iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Poliaci po smrti piatich dievčat zavreli 13 'escape roomov'

Poľské úrady uzavreli v krajine z dôvodu bezpečnostných nedostatkov 13 zariadení určených na tzv. únikové hry po tom, ako pri požiari v takomto objekte zahynulo päť dievčat. Premiér Mateusz Morawiecki v nedeľu požiadal obyvateľov, aby takéto nedostatky hlásili hasičom a polícii, informovala agentúra AP.

Pri únikovej hre sú účastníci uzavretí v špeciálne uspôsobenej miestnosti a musia hľadať indície či riešiť hádanky, aby z nej unikli v stanovenom čase. Takéto hry sa na celom svete tešia veľkej obľube a len v Poľsku je prevádzkarní určených na ich hranie približne 1100.

Od piatka preverili úrady v krajine viac než 200 z nich, pričom odhalili celý rad nedostatkov v oblasti bezpečnosti, ktoré si vyžadujú okamžitú nápravu. Z tohto dôvodu nariadili zatvorenie 13 z takýchto zariadení.

Nevyhovujúcu inštaláciu a ľahostajný prístup k bezpečnostným predpisom označili v sobotu hasiči za pravdepodobné príčiny, ktoré viedli k smrti piatich dievčat a zraneniu ďalšieho človeka pri požiari v zariadení určenom na únikovú hru v meste Koszalin na severe Poľska. Hlavný veliteľ poľských hasičov Leszek Suski okrem iného uviedol, že zariadenie nemalo núdzový východ.

Bezvládne telá piatich 15-ročných dievčat našli v hernej miestnosti v súkromnom dome po uhasení požiaru v susednom priestore. Tínedžerky, ktoré sa stretli, aby oslávili narodeniny jednej z nich, sa podľa výsledkov pitvy v zamknutej miestnosti udusili. S popáleninami previezli do nemocnice 26-ročného muža, ktorý bol v prevádzke zamestnaný.

Policajný veliteľ Jaroslaw Szymczyk uviedol, že o bezpečnosti tejto prevádzky únikovej hry sa už predtým na internete kriticky vyjadrovali iní ľudia, miestne úrady však nikto neupovedomil. Polícia zadržala 28-ročného muža, ktorý hru navrhol a prevádzkoval ju. Spolu s jeho zraneným zamestnancom ho podrobia výsluchu, dodal Szymczyk.

V nedeľu na smútočnej omši v katolíckej katedrále v Koszaline biskup Edward Dajczak spomenul krstné mená zosnulých dievčat – Julia, Amelia, Gosia, Karolina a Wiktoria.

Neskôr viedol verejné modlitby pred domom, kde zomreli. Ľudia tam ku plotu kládli sviečky, hračky a biele kvety. Mnohí z nich pre televíziu TVN24 povedal, že majú deti alebo vnúčatá vo veku obetí, ktorých smrť nimi otriasla.
Premiér Morawiecki označil smrť dievčat za „nesmiernu tragédiu“. K prípadu sa vyjadril po tom, ako spolu so Suským, Szymczykom a ďalšími predstaviteľmi hovoril o možnostiach zvýšenia bezpečnosti v zábavných prevádzkach./agentury/

X X X

Vallo plánuje kúpele Grössling otvoriť v roku 2022

Bývalé kúpele Grössling v blízkosti Vajanského nábrežia a Kúpeľnej ulice v Bratislave chce nové vedenie hlavného mesta obnoviť a následne sprístupniť verejnosti v roku 2022. Nový bratislavský primátor Matúš Vallo informoval, že spolupracovník mesta Gábor Bindics už skladá medzinárodný tím, ktorý bude pripravovať súťaž a hľadať najlepšie riešenie, ako do centra Bratislavy vrátiť kedysi obľúbené kúpele.

Primátor avizuje, že priestory bývalých kúpeľov chcú do spustenia rekonštrukcie otvoriť pre verejnosť na „krátkodobé využitie“. „Nebude to teraz tri roky zatvorené. Funkčné kúpele by sme chceli otvoriť v roku 2022,“ povedal Vallo. Ich sprístupneniu verejnosti má podľa jeho slov predchádzať ekonomická príprava, architektonická súťaž, verejné obstarávanie zhotoviteľa a rekonštrukcia. „Medzinárodný tím bude hľadať najlepšie riešenie, akým spôsobom môžeme vrátiť kúpele Grössling, ako využiť ostatné priestory okolo nich, ale aj aké budú podklady na architektonickú súťaž na rekonštrukciu,“ spresnil primátor.

Budova mestských kúpeľov Grössling je ikonickou stavbou Bratislavy a zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. Postavili ju v roku 1895 a ako kúpele slúžila Bratislavčanom do roku 1994. Hlavné mesto uzavrelo v roku 2007 zmluvu o nájme priestorov kúpeľov Grössling so spoločnosťou Synaphea za účelom ich rekonštrukcie. K tej ale nikdy nedošlo, a preto hlavné mesto prevzalo kúpele Grössling späť od nájomcu v roku 2017. Od roku 2017 boli realizované v objekte sanačné práce. Mesto pod vedením bývalého primátora Iva Nesrovnala následne pripravovalo celkovú obnovu kúpeľov. Do návrhu plánu rozpočtu na rok 2019 bývalé vedenie mesta predbežne navrhlo potrebné financie. O návrhu mestského rozpočtu na tento rok však ešte mestské zastupiteľstvo nerokovalo.

Budovu kúpeľov Grössling postavili v roku 1895 pod názvom Bad Pozsony podľa projektu viedenského architekta Alberta Svobodu a boli v nej sedacie a vaňové kúpele. K rozšíreniu kúpeľov o nové krídlo došlo v roku 1914. V časti budovy orientovanej na Dunaj vybudovali aj šermiarsku sálu. V roku 1917 Priemyselná banka predala kúpele Prešporskej obchodnej a úvernej banke a kúpele Pozsony sa zmenili na akciovú spoločnosť Grössling. Posledné rozširovanie kúpeľov sa uskutočnilo v rokoch 1929 a 1930, kedy sa kúpele rozrástli o nové byty. V roku 1946 odkúpilo kúpele mesto. V roku 1994 boli po takmer 100 rokoch kúpele zatvorené pre havarijný stav. /agentury/

X X X

Nemecko chystá vážnu debatu o uhlí, kedy s ním skoncovať

Nemecká kancelárka Angela Merkelová podľa časopisu Der Spiegel plánuje tento mesiac diskusie o ukončení využívania uhlia v krajine.

Časopis v sobotu uviedol, že Merkelová na stretnutie, ktoré bude 15. januára, pozvala premiérov štyroch spolkových krajín produkujúcich uhlie. Schôdzka sa uskutoční približne dva týždne predtým, ako sa očakáva zverejnenie správy výboru expertov o tom, kedy a ako by Nemecko malo prestať spaľovať uhlie pri výrobe elektriny.

Nemci chystajú masívne investície do elektromobilov

Nemecko nedávno uzavrelo svoje posledné čiernouhoľné bane, ale naďalej ťaží a spaľuje lignit, ktorý je lacnejšou ale viac znečisťujúcou formou uhlia. Podľa najnovších údajov krajina vlani prvýkrát vyrobila viac elektriny z obnoviteľných zdrojov ako z uhlia. Podľa vedcov sa využívanie uhlia musí ukončiť do roku 2050, aby sa obmedzilo globálne otepľovanie. /agentury/

X X X

Trump trvá na múre, shutdown vstupuje do tretieho týždňa

Americký prezident Donald Trump trvá na svojej požiadavke na vyčlenenie miliárd dolárov na výstavbu bezpečnostného múru na hranici s Mexikom. V nedeľu vyhlásil, že má vo svojom tábore "ohromnú" podporu v tejto spornej otázke, ktorá viedla k čiastočnému zastaveniu financovania federálnych inštitúcií, tzv. shutdownu, vstupujúcemu do tretieho týždňa, informovala agentúra AFP.

„Musíme postaviť múr,“ povedal Trump pred novinármi, keď odchádzal z Bieleho domu do prezidentského víkendového sídla Camp David. „Je to o bezpečnosti pre našu krajinu. Nemáme na výber,“ deklaroval a opätovne varoval, že by mohol vyhlásiť núdzový stav, aby dosiahol výstavbu múru aj bez súhlasu Kongresu.

Trump tiež pripustil, že bezpečnostná bariéra na hranici s Mexikom môže byť vyrobená z „ocele namiesto betónu“. Podľa vlastných slov plánuje zavolať šéfom oceliarskych spoločností a požiadať ich, aby pripravili nový návrh „krásneho oceľového produktu“, ktorý „použijeme ako našu bariéru“. Citovala ho agentúra AP s pripomienkou, že Trumpova vláda už vynaložila milióny dolárov na výstavbu prototypov múru v Kalifornii.

Tzv. čiastočný shutdown, teda pozastavenie financovania federálnych inštitúcií v USA, nastal 22. decembra po tom, ako stroskotali rokovania straníckych lídrov v Kongrese a zástupcov Bieleho domu ohľadne požiadavky Trumpa na financovanie výstavby pohraničného múru. Trump v piatok vyhlásil, že táto situácia by mohla trvať aj „mesiace alebo dokonca roky“.

V dôsledku shutdownu je približne 800.000 federálnych zamestnancov na nútenej dovolenke alebo pracuje bez vyplácania mzdy. Peniaze nedostáva ani množstvo federálnych dodávateľov, píše AFP.
Rozhovory o ukončení shutdownu majú pokračovať v nedeľu popoludní miestneho času v kancelárii viceprezidenta Mikea Pencea po tom, ako sobotňajšie stretnutie za účasti hlavných zástupcov Demokratickej strany v Kongrese neprinieslo výraznejší posun.

Trump však naznačil, že ani od tejto novej schôdzky nič neočakáva, keďže „veľmi vážne rozhovory prídu v pondelok, utorok, stredu“. /agentury/