iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Blaha označil Čaputovú v SR za mačku vo vreci...

... podľa Matoviča ľudia antikampaň prekuknú: Vrcholiaca kampaň pred prezidentskými voľbami je opakovaním sa minulosti spred piatich rokov. Uviedol to v relácii RTVS Sobotné dialógy líder OĽaNO Igor Matovič. Podľa koaličného poslanca Ľuboša Blahu (Smer) si musí kandidátka na tento post Zuzana Čaputová jednoducho zvyknúť na politickú kritiku. Obaja poslanci Národnej rady SR si v relácii telerozhlasu vymieňali osobné invektívy.

Matovič povedal, že s Blahom sa do diskusie nikomu nechcelo ísť, ale obetoval sa, aby vyvrátil jeho urážky a obvinenia. Na druhej strany označil Blaha Matoviča za klamára a daňového podvodníka.
Prezident má zmierovať a nie rozoštvávať spoločnosť, povedal Blaha

„Keď bola minulý rok spoločnosť rozdelená pre vraždu novinára a jeho snúbenice, prezident Kiska rozoštvával spoločnosť a ‚hecoval‘ ľudí, aby nenávideli a rozbili vládu,“ povedal Blaha, podľa ktorého by to prezident robiť nemal bez ohľadu na názor na aktuálnu vládu. „Maroš Šefčovič má práve ten diplomatický, zmierlivý tón a to Slovensko potrebuje,“ dodal.

Prezidentskú kandidátku Zuzanu Čaputovú označil za „mačku vo vreci“ a liberálnu fanatičku, ktorá podporuje aj „homosexuálne adopcie“. „Nikto o nej nevie nič, vo svojej minulosti bola iba lokálna aktivistka, ktorá sa pýši akousi skládkou,“ myslí si Blaha. Šefčovič môže podľa neho po prípadnom zvolení okamžite pôsobiť v medzinárodnej politike, kým pôsobenie Čaputovej, „lokálnej aktivistky z Pezinka“, by považoval za hanbu pre Slovensko.

Blaha reagoval aj na svoje statusy na sociálnej sieti Facebook, ktoré sú podľa jeho slov kritické, ale nie vulgárne či antisemitistické. Proti takýmto označeniam sa chce brániť aj súdnou cestou. „Ja som vôbec nekomentoval pôvod Goldmanovcov. Iba som uviedol, že pani Čaputová dostala peniaze od mimovládky zo Spojených štátov amerických, za ktorou stojí aj táto rodina,“ uviedol Blaha.

Občania túto antikampaň prekuknú, myslí si Matovič

„Ako kresťan katolík budem s čistým svedomím voliť Zuzanu Čaputovú, lebo Slovensko sa potrebuje nadýchnuť nádeje,“ reagoval predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič s tým, že Čaputová je veľmi dobrá kandidátka a bude veľmi dobrá prezidentka.

„Nebojme sa podporiť čestnú ženu. Lebo je omnoho lepšie podporiť takúto ženu, ktorá má svoj názor, ktorý nemôže ako prezidentka presadiť, ako podporovať fašistov alebo komunistov, ktorí objavia Pána Boha iba pred voľbami,“ povedal predseda OĽaNO.

„Ja si myslím, že presne ako bol zúfalý Robert Fico pred piatimi rokmi, sú zúfalí v Smere aj teraz, pretože podľa všetkého utrpia ďalšiu porážku. Voči Zuzane Čaputovej útočia na tie najprízemnejšie pudy, ale ja verím, že občania túto kampaň prekuknú a opäť sa nadýchnu k pozitívnej zmene,“ povedal Matovič.
Zahraničná politika pohľadom Blahu a Matoviča

Diskutujúci sa venovali aj situácii po článku štátneho tajomníka ministerstva obrany Róberta Ondrejcsáka. „Jeho článok bol úplne zbytočnou provokáciou Ruska,“ tvrdí Blaha považujúci za logickú reakciu ruského veľvyslanca, ktorý sa ohradil proti tvrdeniam Ondrejcsáka, že Rusko považuje Slovensko za nepriateľa. Matovič v tejto súvislosti uviedol, že predseda národnej rady, ako aj Blaha sa správajú ako agenti ruskej tajnej služby.

V súvislosti s ponukou sumy 105 miliónov dolárov od vlády USA na rekonštrukciu letísk v Malackách a Sliači Blaha uviedol, že zvolá európsky výbor NR SR. „Minister Lajčák bude na ňom mať možnosť garantovať, že žiadne základne, americkí vojaci ani zbrane nie sú témou. Rok pred voľbami by akékoľvek militaristické paktovanie s USA bolo čistou politickou samovraždou pre Smer aj SNS,“ uviedol Blaha s tým, že podobné snahy zastavia. „Som si istý, že je to len technická dohoda a o nič také nejde,“ dodal.

Podľa Matoviča, ak príde pomoc zo strany NATO na obnovu letísk, mali by sme byť radi. „Samozrejme, musíme sa pýtať, čo za to. Zmluva by sa mala odtajniť, aby sme vedeli, čo tam je. Keď nám tie peniaze dajú s tým, že my pomôžeme našej armáde a našim vojakom, nevidím v tom problém,“ uzavrel Matovič. /agentury/

X X X

Nie všetci prezidentskí kandidáti by mali problém ísť na hranu zákona

Kandidáti na prezidenta SR sa nezhodujú v tom, či by pri využívaní svojich ústavných prezidentských kompetencií pri presadzovaní svojich zámerov išli až na hranu zákona. Rozdielne túto problematiku vnímajú kandidáti v blížiacich sa prezidentských voľbách, ktorí diskutovali v sobotnej debate prezidentských kandidátov na TV Markíza.

Problém s hranou zákona pri presadzovaní niektorých zámerov a predvolebných sľubov nemá napríklad kandidát na prezidenta Milan Krajniak. Týka sa to hlavne schválenia exekučnej amnestie, rodičovského bonusu a zákona o daňovej spravodlivosti. Krajniak by v tomto prípade podľa vlastných vyjadrení postupoval rovnako ako súčasný prezident Andrej Kiska, keď odmietol vymenovať za premiéra Petra Pellegriniho (Smer), kým nesplní jeho personálne podmienky na ministerstve vnútra.

„Chcem využiť tú istú ústavnú kompetenciu, ale nie na personálne záležitosti, ale na pomoc ľuďom. Aj prezident môže využiť svoje právomoci na konkrétnu pomoc ľuďom a to by som určite urobil a tento svoj záväzok by som splnil, pretože prezident na to právomoc má,“ uviedol Krajniak. Ako prezident by bol pripravený vyjednávať s vládou, respektíve vládnou väčšinou, a verí v to, že po budúcoročných parlamentných voľbách by všetky tri predmetné zákony boli schválené.

Opačný názor má Eduard Chmelár. „V momente, keby obišiel parlamentnú väčšinu, tak som si istý, že by sa našla väčšina, ktorá by ho zažalovala za úmyselné zneužívanie ústavy. Lebo toto je zneužívanie ústavy,“ poznamenal. Dať si podmienku, že by nevymenoval vládu, ktorá by nebola ochotná prijať takéto zákony, by podľa neho znamenalo, že by vláda nebola vymenovaná aj niekoľko mesiacov. „Prezident republiky by robil ďalšie konflikty a nie zjednocoval spoločnosť,“ doplnil Chmelár, podľa ktorého by úlohou prezidenta malo byť navrhovať, inšpirovať a strhnúť masy na pozitívny cieľ.

Na margo prípadného zažalovania sa Krajniak nechal počuť, že ak by k tomu došlo, bol by na to hrdý. „Ak ma parlament zažaluje za to, že ako prezident využijem svoju ústavnú kompetenciu, aby som pomohol ľuďom, nech tak urobí. Budem na to hrdý a budem to robiť,“ doplnil Krajniak.

Jeho vyjadrenia o presadzovaní niektorých zákonov negatívne vníma aj Béla Bugár. Považuje to za spôsob na rýchle vyvolanie ústavnej krízy. „Môže to urobiť hociktorý prezident, keď si bude myslieť, že nová vláda obsahuje človeka, ktorý by tam nemal čo robiť. Môže to urobiť, samozrejme, musí poznať od – do. To je hrana ústavnosti, ktorú by nemal prekročiť,“ myslí si Bugár aj v súvislosti s Kiskovým konaním.

Zdôrazňuje, že Slovensko je parlamentná demokracia a prezident nemá všetky právomoci. Podľa Bugára však môže byť vlajkonosičom pri riešení niektorých tém, môže fungovať ako partner vláde a parlamentu, hoci môže mať iný názor. „Prezident môže mať návrh zákona, musí to mať predrokované vládou a parlamentom,“ poznamenal Bugár, podľa ktorého treba hľadať kompromisy. Prezident by mal byť zároveň podľa neho tým, kto sa bude snažiť spájať rozdelenú spoločnosť.

František Mikloško sa nechal počuť, že si od novembra 1989 nepamätá zvulgarizovanejšiu politickú scénu. Nechce byť prezidentom koalície ani opozície. „Chcem byť nad tým. Chcem svojím slovom a možnosťami, ktoré mi dávajú zákony a ústava, do toho vstupovať. Prezident by mal v prvom rade vydávať svedectvo, jednak svojho života, ktorý priniesol, ale aj celým pôsobením. Aby krajinu vedel upokojiť, nielen rozoštvávať,“ skonštatoval Mikloško./agentury/

X X X

Pokračujú protesty žltých viest, ich podpora sa však znižuje

Stovky Francúzov sa v sobotu už sedemnásty týždeň po sebe vydali do ulíc Paríža a ďalších francúzskych miest, aby sa zúčastnili na protestoch takzvaných žltých viest, násilného pouličného hnutia protestujúceho proti ekonomickej politike francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

V čele parížskeho pochodu, ktorý sa začal pri Víťaznom oblúku, sú tentoraz zoradené ženy, čím si jeho organizátori chcú pripomenúť piatkový Medzinárodný deň žien (MDŽ). Zároveň ide o netypický obrázok, keďže doteraz bola medzi demonštrujúcimi „žltými vestami“ vždy výrazná prevaha mužov.

Podľa hnutia žltých viest Macronova ekonomická politika favorizuje bohatšie vrstvy spoločnosti a nemyslí na tých chudobnejších. Hlavným dôvodom na vyvolanie protestov bola pritom plánovaná nová ekologická daň z pohonných hmôt, napriek tomu, že jej zvýšenie malo byť len minimálne. Macron na základe tlaku ulice toto aj viaceré iné plánované opatrenia medzičasom odvolal a ponúkol demonštrantom ústupky, tí však tvrdia, že ide o nedostatočné kroky a plánujú pokračovať v protestoch.

Podpora verejnosti pre hnutie žltých viest sa však v posledných týždňoch znižuje, naopak, Macronova popularita, ktorá bola koncom minulého roka rekordne nízka, sa začala opäť mierne zvyšovať.

Demonštrácie žltých viest sa vyznačujú násilím, demonštranti často podpaľujú autá, rozbíjajú výklady a útočia na policajtov. To je práve podľa francúzskych médií jedným z hlavných dôvodov, prečo sa časť francúzskej verejnosti začína od hnutia žltých viest odvracať./agentury/

X X X

Briti chcú mať o desať rokov z veterníkov tretinu elektriny

Británia plánuje zhruba o desať rokov generovať z pobrežných veterných fariem približne tretinu svojej elektrickej energie. V minulom roku pokryli pobrežné veterné parky spolu s veternými parkmi na pevnine 17 % spotreby elektriny v krajine.

Britská vláda zverejnila tento týždeň plány, v rámci ktorých chce podporiť investície firiem do výroby zariadení v oblasti veternej energie. Chce, aby do roku 2030 predstavovali v Británii vyrobené produkty v rámci celkových projektov v oblasti pobrežnej veternej energie približne 60 %.

Britská vláda tak chce ešte viac posilniť sektor, v ktorom je krajina už teraz svetovou jednotkou. Británia je najväčším trhom na svete v produkcii elektriny z pobrežných veterných fariem. Na celosvetovej kapacite v rámci tohto sektora sa podieľa približne 40 %.

Krajina je domovom aj najväčšej pobrežnej veternej farmy na svete Walney Extension od dánskej firmy Orsted. Inštalovaný výkon farmy s 87 veternými turbínami dosahuje 659 megawattov (MW), pričom niektoré z turbín dokážu generovať 8,25 MW elektrickej energie.

Podľa Londýna by tieto plány mali podporiť aj komunity žijúce na pobreží a zabezpečiť, aby si Británia udržala prvenstvo v tejto oblasti. Vláda chce zároveň výrazne zvýšiť počet pracovných miest v sektore pobrežnej veternej energie. Do roku 2030 by sa počet kvalifikovaných zamestnancov v tomto sektore mal strojnásobiť na 27.000.

Británia plánuje do roku 2025 ukončiť produkciu elektriny z uhlia, aby splnila záväzky, čo sa týka znižovania emisií CO2. Navyše zlyhali aj niektoré plány v oblasti jadrovej energie, čo vládu prinútilo viac sa zamerať práve na veternú energiu, ktorá je pre ostrovnú krajinu ideálny energetický zdroj. /agentury/

X X X

USA vyzvali Kosovo na zrušenie kontroverzného cla na srbský tovar

Námestník amerického ministerstva zahraničných vecí pre politické záležitosti David Hale vyzval v sobotu predstaviteľov Kosova, aby zrušili kontroverzné clo na tovary dovážané zo Srbska. Informovala o tom agentúra AP.

Výzvu na odstránenie 100-percentnéha cla, ktoré Priština uvalila na tovary dovážané zo Srbska, vyslovil americký politik počas sobotňajšieho stretnutia s kosovským prezidentom Hashimom Thacim, predsedom parlamentu Nexhatom Dacim a premiérom Ramushom Haradinajom. Toto stretnutie sa konalo iba deň po tom, ako Hale v Belehrade rokoval so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom.

Námestník ministerstva zahraničných vecí USA je posledným z radu amerických politikov, ktorí sa v úlohe sprostredkovateľa snažia obnoviť dialóg Belehradu s Prištinou.

Kosovský premiér Ramush Haradinaj výzvu na zrušenie cla odmietol s tým, že jeho administratíva k danému kroku nepristúpi, pokiaľ Srbsko neuzná nezávislosť Kosova a neprestane brániť jeho vstupu do medzinárodných organizácií.
Rozhovory Belehradu s Prištinou, ktoré sprostredkuje EÚ, prebiehajú s prestávkami už od roku 2013. Zatiaľ však zaznamenali len malý pokrok a v súčasnosti sa nachádzajú na mŕtvom bode./agentury/

X X X

Šéf britských konzervatívcov Lewis: Neprijatie dohody môže spôsobiť zotrvanie Británie v EÚ

Predseda Konzervatívnej strany Brandon Lewis varoval v sobotu Dolnú snemovňu britského parlamentu, že prípadné neprijatie dohody o tzv. brexite by mohlo spôsobiť zotrvanie Británie v EÚ. Informovala o tom agentúra AP.

Lewis sa takýmto spôsobom snažil presvedčiť spurných členov parlamentu – vrátane príslušníkov Konzervatívnej strany – aby podporili nepopulárnu dohodu o odchode Británie z EÚ, ktorú s Bruselom dohaduje premiérka Theresa Mayová.
„Musíme toto hlasovanie vyhrať,“ vyhlásil predseda konzervatívcov pre stanicu BBC.

Ako upozorňuje agentúra AP, momentálne neexistujú náznaky, že by sa Londýnu a Bruselu podarilo dostať rokovania z patovej situácie a vyrokovať nový text dohody o brexite.

Zároveň však nebadať ani indície zásadnejšieho posunu v postoji britských poslancov k pôvodnému textu dohody, ktorú parlament odmietol ešte v januári drvivou väčšinou hlasov nie len opozičných, ale aj vládnych poslancov.
Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu budú o dohode o vystúpení Británie z EÚ druhýkrát hlasovať v utorok 12. marca. /agentury

X X X

Investiční bankári majú nový hit: Dajte peniaze do marihuany

Investori, ktorí majú záujem o nové, rýchlo sa rozvíjajúce odvetvie priemyslu v Európe - spracovanie marihuany, by nemali dlhšie vyčkávať. Naznačujú to investiční bankári.

Odborníci očakávajú rast predaja akcií, fúzie aj akvizície, keďže spoločnosti sa snažia vytĺcť kapitál z čoraz rozšírenejšej akceptácie využívania marihuany v Európe na lekárske účely.

A tak aj záujem o akcie firiem z tohto odvetvia výrazne stúpa, podobne ako pred časom v Kanade, uviedol Tristan Gervais, bankár londýnskej divízie kanadskej spoločnosti Canaccord. Vlani v júli sa stal šéfom európskeho oddelenia investícií do marihuany.

„Veľa firiem z celého sveta sa snaží zhodnotiť svoj kapitál v Londýne,“ povedal Gervais, ktorý podľa vlastných slov eviduje „obrovský apetít“ širokej škály investorov.

Najväčšou európskou „marihuanovou“ firmou, ktorá je kótovaná na burze v Londýne, je spoločnosť Sativa Investments s trhovou hodnotou zhruba 33,6 milióna USD (29,81 milióna eur). Lídrom v tomto odvetví priemyslu je však jednoznačne Kanada. Tamojšia Canopy Growth Corp má trhovú hodnotu približne 16 miliárd USD a spoločnosti Tilray a Aurora Cannabis majú hodnotu zhruba 7 miliárd USD každá.

Možno je dobré, že sa európsky trh rozvíja pomalšie, než kanadský, ktorý zažil doslova investičný ošiaľ po tom, ako bolo v októbri legalizované využívanie marihuany aj na rekreačné účely. No prudký rast záujmu o investície do marihuany vyvolal obavy z nafukovania bubliny, podobne ako to bolo pri digitálnej mene bitcoin.

Investorov v Severnej Amerike pritom povzbudili správy, že aj veľké potravinárske koncerny začali skúmať využitie marihuany, napríklad výrobca liehovín Constellation Brands.

V Európe sa záujem investorov o marihuanový priemysel zatiaľ len prebúdza. Spoločnosť Spinnaker Opportunities, kótovaná na londýnskej burze, minulý týždeň súhlasila s prevzatím spoločnosti Kanabo Research, ktorá pracuje na výrobe oleja z marihuany na lekárske účely a má distribučné práva na inhalátor.

A Gour Medical so sídlom v Paríži, ktorá vyrába lieky pre domáce zvieratá, minulý mesiaci získala finančné prostriedky na financovanie vývoja medikamentov pre zvieratá na báze marihuany.

Dánska StenoCare A/S zase vlani v septembri zverejnila plány na pestovanie marihuany pre zdravotníctvo.
Európske spoločnosti v tomto odvetví sa tak stále viac „zviditeľňujú“, ale nebudú to mať ľahké, ak budú chcieť dobehnúť kanadské firmy. „Úspech nebude lacný,“ povedal Richard Beresford, predseda londýnskej advokátskej kancelárie McCarthy Denning. Firmy budú musieť vynaložiť peniaze na výskum účinnosti a bezpečnosti svojich výrobkov, či zabezpečenia spoľahlivého zásobovania marihuanou. A okrem regulačných otázok si budú musieť najať „špičky“ spomedzi poradcov, aby im pomohli získať dôveru investorov.

Navyše kanadské firmy Tilray, Aurora a Canopy Growth už začínajú s výrobou aj v Európe.
Získať si „srdcia a mysle“ investičnej komunity je tak rozhodujúce pre budúcnosť európskych firiem v „marihuanovom priemysle“./agentury/

X X X

Brusel chce dať nemeckým automobilkám miliardové pokuty

Európska komisia chce vymerať pokutu automobilkám Daimler, BMW a Volkswagen, každej po jednej miliarde eur , za ich tajnú dohodu o znížení účinnosti systému filtrácie výfukových plynov.

Napísal to v piatok nemecký týždenník Der Spiegel. BMW odmietla vec komentovať, zatiaľ čo Daimler uviedol, že s úradmi spolupracuje a že požiadal o štatút spolupracujúceho svedka. Volkswagen taktiež oznámil, že s úradmi spolupracuje, Európska komisia sa vyjadriť odmietla.

Výrobcovia spolupracovali na redukcii systému AdBlue, ktorý do splodín vstrekuje močovinu, aby oxidy dusíka neutralizoval. Podľa denníka sa dohodli, že v autách s benzínovým motorom nebudú inštalované filtre zachytávajúce jemné prachové častice.

Strategická spolupráca medzi nemeckými výrobcami automobilov nie je neobvyklá, ale firmy, ktoré porušili pravidlá EÚ o hospodárskej súťaži, čelia pokutám až do výšky 10 percent ročných tržieb. Tie v prípade BMW, Daimleru a Volkswagenu dosahujú celkovo takmer 500 miliárd eur.

Denník Handelsblatt v stredu napísal, že komisia pošle firmám oficiálne obvinenia z tajných dohôd. Vyšetrovanie, ktoré malo posúdiť, či automobilky neuzavreli tajné dohody, ktorých cieľom bolo nekonkurovať si pri vývoji a zavádzaní technológií pre čisté emisie u osobných áut s benzínovým a naftovým motorom, podľa jeho informácií uzavrie komisia na jar.

Výsledkom dohody mohlo byť, že spotrebiteľom bola odopretá možnosť kúpiť si auto šetrnejšie pre životné prostredie, aj keď takú technológiu mali výrobcovia k dispozícii.

Daimler prokuratúre oznámil „možné priestupky“ už v roku 2014, Volkswagen o dva roky neskôr. Automobilka BMW dohody a technické manipulácie stále popiera./agentura/

X X X

Nóri majú v štátnom fonde bilión dolárov, menia jeho stratégiu

Nórsky štátny investičný fond, ktorý je najväčší na svete a disponuje majetkom zhruba jeden bilión dolárov, po rokoch zásadne zmení stratégiu. Predá podiely v spoločnostiach, ktoré sa zaoberajú len prieskumom a ťažbou ropy a plynu, podiely v integrovaných energetických spoločnostiach si ale ponechá.

Počíta s tým plán, ktorý v piatok predstavila nórska vláda a ktorého zmyslom je obmedziť závislosť na rope a plyne. Z výnosov fondu vláda plánuje financovať dôchodky.

Podľa návrhu, ktorý musí schváliť parlament, by si tak fond mal ponechať podiely vo veľkých energetických skupinách ako je britsko-holandský podnik Royal Dutch Shell alebo americký ExxonMobil. To znamená v podnikoch, ktoré sa okrem prieskumu a ťažby ropy a zemného plynu venujú aj spracovanie, distribúciu pohonných hmôt a ďalším nadväzujúcim činnostiam.

Rozhodnutie zmeniť stratégiu fondu sa netýka štátnej energetickej spoločnosti Equinor ani podielov v nórskych ropných a plynových poliach, uviedla agentúra Reuters.

„Vláda navrhuje vylúčiť z fondu spoločnosti, ktoré sú v energetickom sektore klasifikované ako prieskumné a ťažobné, aby znížila riziko vplyvu cien ropy na nórsku ekonomiku,“ uviedlo ministerstvo financií.

Fond bol založený v roku 1990 a jeho trhová hodnota aktuálne dosahuje 8,87 bilióna nórskych korún (1,01 bilióna USD). Fond koncom minulého roka vlastnil v ropných spoločnostiach ako je BP, Shell alebo Total akcie za 37 miliárd dolárov. Vláda sa teraz plánuje zbaviť akcií 134 firiem v celkovej hodnote okolo osem miliárd dolárov. Harmonogram predaja podielov ministerstvo neuviedlo. Akcie, ktoré fond predá, nahradí inými investíciami.

Nórsko je najväčší producent ropy a zemného plynu v západnej Európe. Fond investuje prebytky z produkcie ropy a plynu do akcií, dlhopisov a nehnuteľností v zahraničí. Spravuje ho centrálna banka s cieľom zbierať obyvateľom Nórska peniaze na dôchodok./agentury´