iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

NAKA začala stíhanie pre nahrávku Trnka-Kočner v SR

Vidí zneužívanie právomocí: Nahrávka rozhovoru medzi Marianom Kočnerom a niekdajším generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom sa objavila ešte koncom minulého roka pri vyšetrovaní vraždy investigatívneho novinára Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Takmer pol roka trvalo, kým polícia začala vyšetrovať nahrávku medzi podnikateľom z mafiánskych zoznamov Marianom Kočnerom a bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom.

Na zázname sa Kočner so svojim dlhoročným kamarátom Trnkom rozpráva ako s podriadeným a vyratúva koľko a za čo mu zaplatil. Reč má byť o kšeftovaní a úplatkoch. Podozrenie policajtov smeruje zrejme najmä voči Trnkovi, ktorý dodnes pôsobí na generálnej prokuratúre. Policajti totiž začali stíhanie pre zneužívanie právomoci verejného činiteľa a Trnka bol v čase vzniku nahrávky generálnym prokurátorom.

Začali sa výsluchy

„Vyšetrovateľ NAKA dňa 19. 03. 2019 v danej veci začal trestné stíhanie za zločin zneužívanie právomoci verejného činiteľa,“ napísal komunikačný odbor. Pôvodne polícia hovorila aj o podozrení z vydierania, to však v uznesení vyšetrovateľa zatiaľ nie je.

Prípad rieši NAKA východ a dozoruje prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry. Vedenie polície a generálnej prokuratúry sa na tom dohodli s prokurátormi, ktorí dozorujú kauzu úkladnej vraždy novinára Kuciaka.
Policajný prezident Milan Lučanský včera potvrdil, že v prípade už polícia začala s výsluchmi.

O nahrávke ako prvý informoval Denník N.

„Ukazuje na podozrenia z korumpovania Trnku Kočnerom, ale aj poslancov Národnej rady pri jeho voľbe. Má ísť tiež o úplatky za prepustenie z väzby Jozefa Majského aj za kauzu Glance House. Hovoriť sa na nej má aj o kšeftovaní s nahrávkami v kauze Gorila. Nahrávky Gorily našli tiež v Kočnerovom trezore,“ napísal Denník N. Bývalý generálny prokurátor reagoval, že od Kočnera nikdy žiadny úplatok nevzal.

Trnka a Čižnár na úrade vlády

Na nahrávke sa spomína aj meno súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára. On sám to priznal na tlačovej besede a v tejto súvislosti bol aj vypovedať na polícii. Vypočul ho šéf vyšetrovacieho tímu pre kauzu Gorila.

Niekoľko nezávislých zdrojov pre Aktuality.sk potvrdilo, že Čižnár bol pri tom, keď Trnka v roku 2008 púšťal zvuk z Gorily vtedajšiemu premiérovi Robertovi Ficovi priamo na úrade vlády.

Podľa informácií Aktuality.sk z prostredia orgánov činných v trestnom konaní mal schôdzku iniciovať – na Trnkovu žiadosť – práve Čižnár. O Trnkových plánoch však údajne netušil.

Trnka mal Ficovi na utajenom stretnutí pustiť časť zvukového záznamu z kauzy Gorila. Týkala sa Františka Határa, ktorý bol dlhé roky osobným tajomníkom predsedu Smeru.

Viazaný mlčanlivosťou

Podľa informácií Aktuality.sk bývalý premiér oboch prokurátorov z Úradu vlády vyhodil. Z akého dôvodu pustil Trnka Ficovi spomínanú nahrávku a čo tým sledoval, nie je jasné.

Odvtedy však boli ich vzťahy na bode mrazu. To, že ho Fico neznáša, povedal Trnkovi aj Marian Kočner na nahrávke, ktorú našla polícia v súvislosti z vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka.

Trnka sa minulosti sa v minulosti vyjadril, že sa nebráni, aby o nahrávke z kauzy Gorila hovoril pred vyšetrovateľom. Teraz to vraj urobiť nemôže, preto že je viazaný mlčanlivosťou.

„Ostáva mi iba dúfať, že budem vyšetrovateľom vyťažený a v tom čase už budem zbavený mlčanlivosti, aby som mohol zodpovedať na všetky vaše otázky,“ uviedol Trnka pred niekoľkými týždňami pre Aktuality.sk.

Prokurátori v zlom svetle

Kontakty s Marianom Kočnerom obvineným z objednávky vraždy novinára Kuciaka už stáli miesto Petra Šufliarskeho. Ten sa sám rozhodol odísť z postu prvého námestníka generálneho prokurátora po tom, ako sa na svetlo sveta dostala časť SMS-správ, ktoré si Kočnerom vymenil.

Pre výmenu správ s ďalšou obvinenou, Alenou Zsuzsovou, zasa skončil ako prokurátor ďalší Čižnárov námestník René Vanek.

Na tieto prepojenia už tento týžden reagovala aj Rada prokurátorov.

.Vyjadrujeme znepokojenie z kontaktov niektorých vysokých vedúcich prokurátorov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky s osobami podozrivými zo závažne] trestnej činnosti," napísala v stanovisku. Rada si uvedomuje, že tieto kontakty vrhajú zlé svetlo na prokuratúru ako inštitúciu slobodných a nezávislých prokurátorov.

Od podobných kontaktov a praktík sa preto dištancovali. Čižnára vyzvali, aby odvolal aj ďalších vedúcich prokurátorov, ak získa vedomosť, že by mali podobné kontakty, aktuality.sk

X X X

Čaputová ochranku má, právomoci nie. Čakať na nástup do paláca 76 dní je príliš dlho

Aj americký prezident čaká na inauguráciu menej ako náš. Termín volieb vyberal predseda Národnej rady Andrej Danko.
Pán prezident, už by ste mali len svietiť a kúriť, vyzýval v pondelok Erik Tomáš, poslanec Smeru a pravá ruka Roberta Fica. Andrejovi Kiskovi v prvý deň tohto týždňa zostávalo do konca riadneho mandátu ešte 69 dní. Podľa ústavy sú jeho kompetencie neobmedzené a platí to aj v období, keď je už známa jeho nástupkyňa v úrade Zuzana Čaputová.

Napriek výroku o kúrení a svietení vládna koalícia od Kisku očakáva, že ešte pred koncom svojho mandátu vymenuje nových ústavných sudcov. V materiáloch pre vládu sú aj návrhy na vymenovanie nových veľvyslancov, ktoré tiež ešte pravdepodobne bude posudzovať u Andreja Kisku.

Od víťazstva po nástup to trvá 76 dní

Končiaci prezident a jeho nástupkyňa sú stále len na začiatku dlhého, až 76-dňového obdobia medzi voľbami a inauguráciou novej hlavy štátu, takže môžu nasledovať ďalšie nezhody. Inaugurácia je naplánovaná na 15. jún.

Na porovnanie, ako prebieha odovzdávanie úradu po voľbách inde vo svete, si pomôžme Francúzskom a ich prezidentom Emmanuelom Macronom, ktorý už Čaputovú pozval na návštevu do Paríža. Macron preberal moc v roku 2017 už sedem dní po víťazstve vo voľbách. Francúzsky úrad prezidenta je pritom vybavený exekutívnymi právomocami a na rozdiel od Slovenska je centrom moci v celej krajine. Napriek tomu Macronovi musel stačiť na prípravu len jeden týždeň, dennikN.sk

X X X

Fico by mal skončiť. Už nič dobré neprinesie

Na povrchu to bolo veľmi priateľské a slušné, ale bolo tam napätie, hovorí pre Aktuality.sk o stretnutí s Ficom známa holandská europoslankyňa. Na Slovensku sa po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej toho veľa zmenilo, hovorí v rozhovore pre Aktuality.sk europoslankyňa Sophia IN 'T VELD.

V marci minulého roka šéfovala misii Európskeho parlamentu, ktorá sa vybrala na Slovensko. Europoslanci chceli zistiť, či u nás funguje demokracia a či má vláda vtedajšieho premiéra Roberta Fica skutočne napojenie na taliansku mafiu, ako o tom písal Kuciak.

In 't Veld dnes tvrdí, že viac ako rok po vražde sme na križovatke. „Nemyslím si, že pán Fico je niekto, kto by mohol presadiť na Slovensku pozitívne reformy,“ hovorí.

V rozhovore sa dozviete:

• Prečo museli na Slovensko po vražde Kuciaka prísť europoslanci.
• Sme uneseným štátom?
• Prečo by mal Fico skončiť v politike?
• Čo sa na Slovensku za posledný rok zmenilo?
• Aké to bolo rokovať s Ficom a Kaliňákom?
• Spomína si na Ficovu vetu „na východe nič nie je“?

- Európsky parlament bežne neposiela svojich poslancov do jednotlivých členských štátov. Prečo ste sa v marci minulého aj s kolegami rozhodli navštíviť Slovensko?

Pár mesiacov predtým zavraždili novinárku na Malte a Európsky parlament vtedy vytvoril ad hoc delegáciu, ktorú poslal na Maltu. Vo februári zavraždili Jána Kuciaka a Martinu Kušnírovú a túto delegáciu sme poslali aj na Slovensko.
Potom sme sa rozhodli, že vytvoríme skupinu na monitorovanie vlády zákona na Malte a na Slovensku, pretože tam zabili novinárov. Obe krajiny sme opäť navštívili aj v septembri.

Absolvovali sme veľké množstvo stretnutí s novinármi, zástupcami mimovládiek, vlády a polície. Hovorili sme aj s Europolom a nemeckou políciou Bundeskriminal, aby sme si vytvorili ucelený obraz o krajine. Minulý týždeň sme na základe toho vytvorili rezolúciu, kde odporúčame, čo by sa malo zmeniť, aby sa na Slovensku zlepšila vláda zákona.

- A čo ste si medzi tými dvoma návštevami u nás vtedy všimli?

Všimli sme si množstvo pozitívnych zmien, ale aj nedostatky. Trápi nás najmä nefunkčný Ústavný súd a neschopnosť parlamentu zvoliť nových sudcov. To je veľmi znepokojujúce.

Tlačili sme tiež na zmenu spôsobu voľby šéfa polície, ktorý by mal byť vyberaný transparentnejšie.
Všimli sme si aj akýsi jojo efekt. Teda, že ľudia, ktorí po škandáloch odišli z funkcií sa teraz vracajú späť. Vidíme, že pán Fico je stále veľmi dominantný.

- A to je z vášho hľadiska problém?

Nie je z formálneho hľadiska, pán Fico si môže robiť, čo chce. Ale je jasné, že je veľmi silne spájaný s veľmi znepokojujúcim vývojom, ktorý viedol k jeho odstúpeniu z postu premiéra. Nemyslím si, že pán Fico je niekto, kto by mohol presadiť na Slovensku pozitívne reformy.

- Je Slovensko dnes uneseným štátom, ako sme to po vražde Kuciaka a Kušnírovej počúvali z námestí ale aj z úst dnes už novozvolenej slovenskej prezidentky?

To neviem. Ale myslím, že Slovensko je rozhodne krajinou, ktorá je na križovatke. Musí sa rozhodnúť, akou krajinou chce byť a ktorou cestou sa vydá. V súčasnej vláde ale aj v tej predošlej sú sily, ktoré Slovensko ťahajú smerom k unesenému štátu a podkopávajú vládu zákona a základné slobody.

Ale tiež je jasné, že na Slovensku sa toho veľa udialo. Ľudia vyšli do ulíc, zvolili si iných lídrov, zmenilo sa vedenie polície, vyšetrovanie sa pohlo – nielen v súvislosti s vraždami Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej ale aj v súvislosti s korupčnými kauzami. A to je veľmi pozitívne.

- Čo sa vám vlastne konkrétne poradilo dosiahnuť vašimi dvoma návštevami? Zmenilo sa vďaka vám niečo na Slovensku a na Malte?

Nechcela by som si pripisovať zásluhy na tom, že vďaka nám sa zmenil osud Malty alebo Slovenska.
Hlavným cieľom našej návštevy bolo vyjadriť podporu ľuďom, ktorí sa usilujú o modernejšie a transparentnejšie Slovensko. Nemyslím len ľudí protestujúcich na uliciach, ale aj množstvo ľudí napríklad na prokuratúre, súdoch, ministerstvách a tak ďalej.

Je mnoho ľudí v slovenskej administratíve, ktorí sa usilujú o čistú, transparentnú a efektívnu správu vecí verejných.
My sme im chceli dať aspoň svoju morálnu podporu. A myslím samozrejme aj novinárov, pretože u nich sa to vlastne aj celé začalo. Znepokojuje nás zvyšujúci sa tlak na médiá, ktorý svojím agresívnym jazykom vytvára napríklad aj pán Fico. To by sa malo skončiť.

- Na Slovensku sa teraz chystá prijatie nového Tlačového zákona, ktorý podľa kritikov obmedzuje slobodu médií. Médiám majú hroziť pokuty a budú musieť zverejňovať stanoviská politikov v rámci kontroverzného práva na odpoveď. Niektorí sa dokonca obávajú, že tento zákon môže Slovensko vydať na cestu Maďarska, ktoré sa v rámci Európy dlhodobo umiestňuje na chvoste rebríčka novinárskej slobody. Nemajú teraz európske inštitúcie príležitosť zabrániť niečomu podobnému v inej členskej krajine ešte predtým, než bude neskoro?

Spomíname to aj v našej správe a hlasoval za to aj Európsky parlament.Jednoznačne odporúčame, aby si Slovensko dobre rozmyslelo prijatie tohto zákona.

-Vie Európska únia zabrániť Slovensku, aby takýto zákon prijala?

Nie, o tom musí rozhodnúť slovenská vláda a slovenský parlament. Môžem vás ubezpečiť, že tento zákon bude na európskej úrovni veľmi pozorne a, zdôrazňujem veľmi pozorne, preskúmaný. Ak by nebol v súlade s európskymi normami, Európska komisia môže proti Slovensku spustiť konanie, ako to urobila v prípade Maďarska a Poľska.

- Ale viete, že v Maďarsku podobné zákony schválili absolútne legálne. A dnes o Maďarsku hovoríme ako o krajine, kde takmer neexistujú slobodné médiá.

Viete, všetky tieto procesy v rámci Únie sú až otravne pomalé. Ale takisto vidím, že keď ide o vládu zákona, tak sa veci vedia hýbať relatívne rýchlo. Počas posledných piatich rokoch už všetci pochopili, že táto otázka už nie je vecou národnej ale európskej suverenity.

Maďarsko bolo vlastne prvou krajinou Európskej únie, ktorá zišla z európskej cesty. A stále je pod ochranou ľudovcov (EPP nedávno pozastavila členstvo vládnemu Fideszu, pozn. red.). V rámci Európy v tomto zašlo Maďarsko doposiaľ najďalej.

Ale vidíme, že Európa sa dáva dokopy. Najnovšie sa postavila proti obmedzeniu nezávislosti súdnictva v Poľsku, proti Maďarsku už predtým spustila proces. Mala by Únia robiť viac? Áno, určite.

Ale tieto veci sa nabaľujú. Keď pred piatimi rokmi začala Únia tieto veci riešiť, všetci hovorili „Nie, toto nemôžete robiť, je to otázka národnej suverenity“. Podobné reči už dnes takmer nepočujete. Nemyslím si, že Slovensko sa vydáva cestou Maďarska.

Myslím si, že návrh vášho nového Tlačového zákona je veľkou chybou. Ale vidím, že vo vašej spoločnosti je voči tomu veľký odpor a fakt, že ste si nedávno zvolili pani Čaputovú za prezidentku, hovorí o mnohom.
A nehovorím to len preto, že si myslím, že bola najlepšou kandidátkou, určite tam boli aj iní dobrí kandidáti. Ale hodnoty, ktoré reprezentuje, sú podľa mňa dobrou cestou pre Slovensko.

A fakt, že Slováci si vybrali túto cestu, môže byť aj vzorom pre zvyšok Európy. Nie len že si ste si zvolili ženu, ale aj niekoho kto je veľmi pokrokový a veľmi proeurópsky a v tomto ste vzorom aj pre nás v Holandsku.

- Slovenské médiá veľmi podrobne informovali o vašej návšteve Slovenska a jedna veta v tej správe u nás dodnes zľudovela. Je to časť, kde Fico hovorí o tom, že „na východe nič nie je“. Pamätáte si, ako to presne Fico povedal?

Bola to veľmi podrobná správa a zaznelo v nej množstvo vecí. Fico samozrejme odmietal, že majú nejaký problém s mafiou, to si pamätám.

- V správe ho však len parafrázujete a dodnes nemáme presný citát. Pýtali ste sa ho, či na východe Slovenska pôsobí mafia Vadalovcov, ktorá mala mať napojenie na úrad vlády. Ako to vlastne presne povedal?

To by som sa musela pozrieť do mojich poznámok. Ale presne vám to neviem povedať. Pamätám si, že sme boli v jeho kancelárii na úrade vlády, bol tam s nami aj pán Kaliňák. (Sophia in 't Veld v súkromných poznámkach pár dní po rozhovore nevedela nájsť presný Ficov citát, pozn. red.)

- Bola tam vtedy napätá atmosféra?

Na povrchu to bolo veľmi priateľské a slušné. Ale bolo jasné, že tam bolo isté napätie. Boli sme tam len niekoľko týždňov po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a len pár dní predtým, ako Fico odstúpil. Samozrejme, bolo tam cítiť značné napätie, aktuality.sk

X X X

Taliansko vylúčilo vojenskú intervenciu v líbyjskom konflikte

Taliansko nemá v úmysle použiť vojenskú silu a zasiahnuť do konfliktu v Líbyi. Vyhlásil to vo štvrtok taliansky vicepremiér a líder strany vládnucej koalície Luigi Di Maio, ktorého citovala tlačová agentúra DPA.

Jeho výrok prichádza v čase pokračujúcich vražedných zrážok medzi Chalífom Haftarom – veliteľom samozvanej Líbyjskej národnej armády (LNA) – a milíciami podporujúcimi vládu v Tripolise, ktorú uznala OSN.
„Absolútne vylučujeme akúkoľvek vojenskú intervenciu v Líbyi – dnes či kedykoľvek -, rovnako ako vylučujeme akúkoľvek možnú podporu, hoci aj nepriamu, iným krajinám. Taliansko s vládou, ktorej sme my (Hnutie piatich hviezd – M5S) súčasťou, takéto chyby už nezopakuje,“ uviedol Di Maio.

Vicepremiér tým narážal na rok 2011, keď nálety vzdušných síl NATO pomohli povstaniu proti bývalému líbyjskému vodcovi Muammarovi Kadáfímu a viedli k jeho zvrhnutiu, zanechali však krajinu v rozvrate a chaose.

Taliansko je bývalým koloniálnym vládcom Líbye a zároveň členskou krajinou EÚ najviac vystavenou migrácii začínajúcej sa na líbyjských brehoch. Taliansko má v Líbyi vojenskú misiu pozostávajúcu z približne 400 príslušníkov, ktorí tam vykonávajú prevažne výcvikovú činnosť.

OSN vyzýva na prímerie v Líbyi, vedenie z Tobruku ho naďalej odmieta

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na prímerie v Líbyi, aby sa zabránilo mohutným bojom o ovládnutie Tripolisu. Guterres tak urobil v čase, keď Bezpečnostná rada OSN (BR) zvažovala kroky zamerané na vyriešenie krízy v tejto severoafrickej krajine. Informovala o tom agentúra AFP.

„Stále je čas zastaviť to,“ povedal šéf OSN novinárom po tom, ako v noci na štvrtok vystúpil na zasadnutí BR OSN za zatvorenými dverami. Uviedol, že ešte stále je čas vyhlásiť prímerie, zastaviť násilnosti a „predísť najhoršiemu“, čím by podľa jeho slov mohla byť „dramatická krvavá bitka o Tripolis“.

Niekoľko hodín pred týmto Guterresovým vyhlásením zástupca líbyjského parlamentu sídliaceho v Tobruku deklaroval, že momentálne medzi súperiacimi ozbrojenými frakciami nie je možné uzavrieť mierovú dohodu. Ako dôvod uviedol, že „Tripolis uniesli“ ozbrojené skupiny a Líbyjská národná armáda (LNA) k mestu postupuje s „jediným cieľom“ – vyhnať ich z hlavného mesta.

Akíla Sálih, predstaviteľ Snemovne reprezentantov stojacej na strane medzinárodne neuznanej vlády so sídlom v Tobruku, v stredu pre agentúru AP v egyptskej Alexandrii povedal, že samozvaná tzv. Líbyjská národná armáda vedená Chalífom Haftarom sa vydala „oslobodiť Tripolis“, kde sídli medzinárodne uznaná líbyjská vláda, s ktorou však vláda v Tobruku zápasí o moc nad krajinou.

Líbya zažíva nepokoje a chaos od povstania podporovaného Severoatlantickou alianciou v roku 2011, keď bol zvrhnutý dlhoročný diktátor Muammar Kaddáfí. Odvtedy sa snažia získať moc a ovládnuť ropné náleziská dve súperiace vlády a rôzne ozbrojené skupiny, ktoré sú spojencami buď medzinárodne uznanej vlády v Tripolise, alebo konkurenčnej vlády so sídlom v meste Tobruk.

Situácia v Líbyi sa ešte viac vyostrila po tom, ako LNA minulý štvrtok začala útok na Tripolis, kde sídli vláda národného porozumenia. OSN v nedeľu požiadala bojujúce strany, aby okamžite vyhlásili humanitárne prímerie na evakuáciu zranených a civilistov. Na zastavenie bojov vyzvali aj Spojené štáty aj skupina siedmich priemyselne najvyspelejších krajín.

Ani jedna z bojujúcich strán však na prímerie nepristúpila a boje neutíchli. Z okolia mesta už medzičasom pred bojmi ušlo viac ako 5000 ľudí. Tripoliské úrady v stredu varovali, že ak boje v okolí budú pokračovať, hrozí mestu humanitárna kríza./agentury/

X X X

Chorváti majú málo hotelov, plánujú miliónové investície do ich výstavby

Hoci si bývanie v rodinných apartmánoch užívajú každoročne tisícky Slovákov, záujem majú aj o hotely. A to dokonca väčší ako Česi. Krajina má o 10 % menej hotelov, ako by mala mať, tvrdí chorvátsky minister turizmu Gari Cappelli. Už počas tejto sezóny preto turisti nájdu v rôznych destináciách množstvo nových alebo zrekonštruovaných hotelov.
Chorvátske turistické združenie predstavilo lokality, kde turisti uvidia tie najväčšie investície. Krajina pritom zažíva z roka na rok vyššie a vyššie čísla návštevnosti. Rekordný bol aj príjem zo zahraničných turistov, ktorý vlani prvýkrát prekročil 10 miliárd eur. Vlani prišlo do Chorvátska 19,7 milióna turistov, čo bolo o 6,6 percent viac ako rok predtým.

Tohto roku očakávajú, že príde 20 miliónov turistov.

Doterajší vývoj spočiatku ukázal nižšie rezervácie, minister turizmu Gari Cappelli si však situáciu vysvetľuje tým, že turisti si v Chorvátsku rezervujú ubytovanie neskôr. Aktuálne štatistiky hovoria o tom, že od začiatku roka do apríla prišlo do krajiny o 14 % viac turistov, čo sa premietlo aj do vyššieho počtu prenocovaní (o 7 % viac) ako vlani v rovnakom období.

Miesta, do ktorých prídu investície

Ubytovanie v súkromí tvorí až 60% celkovej ubytovacej kapacity Chorvátska. Nasledujú kempy s 21% a najmenšiu ubytovaciu kapacitu ponúkajú hotely - iba 15 %.

V najbližších rokoch však Chorváti plánujú do rozšírenia hotelovej kapacity investovať milióny eur. Nové alebo zrekonštruované hotelové izby nájdu turisti napríklad v Poreči, na Rabe, ale aj v Crikvenici. Najväčšia chorvátska turistická spoločnosť Valamar Riviera plánuje v roku 2019 investovať do svojich destinácií takmer 107 mil. eur (793 miliónov chorvátskych kún).

Najväčšou má byť investícia do kempu Istria, ktorý sa má v priebehu nasledujúcej sezóny stať prvým veľkým 5-hviezdičkovým kempom v Chorvátsku. Ďalšia investícia bude do 5-hviezdičkového rodinného hotela Valamar Collection Marea Suites v Poreči.

Spoločnosť Imperial na Rabe plánuje v roku 2019 investovať 18,8 mil. eur (140 miliónov kún). Spoločnosť Poreč Blue Lagoon plánuje s investíciou vo výške viac ako 40 mil. eur (298,2 miliónov kún).
Spoločnosť Plava Laguna z Poreču plánuje prestavbu kempu Savudrija (Pineta) v Savudriji, ktorá zahŕňa nové vybavenie.
Zrekonštruované a moderné izby čakajú turistov aj v hoteli Omorika pri Crikvenici.

Aké bývanie hľadajú Slováci

Pokiaľ hovoríme o Slovákoch, pri výbere bývania už tradične dominujú apartmány, vyberie si ho až 59 % Slovákov, nasledujú hotely (21%), kempy (6%) a pobyt na lodi si zvolili 3 % turistov. Dopyt po hoteloch je však vyšší ako ponuka, a to aj na slovenskom trhu.

„Vzniká a rastie dopyt po kvalitnejších 4-hviezdičkových hoteloch po tom, čo boli na Slovensku väčšinou ponúkané, vyhľadávané a predávané 3-hviezdičkové hotely. Slováci výborne reagujú na nové a zrekonštruované 4-hviezdičkové a 5-hviezdičkové hotely,“ povedal Dubravko Miholić, riaditeľ slovenskej pobočky Chorvátskeho turistického združenia (CHTZ) s tým, že záujem Slovákov o hotely je vyšší ako u Čechov.
Bývanie v hoteloch si vyberie len 15 % českých turistov, zatiaľ čo u Slovákov je to o 6 % viac.

Aké lokality hľadajú Slováci

Vlani k chorvátskemu Jadranu pricestovalo 453 382 turistov zo Slovenska, ktorí uskutočnili 3 013 846 prenocovaní. Priemerná doba pobytu je 6,6 dní. Umiestňujú sa tak na 10. mieste v rebríčku najlepších trhov. Na jeho čele sú Nemci, nasledujú Slovinci a Rakúšania.

Slováci najviac vyhľadávajú mestá ako Vodice, Crikvenica, Vir (rast o 20%), Umag (rast o 8 %), Zadar, Baška Voda, Makarska, Gradac, Tučepi, Baška.

Objavujú aj nové miesta. Príliv nových turistov zo Slovenska vlani zaznamenal Pirovac (o 95 %), Rijeka (o 35 %), Buje (o 35 %), Seget (25%), Pula (o 25 %), Lovran (o 22 %), Nin, Fažana, Punat (o 18 %).

Akú dopravu a obdobie preferujú Slováci

To, že k Jadranu sa turisti vyberajú na vlastnú päsť, je typické pre všetkých turistov, ktorí prichádzajú do Chorvátska, nielen pre Slovákov.

Podľa štatistiky CHTZ až 70 % všetkých turistov si vyberá individuálny pobyt, ktorý je typický najmä pre hlavnú časť sezóny (júl a august). Zvyšných 30 % ide prostredníctvom cestovnej kancelárie a teda uprednostňujú organizovaný pobyt, ktorý je typický zase pre obdobie v pred a po sezóne. Podľa Miholića Slováci stále častejšie prichádzajú do Chorvátska v predsezóne (apríl, máj, jún) a tiež po sezóne (september a október).

„Za svoje peniaze vtedy dostanú vyššiu hodnotu, rovnako aj počasie je vtedy vhodné pre všetky outdoorové aktivity. Výhodou je fakt, že diaľnice vtedy nebývajú upchaté, destinácie nebývajú preplnené a hostitelia sa turistom môžu venovať viac ako uprostred sezóny, v júli a auguste,“ doplnil Dubravko Miholić.

Priamy let zo Slovenska stále nemáme

Leteckú dopravu do Chorvátska si volí len 15 % turistov, zatiaľ čo 65 % prichádza autami. Očakáva sa však, že letecká premávka v nasledujúcich rokoch porastie. O priamom leteckom spojení medzi Bratislavou a Chorvátskom však zatiaľ neuvažuje ani chorvátsky národný dopravca Croatia Airlines. Neprekonateľným problémom je sezónnosť, trh však stále analyzujú.

V súčasnosti sa dá ísť do Chorvátska letecky z Viedne alebo z Prahy. Napríklad spiatočná letenka (bez servisných poplatkov) z Viedne do Splitu na palube Croatia Airlines začína na sume 162 eur, pričom k dispozícii sú 3 tarify, ktoré zaviedli minulý rok (easy, opti, flex).

V rámci tarify Easy je v cene letenky len príručná batožina s váhou do 8 kilogramov, tarify Opti a Flex už zahŕňajú aj 23 kilogramovú batožinu do podpalubia.

Novinkou je linka z nemeckého Stuttgartu do chorvátskej Puly na Istrii, ktorú od 2. apríla 2019 prevádzkuje 3 krát do týždňa nízkonákladová letecká spoločnosť Lauda Motion, uvádza to portál Total Croatia News. Premávať bude do 26. októbra. Cena spiatočnej letenky pri kúpe s dostatočným predstihom začína na sume 20 eur.
Námorná turistika láka aj Slovákov

Rastie aj počet Slovákov, ktorí si chorvátske destinácie užívajú priamo z Jadranu. V roku 2018 sa v Jadrane plavilo 14 129 slovenských jachtárov, ktorí uskutočnili 88 496 prenocovaní (3% z celkového počtu slovenských turistov - 453 382). Čechov bolo o niečo viac - 32 763.
Pre aktuálnu sezónu platia nové pobytové dane pre účastníkov plavieb, ktorých výšku vláda vlani v auguste prehodnotila a znížila o 60 %.

Čo sa týka chorvátskych žúp, najväčší počet prenocovaní v námornej oblasti v roku 2018 zaznamenala Splitsko - dalmatínska župa, nasledovaná Zadarskou a Šibenicko – kninskou župou.

Počet námorných prístavov sa v posledných desiatich rokoch zvýšil o takmer 20 % a počet marín o 30 %.
Pozdĺž pobrežia existuje viac než 112 prístavov pre námorný cestovný ruch, medzi ktorými je 56 prístavov so státím na vode, 16 prístavov so státím na pevnine a ostatných 40 prístavov sa delí na kotviská a nezaradené prístavy námorného turizmu, aktuality.sk

X X X

Danko chce ministerstvo pre šport a cestovný ruch

Mať do budúcna Ministerstvo pre šport a cestovný ruch SR, ktoré bude túto poddimenzovanú oblasť koordinovať, je nevyhnutnosťou podľa predsedu koaličnej SNS a šéfa parlamentu Andreja Danka. Médiá o tom vo štvrtok informovala riaditeľka kancelárie predsedu SNS Zuzana Škopcová.

Tento rok podľa Danka podporili nový potenciál turizmu na Slovensku rekreačné poukazy a nižšia DPH na ubytovacie služby. „Prvým krokom bolo zriadenie štátneho tajomníka pre šport a následne sa budem snažiť zriadiť ďalšieho aj pre cestovný ruch, aby to mala nová vláda kompetenčne a rozpočtovo podchytené,“ povedal.

Danko pripomenul, že opatrením z dielne SNS klesla DPH na ubytovacie zariadenia na 10%. „Musíme hovoriť aj o nižších DPH na potraviny, ale i na gastronomické služby. Dokonca môžeme deliť DPH aj na vodu a jedlo, ako to majú Rakúšania,“ uviedol. Napríklad nemáme ani jasnú definíciu, ako propagujeme Slovensko rezortom zahraničných vecí, doplnil predseda SNS s tým, že podnikatelia v oblasti cestovného ruchu musia mať garanciu rozvoja./agentury/