iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čaputová aj Šefčovič cítia volanie po zmene v SR

Volanie po zmene. Takto cítia výsledok prvého kola prezidentských volieb dvaja najúspešnejší uchádzači o najvyšší ústavný post Zuzana Čaputová a Maroš Šefčovič. Dvojica sa v nedeľu stretla v prvej vzájomnej debate na pôde RTVS.
„Z prieskumov stále vyplývalo, že Maroš Šefčovič by mal byť ten druhý, ktorý postupuje a ja som si ho do druhého kola aj priala. Som rada, že nemusíme čeliť extrému,“ podotkla Čaputová.

Šefčovič upozornil, že nasledujúca dvojtýždňová súťaž ukáže, v čom sa s Čaputovou zhodujú, ale najmä v čom sa líšia. „Aký rôzny máme hodnotový rámec. Pani Čaputová oslovila 40 percent ľudí, ktorí nemajú problém s témami, ktoré budú dôležité. Ide o otázky migrácie či liberálneho prístupu k hodnotám. Uvidíme veľké rozdiely v tom, ako budeme pristupovať k sociálnym témam, k seniorom. Musíme začať jasne komunikovať, ako chceme tieto veci vyriešiť. Toto budú témy, ktoré ja verím, že rozpracujeme dopodrobna a chcem nimi osloviť 60 percent voličov a vyhrať voľby,“ avizuje Šefčovič.

Čaputová má z týchto slov pocit, že duel sa už akoby začal. „Zvykla som si, že sa v kampani stretám s nálepkami, ktoré nepatria do môjho hodnotového a názorového sveta,“ uviedla. Svoj postup do druhého kola napriek prieskumom verejnej mienky nebrala ako samozrejmosť, „aj keď istý predpoklad tam bol“. Tiež dodala, že je otvorená možnosti vzdať sa funkcie podpredsedníčky Progresívneho Slovenska.

Na otázku, ako chce zabrániť scenáru spred piatich rokov, keď víťaz prvého kola Robert Fico (Smer) v druhom neuspel, Čaputová odvetila, že bude tak ako doposiaľ sama sebou, bude hovoriť to, čo si myslí. „Pokúsim sa osloviť aj voličov, ktorých kandidát nepostúpil do druhého kola. Uchádzam sa o hlasy všetkých. Chcem byť zrozumiteľná, autentická, komunikovať to, kde vidím problémy Slovenska a ponúkať riešenia,“ tvrdí. O dôveru nerozhodnutých voličov a tých, ktorých kandidát nepostúpil, sa chce uchádzať aj Šefčovič.

Obaja súperi považujú svoj zisk z prvého kola za povzbudenie. „Som za to vďačná. Vnímam to aj ako volanie po zmene,“ povedala Čaputová. Podobne to vidí aj Šefčovič. „Cítim volanie, aby sa situácia na Slovensku upokojila a že budeme pracovať na celospoločenskom zmieri,“ povedal. Zmenu tiež vidí v tom, že hlava štátu bude rešpektovaná v zahraničí a Slovensko sa dostane na globálnu úroveň, „čo mi teraz chýba“. Druhé kolo tiež prirovnal k referendu o novej superliberálnej agende na Slovensku.

Na margo doterajšej kampane Čaputová povedala, že kandidáti boli aj objektmi antikampane. „Veľmi si želám, aby sa v druhom kole podarilo udržať štandardnú, kultivovanú a vecnú debatu. Čelíme kríze dôvery vo vzťahu k politickej reprezentácii, a to je priamo úmerné aj tomu, ako zvládame vzájomnú komunikáciu a správanie sa,“ myslí si. Šefčovič si zase počas kampane uvedomil, že spoločnosť je skutočne rozdelená. Podľa jeho slov došlo aj k viacerým sklamaniam v médiách. Manipuláciu s výsledkami prvého kola však nevidí ani jeden z postupujúcich kandidátov. Ani Čaputová, ani Šefčovič zatiaľ nehovorili s neúspešnými kandidátmi o tom, či by ich pred druhým kolom podporili.
Šefčovič na TA3: Až 60 percent ľudí má iný názor ako Čaputová

Prvé kolo prezidentských volieb ukázalo, že až 60 percent voličov má iný názor ako Zuzana Čaputová. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 to vyhlásil Maroš Šefčovič. Vychádzal z volebného zisku Čaputovej na úrovni 40 percent.
„Moje videnie sveta zdieľa 60 percent ľudí, keď sa pozrieme na postoj k migrantom, povinným kvótam. Ja som bojoval proti tomu, pani Čaputová bola skôr za. Ide aj o priority v sociálnej politike. Voľby ukázali, že 60 percent ľudí má iný názor ako pani Čaputová,“ povedal.

Jeho súperka v druhom kole volieb mu odkázala, že takáto interpretácia dát si vyžaduje veľkú mieru tvorivosti. „Vítanie migrantov a kultúrno-etické témy, to sú nálepky. Ja neverím, že tomu veríte v súvislosti s tým, ako ma poznáte. Bude priestor si to vysvetliť,“ odkázala. Taktiež v reakcii na Šefčovičove skoršie tvrdenie uviedla, že nie je za rušenie vlakov a obedov zadarmo.

Na otázku, ako si vysvetľuje, že v sobotňajšom (16. 3.) prvom kole uspela vo všetkých ôsmich krajoch, Čaputová odvetila, že ľudia počujú, čo hovorí a dôverujú tomu, čo hovorí. „Kultúrno-etické vojny sú zástupné témy. Moja agenda sa týka férovosti, spravodlivosti, životného prostredia a sociálne odkázaných skupín,“ ozrejmila.

Šefčovič poznamenal, že dostať sa do finále je niekedy ťažšie ako samotný finálový súboj. „Verím, že toto bude tá istá situácia. Chcem sa zamerať na mobilizáciu voličov. Som presvedčený, že väčšina korešponduje s tým, čo som hovoril v kampani,“ povedal. Kandidát na prezidenta tiež vyzval, aby sa nemaľoval zo Slovenska obraz spálenej zeme. „Prokurátori a policajti dramaticky zvýšili tempo a efektívnosť. Nemali by sme bojovať proti niečomu, proti zlu, prináša to delenie na dobrých a zlých a vytvára to deliace čiary. Ja chcem spájať,“ avizoval.

Čaputová uznáva, že Slovensko je krajina, ktorá má svoje pozitívne stránky a úžasný potenciál. „Musíme sa ale zbaviť istých neduhov, ktoré tento potenciál brzdia. Ak hovorím o zle, mám na mysli javy ako korupcia či zneužívanie právomocí. Nemám na mysli jednotlivcov,“ vysvetlila.

Obaja kandidáti sú radi, že predstavitelia extrému zostali pred bránami druhého kola. Čaputová aj Šefčovič sa chcú uchádzať o podporu týchto voličov, a to lepšou alternatívou.

Bugár: Mnohí volili Čaputovú z obavy pred Harabinom

Béla Bugár v relácii TA3 pripustil, že čakal lepší volebný výsledok, za nízkym počtom hlasov pre svoju prezidentskú kandidatúru vidí aj to, že mnohí voliči Mosta-Híd volili Zuzanu Čaputovú z obavy, aby sa do druhého kola nedostal Štefan Harabin.

V druhom kole prezidentských volieb by podporil práve Čaputovú. Tvrdí však, že nemôže prikázať voličom, čo majú robiť. Predpokladá, že hlasy voličov Štefana Harabina a Mariana Kotlebu táto kandidátka na post hlavy štátu nezíska, čo Most-Híd „zaväzuje“ k tomu, aby ju podporili. Bugár sa necíti „zaviazaný“ koaličnému partnerovi Smeru-SD, aby podporil Maroša Šefčoviča.

K svojej kandidatúre Bugár povedal, že očakával viac ako šesť percent platných hlasov voličov. Súkromný predvolebný prieskum si podľa vlastného vyjadrenia nerobil. Podľa Bugára výsledok aktuálneho kola prezidentských volieb poukázal na to, že tieto „voľby boli úplne iné, ako je pomer síl v parlamente“.
Harabin: Jednoznačne som víťaz volieb

Jednoznačne som víťaz volieb, bez peňazí, bez podpory strán a bez podpory médií. V nedeľňajšej relácii TA3 V politike to uviedol neúspešný kandidát na post prezidenta Štefan Harabin. Chybu v kampani si nepripúšťa. Tvrdí, že voliči iného neúspešného kandidáta Mariana Kotlebu (ĽSNS) posunuli do druhého kola Maroša Šefčoviča. K výsledkom volieb Šefčovičovi aj Zuzane Čaputovej zablahoželal, ale ako dodal, „neblahoželá im k hodnotám, ktoré majú“.

Podľa Harabina hrozí, že prezidentské voľby budú aj skôr, ako o päť rokov. Sám seba vidí v pozíciách prezidenta SR, sudcu Najvyššieho súdu SR, prípadne sudcu v Luxemburgu či v Štrasburgu. Dodal, že žiadnu politickú stranu zakladať nebude. Nevyjadril sa však jednoznačne, či vstúpi do niektorej z existujúcich strán.

X X X

Neznáme dievčatko aj filmová hrdinka. Čaputovej príbeh zaujal zahraničie

Slovenské prezidentské voľby sledovali všetky veľké zahraničné médiá.

Bojovníčka proti korupcii, ktorá s politikou nemá žiadne skúsenosti a jej víťazstvo ešte prednedávnom nik nečakal. Ale aj právnička, ktorej príbeh pripomína oscarový film. Zahraničné médiá nezvyčajne ostro sledovali prvé kolo prezidentských volieb na Slovensku - zaujal ju najmä príbeh Zuzany Čaputovej.

Články o nej zverejnila agentúra Reuters, americký New York Times či britský Guardian. Voľby na Slovensku ostro sledovali aj v Česku.

Financial Times: Neznáme dievčatko

Prestížny Financial Times o Čaputovej ešte pred samotnými voľbami zverejnil veľkú reportáž priamo z Pezinka, odkiaľ slovenská právnička pochádza. Jej príbeh postavil na príbehu 14-ročného boja proti pezinskej skládke.
Všimol si aj útoky expremiéra Roberta Fica, ktorý Čaputovej liberálne názory na páry rovnakého pohlavia označil za „homosexuálne šialenstvo“.

„Jej vzostup vyvolal zúrivé a niekedy aj sexistické reakcie zo strany jej oponentov,“ napísal reportér FT. „Útočili na ňu ako na neskúsenú a označovali ju za neznáme dievčatko.“

Financial Times krátko pred voľbami tvrdili, že Čaputová víťazstvo v prvom kole aj vďaka nepredvídateľným útokom voči nej nemala isté. „Ale jej spojenci veria, že postúpi do druhého kola 30. marca a potom porazí buď pána Šefčoviča alebo pána Harabina“.

Agentúra Reuters dala Čaputovej prezývku „slovenská Erin Brockovichová“ podľa americkej právničky a environmentálnej aktivistky, ktorú v legendárnom filme v roku 2000 stvárnila Julia Roberts. Aj Brokovichová podobne ako Čaputová viedla s úradmi dlhoročný právny spor a obe napokon vyhrali. Film vyniesol Julii Roberts Oscara za najlepšie stvárnenú hlavnú postavu.

Aj európski politici

„Kométa versus pragmatik, Slovensko čakajú nevyspytateľné voľby“ napísal komentátor českého denníka Mladá Fronta Dnes krátko pred prvým kolom prezidentských volieb. V inom predvolebnom texte ju denník nazýva „bojovníčkou bez škandálov“.

Okrem médií sledovali slovenské voľby aj európski politici. Známy europoslanec Guy Verhofstadt Čaputovú podporil aj verejne. Veľa šťastia slovenskej liberálke Zuzane Čaputovej, neúnavnej obrankyni sociálneho pokroku a vlády zákona,“ napísal Verhofstadt na Twitteri, aktuality.sk

X X X

Dago Daniš: Čaputová zatienila všetkých. Aj Kisku

Víťazka prvého kola prezidentských Zuzana Čaputová.

Prvé kolo prezidentských volieb má jasného víťaza a jasného porazeného. Úspech Zuzany Čaputovej zatienil Kisku (v dvoch významoch). Béla Bugár zas celkom pohorel. Získal podstatne menej hlasov ako kandidát SMK pred piatmi rokmi a s politikou by mal skončiť.

Čaputová kampaň a prvé kolo prevalcovala rýchlosťou, akú ešte pred mesiacom nikto neočakával.
Veni, vidi, vici

Získala výrazne viac voličov, ako Andrej Kiska v prvom kole v roku 2014. A určite to nebolo tým, že by mala oveľa slabších súperov.

Pri Čaputovej zabrali okrem politickej podpory opozície a rezignácie Mistríka hlavne osobné sympatie. Jednoducho: urobila dojem. Umierneným štýlom, vecným vystupovaním, pokojným, ale presvedčivým tónom... Jej podpora ako novej tváre v politike vo veľkom predbehla pôvodné plány. Napriek tomu, že reprezentuje „progresívcov“, teda ideológiu, ktorú mnohí považujú za úchylnú.

Čaputová však prekonala Kisku aj v inom význame slova.

Ešte pred pár mesiacmi ľudia z pozadia Prezidentského paláca, Progresívneho Slovenska a Spolu hľadali silného lídra pre parlamentné voľby 2020. A videli ho v Kiskovi. Po skončení úradu mal vstúpiť do straníckej politiky, vytvoriť úniu nových „progresívnych“ strán. A stať sa hlavnou postavou „novej opozície“.

Toto dlhé – a pomerne trápne – vyčkávanie na nerozhodného Kisku prelomila podpredsedníčka Progresívneho Slovenska Čaputová. Už počas kampane, keď sa ukazovalo, že má podporu nad 30 percent...
Výsledky prvého kola to len potvrdili.

Projekt novej strany s Kiskom zrejme beží ďalej, no už nie je pre opozíciu ostro sledovanou témou dňa.

Témou dňa je budúcnosť Zuzany Čaputovej.

Ak uspeje aj v druhom kole, bude to znamenať, že opozícia vie vyprodukovať zaujímavých, priebojných a úspešných kandidátov aj vlastnými silami. Bez čakania na „záchrancu“ (ktorému sa aj tak veľmi nechce...).
Ak zvolená nebude, stane sa najsilnejšou postavou a zrejme aj volebnou líderkou únie progresívcov a Spolu (či sa rozhýbe a pridá aj Kiska, už v takom prípade nebude patriť medzi kľúčové otázky roka).

Druhé kolo

Na prognózy pre druhé kolo je ešte priskoro. Je však celkom zrejmé, že Čaputová vstúpi do rozhodujúceho kola ako favorit volieb. Jej náskok pred Šefčovičom je príliš veľký.

Navyše, podpora Čaputovej môže rásť o voličov Mikloška (ktorý mal celkom slušný výsledok, takmer 6 percent) a ďalších kandidátov, ktorí neuspeli v prvom kole. Plus o nerozhodných, ktorí prvé kolo vypustili...

Politická podpora Šefčoviča je limitovaná. Platí to aj v prípade, že pán „eurokomisár“ sa začne podkladať radikálom okolo Kotlebu a Harabina (získali okolo 25 percent). Časť z nich určite prejde skôr k nemu ako k Čaputovej. No bude to naozaj len časť. Pre kotlebovcov je neprijateľný aj Smer, aj euroagenda Šefčoviča.

Niečo podobné, hoci v menšej miere, platí aj o voličoch Harabina. Nielen Čaputová, ale aj Šefčovič je pre nich stelesnením toho, čo neznášajú.

Teda: ak vezmeme do úvahy Čaputovej vysoký (dvojnásobný) náskok a priestor pre naberanie posíl, môžeme jej dať väčšie šance ako Šefčovičovi. Pravdepodobnosť, že kandidát Smeru zoženie masy nových voličov a strhne väčšinu na svoju stranu, je nízka. Veľmi nízka.

Samozrejme, podporu a percentá Čaputovej netreba preceňovať. V istom zmysle zatiaľ len zopakovala výkon Ivety Radičovej z roku 2009. Radičovú v prvom kole volilo viac ako 38 percent voličov. Čo je veľmi podobný pomer, aký získala Čaputová. V druhom kole potom Radičová prehrala.

Lenže – ešte viac ako Radičová získal už v prvom kole jej protikandidát (Gašparovič s podporou Smeru). Konkrétne 46 percent.

V druhom kole mu stačil len malý prírastok voličov na to, aby celé voľby vyhral. Gašparovičovi pomohlo aj to, že Smer v tom čase nebol až taký neprijateľný a skazený, ako dnes. A kandidoval ako prezident. Nie ako figúra Fica.

Vkus a nevkus

Aby sme to však zhrnuli so všetkým: Čaputová v prvom kole zatienila (a zahanbila) hlavne kandidáta strany Smer a jej asistentov, vrátane Bugára. A napokon aj „alternatívnu bublinu“, ktorá sa nadúvala okolo populistu Harabina.
To je asi najlepším odkazom soboty. Priestor pre Smer sa ďalej zužuje. No bez toho, aby dostal šancu prízemný nevkus. Ten, ktorý nám tu arogantne slabikoval, že „pri-šiel vy-hrať“. Nakoniec ostáva privretý tam, kde patrí. Mimo hry. V širokom tieni súperky, na ktorú najviac nadával, aktuality.sk

X X X

Harabin: Jednoznačne som víťaz volieb

Harabin zdôraznil, že v predvolebnej kampani odmietal akékoľvek kupčenie s hlasmi voličov. Jednoznačne som víťaz volieb, bez peňazí, bez podpory strán a bez podpory médií. V nedeľňajšej relácii TA3 V politike to uviedol neúspešný kandidát na post prezidenta Štefan Harabin.

Chybu v kampani si nepripúšťa. Tvrdí, že voliči iného neúspešného kandidáta Mariana Kotlebu (ĽSNS) posunuli do druhého kola Maroša Šefčoviča. K výsledkom volieb Šefčovičovi aj Zuzane Čaputovej zablahoželal, ale ako dodal, „neblahoželá im k hodnotám, ktoré majú“.

Harabin zdôraznil, že v predvolebnej kampani odmietal akékoľvek kupčenie s hlasmi voličov. Ako priznal, v predvolebnej kampani ho oslovilo „viacero politických strán“, medzi nimi aj ĽSNS.

Opakovane však zdôrazňoval, že Zuzana Čaputová kupčila s Robertom Mistríkom. „V prospech koho sa vzdal? V prospech mňa?,“ povedal Harabin. Tento problém by mal podľa neho riešiť prokurátor.
Nechce zakladať stranu

Harabin mieni, že ani Marian Kotleba v predvolebnej kampani neponúkal vhodné riešenie problémov Slovenska. Tými stále podľa jeho slov ostávajú zánik Slovenska, zánik rodiny a zánik suverenity.
„Jedine ja zo všetkých adeptov som ponúkal aj riešenia, aj odvahu, aj schopnosť zobrať bremeno zodpovednosti na vlastné plecia,“ uviedol.

Podľa Harabina hrozí, že prezidentské voľby budú aj skôr, ako o päť rokov. Sám seba vidí v pozíciách prezidenta SR, sudcu Najvyššieho súdu SR, prípadne sudcu v Luxemburgu či v Štrasburgu. Dodal, že žiadnu politickú stranu zakladať nebude. Nevyjadril sa však jednoznačne, či vstúpi do niektorej z existujúcich strán, aktuality.sk

X X X

Lajčák hovoril s holandským ministrom o brexite aj budúcnosti EÚ

Budúcnosť Európskej únie, komplikácie Veľkej Británie spojené s jej odchodom z EÚ, hospodárske vzťahy medzi Bratislavou a Amsterdamom, ako aj slovenské predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu (OBSE) boli hlavné témy rozhovoru ministrov zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a jeho holandského kolegu Stefa Bloka. Ten je na jednodňovej návšteve Slovenska.

Ako sa na dnešnej tlačovej konferencii ministri zhodli, obe krajiny musia úzko spolupracovať, keďže sú súčasťou EÚ, NATO, eurozóny aj schengenského priestoru.

Práve možné scenáre vývoja brexitu tvorili značnú časť rozhovoru ministrov. Podľa Bloka sa Únia musí pripraviť na všetky alternatívy – na tvrdý brexit, ale aj predĺženie odchodu. Priznal, že pre Holandsko je Británia významným obchodným partnerom, ale zároveň pripomenul, že prístav v Rotterdame zohráva dôležitú úlohu pre preprave tovarov. V tejto súvislosti vyzval slovenské firmy, ktoré prístav využijú, aby mali pripravené všetky potrebné dokumenty a povolenia na využitie tohto prístavu a prechod do Británie. Cieľom podľa neho je, aby bol brexit čo najmenej bolestivý, a to by zabezpečila už vyrokovaná dohoda, ktorú britský parlament už dvakrát odmietol. Hlasovať o nej budú opäť na budúci týždeň. Holandsko patrí medzi krajiny, ktorým sa podarilo prilákať značné množstvo podnikov, ktoré pre brexit opustili ostrovy.

O tom, či by Británia napokon nikdy neopustila EÚ, nechcel minister Lajčák špekulovať. „Vždy je dobré nešpekulovať a pozrieť sa na to, čo je na stole. To sú dve možnosti – odchod bez dohody alebo predĺženie rokovaní. To môže byť technické, trvalo by do júna. Na dlhšie by to bolo v prípade, že neschvália dohodu, ale to už by zasiahlo do európskej architektúry,“ povedal šéf slovenskej diplomacie. Neodchod Británie by sa dotkol aj Slovenska – namiesto 14 europoslancov by sme mali doterajších 13. Londýn by podľa neho musel svojim európskym partnerom veľmi dobre vysvetliť, prečo chcú predĺženie a dať garancie, že to negatívne neovplyvní fungovanie EÚ. Na záver zdôraznil, že už vyrokovaná dohoda je dobrá, a nebude sa otvárať.

„Zhodli sme sa, že je potrebné prinavrátiť dôveru občanov v EÚ. Obaja chceme vidieť Úniu jednotnú, silnú, schopnú odpovedať na otázky, ktoré trápia občanov,“ povedal ďalej Lajčák s tým, že sa venovali aj budúcemu viacročnému rozpočtu. Ďalšou témou z európskej agendy boli aj májové voľby do Európskeho parlamentu a strategická komunikácia s občanmi. „Holanďania majú obrovské skúsenosti v otázke kybernetickej bezpečnosti,“ dodal na margo možnej spolupráce Lajčák. Ten v rámci kapacity úradujúceho predsedu OBSE hovoril s Blokom aj o agende tejto organizácie, pričom sa najväčšmi venovali Ukrajine, západnému Balkánu a klimatickým zmenám. Blok ocenil vývoj Slovenska po Novembri '89, nízku nezamestnanosť, vysoký rast a aktivitu slovenskej diplomacie na medzinárodnej scéne, ako napríklad predsedníctva v Rade EÚ, OBSE, či aktivity na pôde OSN./agentury/

X X X

V Mexiku zastrelili ďalšieho novinára

Santiago Barroso sa venoval najmä drogovým gangom. Neznámy útočník naňho vystrelil ešte v piatok.
Mexiko má ďalšiu novinársku obeť. Je ňou 47 ročný Santiago Barosso, ktorý sa vo svojej práci venoval drogovej kriminalite a gangom v severomexickom štáte Sonora. Miestne zdroje uvádzajú, že bol zastrelený zblízka vo svojom dome neďaleko hraníc so Spojenými štátmi.

O incidente informovali viaceré zahraničné spravodajské portály.

Streľba na novinára sa odohrala ešte v piatok. Neznámy útočník vystrelil na novinára niekoľkokrát potom, čo zaklopal na jeho dvere, uviedla štátna prokuratúra. Barosso podľahol zraneniam až po prevezení do nemocnice.
Aj keď zatiaľ nie je jasné, či bol Barosso zavraždený kvôli svojej práci, tento rok ide už o štvrtú obeť z radov novinárov v Mexiku.

Minister prisľúbil pomoc

Barroso pracoval ako všestranný novinár v hraničnom meste San Luis Rio Colorado. Bol moderátorom miestnej rozhlasovej stanice a riaditeľom spravodajského webu Red 563. Bol tiež prispievateľom týždenníka Contrasena.
Mexický prezident Andres Manuel Lopez Obrador už prisľúbil, že v krajine ukončí vraždenie a neistotu. Podľa neho sa obyvatelia krajiny ocitajú v stave bezbrannosti.

Na Twitteri sa k vražde vyjadril aj mexický minister bezpečnosti Alfonso Durazo, ktorý prisľúbil pomoc vláde pri vyšetrovaní Barrosovej vraždy.

Podľa organizácie Article 19 bolo v Mexiku za posledných 6 rokov zavraždených už 47 novinárov. Krajina je pritom po Sýrii druhým najnebezpečnejším miestom pre novinárov. Reportéri bez hraníc uvádzajú, že od roku 2000 tam zahynulo viac ako sto novinárov, aktuality.sk