iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kňaz Halík: Čaputovej som sa ospravedlnil za útoky...

... z istých katolíckych kruhov: Teraz už radšej mlčať, kľačať a modliť sa. To je rada, ktorú adresuje slovenským biskupom známy katolícky kňaz, spisovateľ a filozof Tomáš Halík. O tom, prečo sa rozhodol podporiť pred prezidentskými voľbami Zuzanu Čaputovú, či ako vníma posledné kroky predstaviteľov katolíckej cirkvi na Slovensku, povedal v rozhovore pre Aktuality.sk.

- Prečo ste sa rozhodli podporiť Zuzanu Čaputovú?

Z niekoľkých dôvodov. Po prvé: mám rád Slovensko a záleží mi na jeho dobrej budúcnosti a záleží mi na víťazstve demokracie nad populizmom v postkomunistických krajinách.

Súhlasím s najskúsenejším českým politikom Karlom Schwarzenbergom, že Zuzana Čaputová predstavuje veľkú nádej nielen pre Slovensko, pre mobilizáciu jeho morálnych síl a jeho povesť v zahraničí, ale tiež pre celú strednú Európu.
Mohol by to byť začiatok konca nebezpečných orbánovských pokusov o „neliberálnu demokraciu”, teda autoritatívny nedemokratický štát.

Po druhé: cítim zodpovednosť za vierohodnosť kresťanstva a česť katolíckej cirkvi. Preto som sa prišiel pani Čaputovej ospravedlniť za hlúpe a agresívne útoky na jej adresu z istých katolíckych kruhov.

Budúca prezidentka Slovenskej republiky by mala vedieť, že hlasy niekoľkých klerikálnych obmedzencov nie sú jediným hlasom cirkvi.

Prosili ma o to aj mnohí slovenskí katolícki študenti v Prahe, aby som jej povedal, že sa hanbia za predstaviteľov cirkvi, ktorí takto vystupujú.

- Zuzana Čaputová pritom neskrýva svoj pozitívny postoj k adopcií detí pármi rovnakého pohlavia. Neprekáža vám to?

Úplne odmietam takýto obmedzený raster katolíckeho kádrovania, ktorý je sústredený na tri veci, ktoré prezident aj tak nemôže ovplyvniť, pretože o nich rozhoduje parlament.

Toto zúžené videnie úplne prehliada hodnoty, ktoré skutočne ukazujú mravný profil kandidáta: jeho vzťah k ľudským právam a rovným príležitostiam pre všetkých, občianskym slobodám, slobode presvedčenia, vzdelania, ekologickej zodpovednosti, kultúre práva, sociálnej spravodlivosti, spravodlivosti pre menšiny a podobne.

Pápež František nazval toto „zaseknutie sa“ a fixáciu katolíkov iba na pár vecí okolo sexuálnej morálky pravým menom - je to neurotická obsesia. Už by sme sa konečne mohli zaujímať o niečo iné, dôležitejšie.

- Od katolíckeho kňaza by sa pritom skôr dala očakávať podpora Františka Mikloška, bývalého disidenta a organizátora Sviečkovej manifestácie v roku 1988.

Fero Mikloško je môj dávny a vzácny priateľ z čias disentu, skvelý človek, hlboko si ho vážim. Ale obávam sa, že jeho čas pre aktívnu politiku už skončil a výskumy ukazujú, že hlas pre neho by bol, bohužiaľ, nakoniec strateným časom.
Myslím si, že by teraz mal skôr podporiť Čaputovú - tým skôr, že ho s ňou teraz spojil spoločný „výprask z kazateľnice“. Ukázalo by sa tým, že Boh je tak mocný, že nakoniec môže pôsobiť aj skrz istého arcibiskupa.

- Zuzana Čaputová v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí, že verí v Boha, ale jej viera sa odohráva skôr v jej vnútri a do kostola chodí predovšetkým, keď tam môže byť sama len s Bohom. Ako vnímate takúto vieru?

Prišiel som do Bratislavy tiež preto, aby som si s ňou v osobnom rozhovore, ktorý bol úprimný, dlhý a viac duchovný než politický, overil svoj dojem, že Zuzana Čaputová je nielen morálny, ale naozaj duchovný človek.
A tento pocit z nej po našom stretnutí naozaj mám. Myslím si, že je dokonca oveľa hlbšie a poctivejšie spirituálna, než mnohí „funkcionári“ cirkvi. A veľmi si vážim, že na rozdiel od niekoľkých ďalších kandidátov z toho nechce „vytrieskať“ politické body.

Čaputová: Viera sa odohráva v mojom vnútri

- Je to čoraz častejší fenomén, keď ľudia hovoria o svojej viere podobným štýlom ako Zuzana Čaputová. Prečo si ľudia myslia, že k viere Boha nepotrebujú nič viac?

Ak budú cirkev reprezentovať ľudia ako arcibiskup Orosch, nikto sa nemôže čudovať, že premýšľajúci a vzdelaní ľudia, predovšetkým mládež, sa k takejto podobe cirkvi obrátia chrbtom. Že sa kostoly začnú vyprázdňovať.
A pokiaľ cirkev neponúkne vierohodnejšiu a kultivovanejšiu alternatívu, budú ľudia hľadať svoje vlastné cesty k Bohu.
Z rôznych dôvodov mnoho ľudí - hlavne, keď sa dnes ukázalo masové pokrytectvo v klére, že práve tí najkonzervatívnejší v skutočnosti žili dvojaký život a robili práve to, čo tak hlasno odsudzovali - dnes opúšťa cirkev.

Zaujímavé je, že sa väčšinou ale nestávajú ateistami. Cirkev sa nesmie vzdať zodpovednosti za týchto frustrovaných katolíkov, musí im vedieť najprv načúvať. Mám teraz za sebou rozhovory s ľuďmi, ktorí boli zneužívaní kňazmi a verte, že sú to veľmi ťažké a bolestivé zážitky.

- Ak je takáto viera autentická, dá sa povedať, že je lepšia, ako keď si človek chodí do kostola odsedieť jednu hodinu v nedeľu, no vnútorné prežívania chýba?

Ježiš hovorí jasne: vieru je treba preukázať činmi, nestačí hovoriť: Pane, Pane. Ježiša nezaujíma naše zbožne vystrojené a navoňané nedeľné ja, ale naše naozajstné každodenné ja. Naše srdce.

- Slovenskí biskupi zasiahli dvakrát výraznejšie do marcových prezidentských volieb. Prvýkrát, keď iniciovali stretnutie s kandidátom Smeru-SD Marošom Šefčovičom a druhýkrát, keď trnavský arcibiskup Ján Orosch v živom televíznom prenose vyhlásil, že voliť Zuzanu Čaputovú je ťažkým hriechom. Rezonovali tieto slová aj u vás v Česku? Majú biskupi tendenciu zasahovať podobným štýlom do volieb aj v Česku?

Našťastie, naši biskupi už vedia to, čo biskupi vo všetkých civilizovaných krajinách: že podporovať nejakého kandidáta z kazateľníc znamená dať mu bozk smrti. Je to úplne kontraproduktívne.

Mnoho slovenských katolíkov mi napísalo, že práve Oroschovo kázanie rozhodlo: primälo ich, že dajú svoj hlas Čaputovej.

Podľa platného sociálneho učenia cirkvi je nemravné, aby cirkev uzatvárala „registrované partnerstvo“ s nejakou politickou stranou alebo politikom. Ak sa k tomu vyjadruje biskup či kňaz, nech hovorí za seba ako občan.
Cirkev ako taká si musí zachovať slobodný odstup od tejto konkrétnej roviny mocenskej politiky, môže iba pripomínať všeobecné morálne princípy. Katolík sa má vo voľbách rozhodovať podľa svojho svedomia, rozumu a skúseností.
Mám pocit, že sa to deje už aj na Slovensku: ak sa biskupi vyjadrujú ku kandidátom, pokiaľ viem, tak to veľa katolíkov berie skôr ako informáciu o kvalite týchto biskupov, než o kvalite kandidátov.

Svet aj cirkev sa nezadržateľne menia a tí, ktorí mentálne zostávajú v predminulom storočí, sa stávajú smiešnymi.

- Arcibiskup Orosch vložil Františkovi Mikloškovi do úst aj slová o LGBTI komunite, ktoré ale nikdy nepovedal. Hovorí sa aj o tom, že si trnavský biskup takto vyrovnával účet so svojim predchodcom Róbertom Bezákom. Nie je to vec, ktorú by mala KBS riešiť minimálne interne? Ako sa mala zachovať TV Lux, ktorá prenášala tento priamy prenos? Nezneužil ju biskup na vlastné záujmy?

Orosch pripísal nielen Mikloškovi, ale podobne aj pani Čaputovej názory, ktoré nikdy nezastávala.

Ak je niečo hriech a verejné pohoršenie, potom je to klamstvo a ohováranie so zámerom poškodiť blížneho a jeho dobrú povesť. Navyše šírené do katolíckych médií. Ako s tým človek naloží vo svojom svedomí, ako s tým naloží televízia LUX a biskupská konferencia, to je ich vec. Do toho im naozaj neplánujem hovoriť.

- A spomínané stretnutie biskupov a kandidáta Smeru-SD? Vybočuje z rámca, ako by biskupi mali vystupovať pred voľbami alebo je to v poriadku?

Nepoznám pozadie tohto stretnutia, ale biskupi určite mohli odhadnúť, že člen komunistickej strany, vyškolený v Moskve, si z fotografií z tohto stretnutia a z niekoľkých fráz o „tradičných hodnotách” urobí lacné lákadlo na voličov. Ale ja by som slovenských voličov nepodceňoval. Koniec koncov, čoskoro uvidíme.

- Ako v tomto kontexte vnímate, že v prípade kandidátov, ktorí šíria fašistické či extrémistické myšlienky, zostali biskupi akoby hluchonemí?

Niekedy sa dá hrešiť nielen slovom, ale aj mlčaním alebo neschopnosťou rozlíšiť „čas k hovoreniu a čas k mlčaniu”.

- Čo by ste teda od cirkevných predstaviteľov očakávali skôr pred voľbami?

Teraz už radšej mlčať, kľačať a modliť sa.

Kto je Mons. prof. PhDr.Tomáš Halík, Th.D

• je profesorom Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej, kde prednáša filozofiu a sociológiu náboženstva

• od roku 1990 je prezidentom Českej kresťanskej akadémie a rektorom kostola Najsvätejšieho Salvátora

• Od 1. októbra 2004 je farárom novozriadenej pražskej akademickej farnosti

• Pápež Ján Pavol II. ho menoval poradcom Pápežskej rady pre dialóg neveriacimi, pápež Benedikt XVI. čestným pápežským prelátom

• v čase komunistického režimu pôsobil v disente

• Je držiteľom mnohých medzinárodných ocenení, vrátane Templetonovej ceny (obdoba Nobelovej ceny) za teológiu. Tiež je držiteľom čestného doktorátu Oxfordskej univerzity

X X X

Dago Daniš: Finále kampane má dvoch víťazov. A jedného porazeného

V záverečnej prezidentskej debate RTVS bola najsilnejšia a najvýraznejšia televízna grafika. Výkony kandidátov boli viac-menej priemerné. A bez prekvapení.

Televízne diskusie už nie sú rozhodujúce. No určite sú dôležité. Ak sa jednému z hráčov vydaria, môžu na poslednú chvíľu zvrátiť pomery síl – ako to ukázali kotlebovci pred voľbami 2016. Kotleba bol vtedy v debatách presvedčivý a jeho stranu to (pre mnohých prekvapujúco) posunulo do parlamentu.

Štefan Harabin

Pred dvoma týždňami sme tvrdili, že záver kampane pred prvým kolom volieb môže pomôcť Harabinovi. Ak by bol v diskusiách presvedčivý, mohol by znižovať Šefčovičov náskok. A prebojovať sa do druhého kola.
Harabinovi to však nevyšlo. Ani v nedeľu na Markíze, kde bol nepripravený, komický a zaskočený otázkami moderátora. Ani dnes v RTVS, kde sa síce o niečo viac snažil, no na prekvapenie to nestačilo.
Popri Harabinovi pôsobil aktívnejšie skôr jeho rival Kotleba.

Harabin v závere kampane zvládal len rolu „buldozéra“, čím oslovil akurát tak oslovených: skalných voličov, ktorí by ho volili bez ohľadu na výkon v kampani. Na viac nemal. Miestami dokonca Harabin pôsobil ako 3D karikatúra Harabina.
Jeho volebný výsledok môže byť vysoko nad desať percent. Na to, aby zmazal náskok Šefčoviča, však urobil málo.
Harabinova šanca prekvapiť a objaviť sa v druhom kole tu stále je. No po závere kampane nie je vyššia ako na začiatku, ale nižšia.

Šefčovič mal v kampani podobný problém ako Mistrík. Je názorovo nevýrazný, trochu bezobsažný. V debatách nevie zaujať a zanechať jasnú stopu. Lenže – vie urobiť dojem. Zjavom a vystupovaním.

Jednoducho: ako postava volieb je rozpoznateľný a zapamätateľný.

V debatách nezasvietil, ale ani nepohorel. Pôsobil pomerne neutrálne a neškodne (čo veľkej skupine voličov pri výbere prezidenta vyhovuje).

Podpora Smeru, úsmev letušky, imidž úspešného Slováka v zahraničí a profil prijateľnosti mu môžu vyniesť viac ako 20 percent.

Zuzana Čaputová

Pre Zuzanu Čaputovú nebol zlomový a zásadný záver kampane, ale jej začiatok a stred. Tam, pri súboji s Mistríkom, sa rozhodlo o prekvapení prezidentských volieb. A následne o jej vysokom náskoku pred ostatnými.

Vo finále kampane mala Čaputová len jednu hlavnú úlohu – nerobiť chyby. A neprepaľovať to.

Čaputová ubrala plyn. A robila to, čo potrebovala: neprovokovať, nepredvádzať prehnané sebavedomie, nevyskakovať.
Ukázať pokoru a rešpekt pred voľbami.

Občas možno vystupovala príliš akademicky. Voliči mimo „progresívnej kaviarne“ pri jej komentároch nemuseli uznanlivo kývať hlavami. Iné nedostatky však neukazovala.

Jej zisk môže byť aj po vychladnutí z počiatočného ošiaľu cez 30 percent.

Teda, ak to zhrnieme, tesne po veľkom finále (ktoré nebolo až také veľké) platí zhruba to isté, čo platilo tesne pred ním. Favoritmi na postup sú Zuzana Čaputová. Za ňou Maroš Šefčovič. Harabin sa drží ako trojka. Nie preto, že by podal dobrý výkon. Skôr preto, že z kandidátov ako Bugár, Mikloško či Krajniak nedokázal nikto vo finále zrýchliť tempo. A zatieniť ostatných.

Béla Bugár

Inak, okrem favoritov koncovka kampane potvrdila aj ich opak. Toho, komu sa v ringu ani trochu nedarilo – Bélu Bugára.
Bugár v debatách pôsobil ako niekto, kto tam postával omylom. A kto už nemal čo povedať.

Onedlho tak môže pôsobiť aj vo vlastnej strane.

Presne toto je jeden z bočných dôsledkov prezidentských volieb. Niekoho to do politiky rýchlo vystrelí. Niekoho to z politiky pomaly vyprevadí, aktuality.sk

X X X

Trnka pustil nahrávku z Gorily aj Ficovi. Na tajnom stretnutí s Čižnárom

Z akého dôvodu išiel bývalý šéf prokuratúry za vtedajším premiérom a čo tým sledoval, nie je jasné. V minulosti mal však Trnka nahrávkou z Gorily vydierať predstaviteľov finančnej skupiny Penta.

V roku 2008 sa na Úrade vlády stretli traja vplyvní muži. Premiér Robert Fico, generálny prokurátor Dobroslav Trnka a krajský prokurátor v Bratislave Jaromír Čižnár.

Podľa informácií Aktuality.sk z prostredia orgánov činných v trestnom konaní mal schôdzku iniciovať – na Trnkovu žiadosť – práve Čižnár. O Trnkových plánoch však údajne netušil.

Trnka mal Ficovi na utajenom stretnutí pustiť časť zvukového záznamu z kauzy Gorila. Týkala sa Františka Határa, ktorý bol dlhé roky osobným tajomníkom predsedu Smeru.

Napäté vzťahy

Határ na tejto časti nahrávky hovorí o sponzorskom dare pre Ficovu stranu. Čižnár nedávno priznal, že mu Trnka púšťal úryvok z Gorily. O tom, že na schôdzke mal byť aj Fico, však nehovoril.

Podľa informácií Aktuality.sk bývalý premiér oboch prokurátorov z Úradu vlády vyhodil. Z akého dôvodu pustil Trnka Ficovi spomínanú nahrávku a čo tým sledoval, nie je jasné.

Odvtedy však boli ich vzťahy na bode mrazu. To, že ho Fico neznáša, povedal Trnkovi aj Marian Kočner na nahrávke, ktorú našla polícia v súvislosti z vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka.

Štyri schôdzky

Fico na otázky Aktuality.sk k stretnutiu s Trnkom a Čižnárom, ktoré sme mu poslali dnes ráno, neodpovedal. Hovorcovi Smeru Jánovi Mažgútovi sme dali čas do jednej popoludní.

Krátko predtým vyšla správa, že Fica hospitalizovali v špecializovanom zariadení v Bratislave. Jeho zdravotné problémy majú byť aj dôvodom zrušenia dnešného rokovania koaličnej rady.

Podľa Denníka N však nie je Ficov stav vážny. „Nebol u nás hospitalizovaný,“ povedala hovorkyňa Národného ústavu srdcovo-cievnych chorôb Soňa Valášiková. Predsedovi Smeru zrejme prišlo len nevoľno a bol na vyšetrení.
„Ak by som mal nahrávku Gorily v roku 2008, alebo aj v inom období k dispozícii, veľmi rád by som ju okamžite použil," reagoval neskôr Fico pre TASR.

Fico totiž dlhodobo tvrdí, že Gorila je kauzou druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Podľa spisu sa mal pritom v konšpiračnom byte Penty stretnúť s jedným z jej spolumajiteľov Jaroslavom Haščákom.

Podľa Gorily sa tam mal s Haščákom štyrikrát stretnúť aj Ficov tajomník Határ. Zo spisu vyplýva, že si tykali, riešili otázky možných povolebných koalícií aj nominácií na ministrov.

Padli aj slová o 40 dkg salámy, čo malo byť 40 miliónov korún (1,3 milióna eur). Határ už nežije, v minulosti však poprel, že by bol niekedy v spomínanom byte.

Ako to bolo s Ficom a nahrávkou Gorily, vysvetľuje Marek Vagovič aj v našom podcaste:
Minúta a pol

Čižnár vypovedal o stretnutí s Ficom a Trnkom aj pred vyšetrovateľom z tímu Gorila. Ku konkrétnym otázkam Aktuality.sk k priebehu schôdzky sa však nevyjadril.

„Generálny prokurátor Jaromír Čižnár vypovedal v predmetnej veci dňa 14. februára 2019. Vzhľadom na prebiehajúce konanie a neverejný charakter prípravného konania, nebude obsah výpovede bližšie špecifikovať. Ako orgán činný v trestnom konaní má povinnosť dodržiavať Trestný zákon a nepodieľať sa na úniku informácií zo „živej veci“, a tak mariť priebeh vyšetrovania,“ reagovala hovorkyňa prokuratúry Andrea Predajňová.

Čižnár sa Trnku podľa vlastných slov v minulosti spýtal, prečo mu pustil inkriminovanú nahrávku. Trnka mu mal vtedy oznámiť, že sú tam aj ďalšie veci.

„Púšťal mi krátky úryvok, možno minútu a pol, kde sa hovorí, ako pán Határ od niekoho pýta sponzorský dar. A čo je na tom? Je normálne, že niekto zháňa sponzorské príspevky pre stranu,“ povedal Čižnár po výsluchu pre televíziu TA3.
Na otázky novinárov, prečo neinformoval políciu skôr, Čižnár reagoval, že nevedel, že ide o Gorilu. Spravodajský spis pod týmto názvom je na internete od roku 2011.

„Pán Trnka bol generálny prokurátor. Disponoval tým, čím disponoval. Bolo povinnosťou pána Trnku, ak vedel, že to bola Gorila, to niekam posunúť,“ tvrdil Čižnár.

Zastavte to

Ani Trnka na otázky Aktuality.sk k stretnutiu s Ficom a Čižnárom neodpovedal. V minulosti sa však vyjadril, že sa nebráni, aby o nahrávke z kauzy Gorila hovoril pred vyšetrovateľom. Teraz to vraj urobiť nemôže, pretože je viazaný mlčanlivosťou.

„Ostáva mi iba dúfať, že budem vyšetrovateľom vyťažený a v tom čase už budem zbavený mlčanlivosti, aby som mohol zodpovedať na všetky vaše otázky,“ uviedol Trnka pred niekoľkými týždňami pre Aktuality.sk.

Bol to pritom práve Trnka, kto vydal v roku 2011 zvláštny pokyn v súvislosti s kauzou Gorila. „Vyšetrujeme nedokázateľnú a nepreukázateľnú, možno nejakú spravodajskú hru a som zvedavý, ktorý prokurátor sa pod to podpíše,“ napísal Trnka.
Argumentoval aj tým, že ide o „fiktívne prepisy niečoho, čo buď neexistuje, alebo to bolo vytvorené s cieľom možného vydierania osôb, ktoré sú v daných prepisoch uvedené.“ Trnka dal vtedy jasne najavo, že kauza má byť zmietnutá zo stola.

„Bez toho, aby som Vás chcel navádzať, akým spôsobom má byť v predmetnej veci rozhodnuté, tak Vás len upriamujem, aby ste si riadne naštudovali ustanovenia trestného poriadku, ktoré pojednávajú o zastavení trestného stíhania," uviedol v pokyne.

Fico počul Gorilu. Problémy prezidentských kandidátov (podcast)

Vydieral Pentu?

Nahrávky z Gorily sa našli vlani v dome Mariána Kočnera, ktorý je vo väzbe pre kauzu zmenky televízie Markíza. Je obvinený aj z ďalších ekonomických deliktov.

Zároveň je podozrivý z objednávky vraždy novinára Kuciaka. Práve pri razii, ktorá sa u Kočnera robila v súvislosti s vyšetrovaním tohto prípadu, sa našiel USB kľúč so zvukom z Gorily.

Tím Kuciak zaistil aj ďalšiu nahrávku – ide o Kočnerov rozhovor s Trnkom. Z nahrávky vyplýva, že Trnka mohol v minulosti zvukom z Gorily vydierať predstaviteľov finančnej skupiny Penta.

Manažér Penty pre externé vzťahy Martin Danko to však odmietol. Nahrávku medzi Kočnerom a Trnkom nerieši vyšetrovací tím Kuciak, vedenie polície ju presunulo na NAKA východ.

„V tejto súvislosti bola vec pridelená konkrétnemu vyšetrovateľovi, a to pre podozrenie zo zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa a z vydierania, pričom vyšetrovateľ rozhodne v zákonnej lehote,“ informovala hovorkyňa polície Denisa Baloghová, aktuality.sk

X X X

Alena Zsuzsová vypovedala na NAKA kvôli vražde v Hurbanove

Ako informoval jej obhajca Štefan Neszméry, Alena Zsuzsová vypovedala k prípadu vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka, v ktorom takisto figuruje ako obvinená.

Lászlóa Basternáka (SMK) v júli 2010 zavraždili pred jeho vlastným domom. Vraha dolapili rýchlo, ale motív, objednávatelia aj sprostredkovatelia boli dlho neznámi.

V máji 2018 prišla na políciu svedkyňa, ktorá po ôsmich rokoch od tragédie vypovedala, že likvidáciu si mal objednať Roman Ostružlík. Ten mal ako protikandidát v primátorských voľbách Basternáka dlho v zuboch. A po Ostružlíkovom boku stála v kampani práve Alena Zsuzsová.

Slučka okolo Aleny Zsuzsovej sa uťahovala, keď prehovoril svedok

Alenu Zsuzsovú zadržali koncom septembra v Komárne v rámci akcie proti vykonávateľom vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Za dvojnásobnnú vraždu je aj obvinená.

Podľa obhajcu odmietla akúkoľvek účasť na vraždách a vinu a nemá žiadnu vedomosť o tom, kto si ich objednal. „Cíti sa byť nevinná a aj tvrdí, že je nevinná a nech o tom rozhodne súd. Zatiaľ platí prezumpcia neviny a žiadame verejnosť aj novinárov, aby sa držali tohto princípu,“ zdôraznil Neszméry, ktorý sa doteraz k prípadu nevyjadroval.

„My sme sa nechceli vyjadrovať médiám, pretože máme určitú taktiku obhajoby a jednou z nich je aj vyjadrovanie sa do médií. Blížilo sa výročie vraždy Jána Kuciaka a my sme nechceli prilievať olej do ohňa, aby sa nehovorilo, že sa vyviňuje,“ vysvetlil.

S Andruskóm boli blízki priatelia

Obhajca Aleny Zsuzsovej zároveň uviedol, že jeho klientka pozná z obvinených vo vražde Jána Kuciaka iba Zoltána Andruskóa, pričom sa s Tomášom Szabóom, Miroslavom Marčekom nikdy nestretla a nevidela.

„Každopádne odmietame akékoľvek vyjadrenia, ktoré má pán Zoltán Andruskó a tvrdíme, že je to vyjadrovanie kajúcneho páchateľa. Je to jeho právo, naše právo je v tom, že my to odmietame a popierame akúkoľvek účasť na akomkoľvek skutku, ktorý nám je kladený za vinu. Zatiaľ sa bavíme o dvoch skutkoch, o prípade vraždy pána Kuciaka a pána Basternáka. Nepýtajte sa ma na možnosť vraždy pána Žilinku, Lipšica...“ skonštatoval Neszméry.

Podľa obhajcu Alena Zsuzsová netuší, prečo ju Zoltán Andruskó označil za objednávateľku vraždy. „Označil viacerých páchateľov, jedným z nich je moja klientka. Nevie pochopiť prečo, pretože boli blízki priatelia, pomáhali si, navštevovali sa, takže to nevie pochopiť. Chcem ešte povedať, že deň predtým mala informáciu o tom, že zadržali Zoltána Andruskóa. Ak by mala spojitosť s tým prípadom, tak prečo neutiekla. Dostala SMS správu od účtovníčky pána Zoltána Andruskóa, že zadržali Zola. Od začiatku predpokladali, že ide o jeho ekonomickú trestnú činnosť, takže si moja klientka normálne vybavovala svoje bežné každodenné veci,“ dodal Neszméry, aktualit.sk

X X X

Danko útočí na Smer-SD. Tvrdí, že USA chcú mať na Slovensku vojakov

Predseda SNS a parlamentu Andrej Danko už nekritizuje len Most-Híd, ale aj Smer-SD. Nepáči sa mu postoj týchto strán k finančnej pomoci, ktorú by Slovensko mohlo dostať od USA na rekonštrukciu vojenských letísk v Kuchyni a na Sliači.

SNS už začiatkom týždňa odmietla cez svojho nominanta – ministra obrany Petra Gajdoša, aby Slovensko mohlo čerpať finančnú injekciu od USA vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur. S tým však ostro nesúhlasia ostatní koaliční partneri.

A hoci rezort obrany túto pomoc odmietol, dnes Danko tvrdí, že „takéto finančné prostriedky Slovenskej republiky ani ponúknuté neboli". Ako teda mohlo ministerstvo tento krok urobiť tento krok, nevedel vysvetliť. Rovnako ako to, prečo on osobne hovoril, že tieto peniaze nepotrebujeme.

Pozrite si, ako sa Andrej Danko snažil vysvetliť, ako je to s finančnou pomocou USA pre Slovensko:
„Predmetom zmluvy nie je finančná pomoc USA. Hlavná zmluva je určená tak, že ide o dohodu na obrane medzi USA a Slovenskom. Bez tejto hlavnej zmluvy nie je možné ani snívať o týchto finančných zdrojov. A v tej hlavnej dohode je umožnená prítomnosť amerických ozbrojených síl," vyhlásil líder SNS.
Danko vyzýva Pellegriniho

Danko tiež tvrdil, že podobnú bilaterálnu zmluvu nemá žiaden iný členský štát Európskej únie. Neskôr ale priznal, že Poľsko takúto dohodu so Spojenými štátmi už má.
„Najprv si treba zodpovedať otázku, či Slovensko chce mať osobitnú zmluvu síce s členským štátom NATO, ale zmluvu, akú nemá s nikým iným," skonštatoval.

Aj preto Danko očakáva od predsedu vlády Petra Pellegriniho (Smer-SD), že sa o tejto otázke bude rozprávať so svojimi partnermi na medzinárodnej úrovni. Premiérovi tiež ale odkázal, že by si mal urobiť poriadok s vlastnými ministrami.
„Ústavní činitelia by mali robiť všetko preto, aby sme túto problematiku vysvetlili a zaujali jasný postoj. Mali by si ju naštudovať aj ministri. A ak nie, tak radšej by mali mlčať. To hovorím najmä na margo ministra hospodárstva Petra Žigu (Smer-SD)," povedal šéf SNS.

Veľvyslanectvo USA reaguje

Hovorca veľvyslanectva USA na Slovensku Griffin Rozell v reakcii pre Aktuality.sk poznamenal, že táto zmluva má zabezpečiť právny rámec na rozvoj vojenskej a obrannej spolurpáce medzi Slovenskom a Spojenými štátmi.
Rozell tiež pripomína, že táto zmluva by umožnila čerpať finančnú pomoc do výšky 105 miliónov dolárov práve na rozvoj spomínaných dvoch vojenských letísk.

„Všetky špecifické investície a nasledujúce aktivity budú predmetom dodatočných rokovaní a dvojstrannej dohody," poznamenal hovorca americkej ambasády. Zároveň dodal, že podobné dohody už Spojené štáty podpísali s viacerými spojencami, vrátane Estónska, Litvy a Lotyšska.

„Spojené štáty neplánujú výstavbu vojenskej základne USA alebo stále umiestnenie vojenských jednotiek na Slovensku," dodal Rozell pre Aktuality.sk.

Generál Macko: Peniaze na armádu potrebujeme, rozpadajú sa nám kasárne

X X X

Ukrajina obhajuje odmietnutie vstupu rakúskemu novinárovi

Ukrajina obhajovala v stredu svoje rozhodnutie nevpustiť na svoje územie rakúskeho novinára tvrdiac, že Rakúsko je voči Rusku príliš priateľské. Informovala o tom agentúra AP. Rakúsko dôrazne protestovalo proti kroku Ukrajiny zakázať vstup spravodajcovi verejnoprávnej televízie ORF Christianovi Wehrschützovi, ktorého označila za „hrozbu pre národnú bezpečnosť“. Podľa Rakúska však ide o „neprijateľný akt cenzúry“.

Podľa AP sa ukrajinskí predstavitelia k tejto otázke vyjadrili protichodne. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) pôvodne tvrdila, že reportérovi neumožnila vstup pre jeho vlastnú bezpečnosť po tom, čo sa mu vyhrážali ultranacionalisti.
V stredu však hovorkyňa ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Kateryna Zelenková vyhlásila, že novinárovi bol odopretý vstup za „nerešpektovanie ukrajinského práva“. Zároveň obvinila Rakúsko z toho, že udržiava mimoriadne priateľské vzťahy s Ruskom. Dodala, že „získavanie si priazne agresora nezodpovedá vyhláseniam Rakúska, že je neutrálne“.

Odsudzujeme tento krok, ktorý je v rozpore so základnými európskymi hodnotami,“ napísala ešte minulý týždeň na svojom Twitteri rakúska ministerka zahraničných vecí Karin Kneisslová a vyzvala Kyjev na „okamžité zrušenie“ ročného zákazu vstupu pre novinára.

Ukrajina obvinila podľa rakúskych médií Wehrschütza aj z narušenia štátnej hranice na Kryme, zo snahy o „ospravedlnenie anexie Krymu“ a z „protiukrajinskej propagandy“.
Wehrschütz, ktorý pravidelne informoval o dianí na Ukrajine, získal v roku 2014 od stavovského časopisu Der österreichische Journalist za svoju prácu v zóne konfliktu v Donbase cenu novinár roka.

Rozhodnutie Ukrajiny o ročnom zákaze vstupu označil samotný Wehrschütz za fantazmagorické. Podľa svojho vyjadrenia pre rozhlasovú stanicu Ö1 je pripravený napadnúť ho na súde.

Na odvolanie zákazu pre rakúskeho novinára vyzval Ukrajinu prostredníctvom svojho námestníka riaditeľa Scotta Griffena aj Medzinárodný tlačový inštitút (IPI) s tým, že rozhodnutie „odporuje pravidlám o slobode médií a slobode prejavu, o ktorých Ukrajina tvrdí, že ich rešpektuje“./agentury/

X X X

Nemecko stiahne časť svojho diplomatického personálu z Venezuely

Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v stredu oznámilo, že sa rozhodlo stiahnuť časť svojho diplomatického personálu z veľvyslanectva v Caracase. Zdôvodnilo to náročnými životnými podmienkami vo Venezuele za súčasnej vlády prezidenta Nicolása Madura, píše agentúra DPA.

Hovorca rezortu diplomacie uviedol, že ministerstvo vo svojom rozhodnutí vzalo na zreteľ aj bezpečnostné hrozby, ktorým sú vystavení zamestnanci nemeckého veľvyslanectva vo Venezuele. Koľkí z nich sa teraz z Caracasu vrátia do Nemecka, však nespresnil.

„Situácia vo Venezuele sa vyhrocuje, obzvlášť humanitárna situácia v hlavnom meste,“ povedal hovorca. „Dotýka sa to potravín, pitnej vody aj dodávok liekov,“ uviedol ďalej s tým, že z mesta prichádzajú aj informácie o rabovaní spôsobenom práve nedostatkom liekov.

Hovorca dodal, že nemecký veľvyslanec vo Venezuele Daniel Kriener, ktorého Caracas už skôr označil za neželanú osobu, sa medzičasom vrátil do Berlína a v stredu ráno sa stretol s nemeckým ministrom zahraničných vecí Heikom Maasom.

Krienera z Venezuely vyhostili začiatkom marca. Podľa Caracasu sa tak stalo preto, že sa údajne miešal do vnútorných záležitostí Venezuely.

Vo Venezuele je tiež od minulého roka väznený nemecký novinár Billy Six, ktorý čelí obvineniam zo špionáže a vzbury. Hovorca rezortu nemeckej diplomacie v stredu informoval, že Sixa navštívil zamestnanec konzulátu./agentury/

X X X

Európsky parlament schválil uznesenie na pozastavenie rokovaní s Tureckom

Európsky parlament schválil v stredu uznesenie Výboru EP pre zahraničné veci (AFET) na pozastavenie prístupových rokovaní s Tureckom. Informovala o tom na svojej stránke anglická verzia tureckého denníka Daily Sabah.
Toto nezáväzné uznesenie podporilo 370 poslancov, 109 bolo proti a 143 sa zdržalo hlasovania. Už predtým ho kritizovali tureckí predstavitelia, podľa ktorých demonštruje zaujatý postoj EÚ voči Ankare.

Výzva AFET-u používa pomerne tvrdý slovník a snaží sa na Ankaru vyvinúť tlak vo viacerých otázkach.
Holandská poslankyňa Kati Piriová zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) ostrý tón v odporúčaní použila z dôvodu, že Turecko podľa nej prekročilo všetky medze, píše grécky denník Proto Thema.

„Neexistuje tam právny štát. Pretrváva porušovanie ľudských práv a väznenie novinárov... Je to paródia,“ uviedla.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan ešte v októbri vyhlásil, že zvažuje vypísanie referenda o dlhodobo pozastavených snahách Ankary vstúpiť do EÚ. Signalizoval tak pobúrenie nad pozastaveným prístupovým procesom, ktorý podľa neho maria predsudky voči moslimom, približuje Daily Sabah.

Denník dodáva, že snaha o získanie členstva v EÚ ostáva pre Turecko jedným z najdôležitejších strategických cieľov, a to napriek tomu, že prístupové rokovania, ktoré sa oficiálne začali v roku 2004, dlhodobo stagnujú.

Dôvodom takéhoto stavu sú námietky Cyperskej republiky, gréckej časti etnicky rozdeleného ostrova Cyprus, voči tureckému členstvu v EÚ a tiež kritika niektorých štátov Únie, predovšetkým Nemecka, v súvislosti s represívnymi opatreniami, ktoré Ankara zaviedla po neúspešnom pokuse o vojenský prevrat v júli 2016., aktuality.sk