nie je maslo

Maslom sa v EÚ môže označovať iba výrobok, ktorý obsahuje najmenej 80 % mliečneho tuku. Tradičné nátierky ho alebo obsahuje iba 31 %. Európska komisia pre to Česko zažalovala a v roku 2012 súd vyhrala.
Tamojšie ministerstvo pôdohospodárstva potom skúsilo zákaz obísť tým že nátierkové maslo chcelo zaregistrovať ako takzvanú zaručenú tradičnú špecialitu. Aj taký pokus ale Komisia a potom aj európsky súd zamietli, Česko spor definitívne prehralo v máji 2012
Na pultoch sa teraz tovar objavuje s názvom „tradičné nátierkové“

Poistenie detských autíčok

Jeden z najnovších nezmyslov pochádza z júna. Niektoré médiá prevzali tvrdenie o českej asociácie poisťovní, že podľa novej smernice z Bruselu sa bude musieť platiť aj povinné ručenie za detské autíčka.

Európska komisia sa následne ohradila a uviedla, že je to hoax. Smernica z roku 2009 o povinnom ručení mala byť len rozšírená o nové dopravné prostriedky, akú sú napríklad elektrické vozidlá typu segway alebo elektrobicykle.
Súdny dvor EÚ totiž rozhodol, že sa pravidlá vzťahujú aj na ne. Hoci ide o smernicu, štáty si samé môžu určiť, ako ju naplnia. Segwayom môžu napríklad udeliť výnimku.

Poplach s GDPR na školách

Rozruch spôsobilo aj nariadenie o ochrane osobných údajov známe ako GDPR. Prinieslo prísnejšie pravidlá pre uchovávanie osobných údajov, ale tiež mnoho omylov a mýtov, ktoré museli právnici a európske inštitúcie poprieť.
Objavili sa tiež názory, že deti nemôžu v škole podpísať napríklad obrázok svojím menom alebo sa fotografovať a vystavovať fotografie zo školských akcií. Na to, aby sa fotky detí mohli objaviť na internete je potrebný súhlas rodičov, ale to platilo aj predtým. Súhlas rodičov pritom stačí dať iba raz.

Koniec upratovaní sa nekoná

K mýtom patril aj zákaz silných vysávačov. EÚ sa síce usiluje o úspornejšie spotrebiče s nižšou spotrebou elektrickej energie, ale nijako neobmedzuje samotný výkon. Dohoda vlád členských krajín a europarlamentu, z ktorej po rozhovoroch s výrobcami vzniklo nariadenie o takzvanom ekodesignu, má len ukončiť predaj veľmi neúsporných prístrojov.

Od septembra 2014 sa tak môžu predávať vysávače s príkonom maximálne 1600 wattov, od jesene 2017 sa limit zníži na 900 wattov. Neznamená to ale, že vysávače sú menej účinné. Majú len nižšiu spotrebu energie. O účinnosti totiž rozhoduje sací výkon a konštrukcia celého prístroja, nie len príkon.

Predpis tiež pre vysávače zaviedol energetické štítky. Tie sa už skôr osvedčili u iných spotrebičov, napríklad chladničiek alebo práčiek. Od zavedenia sa ich spotreba energie znížila na tretinu. Dva roky po zavedení štítkov na televízory sa 70 percent predávaných prístrojov vošlo do najvyššej triedy, aktuality.sk

X X X

Nemecko chce po pochode neonacistov zakročiť proti pravicovému radikalizmu

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer sa v piatok zaviazal bojovať proti pravicovému radikalizmu. Reagoval tak na políciou povolený prvomájový pochod neonacistov v meste Plauen vo východonemeckej spolkovej krajine Sasko, uviedla tlačová agentúra DPA.

Seehofer podľa DPA odmietol skritizovať saské samosprávne orgány za to, že povolili spomínaný pochod, ktorý bol zachytený na videozázname a vyvolal v Nemecku vlnu pobúrenia. Vyhlásil však, že urobí „všetko, čo je v možnostiach demokratického štátu, pre to, aby bojoval proti pravicovému radikalizmu“.

Pochod v meste Plauen organizovala relatívne malá politická strana Tretia cesta, ktorá má podľa nemeckých tajných služieb úzke vzťahy s pravicovými extrémistami. Demonštráciu sprevádzalo hlasné bubnovanie mnohých jeho účastníkov, ktoré podľa agentúry AP pripomínalo bubnovanie niekdajšej Hitlerovej mládeže. Účastníci pokrikovali heslá ako „Preč s cudzincami-kriminálnikmi!“ či „Národný socializmus!“.

Saská polícia informovala, že na pochode sa zúčastnilo niekoľko stoviek ľudí. Protidemonštrantov k nim nepustili. Polícia v súvislosti s pochodom zadržala celkovo deväť ľudí pre zákonom zakázané zahaľovanie tváre a jednu ďalšiu osobu pre urážku policajta. Daný deň však označila za úspech, pretože v Plauene nedošlo k nijakému násiliu.

Z piatkovej odpovede nemeckého ministerstva vnútra na otázku Slobodnej demokratickej strany (FDP), o ktorej informovali agentúra DPA i denník Die Zeit, vyplýva, že v Nemecku je aktívnych približne 24 000 pravicových extrémistov, pričom viac ako polovica z nich môže mať sklony k násiliu./agentury/

X X X

Airbus chce žalovať nemeckú vládu za blokovanie vývozu zbraní

Nemecká spolková vláda blokuje vývoz zbraní Airbusu do Saudskej Arábie. Postup Berlína zhoršuje bilanciu európskeho kozmického a zbrojárskeho koncernu. Jeho vedenie pohrozilo spolkovej vláde žalobou.

V piatok potvrdilo, že „si vyhradzuje právo použiť voči nej všetky právne možnosti," uviedol to manažér koncernu pre obchod so zbraňami Dirk Hoke. Nerealizovanými vývozmi vznikli Airbusu škody za stovky miliónov eur. V prípade žaloby pôjde Airbusu o záležitosť za miliardy eur. Kontrakt s Rijádom Airbus podpísal už pred desiatimi rokmi a po viacerých odkladoch sa mal realizovať v súčasnom období. Informoval o tom portál nemeckého denníka FAZ.net.de./agentury/

X X X

Firmy žiadajú, aby nová Európska komisia urobila z priemyslu najvyššiu prioritu

Organizácie zastupujúce všetky odvetvia priemyslu v EÚ vyzývajú v spoločnej výzve hlavy štátov a vlád členských krajín, aby naliehali na nové zloženie Európskej komisie, aby identifikovalo priemysel ako najvyššiu prioritu svojho päťročného pracovného programu.

Zároveň žiadajú, aby komisia vymenovala osobitného podpredsedu pre priemysel. Informovala o tom v piatok Potravinárska komora Slovenska (PKS), ktorá sa k spoločnej výzve pridala.

V súčasnej dobe pracovné miesta v priemyselných odvetviach prinášajú priamy či nepriamy úžitok 52 miliónom Európanov a ich rodinám. EÚ tak teraz podľa signatárov výzvy potrebuje ambicióznu priemyselnú stratégiu na to, aby mohla konkurovať ostatným globálnym regiónom, napríklad Číne, Indii a USA, ktoré už priemysel zaradili na vrchol svojej politickej agendy.

Vo výzve priemyselné združenia preto tiež žiadajú od nového zloženia EK, aby urýchlene predložila ambicióznu dlhodobú priemyselnú stratégiu EÚ, ktorá bude obsahovať jasné ukazovatele a riadenie v tejto oblasti. Zároveň chcú, aby každoročne hlavy štátov a vlád na jarnom zasadnutí Európskej rady vyhodnotili pokroky v implementácii priemyselnej stratégie EÚ a poskytli politické usmernenia na podporu európskej konkurencieschop-nosti.

„My, signatári tohto manifestu, sa spoliehame na Vaše proaktívne a koordinované vedenie, ktoré
zabezpečí, že Európa zostane centrom a lídrom inteligentného, inovatívneho a udržateľného priemyslu, ktorý bude prínosom pre všetkých Európanov a budúce generácie. Európa môže byť na svoj priemysel hrdá. Spoločne ho musíme urobiť jadrom budúcnosti EÚ. Európsky priemysel nájdeme všade v našom každodennom živote. So svojou kvalifikovanou pracovnou silou a jej celosvetovou reputáciou kvality a udržateľnosti je priemysel pre Európu a jej prosperitu životne dôležitý,“ uviedli vo výzve jej signatári.

Potravinárska komora Slovenska je záujmovým združením právnických osôb, založeným potravinárskymi firmami pôsobiacimi na Slovensku s cieľom spolupracovať pri obhajovaní spoločných záujmov potravinárskeho priemyslu na úrovni štátnych a mimovládnych inštitúcií./agentury/

X X X

Experti OSN považujú Assangeovo väznenie za neprimerané

Experti OSN na ľudské práva dnes označili za neprimeraný trest väzenia v dĺžke 50 týždňov, ktorý v stredu vymeral britský súd zakladateľovi organizácie WikiLeaks Julianovi Assangeovi kvôli porušeniu podmienok kaucie. Assange je vo väznici s vysokou ostrahou, ako keby bol usvedčený z vážneho trestného činu, uviedla dnes skupina expertov, ktorí sa zaoberajú prípadmi svojvoľného väznenia.

Austrálčan sa nachádza vo väznici Belmarsh na periférii Londýna kvôli porušeniu podmienok kaucie, na základe ktorých bol v roku 2012 prepustený z väzby. Assange vtedy čelil vydaniu do Švédska, kde bol obvinený zo znásilnenia, čo však považoval len za zásterku, aby mohol byť následne odovzdaný americkým úradom. V USA je stíhaný v súvislosti so zverejnením utajovaných informácií na serveri Wikileaks.

Podľa expertov OSN terajšie Assangeovo väznenie „zrejme porušuje zásady nevyhnutnosti a proporcionality“. Porušenie podmienok kaucie označili za pomerne malé previnenie.
Trestné stíhanie zakladateľa WikiLeaks nabralo spád, keď mu 11. apríla Ekvádor odobral azyl a pozval britskú políciu na svoju ambasádu v Londýne, kde sa Assange ukrýval od roku 2012.

Londýnsky sudca Michael Snow vo štvrtok povedal, že súd bude žiadosť o Assangeovo vydanie do Spojených štátov prerokúvať „mnoho mesiacov“. Assange vo videoprenose z väzenia povedal, že s extradíciou do USA nesúhlasí, obáva sa okrem iného, že v USA bude po prípadnom vydaní vystavený zlému zaobchádzaniu.

Američania vinia Austrálčana z nabúrania sa do počítačov amerického ministerstva obrany, za čo mu hrozí až päť rokov za mrežami. Podľa americkej prokuratúry získal Assange od teraz už bývalého špecialistu vojenskej tajnej služby Bradleyho Manninga v roku 2010 heslo na prístup k vládnym počítačom. Server Wikileaks potom zverejnil státisíce tajných dokumentov amerického ministerstva zahraničia./agentury/

X X X

Taliansko súhlasilo, že prijme ďalších 600 žiadateľov o azyl

Utečencov majú umiestniť po celom Taliansku a vďaka finančným prostriedkom, ktoré poskytuje Komunita Sant'Egidio a katolícka cirkev ako taká.

Taliansko v piatok súhlasilo s prijatím 600 žiadateľov o azyl, ktorí momentálne žijú v Etiópii, Nigeri a Jordánsku a o ktorých sa postará talianska katolícka cirkev. Informovala o tom agentúra DPA.
Katolícka Komunita Sant'Egidio a talianska biskupská konferencia podpísali s talianskym ministerstvom vnútra a ministerstvom zahraničných vecí novú dohodu o "humanitárnom koridore".

Ministerstvo vnútra vedie predseda pravicovo-populistickej strany Liga Severu Matteo Salvini, zástanca nekompromisného postoja k migrantom. Tvrdí, že nie je proti migrácii, pokiaľ je prísne regulovaná.
Podľa vyhlásenia rezortu talianskej diplomacie by 600 žiadateľov o azyl mohli letecky dopraviť do Talianska v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Hovorca Komunity Sant'Egidio však predtým pre DPA povedal, že títo žiadatelia o azyl prídu do Talianska už v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov.

Utečencov majú umiestniť po celom Taliansku a vďaka finančným prostriedkom, ktoré poskytuje Komunita Sant'Egidio a katolícka cirkev ako taká, sa im majú ponúknuť jazykové kurzy a iné formy podpory.
Prostredníctvom predchádzajúcej iniciatívy "Humanitárny koridor" organizovanej Komunitou Sant'Egidio a ďalšími skupinami Taliansko doteraz prijalo 1600 žiadateľov o azyl z utečeneckých táborov v Libanone a približne 500 z Etiópie, dodal hovorca uvedeného náboženského spoločenstva., aktuality.sk