iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Čaputová: Do kostola chodím, keď som v ňom sama..

... a s Bohom: Kritici z konzervatívneho prostredia jej vyčítajú liberálne postoje. Ona kontruje, že verí v Boha. Prezidentská kandidátka Zuzana ČAPUTOVÁ priznáva, že jej viera sa odohráva skôr v individuálnej rovine. V rozhovore pre Aktuality.sk hovorí aj to, čo by robila inak ako doterajší prezidenti či ako by sa správala v zahraničnej politike.

- Cítite sa byť dotknutá kázňou biskupa Oroscha v Trnave, ktorý necelý týždeň pred voľbami vystríhal veriacich voličov pred vami?

Nie, vnímam to ako príspevok k rétorike, ktorá spoločnosť a veriacich viac rozdeľuje, ako spája. Počas predvolebnej kampane čelím viacerým útokom tohto typu aj zo strany politikov.
Myslím si, že spoločnosti to nepomáha. Snažím sa osloviť ľudí, s ktorými máme rovnaké hodnoty a na tom Slovensko spájať. Čím viac bude dobro rozdrobené, tým ľahšie zvíťazí zlo.

- Poslanec Igor Matovič opisoval, ako ste mu dali prísľub, že nebudete presadzovať LGBT agendu. Je to pravda?

Nepamätám si, či išlo o prísľub. Môj postoj ale zostáva rovnaký. Môj vlastný názor na práva tejto menšiny je liberálny, moja agenda prezidentky sa týka iných tém. Neprichádzam s touto agendou, nebudem to presádzať, len otvorene hovorím svoj názor.

- Je to teda pravda?

Voči pánovi Matovičovi som sa nijako nezaviazala. Zaviazala som sa voči sebe, aby som bola jednotná v tom, čo hovorím.

- Povedzte aspoň jedno meno, koho by ste si vzali so sebou do Prezidentského paláca?

Toto je veľmi citlivá téma. Asi by nebolo vhodné teraz menovať, ale bola by som rada, ak by to bol napríklad Martin Burgr (z tímu predvolebnej kampane Zuzany Čaputovej, pozn. red).

- Koho ste volili v posledných parlamentných voľbách?

Stranu Most-Híd. A ako som povedala pánovi Bugárovi, vo výsledku som jednou zo sklamaných voličiek. U mňa rozhodli osobnosti ako Lucia Žitňanská.

- V kampani vás podporuje aj prezident Andrej Kiska. Je to pre vás výhoda?

Podporu mi vyjadrili aj politické strany, aj pán prezident Kiska. Vážim si to, neboli sme na tom dohodnutí. Aký dopad to bude mať na voličov, nechávam na nich. Som za ňu rada a pána Kisku si vážim.

- Podľa posledného prieskumu agentúry Focus nechcú dve tretiny opýtaných Slovákov už Andreja Kisku za prezidenta. Prekvapilo vás to?

V istom zmysle áno. Napriek tomu, že ho považujem za dobrého prezidenta, prekvapilo ma to, stále patrí medzi politikov s najväčšou mierou dôvery medzi občanmi. Takže by bolo dobré, keby v politike ostal.

- Na svojich bilboardoch máte slogan „Postavme sa zlu“. Kto pre vás toto zlo zosobňuje?

Skôr to vnímam ako zlo vo všeobecnom, nie personálnom zmysle. Súvisí to s témami, ktoré chcem v prípade zvolenia riešiť - spravodlivosť a férovosť. Za ich stav na Slovensku do veľkej miery nesie zodpovednosť súčasná vládna koalícia. Zlo má aj podobu extrémizmu, klamstiev, s ktorými sa narába ako s faktami. Len preto, aby sa vzbudzovali vášne a nenávisť medzi ľuďmi.

- Kto prišiel s nápadom na vašu kandidatúru?

Boli to moji kolegovia z vedenia Progresívneho Slovenska. Kto to ale bol presne, to si nepamätám. Vypočula som si to, ale pre mňa to nebola túžba, s ktorou by som ráno budila.

- Hovorí sa, že tá myšlienka sa zrodila štýlom, že keď nevyhráte, bude mať Progresívne Slovensko aspoň novú líderku.

To neviem. Takto mi to určite nepredložili (smiech). Vysvetlili mi, prečo to dáva logiku, prečo si myslia, že je to dobrý nápad. Pre mňa to vo februári 2018 bolo skôr dôvodom na úsmev. Nevedela som si samu seba predstaviť v tejto úlohe.
A po tragických udalostiach, keď zavraždili Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú, sme túto diskusiu prerušili. Na druhej strane, práve v týchto časoch začala ešte viac rezonovať téma práva a spravodlivosti, čo prispelo k môjmu definitívnemu rozhodnutiu.

- Už si viete predstaviť, že možno budete v Prezidentskom paláci?

Áno. Už som mala možnosť sa identifikovať s prípadnou rolou (smiech).

- Verejnosť vás začala vnímať cez kauzu pezinskej skládky, pri ktorej sa vaše cesty na opačných póloch skrížili s Mariánom Kočnerom. Ako na vás vtedy pôsobil?

Pôsobil na mňa ako silový hráč. Mala som o ňom sprostredkované informácie, ešte skôr, než sa priznal, že stojí za firmou, ktorá chcela budovať túto skládku. Bol mimoriadne asertívny. Dokonca prišiel na našu tlačovú besedu, kde nám v priamom televíznom prenose oponoval.

- Za zastavenie výstavby skládky ste nakoniec získali Goldmanovu cenu, ktorá sa považuje za obdobu environmentálnej Nobelovej ceny. Je toto pre vás viac, než by bolo zvolenie za prezidentku?

Vnímam to úplne inak. Je to ocenenie toho, čo som robila v spolupráci s celou komunitou, či už to bola Via Iuris, iné mimovládky alebo mesto Pezinok.

- Pre Denník N ste napísali, že „posledný rok v slovenskej politike je rokom o volaní po slušnosti.” Ako by táto slušnosť v politike mala vyzerať?
-
Ideálne by bolo prispieť k zmene tónu v politike. To, čo vidím pri cestách po Slovensku a pri stretnutiach s ľuďmi, je, že majú veľkú mieru nedôvery k pilierom štátu a k tomu, že dodržiavať pravidlá nemá zmysel

Ľudia majú pocit nepodstatného kolieska v súkolí, na ktorý nikto neberie ohľad. Majú dojem, že politici si riešia len vlastné spory. Ak budeme takto pokračovať, ľudia prestanú veriť v demokraciu a môže sa to zvrtnúť veľmi nešťastným spôsobom.

V tejto správe píšete aj o tom, že „prišiel čas pre nových lídrov a líderky, ktorí prinášajú novú politickú kultúru – ich metódou je spolupráca”. To znie ako celkom zásadná kritika koalície aj opozície.

Prístup, keď sa hľadí skôr na stranícke záujmy na úkor hľadania priesečníkov, sa týka všetkých. Možno každý z nás má v sebe túto tendenciu. Netvrdím, že sa to ale týka každého jedného politika. Je to o tom, aby sme ukázali politickú zrelosť a odmietli tieto spory.

- Čo konkrétne by ste robili inak než doterajší prezidenti?

To, čo sa so mnou spája. Každý z doterajších prezidentov kopíroval istým spôsobom svoje doterajšie životné skúsenosti. V mojom prípade je to spravodlivosť, téma životného prostredia a téma sociálne slabších skupín ako sú seniori, týrané a zanedbávané deti i osamelé matky. Ale aj téma vymožiteľnosti práva a zodpovednosti verejných činiteľov, vrátane trestno-právnej roviny. Na Slovensku máme veľa nedoriešených káuz.

- Ako by ste tieto témy chceli riešiť so súčasnými prezidentskými kompetenciami, ktoré sú výrazne ohraničené?

Vychádzam z toho, že prezident má legitimitu priamo od ľudí, čo považujem za najsilnejší mandát, aký môže politik na Slovensku mať.

- To majú aj poslanci.

Súhlasím, ale poslanec je len jedným zo 150-tich. Prezident nemôže samozrejme iniciovať zákonodárny proces, ale môže iniciovať dôležitú tému s veľmi konkrétnymi kontúrami a hľadať politickú podporu. Musí z toho urobiť celospoločenskú tému.

Môže sa mi to nepodariť, čo pripomínam aj na stretnutí s občanmi. Nechcem vzbudzovať ilúzie, že ak ma zvolia za prezidentku, svet bude zrazu iný. Je to len jedna zložka potrebná na zmeny.

- Znamená to, že by ste s týmito témami vystupovali napríklad aj v parlamente?

Boli by zrejme súčasťou vystúpení, ktoré prezident v parlamente má. Ale skôr mám na mysli konkrétnu prácu, ktorá by znamenala napríklad posilnenie právneho odboru v prezidentskej kancelárii a postavenie konkrétnych návrhov a zmien, pre ktoré by som sa snažila získať politickú podporu.

- Súčasný prezident Andrej Kiska toto zanedbáva?

Netvrdím to. Jeho profilu a skúsenosti v sociálnej oblasti sa venoval viac témam, ktoré súvisia so zdravotníctvom, čo je tiež nesmierne dôležitá téma.

- V prípade, že by ste sa stali prezidentkou, snažili by ste sa o získanie väčších právomocí?

V tomto som skôr zdržanlivá. Považujem tieto právomoci za dostatočné. Aj keď nie úplne silné. Sú ale primerané tomu, že sme parlamentnou demokraciou.

- Ak by sa menila ústava, aké zmeny by ste do nej chceli presadiť v prípade zvolenia za prezidentku?

Určite by som sa prihovárala za spresnenie kompetencií. Mnohé z nich sú predmetom polemiky.

- Napríklad?

Menovacie právomoci. Ani po výklade ústavným súdom sa totiž nezdá, že je to jednoznačné. Ak by mali nastať nejaké ďalšie zmeny, tak len po dôkladnej odbornej diskusii.

- Kto by bol prvý slovenský politik, ktorého by ste prijali v Prezidentskom paláci?

Predpokladám, že by to bol predstaviteľ výkonnej a zákonodarnej moci. Čiže premiér a predseda parlamentu.

- Andrej Kiska sa odmietal stretávať s lídrami extrémistickej ĽS-Naše Slovensko. Považujete to za múdre rozhodnutie?

Vnímam to tak, že prezident vo vzťahu k lídrom iných politických strán nemá žiadnu konštitutívnu právomoc. Stretávanie sa s nimi tak má skôr spoločenský rozmer.

- Minimálne sa s nimi stretáva po voľbách a prezident Kiska si ich pozýval aj v čase koaličnej krízy.

Lídrov spomínanej strany nepovažujem za partnerov pri hľadaní politického kompromisu alebo dohôd. Ak by sa ale dištancovali od vyjadrení, ktoré popierajú demokraciu, bola by som otvorená dialógu.

Rozlišujem tiež politické vedenie a voličskú základňu týchto strán. Ľudia často volia z pocitu frustrácie. Ich rozhodnutie rešpektujem, aj keď sa s ním nestotožňujem. To, čo ale nikdy nebudem rešpektovať, to je uvádzanie nepravdivých informácií lídrami tejto strany.

- Všetci kandidáti, vrátane vás, hovoria, že chcú byť prezidentmi všetkých obyvateľov Slovenska. Ako o tom chcete presvedčiť voličov parlamentných extrémistov či Štefana Harabina?

Súvisí to práve s témou férovosti, chudoby i nedôvery v politikov. Sú rôzne výskumy, ktoré sa zaoberali, prečo ľudia volia tieto extrémne skratky. Ale samozrejme, nemusím v týchto ľuďoch vzbudiť pocit, že som tým človekom, ktorý im dokáže pomôcť. To musím rešpektovať.

- Prezident reprezentuje Slovensko aj navonok. Ako vnímate, že ani vo vládnej koalície nie je konsenzus ohľadom zahraničnej politiky?

Vnímam to, ako nie veľmi šťastný jav, konkrétne občasnú osamelú jazdu predsedu parlamentu Andreja Danka, ktorá hodnotovo smeruje niekde inde, než zvyšok koalície.

Považujem ale za dôležité, že oficiálni predstavitelia, ktorí prezentujú zahraničnú politiku, sú zatiaľ vo svojich postojoch konzistentní. Máme tu dokonca memorandum troch najvyšších ústavných činiteľoch a proeurópskej a proatlantickej orientácii. Dúfam, že aj kroky predsedu parlamentu sa budú držať v týchto intenciách a nebudú v rozpore s nimi.

- V rozhovore pre Tablet.tv ste spomínali, že v zahraničnej politike by Slovensko malo hovoriť jasnejšie svoj názor. Ktoré oblasti ste mali na mysli?

Ide o spochybňovanie prozápadnej a proeurópskej orientácie Slovenska, ale aj pri Venezuele, či prípadoch, ako boli udalosti okolo Marakéšskeho dohovoru. Keď máme úkony, ktoré majú spoločne pomôcť riešiť svetové problémy, ako napríklad migračnú krízu, a v istom bode podľahneme zneisteniu.

Pri Marakéšskom dohovore som zastavala názor ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý bol súčasťou vyjednávania tejto dohody. Nebola pre Slovensko záväzná a mali sme byť súčasťou vyjednávania o nej. Náš prístup bol, že sme zatiahli ručnú brzdu.

- Kto podľa vás predstavuje najväčšiu hrozbu pre svetovú bezpečnosť?

Akékoľvek porušovanie medzinárodných zmlúv, akákoľvek expanzia jednej krajiny na úkor druhej, hovorím aj o ruskej agresii a anexii Krymu, to vnímam ako potenciálnu hrozbu. Mám ale na mysli ruské vedenie, nie Rusko ako krajinu. A samozrejme terorizmus je výzvou pre všetky krajiny sveta. predsedníčkou Progresívneho Slovenska?

- Ako by ste postupovali pri rokovaní s veľmocami, ako je Čína? Hovorili by ste s nimi o ľudských právach

Snažila by som sa ustáť balans medzi tým, že v zahraničnej politike by sme sa mali držať svojich hodnôt ako ľudskosť, humanizmus, dodržiavanie ľudských práv. Krajina by mala byť sebavedomá a partnerom v debate, nie byť v defenzíve. Na druhej strane vnímať aj to, že so svetovými veľmocami je potrebné mať dialóg aj s ekonomickými dopadmi alebo ekonomickou spoluprácou. Tieto dve pohľady sa podľa mňa nevylučuje.

-Takže ten konštruktívny dialóg by bol aj o ľudských právach?

Určite áno.

- Stretli by ste sa s Dalajlámom?

Stretla by som sa s ním ako s intelektuálnou a duchovnou osobnosťou, nositeľom Nobelovej ceny, ale rešpektovala by som jednotnú politiku Číny. Nestretla by som sa s ním ako s politickým lídrom.

X X X

Zakladajúci člen Smeru: Šefčovič podľahol ideológii, ktorú ťahá Fico

Spolu s Robertom Ficom zakladal Smer a tri roky bol jeho podpredsedom. V roku 2016 ale stranícku knižku vrátil a odvtedy Fica kritizuje. Pár dní pred prezidentskými voľbami naopak chváli Zuzanu Čaputovú. Hosťom relácie Fair Play

Niekdajší člen Smeru-SD a končiaci europoslanec svojej bývalej strane vyčíta, že sa miesto tzv. progresívneho Slovenska zamerala na oslovenie konzervatívnych voličov. To podľa neho škodí aj terajšej kampani kandidáta Smeru-SD Maroša Šefčoviča, ktorý sa snaží vystupovať ako zástupca tradičných hodnôt.

„Maroš Šefčovič tu podľahol ideológii a rétorike, ktorú ťahá Robert Fico a ľudia okolo neho. Paradoxne, je to tá istá rétorika, s ktorou Robert Fico prehral prezidentské voľby,” pripomína Zala.

Aj preto tvrdí, že keby si Šefčovič urobil vlastnú, úplne nezávislú kampaň, jeho šance by sa zvyšovali.

Zároveň Zala označuje Šefčoviča za jedného za šampiónov volieb. Zakladajúci člen Smeru-SD ale rovnakým slovom prekvapivo označuje aj Zuzanu Čaputovú, ktorú podporujú viaceré opozičné zoskupenia.

„Oboch považujem za progresívnych ľudí a ťahajúcich Slovensko dopredu. Zuzana Čaputová priniesla do politiky priamosť, otvorenosť a určité progresívne názory,” vyhlásil vo Fair Play Michala Kovačiča, aktuality.sk

X X X

Pellegrini v europarlamente zdôraznil potrebu jednotnej, sociálnej a bezpečnej Európy

Predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini (Smer) sa v utorok dopoludnia ako osemnásty líder Európskej únie (EÚ) zapojil do diskusie s poslancami Európskeho parlamentu (EP) a predstaviteľmi Európskej komisie o budúcnosti EÚ. S predstavou o tom, ako by mala fungovať, vystúpil na pôde EP v Štrasburgu.

Premiér predstavil svoje vízie krátko po 10. h po tom, ako ho v pléne uviedol predseda EP Antonio Tajani.

Pellegrini uviedol, že je preňho česť vystúpiť v demokratickom zbore, ktorý zastupuje pol miliardy Európanov. V úvode spomenul, že ak EÚ vznikla pred 60 rokmi s cieľom zaistiť lepšiu budúcnosť, Slováci túto túžbu prejavili pred 30 rokmi, keď sa vydali cestou demokratických zmien. Podľa jeho slov bol vstup Slovenska a iných krajín do EÚ pred 15 rokmi zárukou stability a slobody. „Vrátili sme sa tam, kde sme vždy patrili – do európskeho a transatlantického priestoru, do EÚ a NATO,“ povedal.

Slovenské členstvo v EÚ je podľa Pellegriniho „úspešný príbeh“, aj keď začiatky boli náročné a bolo potrebné vykonať výrazné štrukturálne zmeny, znížiť nezamestnanosť a vybudovať demokratické inštitúcie. Výsledkom je členstvo Slovenska v Schengene a eurozóne, ako i jeho prítomnosť medzi krajinami s najvyšším rastom hrubého domáceho produktu. V poslednom čase viac ľudí na Slovensko prichádza, ako z neho odchádza, dodal premiér.

Pellegrini zdôraznil, že celkovú „lepšiu atmosféru“ treba využiť na modernizáciu Slovenska, ktoré si vybudovalo silnú občiansku spoločnosť a má vysokú mieru slobody médií. Slováci podľa neho musia pridať v kvalite školstva, vedy a výskumu, skvalitňovaní štátnej správy a znižovaní miery korupcie.

Iná alternatíva ako členstvo v EÚ podľa premiéra neexistuje

„Pre ľudí so silným odhodlaním a vytrvalosťou nie je nič nedosiahnuteľné,“ odcitoval slová Milana Rastislava Štefánika. Zdôraznil, že Slovensko chce „v týchto neľahkých časoch“ patriť medzi najviac integrované krajiny EÚ a že iná alternatíva ako členstvo v EÚ neexistuje, čo potvrdilo aj slovenské predsedníctvo v Rade EÚ a bratislavský summit EÚ v septembri 2016.

Pellegrini nezabudol na vlaňajšiu vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá vyvolala oprávnené reakcie verejnosti, čo je podľa neho znakom „vyspelosti“ slovenskej demokracie. V tejto súvislosti poďakoval Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) za spoluprácu pri vyšetrovaní tohto prípadu, ako aj poslancom EP, ktorí boli prostredníctvom vyslaných odborných misií neraz kritickí voči dianiu na Slovensku.

Pellegrini pripomenul rozdiely medzi východom a západom

Premiér s odkazom na spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4) pripomenul pretrvávajúce rozdiely medzi východnými a západnými krajinami a dodal, že prípadné nezhody treba riešiť dialógom. Rastúce sociálne rozdiely v Európe podľa neho ničia európsky projekt a ľudia potom hľadajú odpovede inde, v oblasti dezinformácií. Pripomenul tiež, že Slovensko podporuje sociálny pilier EÚ a uchádza sa o sídlo Európskeho orgánu práce (ELA).

Pellegrini upozornil, že tak ako 17 predošlých lídrov EÚ v pléne EP, aj on sa pridáva k výzve na jednotu EÚ – jednotu pri zachovaní kultúrnych a národných rozmanitostí. Zopakoval výzvy z bratislavského samitu, hovoriace o jednotnej, prosperujúcej a bezpečnej Únii, ktorá musí byť globálne silným hráčom, ale otvorená voči občanom a zárukou pre ich bezpečnosť a budúcnosť. „Nemôžeme byť hodnoverní, ak neodstránime rozdiely medzi Východom a Západom, tie stále existujú,“ upozornil. Dodal, že obe „krídla“ sa musia navzájom chápať a komunikovať. Za dobrý príklad označil smernicu o vysielaní pracovníkov či tému dvojakej kvality potravín. Naopak, nedarí sa nájsť jednotu názorov v otázke migrácie. „Musíme nájsť riešenie, ktoré uspokojí všetky strany. Migrácia musí byť zvládnuteľná a slúžiť Európe,“ vysvetlil.

Podľa premiéra si únia musí položiť otázky, kde chce byť o 5 až 15 rokov

Pellegrini upozornil na vonkajšie a vnútorné výzvy, ktorým EÚ čelí, a zdôraznil, že únia si musí najskôr položiť otázky, kde chce byť o päť až 15 rokov, a podľa toho prispôsobovať dlhodobý rozpočet, v ktorom by nemal chýbať dôraz na kohéziu. Upozornil na potrebu férovej obchodnej politiky vo svete, kde je EÚ šampiónom, na digitalizáciu a robotizáciu, kde je EÚ neraz „preregulovaná“, čo škodí, ak si chce zachovať vedúcu pozíciu. Zdôraznil potrebu prechodu na klimaticky neutrálnu ekonomiku a potrebu budovania spoločných obranných síl, kde je potrebná komplementarita s NATO, a tiež to, že EÚ je priestorom, ktorý sa rozširuje, a netreba zabúdať na ašpirácie kandidátskych krajín.

„Musíme byť hlavne čestní voči našim občanom. EÚ nemá čarovnú paličku, ale musíme ponúknuť lákavé vízie pre občanov a premeniť ich na skutočnosť. Ponúknuť ich mladým ľuďom a povedať, že Brusel nie je vzdialený. My sme EÚ! Musíme čeliť tým, ktorí tvrdia opak, a argumentovať faktami,“ povedal Pellegrini v závere.

Séria rozpráv o budúcnosti EÚ medzi hlavami štátov a vlád členských krajín Únie na jednej strane a poslancami EP na strane druhej sa začala v januári 2018 a bude pokračovať až do májových eurovolieb.
SR patrí k najintegrova¬nejším v EÚ, chceme túto pozíciu upevňovať

Slovensko patrí v rámci Európskej únie (EÚ) k najintegrova¬nejším štátom a túto pozíciu by si malo ešte upevňovať. Skonštatoval to slovenský premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) v utorok na brífingu v Európskom parlamente (EP), kde vystúpil aj s príhovorom.

Pellegrini zdôraznil, že je nevyhnutné presvedčiť občanov o tom, že treba bojovať za demokraciu, slobodu a hodnoty každý deň. Pokračovať v tom je podľa neho úlohou lídrov členských štátov EÚ. Slovensko je podľa jeho slov jednou z najintegrova¬nejších krajín v rámci Únie a túto pozíciu by chcel ešte viac upevniť.

„Slovensko verí v Úniu, ktorá je zjednotená, prosperujúca a bezpečná, v Úniu, ktorá je globálne relevantný a rešpektovaný hráč, v Úniu, ktorá je úprimná voči svojim občanom a v Úniu, ktorej záleží na svojej budúcnosti,“ podotkol premiér. Ako dodal, dôvera európskych občanov je potrebná o to viac, keď svet čelí rastúcim hybridným hrozbám.
Pellegrini: Kým budem premiérom, SR neuhne zo svojho zahraničnopoli-tického kurzu

Predseda slovenskej vlády Peter Pellegrini (Smer-SD) zdôraznil v utorok na pôde Európskeho parlamentu (EP), že kým bude zastávať súčasnú funkciu, Slovensko sa neodkloní zo svojho proeurópskeho a proatlantického smerovania.
Po vystúpení pred europoslancami a členmi Európskej komisie mal krátku tlačovú besedu s predsedom EP Antoniom Tajanim. Na upozornenie TASR, že kým on ako premiér hovorí na pôde EP o potrebe európskej jednoty a spolupráce a jasnej proeurópskej orientácii Slovenska, na domácej politickej scéne niektorí poslanci vládnych strán alebo koaliční partneri príklon SR k EÚ a NATO spochybňujú, premiér uviedol, že si je tejto skutočnosti vedomý.

Upozornil, že zahraničná politika a orientácia zahraničnej politiky Slovenska v minulosti nikdy neboli predmetom akékoľvek politickej debaty či úvah. Spresnil, že dokonca ani medzi opozíciou a koalíciou k tomu nedochádzalo.
„Ale dnes musím žiaľ skonštatovať a vyjadriť poľutovanie, že sa nám začínajú názory v našom politickom spektre rozdeľovať. Evidujem aj osobné názory jednotlivcov, aj niektorých politických zoskupení, že by chceli vidieť inú zahraničnú politiku Slovenska,“ opísal situáciu. Zároveň dodal, že pokiaľ bude predsedom vlády, nedovolí, aby sa na súčasnej situácii niečo zmenilo.

„Vláda je zodpovedná za výkon zahraničnej politiky našej krajiny. Nedovolím, aby Slovensko akýmkoľvek spôsobom uhlo zo svojho jasného proeurópskeho a proatlantického kurzu,“ zdôraznil premiér pred novinármi.
Europoslanci sa pýtali na vraždu Kuciaka

Vyšetrovanie vraždy novinára bolo jednou z tém, ktoré spomenuli pred Pellegrinim poslanci Európskeho parlamentu.
Liberálna europoslankyňa Sophie In 't Veldová (ALDE), ktorá navštívila Slovensko aj v rámci monitorovacej misie, zdôraznila potrebu toho, aby sa vinníci vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice dostali do väzenia. Zároveň odporúčala Pellegrinimu, aby sa odpojil od bývalého slovenského premiéra Roberta Fica a ukázal tým, že „Slovensko vedie nová ruka“. Na pokrok vo vyšetrovaní ho vyzvala aj nemecká europoslankyňa Ska Kellerová z frakcie Zelení/Európska slobodná aliancia (EFA).

Pellegrini poslancov EP uistil, že Slovensko robí všetko pre to, aby boli vinníci dvojnásobnej vraždy potrestaní. Zároveň požiadal europoslancov, aby sa pri debatách o Slovensku „neuchýlili k paušalizovaniu“ a nehodnotili na základe niektorých čiastkových problémov krajinu ako celok. /agentury/

X X X

EÚ chce dostať vzťahy s Čínou na novú úroveň

Európska komisia v utorok uviedla, že vzhľadom na rastúcu hospodársku silu a politický vplyv Číny navrhla prehodnotiť vzťahy Európskej únie a Číny, ako aj s tým súvisiace príležitosti a výzvy.

Exekutíva EÚ zverejnila desať konkrétnych opatrení, ktoré majú prediskutovať a schváliť hlavy vlád a štátov na marcovom summite EÚ (21. – 22. 3.).

Komisia pripomenula, že EÚ a Čína sa zaviazali budovať komplexné strategické partnerstvo, v Európe však čoraz viac prevažuje pocit, že rovnováha medzi výzvami a príležitosťami, ktoré Čína predstavuje, sa mení. Komisia a šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová sa utorňajším spoločným oznámením usilujú o diskusiu, ktorej cieľom je zaistiť, aby bol prístup EÚ k vzájomným vzťahom realistickejší, asertívnejší a mnohostrannejší.

Čína je podľa eurokomisie partnerom pre EÚ, ktorého ciele sú blízke cieľom Únie, partnerom pri rokovaniach, s ktorým musí EÚ nájsť rovnováhu záujmov, ale aj hospodárskym konkurentom pri dosahovaní vedúceho postavenia v oblasti technológií a systémovým rivalom, ktorý presadzuje alternatívne modely správy vecí verejných.

EÚ chce využívať prepojenia naprieč rôznymi oblasťami politiky a sektormi, aby pri dosahovaní svojich cieľov dosiahla väčší pákový efekt. EÚ aj jej členské štáty môžu dosiahnuť svoje ciele týkajúce sa Číny iba vtedy, keď budú konať v úplnej jednote.

Mogheriniová pripomenula, že Čína je strategickým partnerom EÚ, pričom sa obe strany usilujú o silnú dvojstrannú a mnohostrannú spoluprácu v otázkach, v ktorých majú spoločné záujmy – od obchodu po prepojenosť, od spoločného akčného plánu až po zmeny klímy.

„Sme ochotní naďalej sa intenzívne angažovať v oblastiach, v ktorých sa naše politiky líšia, alebo si navzájom konkurujú. To je cieľom desiatich opatrení, ktoré navrhujeme na posilnenie našich vzťahov s Čínou,“ uviedla v správe pre médiá.
Komisia upozornila, že EÚ a Čína sú strategickí hospodárski partneri, no zároveň aj konkurenti. Vzájomné hospodárske vzťahy môžu byť prínosom len vtedy, ak bude hospodárska súťaž spravodlivá a ak sú obchodné a investičné vzťahy recipročné.

Exekutíva EÚ v tomto duchu predložila desať akčných bodov, pričom Únia sa vo všeobecnosti zameria na tri ciele: prehĺbiť spoluprácu s Čínou na základe jasne vymedzených záujmov a zásad a presadzovať spoločné záujmy na celosvetovej úrovni; dôrazne sa usilovať o dosiahnutie vyváženejších a recipročných podmienok upravujúcich hospodárske vzťahy; posilniť vlastné vnútorné politiky a priemyselnú základňu v tých oblastiach, v ktorých sa EÚ musí v záujme zachovania svojej prosperity, hodnôt a sociálneho modelu prispôsobiť meniacim sa hospodárskym podmienkam.
Prvé zhodnotenie tohto návrhu čaká 18. marca na ministrov zahraničných vecí EÚ, následne túto otázku preberú premiéri a prezidenti na summite EÚ, aby bola jasná európska pozícia pred summitom EÚ – Čína, ktorý je naplánovaný na začiatok apríla./agentury/

X X X

Rusko podľa europarlamentu už nemožno považovať za "strategického partnera"

Rusko už nemožno považovať za "strategického partnera", uvádza sa v uznesení, ktoré schválili v utorok poslanci Európskeho parlamentu (EP). Zhodli sa aj na tom, že EÚ by mala zostať otvorená voči ďalším sankciám, ak Rusko bude naďalej porušovať medzinárodné právo.

Na internetovej stránke EP sa uvádza, že uznesenie s názvom „Stav politických vzťahov medzi EÚ a Ruskom“ podporilo 402 poslancov, proti bolo 163 a 89 sa zdržalo hlasovania.

V uznesení sa konštatuje, že od roku 2015 sa medzi EÚ a Ruskom objavili nové oblasti napätia, medzi ktoré patria: ruská intervencia v Sýrii, zasahovanie v krajinách, ako sú Líbya a Stredoafrická republika a nepretržité agresívne konanie na Ukrajine.

V uznesení sa zdôrazňuje, že EÚ by mala prehodnotiť svoju súčasnú Dohodu o partnerstve a spolupráci (PCA) s Ruskom a obmedziť spoluprácu na oblasti spoločného záujmu.

Globálne výzvy ako klimatické zmeny, energetická bezpečnosť, digitalizácia, umelá inteligencia a boj proti terorizmu si vyžadujú selektívne zapojenie. Užšie vzťahy budú možné len vtedy, ak Rusko v plnej miere implementuje tzv. minské dohody o ukončení vojny na východe Ukrajiny a začne rešpektovať medzinárodné právo, vyplýva z uznesenia.

Poslanci odsúdili aj ruské dezinformačné kampane a kybernetické útoky zamerané na zvýšenie napätia v rámci EÚ a jej členských štátov. Vyjadrili znepokojenie nad tým, že reakcia EÚ na propagandu a dezinformácie je nedostatočná – mala by sa ďalej posilňovať, najmä pred voľbami do Európskeho parlamentu v máji 2019.

EP dôrazne odsúdil narušovanie vzdušného priestoru štátov EÚ zo strany Ruska, najmä v oblasti Baltského mora, kde boli opakovane porušované teritoriálne vody a vzdušný priestor.

Poslanci zopakovali svoje obavy, že projekt Nord Stream 2 (Severný prúd 2) by mohol posilniť závislosť EÚ od dodávok ruského plynu a ohroziť vnútorný trh EÚ.

Takisto sa obávajú, že Rusko bude naďalej podporovať autoritárske režimy a krajiny ako Severná Kórea, Irán, Venezuela a Sýria.

Odsúdili aj nelegálne finančné aktivity a pranie špinavých peňazí zo strany Ruska, čo predstavuje hrozbu pre európsku bezpečnosť a stabilitu.
V uznesení sa zdôrazňuje, že krajiny EÚ musia ukončiť všetky programy „zlatých víz/pasov“, z ktorých majú prospech ruskí oligarchovia./agentury/

X X X

EASA preventívne zakázala lietanie so všetkými strojmi Boeing 737 Max

Európska agentúra pre bezpečnosť letectva (EASA) preventívne zakázala lietanie so všetkými strojmi série Boeing 737 Max.

EASA uviedla, že v Európskej únii (EÚ) pozastavila všetky lety lietadlami Boeing 737 MAX 8 a 737 MAX 9. Agentúra upozornila, že ešte stále sa vyšetrujú „presné príčiny“ októbrového pádu lietadla 737 MAX indonézskych aerolínií Lion Air, pri ktorom prišlo o život 189 ľudí. V nedeľu (10. 3.) sa zrútilo lietadlo 737 Max 8 patriace Ethiopian Airlines. Pri tomto nešťastí zahynulo 157 ľudí.

„V tomto rannom štádiu vyšetrovania nemôžeme vylúčiť, že podobné príčiny viedli k obom udalostiam,“ uviedla EASA. „EASA na základe všetkých dostupných informácií predpokladá, že na zabezpečenie pokračujúcej letovej spôsobilosti oboch modelov možno budú potrebné ďalšie opatrenia.“

Lety strojov Boeing 737 MAX 8 pozastavili aj Omán a Malajzia

Omán a Malajzia sa pripojili v utorok ku krajinám, ktoré po nedeľnej tragickej havárii lietadla v Etiópii pozastavili lety všetkých strojov typu Boeing 737 MAX 8 na svojich letiskách. Informovali o tom tlačové agentúry AFP a Reuters.
Ománsky úrad pre civilné letectvo na Twitteri oznámil, že „až do odvolania dočasne pozastavuje lety lietadiel Boeing 737 MAX 8 na všetkých letiskách v krajine“. Štátom vlastnená letecká spoločnosť Oman Air podľa informácií na svojej webovej stránke prevádzkuje päť lietadiel Boeing 737 MAX 8.

Pri páde lietadla Boeing 737 MAX 8 spoločnosti Ethiopian Airlines, ku ktorému došlo v nedeľu ráno, šesť minút po štarte z etiópskeho hlavného mesta Addis Abeba, zahynulo všetkých 157 ľudí na palube vrátane štyroch Slovákov.
Malajzijský úrad pre civilné letectvo vo svojom vyhlásení oznámil, že „s okamžitou platnosťou pozastavuje prílety aj štarty stroja Boeing 737 MAX 8“, ako aj lety, ktoré využívajú malajzijský vzdušný priestor.

Obe krajiny tento krok oznámili po tom, čo aj Etiópia, Čína, Indonézia a Kajmanie ostrovy v pondelok pozastavili lety tohto typu boeingov.

Podobne sa rozhodol v utorok Singapur, ktorý zakázal týmto strojom lietať vo svojom vzdušnom priestore. Tieto boeingy prestali využívať aj aerolínie v Argentíne, Brazílii, Mexiku, Indii, Juhoafrickej republike (JAR) či Austrálii.
Amerika im stále verí

Všetky tri americké aerolínie, ktoré používajú lietadlá Boeing 737 MAX 8 a 9, pokračujú v ich prevádzke. Spoločnosti Southwest Airlines, American Airlines Group a United Airlines v utorok uviedli, že svojim lietadlám dôverujú.
Americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) je jedným z mála všetkých regulátorov, ktorý nepozastavil lety strojov 737 MAX.

Ich prevádzku zatiaľ podľa stránky flightradar24.com nepozastavili ani kanadské spoločnosti Air Canada (MAX 8) a Westjet (MAX 8), ako aj panamská Copa (MAX 9)./agentury/

X X X

Česi chcú do rozpočtu viac peňazí od bánk aj internetových gigantov

Český minister zahraničných vecí Tomáš Petříček v televíznej diskusii uviedol, že si dokáže predstaviť, že banky, ktoré priznávajú rekordné zisky, by sa mohli podieľať na financovaní verejných služieb viac.

Podľa neho by sa zavedenie sektorovej dane pre banky neprenieslo do koncovej ceny pre zákazníka – na rozdiel od trhu mobilných operátorov. Myslí si, že v bankovom sektore v Česku je silné konkurenčné prostredie.
Zdržanlivo sa k zavedeniu sektorovej dane pre banky postavil predseda KSČM Vojtěch Filip. Ten si myslí, že výhodnejšie by bolo zavedenie dane na finančné transakcie.

Vláda chce vziať miliardy, ktoré na budúci rok potrebuje do štátneho rozpočtu od bánk, ale aj zdražením alkoholu a zdanením dividend. Informoval o tom portál českej televíznej stanice ČT24.cz.

Podľa Petříčka chcú sociálni demokrati diskutovať aj o zdanení príjmov globálnych internetových firiem z reklamy.
Daň by platili podľa zámeru ministerstva financií veľké internetové korporácie – Google, Apple, Facebook a Amazon. Česká vláda sa inšpiruje príkladom Rakúska. To zavedenie tejto dane oznámilo vlani koncom roku. Firmy tam budú platiť 3-percentnú daň zo sumy, ktorú získajú za internetovú reklamu./agentury/ˇ

X X X

USA vrátili do Mexika 240 migrantov v rámci rozširovania migračného programu

Vláda Spojených štátov v utorok oznámila, že rozšírila svoj program, na základe ktorého musia žiadatelia o azyl počkať na rozhodnutie imigračného súdu v Mexiku. V rámci tohto programu USA poslali do Mexika už 240 migrantov, informovala agentúra AP.

Úradníci pre vnútornú bezpečnosť uviedli, že program rozšírili aj na hraničný priechod Calexico, ktorý sa nachádza zhruba 190 kilometrov východne od hraničného priechodu San Ysidro v blízkosti mesta San Diego, kde tento program začali uplatňovať v januári.

Program administratívy prezidenta Donalda Trumpa predstavuje zásadnú zmenu v spôsobe, akým USA posudzujú prípady imigrantov, ktorí sa v krajine uchádzajú o azyl, priblížila AP.

Rodiny migrantov, ktoré USA prepustili z väzby a následne požiadali o udelenie azylu, sa v minulosti mohli v krajine usadiť a počkať tam na rozhodnutie imigračných súdov, čo však často trvalo až niekoľko rokov.
Kritici vrátane Trumpa chcú tomuto prístupu zamedziť. Cieľom ich programu je odradiť tých, ktorí vo svojich žiadostiach uvádzajú nepravdivé informácie.

Počet žiadateľov o azyl v USA prudko stúpol, v dôsledku čoho na súdoch čaká takmer 700 000 prípadov.
V obežníku, ktorý agentúra AP získala minulý týždeň, sa uvádza, že USA môžu zo San Diega to mexickej Tijuany denne navrátiť najviac 20 žiadateľov o azyl. USA majú povinnosť skontrolovať, či nebol daný žiadateľ o azyl odsúdený za zločin, a upovedomiť Mexiko najmenej 12 hodín pred ich návratom, aktuality.sk