iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Ak Británia volieb nezúčastní, z EÚ bez dohody 1. júna

Reuters: Dnešné rozhodnutie summitu EÚ o odklade brexitu najneskôr do 31. októbra znova otvára pre Britániu rad možností: odchod s dohodou kedykoľvek do 31. októbra, odchod bez dohody 1. júna, ak sa Británia nezúčastní eurovolieb, ale tiež žiadny brexit, predčasné voľby či nové referendum o vystúpení z EÚ.

Odchod s dohodou kedykoľvek do 31. októbra

Britská premiérka Mayová, ktorá už od EÚ dostala možnosť odkladu brexitu z 29. marca na 12. apríl, požadovala predĺženie brexitu, aby sa pokúsila vymaniť z patovej situácie, v ktorej sa ocitla, keď britskí poslanci opakovane odmietli dohodu, ktorú vyjednala s Bruselom, a od vtedy sa zatiaľ nedokázala dohodnúť s parlamentom na alternatívnom riešení.

Minulý týždeň začala Mayová rokovať s lídrom labouristickej opozície Jeremym Corbynom, rozhovory majú ďalej pokračovať. Mayová na summite EÚ zdôraznila, že tieto rokovania medzi vládou a opozíciou, ktoré by mali umožniť schválenie dohody o vystúpení, sú v dejinách britskej politiky jedinečné a sú dobrým signálom.

Mayovou požadovaný odklad brexitu do 30. júna nakoniec európski lídri na summite EÚ predĺžil až do 31. októbra s tým, že ak britský parlament schváli dohodu o vystúpení, odíde krajina z únie skôr. To však súčasne znamená, že sa Británia musí zúčastniť májových volieb do Európskeho parlamentu.

Účasť či neúčasť Británie na májových eurovoľbách

Británia 8. apríla oznámila, že podnikla nevyhnutné a zákonom stanovené kroky na účasť v májových voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať medzi 23. a 26. májom, v Británii 23. mája. Ak by sa nakoniec Británia volieb nezúčastnila, musí odísť z EÚ bez dohody 1. júna.

Nový Európsky parlament mal mať pôvodne v prípade odchodu Británie z EÚ ešte pred májovými eurovoľbami 705 namiesto doterajších 751 kresiel. Dvadsaťsedem zo 73 mandátov patriacich Britom sa malo rozdeliť medzi krajiny, ktoré boli vzhľadom na počet voličov oproti iným štátom znevýhodnené. Kreslá, ktoré mali po odchode britských poslancov zostať voľné, mali byť k dispozícii politikom z krajín, ktoré prípadne do EÚ vstúpia v budúcnosti.

Odchod bez dohody

Ak by sa Británia nezúčastnila eurovolieb, bude musieť odísť v sobotu 1. júna z EÚ bez dohody. Tento scenár, ktorý vzbudzuje obavy v ekonomických i politických kruhoch, by priniesol náhly odchod bez prechodného obdobia, ktorý by so sebou priniesol – prinajmenšom krátkodobo – pre obe strany rad praktických komplikácií. Británia by po 46 rokoch opustila jednotný trh a colnú úniu a jej ďalšie obchodovanie by sa riadilo pravidlami Svetovej obchodnej organizácie.
Británia a najmä EÚ v uplynulých mesiacoch vystupňovali prípravy na túto verziu odchodu, hoci zhodne tvrdia, že si ju neželajú.

Summit EÚ opätovne potvrdil, že únia nebude vyjednávať o už dosiahnutej dohode o odchode Británie z EÚ, ale je ochotná k zmenám v sprievodnej politickej deklarácii popisujúcu spoločnú predstavu budúcich vzťahov.
Predčasné parlamentné voľby Vláda by ich mohla vyhlásiť, ak parlament a vláda nedokážu prekonať svoje nezhody ohľadom brexitu. Voľbám by mohlo predchádzať hlasovanie v parlamente o vyslovení nedôvery vláde.

Žiadny brexit

Takýto obrat, ktorý má v britskom parlamente momentálne menšinovú podporu, by zahŕňal usporiadanie nových volieb resp. nového referenda, ktoré by zvrátilo výsledok prvého plebiscitu, ktorý v júni 2016 odhlasovalo brexit tesnou väčšinou 52 percent hlasov.

Podľa rozhodnutia súdu EÚ môže Británia jednostranne stiahnuť svoju žiadosť o vystúpení bez toho, aby si tento krok vyžadoval schválenie ostatných členských štátov. Predseda Európskej komisie Donald Tusk včera na summite uviedol, že Británia môže ešte zvážiť svoju stratégiu, prípadne „zrušiť brexit úplne“./agentury/

X X X

Harabin podal na Ústavný súd sťažnosť aj po 2. kole prezidentských volieb

Neúspešný kandidát na prezidenta SR Štefan Harabin podal na Ústavný súd (ÚS) SR aj po druhom kole volieb volebnú sťažnosť. Vychádza pritom z rovnakých dôvodov ako po prvom kole. V podaní označil marcové prezidentské voľby za nezákonné a neústavné, navrhuje ich vyhlásiť za neplatné a opakovať ich.

Podľa Harabina Zuzana Čaputová ako víťazka volieb prezidenta pri financovaní svojej volebnej kampane obišla zákon, a to i v dôsledku kumulácie priamej podpory kandidáta Roberta Mistríka, ktorý pred voľbami odstúpil, a tretích strán. O Harabinových sťažnostiach bude rozhodovať ÚS až po doplnení jeho pléna, ktoré je v súčasnosti pre chýbajúcich sudcov stále nefunkčné.

Termín na podávanie sťažností na prezidentské voľby uplynul v stredu (10. 4.). „K dnešnému dňu bolo na ÚS SR doručených päť podnetov týkajúcich sa volieb prezidenta Slovenskej republiky,“ uviedla vo štvrtok ústavná sudkyňa Jana Baricová vykonávajúca úlohy predsedu ÚS.

Podľa informácie z ÚS boli dve podania v stredu vybavené príslušným sudcom spravodajcom, a to odložením. Stalo sa tak s odkazom na paragraf zákona o ÚS, podľa ktorého „ak sudca spravodajca z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží“. Išlo o podanie občianky, ktorá namietala, že počas volebného moratória pred prvým kolom volieb bol hosť v relácii nemenovanej televízie „stopercentne presvedčený“ o tom, že sa bude konať aj druhé kolo. Podľa nej to bola manipulácia verejnou mienkou.

V druhom odloženom podaní sťažovateľ v rukou písanej sťažnosti namietal, že obvineným a odsúdeným v ústavoch na výkon väzby a trestu údajne nebolo umožnené voliť. V piatom podnete na ÚS ide o žiadosť o zastavenie a odloženie prezidentských volieb. Sťažovateľ v ňom okrem iného uvádza, že „niektorí kandidáti boli nie nezávislí, ale členmi určitej politickej strany“.

Podľa zákona o ÚS návrh na začatie konania vo volebných veciach možno podať do desiatich dní po vyhlásení výsledku volieb. ÚS má rozhodnúť o návrhu na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta do 90 dní od doručenia návrhu. „Ide však len o poriadkovú lehotu, ktorá nebráni Ústavnému súdu preskúmať ústavnosť volieb na základe podanej volebnej sťažnosti aj po lehote 90 dní,“ pripomína Baricová.

Aktuálne má ÚS len štyroch z celkového počtu 13 sudcov, keďže deviatim sudcom sa v polovici februára skončilo funkčné obdobie a noví zatiaľ neboli vymenovaní. ÚS je spôsobilý konať v pléne a uznášať sa, ak je prítomná aspoň nadpolovičná väčšina všetkých sudcov Ústavného súdu, teda najmenej sedem sudcov.

„Vzhľadom na to, že ide o veci týkajúce sa ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta Slovenskej republiky, chcem verejnosť uistiť, že sudcovia Ústavného súdu sa nimi budú zaoberať bezodkladne hneď ako bude Ústavný súd doplnený a plénum uznášaniaschopné, budú im venovať náležitú pozornosť a budú k nim pristupovať s odbornou starostlivosťou ako ku všetkým veciam. Ústavný súd spraví všetko, aby svoju úlohu splnil,“ uviedla Baricová.

V druhom kole volieb hlavy štátu, ktoré sa konalo 30. marca, zvíťazila Zuzana Čaputová so ziskom 58,4 percenta hlasov pred Marošom Šefčovičom, ktorého volilo 41,59 percenta voličov. V prvom kole volieb 16. marca skončil za Čaputovou a Šefčovičom ako tretí Harabin, keď získal 14,34 percenta hlasov. /agentury/

X X X

Dago Daniš: Odchádza minister, ktorý nevidel Bašternáka ani Kočnera

Dnes odchádza z vlády kľúčový spojenec premiéra Peter Kažimír. Bol považovaný za jedného z najlepších ministrov financií. Lenže – zdanie v mnohom klame. Kažimír bol politicky zodpovedný za Finančnú správu. A nepriamo aj za najväčšie kauzy, ktoré predvádzali podnikatelia ako Bašternák či Kočner.

Minister Kažimír mal šťastie na predchodcov.

Nástupca Počiatka

Po voľbách 2012 nahradil Ivana Mikloša, ktorému v rukách vybuchol nový a celkom nefunkčný daňový informačný systém. Mikloša to obralo o zvyšky dôveryhodnosti. Pri pokusoch o modernizáciu a digitalizáciu daňovej správy škaredo zlyhal.
Pred Miklošom bol ministrom financií podnikateľ a figúra Smeru Ján Počiatek. Ten bol známy tým, že nezvykol pracovať viac ako hodinu denne. Po finančnej kríze (2009) sa ministrovi Počiatkovi rozpadol rozpočet.

Minister Peter Kažimír pôsobil v porovnaní s predchodcami ako profesionál a finančný puritán. Darilo sa mu upratať a držať v norme verejné financie. A hlavne: podarilo sa mu veľmi výrazne znížiť rozkrádanie štátnych financií cez podvody s DPH. Nové prísnejšie pravidlá pre firmy osekali úniky na DPH o miliardy eur.
Za „makro“ čísla si Kažimír zaslúži uznanie. Tu sa však jeho zásluhy končia.

Politické kauzy

Minister Kažimír celkom pohorel pri daňových škandáloch s politickým pozadím. Teda pri kauzách štátom chránených „podnikateľov“, ktoré predvádzali Bašternák alebo Kočner.

Pri Bašternákovi a Kočnerovi nezlyhávala len polícia, ale hlavne Finančná správa. Tá bola pri tlaku na vyšetrovanie daňových podvodov „vyvolených“ podozrivo nedôsledná. Priamu zodpovednosť za úrad niesol jeho šéf Imrecze. Do funkcie ho pretlačil Smer.

Politickú zodpovednosť za Finančnú správu a jej prezidenta však niesol minister financií. Imreczeho do funkcie vymenoval Kažimír. Že to dostal príkazom od strany, ho nijako neospravedlňuje.

Finančná správa za éry Imreczeho a Kažimíra celkom zlyhávala pri postihovaní ľudí, ktorí mali krytie Smeru. Podnikateľov rozdeľovala na dve skupiny. Na tých, ktorí museli po kontrolách daňovým úradom doplatiť každý cent. A na tých vyvolených, ktorí po daňových kontrolách dostali na účet milióny eur – na základe podvodných a zle preverených vratiek DPH.

Bašternák a Kočner

Bašternákova kauza s fiktívnymi nákupmi bytov vo Five Star Residence a Kočnerova kauza s fiktívnou kúpou hotelov na Donovaloch sa začali ešte za Radičovej vlády. Teda za éry ministra financií Mikloša. Prispel k nim aj kolaps daňového systému začiatkom roka 2012.

Pri daňových podvodoch však nie je dôležitý začiatok, ale koniec. Finančná správa vyplatila Bašternákovi aj Kočnerovi po dva milióny eur na základe fiktívnych obchodov. Realizovali sa v rokoch 2010 - 2012. Tá istá suma by sa za normálnych okolností mala neskôr vrátiť na účet daňových úradov.

Alebo: po kontrole a podozreniach z podvodu by sa vratky DPH vôbec nemali vyplatiť.

Lenže daňové kontroly, uzavreté už za Ficovej vlády a Imreczeho, vo firmách Bašternáka a Kočnera nezistili nič podozrivé. Finančná správa im poslala na účty milióny eur.

Navyše, štátu sa na konci cez DPH nevrátilo nič. Bašternák aj Kočner neskôr svoje firmy, zaťažené daňovými dlhmi, zlikvidovali a odpratali aj s účtovníctvom na zahraničných vlastníkov.

V tejto fáze podvodov mala Finančná správa povinnosť konať. Teda obrátiť hore nohami všetky firmy Bašternáka a Kočnera, spočítať im všetky úniky DPH a tlačiť na stíhanie. Hoci aj opakovane, na viac pokusov. Išlo predsa o rozsiahle rozkrádanie štátnych financií v celkovom objeme, ktorý mohol prekročiť 10 miliónov eur.

Finančná správa však po miliónových daňových nedoplatkoch Bašternákových (Kočnerových) firiem urobila len bežné kontroly. Spracovala podnet na policajné vyšetrovanie. A tým sa to skončilo.

Vyšetrovateľka Tatiana Ujváryová na stíhanie Bašternáka nevidela dôvod. Prekvapení úradníci Finančnej správy chceli podať na rozhodnutie vyšetrovateľky sťažnosť. No nemal ju kto podpísať. Vedenie daniarov zahralo mŕtveho chrobáka.
Podobne to vyzeralo aj s kontrolami a vyšetrovaním Kočnera. Vyšetrovateľ NAKA Štefan Jombík prípad odložil. A Finančná správa ostala ticho. Veď išlo len o pár miliónov eur, nie?

O obrat sa postaral až tlak opozície, médií a verejných protestov po voľbách 2016.

Čistky a manipulácie

Aby sme neboli nespravodliví, musíme uznať, že na Finančnej správe pracovali a pracujú stovky slušných a poctivých úradníkov, ktorí si plnili povinnosti.

V roku 2014 mali na stole niekoľko prípadov, ktoré boli natoľko veľké a jasné, že ich nebolo možné ignorovať. Patrili medzi ne aj podvody a mamutie daňové nedoplatky Bašternáka a Kočnera. Už sa nedali prehliadať.
Presne v tom čase však Kažimírov nominant Imrecze podnikol bezprecedentný krok. Nariadil masívnu reorganizáciu Finančnej správy, pri ktorej sa rozložili kľúčové kontrolné útvary. A vymenili sa desiatky šéfov a daňových kontrolórov. Volalo sa to reorganizácia, v skutočnosti to však boli čistky.

„Išlo o zbavovanie sa ľudí, ktorí sa dostali vo vyšetrovaní trestných činov tak ďaleko, že to mohlo byť nebezpečné pre ľudí z najvyšších miest.“ Takto to zhodnotil bývalý funkcionár Finančnej správy Peter Cvik. Imrecze zrušil všetky pracoviská Odboru závažnej colnej a daňovej kriminality. A nielen to.

Novým šéfom kľúčového Kriminálneho úradu Finančnej správy sa stal Ľudovít Makó. Prišiel zo súkromnej bezpečnostnej služby Abas, ktorá spolupracovala s ďalšou bezpečnostnou agentúrou Bonul. Tá patrí nitrianskym oligarchom bödörovcom. Makó bol považovaný za človeka blízkeho policajnému prezidentovi Gašparovi a oligarchovi Norbertovi Bödörovi.

Kruh sa tým uzavrel. Bödörovci mali pod palcom vedenie polície (Gašpar). Vedenie NAKA (Krajmer, Hraško). Aj vedenie Kriminálneho úradu Finančnej správy (Makó).

Po roku 2014 bol Bašternák v bezpečí. Pod ochranou. Zrejme aj preto, že Kaliňákovi prihral výnosné realitné firmy. A Ficovi luxusný byt.

Kto im to zráta

Spravodlivosť sa začala pomaly presadzovať až po vražde Jána Kuciaka. Bašternák sa musel priznať k daňovým podvodom (ktoré vyšetrovateľka Ujváryová nevidela) a skončil v base. Kočner je stíhaný za kauzu Donovaly a od júna 2018 je vo väzbe za kauzu falšovania zmeniek.
Lenže – napriek tomu ostal Bašternák pod ochranou zhora.

Finančná správa je pri miliónových podvodoch s DPH povinná vypracovať sumár všetkých daňových únikov firiem závadovej osoby za všetky obdobia ich podnikania. V prípade Bašternáka môže ísť podľa poslanca SaS Rajtára o viac ako 10 miliónov eur (ktoré by mali Finančnej správe chýbať). Následne, po zisteniach Finančnej správy, by mala konať polícia a prokuratúra.

Bašternák však sedí len za dva milióny, na ktoré mu prišli investigatívni novinári. O súhrnnom protokole, ktorý by pri všetkých Bašternákovych firmách – alebo bytoch – mala vypracovať Finančná správa a jej Kriminálny úrad, nevieme nič.
Takisto nie je známe, že by Finančná správa vypracovala súhrnný protokol k daňovým podvodom pri všetkých obchodoch Kočnerovych firiem.

Súdruhovia to akosi nestihli spočítať. Zato poniektorí sa stihli včas odpratať.
Aby sme to zhrnuli: na pamätnej tabuli ministra financií a dlhoročného Ficovho vicepremiéra Kažimíra by mali byť veľkým písmom vytesané dve slová. NÁŠ ČLOVĚK, aktuality.sk

X X X

Danko si robil v RTVS kampaň. Vybrali mu aj špeciálnu moderátorku

V RTVS to opäť začína vrieť. Podľa informácií Aktuality.sk veľká časť redaktorov domáceho spravodajstva rozhlasovej časti RTVS vyjadrila dnes ostrý nesúhlas s najnovším vydaním rozhlasovej relácie Z prvej ruky. V nej približne polhodinu rečnil predseda SNS Andrej Danko bez reálnej oponentúry.

Témou relácie bolo predovšetkým zriadenie ministerstva cestovného ruchu, ktoré presadzuje SNS. RTVS pritom nedala priestor opozičnému názoru. Miesto druhého hosťa totiž patrilo prezidentovi Zväzu cestovného ruchu Marekovi Harbuľákovi. Sám Danko vo vysielaní povedal, že spolu pritom presadzovali rekreačné poukazy.

Nebola to jediná anomália tohto vydania Z prvej ruky. Okrem neprítomnosti zástupcu opozície, RTVS vybrala šéfovi SNS aj moderátorku. Prvýkrát sa v tejto úlohe predstavila redaktorka Monika Maťová, ktorá inak vyrába príspevky pre televíznu časť telerozhlasu.

„Vo vláde nemajú svoje ministerstvo a teda nikoho, kto by systematicky presadzoval ich potreby. Minimálne kompetencie sú rozdrobené v ministerstve dopravy, kultúry alebo školstva, ale iba okrajovo. Podnikatelia v cestovnom ruchu sa dlhodobo dožadujú systémového riešenia. Do toho prichádza SNS s koncepciou vytvorenia ministerstva cestovného ruchu,” prečítala moderátorka na začiatku programu.

Prehľadný televízny program na týždeň aj s archívom

Zjazdovky aj bez povolenia

Maťová pritom Danka zásobovala aj takýmito otázkami: Pán Danko naozaj treba ministerstvo? Pán Danko, aká je vaša predstava? Pán Danko, budete ako jedna z vládnych strán reagovať na potreby podnikateľov v cestovnom ruchu?
A podobné otázky padali aj na šéfa Zväzu cestovného ruchu: Súhlasíte s tvrdením pána Danka, že toto je cesta? Čo konkrétne by ste akútne potrebovali upraviť v legislatíve?

Šéf SNS pritom vyhlásil, že cestovný ruch je jeho srdcovkou. A okrem toho, že by chcel vidieť ministerstvo cestovného ruchu už od začiatku budúceho roka, naznačil, že štát by mal viac vychádzať v ústrety developerom, ktorí v tomto odvetví pôsobia. A to zrejme aj na úkor ochrany životného prostredia.

Danko tiež tvrdil, že „s vypätím všetkých síl suplujem teraz takýto rezort a snažím sa to koordinovať”.
„Napriek tomu, že som predseda národnej rady, tak som veľa vecí, ktoré týmto ľuďom pomohli, presadil,” dodal predseda SNS, aktuality.sk

X X X

Penzijný strop Kiska podpísal, ústava ho zakotvila na 64 rokov

Od júla tohto roka sa zavedie strop na dôchodkový vek na úrovni 64 rokov. Prezident SR Andrej Kiska podpísal ústavný zákon, ktorý koncom marca schválila Národná rada SR. Žena, ktorá vychovala jedno dieťa, tak bude mať právo ísť do dôchodku najneskôr v 63,5 roku. Ak žena vychovala dve deti, bude môcť ísť do penzie najneskôr v 63 rokoch a žena s tromi a viacerými vychovanými deťmi bude mať strop na dôchodkový vek na úrovni 62,5 roku.

Za schválenie ústavného zákona v marci hlasovalo 91 poslancov, 37 bolo proti a 15 zákonodarcov sa zdržalo hlasovania. Zavedenie stropu na penzijný vek okrem poslancov za Smer-SD podporili poslanci za Slovenskú národnú stranu, Sme rodina, Ľudovú stranu Naše Slovensko, traja poslanci za Most-Híd a nezaradení poslanci Alena Bašistová, Rastislav Holúbek, Juraj Kolesár, Peter Marček a Martina Šimkovičová.

Schválený ústavný zákon obsahuje aj ustanovenia o tom, že primerané hmotné zabezpečenie v starobe sa vykonáva prostredníctvom priebežne financovaného dôchodkového systému a systému starobného dôchodkového sporenia, ako aj o tom, že štát podporuje dobrovoľné sporenie na dôchodok. Do ústavného zákona vložili poslanci za Smer-SD aj ustanovenia o minimálnej mzde. V návrhu ústavného zákona sa uvádza, že „každý zamestnanec má právo, aby jeho odmena za vykonanú prácu nebola nižšia ako minimálna mzda“. Podrobnosti o úprave minimálnej mzdy ústavný zákon ponecháva na obyčajný zákon./agentury/

X X X

Marianovi Kočnerovi zrušili obvinenie v kauze golfového areálu v Báči

Úrad Špeciálnej prokuratúry zrušil Marianovi Kočnerovi obvinenie v prípade golfového areálu v obci Báč. Ako ďalej informuje portál TV JOJ noviny.sk, podnikateľ a ďalšie osoby boli v tejto kauze obvinené pre zločin poškodzovania veriteľa spolupáchateľstvom. "Prokurátor nariadil vyšetrovateľovi vo veci konať a opäť rozhodnúť," informuje portál.

Noviny.sk pripomínajú, že Mariana Kočnera a ďalšie dve osoby vyšetrovateľ Národnej finančnej jednotky NAKA obvinil 12. novembra 2018. „Pred obvinením polícia vypočula Mariana Kočnera spolu s ďalšími svedkami a poškodenými. Zabezpečili množstvo listinných dôkazov aj dokumenty zo správy Katastra nehnuteľností ako aj listiny dokumentujúce priebeh dražby,“ informuje portál.

Kauza golfového ihriska v obci Báč spočíva podľa portálu v tom, že Marian Kočner cez zložité bankovo-úverové operácie údajne ovládol lukratívny golfový areál s pozemkami po tom, ako jeho firma získala lukratívnu pohľadávku.

„Pôvodným developerom združeným v spoločnosti Welten poskytla predtým Tatra banka úver viac ako 4,5 milióna eur. Neskôr sa Tatra banka za nejasných okolností rozhodla vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Následne vymáhanú pohľadávku vo výške viac ako 2,7 milióna eur predala,“ píšu noviny.sk.

Akcionári Welten s postupom banky nesúhlasili, novým veriteľom golfového areálu sa stala firma Inkasný servis, ktorú ovládal Marian Kočner. „Od toho okamihu sa začali spory, ktoré následne začala vyšetrovať polícia. Vyšetrovanie vyústilo do obvinenia Mariana Kočnera a ďalších obvinených, ktoré aktuálne dozorový prokurátor zrušil,“ dodal portál./agentury/

X X X

Predčasné voľby: Fico aj SNS by sa zbavili Pellegriniho. Most-Híd môže skončiť

Predčasné voľby by mohli byť vykúpením pre všetky koaličné strany. Na druhej strane ale aj rizikom pre mnohých politikov Smeru-SD, Mostu-Híd a SNS, že by to bola ich labutia pieseň.

„Sme stabilná koalícia a chceme dovládnuť do konca volebného obdobia. Predčasné voľby rozhodne vylučujeme.”
Aj takéto ubezpečenia zaznievajú z úst vládnych politikov po viacerých roztržkách, keď premiér Peter Pellegrini či predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) žonglovali termínom predčasné voľby. A hoci teraz už túto možnosť nespomínajú, myšlienka je stále živá.

Čo by teda Smer-SD, Most-Híd a SNS získali, respektíve stratili, ak by sa ich „hrádza proti extrémizmu“ rozsypala skôr ako v marci 2020?
Aktuality.sk vám prinášajú prehľad plusov a mínusov pre každú z vládnych strán.

Predčasnými voľbami Smer obíde citlivé výročia

+ sťažia nástup strany Andreja Kisku
+ vyhli by sa výročiam Nežnej revolúcie a vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
– strana by ťažko vysvetľovala voličom, prečo zradila vlastného premiéra
– predčasné voľby by mohli ohroziť jednotu v strane
– skrátil by sa čas na odpútanie sa od historicky nízkych preferencií

+ Tu platí, že čo je dobré pre predsedu vlády Petra Pellegriniho, nemusí byť dobre pre predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Pre lídra strany by bolo plusom predčasných volieb fakt, že sa zbaví Pellegriniho na čele vládneho kabinetu. Zatiaľ čo totiž premiérovi funkcia prináša raketový nárast popularity, Ficova obľuba sa potáca za vodcom extrémistov Mariánom Kotlebom.

+ Robert Fico sa nevzdal myšlienky, že sa vráti na úrad vlády opäť ako premiér. Aj preto sa už neštíti spolupráce s fašistami a pre tento svoj cieľ je ochotný ísť aj do predčasných volieb.

+ Možný jesenný termín predčasných volieb by z koaličných strán najviac vyhovoval práve Smeru-SD. Ak by sa totiž konali parlamentné voľby v riadnom marcovom termíne, čelili by dvom zásadný výzvam: nespokojní voliči by išli do volebných miestnosti tesne po druhom výročí vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Hnev ľudí je pritom namierený predovšetkým voči Ficovi a jeho podpredsedovi Robertovi Kaliňákovi. Druhou výzvou je fakt, že kampaň by prebiehala v čase, kedy si Slovensko bude pripomínať 30. výročie udalostí z Novembra 89. A opäť sa dá očakávať, že ľudia to dajú kampaňujúcim vládnym politikom poriadne pocítiť.

– Predseda Smeru-SD si nemôže byť istý, že ak podrazí nohy vláde Petra Pellegriniho, nezostane na ňom biľag toho, kto to bude musieť voličom vysvetľovať. A to je asi to posledné, čo by Fico chcel.

– Robert Fico si navyše nemôže byť istý, či by v prípade vyvolania predčasných volieb udržal stranu jednotnú. Hoci sa snaží s Pellegrinim vystupovať ako silný tandem, v politických kuloároch sa meno súčasného premiéra spája aj s pripravovanou stranou exministra zdravotníctva a vnútra Tomáša Druckera.

– Smer-SD podľa ostatného prieskumu agentúry AKO po dlhých rokoch klesol pod 20 percent. A hoci stále zostáva najsilnejším politickým zoskupením, musel by ísť do širšej koalície, než je tomu teraz. A to by zrejme znamenalo aj menší kúsok pri rozdeľovaní povolebného koláča. Robert Fico si ale stále verí, že dokáže svoju stranu dostať opäť do vyšších voličských sfér.

Most-Híd môžu skoršie voľby zničiť

+ sťaženie nástupu strany Andreja Kisku

+ ak by Most-Híd vyhodili z koalície, mohol by v očiach voličov získať

– zlou komunikáciou by mohli stratiť podporu a skončiť mimo parlamentu

+ Ktorá vládna strana je najviac ohrozená plánovanou politickou stranou Andreja Kisku? Béla Bugár vie, že je to práve jeho strana. Ak by teda mohol Most-Híd nejako oklieštiť čas pre tohto politického nováčika, predčasné voľby by boli jedným z možných riešení.

V Moste si však uvedomujú, že predčasné voľby by zrejme tak či tak výraznejšie nezbrzdili nástup kiskovcov. Aj nedávne prezidentské voľby ukázali, ako rýchlo sa môže stať z pomerne neznámej Zuzany Čaputovej líderka predvolebných prieskumov a napokon aj víťazka. Kiskova štartovacia pozícia je pritom výrazne lepšia.

+ Medzi Bugárom a Ficom zostáva stále napätie, ktoré odštartovalo pri voľbe kandidátov na ústavných sudcov. Niektoré kuloárne informácie hovoria o tom, že šéf Smeru-SD sa pohráva s myšlienkou vyhodiť Most-Híd z koalície a dovládnuť s podporou extrémistov. Zoči-voči takejto alternatíve sú predčasné voľby pre Bugára rozhodne prijateľnejším riešením. Navyše, keď vinu za nich by mohol zvaliť na Fica.

Predčasné voľby sú však v Moste vnímané ako krajné riešenie. Pokiaľ sa s partnermi aj po tvrdých výmenách napokon budú schopní dohodnúť, radšej by zostali v súčasnom zložení až do marca 2020.

± Most-Híd má už niekoľko mesiacov preferencie v zóne ohrozenia, teda okolo 5-6 percent. Na týchto hodnotách sa strana pohybovala ešte pred tým, než svojimi hlasmi prispela k zákazu spievania cudzej hymny na našom území.
Bugárovci vedia, že ich parlamentná budúcnosť je viac než neistá. Ich uvažovanie sa ale v tejto súvislosti môže uberať dvoma cestami: „poďme do predčasných volieb a dúfajme, že kampaňou tento pokles zastavíme.” Tiež si ale môžu hovoriť „horšie to už s nami nemôže byť, vydržme do marca, dovtedy to prehrmí a stihneme ešte otvoriť pár ciest a rozdať eurodotácie našim ľuďom na juhu”. Otázka preferencií je tak v prípade Mostu-Híd jeho plusom aj mínusom pri potenciálnych predčasných voľbách.

– Zatiaľ čo dlhé mesiace sa Béla Bugár a Andrej Danko prezentovali ako zohratá dvojka, ich vzťah má čoraz viac trhlín. Predseda Mostu-Híd musí čeliť kritike vlastných členov pre cesty šéfa SNS do Ruska a Bugára nebavia Dankove večné výhrady voči ľuďom s jasným proatlantickým ako štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák či predsedníčka parlamentného zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová.

Napriek tomu to ale nechce byť ani Bugár, z ktorého ruky by zaznel štartovací výstrel na predčasné voľby. Ako skúsený politický mazák ale vie, že takýto výstrel by pre neho a jeho stranu mohol byť tým posledným.
Sponzori by ich radšej udržali vo vláde

+ od predčasných volieb si strana sľubuje nárast popularity

+ zbavili by sa Petra Pellegriniho, ktorého Andrej Danko nepovažuje za partnera

– v prípade slabého výsledku by prišlo viacero ľudí o svoje miesta

– sponzori strany by mohli prísť o rozbehnuté obchody

+ Verejným tajomstvom je, že podľa interných prieskumov sú preferencie SNS pod hranicou 5 percent. Pre politikov tejto strany by to znamenalo dať zbohom nielen vládnym, ale aj parlamentným stoličkám. A predseda tejto strany Andrej Danko je presvedčený, že najlepšou cestou ako tento trend zastaviť sú predčasné voľby. Práve preto je to on, kto robí všetko preto, aby jeho koaličným partnerom praskli nervy a zahlasovali za túto možnosť.

+ Hoci sa líder SNS rád prezentuje ako politik zmieru, pre svoju existenciu a zvyšovanie politického výtlaku, potrebuje neustály konflikt. A kde nájde lepšiu zápletku, než v predvolebnej kampani?

+ Nielen Robert Fico, ale aj Andrej Danko by sa rád zbavil súčasného predsedu vlády. Predseda SNS to povedal jasne: Pellegrini je vo svojej funkcii len náhodou a rozhodne pre neho nie je partnerom na riešenie politických otázok. A predčasné voľby sú pre Danka v takom prípade veľmi lákavou predstavou.

– Viacerým súčasným poslancom je jasné, že so súčasnými preferenciami SNS by to mohli byť práve oni, kto príde o lukratívny plat. Preto ich ochota ísť do dobrodružstva zvaného predčasné voľby rozhodne nebude veľmi veľká, aktuality.sk

X X X

Česká polícia našla v dodávke 13 utečencov vrátane detí

Česká cudzinecká polícia dnes zastavila na 162. kilometri D1 na Vysočine dodávku, ktorá prevážala 13 utečencov, z toho tri asi štvorročné deti. Všetci sa tiesnili za falošnou prepážkou. Mercedes s evidenčným číslom Veľkej Británie viedol Litovčan. Podľa polície je podozrivý z prevádzačstva. V tlačovej správe to uviedol Jozef Bocan, hovorkyňa Policajného prezídia ČR. Štátnu príslušnosť prevážaných neuviedol. Policajti dodávku zastavili o 9:00. Na auto sa zamerali vďaka poznatkom z medzinárodnej spolupráce.

Predpokladali, že by vozidlo mohlo slúžiť na nelegálny prevoz ľudí. „Teraz budú cudzinci prevezení k prvotným úkonom na Krajské riaditeľstvo polície kraja Vysočina – odbor cudzineckej polície, kde sa rozhodne o ich ďalšom osude,“ uviedol Bocan. Na odhalenie nelegálneho prevozu ľudí cez české hranice a ich pobyt v Českej republike sa zameriava policajná akcia Dodávka./agentury/

X X X

Bývalý šéf nemeckej tajnej služby kritizoval Merkelovej imigračnú politiku

Bývalý šéf nemeckej vnútroštátnej spravodajskej služby Hans-Georg Maassen tento týždeň ostro kritizoval imigračnú politiku kancelárky Angely Merkelovej. Maassen vo vysielaní maďarskej verejnoprávnej televíznej stanice M1 povedal, že Merkelová nedokázala primerane obmedziť počet žiadateľov o azyl a ilegálnych migrantov prichádzajúcich do Nemecka.

Zatiaľ čo tento počet od roku 2015 klesá, Nemecko im na svoje územie stále umožňuje voľný vstup, aj keď ich prichádza už menej, povedal počas 25-minútového rozhovoru, ktorý – ako vo štvrtok napísala agentúra DPA – odvysielala v pondelok maďarská televízia.

Maassen povedal, že stimuly na príchod do Európy zostávajú pre imigrantov z Afriky a Blízkeho východu vysoké. Podľa neho sa neprijali „potrebné opatrenia, aby sa tento imigračný tlak minimalizoval a títo ľudia k nám neprichádzali“.
Maassen dodal, že už od roku 2015 je jasné, že do nemeckej spoločnosti taký veľký počet utečencov nie je možné integrovať.

DPA si všíma, že Maassenov najnovší rozhovor odvysielaný v maďarskej verejnoprávnej televízii, ktorá má podporu premiéra Viktora Orbána – hlavného protiimigračného hlasu, ktorý sa opakovane v Bruseli dostáva do sporu s predstaviteľmi Európskej únie – pravdepodobne pritiahne pozornosť verejnosti.
Maassen odišiel z čela Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) vlani v novembri po kritike, že nebral dostatočne vážne očividné násilie zo strany krajnej pravice v meste Chemnitz. /agentury/