iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Saková: Gašpar odišiel, aby sme vraždu Kuciaka vyšetrili

Odvolanie Tibora Gašpara z funkcie poradcu ministerky vnútra je prejavom toho, že rezort má záujem prípad vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej vyriešiť. V relácii RTVS O päť minút dvanásť to uviedla ministerka vnútra Denisa Saková (Smer). Tá Gašparov odchod z rezortu vysvetlila aj snahou o upokojenie atmosféry v spoločnosti.

„Každý má záujem na tom, aby sme skutočne dolapili objednávateľa tejto vraždy. Žiadny únik informácií z vyšetrovacích spisov neprináša lepšie svetlo do prípadu. Polícia a vyšetrovací tím v maximálnej možnej miere robia to, aby sme skutočne vniesli svetlo do tohto prípadu. Preto sme aj pristúpili k dohode s pánom Gašparom, ktorý pôsobil na poradcovskej tabuľke na ministerstve vnútra, aby sme upokojili spoločnosť, aby sme upokojili emócie a aby sme predišli zbytočným domnienkam, že nejakým spôsobom jeho pôsobenie na ministerstve vnútra môže ovplyvniť celý proces vyšetrovania,“ vysvetlila Saková.

Stav vyšetrovania v tomto prípade sa podľa šéfky rezortu za necelý rok „výrazne“ posunul. Šéfka rezortu vnútra si však nemyslí, že vyriešenie prípadu bude „dostatočnou náplasťou na srdcia rodičov obetí“. S únikom informácií z vyšetrovacieho spisu spokojná nie je. Obáva sa, že môže „zaviesť k nesprávnej stope“ vyšetrovateľov aj verejnosť.

TV Pravda: Je to cesta do pekla, povedal Pellegrini k úniku informácií z vyšetrovania vraždy novinára
Grendel: Predstavitelia štátu sú zodpovední za Kuciakovu smrť

Naopak, poslanec Národnej rady (NR) SR Gábor Grendel (OĽaNO) je toho názoru, že zverejnenie informácie o údajnom lustrovaní Kuciaka pol roka pred jeho zavraždením je „vo verejnom záujme“. Situáciu prirovnal k prípadu zavlečenia Michala Kováča mladšieho, keď Oskar Fegyveres ako svedok činu zverejnil o prípade také informácie, keď sa „štát nemohol tváriť, že s únosom nič nemá spoločné“. Ako zdôraznil, v prípade vraždy novinára pre neho „vyplýva záver, že časť predstaviteľov štátu je zodpovedná za Kuciakovu smrť“.

Podľa Sakovej únik informácií z vyšetrovacieho spisu mohli vyniesť buď účastníci trestného konania, či už na strane poškodených alebo obžalovaných, vyšetrovateľ či prokurátor. Takéto konanie ale považuje šéfka rezortu vnútra za trestný čin. Preto tiež dodala, že verí, že čoskoro nastanú zmeny v legislatíve, ktoré budú viesť k tomu, aby k podobnej situácii, akou bolo zverejnenie časti vyšetrovacieho spisu, už nedošlo.

Demisiou som nehrozila, tvrdí Saková

Odchod Gašpara, úniky z vyšetrovacích spisov či stretnutie s prezidentom Andrejom Kiskom boli hlavné témy politickej diskusnej relácie v Politike na TA3, v ktorej rovnako v nedeľu vystúpila ministerka Saková.

Pokiaľ ide o odchod Gašpara z funkcie jej poradcu, Saková zdôraznila, že bol poradcom pre znižovanie rómskej kriminality a jeho kompetencie sa týkali len tejto oblasti. Na otázku, či Gašpar po zverejnených informáciách o tom, že mal dať lustrovať zavraždeného novinára Jána Kuciaka, odmietal odísť, a preto hrozila demisiou, Saková povedala, že demisiou nehrozila.

„Ja som človek, ktorý je triezvo, prakticky zmýšľajúci a pragmatický. Každý problém sa snažím riešiť na základe reálnych a rozumných argumentov. Nemyslím si, že rozumný politik sa má vyhrážať demisiou,“ povedala s tým, že ona ku krajným riešeniam nemusela v tomto prípade pristúpiť. Pokiaľ ide o samotného Gašpara, toho si za poradcu vybrala, keďže má na poste ministerky limitovaný čas, dva roky namiesto štyroch, a potrebovala ľudí so skúsenosťami, čo Gašpar ako dlhoročný policajný prezident mal.

Počká na vyšetrovanie

Po zverejnených informáciách sa s Gašparom stretla, povedal jej k tomu svoje stanovisko. Saková však žiada, aby sa počkalo na výsledky vyšetrovania, do ktorého nechce vnášať svoje pocity a domnienky. Zároveň prisľúbila, že ak bude požiadavka na zbavenie mlčanlivosti kohokoľvek z polície, urobí tak operatívne do niekoľkých hodín. Zopakovala ale, že ani ona, ani premiér Peter Pellegrini prístup k spisom nemajú. „Je tam policajný vyšetrovateľ, ktorý pracuje pod dohľadom prokurátora. Ten nariaďuje, čo vyšetrovať, aký úkon zopakovať. Takže vyšetrovanie sa deje nezávisle od funkcionárov Policajného zboru a ministra vnútra,“ vysvetlila Saková.

Pokiaľ ide o samotnú podstatu únikov z vyšetrovacích spisov, Saková si myslí, že úniky spomaľujú proces k vypátraniu skutočného objednávateľa vraždy Jána Kuciaka a odďaľujú koniec vyšetrovania. K spisom majú prístup jednotliví účastníci – poškodení, obvinení, ich advokáti, policajti a prokurátor. Ona ako ministerka teda nevie, ako ďaleko vyšetrovanie je, či je blízko alebo ďaleko od konca, keďže nie je orgán činný v trestnom konaní. Podľa nej je však samotné vyšetrovanie efektívne a napreduje dobrým smerom.

Saková sa vrátila aj k stretnutiu s prezidentom Andrejom Kiskom. Stretla sa s ním prvýkrát od svojho vymenovania v apríli 2018. Rozprávali sa o viacerých témach vrátane spomínaných únikov zo spisu. Prebrali aj situáciu v Policajnom zbore, Gašpara sa dotkli len okrajovo, keďže Saková ešte pred stretnutím s prezidentom oznámila jeho odchod. Hoci jej Kiska pred takmer rokom nevyjadril dôveru, podľa Sakovej ocenil výsledky policajtov. „Častokrát som bola označovaná za pravú ruku exministra Roberta Kaliňáka, že bez pomoci nedokážem riadiť ministerstvo. Povedala som už vtedy, že chcem, aby ma hodnotili na základe toho, že budeme mať skutky a budeme mať výsledky, a nie na základe toho, pod kým som robila,“ povedala ministerka vnútra./agentury/

X X X

Podľa Blanára je Fico výborný kandidát, Nicholsonová hovorí o vulgárnom znásilňovaní ústavy

Predseda strany Smer Robert Fico je možno jeden z najlepších kandidátov na post sudcu Ústavného súdu (ÚS) SR, je to odborne zdatný a pripravený kandidát. Uviedol to v diskusnej relácii televízie Markíza Na telo podpredseda Smeru Juraj Blanár.

Podľa neho Fico spĺňa všetky parametre na to, aby mohol byť sudcom ÚS. Ako uviedla v diskusnej relácii podpredsedníčka SaS Lucia Ďuriš Nicholsonová, Fico nespĺňa pravidlá, aby kandidoval na túto funkciu. „On poslal niečo na výbor a neočakával, že člen ústavno-právneho výboru Ondrej Dostál (SaS) začne počítať roky jeho praxe a dôjde k výsledku, že nesplnil základné podmienky na funkciu ústavného sudcu,“ uviedla Ďuriš Nicholsonová s tým, že to, čo sa deje, teraz je „znásilňovanie ústavy najvulgárnejším spôsobom“. Ako doplnila, SaS odmieta, že výbor niekoľkokrát po sebe opakovane hlasoval o tom, či Fico splnil alebo nesplnil podmienky. Blanár pripomenul, že sa je potrebné zaoberať aj inými kandidátmi, nie len Ficom.

Obaja politici sa v diskusnej relácii zaoberali aj témou vulgarizácie v slovenskej politike. Ďuriš Nicholsonová uviedla, že ju z celej krajiny prekvapilo najmenej, keď ju uplynulý týždeň predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) nazval „cigánočkou zo SaS“. „Uráža ma, odkedy som nastúpila do funkcie. Väčšinou sa to deje, keď tam nie sú kamery,“ povedala s tým, že ospravedlnenie od neho neočakáva. Blanár potvrdil, že túto situáciu by mal vysvetliť Danko, vulgarizácia je pre neho neprijateľná.

Číž počastoval Nicholsonovú ako „toto“

Z nekorektného správania obvinila Ďuriš Nicholsonová aj podpredsedu poslaneckého klubu Smeru Miroslava Číža. „Na poslednom poslaneckom grémiu prišiel s tým, že takáto žena, ako som ja, takéto nevzdelané nič si nezaslúži rod. Navrhol kolegom, aby ma titulovali ako "toto“ alebo „ono“. Keď som sa hlásila o slovo, vyvolávali ma s tým, že toto sa hlási," povedala poslankyňa Národnej rady SR. Blanár poznamenal, že Číža pozná ako seriózneho človeka a nezdá sa mu to veľmi pravdepodobné. Vulgarizácia v NR SR podľa neho začala príchodom Igora Matoviča (OĽaNo) do parlamentu.

Podpredsedníčka liberálov uviedla, že sa necíti byť zodpovedná za správanie Matoviča, ktorý v priebehu týždňa vyzýval ľudí počas protestu proti Andrejovi Dankovi skandovať vulgarizmy. Jej osobne sa takýto prístup nepáči.

Podľa Blanára by sa situácia okolo vyšetrovania vraždy investigatívneho novinára Jána Kuciaka mala prenechať orgánom činným v trestnom konaní. „Znepokojuje ma, že dnes bez akýchkoľvek problémov máme vyšetrovateľov, prokurátorov aj tých, čo hneď vyjadria súd a nenecháme to na tých, ktorí majú konať,“ povedal s tým, že dochádza aj k únikom informácií.

Zároveň potvrdil, že nevie, z akých dôvodov bol novinár ešte pred vraždou lustrovaný. „Ak vyjdú na povrch informácie, ktoré sú predmetom vyšetrovania, čo by sa nemalo stať, toto by sme mali predovšetkým odsúdiť, poznamenal. Aj liberáli si uvedomujú, že dochádza k úniku informácií z vyšetrovania. "Myslím si, že vo vyšetrovacom tíme je veľa poctivých policajtov, ktorí majú pochybnosti o tom, či budú môcť viesť vyšetrovanie poctivo,“ uzavrela podpredsedníčka liberálov. /agentury/

X X X

Saková: Vorobjov lustroval Kuciaka na príkaz nadriadeného

Jeden z transparentov počas vlaňajšieho pochodu Za slušné Slovensko, ktorý odkazuje na vraždu Jána a Kuciaka a
Ministerka vnútra SR Denisa Saková (Smer) uviedla, že riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície Pavol Vorobjov napísal úradný záznam o tom, že Jána Kuciaka lustroval "na príkaz nadriadeného". Priznala to v diskusnej relácii RTVS O päť minút dvanásť.

„Pokiaľ sa skutočne nedokáže vina, že pán Vorobjov má krivú výpoveď, tak nemáme v záujme ho odvolávať. Pretože je to tvrdenie proti tvrdeniu, keď pán Vorobjov na príkaz nadriadeného vykonal túto lustráciu a je o tom úradný záznam,“ povedala Saková.

Všetky tieto fakty podľa Sakovej vyšetruje inšpekcia ministerstva vnútra. „Vyšetruje, či je to zneužitie právomoci verejného činiteľa alebo je to neoprávnené nakladanie s osobnými údajmi,“ dodala Saková s výzvou, aby sa počkalo na výsledky vyšetrovania.

Podľa poslanca Národnej rady SR Gábora Grendela (OĽaNO) „je neúnosné, aby riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície bol ďalej vo funkcii“.

Konal na pokyn Gašpara?

O tom, že Vorobjov konal na pokyn bývalého policajného prezidenta Tibora Gašpara, sa špekuluje už niekoľko dní. „Ja nie som orgán činný v trestnom konaní. Počkám si na výsledky vyšetrovania,“ povedala už skôr Saková.
Gašpar odmieta, že by dal príkaz na lustrovanie Kuciaka v policajnej databáze. Informoval o tom v stredu tento týždeň premiér Peter Pellegrini (Smer). Následne vo štvrtok Gašpara ministerka Saková z pozície jeho poradcu odvolala.

„Vzhľadom na informácie, ktoré sa posledné dni objavili v médiách, som sa po mojom stretnutí s Tiborom Gašparom dohodla, že dnešným dňom končí vo funkcii môjho poradcu. K tomuto riešeniu sme dospeli spoločne,“ uviedla Saková vo štvrtok.

Rozhodnutie ukončiť pôsobenie Gašpara vo funkcii poradcu bolo podľa nej krokom k „uvoľneniu atmosféry a zníženia tlaku na jeho osobu.“ Neželá si tiež, aby vznikali dohady, že jeho pôsobenie na ministerstve vnútra môže akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať proces vyšetrovania vraždy Kuciaka.

Na otázku, aké bude ďalšie pôsobenie Tibora Gašpara, ministerka odpovedala, že ďalej v policajnom zbore nepôsobí a treba sa spýtať jeho, aké má plány v privátnom živote./agentury/

X X X

Kukan: Mikloškovi som povedal, nech je realista. Podporujem Šefčoviča

Eduard Kukan končí svoju politickú kariéru ako europoslanec. Z pozície ministra zahraničných vecí v roku 2004 kandidoval na prezidenta, druhé kolo mu ušlo o 3644 hlasov, aj preto, že hlasy pravice sa rozdrobili. František Mikloško vtedy získal takmer 130 tisíc hlasov. Do druhého kola išli Gašparovič a Mečiar.

- Aké sú vaše myšlienky, keď sa pozeráte na situáciu pred prezidentskými voľbami hlavne na počet kandidátov?

Kandidáti sú nevýrazní. Sú tam rôzni ľudia, ktorí si mali podľa mňa serióznejšie rozmyslieť, či chcú kandidovať. Sú tam ľudia, ktorí tam vôbec nepatria. Hovorí to aj o tom, čo si ľudia myslia o prezidentskom úrade, keď si dovolia oficiálne podať svoju kandidátku.

- Koho tým myslíte?

Myslím tým rôzne majiteľky módnych televízií a podobne.

- Ak myslíte Gabrielu Drobovú, tak tá sa vzdala a nakoniec nekandiduje, nevyzbierala podpisy.

To je veľmi dobre.

- Vy ste sa v roku 2004 nedostali do druhého kola, pretože scéna bola rozdrobená. Vidíte tam paralelu s dneškom?

Bol som dlho favoritom a moji voliči si mysleli, že automaticky prejdem do druhého kola. Prvé kolo absolútne odignorovali s tým, že hlasovať pôjdu v druhom kole. Dnes taká situácia nie je.

V zozname kandidátov je pár slušných ľudí, ale veľmi ťažko sa bude ľuďom rozhodovať, pretože tí kandidáti sú menej známi ako sme boli my v roku 2004.

- Narážam skôr na to, že v roku 2004 bolo viaci kandidátov pravice - okrem vás hlavne František Mikloško a Martin Bútora. Obaja dostali cez 100-tisíc hlasov a pritom vám chybalo len 3 644. Keby sa tie hlasy nerozdrobili medzi viacerých, tak by ste sa minimálne dostali do druhého kola. Takto boli v druhom kole Ivan Gašparovič a Vladimír Mečiar. Keďže teraz je tiež kandidátov veľa, nemôže sa stať to isté?

Áno, boli tam páni Mikloško, Bútora a kanditátom bol aj pán Schuster, ktorý nakoniec získal asi 6 percent. Dnes je na pravej strane politického spektra kandidátov veľmi veľa. Robert Mistrík tak, ako ukazujú doterajšie prieskumy, získava najviac percent, ale je ich tam mnoho a z tohto pohľadu to týmto, nenazvem ich opozičnými, ale skôr kandidátom pravice, poškodí.

Ale v roku 2004 kandidovali výraznejšie osobnosti známejšie pre ľudí a dnes je tá rozdrobenosť v tom, že sú to osoby, ktoré sú známe možno regionálne alebo vo svojom okolí, ale ich celoslovenská popularita je menšia.
Mám na mysli napríklad Čaputovú, ktorá sa vyprofilovala pri kauze Pezinská skládka. Dnes kandiduje, hovorí dobre, ale myslím si, že jej najväčším problémom bude to, že ju na celom Slovensku nepoznajú.

- V roku 2004 vyhral kandidát, ktorý počas volebnej noci doma spal, lebo vôbec nečakal, že by mohol postúpiť do druhého kola - Ivan Gašparovič, ktorý v prieskumoch zaostával o 10 percent. Myslíte si, že sa aj tento rok môže stať niečo podobné a niekto výrazne prekvapí?

Nemyslím si, že niekto môže výrazne prekvapiť. Prieskumy síce nie sú vždy presné, správne a objektívne, ale predsa len ukazujú určitý trend. No v politike nikdy nemôžete vylúčiť dopredu úplne všetko. Ale nemyslím si, že nastane taká situácia, ako vtedy, teda že do druhého kola postúpil človek, ktorý to vôbec nečakal.

- V roku 2004 sa vo váš prospech vzdal Ľubo Roman, napriek tomu to nepomohlo. Myslíte si, že v tomto roku bude stačiť, ak sa vzdá jeden z dvojice, napríklad Mistrík - Čaputová?

Nemyslím, že by to stačilo. Navyše, budú to ešte veľmi ťažké rozhovory a ťažké rozhodovanie medzi nimi dvomi. Ďalší kandidáti nie sú naklonení myšlienke, že by sa mali vzdať v prospech toho druhého. No v konkrétnom prípade Mistríka a Čaputovej si nemyslím, že bude postačujúce, ak sa títo dvaja kandidáti dohodnú a do volieb pôjde iba jeden z nich.

- A kto by mal o tom ešte uvažovať?

Všetci ďalší sú takí 6-percentný kandidáti, teda mám na mysli Mikloška, ktorý si zatiaľ vedie celkom dobre. Práve takíto kandidáti by mali premýšľať o dohode o tom, kto by mal ísť do volieb, aby získal väčšie šance. To, že sa traja dohodnú na tom, že jeden z nich pôjde do volieb, vylučujem. Ak sa na tom dohodnú dvaja, tak je jasné, že šance stúpnu, ale nemyslím si, že by to stačilo.

- Ako sa pozeráte na tretiu kandidatúru Františka Mikloška? Ak by v roku 2004 nekandidoval, tak by sa pravdepodobne prezidentom nikdy nestal Ivan Gašparovič, ale zrejme by ste to boli vy a napríklad generálnym prokurátorom by mohol byť Jozef Čentéš. Ústavný súd by mohol vyzerať inak...

Už je škoda uvažovať o tom, ako by to bývalo vtedy, to už je za nami, sú to dejiny. Františka Mikloška považujem za dobrého kanditáta a za solídneho človeka, ktorý je politický matador a zúčastňuje sa volieb. Chápem, že do toho išiel, keď sa pozerá na situáciu na Slovensku.

Ale nemyslím si, ako sa niektorí kolegovia vyjadrili, že cíti akúsi zbytočnú povinnosť, že musí kandidovať. Beriem ho ako normálneho kandidáta, ktorý má miesto v poli závodiacich s tým, že asi aj on je realista a vie, že nevyhrá.

- Aký to má zmysel, ak niekto kandiduje a v roku 2004 získa 6 a pol percenta, v roku 2009 má 5 a pol a po mnohých rokoch, kedy je mimo politiky, to skúša tretíkrát?

To je taká politická zanovitosť, ktorú v sebe nevieme všetci správne spracovať. Stále chce verejnosti ukazovať niektoré veci a myšlienky, o ktorých je presvedčený, že sú správne a s nimi teda chodí na politický trh. Takto sa na to pozerám.

- Má vôbec šancu?

Na to, aby zvíťazil, nemá.

- Odkázali by ste mu niečo po tom, čo vám v podstate zabránil stať sa prezidentom?

Rozprávali sme sa o tom, vie to, ale povedal, že s ohľadom na to, aká je na Slovensku situácia, chce predsa len vystupovať so svojimi názormi, o ktorých je presvedčený, že sú správne a že by takéto názory v prezidentskej kampani mali odznieť.

- O čom ste sa rozprávali, ako prebiehal váš rozhovor?

Rozprávali sme sa o jeho kandidatúre, o situácii na Slovensku a o tom, čo treba robiť, aby sa zmenila.

- A čo ste mu povedali o jeho kandidatúre?

Že ho chápem, že ide do toho. Povedal som mu, aby bol realista a že treba, aby sme tu mali takýto hlas.

- Ak aj tu máme takýto hlas, nebolo by predsa len lepšie nechať sa vypočuť a pred prvým kolom sa vzdať v prospech toho, kto má reálnu šancu? Lebo pán Mikloško to vylučuje.

On je proti tomu. Môžeme diskutovať, čo by pomohlo verejnosti a podobne. No ale potom to preveďte do reálnej politickej súčasnosti.

Každý politik má svoje osobné ambície. Počúvať to, že by sa mal v niekoho prospech vzdať, je dosť ťažké. Vážim si myšlienky o tom, že by bolo dobré spojiť sa a niekomu by to pomohlo, no neverím, že politici budú počúvať tieto reči a ani by som ich neobviňoval z toho, že sú nezodpovední a že im nejde o osud Slovenska. Nezatracoval by som ich.

- Máte favorita, ktorého budete v prezidentských voľbách voliť?

Áno mám, budem voliť Maroša Šefčoviča.

Eduard Kukan bol podpredsedom SDKÚ-DS pre zahraničnú politiku.

- Prečo?

Pretože si myslím, že má osobnostne najlepšie predpoklady na to, aby bol dobrým prezidentom a myslím si to bez ohľadu na to, že ho nominoval Smer. To ho bude brzdiť. Poznám ho už dlhé roky. Bude mať nevýhodu, pretože ho na Slovensku nepoznajú, lebo bol v zahraničí. Pracoval tam veľmi dlho, takže veľmi dobre vníma zahraničnú politiku.

Nikdy nebol členom politickej strany, pracoval ako profesionál, preto keď sa ma opýtate na jeho politické názory, ja ich neviem. Bude to mať veľmi ťažké, ale myslím si, že keď ho ľudia trochu viac spoznajú, lebo určite bude chodiť po celom Slovensku a zúčastní sa aj televíznych súbojov a keď ich dokáže presvedčiť, čo bude skoro nemožné, ale predsa len, ak ich dokáže presvedčiť o tom, že by sa vedel odtrhnúť od Smeru, tak potom môže zvíťaziť.

- Keď sa ho novinári pytajú na to, či by vybral Roberta Fica na ústavný súd, odpovedá vyhýbavo. Aj nám odpovedal tak, že sa k tej otázke nebude vyjadrovať. Nemyslíte si, že by sa v tomto mal jednoznačne vyjadriť, aby ľudia vedeli, či podporuje plány strany Smer o tom, aby bol Robert Fico ústavným sudcom?

Dajte mu ešte šancu, nech sa tu trochu zakorení.

- Akú má Šefčovič povesť v Bruseli?

Má skvelú povesť, to je jednoznačné. Vybudoval si ju, keď tam bol ešte ako slovenský veľvyslanec. V minulej komisii bol podpredsedom a išlo mu to veľmi dobre. Preto aj v súčasnej komisii hneď na začiatku dostal veľmi ťažkú agendu. Bez váhania môžem odpovedať tak, že má v Bruseli u kolegov, u diplomatov a aj u pracovníkov Európskej komisie a Európskej rady výbornú povesť.

- Budete ešte kandidovať alebo tieto mesiace sú definitívne posledné vo vašej dlhej politickej kariére?

Už dávnejšie som povedal, že nebudem kandidovať do parlamentu, nie kvôli veku, ako to niektorí hovoria, aj keď ten mám naozaj vysoký, ale kvôli tomu, že môžem ísť kandidovať na kandidátke politickej strany a ja politickú stranu nemám. Tá, na ktorej kandidátke som bol zvolený, leží na cintorine dejín a do novej strany vstupovať nebudem. Rozhodla za mňa takáto objektívna situácia.

- Váš kolega, Ivan Štefanec, sa plynulo presunul ku KDH. Vy ste nad tým neuvažovali?

Nie.

- Prečo?

KDH je strana, do ktorej by som ja nevstúpil.

- Ste liberálnejší ako oni?

Som liberálnejší ako oni. Poznám ich dlhé roky a mám veľmi veľa dôvodov, prečo by som k nim nevstúpil.
Slovenských europoslancov, snáď okrem Richarda Sulíka, prakticky na Slovensku nevidno. Koho je to podľa vás chyba?

Keď pracujete v Bruseli, keď ste členom Európskeho parlamentu a celý rok tam zasadáte 4 dni v týždni, tak vás môžu na Slovensku vidieť iba v piatok alebo vtedy, keď ste doma. To je objektívny dôvod.

Keď som nastupoval, tiež som si myslel, že budem aktívny doma a aj v Bruseli. No buď ste aktívny doma a potom nie ste v Bruseli alebo opačne, ale skĺbiť sa to nedá. Robíme to, čo môžeme, ale na Slovensku nemôžem byť, lebo by som zanedbával povinnosti európskeho poslanca. To nás viaže k tomu, že nemôžeme z Bruselu odísť.

- Richard Sulík je dokonca lídrom opozície. Zanedbáva Brusel?

Áno.

- Ako to vyzerá?

V ostatnom čase je aktívnejší, aj sa tam viac ukazuje, ale nekandiduje a to hovorí o tom, že musí byť doma.

- Ako bolo vnímané to, keď Richard Sulík krátko po voľbách opustil stranu, za ktorú bol zvolený, teda európskych liberálov a prešiel ku konzervatívcom a reformistom?

Nevidí sa to dobre, no nie je to výnimka, niekedy sa to stáva. Ale keď predseda liberálnej strany, ktorá je druhá najsilnejšia strana na Slovensku a vedie opozíciu, nevydrží v politickej praxi za liberálov a prestúpi do inej, tak je to trochu čudné a ťažko vysvetliteľné. Určite sa to prijíma so zdvihnutým obočím a s nechápavým pohľadom.

- Bolo to v Bruseli prijímané tak, ako keby obrátil kabát? Ako sa na to pozerali vaši kolegovia? Predsa len, nechal sa zvoliť za liberálov a hneď preišle ku konzervatívcom.
On tvrdí, že má stále rovnaké názory. Hodnotil to tak, že sa medzi liberálmi necitil dobre.
Kolegovia sa na to nepozerali dobre, ale nebola to dráma. V Bruseli je 751 poslancov, nás je tam zatiaľ 13. Zobrali to na vedomie s výrazným počudovaním, ale nerobili sa z toho nejaké veľké drámy a ani si nespomínam na to, že by sa o tom vo veľkom debatovalo na chodbách.

- Koho vnímate ako slovenského europoslanca, ktorý v Európskom parlamente nezanikne v dave? Kto je tam taký výrazný?

Myslím si, že tam nemáme nejakého slabého europoslanca. Každý má svoju agendu, každý pracuje aktívne vo svojich výboroch. Vladimír Maňka je kvestor, ktorý má na starosti napríklad rozpočet, Anna Záborská je autoritou v otázkach sociálnych vecí, Ivan Štefanec je známy, pokiaľ ide o ekonomické výbory a je veľmi aktívny.

Monika Smolková sa angažuje v regionálnej politike, organizovala tam aj rôzne akcie zo Slovenska. O nikom z našich europoslancov sa nedá povedať, že by tam zanikol.

- Skôr sa pýtam na to, či je tam niekto, o kom sa naozaj hovorí a koho pozná každý?

Asi nie, taký poslanec tam ani nie je, okrem Nigela Faraga. Ktorého poznáme všetci. Medzi 751 poslancami sa poznajú vzájomne tí, ktorí pracujú v rovnakých výboroch.

- Myslel som takú významnú osobnosť, akou je napríklad Guy Verhofstadt, ktorého poznajú aj v iných krajinách, nielen Belgičania.

Verhofstadt je šéf frakcie a tí sú, samozrejme, viditeľní. Vystupujú tam vždy, keď sa v komisii diskutuje o najdôležitejších správach. Takže tí majú úplne iné formálne postavenie ako ostatní poslanci.
Ale Verhofstadt bol známy politik, ešte keď bol predseda belgickej vlády. Podľa mňa je najlepší rečník v Európskom parlamente. Je to osobnosť európskych rozmerov.

- My Slováci takú osobnosť európskych rozmerov v Európskom parlamente zatiaľ nemáme?

Nemáme, ale nemajú ju ani Maďari, Česi, Slovinci a ani Poliaci.

- Ani Sulík taký nie je?

Nie, vôbec nie.

- Nie je to celebrita Bruselu?

Sulík je známy na Slovensku a možno v Nemecku, ale v Bruseli nie.

- Pripomeniem, že ste boli zvolení za SDKÚ a v Európskom parlamente bola SDKÚ členom Európskej ľudovej strany. V nej je strana Angely Merkelovej a aj strana Viktora Orbána. Ako to v takejto strane vyzerá?

Vyzerá to veľmi živo a zaujímavo. Dlho tam Orbán mal autoritu a veľké slovo. Keď prišiel na rokovanie frakcie, naši kolegovia zo západnej Európy boli z toho dojatí, ale ako čas plynul, tak sa jeho čaro rozplynulo.

Dnes je voči nemu veľmi kritická nálada. Niektorí kolegovia navrhovali, aby jeho strana Fidesz odišla. Prebieha tam veľmi živá vnútorná diskusia o tom, či je lepšie nechať si ho vo frakcii aj s jeho 12 alebo 14 hlasmi alebo ho pustiť von.
Prevláda skôr scestný názor, teda že je lepšie držať ho vo vnútri, lebo tak urobí menej škody, ako keby sme mu dovolili odisť. Neviem, ako to pôjde ďalej.

- A ako to myslíte, že urobí menej škody vo vnútri Európskej ľudovej strany, ako keby ste mu dovolili odísť?

Keď je tam, tak predsa len sa dá na neho vplývať. Môžeme si o Orbánovi myslieť čokoľvek, ale keď sa rozhoduje o Európe, vždy hlasuje pozitívne, nikdy nie proti. Aj to je dôvod toho, že je vo frakcii Európskej ľudovej strany.

- Nenechala si ho Európska ľudová strana len preto, aby mala väčšinu aj po ďalších voľbách? Lebo väčšina, ktorú teraz má, je tesná. Ak by prišla o Orbánovu stranu, tak sa môže stať, že nebude dominovať v ďalšej Európskej komisii.

Nie je to tak. Dnes je tá väčšina asi 30 percent a druhá najsilnejšia sú socialisti. Pri nich sa očakáva, že budú mať veľmi zlé výsledky. Nevidel by som to tak, že keby odišiel Orbán, tak by nás naši druhí prenasledovatelia predstihli. To nehrozí. Európska ľudová strana určite stratí nejaké hlasy, ale nestratí ich až tak veľa. Pri uvažovaní hrajú počty poslancov určitú úlohu, ale nie hlavnú.

- Ako vyzerajú tie pravicové, kresťanské, konzervatívne strany v Európe dnes, pred voľbami do Európskeho parlamentu? Merkelovatejú alebo orbánovatejú?

Merkelovatejú.

- Takže konzervatívne strany sa stávajú liberálnejšími?

Stávajú sa jemne liberálnejšimi, pretože keď sa pozrieme na ďalšie strany v tejto frakcii, tak Orbán je naozaj osamotený. Orbán konzervativne strany nepresvedčil.

- Očakávate od najbližších volieb radikálne zmeny, napríklad v tom, že sa posilnia hlasy ako Orbán možno aj v iných frakciách iných štátov ako doteraz a že tam bude viac nacionalistov? Teda ľudia, ktorí vyslovene bojujú proti Európskej únii?

Áno, podobné obavy sme mali pred predchádzajúcimi európskymi voľbami. Populistické alebo protieurópske strany tam majú viac predstaviteľov, ale neboli tak silno zastúpené, ako sa to očakávalo pred voľbami. Podľa mňa bude situácia vyzerať rovnako aj po týchto európskych voľbách.

Keď sa pozrieme dookola po Európe, v každej krajine, nielen v Nemecku, tieto hlasy silnejú a silnejú aj tieto politické strany, takže si myslím, že v novom Európskom parlamente budú mať silnejšie zastúpenie, ale nemyslím si, že by bolo až také, aby diktovali buduci vývoj Európskeho parlamentu.

Tie tradičné strany ako Európska ľudová strana, socialisti, liberáli, zelení, budú mať jasnú väčšinu a oni budu tými, ktorí budu určovať vývoj v Európskej únii. Navyše tieto strany, o ktorých hovoríme, majú tú nevýhodu, že nevedia spolupracovať.

Keby sa na pôde Európskeho parlamentu spojili, tak by mali omnoho väčšie možnosti ako ovplyvňovať dianie, mali by viacero výborov a zastupení. Ale u nich je každý veľký šéf, preto toto nedokážu a tým oslabujú svoje možnosti. To sme už zistili, takže nebudú až takou rozhodujúcou silou, aby mohli zmeniť situáciu.

- A sa po voľbách? Hovorí sa aj o reorganizácii frakcií.

Dôležitá otázka je, ako skončí francúzsky prezident Emmanuel Macron a jeho strana. Zatiaľ nie je jasné, či bude mať svoju vlastnú frakciu alebo či sa k niekomu pripoja. Môže to trochu zamiešať karty, ale neverím, že by nacionalisti spájali, pretože majú veľké egá. Každý chce vo svojej krajine vyzerať, že on je šéf a také spojenie by to postavenie narušilo.

- O čo v najbližších eurovoľbách pôjde? Čo je najväčšia otázka? Prečo by vôbec Slováci mali ísť voliť?

V týchto voľbách pôjde o budúcnosť Európskej únie. Pôjde o otázku migrácie, pôjde o to, aby nebol diktát určitých štátov voči iným a aby sa konečne zabudlo na nezmyselné povinné kvóty pre prijímanie utečencov.

Pôjde tam o to, aby sa dohodla rozumná spolupráca. Tam, kde môže byť Európa silnejšia, jej treba odovzdať kompetencie. No niektoré kompetencie, ktoré by mali zostať v právomoci jednotlivých členských štátov, sa tým štátom budú z Bruselu odovzdavať. Že to nebude len proces - všetko do Bruselu - ale aj naopak.

- Ktoré kompetencie by mali ísť naspäť štátom?

To by mali byť otázky sociálne, daňové a otázky miestneho vývoja tam, kde štáty sami určite vedia, čo je pre nich lepšie ako úradníci z Bruselu.

- Ako sa to podľa vás skončí? Kam smeruje Európska únia týmito voľbami?

Európska únia smeruje k tomu, aby sa udržala na medzinárodnej scéne ako dôležitý hráč, aby sa vyformovala trochu nezávislejšie aj voči Spojeným štátom americkým, v ktorých sme kedysi mali absolútnu spojeneckú záruku. Dnes ju nemáme, nie sme si takí istí.

Preto mnohé veci budeme musieť riešiť sami bez toho, aby sme sa na niekoho spoliehali. To sa môže pozitívne prejavíť na fungovaní Európskej únie. Budeme v medzinárodnej konkurencii, ktorá je teraz veľmi silná, lebo nie sú tu len Američania a Rusi, ale máme tu aj Indiu, Čínu, Brazíliu. Konkurencia je oveľa silnejšia a my sa v nej udržíme iba vtedy, keď budeme realizovať tie veci, ktoré našu výkonnosť a našu silu zvýšia a posilnia.

- A to sú ktoré?

Rýchlejšie rozhodovanie, jednotnejšie vystupovanie na medzinárodnej scéne. Nemáme jednotnú zahraničnú politiku a ani ju nebudeme mať.
No ak chceme byť silní, tak musíme vystupovať jednotnejšie či už v hlasovaní v OSN alebo pri riešení dôležitých svetových otázok.

- Andrej Danko sa otvorene hlási k Orbánovi a v parlamente presadil aj vyhlásenie, ktorým sa hlási k Poľsku a k Maďarsku. Ako sa na to pozeráte?

Myslím si, že je to nehorázne. Už dlhšie hovorím o tom, že takéto kroky predsedu strany SNS nás v zahraničí spochybňujú. Som znepokojený z toho, že je na Slovensku slabý odpor proti takýmto veciam, veď to je porušenie štátnej doktríny Slovenskej republiky v zahraničnej politike, na ktorej sa dohodli všetky politické strany.

Hlásiť sa otvorene k Orbánovi, to je veľmi veľký príklon k autoritárskemu spôsobu riadenia spoločnosti, aký vidíme u maďarského premiéra. Takéto kroky a vymedzenia sa voči Európskej únii nemajú význam. Nespochybňujme naše miesto v Európskej únii. Rozhodli sme sa, že budeme súčasťou západneho sveta, západnej civilizácie a akékoľvek spochybňovanie môže narušiť dôveryhodnosť Slovenska.

- Poľsko a Maďarsko nie sú súčasťou západnej civilizácie?

Áno, sú.

- Ale hovoríte, že naše členstvo na západe spochybňujeme tým, že sa hlásime k Poľsku a k Maďarsku.

Poľsko a Maďarsko sú súčasťou západnej civilizácie, ale vidíme, ako sú vnímané v Európskej únii. Európska komisia už začala konanie voči Poľsku, pretože Európsky parlament prijal rezolúciu o tom, že niektoré poľské kroky vlády na ústavnom súde boli nezákonné a protieurópske. Poľsko ich už opravilo.

Voči Maďarsku sa takisto začalo konanie podľa článku 7 európskej zmluvy. Takže áno, sú súčasťou, ale majú už takú pečiatku, že to porušujú. Teraz hovoríme aj o Rumunsku, my v takejto kategórii nie sme.

To, že sa hlásime k tým, ktorí sú súčasťou západnej civilizácie, ale často porušujú zásady, hodnoty a základy Európskej únie, znamená, že ich chceme napodobňovať? V tomto to vzbudzuje pochybnosti o tom, či vývoj na Slovensku, ak by bol takýto, je správny. V tom spochybňujú i fungovanie zásad, ktoré v západnej civilizácii prevládajú, aktuality.sk

X X X

Nemeckí politici chcú zabrániť 'jadrovým' pretekom Ruska a USA

Predstavitelia nemeckých vládnych strán pre oblasť zahraničnej politiky chcú predložiť Rusku a Spojeným štátom návrh, ktorý by v Európe odvrátil nebezpečenstvo pretekov v jadrovom zbrojení po tom, ako obe veľmoci tento týždeň oznámili, že prestanú plniť vzájomnú Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).

Podľa Rodericha Kiesewettera, zástupcu konzervatívneho bloku Kresťanskodemo¬kratická únia Nemecka (CDU)/Kresťan¬skosociálna únia Bavroska (CSU) v zahraničnom výbore Spolkového snemu, a podpredsedu parlamentnej frakcie Sociálnodemokra¬tickej strany Nemecka (SPD) Rolfa Mützenicha by mala Moskva svoje nové rakety Novator 9M729 presunúť smerom na východ, a to na miesta, odkiaľ nebudú schopné zasiahnuť „Európu“, uviedol nedeľník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung, ktorého informácie prevzala tlačová agentúra DPA.

Výmenou za tento krok má byť sprístupnenie amerických zariadení na odpaľovanie rakiet v Európe – v Rumunsku a neskôr aj v Poľsku – ruským kontrolórom. Odsun uvedených ruských rakiet však musí podľa Kiesewettera podliehať „prísnemu a trvalému overovaciemu režimu“, keďže ich návrat po železnici alebo po ceste je možný „prakticky za noc“.

Ruský prezident Vladimir Putin v sobotu oznámil, že jeho krajina pozastaví plnenie INF po tom, ako Spojené štáty v piatok ohlásili odstúpenie od tejto bilaterálnej dohody. Rusko tiež podľa Putina začne výskum a vývoj nových typov rakiet.

Zmluvu INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a USA Michail Gorbač ov a Ronald Reagan.
Zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 1988, vyriešila krízu okolo sovietskych rakiet s jadrovými hlavicami, namierených na západné metropoly. Obom stranám zakázala okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.

Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a vyhlasuje, že zmluvy INF sa nepridržiavajú Spojené štáty. /agentury/

X X X

Mafiánske vybavovanie účtov v Podgorici: výbuch auta zabil človeka

Mafie v Čiernej Hore si vybavujú účty, čo sa prejavuje aj výbuchmi áut v uliciach Podgorice.
Výbuch bomby uloženej v automobile otriasol v nedeľu centrom čiernhorského hlavného mesta Podgorica. Muž, ktorý sa vo vozidle nachádzal, explóziu neprežil, uviedla tlačová agentúra DPA s odvolaním sa na údaje spravodajského portálu cdm.me.

Podľa nemenovaných policajných zdrojov útok súvisel so sporom medzi miestnymi mafiánskymi klanmi, ktorý trvá už štyri roky a týka sa obchodovania s drogami. Jedna z týchto skupín údajne ukradla druhej 200 kilogramov kokaínu uskladnených v Španielsku. Násilnou smrťou odvtedy zomrelo 23 ľudí.

Vojna medzi klanmi Kavački a Škaljarski, nazvanými podľa štvrtí čiernohorského prístavného mesta Kotor, sa nedávno rozšírila až do rakúskej metropoly Viedeň. Neďaleko viedenského Dómu sv. Štefana v decembri neznámy páchateľ zastrelil jedného Čiernohorca a ďalšiemu spôsobil vážne strelné poranenia. Obaja zasiahnutí muži sú zaraďovaní medzi príslušníkov klanu Kavački, aktuality.sk