iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Saková: Tibor Gašpar vo funkcii poradcu v SR končí

Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar končí vo funkcii poradcu ministerky vnútra Denisy Sakovej. Stalo sa tak po ich spoločnej dohode po návrate ministerky zo zahraničia. Rozhodnutie oznámila Saková pred stretnutím s prezidentom Andrejom Kiskom.„Vzhľadom na informácie, ktoré sa posledné dni objavili v médiách, som sa po mojom stretnutí s Tiborom Gašparom dohodla, že dnešným dňom končí vo funkcii môjho poradcu.

K tomuto riešeniu sme dospeli spoločne,“ oznámila Saková. Zároveň dodala, že sa ku konkrétnym podozreniam súvisiacim s osobou Tibora Gašpara vyjadrovať nebude. „Toto všetko majú na starosti orgány činné v trestnom konaní, nechcela by som hovoriť nejaké moje domnienky, počkám si na výsledky vyšetrovania,“ dodala.

Rozhodnutie ukončiť pôsobenie Gašpara vo funkcii poradcu je podľa nej krokom k „uvoľneniu atmosféry a zníženia tlaku na jeho osobu.“ Neželá si tiež, aby vznikali dohady, že jeho pôsobenie na ministerstve vnútra môže akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať proces vyšetrovania.

Na otázku, aké bude ďalšie pôsobenie Tibora Gašpara, ministerka odpovedala, že ďalej v policajnom zbore nepôsobí a treba sa spýtať jeho, aké má plány v privátnom živote.

Saková nepotvrdila, že by bola v hre aj otázka jej demisie.

Sme na začiatku cesty, tvrdí Kiska

Prezident SR Andrej Kiska zostal podľa vlastných slov naposledy medializovanými informáciami nemilo zaskočený. „V posledných dňoch ma nepríjemne prekvapilo viacero informácií. Šokovali ma, že organizovaný zločin uvažoval nad vraždou prokurátorov, či bývalého politika, a že vysoký policajný funkcionár údajne na pokyn svojho nadriadeného lustroval v databázach Jána Kuciaka ešte pred vraždou," úvadza vo svojom oficiálnom vyhlásení.

Predstavitelia vládnej moci si však podľa neho začínajú uvedomovať, že vážne podozrenia súvisiace s prepojením zločinu na štát nemôžu ignorovať a zametať pod koberec.

Informáciu o odchode Tibora Gašpara z funkcie poradcu ministerky vnútra prijal, no vyjadril sa, že „naďalej platí, že sme len na začiatku cesty k obnoveniu dôvery v štátne orgány. Čím jasnejšie odpovede budú ľudia dostávať ohľadne minulých aj nových podozrení, tým skôr sa dôvera vráti.“

Lustrovanie novinára

Gašpar informácie o pokyne na preverenie novinára poprel. „Takýto príkaz som nikdy nevydal. Nemám o týchto tvrdeniach z vyšetrovania žiadne informácie, preto sa nedokážem k veci bližšie vyjadriť,“ povedal Gašpar. „Neudivuje ma však, že opätovne vykonávajú vyšetrovanie liberálne médiá na základe nezákonným spôsobom získaných informácií od orgánov činných v trestnom konaní, ktoré prípad vyšetrujú,“ skonštatoval bývalý policajný šéf.

Na jeseň v roku 2017 mal lustrovať Kuciaka v policajnej databáze jeden z vysokopostavených zástupcov Policajného zboru. Poveriť ho mal tým vtedajší policajný prezident Gašpar. Malo sa tak stať krátko po tom, čo Kuciak podal trestné oznámenie na podnikateľa Mariana Kočnera pre nebezpečné vyhrážanie. To polícia odmietla. Novinára so snúbenicou Martinou Kušnírovou našli vo februári minulého roka zavraždených v ich rodinnom dome vo Veľkej Mači.

Prípad dvojnásobnej úkladnej vraždy spadá pod Úrad špeciálnej prokuratúry. Denník Pravda sa úradu opýtal na údajnú lustráciu. Jeho hovorkyňa Jana Tökölyová informácie neposkytla. „Aby sme nezmarili alebo nesťažili vyšetrovanie,“ odôvodnila hovorkyňa.

Údajne pre príkaz na prelustrovanie novinára prišiel Gašpar o funkciu poradcu českého ministra vnútra Jana Hamáčka, ktorým bol od minulého roka. Český rezort to poprel, spoluprácu s ním ukončil skôr, ako prenikli správy o možnom preverovaní. „Od Tibora Gašpara boli požadované odborné stanoviská k ďalšiemu rozvoju polície. Toto zadanie splnil, preto sa jeho spolupráca s ministerstvom skončila ku koncu minulého roka, na konci decembra,“ vysvetlila pre Pravdu Hana Malá z tlačového oddelenia českého ministerstva vnútra.

Gašpar pôsobil na ministerstve ako odborník na legislatívu

Na ministerstve vnútra pôsobil Gašpar od začiatku augusta ako odborník na legislatívu a opatrenia týkajúce sa potláčania kriminality v oblastiach sociálne vylúčených komunít, čo je problematika, ktorej sa venoval ešte ako policajný prezident. Zarábal tu asi 2 000 eur v hrubom. Už predtým prijal aj ponuku od českého ministra vnútra Jana Hamáčka (ČSSD) na občasný výkon niektorých činností, napríklad pri posudzovaní návrhov legislatívnych materiálov.

Odchod Gašpara z funkcie prezidenta zboru bol jednou z požiadaviek protestov Za slušné Slovensko po smrti novinára a jeho snúbenice. On však podľa vlastných slov „nechcel reagovať na ulicu“ a odvolať sa ho neodhodlal ani čerstvý minister vnútra Tomáš Drucker (nom. Smer), ktorý vtedy vo funkcii nahradil Roberta Kaliňáka. Po odchode Druckera dosiahol Gašparov odchod až premiér Peter Pellegrini (Smer) vtedy dočasne poverený riadením rezortu.

„Čelil som niekedy zmanipulovanej, niekedy negatívnej kritike, ktorú viem prijímať, ak je oprávnená. Časťou médií sa vytvárala hysterická klíma, ktorá nebola postavená na rozumnom argumentovaní, poškodzovala moju prácu a mňa ako osobu,“ povedal Gašpar v rozhovore pre denník Pravda v posledný deň vo funkcii policajného prezidenta. /agentury/

X X X

René Vanek zatiaľ zostáva radovým prokurátorom Generálnej prokuratúry

René Vanek, ktorému generálny prokurátor Jaromír Čižnár zrušil 15. januára poverenie vykonávať funkciu námestníka generálneho prokurátora pre netrestný úsek, zostáva zatiaľ radovým prokurátorom Generálnej prokuratúry SR (GP SR). Informovala o tom generálna prokuratúra

„JUDr. René Vanek je radovým prokurátorom netrestného odboru Generálnej prokuratúry SR,“ uviedla vo štvrtok hovorkyňa GP SR Andrea Predajňová. Na otázku, či tento stav pôsobnosti Vaneka aj ostane, uviedla, že „v tejto chvíli je to predčasná otázka, pretože JUDr. Vanek si čerpá dlhšiu dovolenku.“

Dôvodom zrušenia funkcie Vanekovi boli medializované informácie týkajúce sa jeho komunikácie s obvinenou Alenou Zs., ktoré si generálny prokurátor overil z viacerých zdrojov. Alena Zs. je jedna zo štyroch obvinených v prípade vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Najnovšie je obvinená i v prípade vraždy exprimátora Hurbanova Lászlóa Basternáka.

„Takéto konanie považuje generálny prokurátor Jaromír Čižnár za nezlučiteľné s funkciou námestníka generálneho prokurátora, ktorá je jednou z najvyšších funkcií v rámci rezortu prokuratúry,“ povedala v polovici januára hovorkyňa GP SR.

„Mrzí ma to. Bola to veľká chyba a zaplatil som za ňu. Bola chyba, že som komunikoval s neznámou osobou,“ uviedol následne Vanek. Vyslovil pritom úprimnú ľútosť, že roky poctivej práce sú takouto chybou vymazané.

Viaceré zdroje z prostredia justície v uplynulých dňoch potvrdili, že Vanek svoje predchádzajúce funkcie zastával profesionálne a poctivo. Podľa nich na strane druhej mal však potom, ako zistil, kto je spomínaná neznáma žena, informovať okamžite svojho nadriadeného. S neznámou osobou vôbec nemal komunikovať, keď už z titulu svojej pozície prešiel bezpečnostnými previerkami a bol určite poučený.

Vanek pred zrušením funkcie potvrdil, že v roku 2013 ho cez „messenger“ oslovila neznáma žena. Ako tvrdí, odvtedy si „raz za čas“ napísali o jednoduchých súkromných veciach. „Mala prezývku Ali Ajuška a nikdy som nemal vedomosť o jej skutočnom priezvisku, ani o tom, s kým je v kontakte. Nikdy som sa s ňou osobne nestretol,“ tvrdil Vanek. Ich posledná komunikácia bola podľa medializovaných informácií tri dni pred zadržaním Aleny Zs., čo bolo 28. septembra 2018.
Čižnár následne požiadal Vaneka o vysvetlenie. GP SR však deklarovala, že Vanek vo veci vraždy Kuciaka a Kušnírovej nemá, ani nemal vplyv na vyšetrovanie.

Generálny prokurátor vymenoval do funkcie prvého námestníka generálneho prokurátora Vaneka 8. augusta 2013. Vanek dovtedy pôsobil na Krajskej prokuratúre v Bratislave vo funkcii námestníka a zároveň tu zastával aj post hovorcu. Predtým pracoval na okresných prokuratúrach v Senici a Malackách. /agentury/

X X X

Nominantov národniarov vo Fonde národného majetku poslali za mreže na 12 rokov

Nominanti Jána Slotu vo Fonde národného majetku súhlasili s vyplatením 6 miliónov eur, a to aj napriek tomu, že štát mal veľkú šancu, že vyhrá celý súdny spor.

Bývalí členovia výkonného výboru Fondu národného majetku (FNM) Jozef Valo a Ľubomír Neslušan dostali dnes od okresné súdu v Bratislave tvrdé tresty.

Ten ich poslal na 12 rokov za mreže pre kauzu Gemerský mlyn. Súd ich označil za vinných pri porušovaní povinností pri správe štátneho majetku. Informoval o tom Denník N.

Valo s Neslušanom boli nominanti Slovenskej národnej strany (SNS) ešte počas prvej vlády Roberta Fica.
Podľa okresného súdu obaja členovia FNM nezákonne vyplatili 6 miliónov eur vtedajším majiteľom Gemerského mlynu.
Túto štátnu firmu predal FNM ešte v 90. rokoch. Keďže vtedajší vlastníci neuhradili dohodnutú sumu a navyše spoločnosť zadlžili, fond od privatizácie odstúpil a Gemerský mlyn si vzal späť.

To sa majiteľom nepáčilo a FNM zažalovali na súde. Štát najskôr dvakrát prehral, ale Najvyšší súd nakoniec rozsudok zrušil. A fond mal veľkú šancu, že definitívne spor vyhrá.

Nakoniec sa však výkonný výbor rozhodol (krátko po nástupe vlády Ivety Radičovej), že firme vyplatí odškodné. A to aj napriek tomu, že právnik FNM s týmto postupom nesúhlasil, aktuality.sk

X X X

Rokovania medzi Ruskom a USA o likvidácii rakiet opäť nepriniesli pokrok

Nijaký pokrok nepriniesli ani tentoraz rusko-americké rokovania zamerané na záchranu Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), ktorú podpísali Spojené štáty a niekdajší Sovietsky zväz v roku 1987.
Vyhlásil to vo štvrtok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov po schôdzke s námestníčkou amerického ministra zahraničných vecí Andreou Thompsonovou.

Stretnutie sa uskutočnilo v čínskej metropole Peking a trvalo necelú hodinu, informovala agentúra TASS.
„Bohužiaľ, nedošlo k žiadnemu pokroku. Pozícia USA zostáva skôr pevná a definitívna. Americkej strane sme povedali, že je nemožné viesť dialóg v podmienkach pokusov o vydieranie Ruska,“ povedal Riabkov.

INF podpísali 8. decembra 1987 vtedajší lídri Sovietskeho zväzu a USA – Michail Gorbačov a Ronald Reagan. Zmluva, ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 1988, zakazuje obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo jadrových a konvenčných rakiet s plochou dráhou letu, ktoré majú stredný dolet a sú odpaľované z pevniny.

Washington v uplynulých rokoch viackrát obvinil Moskvu z porušovania tohto dokumentu. Kremeľ však tieto tvrdenia odmieta a sám vyhlasuje, že Spojené štáty sa zmluvy INF nepridržiavajú.

Ruský prezident Vladimir Putin predtým vyhlásil, že Rusko je proti zrušeniu INF, ale v prípade odstúpenia Spojených štátov od zmluvy bude odpovedať zodpovedajúcim spôsobom. /agentury/

X X X

Bez peňazí na múr nebude možná dohoda o fungovaní vlády, vyhlásil Trump

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok vyhlásil, že bez vyčlenenia peňazí na múr na hranici s Mexikom nemôže byť žiadna dohoda o ďalšom financovaní federálnych inštitúcií. Historicky najdlhší, 35-dňový čiastočný shutdown sa dočasne skončil v piatok 25. januára - financovanie federálnych inštitúcií je teraz zabezpečené do 15. februára.

„Ak nebude múr, nebude to fungovať, ona sa len hrá hry,“ povedal Trump v Bielom dome s odkazom na predsedníčku Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovú, ktorá odmieta vyčleniť viac finančných prostriedkov na hraničný múr.
„Čakám do 15. februára,“ uviedol Trump podľa agentúry DPA. „Ak nebudú mať múr, nechcem strácať svoj čas tým, čo majú,“ povedal o tímoch, ktoré v súčasnosti vyjednávajú.

Trump už v predvolebnej prezidentskej kampani v roku 2016 vyhlasoval, že v prípade víťazstva vo voľbách bude viesť prísnu prisťahovaleckú politiku, skoncuje s migráciou ľudí z moslimských krajín a výrazne predĺži bariéru na južnej hranici USA, pričom sľuboval, že za ňu zaplatí Mexiko.

Záležitosť ilegálnej migrácie je v USA už dlho horúcou témou a pokusy z minulosti vyriešiť ju priniesli iba čiastočné, a často len dočasné, riešenia, aktuality.sk

X X X

V Bruseli opäť demonštrovali študenti za boj proti klimatickým zmenám

Tisícky belgických študentov už štvrtý týždeň po sebe vynechali vo štvrtok vyučovanie a vyšli do ulíc Bruselu, kde od vlády požadovali, aby sa viac zasadzovala za ochranu svetovej klímy.

Podľa polície na pochod v hlavnom meste prišlo najmenej 12 500 študentov, podobnú účasť hlásia aj z Liége. V Leuvene neďaleko Bruselu za boj proti klimatickým zmenám demonštrovalo viac ako 3 000 ľudí vrátane žiakov základných škôl.
Pochody boli úspešné aj napriek tomu, že niektoré školy prijali opatrenia, ktoré mali odradiť študentov od demonštrovania. Iniciatívu začalo niekoľko tisíc stredoškolských študentov a minulý týždeň sa na pochodoch zúčastnilo už 35-tisíc ľudí. V Bruseli sa konal protest aj v nedeľu. Boj proti klimatickým zmenám vtedy podporilo 70-tisíc ľudí./agentury/

X X X

V Maďarsku odsúdili 13 armádnych činiteľov za korupciu

Vojenský súd v Debrecíne na východe Maďarska dnes odsúdil trinásť vysoko postavených armádnych činiteľov na trest odňatia slobody, z toho jedenásť podmienečne. Boli uznaní za vinných z korupcie a prijímania úplatkov v súvislosti s armádnymi zákazkami.

Súd tiež štyri osoby zbavil obvinenia, vrátane niekdajšieho štátneho tajomníka ministerstva obrany Lászlóa Fapála.
Dvoch brigádnych generálov poslal debrecínsky súd do väzenia na dva, respektíve tri roky. Ostatní odsúdení v korupčnom procese dostali tresty iba podmienečné. Ide pritom o opakovaný proces. V roku 2013 súd v Kaposvári všetkých vojakov prepustil a dôkazy proti nim označil za kontroverzné a postavené na iba „predpokladoch“. Toto rozhodnutie zrušil o rok neskôr odvolací súd.

Svojim korupčným správaním mali vojaci v rokoch 2002 až 2010 podľa obžaloby spôsobiť štátu škodu vo výške 200 miliónov forintov (633 150 eur). Proces sa pred rokmi tešil značnému mediálnemu záujmu, písalo sa o možnej väzbe dôstojníkov na vtedajšej vládnucej politiky. Jediným obžalovaným politikom bol pritom niekdajší štátny tajomník Fapál, ktorého dnes súd zo všetkých obvinení oslobodil./agentury/

X X X

Ukrajinci pracujúci v cudzine poslali domov 11 miliárd dolárov

Ukrajinci zarábajúci si na živobytie v cudzine poslali v minulom roku do vlasti približne 11 miliárd dolárov. Uviedla to vo štvrtok viceguvernérka centrálnej banky Katerina Rožkovová.

„Vlani objem týchto prevodov predstavoval okolo 11 miliárd dolárov,“ povedala bankárka podľa agentúry Interfax-Ukrajina. Centrálna banka podľa nej očakáva, že v tomto roku sa rast týchto peňažných prevodov spomalí vzhľadom na ochladzovanie záujmu o ekonomickú migráciu pre zvyšovanie miezd na Ukrajine, obnove hospodárskeho rastu a vraj aj prebytku pracovných síl v susedných krajinách. Nominálne však Ukrajinci pracujúci v cudzine opäť pošlú do vlasti viac peňazí.

Agentúra pripomenula, že ukrajinskí ekonomickí migranti v roku 2016 poslali domov 7,5 miliardy dolárov. V roku 2017 tieto prevody vzrástli na 9,3 miliardy dolárov. Ekonomická migrácia môže podľa skoršieho vyjadrenia centrálnej banky spomaľovať rast ukrajinskej ekonomiky aj zvyšovať ceny vo vlasti.

Podľa odhadu ukrajinských úradov v rokoch 2015 až 2017 za prácou do cudziny vycestovalo aspoň raz 1,3 milióna Ukrajincov, a to hlavne do Poľska. V Česku podľa ukrajinskej tlače tvoria Ukrajinci skoro štvrtinu z cudzincov s povolením na pobyt (približne 122 000 z 543 000), ďalších 70 000 je v krajine na pracovné víza.

V roku 2017 podľa odborných odhadov malo v Česku zamestnanie 472 400 cudzincov, z nich bolo viac ako 80 000 Ukrajincov. Typickému Ukrajincovi je okolo 45 rokov, teda ako českému pracovníkovi. Dve pätiny Ukrajincov sú v Prahe. Muži väčšinou pracujú v priemysle a v stavebníctve, ženy v obchode, ale aj zdravotníctva a sociálnej starostlivosti. Ukrajinskí pracovníci majú medzi cudzincami najnižšie zárobky. /agentury/

X X X

Pravidelné lety medzi Bratislavou a Moskvou budú pokračovať aj v letnej sezóne

Ruská letecká spoločnosť Pobeda bude prevádzkovať pravidelnú linku medzi Bratislavou a Moskvou aj v letnom letovom poriadku od konca marca do konca októbra 2019.

Lety bude zabezpečovať aj počas jari a jesene denne, v lete trikrát týždenne. Letisko M. R. Štefánika v Bratislave vo štvrtok zároveň informovalo, že ruský dopravca začal predaj leteniek na tohtoročnú letnú sezónu.

„Z Bratislavy do Moskvy a späť sa bude od začiatku letného letového poriadku, teda od 31. marca 2019, lietať do Moskvy sedemkrát týždenne. Denné frekvencie letov sú k dispozícii počas apríla, mája a od polovice septembra do konca októbra,“ uviedla hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková. „Od polovice júna do polovice septembra bude dopravca Pobeda zabezpečovať z Letiska M. R. Štefánika pravidelné linky do Moskvy a späť trikrát týždenne – vždy v pondelok, v stredu a v sobotu,“ dodala hovorkyňa.

Moskva sa v roku 2018 umiestnila na treťom mieste spomedzi najvyužívanejších letov z Bratislavy a späť. Spoločnosť Pobeda na trase Bratislava – Moskva zabezpečuje pravidelné lety od decembra 2015 lietadlom typu Boeing 737–800 NG s kapacitou 189 miest./agentury/