iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Pellegriniho tajný plán v bitke o Smer v SR

... Na miesto Kažimíra chce Šefčoviča: Do veľkej šachovej partie medzi predsedom vlády Petrom Pellegrinim a lídrom Smeru-SD Robertom Ficom môže vstúpiť nový veľký hráč. Náhoda? Jediným vyššie postaveným politikom Smeru-SD počas druhého kola prezidentských volieb vo volebnom štábe Maroša Šefčoviča bol dosluhujúci minister financií Peter Kažimír.

Informácie Aktuality.sk ukazujú, že v tomto prípade to náhoda určite nebola. Podľa našich zdrojov totiž predseda vlády Peter Pellegrini chce kreslo šéfa rezortu financií ponúknuť práve Šefčovičovi. A Kažimír je dlhodobo považovaný za človeka, ktorý má zo súčasných ministrov najbližšie k premiérovi.

Neistá budúcnosť v eurokomisii

Šefčovičovi o pár mesiacov uplynie mandát ako podpredsedovi Európskej komisie a nie je isté, či bude v Bruseli pokračovať. Viacerí europoslanci, či už Boris Zala alebo Eduard Kukan, hovorili o tom, že Šefčovič môže mať kvôli prezidentskej kampani problém v rámci Strany európskych socialistov.

Aj samotný Šefčovič sa navyše vyjadroval o možnosti využiť voličský kapitál z prezidentských volieb a aktívne zasiahnuť do domácej politiky. „Považujem to za silný záväzok. (…) Tak ako celý život, budem pracovať pre Slovensko,“ vyhlásil niekdajší prezidentský kandidát.

Fico spochybnil Pellegriniho

Ak by sa však Šefčovič stal novým ministrom financií, nastúpil by až o niekoľko mesiacov. Dovtedy by mal riadiť rezort predseda vlády, ktorý o tom už skôr otvorene hovoril.

„Pokiaľ sa nevyriešia všetky otázky balíčkov, zásahov a keď toto všetko bude vyriešené, potom odovzdám rezort novému ministrovi na dovládnutie,“ vyhlásil šéf vládneho kabinetu na HNclube.

Pellegriniho plány však ešte môže skomplikovať predsedníctvo Smeru-SD. Jeho stranícky šéf Robert Fico totiž premiérovi odkázal, že o tom, kto bude riadiť ministerstvo financií po odchode Kažimíra, rozhodne práve tento stranícky orgán.

„Buď postavíme nového ministra financií, alebo na nejaký čas bude túto funkciu zastávať premiér. Stále je táto otázka otvorená,“ odkázal na úrad vlády Fico.

Imrecze je z hry von

Pôvodným favoritom Fica na tento uvoľnený post bol pritom bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze. A to napriek tomu, že jeho účinkovanie bolo poznačené viacerými kauzami a odmietala ho aj časť vedenia Smeru-SD na čele s Pellegrinim a Kažimírom.

Podľa dobre informovaných zdrojov Aktuality. sk však Imrecze z boja o tento post už definitívne vypadol. Názor na jeho osobu mal totiž zmeniť samotný šéf Smeru-SD Robert Fico.

V kuloároch sa spomínalo aj meno poslanca Smeru-SD a predsedu parlamentného výboru pre financie a rozpočet Ladislava Kamenického. Tomu ale chýbala podpora dominantného krídla strany na čele s Robertom Ficom.

Povolebné napätie

Napätie medzi tábormi Pellegriniho a Fica je pozorovať už dlhšie. Dôkaz o tom vyplával aj niekoľko hodín po oznámení volebných výsledkov.

Bol to práve Kažimír, ktorý ako prvý povedal, že nesúhlasí s oficiálnym stanoviskom Smeru-SD, že z volieb vyšla strana posilnená. Naopak, podľa budúceho guvernéra Národnej banky Slovenska utrpela jeho partaj prehru.
„Ako by mohla byť najsilnejšia politická strana v krajine posilnená volebným procesom, v ktorom aby neuškodila vlastnému kandidátovi, nemohla sa k nemu ani naplno prihlásiť,“ pripomenul.

O niekoľko hodín neskôr ho podporil aj Pellegrini. Podľa neho Smer-SD musí na volebné výsledky reagovať.
„Mali by sme o tom vnútri intenzívnejšie diskutovať, hľadať príčiny a hovoriť o tom, ako ďalej. Nachádzame sa na politickej scéne takmer 20 rokov a nemôžeme si myslieť, že strana môže pokračovať bez toho, aby sa vyvíjala, menila v čase,“ upozornil Pellegrini, aktuality.sk

X X X

Fico vypovedal na polícii v kauze vydierania prezidenta Kisku

Obvinenia zo strany prezidenta Andreja Kisku Robert Fico v minulosti opakovane odmietal. Minulý mesiac vypovedal na Národnej kriminálnej agentúre (NAKA) v kauze vydierania poškodený prezident Andrej Kiska a dnes polícia vypočula aj predsedu Smeru-SD Roberta Fica. Informoval o tom Čas.sk.

Kiska ešte vo februári obvinil Fica, že ho vydieral a zastrašoval v súvislosti s jeho kandidatúrou na post na Ústavnom súde. Fico obvinenie odmietol a Kisku vyzval na súboj v televízii. Prezident mu odkázal, že s ním bude komunikovať už len cez advokátov.

Na polícii vypočuli aj Pellegriniho

Okrem Kisku a Fica už vyšetrovatelia vypočuli aj prezidentovho hovorcu Romana Krpelana, šéfa Mosta-Híd Bélu Bugára i premiéra Petra Pellegriniho.

„Vo veci boli vypočutí svedkovia Andrej K., Roman K., Béla B., Peter P. a v pondelok aj Robert F. Vo veci sú naplánované ďalšie procesné úkony, ktoré vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie nebudeme bližšie konkretizovať,“ cituje Čas.sk hovorcu Krajskej prokuratúry v Bratislave Mateja Izakoviča.

KTAG a trestné stíhanie

NAKA minulý mesiac obvinila konateľa KTAG Filipa Kučkovského z daňového trestného činu. Práve cez KTAG si Kiska platil prezidentskú kampaň. KTAG si to dala do nákladov a neskôr žiadala vratku DPH. V minulosti bol konateľom vo firme aj Kiska.

Podľa neho je obvinenie Ficovou pomstou za to, že ho nechcel vymenovať za predsedu Ústavného súdu SR. Predseda Smeru-SD priznal, že mal ambíciu šéfovať Ústavnému súdu, ale rázne odmietol, že by Kisku vydieral, aktuality.sk

X X X

Dag Daniš: Rozpustenie kotlebovcov? Čižnárovi chýbajú argumenty

Najvyšší súd začne v utorok posudzovať mimoriadne citlivú vec – návrh na rozpustenie Kotlebovej strany. Je dobré, že spor a výhrady voči extrémistom bude riešiť súd. No zároveň je zlé, že argumenty generálneho prokurátora sú prevažne politické. Nie právne.

Ak to tak ostane, užitočná iniciatíva sa môže zvrhnúť na škodlivú. V právnom štáte je predsa neprijateľné, aby sa čokoľvek (nielen strana) zakazovalo z politických či ideologických dôvodov. Spor o tolerovanie či zakazovanie extrémistických strán je do veľkej miery sporom o slobodu. Konkrétne o slobodu presvedčenia, vyjadrovania a združovania...

Daň za slobodu

Ak má byť táto sloboda obmedzená silou (zásahom štátu), dôvody musia byť naliehavé a argumenty výlučne právne. Západné krajiny, ku ktorým sa hlási aj Slovensko, tento princíp rešpektujú. To je tiež jeden z dôvodov, prečo sa vo väčšine západných štátov tolerujú extrémistické strany. Neonacistické aj neomarxistické. Je to daň za slobodu. Ak ju odmietneme platiť, sloboda sa zúži, resp. bude tu len pre tých „správne zorientovaných“.

Aby nedošlo k nedorozumeniu: netvrdíme, že sloboda má byť neobmedzená. Určite nie. Sloboda – aj tá názorová a politická – má svoje hranice. Šírenie nenávisti, rasizmu, hlásanie kolektívnej viny a podnecovanie k násiliu je v každej slušnej spoločnosti zakázané.

A netvrdíme ani to, že extrémistických strán sa treba zastávať. Naopak, treba ich kritizovať a držať ich tam, kde patria. Na okraji.

Ak preukázateľne porušujú zákon, treba ich zakázať.

Je dobré, že polemiky o tom, kam patria kotlebovci, bude okrem médií, politikov, trollov a facebookov riešiť aj tá najpovolanejšia autorita – súd. Štát by mal vedieť (a rozhodnúť), čo je pri „politickej činnosti“ prijateľné a čo je už mimo zákona.

Pri návrhu generálneho prokurátora však zaráža, že je právne slabo podložený.

Väčšinu námietok Čižnára tvoria politické výhrady. Generálna prokuratúra v mnohom skĺzla na úroveň ukričaných aktivistov, ktorí pri kotlebovcoch namiesto argumentov ukazujú svoje pocity – odporu, zdesenia, hanby, frustrácie z „fašistov“.

Právo

Právny rámec pre rozpustenie politickej strany je veľmi jednoduchý. Najvyšší súd môže na návrh generálneho prokurátora rozpustiť stranu, ak koná v rozpore s paragrafom 2 odsek 1 zákona o stranách. Ten tvrdí: „strana nesmie svojimi stanovami, svojim programom alebo činnosťou porušovať Ústavu, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy“.

To je všetko. Touto jedinou vetou je otázka rozpustenia strán a hnutí vybavená. Zákon neupresňuje, aké porušovanie zákonov je dôvodom na také vážne (krajné) opatrenie.

Čižnár tvrdí, že ĽSNS ako „extrémistická strana s fašistickými tendenciami svojim programom a činnosťou porušuje zákony...“ A dodáva, že cieľom tejto strany je „odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike“.
Právne výhrady však nie sú nasledované právnymi argumentmi a dôkazmi. Čo je chyba. Prevažujú skôr politické výhrady, čo je ešte väčšia chyba. Hlavne ak ide o napádanie politických postojov, ktoré nie sú trestné alebo protizákonné.

Politické výhrady

Čižnár kotlebovcom v návrhu na rozpustenie vyčíta najmä:
- že šíria národnú, sociálnu a náboženskú demagógiu
- že kritizujú súčasný demokratický systém a označujú ho za zločinecký režim
- že podporujú referendum o vystúpení Slovenska z EÚ či NATO, ktoré nazývajú zločineckým paktom; to je podľa Čižnára za hranicou slobody prejavu, pretože sa tým spochybňujú medzinárodné zmluvy
- že hlásajú odpor voči imigratnom, čím vraj naznačujú zásadnú revíziu slovenskej zahraničnej politiky
- že sympatizujú s režimom totalitnej vojnovej Slovenskej republiky a jej prezidentom Tisom

Takéto politické výhrady prokuratúry sú nešťastne formulované a v návrhu na rozpustenie parlamentnej politickej strany nemajú čo robiť.

Názory kotlebovcov na NATO a EÚ môžeme odmietať a odsudzovať. No nemôžu byť použité ako dôvody na ich rozpustenie.

Podstata veci

Aby sme však Čižnárovi nekrivdili, v jeho návrhu je aj zopár právnych argumentov. Škoda, že neostal len pri nich.
Generálna prokuratúra kotlebovcom správne vyčíta, že šíria nenávisť voči skupinám občanov, hlavne voči Rómom. Ďalej: že používajú nacistickú symboliku. A napokon aj to, že organizujú stranícke poriadkové sily, ktoré majú ambíciu suplovať prácu polície či dokonca armády.

Všetky spomínané problémy v činnosti ĽSNS sú spoločensky neprijateľné, nebezpečné a nezákonné. Kombinácia odporu k demokracii, nevraživosti, sklonov k násilným „riešeniam“ a súkromných (straníckych) jednotiek domobrany v minulosti viedla k prelievaniu krvi. A k odstráneniu slobody. Je správne, že takáto činnosť je zakázaná a v individuálnej rovine trestná.

Dúfajme, že rozhodovanie súdu a následné zdôvodnenie rozhodnutia bude ovplyvnené len právnou stránkou sporu. A právnymi precedensmi. Nie politickým aktivizmom. Ten má totiž viacero podôb. V závislosti od toho, kto je práve pri kormidle. A pri inkvizičnej palici, aktuality.sk

X X X

Kočner nedal súhlas na zverejnenie SMS komunikácie so Šufliarskym

Obvinený podnikateľ Marian Kočner nedal súhlas na zverejnenie SMS komunikácie s bývalým prvým námestníkom generálneho prokuratúra Petrom Šufliarskym. Vo svojom večernom spravodajstve o tom v pondelok informovala televízia Markíza, ktorej to potvrdil obhajca podnikateľa Marek Para.

Zverejnenie SMS komunikácie s obvineným podnikateľom, ktorý je momentálne vo väzbe, sľúbil Šufliarsky po prevalení prípadu. Všetkých vyše 400 správ, ktoré si vymenili, chcel verejnosti ukázať. Mal tak potvrdiť svoje slová, že s podnikateľom o ničom vážnom nekomunikoval a SMS komunikácia bola len v rámci slušnosti a profesionality.

Šufliarsky neskôr prišiel s vyhlásením, že súhlas na zverejnenie komunikácie len on sám dať nemôže. Odvolal sa pri tom na telekomunikačný zákon. Zverejnenie komunikácie by preto musel povoliť aj Marian Kočner. Jeho právny zástupca však televízii Markíza potvrdil, že na to súhlas nedal.

„V tomto štádiu to nie je možné, nakoľko sme podali trestné oznámenie pre úniky zo spisu a jedným z týchto únikov má byť aj SMS komunikácia s rôznymi ľuďmi,“ povedal Para. Prípadný súhlas by podľa neho mohol zmariť aj vyšetrovanie únikov z vyšetrovacieho spisu. „Verím, že prebieha vyšetrovanie a tým, že by sme dali súhlas, tak by sme de facto umožnili nekontrolované šírenie a nebolo by možné ustáliť tento, nazvem to, pôvodný zdroj úniku,“ podotkol pre televíziu obhajca./agentury/

X X X

EÚ nezavedie ekonomické sankcie voči Venezuele, tvrdí Mogheriniová

Európska únia neuvažuje o hospodárskych sankciách, ktoré by mali nejaký vplyv na Venezuelčanov, jej cieľom je naopak snaha zlepšiť tamojšiu humanitárnu situáciu. Novinárom to po dnešnom rokovaní ministrov zahraničia dvadsaťosmičky povedala šéfka únijnej diplomacie Federica Mogheriniová. Vylúčené ale podľa nej nie je, že štáty únie v najbližších týždňoch zvážia ďalšie cielené opatrenia voči konkrétnym činiteľom, ktorí sú napríklad zodpovední za násilie voči obyvateľom či za narušovanie práce demokratických inštitúcií.

„Rozhodne ale nehovoríme o ekonomických sankciách voči krajine,“ zdôraznila Mogheriniová. Primárnym cieľom práce EÚ pri kríze okolo tejto latinskoamerickej krajiny je podľa nej naopak snaha zlepšiť situáciu tamojšej populácie. „Rada by som pripomenula, že skoro milión z nich sú tiež občania Európy. Sú to naši bratia a sestry, v prvom rade nám záleží na ich životoch,“ vyhlásila.

Možná príprava cielených sankcií proti „niektorým prvkom“ venezuelského režimu prezidenta Nicolasa Madura je tak podľa nej možná, dnes ale unijní ministri o žiadnom konkrétnom opatrení nerozhodli.

Európska únia minulý rok v novembri o rok predĺžila sankcie voči celkom 18 predstaviteľom venezuelského režimu, ktorí sú podľa nej zodpovední za porušovanie ľudských práv a podkopávanie demokracie a vlády práva v krajine. Ako obvykle u podobných sankčných opatrení sa jedná o zákaz vstupu na európske územie a zmrazenie prípadného európskeho majetku týchto osôb.

Pre desiatky štátov sveta, medzi ktorými je i viacero členských krajín EÚ, je dočasnou hlavou Venezuely šéf parlamentu Juan Guaidó, ktorého však nedávno Ústavodarné zhromaždenie zbavilo imunity. Na Guaidóovu podporu aj cez víkend vyšli do ulíc venezuelských miest tisíce ľudí. Opozícia neuznáva legitimitu Ústavodarného zhromaždenia, zatiaľ čo Maduro a jeho verní považujú za nelegitímny parlament, ktorý vzišiel z volieb.

Madurova vláda odmieta umožniť vstup humanitárnej pomoci do krízou hlboko zmietanej krajiny a vo Venezuele sú prítomní i ruskí vojenskí poradcovia. Európska únia podporuje prácu Medzinárodnej kontaktnej skupiny, ktorá sa snaží vo Venezuele mierovou cestou prispieť k obnoveniu demokracie a právneho štátu. Jej práce sa zúčastňuje osem členských štátov únie, ako aj latinskoamerické krajiny. /agentury/

X X X

Európska únia vyzvala Srí Lanku, aby zachovala moratórium na trest smrti

Európska únia vyzvala v pondelok Srí Lanku, aby sa zriekla plánu na zrušenie moratória uvaleného na trest smrti, vrátane prípadov obchodovania s drogami. Krajina pritom vykonala poslednú popravu pred vyše štyrmi desaťročiami, pripomenuli tlačové agentúry DPA a AP. „Vyzývame srílanskú vládu, aby zachovala moratórium na trest smrti,“ uviedla vo vyhlásení delegácia EÚ v srílanskom hlavnom meste Kolombo.

„Viac ako dve tretiny krajín po celom svete, ktoré majú rôzne právne systémy, tradície, kultúry a náboženské pozadie, buď trest smrti zrušili alebo ho nepraktizujú. Trest smrti je neprípustným popieraním ľudskej dôstojnosti a nedotknuteľnosti,“ uvádza sa vo vyhlásení delegácie EÚ.Srílanský prezident Maithrípála Siriséna sa zaviazal, že obnoví hrdelný trest pre niektorých usvedčených obchodníkov s drogami, ktorí sú odsúdení na smrť.

Na Srí Lanke, krajine v juhovýchodnej Ázii na ostrove Cejlón v Indickom oceáne, je každý rok zatknutých za drogové trestné činy viac ako 100 000 ľudí a približne 20 000 ich je vo väzení na krátke alebo dlhé obdobia.
Súdnictvo na Srí Lanke v súčasnosti udeľuje osobám tresty smrti za niektoré zločiny, vrátane tých, ktoré súvisia s drogami, ale nevykonáva ich. Naposledy na Srí Lanke obesili odsúdeného pred 43 rokmi.

Prezident Siriséna, ktorý vedie rozsiahlu kampaň proti drogám, vyhlásil, že už rozhodol o presných termínoch, kedy sa začne trest smrti opäť vykonávať, ale nezverejnil ich. Organizácia na ochranu ľudských práv Human Rights Watch (HRW), ktorá zrušenie moratória dôrazne odsúdila, uviedla, že v cele smrti na Srí Lanke sa nachádza 1299 väzňov, vrátane 48 za drogové zločiny./agentury/

X X X

Irán chce zaradiť medzi teroristické organizácie jednotky USA na Blízkom východe

Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf vyzval v pondelok na zaradenie Centrálneho velenia americkej armády (CENTCOM) na iránsky zoznam teroristických organizácií.

Urobil tak v reakcii na predchádzajúce vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, podľa ktorého USA zaradili elitné iránske Revolučné gardy na svoj zoznam „zahraničných teroristických organizácií“. Informovala o tom agentúra AP.
Svoju výzvu zaslal Zaríf podľa iránskej štátnej agentúry IRNA formou listu iránskemu prezidentovi Hasanovi Rúhánímu.
Pod Centrálne velenie americkej armády (CENTCOM) spadajú jednotky USA rozmiestnené v oblasti Blízkeho východu,
Egypta a Afganistanu.

Predstavitelia americkej administratívy uviedli, že vyhlásenie Revolučných gárd za teroristickú organizáciu má prehĺbiť zahraničnopolitickú izoláciu Iránu. USA podľa nich nebudú tolerovať Teheránu pokračujúcu podporu povstaleckých skupín, ktoré podkopávajú stabilitu v oblasti Blízkeho východu.

Irán už v sobotu avizoval, že v prípade vyhlásenia jeho elitných gárd za teroristickú organizáciu sa môže uchýliť k odvetnému kroku. Teherán pohrozil, že na svoj zoznam teroristických skupín recipročne zaradí americkú armádu./agentury/

X X X

Bývalý šofér francúzskeho konzulátu v Jeruzaleme dostal sedem rokov väzenia za pašovanie zbraní

Bývalý šofér francúzskeho konzulátu v Jeruzaleme dostal za pašovanie zbraní z pásma Gazy do Izraelom okupovaného územia Predjordánska sedem rokov väzenia. Izraelský súd mu v pondelok udelil aj pokutu 30 000 šekelov (7500 eur). Informovala o tom agentúra AFP.

Šofér konzulátu Romain Franck (24) bol obvinený z toho, že zneužil menej prísne bezpečnostné kontroly pre diplomatov na to, aby vo vozidle konzulátu prepravil z Gazy do Predjordánska dovedna 70 ručných zbraní a dve automatické pušky.
Za pašovanie zbraní mal šofér dostať celkovo 5500 dolárov v hotovosti, informovala izraelská bezpečnostná služba Šin bet. Franck bol súčasťou pašeráckeho gangu, do ktorého patrili i niekoľkí Palestínčania.

Franckov právnik Kenneth Mann uviedol, že sudca bol ochotný udeliť Franckovi nižší trest za to, že obžalovaný svoj čin oľutoval, ako i z toho dôvodu, že motívom jeho konania bol finančný zisk, a nie podpora palestínskych militantov.

„Je to samozrejme veľmi, veľmi ťažká situácia pre celú rodinu, všetci však rozumejú tomu, že toto je zákon a dúfajú, že ich syn sa čo najskôr vráti do Francúzska,“ povedal Mann pre AFP po pondelňajšom súdnom pojednávaní. Podľa vlastných slov chce požiadať o to, aby si jeho klient mohol trest odpykať vo Francúzsku. ranck, ktorý si verdikt vypočul prostredníctvom tlmočníka z hebrejčiny do francúzštiny, po vynesení rozsudku navonok nijako nereagoval.

Polícia ho zadržala vo februári 2018. O mesiac neskôr sa na okresnom súde v juhoizraelskom meste Beer Ševa začal súdny proces. Izraelské orgány uviedli, že muž konal bez vedomia svojho zamestnávateľa. Zároveň podotkli, že diplomatické vzťahy s Francúzskom to nijako neovplyvnilo./agentury/