iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Praha volí Čaputovú. Prečo sa nedá prezident voliť v ČR?

Každú nedeľu sa na okraji Prahy v Braníku schádza okolo 15-20 Slovákov, ktorí si cez webovú stránku somvprahe.sk chodia do miestneho športového komplexu zahrať badminton. Okrem lásky k športu spája väčšinu z nich aj záujem o dianie na Slovensku. Prezidentské voľby nevynímajúc. Spoločné majú pritom jedno. Všetci by privítali, ak by sa za slovenského prezidenta dalo hlasovať aj na ambasáde v Prahe. A nielen oni. Otázka z internetového portálu somvprahe.sk svedčí o tom jasne:

„Ahojte, viete mi poradiť, ako íst voliť prezidenta SR na ambasáde v Prahe? Potrebujem k tomu hlasovací lístok zo SR ? Som Slovenka s prechodným pobytom v ČR, kamoška je Slovenka s trvalým pobytom v ČR.“

Aj z diskusie pod otázkou vyplýva jasne – bohužiaľ, nedá sa. Čo z toho vyplýva?

Východniari z Prahy voliť nepôjdu

Pre východniarov je cesta časovo aj finančne náročná a nie sú ochotní ju kvôli voľbe prezidenta absolvovať. Odovzdať svoj hlas na Slovensko tak pôjdu hlavne Bratislavčania.

32-ročná Barbora je ochotná ísť na Slovensko k voľbám napriek tomu, že jej favorit Robert Mistrík sa vzdal v prospech Zuzany Čaputovej. „Môj hlas však aj tak nesmie prepadnúť,“ hovorí sympatická Bratislavčanka.

Jasno v tom má aj jej kamarát Ondrej, ktorý bude voliť taktiež Čaputovú. „Hlavne, že je z opozície, Fica už bolo dosť,“ odôvodňuje svoje preferencie.

To 41-ročný Braňo z Bardejova kvôli voľbe prezidenta domov cestu vážiť nebude. „Je to ďaleko a prezident má aj tak iba reprezentatívnu funkciu,“ domnieva sa. Navyše, keď žije v Prahe, tak ísť voliť slovenského prezidenta do Bardejova mu pripadá zbytočné.

Prečo Slováci nemôžu voliť prezidenta zo zahraničia?

Do Kysuckého Nového Mesta iba v druhom kole

Katarína z Kysuckého Nového Mesta má tiež jasno vo svojich preferenciách. „Jednoznačne Čaputová,“ hovorí. V prvom kole ju však voliť nebude, lebo aj pre ňu je domov ďaleko. „Nedá sa chodiť na Slovensko každý druhý týždeň,“ vyznáva sa.

V druhom kole však opozičnej kandidátke hlas hodí. „Dedko má vtedy osemdesiatku, to tam určite pôjdem a voľby si ujsť nenechám,“ hovorí zápalisto.

Počúvajúc zanietenie aj ostatných, ktorí by voliť išli, ale cestu na stred či východ Slovenska si nemôžu z časových alebo finančných dôvodov dovoliť, vyvstáva jedna jediná otázka: Prečo vlastne hlavu štátu nemôžu voliť aj Slováci v zahraničí?, aktuality.sk

X X X

Čaputovej štáb reaguje na útoky inak, než radia príručky

Jeden z najvirálnejších hanopisov na Zuzanu Čaputovú sa týkal priamo jej otca.

Vo voľbách 2014 to boli hlavne nálepky a anonymné letáky. V súčasnosti sa hlavným rajónom antikampane stal Facebook.

Pred pár dňami sa Facebookom šíril jednoduchý obrázok s antisemitským motívom. Bola na ňom fotka mladej Zuzany Čaputovej a informácia, že pri známej kauze pezinská skládka údajne bojovala len za biznis svojho otca. „Má vyvolený pôvod, hrdo sa hlási k Izraelu, podnikal s milionármi,“ písal anonymný autor o jej otcovi.

Čaputová neskôr priznala, že takáto antikampaň sa jej osobne dotkla. Pre denník SME vysvetlila, že príspevok nielenže obsahoval výmysly, ale navyše riešil jej otca, ktorý sa lieči na rakovinu.

„Najviac mi to príde absurdné z toho dôvodu, že v Pezinku máme kvôli starej skládke, neuzavretej a nebezpečnej, zvýšený výskyt rakoviny. Paradoxne môj otec je onkologický pacient, to je presne tá antikampaň, ktorá sa ma dotýka,“ hovorila pre SME.

Príspevok mal na Facebooku úspech, viac než šesťtisíc užívateľov ho zdieľalo svojim známym. Vďaka tomu ho videla významná skupina ľudí, ktorí o desať dní pôjdu voliť. „Pomaly sa ukazuje, čo je tá ‚nevinná‘ Čaputová zač“, „jej boj o skládku boli len kšefty pre otca“, „toto chcete voliť, preboha?“ písali v komentároch.

Nevnímali to, že išlo o príspevok známej dezinformačnej stránky „Idemvoliť.sk“. Táto anonymná stránka, ktorej názov pôsobí neutrálne, ožíva vtedy, keď sa na Slovensku niečo deje. V roku 2016 propagovala Kotlebovu ĽSNS, pred župnými voľbami 2017 šírila hanopisy na Kotlebových súperov, pred rokom sa pomocou výmyslov snažila diskreditovať protesty Za slušné Slovensko.

Na Zuzanu Čaputovú útočia prokremeľské weby, jej fotky sa zobrazujú v amatérskych kolážach (takzvaných memečkách), vznikajú o nej videá, ktoré majú stovky tisícov pozretí, a v neposlednom rade sa ju snažia spochybniť aj viacerí vládni politici.

Bežný užívateľ Facebooku už vďaka tomu mohol čítať, že Čaputová údajne podporuje sexuálnych deviantov, že chce na Slovensko navoziť moslimov, že ju financujú americkí židia, alebo že je len „marketingová figúrka liberálov“.

Proti príručkám

Čaputovej štáb na tieto výpady reaguje úplne inak, než odporúčajú poučky politického marketingu, dennikN.sk

X X X

Orbán pripustil odchod Fideszu z Európskej ľudovej strany

Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v piatok v rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió pripustil odchod svojej strany Fidesz z politickej skupiny Európskej ľudovej strany (EPP) v Európskom parlamente.
Podľa jeho slov je Maďarsko terčom útokov v rámci EPP preto, lebo bráni, aby sa z ľudovcov stala „medzinárodná organizácia pre prisťahovalectvo“.

Premiér podľa agentúry MTI zdôraznil, že v otázke ochrany kresťanskej kultúry a migrácie nie je ochotný pristupovať na žiadne kompromisy. „Máme niekoľko možností – a o tom, či tieto možnosti budú v rámci EPP, alebo mimo nej, rozhodne Fidesz,“ konštatoval Orbán.

Dodal, že v týchto dňoch telefonicky rokoval s predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom, s predsedom frakcie EPP Manfredom Weberom a so súčasnými i s bývalými premiérmi a prezidentmi európskych krajín.

Ministerský predseda poznamenal, že v nedeľu navštívi Poľsko na výročie členstva tejto krajiny v NATO, a dodal, že poľská vládnuca strana Právo a spravodlivosť (PiS) nie je členom EPP. Pripustil, že Fidesz opustí EPP, avšak podčiarkol, že on osobne by preferoval zreformovanie samotnej EPP.

Weber: Nikoho nenútime, aby zostal v strane

O tom, do ktorej politickej skupiny v Európskom parlamente chce maďarská vládna strana Fidesz patriť, rozhoduje predseda Fideszu a premiér Viktor Orbán. Podľa agentúry MTI to povedal v piatok vo Varšave predseda frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber.

„Je to jeho rozhodnutie. Nikoho nenútime, aby zostal. Fidesz môže zostať, ale EPP je založená na spoločných princípoch a hodnotách. Ten, kto ich vyznáva, môže zostať a ten, kto nie, môže odísť alebo ho treba vylúčiť,“ povedal Weber v reakcii na Orbánove vyjadrenia.

Berlusconi nepodporí vylúčenie Fideszu

Taliansky expremiér a predseda strany pravého stredu Forza Italia (FI – Taliansko vpred) Silvio Berlusconi v piatok telefonicky ubezpečil maďarského premiéra Viktora Orbána, že jeho strana nepodporí vylúčenie Fideszu z politickej skupiny Európskej ľudovej strany (EPP).

Informoval o tom spravodajský server Index.hu s odvolaním sa na vyhlásenie FI, podľa ktorého Berlusconi viedol s Orbánom dlhý a priateľský rozhovor. „Vždy som ťa chránil a vždy budem stáť pri tebe,“ povedal taliansky politik.
Berlusconi prípadné vylúčenie Fideszu z EPP označil za politickú chybu. Povedal, že na prahu volieb do Európskeho parlamentu môže takýto krok negatívne vplývať aj na ďalších členov EPP.

Podľa Index.hu je zaujímavosťou Berlusconiho podpory Fideszu to, že síce s Orbánom sú už dávno priateľmi, maďarský premiér sa ale poslednom čase viditeľne spriatelil aj s talianskym rivalom expremiéra – ministrom vnútra Matteom Salvinim. /agentury/

X X X

Na MDŽ sa konali na rôznych miestach Európy protesty a pochody

Protestné zhromaždenia, pochody a rôzne podujatia vyzývajúce na rodovú rovnosť sa v piatok pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ) konali v mnohých európskych mestách.

Turecká polícia použila v piatok slzotvorný plyn proti účastníkom demonštrácie za ženské práva, ktorá sa konala v Istanbule pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ). Informovali o tom agentúry DPA a AFP. Istanbulská polícia vo večerných hodinách zablokovala demonštrantom prístupovú cestu na rušnú nákupnú triedu Istiklal a vytlačila skupiny protestujúcich do bočných uličiek.

Prítomní demonštranti, z veľkej časti ženy, nejaký čas spievali a tancovali pred policajnými zátarasami a požadovali povolenie pokračovať v pochode na Istiklal, píše DPA. Polícia však čoskoro podľa správ prítomných reportérov agentúry AFP proti demonštrantom tvrdo zasiahla za pomoci slzotvorného plynu, pričom im hrozila aj policajnými psami. Hoci podobná akcia prebehla v Istanbule bez incidentov aj presne pred rokom, úrady tento rok vydali nariadenie zakazujúce akékoľvek protestné akcie na centrálnom bulvári. Obdobná protestná akcia sa v piatok večer konala aj v tureckom hlavnom meste Ankara, avšak jej priebeh bol bezproblémový.

Jedna z demonštrácii prebehla aj v ukrajinskej metropole Kyjev. Na tamojšom Michalskom námestí v centre mesta sa zišlo približne 300 ľudí zasadzujúcich sa za práva žien a protestujúcich proti domácemu či sexuálnemu násiliu. Neďaleko nich sa zhromaždili aj desiatky krajne pravicových demonštrantov držiacich transparenty s heslami ako „Boh! Vlasť! Patriarchát!“ či „Feminizmus ničí ukrajinské rodiny“.

Krajne pravicoví demonštranti sa protestujúcich aktivistov snažili provokovať, pričom ukrajinská polícia zadržala v súvislosti s oboma protestmi celkovo troch ľudí, informovala agentúra AP bez uvedenia bližších podrobností.

Ukrajinci pochodujú s transparentmi počas Medzinárodného dňa žien v Kyjeve.Autor: Reuters, GLEB GARANICH
V Španielsku nešli tisíce žien v piatok na protest do práce, prípadne vynechali robenie domácich prác alebo sa prestali starať o deti, chorých či starých. Na dvojhodinovú pracovnú prestávku vyzvali ženy dve najväčšie španielske odborové hnutia. Podľa miestnych aktivistiek za práva žien by mal štrajk potrvať až 24 hodín. Protestné zhromaždenia žien sa majú v priebehu piatka konať v desiatkach španielskych miest vrátane Madridu.

V nemeckom Hamburgu vyšla menšia skupina polonahých aktivistiek z hnutia Femen do tamojšej vykričanej štvrte a pri vstupe do ulice Herbertstrasse strhla kovovú zábranu hlásiacu, že ďalej nemajú pokračovať muži mladší ako 18 rokov a tiež všetky ženy s výnimkou prostitútok. Aktivistky mali na obnažených chrbtoch nápisy „nijaké nevestince pre ženy“, približuje AP.

Vo Francúzsku udelili v piatok pri príležitosti MDŽ po prvý raz cenu Simone Veilovej, francúzskej političky, ktorá prežila holokaust, známej bojovníčky za práva žien, okrem iného aj za legalizáciu interrupcií. Cenu získala kamerunská aktivistka Aissa Doumara Ngatansouová, ktorá uzavrela manželstvo proti svojej vôli vo veku 15 rokov, napriek tomu však študovala a teraz vedie organizáciu, ktorá v Kamerune pomáha obetiam znásilnenia, núteného manželstva či ženám, ktoré sa stali obeťami extrémistov z organizácie Boko Haram.

V Rusku je MDŽ aj dňom pracovného pokoja, ženy sú tam však v rámci neho väčšinou velebené v súlade s rodovými rolami, aké sa už dnes považujú za zastarané, približuje agentúra AP. Ruský prezident Vladimir Putin máva pri príležitosti MDŽ tradične prejav. V tom piatkovom poďakoval ženám za ich trpezlivosť, pôvab a podporu. „Zvládate všetko – prácu aj domov – a zároveň zostávate krásnymi, charizmatickými a očarujúcimi, ťažiskom celej rodiny, ktorú spájate svojou láskou,“ povedal v prejave./agentury/

X X X

Volkswagen si opäť utiahne opasok, šetrí na rozbeh elektromobilov

Základný závod Volkswagenu (VW) plánuje ďalší miliardový úsporný program. V piatok o tom informoval nemecký denník Handelsblatt.

Šéf VW Herbert Diess chce zrušiť 5000 pracovných miest a od roku 2023 znížiť výrobné náklady o 5,9 miliardy eur ročne.
Dôvodom realizácie úsporného programu je potreba zabezpečiť viac finančných zdrojov na masový prechod na výrobu elektroáut. Uvedené množstvo pracovných miest by sa malo zrušiť v administratíve. Podľa niektorých údajov by malo firmu opustiť až 7000 pracovníkov.

Závodná rada k správe Handelsblattu uviedla, že „ide o číre špekulácie“.

Značka VW v roku 2016 dohodla so závodnou radou balík úspor, ktorý by mal do roku 2020 znížiť náklady o 3,7 miliardy eur. V súvislosti s realizáciou balíka úspor by mal základný závod v Nemecku a v ostatných závodoch mimo neho znížiť počet pracovníkov o 30.000. Z nich by malo byť uvoľnených 23.000 v Nemecku. Tisícky nových pracovných pozícií však vzniknú v perspektívnych rozvojových oblastiach koncernu.

Predseda závodnej rady Bern Osterloh nedávno povedal, že jestvujúce dohody sú dostačujúce, aby sa budúce úlohy zvládli.
To, že značka VW bude musieť pokračovať v úsporách, naznačil vlani začiatkom decembra manažér pre bežnú činnosť koncernu Ralf Brandstätter. Základný závod v súčasnosti len s veľkými problémami zvláda úlohy so znižovaním škodlivín vo výfukových plynoch svojich vozidiel a spotrebiteľský test WLTP.

V nasledujúcich rokoch sa Volkswagen viac sústredí na výrobu elektroáut preto, aby dosiahol ciele pre znižovanie kysličníka uhličitého uvoľňovaného do atmosféry prijaté Európskou komisiou.

Na montáž elektroáut bude treba menej pracovníkov, ale bude sa tvoriť aj menší zisk. Pritom vzrastú náklady na
niektoré komponenty, napríklad batérie. Ich cena sa nebude dať v celej hodnote preniesť na zákazníkov./agentury/

X X X

Turecko chce kúpiť ruský protivzdušný systém S-400 aj napriek nevôli USA

Turecký minister obrany Hulusi Akar v piatok potvrdil, že Turecko neodstúpi od zmluvy s Ruskom o nákupe systému protivzdušnej obrany S-400. Daný kontrakt je terčom kritiky Spojených štátov, ktoré Ankare v súvislosti s ním pohrozili poškodením vzájomných vzťahov. Informovala o tom agentúra Anadolu.

„Nákup protivzdušného systému S-400 nie je otázkou našich preferencií, ale nevyhnutnou potrebou národnej bezpečnosti. Turecko je povinné chrániť 82 miliónov svojich občanov,“ uviedol Akar počas interview pre tureckú agentúru Anadolu a dodal, že systém protivzdušnej obrany by v Turecku mali začať rozmiestňovať už v októbri.
Akar tak nadviazal na štvrtkové vyhlásenie tureckého viceprezidenta Fuata Oktaya, ktorý vyhlásil, že Ankara „neodstúpi od nákupu ruského S-400, keďže už podpísala kontrakt“.

Turecko sa pre nákup ruského protivzdušného systému ocitlo pod paľbou kritiky Washingtonu, ktorý Ankaru v tejto súvislosti varoval, že daný kontrakt poškodí turecko-americké vzťahy a postavenie Turecka v rámci NATO. USA zároveň Erdoganovej vláde pohrozili, že jej nedodajú stíhacie lietadlá F-35.

Podľa zmluvy z roku 2017 by Turecko malo od Ruska kúpiť štyri batérie S-400 v hodnote 2,5 miliardy dolárov. Ankara sa na Moskvu so žiadosťou o nákup tohto systému obrátila po tom, ako nedokázala uzavrieť kontrakt so Spojenými štátmi na nákup amerického systému Patriot. Washington už medzitým avizoval svoje odhodlanie dodať Turecku Patriot namiesto ruských protivzdušných kompletov. Predstavitelia Erdoganovej vlády síce nevylúčili nákup amerického systému, ale len v podobe doplnku k S-400. /agentury/