iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Poslanec Tomáš: Aj Kiska potvrdil legitimitu Fica

Aj Kiska potvrdil legitimitu Fica, keď hovoril o 39 kandidátoch: V tejto chvíli nie je dôležité či v tajnej alebo verejnej voľbe, ale či vôbec zvolíme požadovaný počet 18 kandidátov na ústavných sudcov. Uviedla to v diskusnej relácii televízie TA3 V politike predsedníčka poslaneckého klubu hnutia OĽaNO Veronika Remišová. Poslanec za Smer Erik Tomáš sa vyjadril, že Smer presadzuje tajnú voľbu.

„Lebo len tak sa môže poslanec slobodne rozhodnúť, koho voliť. Len tak budú poslanci voliť podľa osobného presvedčenia, aby sudcovia nevedeli, komu majú byť zaviazaní pri svojich rozhodnutiach,“ povedal. Ako Tomáš konštatoval, dohodnúť sa na 18 menách, ktoré koaliční poslanci jednotne zvolia, je ťažké. Zároveň však poukázal aj na opozíciu, ktorá sa rovnako nevie dohodnúť na tom, koho budú voliť spomedzi 39 uchádzačov na sudcov Ústavného súdu SR. „Dohoda v opozícii je, v koalícii nie je,“ protirečila Remišová s tým, že demokratické opozičné strany sa zhodujú na 11 menách uchádzačov. V OĽaNO sa poslanci podľa nej zhodujú na všetkých 18 kandidátoch. „Stále je šanca, že sa v utorok podarí zvoliť 18 dobrých kandidátov, ktorých ponúkneme prezidentovi,“ dodala Remišová. „Vládna koalícia má dostatok hlasov na to, aby si zvolila, koho chce, vyhovárať sa na opozíciu je nemiestne. Radi by sme sa dohodli, ale poslanci koalície nerokovali s opozíciou,“ povedala Remišová.

Poslankyňa NR SR však pripomenula, že vládna koalícia štyri roky vedela, kedy sa končí mandát väčšine ústavných sudcov a že bude potrebná voľba, aby nenastal kolaps ústavného súdu. „Voľba mohla byť omnoho skôr,“ uviedla. Podľa nej ústava nepočíta s tým, že sa nenavolí potrebný počet kandidátov. Podľa Tomáša môže parlament zvoliť potrebný počet kandidátov aj v druhom kole voľby. Poslanec za Smer uviedol, že podľa neho sú aj iné možnosti, ako zabrániť znefunkčneniu ústavného súdu. Ako možnosť vníma predĺženie mandátu končiacim sudcom alebo možnosť vyberať sudcov z menšieho počtu zvolených kandidátov.

Podľa Remišovej pre jedného kandidáta, Roberta Fica (Smer) je koalícia schopná znefunkčniť pilier štátnosti. „O čo im ide? O záujem Slovenska určite nie,“ povedala Remišová. Poslankyňa upozornila aj na samotný proces, ktorý sa uskutočnil doteraz. Podľa nej bolo nedôstojné, že Fico mal množstvo príležitosti ako dopĺňať požadované dokumenty, ktoré potvrdzujú jeho prax.

Podľa Tomáša bol proces nedôstojný preto, lebo do procesu vniesla politiku opozícia. „Práve preto, že to bol Fico, musel dokladovať jasnú 15-ročnú prax,“ uviedol, pričom podľa neho by sa do praxe mala započítavať aj práca poslanca či premiéra. „Nikto nepochybuje o tom, že Robert Fico spĺňa podmienky. Premiér je výkon právnickej praxe,“ povedal. Podľa Remišovej premiérom môže byť aj človek bez právnického vzdelania. „Premiér je manažérske povolanie, má zabezpečiť aby sa plnili sľuby občanom,“ dodala. Tomáš tvrdí, že legitimitu Fica potvrdil aj prezident Andrej Kiska, lebo v pléne NR SR povedal, že parlament bude vyberať medzi 39 kandidátmi. „Jedine opozícia spochybnila jeho legitimitu,“ podotkol.

X X X

Mečiar bol najlepší, povedal Harabin. Podľa Bugára porušoval zákony

Otázka praxe uchádzača o post kandidáta na ústavného sudcu Roberta Fica (Smer) je podľa podpredsedu Národnej rady SR a kandidáta za prezidenta Slovenskej republiky Bélu Bugára (Most-Híd) technicky vyriešená. "Parlamentný ústavnoprávny výbor rozhodol," povedal Bugár v diskusnej relácii Televízie Markíza Na telo a dodal, že v utorok sa o kandidátoch na ústavných sudcov bude rozhodovať v pléne parlamentu.

„Na čo hovoríte o technických veciach,“ pýtal sa druhý hosť relácie, kandidát na post prezidenta Štefan Harabin. Podľa Harabina jednou rovinou právnickej praxe je výkon funkcie sudcu, prokurátora či advokáta. Druhou rovinou je pôsobenie a prednášanie na právnickej fakulte alebo tvorba legislatívy. „Každý poslanec, minister, keď predkladá návrhy zákonov robí legislatívu. Ja sa čudujem, keď hovoria, že práca poslanca nie je výkonom právnickej praxe. Kto už tvorí legislatívu, keď nie minister alebo poslanec,“ povedal Harabin. Podľa neho každý adept na prezidenta, ktorý bude hodnotiť, či bude Fico dobrý ústavný sudca alebo nie, nesmie robiť starostu ani najmenšej obce.

Kandidát na post prezidenta Slovenskej republiky Štefan Harabin odmeny, ktoré si pridelil v rokoch 2001 a 2002 v celkovej sume milión korún nepovažuje za nemorálne. „Robil som tri funkcie. Bol som predseda Súdnej rady a predseda Najvyššieho súdu SR, pojednával som. Je to úplne morálne a čisté za tento výkon práce,“ povedal Harabin. Podpredseda NR SR Béla Bugár pripomenul, že v čase, keď bol Harabin ministrom spravodlivosti, vtedy sa zmenili predpisy, na základe ktorých bolo možné si prideľovať odmeny. Výšku odmeny Bugár nekomentoval.

Harabin považuje Vladimíra Mečiara za „architekta našej štátnosti“. „Nedovolil výpredaj štátneho majetku do zahraničia. V porovnaní s Bugárom si musím viac vážiť Mečiara,“ vyhlásil Harabin. „Mečiar porušoval zákony, vznikli tu silné mafie. Vytvoril divokú privatizáciu na Slovensku,“ protirečil Bugár. „Nechcem tu kryť privatizácie, pokiaľ bol spáchaný trestný čin, mal byť vyšetrený, stíhaný,“ uviedol Harabin. Bugár však priblížil, že všetko, čo sa za Mečiara privatizovalo „všetko je preč, zdochnuté“. „X-krát som bol v dialógu s Mečiarom, sypal neoverené informácie ako vy,“ adresoval Bugár Harabinovi a pripomenul, že ústavný súd v štyroch prípadoch rozhodol, že nezákonne zmenil senáty.

Harabin v závere zdôraznil, že je apolitický občiansky kandidát na prezidenta. „Nevyjednával som so žiadnymi lídrami rodiacich sa politických strán,“ uviedol a dodal, že dodržiava ideu ústavného zákona, že prezident by „nemal vzísť z politického kupčenia“. „Ja som samorast, s politickými stranami nemám spolky,“ vyhlásil.
Harabin anexiu Krymu nepovažuje za anexiu. Bugár tvrdil, že situácia na Kryme je „jednoznačnou anexiou“./agentury/

X X X

Chmelár by chcel meniť ústavu, Zábojník riešiť biedu ľudí

Prezidentský kandidát Eduard Chmelár by chcel posilniť právomoci prezidenta a vytvoriť novú ústavu, ktorá by nevytvárala toľko konfliktov a sporov. Uviedol to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V Politike. Jeho protikandidát Juraj Zábojník tvrdí, že chce ako prezident pomôcť ľuďom.

„Nezaujíma ma v prvom rade zahraničná politika, ale že ľudia nemajú dať čo do úst,“ vyjadril sa Zábojník. Chmelár oponoval, že jeho protikandidát rozpráva o veciach, ktoré prezident nemôže ovplyvniť. Najväčšiu kompetenciu prezidenta vidí v zahraničnej politike. Jeho najväčšou je zas podľa Chmelára poskytnúť Slovensku víziu a cieľ, ktoré momentálne nemá.

Ani jeden z kandidátov priamo nepovedal, či by ako prezident predsedu strany Smer vymenoval za ústavného sudcu. Chmelár si myslí, že by ústavný súd nemal byť luxusným dôchodkom pre vyslúžilých politikov, ale prekáža mu, že sa hovorí len o jednom kandidátovi. Zábojník povedal, že by Roberta Fica skôr nevymenoval, ako vymenoval, poradil by sa ale s odborníkmi.

Moderátor sa pýtal aj na názor kandidátov na registrované partnerstvá párov rovnakého pohlavia. Chmelár považuje za nemiestne, že sa z toho robí téma volieb. Zákon o registrovanom partnerstve by však podpísal. Podľa Zábojníka je základom spoločnosti, že muž a žena tvoria pár a majú spolu deti. Legislatíva v oblasti práv párov rovnakého pohlavia je podľa neho dostatočná.

Kandidáti sa zhodli, že ukotvenie v EÚ a NATO neznamená, že Slovensko nemôže vyjadriť iný názor. Obaja napríklad odmietajú sankcie voči Rusku. Podľa Chmelára by sa európske štáty mali dohodnúť a spoločnej obrane, členstvo v NATO Slovensku prináša skôr komplikácie, ale nehovorí, že z neho treba vystúpiť. Zábojník sa podľa svojich slov diskusii o spoločnej európskej obrane nebráni, ale nepovažuje súčasných lídrov EÚ za kompetentných o tom rozhodovať.

Zábojník tiež varoval pred migrantmi z iných krajín. Podľa jeho slov sú medzi nimi psychopati a radikáli, ktorí robia Európe zle. Podľa Chmelára sa takýmito slovami umelo vytvára nenávisť. Utečenci podľa neho nie sú na Slovensku kontroverznou témou, keďže za posledný rok SR udelila šesť azylov./agentury/

X X X

Mistrík a Čaputová sa považujú skôr za spolukandidátov ako súperov

Prezidentskí kandidáti Robert Mistrík a Zuzana Čaputová sa považujú skôr za spolukandidátov ako súperov. Uviedli to v nedeľnej diskusnej relácii TA3 V Politike, v ktorej sa zhodli na väčšine otázok. Mistrík za svoju výhodu považuje napríklad to, že je nezávislý kandidát. Čaputová, naopak, svoju politickú príslušnosť vníma ako dôkaz, že to so spoločenskou zmenou myslí vážne.

Podľa Čaputovej rozdiely medzi kandidátmi vychádzajú z ich profesijných skúseností. S Čaputovou ako právničkou sa spája spravodlivosť, s Mistríkom ako vedcom modernizácia Slovenska. Čaputová zdôraznila, že nemá na mysli len spravodlivosť v právnom slova zmysle, ale aj sociálnu spravodlivosť, alebo spravodlivosť v životnom prostredí. Ako prezidentka by napríklad nepodpísala zákon, ak by v ňom nebola kvalitne vypracovaná doložka o environmentálnych vplyvoch.

Kandidáti hovorili aj o partnerstvách párov rovnakého pohlavia. Mistrík vyhlásil, že manželstvo je rezervované pre vzťah muža a ženy, no párom rovnakého pohlavia treba priznať práva ako nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, alebo uľahčiť vysporiadanie majetku. Je však proti adopcií detí homosexuálnymi pármi. Čaputová uviedla, že je za registrované partnerstvá. Podľa svojich slov by sa tiež snažila obrúsiť hrany a znížiť strach z inakosti, ktorý pri tejto téme existuje.

Obaja kandidáti tiež avizovali, že by v kontakte s politickou reprezentáciou extrémistov zachovali rovnaký prístup ako súčasný prezident Andrej Kiska a nepozývali by ich na politické rokovania. Zdôrazňujú však, že by určite neignorovali voličov takýchto strán. „Voličská základňa sa dáva do jedného balíka s politickou reprezentáciou, ale je tam veľký rozdiel,“ poznamenala Čaputová. „Treba sa pozerať na starosti voličov,“ súhlasil Mistrík.

Čaputová a Mistrík tiež zopakovali, že by za ústavného sudcu nevymenovali predsedu Smeru Roberta Fica. „Považujem za dobré to komunikovať aj z pohľadu prezidentského kandidáta, pretože tým vyjadrujeme isté hodnoty,“ povedala Čaputová, ktorá zároveň vyjadrila ľútosť, že politici nevyužili možnosť zmien vo voľbe ústavných sudcov. Mistrík ocenil, že má voľba ústavných sudcov taký verejný priestor, pretože títo sudcovia majú podľa neho veľkú moc./agentury/

X X X

Taliani, ktorí meškajú s tunelom Višňové, budú stavať diaľnicu v Česku

Na Slovensku má talianska spoločnosť Salini Impregilo problémy s dostavbou tunela Višňové, v Česku bude stavať diaľnicu spolu s Doprastavom.

Časť obchvatu Českých Budějovíc medzi obcami Hodějovice a Třebonín, postaví talianska firma Salini Impregilo. Stavba viac ako 12,5 kilometra dlhého úseku sa začne na jar, potrvá štyri roky a bude stáť 5,8 miliardy korún (približne 225 miliónov eur).

Talianska firma uspela vo výberovom konaní v spoločnom združení so slovenským Doprastavom, povedal hovorca českého Ředitelství silnic a dálnic (ŘSD) Jan Studecký.

Salini Impregilo si zákazkou upevňuje pozíciu v strednej Európe, verí talianska firma, ktorá o kontrakte informovala vo svojom vyhlásení. Koncern už pôsobí v Poľsku aj na Slovensku. S výstavbou na Slovensku má však problémy.

Výstavbu na Slovensku Taliani nezvládajú

Spoločnosť Salina Impregilo na Slovensku stavia spolu so slovenským partnerom Dúha úsek diaľnice D1 Lietavská Lúčka – Dubná Skala, ktorej súčasťou je tunel Višňové. Výstavba sa oneskoruje, v súčasnosti sa prakticky zastavila. Talianska spoločnosť nedokáže stavbu dokončiť ani v stanovenom čase, ani za vysúťaženú sumu. Časť odborníkov už počas súťaže upozorňovala, že cena 409 miliónov eur, s ktorou Taliani uspeli, je príliš nízka. Predpokladaná hodnota zákazky, pred súťažou stanovená štátnou expertízou, bola na úrovni 900 miliónov eur.

Štát pohrozil talianskej spoločnosti, že jej zákazku zoberie. V súčasnosti hľadá riešenie aj medzinárodná komisia, ktorej obe strany predložili svoje argumenty. O tom, kto bude pokračovať, či pôvodný zhotoviteľ alebo niekto nový, chce štát rozhodnúť do konca februára.

Obchvat Českých Budějovíc bude časťou diaľnice D3, ktorá má v budúcnosti spojiť Prahu s rakúskym hraničným prechodom Dolní Dvořiště na Českokrumlovsku. Projekt počíta tiež s výstavbou mosta v dĺžke 780 metrov cez rieku Malše.

Celý obchvat Českých Budějovíc bude stáť približne 13 miliárd korún a má merať takmer 20 kilometrov. Aj stavba jeho prvej časti medzi Úsilným a Hodějovicemi sa začne tento rok. Celý obchvat potom chce ŘSD sprevádzkovať v roku 2022, povedal Studecký.

Spoločnosť Salini Impregilo pripomína, že v Českej republike sa už podieľala na výstavbe detskej nemocnice v Janských Lázních alebo pražských kancelárskych budov odborového zväzu Kovo a Motokovu./agentury/

XX X

Polícia už má aj druhého obvineného z mafiánskej vraždy na Spiši

Obvinený sa dnes sám prihlásil na polícii.

V rukách polície skončil už aj druhý z dvojice obvinených v prípade vraždy mafiánskeho bossa na Spiši Emila Miťa Novotného. Upozornila na to facebooková stránka Slovenská mafia, informácie redakcii Aktuality.sk potvrdilo Prezídium policajného zboru (PPZ) SR.

Novotný bol zavraždený 29. augusta 2001, pred svojím bydliskom v Spišskej Novej Vsi. Polícii sa vraždu podarilo nedávno objasniť, vyšetrovateľ z nej obvinil dvoch mužov.

Pred tromi týždňami NAKA zadržala jedného podozrivého Vladimíra Mulíka. Druhý obvinený, Slavomír Svitana sa podľa polície nachádzal v tom čase v zahraničí, ale bol v kontakte s vyšetrovateľom.

„Dnes sa v Košiciach prihlásil na polícií a v tejto chvíli sa nachádza v cele policajného zaistenia. Vyšetrovateľ spracuje podnet na jeho väzobné stíhanie," uviedol hovorca PPZ Michal Slivka.

Päť výstrelov

Emil Novotný vládol podsvetiu v Spišskej Novej Vsi pred 18 rokmi a žil najmä z výpalného, úžery a vymáhania. V pláne mal prevádzkovať aj budúcu diskotéku, ktorá by mu zarobila ďalšie peniaze.

Jeho postavenie mu mal Mulík závidieť a biznis mu chcel prebrať. Niekoľko dní ho mal sledovať, aby zistil jeho každodenný režim.

Koncom augusta 2001 si ho spolu so Svitanom mali počkať na Jilemnického ulici v Spišskej Novej Vsi. Novotný prišiel domov pár minút pred polnocou, keď vystúpil zo svojho Mercedesu, pristúpili k nemu a zo zbraní zaznelo päť výstrelov.
Na zemi zostalo rozstrieľané telo Emila Novotného s ranami kalibru 7,65 mm. Keď doznela posledná rana, útočníci bežali k neďalekým garážam smerom do záhradkárskej oblasti, kde zmizli v tme. /aktuality.sk/

X X X

Rusku veria už všetky hlavné ratingové agentúry, je späť v investičnom pásme

Agentúra Moody's Investors Service zlepšila hodnotenie úverovej bonity Ruska do investičného pásma. Pridala sa tak k ostatným dvom z troch veľkých ratingových agentúr. Moody's v piatok zvýšila emisný rating rovnako ako rating dlhodobých nezabezpečených záväzkov Ruska na Baa3 z Ba1 a rating krátkodobých záväzkov na Prime-3 (P-3) z Not Prime (NP). Výhľad emisného ratingu sa zmenil z pozitívneho na stabilný.

Po zvýšení sa úverová známka Ruska dostala na úroveň ratingu Talianska, Maďarska alebo Južnej Afriky. Agentúra S&P Global Ratings zdvihla rating Ruska do investičného pásma už vlani, a jej hodnotenie sa dostalo na úroveň hodnotenia tretej veľkej ratingovej agentúry Fitch.

Zlepšenie ratingu odráža pozitívny vplyv politík, ktoré Rusko prijalo v posledných rokoch, aby podporilo verejné financie a znížilo zraniteľnosť krajiny voči externým šokom, vrátane ďalších sankcií, uviedla Moody's. Agentúra dodala, že stabilný výhľad ratingu odráža vyváženosť tlakov na jeho zvýšenie a zníženie.

Moody's takisto zvýšila stropný rating Ruska na záväzky v zahraničnej mene na Baa2/P-2 z Baa3/P-3, stropný rating na bankové vklady v zahraničnej mene na Baa3/P-3 z Ba2/NP a stropný rating na záväzky a vklady v domácej mene na Baa1 z Baa2.

Moody’s znížila rating Ruska do špekulatívneho pásma v roku 2015, keď prepad cien ropy a zahraničné sankcie stiahli ekonomiku do jej najdlhšej recesie v 21. storočí. Ceny ropy sa odvtedy zotavili a ekonomika sa vrátila ku krehkému rastu, aj keď sa sankcie nezrušili a USA hrozia ďalšími, uviedla agentúra.

„Skutočnosť, že všetky tri agentúry udelili Rusku investičný rating, bude dodatočným pozitívnym argumentom pre investorov, aby uvažovali o kapitálových investíciách v našej krajine,“ uviedol ruský minister financií Anton Siluanov. Dodal, že ruská vláda sa bude snažiť vytvoriť podmienky pre ďalšie zlepšenie ratingu./agentury/

X X X

V Madride žiadali tisíce ľudí koniec vlády, nepáči sa im prístup ku Katalánsku

V španielskom Madride sa zišli na demonštrácii krajnej pravice tisícky ľudí, ktorí požadujú odstúpenie premiéra Pedra Sáncheza. Dôvodom sú jeho rokovania so separatistickými politikmi v Katalánsku.Autor: SITA/AP, Andrea Comas
Za účasti asi 45 000 ľudí sa v nedeľu v Madride konal protest proti ústretovej politike, ktorú vláda premiéra Pedra Sáncheza presadzuje vo vzťahu ku Katalánsku. Účastníci zhromaždenia za jednotné Španielsko žiadali aj vypísanie nových parlamentných volieb.

Ako informovala agentúra AFP, akciu iniciovali opozičné politické sily vrátane konzervatívnej Ľudovej strany (PP), centristického bloku Občania a krajne pravicového zoskupenia Vox, ktoré je nováčikom na španielskej politickej scéne.
Tieto politické strany a ich sympatizantov, odporcov separatizmu, rozhneval zmierlivý tón, ktorý si Sánchezova vláda zvolila v dialógu so stranami podporujúcimi nezávislosť Katalánska. Ich hlasy sú totiž dôležité pri schvaľovaní vládnych návrhov v parlamente i pre samotnú stabilitu Sánchezovej menšinovej vlády.

Bezprostrednou príčinou pre zvolanie protestu bol však fakt, že Sánchezova vláda minulý týždeň akceptovala návrh, aby dialóg medzi politickými stranami a katalánskym vedením koordinoval „nezávislý spravodajca“. S návrhom prišli katalánski separatisti.

Agentúra AFP konštatovala, že napriek ústupku Sánchezovej vlády vo veci „spravodajcu“ katalánske separatistické strany stále odmietajú podporiť vládny rozpočet na rok 2019. Ak Sánchez nedosiahne schválenie tohto svojho návrhu, mohol by vypísať predčasné voľby. Jeho mandát vo funkcii sa skončí v roku 2020.

Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že PP, Občania a Vox by získali v parlamente väčšinu, ak by sa voľby v Španielsku konali v týchto dňoch.

Protestné zhromaždenie sa konalo dva dni pred tým, ako sa v utorok v Madride začne súdny proces s bývalým vedením Katalánska. Kvôli predvlaňajšiemu referendu o nezávislosti tohto regiónu pred súd predstúpi 12 katalánskych politikov. Deviatim z nich hrozí za vzburu až 25 rokov väzenia.

Sánchez v piatok zdôraznil, že jeho vláda nikdy nedá súhlas na vypísanie referenda o sebaurčení Katalánska. Vedenie tohto autonómneho regiónu súčasne vyzval viesť dialóg v hraniciach určených španielskou ústavou.

Podpredsedníčka španielskej vlády Carmen Calvová však následne uviedla, že autonomistické katalánske politické strany odmietli s Madridom viesť rokovania v ústavnom rámci. Španielska vláda potom oznámila, že končí rokovania s katalánskymi separatistami o budúcnosti ich regiónu, pretože uviazli v slepej uličke./agentury/

X X X

Mayová chce viac času na rokovania s EÚ, Briti odklad brexitu

Podľa britských médií sa chystá britská premiérka Theresa Mayová v nadchádzajúcom týždni požiadať poslancov, aby jej poskytli viac času na vyrokovanie zmien v brexitovej dohode medzi Londýnom a Bruselom. Väčšina Britov si pritom želá, aby Mayová odchod Británie z EÚ odložila. Vyplýva to z prieskumu spoločnosti BMG Research pre britský denník The Independent.

Podľa denníka The Daily Telegraph sa Mayová chystá v nasledujúcom týždni poslancov vyzvať, aby jej dali dva týždne na dohodnutie zmien v brexitovej dohode. Zákonodarcom chce údajne sľúbiť, že ešte tento mesiac ich bude informovať o svojich aktuálnych plánoch a dá im príležitosť hlasovať o ďalších krokoch. To jej má poskytnúť čas na ďalšie rokovania s lídrami EÚ.

Tieňový labouristický minister pre brexit Keir Starmer medzitým nedeľníku The Sunday Times povedal, že Mayová predstiera pokrok v rokovaniach, zatiaľ čo v skutočnosti iba márni čas, aby mohla na konci marca postaviť poslancov pred voľbu: buď jej dohoda, alebo žiadna dohoda.

„To nesmieme pripustiť,“ povedal Starmer. Opoziční labouristi sa podľa neho chystajú presadiť dodatok, ktorý dá „tvrdú stopku“ spomínanej Mayovej snahe a prinúti ju predložiť brexitovú dohodu parlamentu pred 26. februárom.

Británia by mala Európsku úniu opustiť 29. marca. Dohodu, ktorú vláda premiérky Mayovej vyjednala v Bruseli, ale poslanci Dolnej snemovne v januári odmietli. Predsedníčka vlády sa teraz snaží dosiahnuť právne záväzné zmeny v dohode. EÚ však odmieta dohodu znovu otvárať.

Pritom 53 percent voličov sa necelých sedem týždňov pred plánovanou rozlukou Británie s EÚ vyslovilo za oddialenie odchodu a umožnenie druhého referenda alebo ďalších rokovaní s Bruselom, informoval denník The Independent. Až 33 percent Britov by teraz podporilo brexit bez dohody, aj keď by to postihlo ekonomiku, a 14 percent na vec nemá jasný názor.

Až 49 percent opýtaných v prieskume vyjadrilo názor, že brexit bez dohody by znamenal hospodársku katastrofu, ktorá by krajine spôsobila trvalé škody. S takým pohľadom nesúhlasilo 28 percent respondentov. Presne polovica Britov sa vyslovila za usporiadanie nového referenda, zatiaľ čo 32 percent je proti.

Aj niektorí ministri sa už otvorene vyslovili za predĺženie účinnosti článku 50 Lisabonskej zmluvy o opustení EÚ v situácii, keď sa dá len ťažko očakávať, že do 29. marca britská Dolná snemovňa schváli rozvodovú dohodu.

Šéf labouristov Jeremy Corby dokonca tento týždeň naznačil, že jeho strana by mohla podporiť nové referendum o dohode prerokovanej konzervatívnou vládou premiérky Mayovej.

Podľa prieskumu BMG si 53 percent Britov myslí, že Mayovej sa nepodarí od Bruselu dosiahnuť ústupky, ktoré potrebuje pre schválenie dohody britskými poslancami. Iba 22 percent Britov verí, že premiérka nakoniec bude úspešná.

Hlavným sporným bodom v brexitovej dohode je otázka budúceho režimu na hranici medzi Írskou republikou a Severným Írskom, ktoré je súčasťou Spojeného kráľovstva. Obe strany si želajú zachovať režim bez prísnych hraničných kontrol. Takzvaná írska poistka, ktorá im má zabrániť a na ktorej sa Londýn s Bruselom pôvodne dohodli, prekáža viacerým britským poslancom. Mnoho z nich v nej vidí riziko dlhodobého pripútania Británie k štruktúram EÚ./agentury/

X X X

Vodcu venezuelskej opozície Guaidóa podporil ďalší vysokopostavený dôstojník

Plukovník venezuelskej armády Rubén Jiménez oznámil, že uznáva vodcu opozície Juana Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Ako v nedeľu informovala agentúra AFP, Jiménez vo svojom videopríhovore zverejnenom na internete uviedol, že „90 percent príslušníkov ozbrojených síl (vo Venezuele) je nespokojných. (…) Sú využívaní na to, aby držali (prezidenta Nicolása) Madura pri moci“.

Jiménez, ktorý je vojenským lekárom, vo svojom videopríhovore naliehal na venezuelských vojakov, aby umožnili dodávky humanitárnej pomoci do krajiny. Spresnil, že zásielky pomoci z USA sa momentálne nachádzajú v kolumbijskom meste Cucutá v blízkosti hraníc s Venezuelou.

Podľa Guaidóa môže vo Venezuele zomrieť až 300.000 ľudí, ak sa do krajiny nedostane naliehavo potrebná humanitárna pomoc.

Napriek tomu, že obyvatelia Venezuely už roky zápasia s nedostatkom potravín či liekov a momentálna situácia je kritická, Maduro na vojakov apeluje, aby bránili dodávkam humanitárnej pomoci zo zahraničia, lebo vraj v skutočnosti ide o predvoj pre inváziu do Venezuely vedenú Spojenými štátmi.

Pred týždňom prebehol do Guaidóovho tábora aj generál venezuelských vzdušných síl Francisco Yanez. Ide o zatiaľ najvyššie postaveného dôstojníka venezuelskej armády, ktorý podporil opozíciu. Podpora armády je pritom pre Madura a jeho zotrvanie pri moci kľúčová.

Guaidó, ktorý sa dočasného prezidenta vyhlásil 23. januára, v piatok odmietol vylúčiť možnosť, že oprávni Spojené štáty na intervenciu v tejto juhoamerickej krajine. Takýto krok by mohol pomôcť odstaviť od moci Madura a zmierniť humanitárnu krízu vo Venezuele.

Guaidóa ako dočasného vodcu Venezuely podporujú USA a ďalších asi 50 krajín sveta vrátane 20 členských štátov EÚ. /agentury/

X X X

Sudcom chýbajú úradníci, väzenské náramky za milióny ležia v skladoch

Elektronický monitoring odsúdených stojí ročne státisíce eur, elektronické náramky však dostane pár desiatok odsúdených. Kritici hovoria o prehnaných očakávaniach, sudcovia by potrebovali viac úradníkov.

Menej odsúdených v našich väzniciach, viac alternatívnych trestov za menej závažné prešľapy, vyššia šanca odsúdených na návrat do spoločnosti či nižšie výdavky na väzňov.

Aj to mal priniesť elektronický systém monitorovania osôb (ESMO), ktorý s veľkou pompou spustil niekdajší minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD).

Náramky sa napriek kritickým hlasom nakupovali vo veľkom, keďže Borec počítal najmä s nárastom alternatívnych trestov vrátane domáceho väzenia. Výsledok?

Elektronické náramky sa v praxi využívajú iba minimálne - presnejšie na úrovni pár percent z celkového počtu 2-tisíc zakúpených náramkov. A to napriek čiastkovým legislatívnym zmenám, ktoré mali zjednodušiť ich aplikáciu v praxi.
Prečo nestúpa počet alternatívnych trestov a prečo sú elektronické náramky stále menšinovou záležitosťou?

Platíme milióny, využívame desiatky

Projekt elektronického monitorovania väzňov stál vyše 27 miliónov eur. Nemalé financie stojí aj údržba: v roku 2017 to bolo viac ako 3 milióny eur, v roku 2018 viac ako 2 milióny eur.

Realita je však taká, že z celkového počtu 2-tisíc náramkov sa využíva len zlomok. V roku 2016, keď odštartovala ostrá prevádza ESMO, dostalo alternatívny trest domáceho väzenia a elektronický náramok 21 ľudí. O rok nato to bolo 37 odsúdených, vlani sa vyšplhal ich počet na 42.

Pre porovnanie: v roku 2017 si v našich väzniciach odpykávalo trest viac ako 8500 odsúdených. Z Ročenky Zboru väzenskej a justičnej stráže za rok 2017 ďalej vyplýva, že približne polovica z nich skončila v minimálnom stupni stráženia, viac ako 3500 väzňov bolo v strednom a vyše 600 v najťažšom stupni stráženia.

Denné náklady na jedného väzňa sa pohybujú na úrovni približne 40 eur, v prípade elektronických náramkov sú to 3 eurá.

Nerealistická štúdia, prehnaný nákup

Fakt, že projekt elektronického monitoringu odsúdených kríva, je známy už niekoľko rokov.

Situáciu sa pokúšala riešiť už Borcova nástupkyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd). Hoci elektronické náramky považuje za moderný a dobrý spôsob, malo sa podľa nej začať v malom a následne systém rozširovať.

„Bola tam štúdia, ktorá vychádzala z nerealistických a nadsadených očakávaní. Bolo zbytočné urobiť na začiatku taký veľký nákup," zhodnotila exministerka spravodlivosti Žitňanská.

Náramky kritizoval aj Najvyšší kontrolný úrad vo výročnej správe z roku 2016. „Systém po naštartovaní projektu vykazuje vysokú mieru neúčinnosti a neefektívnosti, nie sú naplnené jeho základné ciele a očakávané prínosy pre spoločnosť."

Na dlhé lakte

Ministerstvo spravodlivosti zdôvodňuje nedostatočné využívanie náramkov aj slabou spoluprácou s dotknutými inštitúciami a nedostatočnou flexibilitou orgánov verejnej moci.

Predseda Okresného súdu III. v Bratislave Dávid Lindtner upozorňuje, že sudcovia riešia zhruba 320 trestných vecí. Aplikácia elektronických náramkov je však časovo náročná, čo je podľa neho jeden z dôvodom, prečo sudcovia uprednostnia iné zákonné možnosti.

„Príde mi nejaká vec a musím uložiť nepodmienečný trest. Mohol by som dať aj trest domáceho väzenia, no kým sa urobí šetrenie, chvíľu to trvá. A potom sa mi práca kopí. No keď si naštudujem spis, tak za hodinu vyhodím trestný rozkaz," vysvetľuje.

Okresný súd I. v Bratislave považuje za problém aj obmedzený okruh trestných činov, pri ktorých sú náramky tou najlepšou voľbou. Pre odsúdeného je nezriedka lepšie udeliť peňažný trest alebo podmienku, ktoré zasahujú dotyčnému do života menej ako domáce väzenie.

„Pre sudcu nemá reálny význam zaoberať sa alternatívnym trestom, ak si je vedomý, že pri uložení iného druhu trestu vybaví viac agendy, a to dokonca niekoľkonásobne," argumentuje tlačové oddelenia Okresného súdu I. v Bratislave.
Lindtner však zároveň uvádza, že v prípade, ak by bol ESMO efektívný, malo by to pozítvne ekonomické dôsledky.

Chýbajú úradníci, víkendy sú tabu

Problémom je aj nedostatok času. Na rozhodnutie o vzatí do väzby má sudca zvyčajne 48 hodín. Výnimkou sú obzvlášť závažné zločiny, kedy je to 72 hodín. To je pre sudcov príliš málo na rozhodnutie, či udelia obvinenému elektronický náramok.

Samotné uloženie trestu domáceho väzenia totiž nie je jednoduché. Treba vykonať inštitút predbežného šetrenia, v rámci ktorého musí probačný mediačný úradník zistiť, či má vôbec odsúdený vhodné podmienky na to, aby mohol mať elektronický náramok.

V praxi to znamená, že úradník musí preveriť, či má dotyčný pripojenie na elektrinu a internet s potvrdením, že za obe služby skutočne platí.

Obvinený musí mať tiež stále bydlisko. Ak žije v podnájme, vyžadujú sa súhlas vlastníka nehnuteľnosti a dlhodobá nájomná zmluva. V prípade, že žije s ďalšou osobu, treba jej súhlas.

Sudcovia pritom narážajú na nedostatok probačných mediačných úradníkov.

„Cez víkend nemáme služby probačných mediačných úradníkov. Ak mi príde návrh na väzbu v piatok a na rozhodnutie mám 48 hodín, teda musím rozhodnúť do nedele, aj keby som chcel udeliť náramok, nemám ako, keďže úradník nemá službu," dôvodí sudca Lindnter.

Problémom je aj pracovný týždeň, keďže probační úradníci majú svoje povinnosti. „Môže sa stať, že keď potrebujem inštitút predbežného šetrenia, úradník má naplánovaných päť či šesť klientov. Ja však potrebujem všetky zákonné náležitosti do 48 hodín. Čo urobí - zbalí všetky veci a poruší všetky termíny?" pýta sa Lindtner.

Individuálny prístup sudcov

Ministerstvo spravodlivosti uvádza ako ďalší problém nízkeho využívania náramkov aj individuálny postoj osoby, ktorá rozhoduje.

Lindtner si myslí, že každý má inú mieru tolerancie. Ak ide napríklad o výsledok mladíckej nerozvážnosti, hľadá alternatívu, ako dotyčnému nezničiť život.

„Sú ale aj takí, ktorí sú prísnejší. Prísni sme tam, kde si nevieme predstaviť samých seba. Že toto by som nikdy neurobil a dokážeme byť spravodliví voči protispoločenským veciam, kde si vieme predstaviť aj seba," uvádza.

- Zmeny k lepšiemu?

Minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd) deklaroval, že chce problém riešiť. Vytvoril pracovnú skupinu, zloženú zo sudcov, z prokurátorov a ďalších odborníkov. Mali by navrhnúť spôsoby, ako zefektívniť systém elektronického monitoringu osôb.

Jednou z možností je rozšíriť počet skutkov, pri ktorých možno ESMO využiť. „Ide o možnosť aplikovať trest domáceho väzenia aj na trestné činy (doteraz to boli len prečiny s trestnou sadzbou do 5 rokov), za ktoré je možné uložiť trest odňatia slobody 4 až 10 rokov," uvádza tlačové oddelenia ministerstva spravodlivosti.

Od januára tohto roka je v platnosti zmena pri podmienečnom prepustení osoby odsúdenej za zločin, kde je možné obvinenému uložiť elektronický náramok.

"Po splnení zákonom stanovených podmienok môže požiadať o podmienečné prepustenie po odpykaní si polovice trestu a súd v takomto prípade nariadi kontrolu technickými prostriedkami – napríklad „náramkom," dopĺňa tlačové oddelenie ministerstva spravodlivosti.

Okresný súd I. by napríklad prijal rozšírenie trestných činov, aby osoba, ktorá spáchala ekonomickú trestnú činnosť, nebola „živená“ štátom, ale aby v rámci trestu domáceho väzenia bola ekonomicky aktívna a musela sa starať sama o seba.

V súčasnosti sa elektronický monitoring osôb využíva najčastejšie pri zákaze opustiť vymedzenú zónu, zákaz vstúpiť do zóny, zákaz priblížiť sa k osobe alebo zákaz požívať alkohol, aktuality.sk

X X X

Slováci vo Vietname: Ľudia pracujú aj 17 hodín denne, odpadky hádžu na zem

To, čo je pre Slovákov samozrejmosť, môže byť pre Vietnamcov neprijateľné. Zabudnite na smrkanie do vreckovky či varenie na viac dní - pre domácich sú nepochopiteľné. Vietnam si mnohí donedávna spájali najmä s vojnou z minulého storočia a lacným textilom. Dnes je tento 90-miliónový ázijský štát obľúbenou turistickou destináciou.

Vietnam je pre bežného Európana iný svet. Dosvedčujú to aj slovenskí manželia Veronika a Laco, ktorí tam žijú už tri roky.
Museli si zvykať na nové pravidlá v gastronómii, etikete či doprave, ale aj na iné štátne zriadenie - Vietnam je stále socialistickou republikou.

- Ako žijú Slováci v ázijskej krajine?

Prečo ste sa rozhodli odísť zo Slovenska?

Nemali sme v pláne odísť. Prišla pracovná ponuka pre manžela a povedali sme si, že to vyskúšame. Nemáme dieťa, takže sme sa zbalili a odišli.

Teraz žijeme v prímorskom meste Da Nang, ktoré rýchlo rastie a vždy sa tu otvára niečo nové. Je tu obrovská pláž a teplé more.

- Prečo ste sa rozhodli práve pre Vietnam?

Sídlo firmy, pre ktorú manžel pracuje, sídli vo Vietname. Pôvodne sem chodieval iba na služobné cesty na tri až šesť týždňov. Potom prišla ponuka, aby zostal nastálo. Tak som s ním prišla aj ja. Najprv iba na jeden mesiac, aby sme vyskúšali, či si viem vo Vietname predstaviť život.

Keď som po veľmi dlhom lete vystúpila z lietadla, ťažko sa mi dýchalo, bol tu teplý a ťažký vzduch. Najprv sa mi vo Vietname vôbec nepáčilo. Po treťom dni som povedala, že mi stačilo - chcela som ísť domov. Po mesiaci som sa však rozhodla, že tomu dám šancu. Prešli tri roky a ešte stále sme tu.

- Príbehy našincov žijúcich v zahraniční nájdete v špeciálnej sekcii Slováci vo svete.
Čo vás vo Vietname prekvapilo?

Takmer všetko. Keď sa povie Vietnam, každý si predstavuje, že je tu niečo ako džungľa, prípadne, že tu nie je vôbec nič. Pritom je na čo pozerať a dajú sa tu zažiť rôzne dobrodružstvá. Sú tu chrámy, pagody, obrovské sochy, múzeá, more a môžete spoznávať cudziu kultúru.

Ako prvá nás šokovala doprava, pretože pôsobí chaoticky. Mali by ste počuť, koľko si ponadávame pri jazdení. Najprv to vyzeralo, že každý jazdí, ako sa mu chce (aj to sa niekedy stáva), ale postupne sme si na to zvykli. Musíme však jazdiť pomaly. Jazdíme na motorke aj na aute, ale s motorkou je to v meste ľahšie.

Ďalšia bizarnosť je, že materstvo tu trvá iba tri mesiace. Potom sa ženy vrátia do práce a na dieťa dávajú pozor starí rodičia. Pracuje sa tu veľmi veľa, od piatej rána do 22 večera, dokonca aj sobota je bežný pracovný deň v obchodoch aj nedeľa.

Zaskočilo nás veľa ďalších vecí – napríklad špáranie v nose, neustále pľuvanie či tlačenie sa.

- Je niečo, na čo si nedokážete zvyknúť?

Vietnamci odhadzujú smeti len tak na zem. Keď dojedia, dopijú, vyhodia odpad na ulicu. V noci síce upratujú, zametajú a čistia, ale nám sa to vôbec nepáči.

- Ako sa na vás pozerajú domáci – cítite sa byť rovnocenní?

Niektorí sa na nás dívajú s obdivom, sú veľmi milí a usmievaví. Ich jazyk je však ťažký, preto občas máme problém dohovoriť sa. Rozprávame tu hlavne po anglicky, ale nie každý vie.

Už sme sa naučili pár slov po vietnamsky, no vždy keď začneme rozprávať ich jazykom, myslia si, že ho vieme perfektne. Musíme ich stopnúť, aby sme im vysvetlili, že vieme len veľmi málo. Stáva sa nám, že hovoria Ja-Ja (áno-áno), ale vôbec nerozumejú, čo chceme. Lepšie je, keď nám dajú vedieť, že nerozumejú.

Sme tu cudzinci, preto sa snažíme učiť jazyk domácich, ale je ťažký.

- Ste niečo zmeniť, vzdať sa niečoho, čo je bežné na Slovensku a čo domáci považujú za bizarné?

Raz sa nám stalo, že keď sa manžel vysmrkal do vreckovky a strčil si ju do vrecka, ako sme zvyknutí doma, Vietnamec sa nás začal pýtať, načo to potrebuje a čo s tým chce urobiť. Veľmi nás to zaskočilo, vôbec sme nevedeli, ako zareagovať. Vo Vietname je normálne vyfúkať si nos rukou na zem.

Bizarné je pre nich naše stravovanie. Napríklad nechápu, ako môžeme variť niektoré jedlá na viac dní. Vietnamci jedia výlučne čerstvo pripravené jedlo, nič z chladničky. Niektorí chladničku ani nemajú doma. Aj my sme si tu zmenili jedálniček na zdravší - jeme viac zeleniny a ovocia.

Miestni jedia hlavne ryby, šaláty a veľmi veľa ryže a ovocia. Všetko, čo sa nedá zjesť, napríklad odpadky či kosti, hádžu pod stôl, ale upracú to hneď, ako dojedia.

- Čo by ste preniesli z Vietnamu na Slovensko?

Asi prístup k životu. Sú veľmi optimistickí a stále sa usmievajú. Jednoduchší ľudia, ktorí bývajú ďaleko od mesta, si nerobia ťažkú hlavu z ničoho, hoci pracujú veľa a ťažko. Večer si vždy nájdu čas na priateľov a pivo, ktoré sa tu pije s ľadom.

Je tu veľmi veľa mladých ľudí, ktorí sa neboja mať deti. Potom sa s nimi chodievajú hrať von. Málokedy je vidieť, že by deti ťukali do telefónov, alebo by sedeli doma pred počítačmi. Aj väčšie deti sa vonku hrajú futbal, tancujú alebo bicyklujú, väčšinou vo veľkých skupinách.

Výborný je aj prístup k zákazníkom. Je bežné, že nám otvárajú dvere, vždy sa usmievajú a radi pomôžu.
Chýbajú nám priatelia a rodina. Najviac nám chýba náš pes, ktorého sme museli nechať doma. Je starší a bojazlivý, preto sme ho nechceli trápiť dlhými letmi.

- Ak potrebujete niečo vybaviť na úradoch, stretávate sa s rovnakou byrokraciou ako na Slovensku?

Chvalabohu, na úradoch sme nemuseli nič vybavovať, všetko nám vybavila firma manžela. Pre jazykovú bariéru by to asi nebolo jednoduché.

- Ako sa vo Vietname správajú šéfovia, aký majú prístup k zamestnancom?

Šéfovia tu musia byť prísni a zamestnanci zase veľa pracovať.

- Žijete v zahraničí a tiež by ste sa radi podelili o svoje zážitky a skúsenosti? Napíšte nám na adresu monika.radosovska@ringier.sk.

- Je niečo typicky slovenské, čo vám chýba v cudzine?

Naše jedlo. Vždy si berieme zo Slovenska napríklad červenú papriku a vegetu, aby sme si mohli uvariť naše jedlá. Veľmi mi chýbajú naše keksíky ako sú Horalky a Mila.

- Zmenil pobyt v inej krajine váš pohľad na Slovensko a ak áno, ako?

Pohľad ani nie, ale ako sme sa báli odsťahovať takto ďaleko od domova, tak sa zatiaľ neplánujeme vrátiť. Radi sa kúpeme v mori, opaľujeme, chodíme na turistiku a spoznávame kultúru. Užívame si to, ako sa dá, aktuality.sk