iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Trnka prehral časť nahrávky z kauzy Gorila Čižnárovi

Bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka prehral v minulosti súčasnému generálnemu prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi časť nahrávky, na ktorej "nebohý pán Határ" hovoril o sponzorských daroch. Vo štvrtok to uviedol Čižnár s tým, že vtedy nevedel, že by mohlo ísť o kauzu Gorila. Podľa jeho názoru mal vec polícii postúpiť Trnka. Čižnár tvrdí, že v tej dobe nevedel, o akú vec ide a nahrávku nepočul celú.

Čižnár sa mal Trnku spýtať, načo mu to púšťa. Dostal odpoveď, že sú tam aj ďalšie veci. Na otázky novinárov, prečo neinformoval políciu, odvetil, že vtedy nevedel, o čo ide. „Pán Trnka bol generálny prokurátor. Disponoval tým, čím disponoval. Bolo povinnosťou pána Trnku, ak vedel, že to bola Gorila, to niekam posunúť,“ vyhlásil. Doplnil, že Trnka s nahrávkou chodil na viaceré miesta.

Čižnára podľa jeho slov nezaujímalo, ako sa bývalý osobný tajomník predsedu Smeru František Határ rozprával pred voľbami o sponzorských daroch. Je pripravený to povedať aj pred vyšetrovateľom. Na otázky, prečo tak neurobil už v minulosti, odpovedal, že z toho krátkeho úseku nahrávky nevedel vyhodnotiť, či ide o Gorilu. Tvrdí, že si tieto veci nespojil v minulosti preto, že nahrávka v tom čase zmizla. „Dnes to viem a chcem, aby ma vyšetrovateľ vypočul,“ dodal.

František Határ, bývalý osobný tajomník predsedu Smeru Roberta Fica, v minulosti poprel informácie z údajného spisu Gorila, že v roku 2006 navštevoval konšpiračný byt. Spis zverejnil anonym v decembri 2011. Jeho obsah vyvolal vlnu nevôle, ktorá sa prejavila vo forme protestov a kritiky voči osobám a finančnej skupine spomínanej na stránkach dokumentu. Orgány činné v trestnom konaní v minulosti informovali, že zadovážené dôkazy napriek svojmu rozsahu zatiaľ neumožňujú vyšetrovateľom, aby vzniesli obvinenie voči konkrétnej osobe.

V súvislosti s nahrávkou rozhovoru Trnku s podnikateľom Marianom Kočnerom, ktorý je v súčasnosti väzobne stíhaný v prípade takzvaných televíznych zmeniek, priblížil, že prípadom sa zaoberá Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). „Bolo to okamžite postúpené na ÚŠP, má to tam prokurátor,“ povedal Čižnár. Na otázky, či sa s Trnkom o tejto veci rozprával, reagoval s tým, že to má riešiť ÚŠP. „Keby som sa ja s ním rozprával, tak vyjde, že som s ním niečo riešil.“

Nahrávka rozhovoru Trnku s Marianom Kočnerom bola podľa policajného prezidenta Milana Lučanského získaná v rámci vyšetrovacieho tímu vraždy novinára Jána Kuciaka. Po prvotnom vyhodnotení sa malo zistiť, že nahrávka nesúvisí s vraždou. Policajný šéf v minulosti skonštatoval, že nevie, či nahrávka bola zaistená v rámci domových prehliadok či iných priestorov, alebo bola vydaná, respektíve niekým zaslaná. Verí však, že bola zaistená zákonným spôsobom. Po vyhodnotení môžu byť podľa Lučanského nahrávky využité v rámci samostatných konaní v jednotlivých vyšetrovacích tímoch, či už vraždy Kuciaka alebo kauzy Gorila./agentury/

X X X

Kresák bol podľa Matoviča vedomým spolupracovníkom ŠtB, ten to odmieta

Poslanec Národnej rady SR a kandidát na ústavného sudcu Peter Kresák z Mosta-Híd bol vedomým spolupracovníkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Tvrdí to predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič, pričom sa odvoláva na oficiálnu listinu Ústavu pamäti národa.

Kresák na verejnom vypočutí kandidátov na ústavnoprávnom výbore uviedol, že ho za komunizmu sledovala ŠtB. „Pán Kresák povedal, že má informácie o tom, že bol sledovanou osobou, teda nevedomým spolupracovníkom, ale že nikdy nespolupracoval vedome,“ pripomenul Matovič.

Kandidát však podľa Matoviča nepriznal vedomú spoluprácu. „Pán Kresák nám zabudol oznámiť, že bol aj vedomým spolupracovníkom pod krycím menom ESTR,“ vyhlásil Matovič. Vyzval poslancov, aby o Kresákovi vo voľbe kandidátov na ústavných sudcov nehlasovali, kým sa nedostanú k spisu z Prahy.

Peter Kresák sa k veci vyjadrí v parlamente v piatok. Predloží dôkazy, že dokumenty, o ktorých hovorí Matovič, nie sú pravdivé. /agentury/

X X X

Osobu, ktorú plánovali zavraždiť, niekto lustroval. Padnú ďalšie obvinenia v kauze Kuciaka

Generálna prokuratúra (GP) SR nezasiahla nezákonne do rozdelenia tímu, ktorý rieši úkladnú vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Tím zostáva v pôvodnej zostave. Zdôraznil to vo štvrtok na tlačovej konferencii generálny prokurátor SR Jaromír Čižnár za účasti prvého námestníka generálneho prokurátora SR Petra Šufliarskeho, prezidenta Policajného zboru SR Milana Lučanského a dozorového prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry.

Generálny prokurátor Jaromír Čižnár, policajný prezident Milan Lučanský a dozorový prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry hovoria o posunoch vo vyšetrovaní dvojnásobnej vraždy, príčinách pridelenia vyšetrovania prípravy vrážd dvoch prokurátorov a advokáta policajnej inšpekcii. Kto môže za úniky z vyšetrovacích spisov? Kedy sa dočkáme odhalenia objednávateľov?

Rozhodli sa však vytvoriť ďalší vyšetrovací tím, ktorý sa bude zaoberať plánovaním vraždy prokurátorov Petra Šufliarskeho a Maroša Žilinku, ako aj advokáta Daniela Lipšica, aby odľahčili pôvodný tím. Oba vyšetrujúce tímy dozorujú tí istí prokurátori. Dôvodom je snaha čo najskôr vraždu Kuciaka vyšetriť, keďže sa blíži termín ukončenia väzby štyroch podozrivých. Pokiaľ ich dovtedy neobžalujú, bude musieť prokuratúra požiadať súd o predĺženie ich väzby. „Ak súd zistí, že sú prieťahy, je to dôvod na ich prepustenie, čo nepripustíme,“ vyhlásil Čižnár.

Čižnár informoval aj o tom, že v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej môžu padnúť ďalšie obvinenia. Dozorový prokurátor špeciálnej prokuratúry zároveň podotkol, že sa rovnako musia preveriť aj informácie o prípadnom plánovanom únose Jána Kuciaka ešte pred jeho smrťou. Nateraz ich nemôže ani potvrdiť, ani vyvrátiť.
Generálny prokurátor sa zmienil, že niekto lustroval jednu z osôb, na ktorú sa plánovala vražda.

Čižnár vyhlásil, že jedného z prokurátorov, Petra Šufliarskeho, Maroša Žilinku alebo advokáta Daniela Lipšica, ktorých prípravu vraždy má vyšetrovať aj policajná inšpekcia, na 99 percent lustrovali.

"Informácie na prokurátora ÚŠP Maroša Žilinku boli také hrozivé, že získať ich je takmer nemožné, vysvetlil.
Podľa generálneho prokurátora sa na tom pravdepodobne podieľali policajti. Aj preto sa bude na vyšetrovaní prípravy vrážd podieľať Inšpekcia Ministerstva vnútra SR, ktorá preveruje podozrenia z trestnej činnosti a pochybenia policajtov.

Čoskoro padnú ďalšie obvinenia

Dozorový prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) uviedol, že je tu snaha, aby boli tieto skutky patrične vyšetrené. „Aby aj osoby, ktoré sa podieľali "len“ lustráciou, boli potrestané," povedal. Podľa neho nejde o vymyslené skutky. Za závažné považuje aj to, že sa príprava vrážd týkala vrcholných predstaviteľov bezpečnostných zložiek SR. V prípade jedného poškodeného dospela podľa jeho slov do štádia, že len zhoda šťastných okolností spôsobila, že osoba nebola zavraždená. „Ak by k tomu došlo, tak by sme sa dnes nebavili o vražde Kuciaka,“ doplnil. Táto konkrétna vražda sa mala odohrať ešte pred vraždou novinára, nechcel však konkretizovať, o koho išlo.

VIDEO: Kto pripravoval vraždu námestníka generálneho prokurátora Petra Šufliarskeho, prokurátora Maroša Žilinku či bývalého dvojnásobného ministra a v súčasnosti advokáta Daniela Lipšica? V akom stave je v súčasnosti vyšetrovanie, hovorí Šufliarsky a dozorový prokurátor z Úradu špeciálnej prokuratúry.

Dozorový prokurátor avizoval, že ÚŠP pred výročím zavraždenia Kuciaka informuje o odpočte činností a o doposiaľ zistených skutočnostiach a úkonoch vyšetrovateľov. „Môžem vás ubezpečiť, že už teraz má vyšetrovací spis takmer 40 zväzkov. Ten obsah je skutočne značný,“ vysvetlil. Objasnenie samotného priebehu vraždy podľa jeho slov neznamená, že sa nepracujú na vypátraní koncového objednávateľa.

Čižnár doplnil, že je pravdepodobné, že ďalšie obvinenia v tomto prípade padnú v blízkej dobe. „Budete urýchlene informovaní, kto a za aký skutok bol ďalej obvinený,“ dodal.

Bezpečnostný analytik Milan Žitný pre Pravdu vysvetlil, že v policajnom systéme môžu byť blokované údaje napríklad pri policajných funkcionároch, prokurátoroch či ústavných činiteľoch. „Je to systém akejsi ochrany dát pred neoprávneným zneužitím, hlavne u ľudí, ktorí sú v nejakom postavení a treba ich viac chrániť ako bežnú populáciu,“ opísal analytik. Blokované môžu byť informácie napríklad o ľuďoch, ktorým Národný bezpečnostný úrad vydal bezpečnostnú previerku.

Musia ňou prejsť napríklad špeciálni prokurátori. „Mať previerku znamená vyplniť veľmi detailný dotazník o sebe, ktorý je pre niekoho veľmi zaujímavý. Tam sú zhromaždené až intímne dáta. Ak sa k takémuto dotazníku niekto dostane, má o tej osobe veľmi dôkladný a detailný prehľad,“ povedal Žitný, podľa ktorého nie je vylúčené, že práve takéto informácie mohli získať ľudia, ktorí chceli prokurátorov a advokáta zavraždiť.

Blokačný mechanizmus podľa Žitného znamená mať prístupové heslo alebo kartu, ktorá elektronickou cestou oprávňuje do systému vstupovať a čítať v ňom uložené informácie. „Ale máte, povedzme, kartu, ktorá vás púšťa iba na prízemie, nepustí vás na najvyššie poschodie. Čiže sa nedostanete ku všetkým informáciám a databázam. Kto mohol lustrovať prokurátora, ten musel mať mimoriadne oprávnenie na to, aby mohol do systému vstúpiť a tieto dáta z neho ťahať,“ podčiarkol Žitný s tým, že takéto niečo mohol urobiť len človek zvnútra polície. Ak niekto do policajného systému vstúpi, zostáva v ňom o tom elektronická stopa.

„Neviem, či systém, ktorý používa slovenská polícia, vie rozoznať, kto čo pozeral, v čom sa hrabal. Ale dobrý kvalitný systém toto dokáže,“ mieni Žitný. Na otázku, či by bolo možné takýto záznam obísť a stopu nezanechať, odpovedať nevedel. „No dosť o tom pochybujem. To by musel byť administrátor, ten by to možno vedel,“ uzavrel bezpečnostný analytik.

Plánovanie vrážd mal pôvodne v gescii tím, ktorý vyšetruje Kuciakovu vraždu. Presunutím časti agendy na policajnú inšpekciu sa v prípade dvojnásobnej vraždy nič nezmenilo. „Základný vyšetrovací tím funguje v pôvodnej zostave,“ zdôraznil Čižnár a odsúdil hystériu okolo tohto rozhodnutia, ktoré niektoré médiá interpretovali ako politické zasahovanie do vyšetrovania. Čižnárove slová potvrdil aj špeciálny prokurátor.

„Dôvody odňatia sme sa dozvedeli v stredu, podrobne sme celú situáciu rozobrali a môžem potvrdiť, že po vzájomnej diskusii toto rozhodnutie plne rešpektujeme,“ zdôraznil. Lučanský pripomenul, že Daniel Lipšic, ktorý rozdelenie agendy kritizoval, za svojho ministrovania sám urobil niekoľko rovnakých opatrení. Generálny prokurátor priznal, že za zapojením policajnej inšpekcie stálo viac dôvodov. Jedným z nich bol únik informácií. „Ten únik informácií bol absolútne neúnosný. Nehovoriac o tom, že sa prezradil utajovaný svedok. Ja sa na to pozerať nebudem,“ zdôraznil Čižnár. /agentury

X X X

Fico bol za jeho odchod. Matovič o mandát neprišiel

Igor Matovič ostáva v Národnej rade. Tretina poslancov sa zdržala hlasovania. Za jeho odchod hlasovalo 26 poslancov. Medzi nimi aj Robert Fico, Ľuboš Blaha či Miroslav Číž. Igora Matoviča chceli zbaviť mandátu aj extrémisti z ĽS Naše Slovensko.

Tretina poslancov sa pri hlasovaní o odchode Matoviča rozhodla zdržať hlasovania.

Za jeho zotrvanie v Národnej rade Slovenskej republiky hlasovalo 54 poslancov. Na Matovičovej podpore sa zhodli členovia strany SaS, Sme rodina, nezaradení zákonodarcovia okolo Miroslava Beblavého či OĽaNO, ktorého je Matovič predsedom.
Hoci Matovič je tvrdým kritikom Smeru, väčšina členov tohto klubu sa pri hlasovaní o tom, či má stratiť mandát, zdržala. Našli sa dokonca aj dvaja, ktorí boli proti tomu, aby prišiel o stoličku poslanca.

Podporu našiel aj v Smere

„Rozhodol som sa hlasovať proti, lebo nemám záujem robiť z Igora Matoviča martýra. Myslím si, že by mu vyhovovalo, keby bol zbavený mandátu poslanca Národnej rady,“ hovorí jeden z dvojice smerákov, ktorí podporili zotrvanie šéfa hnutia OĽaNO v parlamente Marián Kéry.

Podľa neho by Matovič do volieb nehovoril o ničom inom, len o tom, ako mu koalícia znemožnila kritizovať návrhy zákonov.
Kéryho stranícky kolega Číž si však myslí, že Matovič mal z parlamentu odísť. Podľa neho poslanci hlasovaním vytvorili situáciu, že zákon na Matoviča neplatí.

„Ja ako právnik čítam ten zákon tak, že my nehlasujeme o tom, či ho zbavíme mandátu, ale o tom, či nastali skutočnosti, na základe ktorých určuje stratu mandátu. A tie skutočnosti nikto nespochybnil,“ tvrdí Číž. Koaliční kolegovia, ktorí to videli inak, podľa Číža podľahli mediálnemu tlaku. Opozícia už včera uviedla, že na odvolanie Matoviča nie je dôvod.

Podľa nezaradeného poslanca a dnes člena hnutia Progresívne Slovensko Martina Poliačika sa majú politici v pléne Národnej rady rozhodovať podľa svojho vedomia a svedomia. Ondrej Dostál z klubu SaS na odvolanie Matoviča nevidel vecný dôvod.

Lucia Ďuriš Nicholsonová z SaS je za to, aby Matovič dostal za formálne porušenie pokutu, stratu mandátu si však podľa nej nezaslúži.

Poslanci takmer po dvoch rokov otvorili rozpravu k odobratiu poslaneckého mandátu Igora Matoviča. Výbor prijal uznesenie o odobratí Matovičovho mandátu v marci pred dvomi rokmi.

Predseda Obyčajných ľudí mal porušiť ústavný zákon o konflikte záujmov tým, že nemal dvakrát pozastavenú živnosť. Poslanci podľa zákona nemôžu podnikať a zároveň vykonávať svoju poslaneckú funkciu. Podľa Matoviča išlo len o formálne porušenie a aktívne nepodnikal, aktuality.sk

X X X

Macron odmietol účasť na bezpečnostnej konferencii v Mníchove

Francúzsky prezident Emmanuel Macron odvolal svoju účasť na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. Informoval o tom vo štvrtok nemecký denník Die Süddeutsche Zeitung. Neuskutoční sa tak ani vystúpenie Macrona a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorí sa mali v polovici februára spoločne prihovoriť účastníkom tejto renomovanej konferencie.

Paríž sa okrem toho postavil proti Berlínu v dôležitej otázke plynovodu Severný prúd 2. Podľa informácií z Elyzejského paláca však Macronovo odvolanie účasti na konferencii nijako nesúvisí s debatami o plynovode.

„Nie je to nič nové, že máme na Severný prúd 2 rozdielne názory,“ povedala Merkelová vo štvrtok na okraj stretnutia s premiérmi krajín Vyšehradskej skupiny v Bratislave. Obavy z prílišného vplyvu Ruska na energetické zásobovanie Európy odmietla. „V nijakom prípade nechceme byť závislí výlučne od Ruska,“ dodala.

Elyzejský palác informoval, že prezident sa chce momentálne viac zdržiavať vo svojej krajine, aby mohol rokovať s miestnymi politikmi. S tými sa snaží nájsť spoločné riešenia otázok, ktoré vyvolali protesty hnutia tzv. žltých viest.
Prekvapivé rozhodnutie nezúčastniť sa na mníchovskej konferencii však posilňuje dojem, že nemecko-francúzske vzťahy ochladli, uvádza Die Süddeutsche Zeitung. Macronov krok predstavuje „symbolický signál,“ povedal riaditeľ nemecko-francúzskeho inštitútu Jacquesa Delorsa, Henrik Enderlein.

Odmietnutie účasti na konferencii značí vyvrcholenie série niekoľkých nemecko-francúzskych sporov, a to napriek nedávnemu podpísaniu Aachenskej zmluvy o vzájomnom priateľstve, tvrdí ďalej Die Süddeutsche Zeitung. Paríž a Berlín sa nevedia dohodnúť na rozsiahlej reforme eurozóny. Spolková vláda zablokovala aj zavedenie digitálnej dane v EÚ, ktorú navrhoval Macron.

Ochladenie vzájomných vzťahov sa zreteľne prejavuje pri projekte plynovodu Nord Stream 2. Francúzsko potvrdilo, že sa na piatkovom hlasovaní EÚ postaví proti plánom ruského koncernu Gazprom. Hlasovanie bude rozhodovať o zmene smernice EÚ, ktorá by mohla zastaviť výstavbu sporného plynovodu. Aby sa tak nestalo, Nemecko doposiaľ počítalo s francúzskou podporou.

Vo francúzskych vládnych kruhoch sa hovorí, že Európa sa nesmie stať závislejšou od ruského plynu. Zohľadniť by sa pritom mali aj záujmy východoeurópskych krajín EÚ. Francúzske ministerstvo zahraničných vecí však vyjadrilo ochotu s Nemeckom o sporných zmenách európskej smernice rokovať. /agentury/

X X X

Mayová údajne dokáže zaručiť dohodu, v ktorej budú záväzné zmeny

Britská premiérka Theresa Mayová prisľúbila vo štvrtok lídrom EÚ, že dohodu o tzv. brexite presadí v britskom parlamente, ak jej umožnia urobiť v tejto dohode právne záväzné zmeny. Zároveň sa zaviazala, že Británia vystúpi z EÚ "načas", teda podľa plánu 29. marca.

Mayová sa tak vyjadrila pre novinárov po rozhovoroch s predstaviteľmi EÚ v Bruseli, informoval portál britskej stanice BBC.
Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker po štvrtkových rozhovoroch s Mayovou vylúčil zmeny, aké premiérka žiada, obe strany sa však dohodli na ďalších rokovaniach, ktoré by mohli priniesť riešenie patovej situácie.

Predseda Európskej rady Donald Tusk krátko po stretnutí s Mayovou napísal na Twitteri, že v rozhovoroch o dohode o vystúpení Británie z EÚ „nie je na dohľad žiadny prelom“. „Rozhovory budú pokračovať,“ uviedol Tusk na sociálnej sieti.

Mayová novinárom v Bruseli takisto povedala, že na stretnutí s Tuskom spomenula aj jeho výroky zo stredy, že pre britských politikov, ktorí robili kampaň za brexit bez nejakého plánu na jeho riadené, bezpečné uskutočnenie, existuje „v pekle osobitné miesto“.

Premiérka podľa svojich slov Tuska upozornila, že jeho vyjadrenia „nepomáhajú“ a „spôsobili v Spojenom kráľovstve všeobecné zdesenie“. Povedala mu tiež, nech sa „zameriava“ na spoluprácu s Britániou, aby sa dosiahla dohoda o brexite.

Britská líderka dodala, že „jasne vysvetlila postoj britského parlamentu, že musia byť právne záväzné zmeny v dohode o vystúpení z EÚ, aby sa odstránili obavy parlamentu z (írskej) poistky“. „Aj vďaka ďalšej práci, ktorú robíme v prospech práv pracujúcich a ďalších záležitostí, dosiahneme v parlamente stabilnú väčšinu,“ vysvetlila Mayová.

Predseda EK Juncker „zdôraznil, že 27 členských krajín EÚ už znovu neotvorí dohodu o odchode Británie“, uvádzalo sa v spoločnom vyhlásení vydanom oboma stranami. Avšak Juncker „vyjadril otvorenosť“ voči tomu, aby bol do nezáväznej sprievodnej deklarácie o budúcich vzťahoch, ktorú odsúhlasila 27-členná EÚ a Británia, doplnený text – a to tak, „že budú ambicióznejšie, čo sa týka obsahu a rýchlosti“. Aj toto však budú musieť schváliť poslanci.

Medzitým prišlo oznámenie, že britský minister pre brexit Steve Barclay a vyjednávač EÚ Michel Barnier budú viesť rozhovory v pondelok 11. februára v Štrasburgu, pričom vyjednávacie tímy EÚ a Británie budú diskutovať o navrhovaných zmenách v dohode.

Sídlo britskej premiérky oznámilo, že rozhovory Barclaya a Barniera sa budú týkať aj „alternatívnych riešení“ ohľadne írskej hranice, ako to minulý týždeň žiadali britskí poslanci v hlasovaní.

Líder britskej opozičnej Labouristickej strany Jeremy Corbyn napísal premiérke list, v ktorom uviedol, čo jeho strana žiada za to, že podporí dohodu o brexite. Zároveň navrhol rozhovory, ktoré budú viesť k „zmysluplnej dohode, ktorá môže získať podporu parlamentu a spojí krajinu“.

Medzi piatimi požiadavkami lídra labouristov je napríklad „trvalá a komplexná celobritská colná únia“ riadiaca sa colnými pravidlami EÚ, ale s dohodou, podľa ktorej bude môcť mať Británia slovo pri budúcich obchodných zmluvách EÚ".
Corbyn chce takisto tesné spojenie s jednotným trhom EÚ a „dynamický súlad s právami a ochranou“ pracujúcich, takže normy Spojeného kráľovstva nebudú zaostávať za normami EÚ.

Takisto navrhuje účasť v agentúrach EÚ a programoch financovania, ako aj dohody o bezpečnosti a zachovaní prístupu k Európskym zatýkacím rozkazom, napísal portál stanice BBC.

Nemenovaný predstaviteľ EÚ uviedol pre tlačovú agentúru AFP, že Tusk požiadal Mayovú, aby oznámila, kedy britskí predstavitelia a parlament ratifikujú dohodu o brexite a kedy ju uvedú do praxe, ale nedostal „žiadnu jasnú odpoveď“.
Tusk podľa predstaviteľa takisto navrhol Mayovej, aby si preštudovala plán brexitu, ktorý vo štvrtok už skôr načrtol britský opozičný labouristický líder Corbyn, pretože „môže byť sľubnou cestou von zo slepej uličky“. Mayová na jeho slová nezareagovala.

Šéf EP Tajani varoval pred brexitom bez dohody: Bola by to katastrofa

Predseda Európskeho parlamentu (EP) Antonio Tajani varoval vo štvrtok po rozhovoroch s britskou premiérkou Theresou Mayovou v Bruseli pred katastrofálnymi následkami vystúpenia Británie z EÚ bez dohody. „Sme veľmi znepokojení. Od ekonomickej a ľudskej katastrofy nás delia týždne. Takáto je realita pri brexite bez dohody. Bolo by to veľmi nebezpečné riešenie,“ citovala vyjadrenie Tajaniho tlačová agentúra DPA.

Medzitým vyjednávač EP pre tzv. brexit Guy Verhofstadt, ktorý sa na štvrtkových rozhovoroch s Mayovou v Bruseli takisto zúčastnil, privítal list od lídra britskej opozičnej Labouristickej strany Jeremyho Corbyna. Ten v ňom ponúka podporu Mayovej dohody o brexite pri schvaľovaní v parlamente, ak sa premiérka rozhodne pre colnú úniu spájajúcu Britániu s EÚ.

Corbynova ponuka podpory naprieč hlavnými britskými stranami „povedie v Spojenom kráľovstve k situácii, že sa dosiahne najširšia možná väčšina“, uviedol Verhofstadt a dodal: „Nemôžeme mať v Británii neistú dohodu, ktorá sa v Dolnej snemovni opiera len o väčšinu šiestich, siedmich, ôsmich či deviatich hlasov.“ /agentury/

X X X

Stoltenberg chce zachrániť zmluvu INF zapojením ďalších štátov

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg chce zachrániť Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF) medzi USA a Ruskom tým, že by sa do nej zapojilo viac štátov. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na jeho rozhovor pre štvrtkové vydania novín z mediálnej skupiny Funke. Washington oznámil odstúpenie od tejto zmluvy minulý piatok a Moskva tak urobila o deň neskôr. Oba štáty sa vzájomne obviňujú z jej porušovania.

Rusko sa vždy sťažovalo, že krajiny ako Čína, India, Pakistan a Irán vyvíjajú rakety stredného doletu, pokým Moskva to mala zakázané, uviedol Stoltenberg. „Avšak to neospravedlňuje porušovanie zmluvy. Naopak. Malo by nás to podnietiť na posilnenie tejto zmluvy a zapojenie viacerých partnerov,“ konštatoval.

NATO podľa neho preskúma svoje vlastné iniciatívy s cieľom zachrániť túto zmluvu a zlepšiť kontrolu zbraní. „A budeme sa opäť rozprávať s Ruskom,“ povedal.

Rusko má na zmenu svojho postoja šesť mesiacov, počas ktorých plynie výpovedná lehota. Stoltenberg vyzval Moskvu, aby za ten čas zmenila názor. „Vyzývame znovu Rusko, aby využilo túto príležitosť,“ dodal generálny tajomník NATO.
Rusko vyzvalo USA, aby prestali porušovať zmluvu INF

K zničeniu vertikálnych odpaľovacích zariadení MK-41, terčových rakiet a bezposádkových lietadiel údajne narúšajúcich Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), vyzvali vo štvrtok Washington predstavitelia ruského ministerstva obrany. Informovala o tom spravodajská agentúra TASS.

Ruské ministerstvo obrany vo svojom vyhlásení americkej strane odporúča „prijať v čase do ukončenia platnosti zmluvy INF všetky nevyhnutné kroky vedúce k opätovnému dodržiavaniu danej zmluvy, prostredníctvom zničenia na súši umiestnených vertikálnych odpaľovacích zariadení MK-41, určených na odpaľovanie striel s plochou dráhou letu Tomahawk“, ako aj niektorých typov „terčových rakiet“ a „bezposádkových útočných lietadiel“.
Predstaviteľ ruského rezortu obrany generál Igor Konašenkov na margo tohto vyhlásenia dodal, že „USA svojím konaním dlhodobo porušovali podmienky INF“.

INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a Spojených štátov Michail Gorbačov a Ronald Reagan. Zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 1988, zakazuje obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.
Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a sám vyhlasuje, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty.

Spojené štáty oznámili svoje odstúpenie od zmluvy 1. februára, pričom rozhodnutie Washingtonu podporila aj Severoatlantická rada (NAC) – hlavný politický orgán Severoatlantickej aliancie. Rada obvinila Moskvu z toho, že vyvinula a uviedla do funkčnosti raketový systém 9M729, nezodpovedajúci pravidlám INF.
V reakcii na rozhodnutie Washingtonu pozastavilo plnenie zmluvy 2. februára aj Rusko.

INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a USA Michail Gorbačov a Ronald Reagan. Zmluva zakazuje obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny. /agentury/

X X X

Výbor podporil Trumpovho kandidáta na ministra spravodlivosti

Justičný výbor amerického Senátu dnes odporučil schváliť kandidáta prezidenta Donalda Trumpa na ministra spravodlivosti. Informovala o tom agentúra AP. Ak William Barr získa podporu pri hlasovaní aj v senátnom pléne, stane sa oficiálnym nástupcom Jeffa Sessionsa, ktorý odišiel z funkcie vlani v novembri.

Senátori, ktorí sú členmi justičného výboru, hlasovali dnes presne podľa straníckej príslušnosti. Kým republikáni Barra podporili a chválili ho ako muža s výbornou kvalifikáciou pre výkon funkcie, demokrati hlasovali proti nemu a vyjadrili obavy o osud zvláštneho vyšetrovania údajného ruského vplyvu na americké prezidentské voľby. Barr v minulosti vyšetrovania kritizoval.

Po justičnom výbore by mal teraz o Trumpovom kandidátovi na ministra spravodlivosti hlasovať celý Senát. V ňom majú na rozdiel od Snemovne reprezentantov republikáni väčšinu.

Podľa demokratov by s Barrom vo funkcii ministra spravodlivosti bolo ohrozené zvláštne vyšetrovanie, ktoré sa pod vedením Roberta Muellera venuje možnému vplyvu Ruska na americké prezidentské voľby z roku 2016.
Trump vyšetrovanie dlhodobo kritizuje, tajnú dohodu s Moskvou odmieta a Muellerovu prácu označuje za „hon na čarodejnice“.

Pri vypočutí v justičnom výbore pred troma týždňami Barr povedal, že by v prípade potvrdenia vo funkcii nechal Muellera jeho prácu dokončiť. Odmietol ale sľúbiť, že jeho záverečnú správu zverejní celú. Odvolal sa pritom na nariadenie ministerstva spravodlivosti, ktoré ukladá prokurátorom, aby nekritizovali ľudí, ktorých nakoniec neobžalujú z trestného činu.

Pokiaľ bude Barr vo funkcii potvrdený, prevezme ju od úradujúceho ministra spravodlivosti Matthewa Whitakera. Predchádzajúci minister spravodlivosti Jeff Sessions v novembri na Trumpovu žiadosť odstúpil.
Barr už post ministra spravodlivosti, s ktorým je spojená aj funkcia najvyššieho žalobcu, zastával v rokoch 1991 až 1993 v adminis¬tratíve vlani zosnulého prezidenta Georgea Busha staršieho./agentura/