iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegrini: V ministrovi Kažimírovi som mal oporu

V dosluhujúcom ministrovi financií Petrovi Kažimírovi mal predseda vlády Peter Pellegrini (obaja Smer) oporu aj v ťažkých chvíľach. Uviedol to pred rokovaním vlády v Bardejove, ktoré je pre Kažimíra posledným. Môžem mu len ďakovať a úprimne sa tešiť z toho, čo sa mu podarilo. Je to jeden z najdlhšie slúžiacich ministrov momentálne v Európe a odchádza na významný post guvernéra Národnej banky Slovenska, poznamenal s tým, že im bude veľmi chýbať.

A mne osobne vo vláde určite, pretože v ňom som mal veľmi dobrého ‚parťáka‘, mal som v ňom oporu, aj v tých ťažkých chvíľach to bol človek, ktorý sa vedel postaviť za správnu vec, aj keď to nie vždy bolo populárne, a to mi bude chýbať a za to som mu vďačný, dodal.

Kažimír má podať demisiu v Prezidentskom paláci vo štvrtok (11. 4.) o 9.30 h. Predseda Smeru Robert Fico navrhne predsedníctvu strany za nového ministra financií Ladislava Kamenického. To o novom šéfovi rezortu rozhodne pravdepodobne v budúcom týždni v pondelok (15. 4.) alebo utorok (16. 4.). Do jeho vymenovania má viesť ministerstvo financií premiér. Nový minister by mal nastúpiť do funkcie po Veľkej noci. /agentury/

X X X

Čižnár nemal odísť

V rubrike Politická aréna uverejňujeme komentáre zástupcov strán na aktuálne témy. Dnes píše Veronika Remišová (OĽaNO) o generálnej prokuratúre.

Šokujúce informácie o priateľskej komunikácií vedenia generálnej prokuratúry s ľuďmi, ktorí sú dnes obvinení z vrážd, rozpútali diskusiu o stave prokuratúry. Objavujú sa hlasy, podľa ktorých by mal niesť zodpovednosť aj generálny prokurátor a mal by zo svojej funkcie predčasne odísť. Tieto volania sú nebezpečné a nastoleniu spravodlivosti v budúcnosti vôbec nepomáhajú.

Čižnárovo peklo

V Čižnárov neprospech hovorí množstvo skutočností. Po pekle, ktoré sľuboval rozpútať krátko po vražde, zostala skôr rozpačitosť z jeho mediálnych výstupov, ktoré nedosahovali úroveň šéfa kľúčovej štátnej inštitúcie. Pri kauze šikanovania farmárov na východe síce otvorene kritizoval ministerku Matečnú, ale na konkrétne výsledky vyšetrovaní stále čakáme.

Body mu nepridal ani postoj k mimoriadne závažným tvrdeniam elitného prokurátora Špirka, ktorý vyšetroval podozrenia z korupcie vedúce ku Kaliňákovi a Počiatkovi a bol zvláštnym spôsobom od prípadu odstavený. Jeho vystúpenie Čižnár prirovnával k záhradnej párty a doteraz nevieme, ako vyšetrovanie celého prípadu pokračuje. Spochybňovať by sa dal aj rozpačitý prístup prokuratúry v kauze únosu vietnamského občana vládnym špeciálom a mnohé ďalšie.

Čižnár sa ohradzuje, a právom, proti vstupovaniu politikov do práce prokuratúry. Čo však zabudol povedať, že v prvom rade by do práce prokuratúry nemali vstupovať mafiánske kontakty, oligarchovia, či záujmy tých, ktorí momentálne vládnu. Pri volaní po odchode Čižnára treba ale objektívne posúdiť, do akej miery o toxických kontaktoch svojich podriadených vedel, aká je jeho osobná zodpovednosť za prepojenia mafie a prokuratúry a či využil všetky nástroje, ktoré mu zákon umožňuje na to, aby sa s týmito osobami a prepojeniami vysporiadal.

V každom prípade by požiadavka na okamžitý odchod Čižnára bola celkom logická o to viac, že ak bol prokuratúre pod nosom unesený štát, potom ako inštitúcia fatálne zlyhala a zodpovednosť nesie jej najvyšší predstaviteľ. Zjednodušene by sa dnes dalo povedať, že očista prokuratúry sa vybaví za niekoľko minút tým, že „ulica“ vyhodí z funkcie polovicu úradu.

Hrozba čudného spojenectva

Realita je však o niečo zložitejšia. Prokuratúra je jednou z kľúčových inštitúcií štátu, chráni práva fyzických a právnických osôb a štátu. Je povinná konať vo verejnom záujme a právny poriadok Slovenskej republiky jej na to poskytuje silné postavenie a právomoci. Z histórie vieme, že čím silnejšia inštitúcia, tým opatrnejšie musíme pristupovať k akejkoľvek neštandardnej zmene, pretože sa často stane, že sa v dobrom úmysle otvoria dvere niečomu ešte horšiemu.

Funkčné obdobie generálneho prokurátora sa končí v lete budúceho roka, kedy bude pri moci už nová vláda. Preto sa pri volaní po okamžitom konci generálneho prokurátora musíme okamžite pýtať, čo nastane potom. Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej spustila lavínu, ktorú táto vládna partaj už nevie zastaviť a polícia a prokuratúra si zrazu musí plniť svoje zákonné povinnosti.

Predčasné vyhnanie Čižnára z úradu by mohlo otvoriť cestu zvláštnej skupine, ktorá sa začína formovať v parlamente. Hovoríme o spojenectve strán SMER-SNS-MOST-KOTLEBA-SME RODINA, ktoré sa ukázalo pri viacerých hlasovaniach. Kto vie dnes zaručiť, že by táto skupina v predčasnej voľbe generálneho prokurátora nezvolila niekoho, kto by štát zavliekol pod absolútnu kontrolu mafie?

Stále treba mať na pamäti, že kontrola nad prokuratúrou je kľúčová pre tú istú partiu, ktorá chce mať pod kontrolou aj Ústavný súd.

Prokuratúra potrebuje očistu

Prokuratúra potrebuje zmenu, tá sa však musí realizovať po mimoriadne citlivom uvážení. V záujme štátu a spravodlivosti sú silné inštitúcie, ktoré nepodliehajú politickým ani nijakým iným tlakom. Pri zmenách potrebujeme plán, ako zabezpečiť pokračovanie systému a zároveň odstrániť všetky nežiaduce vplyvy. Následok masívnych výmen na prokuratúre bez toho, aby existoval plán B môže skončiť veľmi zlým scenárom.

V súčasnej situácií je prvým krokom dôrazne pripomínať kompetentným, aby si dôsledne plnili svoju ústavnú a zákonnú povinnosť. Túto úlohu si na Slovensku aktívne plní občianska spoločnosť, novinári, a aj opoziční politici. Hlavne vďaka tomu pokračuje vyšetrovanie vraždy a hlavne vďaka tomu si vládna koalícia zatiaľ netrúfa otvorene vyšetrovanie sabotovať. Vo vzťahu k prokuratúre treba ale veľmi opatrne pristupovať k snahám diktovať zvonku to, ako má v ktorej veci rozhodnúť.

Podobne ako pri polícií, kľúčové je nechať policajtov robiť si nezávisle svoju robotu a zároveň eliminovať všetko, čo ich robotu ovplyvňuje. Nakoniec, právny poriadok Slovenskej republiky na to poskytuje všetky nástroje, od disciplinárnych konaní, interných vyšetrovaní, inšpekciu a podobne. Druhým krokom bude opäť čo najsilnejšia požiadavka verejnosti a demokratických politikov po skutočne čestných, profesionálnych a nezávislých osobách na kľúčových pozíciách prokuratúry.

Úloha pre novú vládu

Predtým, ako Čižnára definitívne zaradíme do plejády úradníkov, ktorí poslušne drukovali vládnej moci, možno stojí za pokus mu pripomenúť jeho súčasné postavenie. Pred Čižnárom a jeho úradom dnes stojí kľúčová úloha: vyšetrovať, stíhať (aj ex offo) bez rozdielu aj také kauzy, ako podozrenia z prepojenia mafie na úrad vlády, rozkrádanie eurofondov, šafárenie smeru a SNS na Pôdohospodárskej platobnej agentúre, farmárov a ďalšie, ktoré dnes traumatizujú spoločnosť. Je to jedinečná šanca zachovať si profesionálnu česť a svoje funkčné obdobie dokončiť bez hanby. A zrejme aj posledná.

Úloha Čižnára je v princípe jednoduchá: zachovať sa tak, ako mu ukladá zákon – teda neobzerať sa ani napravo, ani naľavo a zabezpečiť, aby si jeho úrad len dôsledne, razantne a hlavne nezávisle plnil všetky svoje povinnosti. Bez ohľadu na politické tlaky, kamarátov, oligarchov či spolužiakov. To by na začiatok očisty prokuratúry stačilo.

Čo sa týka jeho bývalého námestníka Šufliarskeho, ten by mal vzhľadom na už známe skutočnosti a jeho komunikáciu s Kočnerom odísť. Zároveň považujem za samozrejmé, že sa voči nemu začne minimálne disciplinárne konanie. Vzhľadom na to, že Kočner je obvinený aj z objednávky vraždy, je namieste aj trestné vyšetrovanie, či nemohlo dôjsť k zneužitiu právomoci verejného činiteľa a iným trestným činom.

Nevyháňajme generálneho prokurátora Čižnára z funkcie, pretože sa nám môže stať, že do volieb si táto vládna koalícia obsadí všetky dôležité pozície v štáte. Je už takmer isté, že policajným prezidentom sa stane nominant tejto vládnej koalície a súčasný policajný prezident Lučanský. Ak si vládna koalícia pred voľbami nominuje ešte aj svojho generálneho a špeciálneho prokurátora, vyšetrenie najmä politicky citlivých káuz bude v nedohľadne. Potrebujeme čestných a profesne zdatných odborníkov, aby sme vrátili spravodlivosť znovu na Slovensko.
Autorka je poslankyňa OĽaNO,

X X X

Čaputová si oproti Kiskovi polepší. Aký plat bude mať nová prezidentka?

Zuzana Čaputová bude mať o vyše štyritisíc eur vyšší príjem oproti Andrejovi Kiskovi, keď pred piatimi rokmi nastupoval do úradu. Končiacemu prezidentovi prilepšilo až rozmrazenie platov poslancov na začiatku tohto roka.

Novozvolená hlava štátu Zuzana Čaputová si platovo prilepší oproti Andrejovi Kiskovi, ktorého v polovici júna nahradí v paláci. Keď pred piatimi rokmi prezident začínal vo funkcii, prislúchal mu podľa vtedy platnej legislatívy plat vyše 9-tisíc eur vrátane paušálnych náhrad.

Teraz, keď vo funkcii dosluhuje, sa jeho hrubý mesačný príjem z výkonu verejnej funkcie pohybuje na úrovni, ktorá je o viac ako štyri tisíc eur vyššie. Ide o sumu 13 483,76 eura. Tiež vrátane paušálnych náhrad.
Prezidentskú ochranku už má, prezidentský plat nie

Rovnaké platové pomery sú pripravené aj pre novú prezidentku. Po oficiálnom oznámení výsledkov volieb jej síce už pridelili ochranku, ale na plat si ešte počká. Nárok naň jej vzniká až od prvého dňa mesiaca, v ktorom nastupuje do funkcie – čiže od júna.

Čaputová vďačí za vyšší plat poslancom parlamentu, ktorí rozhodli o zvýšení vlastných príjmov koncom vlaňajška. Poslanecké platy boli zmrazené od roku 2011 do prvého januára tohto roka. Výška platu prezidenta sa odvíja od poslaneckých platov.

Pozreli sme nielen na to, ako sa počíta prezidentský plat, ale aj na príjmy ďalších funkcionárov v štáte. Platy sme počítali samostatne vychádzajúc z platnej legislatívy. Správnosť výpočtov sme si overovali na ministerstve financií, v prezidentskej kancelárii i v parlamente.

Ako sa počítajú poslanecké platy

Pri výpočte jednotlivých platov treba vychádzať z výšky priemernej nominálnej mesačnej mzdy za minulý rok. Údaje za rok 2018 sú dostupné na stránkach Štatistického úradu SR. Priemerná mzda bola 1 013 eur.

Hovorca prezidenta Kisku Roman Krpelan pre Aktuality.sk uviedol, že túto sumu potvrdil aj rezort práce. Poslanecký plat predstavuje trojnásobok priemernej mzdy. Po vynásobení sme na 3 039 eurách. „Kancelária NR SR oznámila plat poslanca NR SR spätne s účinnosťou od 1. januára 2019 vo výške 3 039,- € mesačne,“ potvrdzuje sumu Kiskov hovorca.
Počítanie príjmu poslancov sa ešte nekončí. Podľa platnej legislatívy majú nárok aj na paušálne náhrady. Tie sa líšia podľa toho, či má poslanec trvalý pobyt v Bratislavskom kraji alebo mimo neho.

Zaokrúhlenie nahor

V prípade „bratislavského“ zákonodarcu treba k 3 039 eurám pripočítať aj 1,8-násobok priemernej mzdy. Po vynásobení čísel 1 013 a 1,8 sme na sume 1823,4 eura. „Zaokrúhluje sa na celé euro nahor,“ upozornil nás pri kontrole výpočtu rezort financií. Hrubý príjem poslancov, ktorí bývajú v hlavnom meste či jeho okolí, je tak vrátane paušálnych náhrad 4 863 eur.

Poslanec s bydliskom mimo Bratislavy má nárok na vyššie paušálne náhrady. Predstavujú 2,1-násobok priemernej mzdy, čiže 2127,3, čo je po zaokrúhlení nahor 2128 eur. Mimobratislavskí zákonodarcovia si prídu každý mesiac v hrubom na 5 167 eur.

Pre porovnanie, vlani, pred rozmrazením platov, to bolo 3 576 eur pre mimobratislavských a 3 346 eur pre poslancov s trvalým pobytom v hlavnom meste a jeho okolí.

Koľko zarábajú poslanci?

Trvalý pobyt v Bratislavskom kraji mimo Bratislavského kraja
Plat 3 039 3 039
Paušálna náhrada 1 824 2 128
Spolu 4 863 5 167
Ako sa počíta plat prezidenta

Výpočet poslaneckého platu je pre počítanie prezidentského príjmu dôležitý. Podľa platnej legislatívy prezident zarába štvornásobok. Keď štvornásobíme 3 039, dostaneme sa na sumu 12 156 eur.
„Prezidentovi SR patrí plat vo výške 4-násobku platu poslanca mesačne, od 1. januára 2019 patrí prezidentovi SR plat vo výške 12 156,- € mesačne,“ potvrdzuje správnosť výpočtu prezidentov poradca pre komunikáciu Roman Krpelan.

Zo zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov možno ďalej vyčítať, že prezidentovi patria paušálne náhrady vo výške 1 327,76 eura. Sčítaním tejto sumy s prezidentským platom sa dostávame na 13 483,76 eura. Ide o výšku Kiskovho aktuálneho mesačného hrubého príjmu a Čaputovej budúceho príjmu.

Žiadny zamestnanec, či už pracuje pre štát alebo v súkromnom sektore, nedostáva na účet hrubý príjem. Končiaci prezident rovnako ako jeho nástupkyňa môžu počítať s čistým príjmom vrátane paušálnych náhrad vo výške 9 790,57 eura. Sumu poskytol pre Aktuality.sk Krpelan aj s príslušným výpočtom.

Rozdiel medzi čistým a hrubým príjmom prezidenta

Druh príjmu hrubý čistý
Plat 12 156 8 452,81
Paušálna náhrada 1 327,76 1 327,76
Spolu 13 483,76 9 790,57
Doplatok za január a február

Hovorca prezidenta ešte dodal, že za január a február tohto roka bol prezidentovi určený plat vo výške 11 448 eura. Počítali ho totiž z priemernej nominálnej mesačnej mzdy v slovenskom hospodárstve v roku 2017.

Údaj za rok 2018 ešte rezort práce v tom čase neurčil. Vo výplate za marec tak podľa Romana Krpelana doplatia Andrejovi Kiskovi rozdiel platu vo výške 708 eur za každý mesiac. Za január a február to bude spolu 1 416 eur.
Pre korektnosť treba uviesť aj fakt, že Kiska prezidentský plat rozdával. Aj keď celá suma nie je presne známa, v nedeľňajšej relácii TV Markíza Na telo končiaci prezident uviedol, že „rozdal celý prezidentský plat v hodnote 300-tisíc eur“.

Zuzana Čaputová neplánuje nasledovať Kisku v rozdávaní celého prezidentského platu. „Budem z neho žiť,“ uviedla v pondelňajšej diskusii Denníka N. Podľa nej sa to však zároveň nevylučuje s veľkorysosťou. „Ten plat je veľkorysý,“ vyhlásila. Vyjadrila presvedčenie, že „byť ‚zdieľnym‘ s inými, ktorí to potrebujú,“ patrí k prezidentskej funkcii a k prezidentskému platu.

Prezidentský plat prehľadne
Priemerná nominálna mesačná mzda* 1 013
Plat poslanca (3-násobok priemernej mzdy) 3 039
Plat prezidenta (4-násobok platu poslanca) 12 156
+
Paušálna náhrada 1 327,76
Hrubý príjem 13 483,76
-
Daň a odvody 3 693,19
Čistý príjem 9 790,57
* za rok 2018
Ako rástli prezidentské platy

Keď v počiatkoch Slovenskej republiky, 1. marca 1993, nastupoval do prezidentského úradu Michal Kováč, jeho hrubý príjem nepresahoval 100-tisíc slovenských korún. Druhý prezident Rudolf Schuster nastúpil do Prezidentského paláca pol roka pred prelomom milénií. V porovnaní s Kováčom mal na začiatok o polovicu viac.

Posledný prezident, ktorého vyplácali v korunách, bol Ivan Gašparovič. Keď sa v roku 2004 po prvý raz ujímal funkcie najvyššieho ústavného činiteľa. Mal viac ako dvojnásobný hrubý príjem v porovnaní s nástupným platom Kováča.
Zaujimavosťou je, že nástupný hrubý príjem prezidenta Kisku bol pred piatim rokmi nižší ako jeho predchodcu Gašparoviča, keď sa pred desiatimi rokmi začínalo jeho druhé funkčné obdobie.

Nástupné platy prezidentov

Prezident Termín prvého platu Plat Paušálna náhrada Spolu (hrubý príjem)
Michal Kováč 1. 3. 1993 59 600,00 SKK 40 000,00 SKK 99 600,00 SKK
Rudolf Schuster 1. 6. 1999 110 800,00 SKK 40 000,00 SKK 150 800,00 SKK
Ivan Gašparovič 1. 6. 2004 172 400,00 SKK 40 000,00 SKK 212 400,00 SKK
Ivan Gašparovič 1. 6. 2009 8 036,00 € 1 327,76 € 9 363,76 €
Andrej Kiska 1. 6. 2014 7 844,00 € 1 327,76 € 9 171,76 €
Zuzana Čaputová 1. 6. 2019 12 156,00 € 1 327,76 € 13 483,76 €

Údaje o nástupných platoch exprezidentov i zvolenej prezidentky vrátane paušálnych náhrad poskytla pre Aktuality.sk prezidentská kancelária. Prezidentovi patrí plat od prvého dňa mesiaca, v ktorom zložil ústavou predpísaný sľub. Nárok na paušálnu náhradu má odo dňa zloženia funkcie.

Plat premiéra Petra Pellegriniho

Spomedzi troch najvyšších ústavných činiteľov má prezident najväčší príjem. Plat predsedu vlády Petra Pellegriniho vrátane paušálnych náhrad je v porovaní s Kiskovým zhruba polovičný. Jeho hrubý mesačný príjem má výšku cez 6 400 eur. Ako ho možno vypočítať?

Plat premiéra a tiež príjmy ostatných členov vlády sa odvíjajú od výšky poslaneckého platu. Tá závisí od priemernej mesačnej mzdy v uplynulom roku. V roku 2018 to bolo 1 013 eur a poslanecký plat určený pre tento rok je 3 039 eur. Každému členovi vlády patrí podľa zákona 1,5-násobok mesačného platu poslanca. Keď dve posledné čísla vynásobíme, prídeme k sume 4 558,5 eura.

Podľa platných predpisov treba ešte pripočítať funkčný príplatok vo výške 746,87 eura a ostatné osobné vyrovnania. Kým prvú zložku nie je problém nájsť v zákone o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, s výškou osobného vyrovnania nám pri výpočte Pellegriniho príjmu pomohol rezort financií.

„Okrem platu predsedovi vlády patria i ostatné osobné vyrovnania vo výške 1 103,20 eura (po zvýšení o infláciu z predchádzajúceho roku o 2,5 %),“ uviedol Kažimírov rezort pri kontrole a dopĺňaní chýbajúcich položiek do našich výpočtov.

Ostatné osobné vyrovnania boli stanovené uznesením vlády v roku 2001. Viacerí v našej redakcii skúsili vyhľadať toto uznesenie na vládnych stránkach, ale naša snaha nebola úspešná. Sčítaním súm (4 558,5 + 746,87 + 1 103,2) dostaneme výšku hrubého mesačného príjmu premiéra Pellegriniho. Spolu je to 6 408,57 eura.

Plat šéfa parlamentu Andreja Danka

Národnej rade predsedá líder SNS Andrej Danko. Paradoxom je, že druhý najvyšší ústavný činiteľ nepresahuje platom po zarátaní paušálnej náhrady a funkčného príplatku premiéra Pellegriniho. Pre korektnosť treba uviesť, že najvyššiu výkonnú moc v štáte má premiér.

Na komunikačnom oddelení parlamentu potvrdili, že príjem Andreja Danka sa skladá z platu predsedu NR SR vo výške 3 039 – rovnakou sumou sú odmeňovaní aj radoví poslanci, funkčného príplatku vo výške 497,91 eura a paušálnej náhrady predsedu NR SR s trvalým pobytom v Bratislavskom kraji v sume 1 824 eur. Suma sumárum: 5 360,91 eura.

Platy ministrov

Pri zisťovaní výšky platov ministrov sa treba pozerať aj na to, či je minister zároveň aj podpredseda vlády. Ovplyvňuje to výšku ich príjmov.

Ministerské a podpredsednícke funkcie vo vláde majú Peter Kažimír (financie), Gabriela Matečná (pôdohospodárstvo) a László Sólymos (životné prostredie). Richard Raši je podpredsedom vlády pre investície a informatizáciu.
Všetci podpredsedovia sú odmeňovaní platom člena vlády (1,5-násobok poslaneckého platu) vo výške 4 558,5, funkčným príplatkom 497,91 eura a patria im aj ostatné osobné vyrovnania vo výške 997,2 eura.

Vďaka zákonu o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov nie je problém dostať sa k prvým dvom sumám. Poslednú doplnilo do nášho výpočtu ministerstvo financií. Podobne ako pri výpočte Pellegriniho platu aj tu treba pri ostatných osobných vyrovnaniach myslieť na zvýšenie o infláciu z predchádzajúceho roku o 2,5 %.

Matečná má viac ako Érsek

Kažimír, Matečná, Sólymos i Raši tak majú plat aj s príplatkami vo výške 6 053,61 eura. Ministri Miroslav Lajčák (zahraničie), Peter Gajdoš (obrana), Denisa Saková (vnútro), Peter Žiga (hospodárstvo), Árpád Érsek (doprava), Gábor Gál (spravodlivosť), Ján Richter (práca), Martina Lubyová (školstvo), Ľubica Laššáková (kultúra) a Andrea Kalavská (zdravotníctvo) majú nižšie príjmy.

Okrem platu člena vlády (4 558,5 eura) majú nárok na ostatné osobné vyrovnania vo výške 898,6 eura. Hrubý mesačný príjem bežného ministra je tak 5 457,1 eura. Na ministerský plat majú navyše nárok ešte tri mesiace po skončení funkcie.

X X X

Petr Bárdy: Koalícia v princípe nepotrebuje ministra, stačí im plavčan

Minister financií by nemal mať veľké ambície. Od toho tam nebude. Keď z postu ministra školstva nedobrovoľne-dobrovoľne odchádzal Peter Plavčan, komentovali sme to vtedy tak, že ho nahradí nový plavčan.

Plavčan s malým „p“ ako symbol nahraditeľnosti štátnych úradníkov, ktorí sa stanú pre eurofondových biznismenov a politikov nepohodlní – a do istej miery aj nebezpeční. A ktorí dovtedy robia presne to, čo od nich šéfovia koaličných strán a ľudia v ich pozadí čakajú.

Pre úplnosť treba povedať, že takýchto plavčanov nájdeme v našej politike za niečo vyše 26 rokov Slovenska naozaj dosť. Typickým predstaviteľom plavčana je bývalý Slotov minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek – toho času vo výkone trestu za nástenkový tender. Za poslušnosť a svedomité vykonávanie pracovných úloh dostal 11 rokov. Smutný príbeh...

No, ale späť k dnešku.

Po odchode Petra Kažimíra z potu ministra financií je dnes už nad slnko jasnejšie, že koalícii nejde o to, aby našli ministra financií. Potrebujú plavčana. Rok pred voľbami totiž nie je čas na prehnanú skromnosť a falošný záujem byť zodpovedným. Treba míňať. A treba míňať veľa.

Preto nie je žiadúce, aby štátnu kasu spravoval niekto, kto by nedajbože mohol hovoriť o úsporách, o racionalizácii, o hospodárnosti... Aj keď, neviem, či tu bola smerácka vláda, ktorá by sa riadila týmto.

Peter Pellegrini vie, že si nemôže vybrať svojho ministra. Že mu bude vybraný. A že mu ho vyberie Robert Fico. A je možné, že bude chcieť do toho hovoriť Andrej Danko, ktorý dnes reálne potrebuje ministra, ktorý mu pustí kohútik. Rok pred voľbami z neho musí tiecť. Nepretržite.

Nominácia Ladislava Kamenického je logická voľba. Ficov kamarát, ktorého „akceptuje" aj Pellegrini. Kamenický je nekonfliktný. Vie, čo treba a aká je jeho pozícia v strane. Ako člen finančného výboru Národnej rady robil s Kažimírom a vlastne sa dá povedať, že je s ním kamarát. Hoci mal flek ministra dostať bývalý šéf Finančnej správy František Imrecze, musel si vypočuť negatívny verdikt. To zrejme nebolo ľahké, pretože mal ministerstvo sľúbené dosť dlho. Bol Ficovou voľbou a on by bol pre obdobie do volieb pre Smer dobrým riešením.

„Pre stranu má František Imrecze obrovský odborný a politický potenciál, ktorý máme záujem využiť," zaznelo po Imrteczeho rezignácii na post šéfa Finančnej správy v stanovisku Smeru-SD. Imrecze totiž presne vie, kde je jeho miesto a čo je jeho úloha. Žiadna ambícia robiť niečo, čo netreba, žiadna invencia. Keď smerácky kapelník začne hrať, Imrecze drží rytmus, až kým ho nestopnú. Je lojálny a nie je hlúpy. Tentoraz však musel ustúpiť Pellegrinimu, ktorý ho nechcel. A tak sa zdá, že plavčana bude robiť Kamenický, aktuality.sk

X X X

Kočner sa v minulosti pokúšal kontaktovať policajného šéfa Lučanského

SMS-ky medzi podnikateľom z mafiánskych zoznamov a prokurátorom Petrom Šufliarskym už rieši Národná protikorupčná jednotka.

Podnikateľ z mafiánskych zoznamov Marián Kočner sa v minulosti pokúšal kontaktovať dnešného dočasného policajného šéfa Milana Lučanského. Ten to pripustil po rokovaní brannobezpečnostného výboru NRSR, kde obhajoval svoju kandidatúru na post prezidenta polície.

„Pokúšal sa ma kontaktovať. Robil to cez rôznych známych. Pýtal sa cez nich, či sa nestretneme,“ povedal Lučanský.
Dnes tvrdí, že si s mužom obvineným z objednávky vraždy novinára Aktualít Jána Kuciaka netyká a nikdy si nevymenili ani telefónne čísla. „Myslím, že za posledných desať rokov som ho ani nevidel,“ povedal Lučanský.

Práve väzby na Kočnera stáli post, Lučanského kamaráta, prvého námestníka generálnej prokuratúry Petra Šufliarskeho. Pri vyšetrovaní Kuciakovej vraždy sa totiž našlo vyše 400 smsiek, ktoré si mali obaja muži vymeniť. Tieto správy teraz podľa Lučanského rieši Národná protikorupčná jednotka. „Boli postúpené na korupciu, aby sa zaoberala ich obsahom,“ uviedol policajný šéf s tým, že Šufliarsky má stále jeho dôveru.

Informácia o sms-kách medzi Kočnerom a Šufliarskym sa objavila už začiatkom roka. Situácia eskalovala po tom, ako časť z nich zverejnil šéf Obyčajných ľudí Igor Matovič. Krátko na to Šufliarsky sám skončil na poste prvého námestníka. Na generálnej prokuratúre však zostal na legislatívnom odbore. Prokurátor pôvodne avizoval, že obsah správ zverejní. Neskôr však uviedol, že tak nemôže urobiť, lebo nezískal súhlas Mariána Kočnera, aktuality.sk

X X X

NAKA vyšetruje 200-tisícový vklad špeciálneho prokurátora Kováčika

NAKA začala trestné stíhanie, potvrdil policajný šéf Milan Lučanský. Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik v roku 2017 vložil na svoj účet v banke 204-tisíc eur v hotovosti. Banka poslala polícii hlásenie o neobvyklej operácii. Tá to však veľmi neriešila.

Kontrola neskôr konštatovala, že policajti pri riešení Kováčikovho vyše 200-tisícového vkladu pochybili. Tento prípad podľa dočasného policajného prezidenta Milana Lučanského išiel do vyšetrovania.„Viem, že je tam začaté trestné stíhanie vo veci,“ potvrdil po rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť, kde obhajoval svoju kandidatúru na post policajného šéfa.

Pokiaľ ide o kontrolu pôsobenia policajtov finančného spravodajstva, došlo podľa Lučanského k pochybeniam. „Z tých budú vyvodené disciplinárne tresty,“ avizoval. Spravodajská jednotka má na starosti predovšetkým boj proti praniu špinavých peňazí a terorizmu. Najužšie spolupracuje s bankami a inými povinnými osobami. Pod kontrolou má teda najmä rôzne finančné operácie.

Odišiel do Nitry

Kováčik banke aj polícii vysvetlil, že peniaze si požičal od svojho brata. Polícii toto vysvetlenie v tom čase stačilo. Teraz sa však situácia zmenila. Pri preverovaní neobvyklej operácie pochybil podľa záverov kontroly aj Pavol Vorobjov, ktorý v tom čase pôsobil ako šéf finančného spravodajstva. Ten sa po medializácii tohto prípadu nechal z NAKA preradiť na kraj do Nitry.

V Nitre však boli skúpi na slovo. „Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Nitre boli postúpené výsledky kontroly, ktoré riešime zákonným spôsobom,“ napísala hovorkyňa nitrianskych policajtov Renáta Čuháková. Policajný jazyk sme si preto nechali vysvetliť jednému z bývalých funkcionárov finančného spravodajstva.

„Pokiaľ to bolo odstúpené nadriadenému, ja jasné, že k nejakému porušeniu došlo, ale nebolo to na trestný čin, inak by to išlo na policajnú inšpekciu,“ vysvetlil bývalý funkcionár, ktorý nechcel byť menovaný. Keby Vorobjov hlásenie banky vôbec nedal preveriť, zrejme by to podľa neho hraničilo s trestným činom. V tomto prípade teda pravdepodobne k určitému preverovaniu došlo.

Lustroval Kuciaka

Kontrola teda trestný čin nevidela, a preto zistenia neodstúpila inšpekcii. „Nie je však vylúčené, že inšpekcia tento prípad aj tak rieši z vlastnej iniciatívy,“ pripomína expolicajt. Pavol Vorobjov bol šéfom finančnej spravodajskej jednotky NAKA. Vlani sa priznal, že pred vraždou na pokyn nadriadeného lustroval v policajných databázach novinára Jána Kuciaka.

Malo sa tak udiať na jeseň roku 2017, teda len pár mesiacov pred tým, ako Kuciaka spolu so snúbenicou Martinou Kušnírovou zavraždili v ich dome vo Veľkej Mači. Do funkcie ho rozkazom ustanovil niekdajší šéf NAKA Peter Hraško.
Vorobjov už v súvislosti s lustrovaním investigatívneho novinára na polícii vypovedal. Podľa jeho svedectva mu pokyn na lustráciu Jána Kuciaka mal dať vtedajší policajný prezident Tibor Gašpar.

Gašparov sused

Ten je zároveň Vorobjovov sused vo Veľkých Janíkovciach pri Nitre. Gašpar tvrdí, že taký pokyn nedal. Avizoval aj podanie viacerých trestných oznámení.

Tibor Gašpar je rodinne spriaznený s nitrianskym oligarchom a majiteľom SBS-ky Bonul Miroslavom Bödörom. Jeho syn sa pred časom dozvedel, že ho v súvislosti s vraždou mladého novinára chce zadržať a vypočuť polícia, a preto sa z ničoho nič sám prihlásil na polícii. Zatiaľ nie je jasné, či informácia k nemu unikla od polície, alebo prokuratúry, aktuality.sk

X X X

Ševčík: Národnú kriminálnu agentúru treba zoštíhliť

Sídlo Národnej kriminálnej agentúry v Nitre

Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) treba zúžiť, myslí si to kandidát na policajného prezidenta Ivan Ševčík, ktorý pôsobí ako policajný pridelenec v Prahe. O zoštíhlení NAKA hovoril počas vypočúvania pred parlamentným výborom pre obranu a bezpečnosť. "Tento útvar treba jednoznačne zoštíhliť, jasne mu stanoviť trestnú činnosť, ktorú bude objasňovať, zabezpečiť kariérny rast," povedal.

Poukázal aj na slabý záujem ľudí o prácu v Policajnom zbore. Problém vidí vo finančnom ohodnotení a kariérnom raste. Aj kariérny rast by rád riešil v prípade zvolenia za policajného prezidenta. Rovnako by chcel urobiť veľkú mediálnu kampaň za dopravnú bezpečnosť. Kandidát hovorí aj o potrebe zamedziť podvody s daňami a nazdáva sa, že by sa bolo dobré zaoberať tiež koncepciou riadenia podriadených, najmä v okresoch. Rovnako sa zamýšľa nad decentralizáciou niektorých útvarov. "Nie všetko musí byť v Bratislave," poznamenal.

Ševčík je hrdý na prácu v prípade bývalého bosa podsvetia Mikuláša Černáka. "Nebolo zistené ani jedno procesné pochybenie," povedal poslancom bývalý šéf Útvaru na odhaľovanie organizovaného zločinu (ÚBOK), ktorý roky vyšetroval v špeciálnom tíme Černákovu trestnú činnost, aktuality.sk

X X X

Unikli informácie z osobného spisu šéfa tímu Kuciak

Policajná razia na juhu Slovenska

Informácie o šéfovi tímu Kuciak Petrovi Juhásovi môžu pochádzať z jeho osobného spisu. Z osobného spisu alebo z iných zdrojov unikli podrobné informácie o šéfovi vyšetrovacieho tímu Kuciak Petrovi Juhásovi. Na rokovaní parlamentného branno-bezpečnostného výboru na to upozornil poslanec Gábor Grendel (OĽANO-NOVA). Poslanci vypočúvajú kandidátov na policajného prezidenta.

„V uplynulých hodinách boli medializované informácie, ktoré vzbudzujú podozrenie, že niekto zbiera informácie na vyšetrovateľa Juhása. Niektoré z týchto informácií boli charakteru, ktoré môžu pochádzať z policajných zdrojov," upozornil Grendel. Otázkou zostáva, kto a prečo zbiera informácie na šéfa vyšetrovacieho tímu vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej.

„Akékoľvek vonkajšie tlaky na výmenu šéfa vyšetrovacieho tímu vraždy Jána Kuciaka sú neprijateľné,“ zdôraznil Grendel.
Dočasný policajný šéf Lučanský, ktorý sa uchádza o kreslo policajného prezidenta, povedal, že informácie nechá preveriť. Riešiť by ich však mala policajná inšpekcia.

„Vo vzťahu k úniku treba otázky adresovať kandidátom na inšpekčnú službu. Určite sa na to budem pýtať,“ dodal dosluhujúci policajný prezident. Grendel sa zároveň Lučanského spýtal, či plánuje Juhása z postu šéfa tímu odvolať. Na odvolávanie Juhása nie je podľa policajného šéfa dôvod.

„Nikdy nebudem odvolávať policajta, ktorý neprekročí svoje právomoci a nezneužije svoje postavenie. Ak bude postupovať v zmysle zákona a bude si plniť svoje povinnosti, má moju plnú podporu a obdiv. Nechystám sa, ani som sa nechystal nič také robiť,“ tvrdil., aktuality.sk

X X X

Zmeny v polícii: Za neoprávnené lustrácie bude vyhadzov

Podmienky pre lustrácie v policajných databázach by sa mali čoskoro sprísniť. Na rokovaní parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť to avizoval policajný prezident Milan Lučanský. Ten dnes pred výborom obhajuje svoju kandidatúru na post policajného šéfa.

Na problém s lustráciami upozornilo vyšetrovanie vraždy novinára portálu Aktuality.sk Jána Kuciaka, keď vyšlo najavo, že ho v databázach lustroval niekdajší šéf finančnej spravodajskej jednotky Pavol Vorobjov. Ten pred tímom Kuciak vypovedal, že tak urobil na pokyn vtedajšieho policajného šéfa Tibora Gašpara. Neskôr vyšlo najavo, že policajti lustrovali aj množstvo ďalších novinárov. Oficiálne kvôli kauze Rybanič.

Po novom budú policajti povinní pri lustráciách vyplniť údaje o dôvode, prečo si danú osobu preverujú a uviesť číslo spisu, s ktorým pracujú. Ak sa tak nestane, bude to považované za hrubé porušenie disciplíny a to bude možné potrestať až vylúčením z policajného zboru. O tejto zmene už Lučanský rokoval s ministerkou vnútra Denisou Sakovou.

„Lustrácie som dal riešiť v rámci opatrení, ktoré sú zatiaľ nenákladové. Teda zlepšenie lustračnej povinností, ktoré sú dnes zanedbávané. Inak, ako že za to budeme trestať, to teraz neviem vyriešiť. Do budúcna ráta policajný šéf aj s tým, že sa policajti budú prihlasovať cez elektronický preukaz. Tak bude možné jasne identifikovať kto a prečo vošiel do systému.

„Na 99 percent to odstráni problém s lustráciami, s ktorými sa stretávame teraz a nevieme preukázať, že sú to tí policajti a že lustrovali neoprávnene,“ tvrdí Lučanský.

Pokiaľ ide o elektronický služobný preukaz, ten je zatiaľ len v štádiu rokovaní. „K tomu sa musí vyjadriť sekcia ekonomiky, aké tam budú finančné náklady. Nemal by to byť až taký veľký problém.“Lučanský je dnes len dočasným policajným prezidentom. Na túto funkciu sú aj ďalší traja kandidáti, aktuality.sk