iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Predseda vlády Pellegrini: Neprezliekam stranícke tričká

Predseda vlády Peter Pellegrini (Smer) má predstavu, že ministerstvo financií bude viesť do 26. apríla. Dovtedy by podľa jeho slov mali v koalícii nájsť zhodu na spôsobe realizácie sociálnych opatrení, ktoré by nerozvrátili štátny rozpočet. Premiér to uviedol v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Prezident Kiska prijal demisiu Kažimíra, financie dočasne povedie premiér Pellegrini

„Urobím všetko pre to, aby nový minister financií Ladislav Kamenický sa už mohol venovať legislatívnym riešeniam dohodnutých opatrení a ďalším témam, ktoré pod jeho gesciu spadajú,“ povedal.

Myslí si, že v koalícii by sa mali zhodnúť na realizácii sociálnych balíčkov a ich transformácii do zákonov v nasledujúcich dvoch týždňoch. „Určitým spôsobom nás tlačí čas, do leta nás čakajú už len dve schôdze parlamentu,“ priznal premiér. "Preto, ak chceme o niektorých návrhoch hovoriť už o pár týždňov na májovej schôdzi, musíme sa dohodnúť do 26. apríla, keď je posledný deň na predkladanie legislatívnych návrhov,“ ozrejmil.

Uisťuje, že s koaličnými partnermi bude hovoriť o parametroch navrhovaných opatrení so zreteľom na snahu zlepšiť životné podmienky Slovákov, ale i dosah takýchto opatrení na štátny rozpočet. „Verím, že ich budeme môcť realizovať všetky alebo takmer všetky, ale v takých parametroch, že to nespôsobí enormný zásah do hospodárenia štátu,“ uviedol.

V tejto súvislosti upozornil, že pri návrhoch na zvýšenie minimálnej mzdy nemožno hovoriť o automatickom pláne ju hneď dostať na úroveň 600 eur. „Je isté, že by sme si želali, aby minimálna mzda postupne dosiahla 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Berme to však ako plán, ku ktorému sa chceme dostať, preto budeme aj teraz diskutovať o tom, či to má byť skok hneď z 520 na 600 eur, či sa k tomu vieme dostať v priebehu jedného roka alebo v dlhšom časovom horizonte,“ povedal.

Neprezliekam stranícke tričká, povedal premiér

Predseda vlády odmieta šumy o prípadnom prestupe do iného politického subjektu v prípade nespokojnosti s vývojom v strane Smer. „Nie som človek, ktorý by preskakoval zo strany do strany a za päť rokov vymenil štyrikrát stranícke tričko len preto, či sa cítim, alebo necítim komfortne tam, kde som,“ zdôraznil.

Uistil, že v Smere, ktorého súčasťou je 19 rokov, má odhodlanie naďalej podporovať a presadzovať myšlienky, o ktorých si myslí, že sú dobré. Ak by pre ne nenachádzal oporu a dospel by k presvedčeniu, že medzi jeho víziami a predstavami tých druhých je neprekonateľný rozdiel, zvolil by profesionálny odchod z politiky. „To nie je pre nikoho odkaz, iba hovorím, že je aj iný ako politický život a verím, tomu, že by som sa v ňom nestratil,“ vyhlásil.

Pripustil, že v strane vedú vnútrostranícku diskusiu o spôsobe, ako má Smer reagovať na dynamický spoločensko-politický vývoj, ak chce byť naďalej úspešný. Témou týchto debát však podľa neho absolútne nie je zmena na čele strany. "Smer-SD má svojho predsedu, tým je Robert Fico, a ten má podporu straníckych štruktúr,“ deklaroval Pellegrini. Na otázku, či v budúcnosti môže nastať situácia, že sa bude uchádzať o post lídra, odpovedal, že na to bude reagovať vtedy, ak bude táto téma naozaj na stole.

Bez politických dohôd sa podľa Pellegriniho nedá presadiť nič

Pokiaľ sa volí v parlamente, proces voľby bude vždy politický. Povedal v súvislosti s voľbou kandidátov na ústavných sudcov premiér Pellegrini. „Bez politických dohôd sa nedá v parlamente presadiť nič,“ povedal. Ak do voľby vstúpi čo najviac kvalitných kandidátov, zvyšuje sa podľa jeho názoru aj úroveň celej voľby. Motiváciou má byť pre uchádzačov aj to, že sa už parlamentu podarilo zvoliť ôsmich kandidátov.

Pellegrini je rád, že sa poslancom podarilo nájsť zhodu aspoň pri ôsmich zvolených. Dúfa, že prezident čoskoro vyberie štyroch sudcov a že sa parlamentu podarí na nasledujúcej schôdzi zvoliť ďalších kandidátov. Verí, že sa tak podarí mať kompletný a funkčný Ústavný súd.

Do koalície so stranou ako ĽSNS nikdy nepôjdem, povedal premiér

Premiér Pellegrini odmietol konštrukciu, podľa ktorej by bola ĽSNS koaličným partnerom Smeru. Vyhlásil, že do koalície s takouto stranou nikdy nepôjde. Skonštatoval, že rokovania o podpore zákonov s ňou tolerovať vie, nie však rokovania o spoločnej koalícii. Verí, že zo strany Smer s ĽSNS nikto o tom ani nerokuje. Kritizoval nielen názory kotlebovcov o zahraničnej politike, ale aj popieranie holokaustu a ďalšie. Konanie Najvyššieho súdu (NS) SR v súvislosti s kauzou prípadného rozpustenia ĽSNS hodnotiť nechcel.

Trvá na svojom názore, že strana je svojou ideológiou a politikou neprijateľná, pretože sa snaží „ľúbivou a nenápadnou“ formou rehabilitovať režim, ktorý „dával pokyn na vraždenie svojich obyvateľov“. Zdôraznil však, že treba rešpektovať názor voličov, ktorí ju podporili vo voľbách.

Premiér reagoval aj na svoje výroky v HNtelevízii. Na otázku, kto má moc konať, keď nie on, odpovedal, že mal na mysli konanie bez toho, aby musel hľadať konsenzus a dohodu so širokým spektrom ľudí. V súvislosti s nemocnicami na Slovensku povedal, že ich súčasný zlý stav sa nedá tolerovať.

Privítal reakcie verejnosti na jeho výzvu v prípade nemocníc a očakáva ďalšie podnety od občanov. Reagovať na ne chce najskôr telefonátom či rozhovorom s riaditeľmi, ale aj zriaďovateľmi dotknutých nemocníc. Chce, aby situáciu dali do poriadku.

Podobné problémy sú podľa neho jedným z dôvodov, prečo sa frustrovaní ľudia utiekajú k stranám ako ĽSNS. Skonštatoval, že jediným liekom, ako bojovať proti extrémistickým stranám, je, aby ľudia videli výsledky práce a riešenia problémov. „Jedine vtedy nám budú opäť veriť,“ povedal./agentury/

X X X

Pellegrini nepovedal, či vystrieda Fica: V Smere teraz nie je diskusia

Predseda vlády Peter Pellegrini nateraz nevylúčil, no ani nepotvrdil, či po premiérskej funkcii môže do volieb prevziať aj vedenie strany Smer-SD. „Nebudem odpovedať teraz na takéto otázky. Momentálne nie je pred nami voľba predsedu. Keď k takejto situácie dôjde, potom môžeme odpovedať na tieto otázky,“ povedal v Sobotných dialógoch RTVS. Pripomenul, že sociálni demokrati budú v najbližšom čase voliť podpredsedu po odchode Petra Kažimíra. Ten bude ako guvernér riadiť Národnú banku Slovenska.

„Rád vám to prídem vysvetliť, keď by to náhodou aktuálne. Dnes sa v Smere-SD nevedie takáto diskusia. Má svojho predsedu a je ním Robert Fico,“ zdôraznil. Pellegrini zároveň vylúčil, že by mohol odísť zo strany a vstúpiť do politického projektu, ktorý chce založiť bývalý minister zdravotníctva a vnútra Tomáš Drucker.

„Nie som naučený, aby som pre svoje pohodlie preskakoval z jednej strany do druhej. Ja tak skončiť nechcem,“ uviedol. „Vylučujem šumy, že by som vstúpil do iného politického subjektu,“ dodal. Pripomenul, že do Smeru-SD vstupoval v roku 2000 a postupne sa kariérne dostal do jeho najvyšších pozícií. „Ak by som nenachádzal oporu v strane, v ktorej som členom 19. rokov, viem si predstaviť svoj odchod,“ uzavrel.

Nové smerovanie

Pellegrini však už po prezidentských voľbách vyzval na sebareflexiu v strane. Tak ako sa mení spoločnosť a prostredie sa podľa neho musí zmeniť aj fungovanie politiky. „A na toto bude musieť reagovať aj najsilnejšia a najúspešnejšia strana v histórii. Našim záujmom nemôže byť nič iné, iba urobiť všetko preto, aby si Smer toto prvenstvo zachoval aj po ďalších voľbách,“ vyhlásil.

Pellegrini verí, že diskusia v strane prinesie nové smerovanie a presvedčí voličov, že sú pre nich stále dobrá alternatíva. „Že nie je pravda, že všetko to čo sa v Smere spravilo je zlé,“ povedal.

Kriticky voči Smeru po prezidentských voľbách vystúpil aj jej podpredseda a dlhoročný minister financií Peter Kažimír. V tom čase však už bolo jasné, že mieri do Národnej banky Slovenska. Kažimír nesúhlasil s vyhlásením Smeru-SD, že vyšiel z prezidentských volieb posilnený.

To, že vo vedení strany nemajú na veci rovnaký názor, ukázal aj výber nového ministra financií, či postoj ku Kotlebovej ĽSNS. Premiér s lídrom sociálnych demokratov Robertom Ficom neboli v týchto veciach na jednej vlnovej dĺžke.
Pellegrini opakovane v diskusii povedal, že s ĽSNS odmieta akúkoľvek spoluprácu. Strana Smer pritom v parlamente, čo je Ficovo „územie“, rokovala s Kotlebovcami o podpore ústavného zákona, ktorý zastropoval dôchodkový vek. Kotlebovcom dokonca po hlasovaní Fico ďakoval.

„Ak išlo o otázky či budú podporovať, alebo nepodporovať, to ešte tolerovať viem, ale ak by sme s nimi mali rokovať intenzívne o nejakej budúce spolupráci, tak to rázne odmietam,“ vyhlásil premiér.

Rokovania o balíčkoch

Pellegriniho čaká v najbližšej dobe aj iná úloha, ako viesť vnútrostranícke diskusie o novom smerovaní. Od pondelka dočasne preberá po Kažimírovi rezort financií.

Ako zastupujúci financmajster by mal previesť koalíciu rokovaniami o balíčkoch, ktoré chcú jednotlivé strany presadiť.
Najväčší dosah na štátnu kasu budú mať návrhy SNS na zníženie daní, jednak pre právnické osoby, ale aj DPH na potraviny a tlačené médiá. Svoje predstavy má aj Smer a Most-Híd.

Pellegrini tak bude musieť ukočírovať požiadavky koaličných strán, tak aby to nemalo dramatický dopad na štátnu kasu.
„Ak nájdeme rozumný balík, ktorý budem vedieť ekonomicky zvládnuť, a nezatneme veľkú sekeru do budúcich rozpočtov, čo by bolo nezodpovedné, tak si myslím, že dohodu vieme nájsť vo veľmi krátkom čase,“ povedal.
Na dodržanie vyrovnaného rozpočtu vyzval pri odchode aj Kažimír.

Dohoda podľa premiéra musí padnúť do 26. apríla, ak ich chcú predložiť na najbližšiu parlamentnú schôdzu. Dohodu na seba preberá on, nový minister financií, ktorým má byť Ladislav Kamenický bude mať na starosti už legislatívny proces, aktuality.sk

X X X

Na 22. protest žltých viest prišlo vo Francúzsku 31-tisíc ľudí

Počas 22. soboty protestov prišlo podľa francúzskeho ministerstva vnútra na akcie hnutia takzvaných žltých viest 31 000 ľudí. Epicentrom "mobilizácie" bolo mesto Toulouse, kde sa manifestáciu krátko po jej začiatku pokúsila rozohnať polícia. Celé popoludnie tam potom bola situácia pomerne napätá. Po celom Francúzsku poriadkové služby zadržali desiatky ľudí, obete hlásené nie sú.

Údaje ministerstva vnútra svedčia o miernom náraste počtu demonštrantov, pretože minulú sobotu ich narátalo 22 300. Z dnešných 31 000 bolo údajne 5 000 na zhromaždeniach v Paríži, pričom 27 osôb tam v priebehu dňa zadržali. „Žlté vesty“ dlhodobo vládne čísla spochybňujú a začali prinášať vlastné štatistiky. Minulý víkend uvádzali 73 289 účastníkov „mobilizácie“, tento raz účasť odhadli dokonca na 80 504. Nezávislé údaje sa vo francúzskych médiách neobjavujú.

Ako centrum „22. dejstva“ protivládnych protestov bolo ohlasované juhofrancúzske mesto Toulouse, ktoré je dlhodobo baštou „žltých viest“. Ako po minulé soboty tam aj tento raz došlo na výtržníctvo a napätie medzi demonštrantmi a políciou, trvalo až približne do 19:00, uvádza server France Info.

Všetko sa začalo krátko popoludní, keď pochod na širokej triede Allée Jean Jaurès narazil na policajné barikády, pretože vstup do centra mesta bol zakázaný. Polícia sa pokúsila zhromaždenie rozohnať slzotvorným plynom, načo sa demonštranti rozpŕchli po meste a opakovane došlo k stretom s políciou. Zničili tam pracovnú agentúru či banku a zapálili dve vozidlá. Podľa televízie BFM TV utrpeli dve osoby pomerne vážne zranenia.

Protestovalo sa opäť vo viacerých francúzskych mestách vrátane Lille, Bordeaux, Štrasburgu, Rouene a Montpellieru. V Lyone rovnako ako v Toulouse úrady zhromaždenia v srdci mesta zakázali. V Paríži platil čiastočný zákaz, pričom demonštranti opäť nemohli na triedu Champs-Elysées a ulice, ktoré ju križujú.

Tieto protesty sú prvými po začiatku platnosti francúzskeho zákazu zahaľovania tváre počas demonštrácií. To dáva štátu ešte viac priestoru, aby podnikol kroky proti demonštrantom, posťažovala sa v Toulouse predstaviteľka „žltých viest“ Priscilla Ludoskyová.

Intenzita protestov z dlhodobejšieho pohľadu opadá, však nie je vylúčené, že na budúci víkend opäť naberie na sile, pretože v najbližších dňoch prezident Emmanuel Macrona vystúpi pred verejnosťou so závermi z celonárodnej diskusie o smerovaní krajiny. Tú šéf Elyzejského paláca vyhlásil tento rok v januári v reakcii na vzostup hnutia namiereného proti vládnym daňovým a sociálnym reformám.

Masové protesty sa začali vlani 17. novembra, keď bolo v uliciach takmer 300 000 ľudí. Od tej doby sa okrem rozsahu zmenili aj požiadavky protestujúcich a hnutia, ktoré spočiatku kritizovalo zvyšovanie cien pohonných hmôt, je teraz značne roztrieštené. Ministerstvo vnútra uvádza, že za štyri mesiace protivládnych protestov utrpelo zranenia vyše 1 600 policajtov, už 7. marca registrovala vláda 2 200 zranení na strane demonštrantov. /agentury/

X X X

Muž vrážal autom do vozidla ukrajinského veľvyslanca v Londýne, zadržali ho

Metropolitná polícia v sobotu predpoludním spustila streľbu pred ukrajinským veľvyslanectvom v Londýne po tom, ako muž najmenej dvakrát zámerne vrazil svojím osobným automobilom do prázdneho zaparkovaného vozidla veľvyslanca. Polícia páchateľa zatkla, informuje tlačová agentúra Reuters. Pri incidente, ktorý sa odohral v luxusnej západolondýnskej štvrti Holland Park, nikto neutrpel zranenia a polícia prípad nepovažuje za teroristický čin.

„Na miesto činu okamžite privolali políciu, pričom vozidlo podozrivého bolo zablokované. Útočník napriek tomu znovu vrazil do veľvyslancovho automobilu, čo policajtov prinútilo zasiahnuť streľbou,“ uviedli policajné zdroje. Na zázname bezpečnostnej kamery bolo neskôr vidno útočníkovo poškodené auto s otvorenými dverami.

Polícia muža-štyridsiatnika zatkla a preventívne odviezla do nemocnice, zranený však nebol. Prípad sa bude vyšetrovať v súlade s predpismi o použití policajných zbraní pri bezpečnostnom zásahu. /agentury/

X X X

Stredná trieda mizne, ceny jej rastú rýchlejšie ako platy

Stredná trieda sa vo vyspelých ekonomikách zmenšuje, keďže tempo rastu jej miezd nedokázalo udržať krok so stúpajúcimi nákladmi na bývanie, vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť. Uviedla to vo svojej správe Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Väčšina obyvateľov v 36 členských štátoch OECD patrí k strednej triede, ktorú organizácia definuje ako domácnosti s príjmom medzi 75 až 200 % tzv. národného mediánu. Toto číslo sa však pomaly znižuje, a to zo 64 % v 80. rokoch minulého storočia na 61 % v krajinách, ktorých údaje mala OECD k dispozícii.

Stredná trieda sa zmenšuje s každou nastupujúcou generáciou. Klesla už zo 68 % pri silných populačných ročníkov narodených v rokoch 1942 až 1964, ktorí sa stali príslušníkmi strednej triedy, keď dovŕšili 20 rokov, až na 60 % v prípade tzv. miléniálov narodených v rokoch 1983 až 2002.

OECD čiastočne pripisuje pokles strednej triedy jej prevažne stagnujúcim príjmom. Na ilustráciu, tzv. stredný príjem tejto skupiny za uplynulých 30 rokov rástol až o tretinu (33 %) pomalšie ako priemerný príjem najbohatších 10 % obyvateľov.
Náklady týchto domácností zároveň rástli oveľa rýchlejšie ako inflácia. Zvlášť niektoré z kľúčových výdavkov strednej triedy, ako sú náklady na bývanie, podľa OECD v ostatných dvoch desaťročiach stúpali trikrát rýchlejšie ako stredný príjem domácností. Stredná trieda zaplatila viac aj za vzdelávanie a zdravotnú starostlivosť.

Okrem toho ľudia, ktorí sú zamestnaní, v súčasnosti čelia čoraz väčšej neistote na pracovnom trhu. Riziko, že prídu o prácu, sa v uplynulých rokoch ešte zvýšilo v dôsledku nárastu automatizácie. Tá podľa OECD ohrozuje jedno zo šiestich pracovných miest strednej triedy.

Viac ako 20 % domácností zo strednej triedy pritom minie viac, než zarobí, čo znamená, že sa stále viac zadlžujú, aby financovali svoj životný štýl.

Stredná trieda v súčasnosti pôsobí ako loď v nepokojných vodách. Vlády musia preto načúvať obavám ľudí a chrániť a podporovať životnú úroveň strednej triedy, skonštatoval šéf OECD Ángel Gurría vo svojom vyhlásení.

OECD na zlepšenie situácie strednej triedy odporučila investície do vzdelávania, aby sa zvýšil potenciál jej príjmov. Navrhla tiež presun daňového zaťaženia z príjmu z pracovnej činnosti na príjem z kapitálu a kapitálových ziskov, majetku a dedičstva, pričom zároveň odporúča progresívnejšie zdaňovanie príjmov. /agentury/

X X X

Taliani považujú svoj bankový systém za zdravý: Naše banky neohrozujú EÚ

Taliansky minister financií Giovanni Tria označil domáci bankový systém za jeden za najsolídnejších v Európe.
„Náš bankový systém zápasil s dôsledkami recesie, je však jeden z najzdravších v Európe,“ povedal Tria talianskym médiám.

Taliansko v súčasnosti sanuje niektoré banky. „Náš bankový systém nepredstavuje hrozbu pre Taliansko ani pre Európu,“ argumentuje minister. Tria ubezpečil, že krajina, ktorá v poslednom kvartáli 2018 skĺzla do recesie, nepredstavuje nebezpečenstvo. „Taliansko zažíva spomalenie hospodárstva rovnako ako Nemecko,“ zdôraznil.

Juhoeurópska krajina čelí významnému zadlženiu, ktoré presahuje 130 % ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Vláda očakáva v tomto roku rast iba 0,2 % a cieľ deficitu stanovila na 2,4 % HDP. Medzinárodný menový fond (MMF) však Taliansko vyzýva k postupnej sanácii štátnych financií. Podľa zástupcu MMF pre Európu Poula Thomsena pritom má rozhodujúci význam strednodobý balík opatrení./agentury/

X X X

Kaczynski: Euro v Poľsku? Až keď budeme na úrovni Nemecka

Poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) hovorí euru „nie" a domnieva sa, že Varšava by mala prijať túto spoločnú menu až vtedy, keď bude ekonomika krajiny taká, akú má Nemecko. Vyhlásil to v sobotu líder PiS Jaroslaw Kaczynski, ktorého citovala tlačová agentúra Reuters.

Kaczynski mal prejav na straníckom zjazde v meste Lublin pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu, ktoré sú všeobecne vnímané ako skúška pre PiS a jej hlavných oponentov v nastávajúcich poľských všeobecných voľbách.

"Hovoríme nie euru a nie európskym cenám. Jedného dňa euro prijmeme, pretože sme sa k tomu ako členský štát EÚ zaviazali, ale pristúpime k tomuto kroku až vtedy, keď to bude v našom záujme - keď dosiahneme úroveň HDP a kvalitu života, ktorá bude veľmi podobná tej v Nemecku," vyhlásil Kaczynski.

PiS už predtým tvrdila, že Poľsko by sa nemalo ponáhľať do eurozóny, avšak tento argument teraz opakuje s cieľom prilákať viac podporovateľov pred voľbami, analyzuje Reuters. Zatiaľ čo väčšina Poliakov je za členstvo krajiny v EÚ, v otázke zavedenia eura obyvateľstvo podľa prieskumov jednotné nie je.

PiS momentálne podporuje 38,7 percenta voličov, kým Európskej koalícii (KE) by dalo hlas 36,2 percenta voličov, vyplýva z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorý pre rozhlasovú stanicu ZET uskutočnila spoločnosť IBRIS.

KE pozostáva z hlavných opozičných strán vrátane najväčšieho politického rivala PiS - Občianskej platformy (PO) - ktoré sa tohto roku spojili proti vládnuce strane. KE ešte verejne nedeklarovala svoju politiku ohľadom zavedenia eura, ale všeobecne sa predpokladá, že k danej záležitosti zastáva pozitívnejší postoj ako PiS.

Spoluzakladateľom PO je predseda Európskej rady Donald Tusk, ktorý podporoval jednotnú menu už pred finančnou krízou, avšak strana vyhlásila, že Poľsko potrebuje diskusiu o prijatí eura, aktuality.sk