iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Prvomájové zhromaždenia aj protivládne protesty

Stovky tisíc ľudí po celom svete sa zúčastňujú prvomájových podujatí a na mnohých z nich demonštrujú za zlepšenie práv pracujúcich. Mnohé zhromaždenia sa tiež nesú Na niekoľých miestach demonštrácie vyústili v strety s políciou a zatýkanie, najhoršia bola zrejme situácia vo Francúzsku. V niekoľkých krajinách úrady podujatia k 1. máju zakázali.

Francúzska polícia sa stretla s maskovanými radikálnymi aktivistami, ktorí v Paríži hádzali kamene, zapaľovali ohne a rozbíjali autá. Akciu sprevádzali prísne bezpečnostné opatrenia, nasadených bolo cez 7 400 policajtov. Viac ako 160 ľudí bolo podľa agentúry AP zranených. Polícia opakovane použila slzný plyn, medzi protestujúcimi boli aj členovia hnutia žltých viest, ktorí proti vláde a prezidentovi protestujú už od polovice vlaňajšieho novembra.

Ruské úrady uviedli, že prvomájových osláv na Červenom námestí v Moskve organizovaných prokremeľskými odborovými zväzmi sa zúčastňuje okolo 100 000 ľudí. Podľa opozičných aktivistov bolo v niekoľkých ruských mestách zatknutých viac ako 100 ľudí, niektorí za účasť na nepovolených zhromaždeniach.

Turecká polícia zadržala v Istanbule 127 demonštrantov, ktorí sa zišli na nepovolených prvomájových demonštráciách. Povolenie pre verejné zhromaždenia úrady neudeľujú od pokusu o prevrat v roku 2016. Niektorí demonštranti sa pokúsili preniknúť na hlavné istanbulské námestie Taksim, kam úrady zamedzili prístup kvôli bezpečnostným rizikám. Námestie má pre tureckú robotnícku triedu symbolický význam od chvíle, kedy tam bolo na prvomájovej demonštrácii v roku 1977 zabitých 34 ľudí.

Na východe Nemecka stovky policajtov na viacerých miestach dohliadali na ohlásené zhromaždenia krajnej pravice a manifestácie proti nim, uviedla agentúra DPA. V Chemnitzi sa zišlo vyše 1 000 ľudí na zhromaždení proti rasizmu, ktoré bolo zvolané na protest proti akcii protiimigračnej strany Alternatíva pre Nemecko (AFD). V Drážďanoch avizovala krajne pravicová Národnodemokratická strana Nemecka (NPD) pochod 400 ľudí, nakoniec ale dorazilo len asi 150 až 200 radikálov, ktorým ich odporcovia bránili v priechode mestom. V západonemeckom Duisburgu, kde sa konala demonštrácia neonacistickej strany Pravica (Die Rechte), bol podľa polície ešte popoludní pokoj. Na zhromaždení proti neonacistom sa tam malo zísť až 5 000 ľudí.

Na Srí Lanke zhromaždenie odvolali

Hlavné politické strany na Srí Lanke odvolali tradičné prvomájové zhromaždenie kvôli obavám o bezpečnosť po veľkonočných bombových útokoch, ktoré si vyžiadali 253 mŕtvych.

V talianskom Turíne sa polícia stretla s radikálnymi ekologickými aktivistami z organizácie No TAV, ktorá bojuje proti dostavbe rýchlodráhy TAV medzi Turínom a Lyonom. Zranení boli traja ľudia, uviedla agentúra ANSA. V Bologni sa na prvomájovom pochode organizovanom odbormi zišlo vyše 30 000 ľudí.

Odborárske zhromaždenia v Grécku paralyzovali tamojšiu železnicu, trajekty na ostrovy a ďalšie dopravné služby. Stovky ľudí sa zišli v centre Atén v troch separátnych sprievodoch organizovaných konkurenčnými odborovými zväzmi a ľavicovými skupinami.

Španielski pracujúci pochodovali ulicami veľkých miest, aby upozornili na svoje požiadavky skôr, než premiér Pedro Sánchez začne povolebné rozhovory o zložení vládnej koalície. Odborári tlačia na Sáncheza, aby zrušil reformy v oblasti pracovného práva, ktoré zostali v platnosti od čias poslednej vlády konzervatívcov.

Na Kube sa státisícové prvomájové zhromaždenie podľa agentúry AFP nieslo v duchu podpory venezuelského prezidenta Nicolasa Madura a odporu proti americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Ten ostrovnému štátu pohrozil „totálnom embargom“ a tvrdými sankciami, ak kubánske vojenské jednotky vo Venezuele neskončia sa zabíjaním ľudí a protiústavnými čin¬mi./agentury/

X X X

Fujara, ťahák i tajnosti: Ako išli slovenskí politici do Bieleho domu

Po Mikulášovi Dzurindovi, Rudolfovi Schusterovi, Ivanovi Gašparovičovi a Robertovi Ficovi mieri za americkým prezidentom ďalší slovenský politik. Premiéra Petra Pellegriniho prijme v piatok v Bielom dome americký prezident Donald Trump. Schôdzku naplánovali pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie a 15. výročia vstupu Slovenska do NATO.

Nebude to zdvorilostné stretnutie. Pellegrini chce s Trumpom hovoriť aj o clách, ktoré sa dotýkajú vývozu áut do USA.
Bývalý predseda vlády Mikuláš Dzurinda vidí za pragmatickou schôdzkou najmä stíhačky. V TV Pravda uviedol, že pozoruje ekonomický záujem USA: nákup amerických stíhačiek pre slovenskú armádu.

„Dostať sa do Bieleho domu je veľmi zložité a vyžaduje to množstvo diplomatického i politického úsilia," povedal pre TASR bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš.

„Myslím si, že pôjde o prijatie v Bielom dome, ktoré bude mať svoju veľmi starostlivo a vopred pripravenú agendu," dodal.
Hovoriť sa má aj o tom, ako budú pokračovať rokovania o Dohode o obrannej spolupráci s USA.

Dzurinda prišiel s fujarou (november 1999)

Prezident USA Bill Clinton počas rozhovoru s predsedom vlády SR Mikulášom Dzurindom . Prijal ho 8. novembra 1999 v Bielom dome vo Washingtone.

Ako prvý predstaviteľ Slovenskej republiky zavítal do Bieleho domu premiér Mikuláš Dzurinda 10. novembra 1999. Americký prezident Bill Clinton ho prijal spolu s jeho českým kolegom Milošom Zemanom.
Dzurinda hovoril s Clintonom o slovenskom úsilí začleniť sa medzi krajiny NATO. Očakával, že po Helsinskom summite dostane Slovensko pozvanie do Európskej únie a o rok neskôr sa stane členom Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD).

Na stretnutí sa diskutovalo o vývoji na Balkáne i o riešení rómskej problematiky. Obaja premiéri sa dotkli tiež vytvárania podmienok pre vstup amerického kapitálu na Slovensko a do Česka. Dzurinda pred novinármi zdôraznil, že slovensko-americké vzťahy v tom čase dostali na „nebývalo významnú úroveň".
Premiér daroval šéfovi Bieleho domu fujaru.

„Dostal som od vás naozaj veľmi zaujímavý dar. Ako sa však na nej hrá? Môžete mi to vysvetliť?" pýtal sa americký prezident Dzurindu pri odchode z Bieleho domu. Odpoveď znela, aby navštívil Slovensko, potom vraj prezidenta známeho ako hráča na saxofón naučia hrať aj na slovenskom nástroji.

Schuster sa zastavil z návštevy Kanady (apríl 2003)
8
Prezident Rudolf Schuster ukončil 9.apríla 2003 pracovnú návštevu Kanady a pricestoval do Washingtonu. Hlavným bodom programu bolo stretnutie s americkým prezidentom Georgeom W. Bushom

Prvá schôdzka slovenskej hlavy štátu s prezidentom USA sa uskutočnila v pražskej rezidencii veľvyslanca USA. V hlavnom meste Česka sa 11. a 12. januára 1994 konal samit lídrov V4 s americkým prezidentom Billom Clintonom.
Prezident Michal Kováč s americkým náprotivkom diskutoval aj v prítomnosti premiéra Vladimíra Mečiara a členov jeho vlády.

Do Washingtonu cestoval ako prvý prezident Rudolf Schuster. Cesta do Bieleho domu za Georgeom Bushom ho zaviedla 9. apríla 2013 po ukončení návštevy Kanady.

„Vtedy práve dávali v televízii priamy prenos, ako sochu Saddáma Husajna (bývalého irackého prezidenta, pozn.) sťahovali lanom. Pán prezident Bush sa na to pozeral a ja som vtedy vstupoval. Na stretnutí vládla pohoda,“ zaspomínal si pred Markízou Schuster.

Bush sa na schôdzke poďakoval prezidentovi a vláde za podporu spojencov v otázke Iraku.
V Bielom dome aj Hrušovský (apríl 2005)

Oficiálnu návštevu USA absolvoval predseda parlamentu Pavol Hrušovský s manželkou. Navštívil Biely dom.
Stretol sa s viacerými senátormi, s námestníkom ministerky zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Nicholasom Burnsom i vodcom republikánskej väčšiny v Senáte Billom Fristom.

Základnými témami boli transatlantická spolupráca v rámci NATO, situácia v Iraku, spolupráca slovenského parlamentu s Kongresom USA a vízový režim USA voči Slovákom.

Dzurindu pozval Bush (marec 2006)

George W. Bush prijal 13. marca 2006 v Oválnej pracovni Bieleho domu vo Washingtone predsedu vlády Mikuláša Dzurindu počas jeho oficiálnej návštevy USA
Zdroj: TASR

Premiér Mikuláš Dzurinda pricestoval na oficiálnu návštevu USA. Uskutočnila sa na pozvanie Georgea Busha. Sprevádzali ho aj zastupujúci predseda parlamentu Béla Bugár a minister zahraničných vecí Eduard Kukan.
Vo Washingtone bol Dzurinda prvýkrát ubytovaný v rezidencii Blair House, ktorú využívajú na ubytovanie mimoriadne významných hostí amerického prezidenta.

Pracovný program návštevy sa začal 13. marca 2006 stretnutím s Bushom v Oválnej pracovni. Hovorili o perspektíve bilaterálnych vzťahov a o vízovom režime pre Slovákov zo strany USA.
Bush si vypočul Dzurindove slová, že naši občania čakajú pri zrušení víz na konkrétne kroky, ale americká strana nesľúbovala výrazný pokrok.

Slovenskému premiérovi zasa pochválil a vyslovil mu uznanie: „Ľudia v politike veľa hovoria, vy ste konali."
Gašparovič prišiel s papierikom (október 2008)

George Bush pozval po Dzurindovi aj prezidenta Ivana Gašparoviča. Sprevádzal ho minister vnútra Robert Kaliňák, šéf diplomacie Ján Kubiš a minister kultúry Marek Maďarič.

9. októbra 2008 diskutovali zhruba hodinu v Bielom dome. Silviu Gašparovičovú prijala prvá dáma USA Laura Bushová.
Slovenské médiá si všimli, že Gašparovič si na schôdzke v Bielom dome pomáhal papierikom. Vytiahol ho krátko pred brífingom s novinármi.

Jeho hovorca Marek Trubač vtedy poprel, že by ho Gašparovič využíval pri rozhovore. Malo vraj ísť o poznámky, ktoré vraj pri stretnutiach využíva väčšina politikov.

Prezident Gašparovič odchádzal z Washingtonu s prísľubom rušenia víz.

Obama ocenil kroky Radičovej vlády (21.9.2011)

Premiérka Iveta Radičová sa v Bielom dome stretla v novembri 2010 so šéfkou americkej diplomacie Hillary Clintonovou. „Nemusela som Slovensko ako krajinu predstavovať, Spojené štáty sú náš dlhoročný partner a priateľ v lepších aj horších časoch,“ ozrejmila.

S Barackom Obamom sa pozdravila o rok neskôr v New Yorku, kde si vypočula uznanie: „Sme na vás hrdí,“ povedal prezident šéfke kabinetu, keď pochválil kroky jej vlády v oblasti zvyšovania transparentnosti.

Stretnutie naplánovali pred fórom o otvorenom vládnutí - Open Government Partnership, na ktoré americký líder Radičovú pozval. Obama sa zaujímal o krokoch na zvládnutie ekonomickej a finančnej krízy. Čakalo nás totiž hlasovanie o dočasnom Eurovale.

„Ocenil, že napriek kríze, nutným a bolestivým opatreniam na zníženie deficitu pri vysokej miere nezamestnanosti, sme zvládli spustenie opatrení v prospech otvoreného vládnutia a v boji proti korupcii,“ spomína pre Aktuality.sk Radičová.
„Informovala som ho o konkrétnych krokoch, napríklad zverejňovanie zmlúv a efektoch. Dodala som, že prioritou mojich rozhodnutí vždy budú riešenia, ktoré nepovedú k negatívnym sociálno ekonomickým dôsledkom pre občanov či riziku rastu nezamestnanosti," dodala.

Ficovo utajované stretnutie s Obamom (november 2013)

S americkým prezidentom sa v Bielom dome stretol aj premiér Robert Fico. Prijal ho Barack Obama a stalo sa tak 21. novembra 2013

Ministerstvo zahraničných vecí objasnilo pozadie návštevy Roberta Fica u Baracka Obamu: „Došlo k prijatiu viceprezidentom USA Joeom Bidenom a ich stretnutia sa zúčastnil prezident Barack Obama," poznamenal pre Aktuality.sk šéf tlačového odboru rezortu diplomacie Juraj Tomaga.

O plánoch Fica vycestovať do Bieleho domu sa spočiatku vôbec nevedelo. Hovorkyňa predsedu vlády nechcela v deň schôdzky médiám prezradiť ani to, či Fico vôbec vycestoval do USA.

Všetko potvrdila až Obamova kancelária 21. novembra 2013 na webe.

Bola to návšteva, ktorá splnila všetky očakávania, zhrnul Fico. Diskutovalo sa o zahraničných investíciách či podnikateľskom prostredí. Pri medzinárodných otázkach premiér poznamenal, že Slovensko sa „nepozerá iba na západ, keďže svet má štyri strany“.

Návštevu Bieleho domu pripísal dôveryhodnosti Slovenska. „Tá sa prejavuje tým, že sme schopní stretnúť sa nielen so západnými partnermi, ale aj s predstaviteľmi Ruska či Číny. Lebo to sú tiež krajiny, ktoré Slovensko nemôže v žiadnom prípade zanedbávať," doplnil.

Spolu s ním sa ho zúčastnili aj ministri vnútra Robert Kaliňák a zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Kiska v Bielom dome nebol, s Obamom i Trumpom sa však stretol

Andrej Kiska s americkým prezidentom Barackom Obamom a prvou dámou USA Michelle Obamovou, 23. september
Expremiér Fico dlhodobo vyhadzuje na oči prezidentovi Andrejovi Kiskovi, že ho v Bielom dome neprijal americký náprotivok a tak podľa Fica slovenskú hlavu štátu vo svete „neberú vážne“.

Kiska sa pozdravil s Obamom v New Yorku na recepcii na pôde OSN 25. septembra 2014. „Podpora startupov je popri účasti na Valnom zhromaždení OSN a stretnutiach s hlavami štátov iných krajín hlavným cieľom mojej cesty v Spojených štátoch,“ poznamenal slovenský prezident k schôdzke na sociálnej sieti.

Prezident Kiska sa v počas summitu NATO rozprával aj s Donaldom Trumpom. V Bruseli ho 13. júla 2018 Informoval o rozhodnutí nakúpiť americké stíhačky F-16.

Spravodajské agentúry písali o niekoľkominútovom rozhovore v prvý i druhý deň summitu. Hlavnou témou bola aktuálna situácia v Severoatlantickej aliancii. „Zobral pozitívne túto informáciu (slovenský nákup F-16, pozn.), ale nebolo to hlavným predmetom jednania,“ doplnil Kiska, aktuality.sk

X X X

Pred 15 rokmi sme zaplavili starú Európu. Ľutujú Slováci, že odišli?

Rozšírenie Únie vroku 2004 spôsobilo prílev východoeurópskych migrantov do takzvaných starých členských krajín. Situácia sa teraz môže otočiť. Pre Britov je to dodnes lekcia, že predpovede sú ťažké, zvlášť tie do budúcnosti.

Keď presne pred 15 rokmi osem postkomunistických krajín vstupovalo do Európskej únie, boli to práve Briti, Íri ale aj Švédi, ktorí nám okamžite otvorili pracovný trh. Ostatné staré členské krajiny mali obavy, že zaplavíme ich pracovný trh a vybavili si dočasné výnimky.

To sa najmä v prípade Britov potvrdilo, dokonca niekoľkonásobne viac, ako ktokoľvek čakal.

Odhady vtedy hovorili o tom, že príležitosť emigrovať na britské ostrovy využije 5 až 13-tisíc Slovákov, Čechov, Poliakov či Pobalťanov. Nakoniec to bolo asi 20-krát viac.

Hneď prvý rok po vstupe do Únie odišlo do Británie viac ako stotisíc obyvateľov takzvanej európskej osmičky, ako nazývajú vtedajších európskych nováčikov. Okrem V4 tam patrí aj Pobaltie a ešte Slovinsko.
Prečítajte si tiež:

11 výhod v EÚ, z ktorých ťaží obyčajný Slovák

Len v Británii dnes žije 1,4 milióna ľudí, ktorí pochádzajú z osmičky štátov, ktoré do Únie vstúpili 1. mája 2004. Najviac je Poliakov, asi 800-tisíc, Slovákov je tam odhadom asi desaťkrát menej. Prečo vlastne odišli z domoviny aj pri riziku neistej budúcnosti? Väčšina, ktorých sme oslovili, zlákal najmä lepší plat. No nie len to.

Ako sa rozširovala Únia:

Slováci: Nechceme sa vrátiť

„S priateľkou sme sa chceli naučiť jazyk a vidieť svet," hovorí o svojom odchode zo Slovenska do Británie Roman. „Neboli spokojní s tým, ako to na Slovensku funguje. To sa týkalo inštitúcií, práce a kariérneho postupu. Doteraz sme tam."

Státisíce odišli aj do susedného Írska. Práve Íri nám takisto okamžite otvorili aj pracovný trh – na rozdiel napríklad od Nemcov a Rakúšanov.

„Rozhodnutie odísť zo Slovenska vôbec neľutujem,“ hovorí 28-ročná Jana, ktorá sa na írske ostrovy presťahovala aj s priateľom presne pred desiatimi rokmi. „Jediné, čo ľutujem je, že tu nie je rovnaké počasie ako na Slovensku,“ dodáva s úsmevom.

Ako obyvatelia takzvanej európskej osmičky (nových členských krajín) zaplavovali Britániu:

Oslovení Slováci, ktorí sa vybrali do starých členských štátov, si rozhodnutie zväčša pochvaľujú. Spomínajú najmä vyšší plat, ale napríklad aj lepšie služby vrátane zdravotníctva.

„V mojom povolaní sa nemám kam vrátiť a a asi by som už ani nemala záujem," hovorí lekárka Petra Hudák, ktorá pred desiatimi rokmi zakotvila v Nemecku.

„Na Slovensku som už nemal žiadny kariérny rast a chcel som vidieť, ako to funguje za hranicami,“ dopĺňa Daniel, ktorý pred štyrmi rokmi „emigroval“ do susednej Viedne. „Nechcel som prežiť celý život na jednom mieste, preto ma lákalo zahraničie. Rakúsko bola pre mňa najrozumnejšia voľba.“

„Zatiaľ o tom neuvažujem a v súčasnej spoločensko-politickej situácii to ani neprichádza do
úvahy. Muselo by sa toho hrozne veľa zmeniť," dopĺňa Slovák Boris, ktorý pracuje v Nemecku.

Vedie Británia, ale môže sa to zmeniť

Odhady koľko Slovákov dnes žije v nejakej inej členskej krajine EÚ sa rôznia. Najbližšie k pravde môžu byť čísla zverejňované Úradom pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Tvrdí, že napríklad v Británii dnes žije asi 110-tisíc Slovákov, čo sú podobné čísla, ktoré sa dajú nájsť na britskom Úrade pre národné štatistiky (ONS).

Druhú priečku si delí Írsko a Nemecko – v oboch krajinách trvale žije dokopy asi 60-tisíc Slovákov.
Britské štatistiky sa však môžu radikálne zmeniť – ak Briti opustia Úniu v októbri, ako to majú v súčasnosti naplánované.
Ako rástol počet migrantov v Británii:

Brit u nás: Zostal by som

Britské štatistiky naznačujú, že Európania hromadne opúšťajú britské ostrovy už teraz pred brexitom. V marci minulého roka zaznamenali najmenší prílev nových migrantov z EÚ od roku 2012.
Nielen pre brexit sa už Slováci do Británie tak nehrnú, rovnako tak do iných takzvaných starých členských štátov. Priemerná mzda na Slovensku stále zaostáva napríklad za tou írskou, už to však nie je taký priepastný rozdiel ako v roku 2004.

„Myslím si, že odísť do Írska už nie je pre Slovákov také atraktívne, ako pred niekoľkými rokmi,“ hovorí Jana. „Náklady na život sú tu oveľa vyššie. Ceny bytov v niektorých oblastiach prevyšujú aj minimálny mesačný zárobok,“ vypočítava.
Briti sa 15 rokov po rozšírení Európy o východnú a strednú Európu môžu ocitnúť v paradoxnej situácii. Môžu to byť práve oni, ktorí sa teraz pohnú naším smerom. V nedávnom rozhovore pre Aktuality.sk to naznačil aj John-Paul Meredith, Brit, ktorý na Slovensku žije už od roku 2007:

„Obávam sa, či budú môje deti slobodne študovať v Únii a cestovať po nej,“

Z Británie sa po referende o brexite rozhodla odísť aj Slovenka Katarína. Po našom vstupe do EÚ odišla pracovať na britské ostrovy, brexit však všetko zmenil. Nikdy som sa v Anglicku necítila tak nevítaná. Bola taká malá rebélia z mojej strany: Nechcete ma tu, fajn, pôjdem inde., akuality.sk

X X X

Pellegrini: Končím diskusiu s pánmi z Penty, štát si pôjde vlastnou cestou

Slovenská republika urobí všetko pre to, aby čo najskôr postavila veľkú štátnu univerzitnú nemocnicu, ktorá bude slúžiť nielen Bratislavčanom a vybranej skupine pacientov, ale ľuďom z celého Slovenska. Na margo rokovaní vlády s finančnou skupinou Penta o nemocnici v Bratislave to v stredu v Žiline povedal premiér Peter Pellegrini (Smer).

Úlohou vlády aj mojou snahou bolo hľadať také riešenie, aby sme čo najskôr vyriešili ten 30-ročný problém, že štát nebol schopný postaviť novú nemocnicu v Bratislave. I preto som využil možnosť, spýtať sa investora, či by nezvážil, že by ustúpil od svojich aktivít a štát by celý projekt mohol prevziať a upraviť si ho na svoje účely. Na základe vyjadrení zástupcov finančnej skupiny a až arogantných komentárov, ktoré na stranu vlády adresovali, chcem oznámiť, že mi je jedno, čo finančná skupina Penta bude, alebo nebude robiť, zdôraznil premiér.

"Končím diskusiu s pánmi z Penty, ktorí si myslia, že budú svoj biznis zo zdravotného poistenia, ktoré odvádzajú občania tejto krajiny, využívať na to, aby si nabalili svoje vrecká, vyberali si len tie zdravé hrozienka z celého systému a štátu ponechali všetko stratové. Štát si pôjde vlastnou cestou a nech si Penta pokojne skúsi zasúperiť so štátom. Ak si myslí, že môže tento súboj vyhrať, tak im želám veľa zdaru, doplnil predseda vlády./agentury/

X X X

Kočner a Rusko budú musieť údajne zaplatiť milióny právnikom protistrany

Marian Kočner a Pavol Rusko možno budú musieť zaplatiť milióny právnikom protistrany v kauze zmenky.
Informáciu priniesol spravodajský portál televízie JOJ noviny.sk. Celková suma, ktorú Markíza Slovakia žiada uplatniť za právne služby a všetky ďalšie vynaložené náklady by sa mala na koniec celého sporu zastaviť na pozoruhodnej sume 2 391 877 eur. Toľko bude spoločnosť žiadať od Mariána Kočnera a Pavla Ruska v prípade, že v spore o „miliónové televízne zmenky“ pred súdom uspeje.

Obaja sú v súčasnosti obvinení z podvodu práve za televízne zmenky. Aktuálne, podľa sumára faktúr, ktoré má TV JOJ k dispozícii, sa už uhradené náklady vyšplhali na 1 884 791 eur. Prevažne tvoria náklady za odbornú prácu domácich aj zahraničných advokátskych kancelárií zastupujúcich práva televízie.

Podla advokátov Mariana Kočnera sú vyčíslené miliónové náklady, ktoré si televízna spoločnosť nárokuje prostredníctvom súdneho konania a následne ich plánuje žiadať o úhradu od obvineného Mariána Kočnera a Pavla Ruska, neoprávnené./agentury/

X X X

Ako Maďari zbúrali železnú oponu: bolo to dávno pred nami, keď sme len snívali

Maďarsko začalo odstraňovať hranicu medzi východom a západom dávno pred novembrom 1989.

„Gyula, urob to. Ponáhľaj sa. Veľa toho ostnatého drôtu už nezostalo!“

Slová vtedajšieho rakúskeho ministra zahraničia Aloisa Mocka smerovali k jeho maďarskému kolegovi Gyulovi Hornovi a dodnes sú symbolom pádu komunistického režimu.

Písal sa síce rok 1989, o páde železnej opony však u nás v Československu ešte nikto ani nesníval. Maďari ju však začali búrať už v júni, teda necelý polrok pred Nežnou revolúciou a definitívnym pádom komunistov.
Udalosť z 27. júna 1989 je dodnes známa ako Paneurópsky piknik a citát z úvodu pochádza práve z tohto dňa.

Samozrejmosť? Kdeže

Búranie maďarského plotu je vôbec prvou udalosťou v slede ďalších historických okamihov, ktoré predznamenali pád komunizmu v strednej a východnej Európe. Z dnešného pohľadu Paneurópsky piknik pôsobí až samozrejme a logicky.
Nič však v lete 1989 v susednom Maďarsku nevyzeralo nelogickejšie a menej samozrejme ako predstava, že šéf rakúskej a maďarskej diplomacie budú spoločne a za svetla kamier búrať plot, ktorý bol symbolom železnej opony.
Horn aj Mock sa na túto udalosť pripravovali viac ako mesiac. Na rakúsko-maďarskej hranici sa totiž veci začali diať už 2. mája a fototermín z hranice pri pohraničnom maďarskom meste Sopron bola len ich vyvrcholením.

Prišli vyzbrojení. Záhradnými nožnicami

Obaja muži sa na túto udalosť patrične pripravili a obliekli sa do gala – Rakúšan Mock do šedého saka a košele s fialovou kravatou, mladší Maďar Horn zvolil konzervatívnejší tmavý outfit.

Boli tiež vyzbrojení – nie však samopalmi, ako maďarská komunistická pohraničná stráž. Horn aj Mock si na hranicu priniesli obrovské záhradné nožnice. Práve nimi začal Horn strihať ostnatým drôtom obohnaný plot, keď ho rakúsky šéf diplomacie vyzval „Gyula, urob to“.

Búranie maďarského plotu sa v skutočnosti začalo presne 2. mája. Dnes už vieme, že na to potrebovali len zámienku, z dnešného pohľadu však aj tak znie bizarne – železný plot jednoducho hrdzavel a nebolo toho, kto by sa ho podujal opraviť. Z maďarských kruhov prišiel na tú dobú šialený nápad – neopravme ho, radšej ho zbúrajme. Ešte prekvapujúcejšia bola odpoveď zo strany Sovietov: robte si, čo chcete.

Presne 2. mája plot skutočne otvorili a Maďari sa prvýkrát mohli slobodne pozrieť za hranice do Rakúska. Využili to mnohí a zábery nadšených Maďarov utekajúcich popri kolónach trabantov rovno na Západ sú dodnes symbolom revolúcie z 89-ho.

Kohl: Bol to začiatok všetkého

Medzi nadšenými davmi však neboli len Maďari, ale aj východní Nemci. Tí s obľubou trávili dovolenky v neďalekom Balatone a hranice s Rakúskom s rovnakou radosťou prekročili aj oni.

Maďarsko bolo v rámci strednej Európy v tom čase považované za najliberálnejší komunistický režim. Od krvavej revolúcie v 50. rokoch tam komunisti veľmi pomaly a postupne prestávali s tými najkrutejšími represáliami. Na svedomí to mal János Kádár, maďarský komunista, ktorý národu vládol od roku 1961.

Maďari si na rozdiel od nás v 70. rokoch nemuseli prejsť normalizáciou. A aj keď odpor voči komunistom tam nebol taký masový ako napríklad v Poľsku vďaka solidarite, v 80. rokoch sa v Maďarsku žilo o poznanie slobodnejšie ako v Československu. Aj preto neskôr vznikol pojem „gulášový komunizmus“ označujúci maďarský komunistický režim pod vedením Jánosa Kádára.

Maďarský plot by sa v máji 1989 tiež nezačal búrať nebyť zmien v Sovietskom zväze. Na jeho čele bol už reformátor – hoci komunista – Michail Gorbačov. Nebyť jeho vtedy už rozbehnutej perestrojky, Sovieti by pravdepodobne s búraním maďarského plotu nikdy nesúhlasili.

Myšlienka, že nežná revolúcia by možno neprebehla nebyť Maďarov a udalostí z leta 1989, znie pre niektorých odvážne. Možno to bol len prvý viditeľný znak toho, že v komunistickom bloku v strede Európy sa už niečo deje. Hoci v Československu to ešte nebolo vidieť.

Neskorší nemecký kancelár Helmut Kohl bol však už v roku 1990 presvedčený, že Maďari vlastne začali búrať železnú oponu: „Bol to prvý kameň odstránený z Berlínskeho múru, aktuality.sk

X X X

Slávny brankár Casillas mal infarkt. Všetko je tu pod kontrolou, odkázal z lôžka

Slávny brankár Iker Casillas mal počas dnešného tréningu futbalistov Porta infarkt. Španielskeho majstra sveta a Európy, ktorý koncom mája oslávi 38. narodeniny, prieviezli do nemocnice, kde lekári vykonali "malý chirurgický zákrok". Podľa vyhlásenia klubu nie je v ohrození života. V tejto sezóne si však už nezachytá.

„Casillas je v poriadku a stabilizovaný. Jeho srdcový problém je vyriešený,“ uviedlo Porto na svojom webe.
Vyhlásenie vydal aj Casillasov bývalý dlhoročný tím Real Madrid. „Chceme vidieť nášho večného kapitána čo najskôr uzdraveného. Posielame mu všetku guráž sveta,“ napísal španielsky klub.

Priania skorého uzdravenia uverejnili na sociálnych sieťach aj Barcelona, Chelsea, Gary Lineker alebo bývalí Casillasovi spoluhráči z „bieleho baletu“ Gareth Bale a Mesut Özil.„Všetko je tu pod kontrolou. Bol to veľký strach, ale teraz sa cítim silný. Všetkým ďakujem za odkazy a prejavenú podporu,“ napísal na twitteri Casillas, ktorý k príspevku pripojil aj svoju fotku z lôžka so zdvihnutým palcom./agentury/

X X X

Casillas nedávno podpísal s Portom novú zmluvu na budúcu sezónu s opciou.

„Som presvedčený, že to nie je posledná zmluva s nami,“ povedal v marci šéf klubu Jorge Pinto da Costa. Casillas prišiel do Porta v roku 2015 z Realu Madrid, s ktorým vyhral päťkrát španielsku ligu a trikrát Ligu majstrov. Portu pomohol v minulej sezóne získať ligový titul a Superpohár. So španielskou reprezentáciou ovládol majstrovstvá sveta v roku 2010 a Euro v rokoch 2008 a 2012.

Za národný tím nastúpil v 167 zápasoch a je španielskym rekordmanom. Päťkrát ho vyhlásili za najlepšieho brankára sveta. Portu bude chýbať v závere ligovej súťaže, v ktorej sú obhajcovia titulu tri kolá pred koncom druhí o dva body za Benficou Lisabon. /agentury/

X X X

Putin podpísal návrh zákona o rozšírenej štátnej kontrole internetu

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu návrh zákona o novom opatrení, ktoré rozširuje vládnu kontrolu nad internetom. Informovala o tom stanica Slobodná Európa. Kritici varujú, že nový zákon zverejnený na webovej stránke Kremľa povedie k cenzúre značnej časti internetu. Nové opatrenia okrem iného vyžadujú, aby si poskytovatelia internetových služieb nainštalovali zariadenia na routing ruskej webovej frekvencie na serveroch v celej krajine.

Obhajcovia internetu však tvrdia, že dané opatrenia umožnia väčšie sledovanie zo strany ruských tajných úradov a od poskytovateľov internetových služieb sa bude vyžadovať, aby mali nainštalované zariadenia na routing ruského webového užívania prostredníctvom serverov v krajine.

Kritici tvrdia, že to ruským tajným službám umožní širšie možnosti sledovania a vládnym orgánom kontrolu nad informáciami. Kremeľ a jeho spojenci v parlamente však predmetnú legislatívu obhajujú s tým, že ide o opatrenia pre prípad, ak by Spojené štáty odrezali Rusko od svetovej webovej siete.

Ak by sa tak stalo, ruský mediálny regulátor Roskomnadzor by prevzal kontrolu nad ruským internetom a bol by schopný filtrovať celé dianie na webe.Šéf Roskomnadzoru Alexander Žarov v apríli vyhlásil, že dané opatrenia sa budú týkať aj komunikačnej služby Telegram, ktorá je v Rusku veľmi rozšírená, aktuality.sk

X X X

Thajský kráľ Mahá Vatčirálongkón sa oženil s manželkou Suthidou

Thajsko v stredu oznámilo, že kráľ Mahá Vatčirálongkón sa oženil so svojou manželkou Suthidou a vymenoval ju za kráľovnú. Oznámenie, ktoré priniesli kráľovské noviny, prišlo tesne pred oficiálnou korunováciou 66-ročného thajského kráľa, informovala tlačová agentúra Reuters.

Oficiálna korunovácia kráľa bude 4.-6. mája, informovali miestne médiá s tým, že Suthida, bývalá letuška, sa „zákonne vydala" za panovníka v súlade s kráľovskými tradíciami. Nepredvídateľný kráľ by mal byť korunovaný za v poradí desiateho monarchu dynastie Čakri počas prepracovanej trojdňovej slávnosti, ktorá sa začne v sobotu.

Korunovácia bude prvou od uvedenia do úradu Vatčirálongkónovho otca pred takmer 70 rokmi, uvádza Reuters. Bezprostredne nebolo známe, akú úlohu na podujatí zohrá Suthida. Vatčirálongkón, taktiež známy ako Ráma X., sa stal konštitučným monarchom po smrti svojho otca, kráľa Pchúmipchóna Adundéta v októbri 2016 - po 70 rokoch jeho vlády, aktuality.sk