iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

7 dôvodov, prečo súd nerozpustil Kotlebovu stranu v SR

Najvyšší súd dnes zamietol žalobu generálneho prokurátora na rozpustenie Kotlebovej ĽSNS. Zverejnil aj dôvody, prečo tak rozhodol. Päťčlenný senát Správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dnes verejne vyhlásil rozsudok vo veci Generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti žalovanej politickej strane Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko, v konaní o žalobe na rozpustenie politickej strany, ktorým žalobu zamietol.

Hovorkyňa Najvyššieho súdu Alexandra Važanová informovala o dôvodoch, pre ktoré súd žalobu zamietol a nevyhovel tak návrhu generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára na rozpustenie žalovanej politickej strany. Prinášame ich v takej podobe, ako ich poskytla médiám.

7 dôvodov

1. Vzhľadom na to, že sa jedná o najsilnejší zásah v demokratickej spoločnosti do práva na združovanie občanov v politických stranách, je potrebné v každom štádiu konania skúmať, či nie je dostatočné použiť aj menej drastický prostriedok na elimináciu jednotlivých prejavov členov alebo organizačných zložiek strany tak, aby sa dosiahol účel sledovaný zákonom.

Jedná sa najmä o trestné stíhanie konkrétnych osôb a elimináciu ďalších nedovolených alebo protispoločenských činností administratívnymi prostriedkami nižších stupňov.

2. Najvyšší súd SR skonštatoval, že v štátoch Rady Európy, ktorej je aj Slovensko členom, dochádza k rozpusteniu politickej strany len ojedinele pretože rozpustenie politickej strany je všeobecne považované za opatrenie ultima ratio, ku ktorému je potrebné pristupovať veľmi obozretne.

3. Najvyšší súd v tejto veci rozhodoval ako súd správny, nie trestný súd. Do právomoci správneho súdu nepatrí rozhodovanie v trestných veciach, teda správny súd nerozhoduje, či sa fyzická alebo právnická osoba dopustila spáchania trestného činu.

Správny súd nemá právomoc rozhodnúť o tejto otázke ani prejudiciálne (predbežne podľa § 132 SSP). Uvedené znamená, že rozhodujúci senát nemal zákonnú právomoc rozhodovať o otázke či sa predseda žalovanej politickej strany a dvaja parlamentní poslanci dopustili spáchania trestného činu. O uvedenom rozhodnú senáty trestného kolégia.

Vzhľadom na existujúcu zákonnú úpravu nebolo právne možné, aby správny súd v tejto veci v prospech žaloby vyhodnotil čo i len predbežne, možnú trestnosť skutkov, za ktoré sú aktuálne vedené trestné konania proti predsedovi žalovanej strany a dvom parlamentným poslancom a to aj napriek tomu, že boli uplatnené ako rozhodujúce žalobné body v tejto veci.

Najvyšší súd vychádzajúc z prezumpcie neviny, keďže ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nebol nikto z menovaných čelných predstaviteľov žalovanej strany právoplatne odsúdení a žalobca nepodal procesný návrh napr. na prerušenie tohto konania podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP, rozhodol na podklade aktuálneho stavu veci prihliadnuc aj na skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 2019 ustanovenie § 388 SSP stanovuje správnemu súdu lehotu šiestich mesiacov na rozhodnutie vo veci, ktorá v tejto veci uplynie 30. júna 2019 (§ 493a SSP).

Na základe uvedených ustanovení zákona a zisteného skutkového stavu veci potom možno vyvodiť záver, že žalobná argumentácia vo vzťahu k trestnému stíhaniu predsedu žalovanej politickej strany a dvoch parlamentných poslancov, nie je právne relevantná a vo vzťahu k meritu veci uvedené tvrdenia žalobcu nebolo možné v tomto štádiu konania považovať za priťažujúcu okolnosť, ani za právne preukázanú žalobnú argumentáciu pri rozhodovaní o rozpustení politickej strany pretože až do právoplatného skončenia veci platí prezumpcia neviny.

4. Najvyšší súd je názoru, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná strana v rámci svojho politického programu presadzuje vystúpenie Slovenskej republiky zo združenia NATO a má záujem o vypísanie referenda s otázkou o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie.

Podľa názoru súdu tieto hodnotové východiská nepostačujú samé o sebe, v tomto štádiu konania, za dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany. Nateraz nebolo preukázané, že by žalovaná na uvedený zámer použila prostriedky nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky.

5. Najvyšší súd SR na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalovanú stranu nie je možné rozpustiť len preto, že kritizuje ústavný a právny poriadok štátu a že sa zúčastňuje na tvorbe verejnej debaty na politickej scéne.

Právomocou Najvyššieho súdu SR v kontradiktórnom súdnom spore tohto typu v právnom štáte, nie je suplovanie úlohy žalobcu a vyhľadávanie dôkazov na jeho tvrdenia. Dôkazné a argumentačné bremeno zaťažuje žalobcu -Generálneho prokurátora SR z čoho vyplýva, že v pochybnostiach ku ktorým dospel súd aj v tejto veci, (resp. pri nejasnostiach a nedostatku dôkazov), sa musí najvyšší súd vždy prikloniť na stranu žalovanej (politickej) strany plne v súlade s pravidlom in dubio pro libertate.

6. Najvyšší súd všeobecne akceptuje koncept „demokracie schopnej brániť sa“ (democracy capable of defending itself, wehrhafte/streitbare Demokratie), pričom v tejto súvislosti poukazuje na aktuálny spoločenský vývoj, na všeobecne akceptované výsledky volieb v Banskobystrickom samosprávnom kraji ako aj na demokratické výsledky prezidentských volieb v tomto roku.

7. Súd je oprávnený rozhodnúť len v rozsahu podanej žaloby a predložených dôkazov. Najvyšší súd v právnom štáte rozhoduje na základe predložených dôkazov, podľa Ústavy SR, zákonov Slovenskej republiky a medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Vzhľadom na uvedené, po oboznámení sa so všetkými predloženými dôkazmi, Najvyššiemu súdu SR neostávala iná možnosť, než žalobu zamietnuť pretože žalobca Generálny prokurátor SR, neuniesol dôkazné bremeno, aktuality.sk

X X X

Súd zamietol žalobu na rozpustenie Kotlebovej strany

Prokurátor obvinil ĽSNS z organizovania domobrany aj z rasizmu. Kotleba hovorí, že generálna prokuratúra nedala žiadny dôkaz na rozpustenie jeho strany.

12:21 – Pred budovou Najvyššieho súdu sa pred vyhlásením rozhodnutia objavil minister spravodlivosti Gábor Gál. Podľa Kotlebu to bol neprimeraný nátlak a ukážka toho, že koaličná strana mala záujem na rozpustení ĽSNS. Ministerstvo spravodlivosti však sídli v rovnakej budove, v akej sedí Najvyšší súd.

12:20 – Prípadný vstup ĽSNS do vlády so Smerom po parlamentných voľbách Kotleba nevylúčil. Povedal, že jeho strana stojí na niekoľkých pilieroch a dnes nechcel komentovať, ktorá ich bude podporovať a ktorá nie. Viac však prípadnú situáciu po voľbách komentovať nechcel.

12:15 – Kotleba sa poďakoval päťčlennému senátu. Zopakoval stanovisko, že proces bol politicky motivovaný. Podľa neho proces ukázal, že ĽSNS je legitímna strana. „Po dnešku už nie je dôvod, aby sa ľudia báli dať hlas našej strane,“ povedal Kotleba.

11:41 – Generálna prokuratúra (GP) SR si počká na písomné vyhotovenie a doručenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v oblasti zamietnutia návrhu na rozpustenie parlamentnej ĽSNS.
„Až potom bude možné zaujať relevantné stanovisko,“ reagovala hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová.

11:09 – Sudkyňa dočítala rozhodnutie: „Týmto je pojednávanie skončené.“ Kotlebovci si zatlieskali.

11:07 – „Aby bolo možné pristupiť k rozpusteniu, nestačí len prehlasovanie protiústavných cieľov, ale žalovaná strana musí skutočne bojovať proti existujúcemu poriadku, čo v tomto konaní nebolo dostatočne preukázané.“

11:07 – Jedným z dôvodov, prečo prokuratúra navrhovala rozpustiť ĽSNS, bolo budovanie domobrany, čoho predobraz mali byť vlakové hliadky. „Hliadky nemajú organizačnú štruktúru či veliteľa. Nebolo preukázané, že ide o konanie mimo zákonných noriem,“ skonštatoval súd.

11:02 – Súd neuznal ani argument prokratúry o tom, že ĽSNS sa snaží o vystúpenie z NATO a Európskej únie.
11:00 – Predsedníčka ďalej konštatovala, že do dnešného dňa nie je právoplatne skončené ani konanie voči Kotlebovi, ani voči Mazurekovi. Preto nemožno tento fakt zohľadniť pri žalobe.

10:58 – „Žalobca nepredložil dôkazy, že riziko ohrozenia demokracie je dostatočne bezprostredné. Je síce parlamentnou stranou, avšak na prijatie akéhokoľvek zákona nemá dostatok hlasov,“ skonštatovala predsedníčka senátu.

10:55 – Najvyšší súd hľadal odpovede najmä na tri otázky: či je ohrozenie demokracie zo strany ĽSNS bezprostredné, či možno konanie niektorých jej činiteľov považovať za priťažujúcu okolnosť a či jej program a konanie tvori ucelený obraz o nejakom spoločenskom modeli. Na všetky tri otázky si Najvyšší súd odpovedal negatívne.

10:43 – Jedným z argumentov generálnej prokuratúry na rozpustenie ĽSNS boli aj trestné konania, napríklad voči Kotlebovi či Milanovi Mazurekovi. Najvyšší súd konštatoval, že na tieto konania nemôže prihliadať, keďže neboli právoplatne ukončené.

10:31 – Kotleba prijal rozhodnutie súdu s úsmevom.

ĽSNS alebo Pevnosť Slovensko?

Zostanú kotlebovci v starej strane, alebo budú nútení preberať k životu zálohu pod názvom Ľudová strana Pevnosť Slovensko? To sa dozvieme už dnes, keď senát Najvyššieho súdu vyriekne svoje rozhodnutie. Ukončí tým proces, ktorý sa začal pred tromi týždňami.

Napriek tomu, že kotlebovci majú záložný plán a poslanecké mandáty by im do konca volebného obdobia zostali, rozpustenie strany by im aj tak skomplikovalo ďalšie fungovanie. V prvom rade by prišli o časť peňazí od štátu, čo je najvýznamnejšia zložka, z ktorej si strany platia svoje fungovanie. A nebolo by ich málo.

Za štvorročné volebné obdobie má ĽSNS nárok na takmer 5,2 milióna eur. Väčšinu už dostali. No do konca volebného obdobia im stále zostáva zhruba 1,5 milióna. Kotlebovci by taktiež zrejme prišli aj o majetok. ĽSNS si za stranícke peniaze kúpila napríklad rodinný dom pri Banskej Bystrici, kde si zriadila centrálu. Stála 230-tisíc eur. V obci Čekovce pri Krupine zas strana vlastní usadlosť, za ktorú zo straníckej kasy vyplatili 140-tisíc eur.

Problémy v parlamente

Kotleba a ďalší členovia vedenia strany by zároveň nemohli byť na počas piatich rokov oficiálne súčasťou vedenia žiadnej inej strany ani členmi prípravného výboru na zakladanie novej strany. Obmedzenie priniesla zmena zákona o politických stranách platná od začiatku tohto roka.

Koniec ĽSNS by zasiahol aj do fungovania kotlebovcov v parlamente. Trinástka poslancov by totiž prišla o poslanecký klub. Zákonodarcovia organizovaní v kluboch majú nárok na vlastnú miestnosť, klub dostáva 35 eur mesačne na jedného člena, a jeho predseda, ktorým je v ĽSNS Marian Kotleba, sa zúčastňuje na rokovaniach poslaneckého grémia, kde sa preberajú otázky fungovania parlamentu.

Kotlebovci by mohli požiadať o založenie nového, no musela by im to schváliť väčšina v Národnej rade.

Do eurovolieb pôjdu

A v prípade právoplatnosti rozhodnutia by kotlebovci taktiež nemohli kandidovať ani vo voľbách do europarlamentu, ktoré budú koncom mája.

„Ak dôjde k zrušeniu politickej strany v čase po zaregistrovaní kandidátnej listiny, hlasovacie lístky tejto politickej strany sa nevytlačia, a ak sú vytlačené, okrskové volebné komisie zabezpečia, aby sa vo volebných miestnostiach nerozdávali. Ak už boli rozdané, pri sčítaní hlasov sa na ne neprihliada,“ vysvetľuje hovorkyňa ministerstva vnútra Michaela Paulenová.

No to sa s najväčšou pravdepodobnosťou nestane. Strana sa totiž v priebehu dvoch mesiacov od rozhodnutia Najvyššieho súdu môže odvolať na Ústavný súd, čo bude znamenať zásadný rozdiel. „Návrh na začatie konania má odkladný účinok,“ dodáva Paulenová.

A v ĽSNS inú možnosť v prípade rozpustenia strany ani nezvažujú. „Určite sa odvoláme na Ústavnú súd,“ potvrdzuje podpredseda strany Milan Uhrík. Inými slovami, aj keby Najvyšší súd dnes Kotlebovi rozpustil aj druhú stranu, žiadny expresný zánik ĽSNS sa konať nebude a v eurovoľbách strana bude môcť kandidovať.

Kotleba: neuniesli dôkazné bremeno

Návrh na rozpustenie kotlebovcov podal generálny prokurátor Jaromír Čižnár v máji pred dvomi rokmi. ĽSNS označil za extrémistickú stranu s fašistickými tendenciami, ktorej cieľom je odstrániť demokratické zriadenie.

Prokurátor Ivan Minár pred senátom Najvyššieho súdu Čižnárovo vyjadrenie vysvetlil detailnejšie. Vo svojej argumentácii poukazoval na to, že ĽSNS chce zriadiť domobranu, ktorá bude od kontrolou strany. Taktiež tvrdil, že ĽSNS je pokračovateľkou Slovenskej pospolitosti – národnej strany, ktorú Kotlebovi rozpustil Najvyšší súd v roku 2006 práve z dôvodov ohrozenia demokracie.

Minár ďalej poukazoval na to, že predstavitelia strany majú rasistické prejavy najmä voči Rómom v osadách, ktorých označujú ako cigánskych extrémistov.

Hlavný obhajca kotlebovcov Radovan Hrádek, ale aj sám Kotleba vo svojej záverečnej reči všetky obvinenia prokuratúry odmietli a tvrdili, že neuniesla dôkazné bremeno. „Nedali žiadny dôkaz, ako by naša strana mala byť ohrozením demokratického systému,“ zakončil svoju reč pred tromi týždňami šéf ĽSNS Kotleba, aktuality.sk

X X X

Petr Bárdy: Spolupráca Smeru s Kotlebom je logická

V Českej republike sa k vláde vrátili komunisti, u nás to môžu byť pohrobkovia klérofašistov. To, čo sa dnes môže javiť ako nereálne špekulovanie, môže sa na konci dňa premeniť na desivú realitu. Česká republika je dôkazom, že ľudia sklamaní vývojom po novembri 1989 tolerujú (podporujú) vládu oligarchu s ŠtBáckou minulosťou a s trestným stíhaním na krku, ktorého podporujú komunisti. Ani nie 30 rokov od Nežnej revolúcie a komunisti sú späť pri moci.

Fico bude bojovať

U nás môže byť situácia ešte drastickejšia. Nielen túžbou po moci opitý Robert Fico je schopný urobiť čokoľvek, čo ho fyzicky vráti na Úrad vlády. On totiž nie je spokojný s tým, že tam sedí Peter Pellegrini.

Chcel tam byť on sám. Budúcoročné perlamentné voľby budú teda pre Fica asi poslednou šancou, ako zabojovať a ukážkou, s kým je schopný spájať sa a robiť dohody.

Agentúra Focus sa pre TV Markíza pýtala voličov, čo hovoria na vládu s podporou kotlebovcov.
Pre 27 % oslovených je vláda s podporou kotlebovcov viac-menej prijateľná. Pozrime si, ako vidia akceptáciu vlády s kotlebovcami voliči jednotlivých politických strán.

Bez moci sa vládnuť nedá

Najviac sa pozdáva samozrejme voličom kotlebovcov (96 %). S viac ako tretinou akceptácie takejto vlády nasledujú voliči Sme rodina a Smeru (22 %). Tesne za nimi sú voliči Mostu-Híd, SaS, SNS...

To sú čísla, na základe ktorých by väčšina racionálne uvažujúcich politikov mala povedať Kotlebovi jasné nie.
Lenže, ono je to vlastne všetko trochu inak. Ono je to o moci. najväčšou ambíciou politikov je získať moc, čo je vlastne zmysel politiky.

A je to absolútne legitímny cieľ. Bez moci nemôžete vládnuť a nemôže plniť politický program. Takže z času na čas sa po voľbách udejú navonok uletené spojenenctvá, ktoré môžu vyzerať ako zrada na voličov.

Most padá...

Tak to bolo napríklad v Česku, keď ČSSD vládla s tichou podporou ODS, alebo keď sa išiel Most-Híd po voľbách v 2016 do vlády s Ficom. V prípade Mostu sa vlastne žiadne zrada nekonala.
Béla Bugár to naznačoval už pred voľbami. Ale áno, dá sa celkom pochopiť, že pre veľkú časť voličov Mostu to mohla byť zrada.

Rovnako ako postoj Bélu Bugára k predčasným voľbám po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
Podľa aktuálneho prieskumu má menej ako 5 percent, takže Most už za to znáša následky.
S kým sa spojí Smer?

V prípade Fica ide o veľa. Už mu prieskum nameral menej ako 20 percent a to ešte nezaložil stranu Andrej Kiska.
Frustrovaný a nahnevaný predseda tak musí konať. Vie, že cez program toho veľa neurobí. Ešte si budú chcieť kúpiť voličov cez sociálny balík, ale tam je ešte Andrej Danko, ktorý to bude chcieť urobiť tiež. Však je členom koalície.
Fico musí vymyslieť, s kým sa spojí po voľbách. Ukazuje sa, že stále môže počítať s podporou SNS.
Lenže tá sa zrejme bude vedieť dohodnúť aj s opozíciou. No a ostávajú mu tam fakticky už len kotlebovci a možno Sme rodina.

S Mostom sa pri aktuálne preferenciách kalkuluje len veľmi ťažko a čudná skupinka okolo poslanca Petra Marčeka s najväčšou pravdepodobnsťou po voľbách 2020 veľa vody nenamúti. No a SaS, OĽaNO, PS/Spolu, KDH a Kiska asi tiež nebudú prirodzení spojenci Smeru.

Takže v hre je teoreticky zostava Smer-SNS-Sme rodina a tichá podpora kotlebovcov (ak ich súd nerozpustí).
A že by takúto vládu nevedelo akceptovať takmer tri štvrtiny voličov? Tých sa už po voľbách nikto veľmi pýtať nebude, aktuality.sk

X X X

V pražskom hoteli sa priotrávili 15 ľudia. Skončili v nemocniciac

Príčina hromadného priotrávenia hotelových hostí nie ja zatiaľ známa. V hoteli Best Western Amedia v Prahe zasahovali včera večer záchranári. Pätnásti ľudia sa totiž sťažovali na nevoľnosť. Hoteloví hostia vo veku 16 až 40 rokov zvracali, ale všetci boli pri vedomí.

Záchranári ich po vyšetrení previezli do pražských nemocníc. Informovali o tom novinky.cz s odvolaním sa na hovorkyňu záchranárov Janu Poštovú. Uviedla, že išlo o ľahšie prípady. Hotel sa nachádza na Türkovej ulici v pražskom Chodove. Okrem sanitiek, boli na mieste aj policajti či lekárka z hygienickej stanice. Príčina nevoľnosti nie je zatiaľ známa, aktuality.sk

X X X

Bašternákov obhajca podáva sťažnosť voči najnovšiemu obvineniu

Právoplatne odsúdenému podnikateľovi Ladislavovi Bašternákovi, ktorého najnovšie obvinili v inej veci z trestného činu krátenia dane a poistného, už bolo toto obvinenie doručené, a to vo štvrtok (25. 4.) do väzenia v Dubnici nad Váhom.
Na druhý deň následne podnikateľ splnomocnil svojho doterajšieho obhajcu Petra Filipa, aby ho zastupoval aj v tomto prípade. „Počas dnešného dňa podám voči obvineniu sťažnosť na príslušný útvar Národnej kriminálnej agentúry (NAKA),“ uviedol v pondelok advokát Filip.

Najnovšie obvinenie voči podnikateľovi bolo vznesené 11. apríla a polícia o ňom následne informovala na svojej sociálnej sieti. Podnikateľ mal v mene spoločnosti podať na Daňovom úrade Bratislava daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie február 2013. Podľa polície však zatajil uskutočnený zdaniteľný obchod spočívajúci v prevode nehnuteľností, bytov nachádzajúcich sa v bytovom komplexe Five Star Residence, pri ktorom skrátil DPH vo výške 200 000 eur.

Ladislava Bašternáka 14. marca právoplatne odsúdil Krajský súd v Bratislave (KS) v kauze neodvedenia dane a poistného na nepodmienečný päťročný trest odňatia slobody. Odpykať by si ho mal v ústave s minimálnym stupňom stráženia. Podnikateľovi zároveň prepadá majetok v prospech štátu, keďže spôsobil škodu v značnom rozsahu. Podnikateľ sa sám prihlásil v bratislavskom Justičnom paláci, aby nastúpil na výkon trestu odňatia slobody. Odtiaľ ho premiestnili do spomínaného väzenia v Dubnici nad Váhom.

Ladislav Bašternák podľa medializovaných informácií prepísal za posledné dva mesiace viaceré nehnuteľnosti na manželku. Ide o apartmánový dom na Donovaloch, dom na Slavíne, byty a nebytové priestory v komplexe Bonaparte, nehnuteľnosti vo Five Star Residence a na Tupého ulici v Bratislave. Prevody majetku podnikateľa predtým, ako prepadol štátu, však možno podľa ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd) napadnúť. „Pozreli sme sa už na to, aké sú možnosti, musí byť vymenovaný správca a už je to v rukách správcu,“ doplnil dávnejšie Gál.

V prípade prepadnutia majetku Okresný úrad (OÚ) Bratislava už medzičasom ustanovil správcu konkurznej podstaty. Konkrétne vo veci konkurzného konania bolo Okresnému súdu (OS) Bratislava I 9. apríla doručené oznámenie OÚ Bratislava o ustanovení správcu konkurznej podstaty. TASR o tom vtedy informoval hovorca KS v Bratislave Pavol Adamčiak. /agentury/

X X X

Španielske parlamentné voľby vyhrali v Katalánsku separatisti

Nedeľné parlamentné voľby v Španielsku vyhrali socialisti, oslavovať ale môžu aj katalánski separatisti. Prvýkrát v parlamentných voľbách totiž získala najviac hlasov v Katalánsku separatistická strana, ktorá v tomto autonómnom regióne porazila aj tamojších socialistov.

Prvýkrát sa tiež podľa denníka La Vanguardia tento rok do španielskeho parlamentu dostali politici, ktorí kandidovali z väzenia. Z väznice boli štyria katalánski separatisti zvolení za poslancov a jeden za senátora.

Najväčšie šance na zostavenie vlády má podľa miestnych médií líder socialistov Pedro Sánchez, ktorý ale musí pre dôveru v parlamente získať podporu ďalších ľavicových a regionálnych strán. Pravicový blok ľudovcov, strany ciudadanos a ultrapravicovej strany Vox má dohromady len 146 kresiel a podľa denníka El País by ich mohli podporiť maximálne ešte traja poslanci z Navarry, čo na zostavovaní vlády stačiť nebude. Absolútna väčšina v 350-člennom Kongrese poslancov je 176 hlasov.

Sánchezovi socialisti spolu s druhou najväčšou ľavicovou stranou Unidos Podemos dajú dohromady 165 poslancov. Ak sa k nim pridajú poslanci regionálnych strán z Baskicka, Valencie, Kanárskych ostrovov a Kantábrie, môže Sánchez podľa denníka El País získať dôveru poslancov aj bez podpory katalánskych separatistov, ak sa v druhom kole hlasovania aspoň jeden poslanec zdrží hlasovania.

Ako len teoretická sa zatiaľ javí koalícia socialistov so stranou pravého stredu ciudadanos, tieto strany by spoločne mali absolútnu väčšinu. Ich lídri ale v kampani vystupovali ako nezmieriteľní rivali. Šéf Ciuadanos Albert Rivera navyše k výsledkom volieb povedal, že chce byť lídrom opozície. Pritom skončil vo voľbách až tretí za ľudovcami, ktorí budú mať poslancov viac, a síce 66. To je zhruba polovica oproti predchádzajúcim voľbám. Riverová strana obsadí 57 kresiel (o 25 viac ako po predchádzajúcich voľbách).

Katalánski separatisti budú mať v novom parlamente 22 poslancov, z toho 15 získala Republikánska ľavica Katalánska (ERC), ktorá vyhrala v nedeľu v Katalánsku a ktorú z väzenia vedie bývalý podpredseda katalánskej vlády Oriol Junqueras. Sedem kresiel v Kongrese poslancov získalo hnutie Spoločne pre Katalánsko (JuntsxCat), ktorého lídrom je katalánsky expremiér Carles Puigdemont. Tieto dve formácie sa ale už nezhodujú v radikálnej snahe o nezávislosť regiónu, ERC vyjadruje väčšiu ochotu rokovať s Madridom.

ERC podľa denníka La Vanguaradia dala najavo, že nepodporí prípadnú koalíciu socialistov s Ciuadanos, nevylúčila však, že podporí alianciu socialistov s Podemos, a to buď priamo, alebo tým, že sa zdrží hlasovania.

Katalánske denníky dnes uviedli, že súd by mohol povoliť piatim zvoleným separatistickým politikom vychádzku z väzenia, aby sa mohli ujať mandátov. Prevzatie tejto funkcie totiž musí byť osobné. Podľa denníka El Periodic je ale možné, že im súd potom výkon mandátov dočasne pozastaví. Proces s nimi a s ďalšími katalánskymi politikmi sa začal tento rok vo februári a zatiaľ sa neskočil. Socialisti vyhrali v nedeľu aj vo voľbách do Senátu, kde získali absolútnu väčšinu. Tú tam mali po predchádzajúcich voľbách ľudovc /agentury/

X X X

Gazprom v Európe na plyne dobre zarobil

Ruský plynárenský gigant Gazprom vlani zdvojnásobil čistý zisk na 1,46 bilióna rubľov (viac ako 22 miliárd eur). Štátnej firme, ktorá k tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) Ruska prispieva viac ako piatimi percentami, podľa jej pondelkového oznámenia pomohol predovšetkým rekordný predaj suroviny do Európy.

Tržby stúpli na 8,22 bilióna rubľov z 6,55 bilióna v roku 2017. Firme sa v roku 2018 tiež podarilo medziročne zvýšiť svoj podiel na európskom trhu s plynom o dva percentuálne body na rekordných 36,7 percenta. Predaj plynu do Európy predstavuje takmer 70 percent príjmov Gazpromu, napísala agentúra Reuters.

Vývoz Gazpromu do európskych krajín a Turecka dosiahol v roku 2018 rekordný objem 202 miliárd kubíkov. A to napriek výzvam Európskej komisie členským štátom Európskej únie, aby vzhľadom na rastúce politické napätie diverzifikovali dodávky a znížili svoju závislosť na ruskom plyne. Dovoz do Európy a do Turecka bol rekordný už v roku 2017, keď tam Gazprom dodal 193,9 miliardy metrov kubických. Tento rok zatiaľ slabne, čiastočne vinou teplého počasia.

Generálnym riaditeľom Gazpromu zostáva Alexej Miller blízky ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, firmu ale tento rok vo februári opustil jej dlhoročný námestník Alexander Medvedev, ktorý dohliadal na zvýšenie vývozu plynu do Európy.

Odišiel aj Andrej Kruglov, ktorý mal v Gazprome na starosti financie. Dôvody doteraz nevídaných zmien v manažmente nie sú známe. Podľa niektorých analytikov by ich mohli mať na svedomí vnútorné nezhody a slabé výsledky niektorých divízií spoločnosti, napísala agentúra Reuters.

Gazprom disponuje najväčšími zásobami zemného plynu na svete a má monopol na vývoz tejto strategicky dôležitej suroviny z Ruska prostredníctvom plynovodov. Priemerná cena plynu Gazpromu vyváženého do Európy v minulom roku predstavovala 245,5 dolára za tisíc metrov kubických. Firma, ktorá plyn dodáva aj do Slovenskej republiky, predpokladá, že v tomto roku bude plyn predávať za cenu 230 až 250 dolárov za tisíc metrov kubických./agentury/

X X X

Sankcie USA drvia Irán, inflácia môže vyskočiť o desiatky percent

Iránska ekonomika bude už druhý rok za sebou slabnúť a miera inflácie by mohla dosiahnuť 40 percent, povedal agentúre Reuters k situácii v krajine zástupca Medzinárodného menového fondu (MMF). Na krajinu doliehajú stále prísnejšie sankcie zo strany Spojených štátov.

Výkon iránskej ekonomiky sa vlani podľa odhadov MMF znížil o 3,9 percenta. Tento rok by mohol klesnúť o šesť percent, oznámil agentúre Reuters šéf oddelenia MMF pre Blízky východ a strednú Áziu Džihád Azúr. Dodal však, že odhad už nezohľadňuje situáciu po zrušení sankčných výnimiek.

„Je jasné, že opätovné zavedenie sankcií a odstránenie výnimiek bude mať ďalší negatívny vplyv na iránsku ekonomiku z hľadiska rastu a inflácie – tá by sa tento rok mohla vyšplhať na 40 percent alebo viac,“ povedal Azur oddelenia agentúre Reuters.

Washington uvalil na Teherán sankcie znovu v novembri minulého roka po tom, keď americký prezident Donald Trump predtým v máji vypovedal jadrovú dohodu svetových mocností s Iránom. Tento mesiac navyše americká vláda uviedla, že ruší prechodné výnimky, ktoré zo sankčného režimu udelila na obdobie šiestich mesiacov ôsmich krajinám nakupujúcim najviac iránskej ropy, aby sa na budúce výpadky iránskych dodávok mohli pripraviť.

Americké sankcie pripravili Irán o viac ako desať miliárd dolárov z ropných príjmov, povedal tento mesiac zástupca americkej vlády. Irán je jedným z najväčších vývozcov ropy na svete. Okrem energetického sektora sa sankcie týkajú napríklad lodnej a leteckej dopravy a bankového sektora.

Iránska mena rial vlani stratila viac ako 60 percent svojej hodnoty, čo poškodilo zahraničný obchod a zvýšilo infláciu. Oficiálny kurz IRR voči americkému doláru je stanovený na 42 000 IRR za dolár. Podľa internetových stránok zmenárne Bonbast.com sa ale v praxi v pondelok za jeden dolár platilo 144 000 rialov /agentura/

X X X

Srí Lanka zakázala po veľkonočných útokoch zahaľovanie tváre

Srí Lanka zakázala po samovražedných bombových útokoch z Veľkonočnej nedele zahaľovanie tváre. Nariadenie vstúpilo do platnosti v pondelok na základe výnimočného zákona. Kancelária prezidenta Maithrípálu Sirisénu oznámila, že odevy zakrývajúce tvár "prekážajú pri identifikácii" a zakázali ich, aby zaručili národnú bezpečnosť. Nikáb alebo burku, ktoré nosia moslimské ženy, však konkrétne nemenovala.

Srílanskí poslanci minulý týždeň predložili návrh na zákaz nosenia buriek, a to z bezpečnostných dôvodov. Podľa spravodajského magazínu India Today ženám odporučila nenosiť odevy zakrývajúce tvár aj organizácia zastupujúca moslimských duchovných na Srí Lanke. Zhruba 10 percent obyvateľstva Srí Lanky sú moslimovia, tvár si však zakrýva len malý počet žien, píše spravodajský portál BBC.

Aj osem dní po útokoch v hoteloch a kostoloch, ktoré si vyžiadali viac ako 250 mŕtvych a stovky zranených, zostáva Srí Lanka vo vysokej pohotovosti. Miestne úrady v súvislosti s nimi zatkli už 150 ľudí, no varovali, že ďalší militanti sú ešte stále na slobode. Ešte stále pátrajú po zhruba 140 prívržencoch extrémistickej skupiny Islamský štát, ktorá sa priznala k zodpovednosti za útoky.

V krajine okrem iného z bezpečnostných dôvodov zakázali nedeľné omše. Mnohí veriaci sa aj napriek tomu zišli a modlili sa pred kostolom svätého Antona v hlavnom meste Kolombo, ktorý útok vážne poškodil. /agentury/

X X X

Juncker: Odchod Poľska z EÚ nie je pravdepodobný

Je nepravdepodobné, že by Poľsko opustilo Európsku úniu, a to ani v prípade, že by vládnuca euroskeptická strana Právo a spravodlivosť (PiS) tento rok opäť zvíťazila v parlamentných voľbách. Povedal to predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita, ktorý bol zverejnený v pondelok.

Na otázku, či po voľbách, ktoré sa budú v Poľsku konať na jeseň, dôjde k takzvanému „polexitu“, teda odchodu krajiny z EÚ, Juncker odpovedal „Nie“. „Poľsko je s nami (EÚ), pretože máme spoločné hodnoty,“ vyhlásil šéf eurokomisie.
Jeho vyjadrenia prišli po tom, ako poľská opozícia opakovane varovala, že vládnuca strana PiS môže Poľsko nakoniec doviesť až k odchodu z EÚ, píše agentúra Reuters.

Vláda PiS sa dostala do sporu s EÚ, keď presadila balík kontroverzných reforiem súdnictva, ktoré podľa Bruselu predstavujú hrozbu pre nezávislosť súdnictva, právny štát i demokraciu. V dôsledku obáv z toho, že Poľsko nedodržiava základné princípy demokracie, začala Európska únia voči nemu právne konanie. Poľsko sa s EÚ rozchádza aj v otázkach ochrany životného prostredia a migrácie./agentury/

X X X

Odvolali veliteľa väzenia na základni Guantánamo

Veliteľ väznice na americkej základni Guantánamo na Kube, kontradmirál John Ring.Autor: SITA/AP, Alex Brandon
Veliteľ kontroverznej väznice na americkej základni Guantánamo na Kube, kontradmirál John Ring, bol odvolaný z funkcie. Dôvodom je "strata dôvery v jeho veliteľské schopnosti", oznámila v noci na pondelok agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie Južného velenia amerických ozbrojených síl (SOUTHCOM) so sídlom v Dorale na Floride.

Vedenie Joint Task Force Guantanamo, ktoré väznicu spravuje, dočasne prevezme doterajší Ringov zástupca brigádny generál John Hussey. Zmena nebude mať nijaký dopad na väzňov, uviedlo SOUTHCOM bez ďalších podrobností.

Tábor na americkej základni Guantánamo vznikol po teroristických útokoch al-Káidy z 11. septembra 2001 počas pôsobenia prezidenta Georgea W. Busha. Bez procesu sú v ňom zadržiavaní predpokladaní islamskí teroristi. Bushov nástupca Barack Obama ho chcel uzavrieť, ale narazil na odporu Kongresu USA. Americký prezident Donald Trump v januári minulého roka dekrétom rozhodol, že tábor bude naďalej existovať. Minulú jeseň sa tam nachádzalo 40 väzňov./agentury/

X X X

Z jazera na Cypre vytiahli kufor s pozostatkami ďalšej z obetí sériového vraha

Cyperskí vyšetrovatelia zaznamenali v nedeľu ďalší posun v prípade série vrážd, ktoré údajne spáchal 35-ročný armádny dôstojník. Podľa vyjadrení predstaviteľov polície vytiahol potápač z dna umelého jazera kufor obsahujúci ľudské pozostatky, informovala tlačová agentúra AP.

Predpokladá sa, že ide o časti tela jednej zo siedmich osôb – piatich žien a dvoch dievčat -, ku ktorých zavraždeniu sa nemenovaný muž priznal. Všetky obete sú údajne cudzinky, pričom polícia už skôr našla telá troch žien.
Spomínané jazero je súčasťou dnes už opustenej medenej bane a nasadený potápač musel mať na sebe ochranný odev vzhľadom na vysoký obsah toxických látok vo vode. Predpokladaný vrah uviedol, že do tohto jazera vhodil kufre s telami troch zo svojich obetí.

Vytiahnutý kufor, ktorý bol zaťažený kusom betónu, je jedným z dvoch, ktoré vyšetrovatelia lokalizovali v sobotu. Hľadanie tretieho stále pokračuje. Prítomný koroner sa vyjadril, že nájdené pozostatky sú v značnom štádiu rozkladu a na určenie totožnosti osoby bude potrebný celý rad testov.

Zavraždenými ženami, ktorých pozostatky skončili v jazere, sú údajne 31-ročná Maricar Valtez Arquiolová z Filipín, 36-ročná Florentina Buneová z Rumunska a Buneovej osemročná dcéra Elena Natalia. Arquiolová bola nezvestná od decembra 2017, zatiaľ čo Buneová s dcérou zmizli ešte v septembri 2016.

Ako prvú z obetí však našli 14. apríla 38-ročnú Mary Rose Tiburciovú, takisto Filipínku, ktorej zviazané telo sa nachádzalo v zaplavenej šachte blízko spomínaného jazera. Podozrivého armádneho kapitána, voči ktorému zatiaľ nevzniesli žiadne obvinenia, vystopovali minulý týždeň pomocou záznamov o internetovej aktivite Tiburciovej. S vyšetrovaním pomáha päťčlenný tím britských špecialistov./agentury/