iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Prokurátor SR dal obžalobu na Ruska, objednania vraždy

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave Michal Šúrek podal obžalobu na Pavla Ruska za to, že si podľa vyšetrovateľov pred dvadsiatimi rokmi objednal vraždu Sylvie Volzovej. Obžaloba bola doručená na Okresný súd v Bratislave 2. januára, potvrdil Denníku N hovorca súdu Pavol Adamčiak.

Podanie obžaloby sa Ruskovi nepodarilo zvrátiť ani tlačovkou, ktorú zvolal ešte koncom roka. Zopakoval na nej, že je nevinný a nemal motív zabiť Volzovú, ktorá spolu s ním vlastnila spoločnosť Markíza Slovensko.

Rusko poukázal na to, že od roku 1995 existovala zmluva, na základe ktorej tzv. malá Markíza, ktorá držala vysielaciu licenciu, zverila vysielanie tzv. veľkej Markíze. Odmenou pre majiteľov malej Markízy bolo 10% zo zisku - teda 5% pre Ruska a 5% pre Volzovú.

Rusko: Kočner to myslel inak

Rusko je v ďalšom prípade, kde ide o falšovania zmeniek voči TV Markíza za takmer 70 miliónov eur, obvinený s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom. Ten bol hlavným aktérom kauzy Gamatex, keď sa cez starú pohľadávku pokúšal ovládnuť televíziu. V staršom dokumentárnom filme bývalej VTV Kočner spomínal na jedno vtedajšie stretnutie s Ruskom.

„Na záver Paľo ešte hovorí, že má nejaký problém s pani Volzovou a že by sa jej nejakým spôsobom chcel zbaviť.
Rusko v decembri argumentoval že táto nahrávka vznikla v čase, keď VTV ovládal Peter Steinhübel alias Žaluď. Ten mal byť podľa obvinenia pri jednom dohadovaní likvidácie Volzovej. Rusko ho zas označuje za človeka, ktorý s ním najviac rok a pol bojoval o Markízu.

Rusko tvrdí, že počas vyšetrovania objednávky vraždy Kočner svedecky vypovedal a vyhlásil, že jeho slová boli vytrhnuté z kontextu, rovnako ako aj podobné slová ďalšieho človeka.

„Obidvaja vypovedali a jednoznačne popreli, že by som čokoľvek také, čo by sa dalo vysvetliť ako moju snahu zbaviť sa fyzicky pani Volzovej, alebo iným protizákonným spôsobom, že by som niečo také povedal,“ uviedol Rusko, aktuality.sk

Dozor vykonávajúci prokurátor študoval spisový materiál niekoľko týždňov. Po jeho naštudovaní a preskúmaní mal rozhodnúť od ďalšom postupe, teda o podaní, resp. nepodaní obžaloby. Uviedol na začiatku decembra na otázku TASR prokurátor a hovorca KP v Bratislave Michal Šúrek. Ruskov advokát Marek Para je o podaní obžaloby informovaný len z médií. Ako uviedol pre TASR, k veci sa vyjadrí až po porade so svojím klientom.

Záloha 500-tisíc korún

Exminister hospodárstva podľa uznesenia Krajského súdu v Bratislave odovzdal vykonávateľom chystanej vraždy fotografiu Sylvie Volzovej, jej opis, adresu a informácie o jej zvykoch. Pri žiadosti o likvidáciu obchodnej partnerky mal vyplatiť aj zálohu vo výške 500-tisíc korún (16 597 eur).

Na polícii už skôr v celej veci vypovedali Ruskova bývalá manželka Viera, Volzová, bývalá asistentka expremiéra Vladimíra Mečiara Anna Nagyová, Ján Kán, podnikateľ Marian Kočner, šéf Slovenského futbalového zväzu Ján Kováčik a ďalší.

Vyšetrovateľ na začiatku decembra navrhol podať obžalobu na Pavla Ruska, ktorý je obžalovaný aj v kauze takzvaných televíznych zmeniek. Polícia vtedy ukončila vyšetrovanie a 5. decembra podal vyšetrovateľ na KP v Bratislave návrh na podanie obžaloby na štyri osoby vrátane Ruska.

Samotný Rusko spolu so svojim obhajcom Marekom Parom zvolal pred Sviatkami 17. decembra tlačovú konferenciu, na ktorej uviedol, že je absurdné tvrdiť, že zo smrti Volzovej by mal finančný prospech. Polícia ho totiž obvinila, že si v 90. rokoch objednal likvidáciu svojej obchodnej spoločníčky u Mikuláša Černáka.

„Mám pocit a presvedčenie, že celá táto kauza bola účelová,“ povedal ešte 17. decembra 2018 Pavol Rusko o celej kauze.

Podľa Ruska v tomto prípade nesedí viacero tvrdení vyšetrovateľa, ako ani Černáka a Miloša Kaštana, ktorí proti nemu vypovedajú. Keď podľa Ruska v roku 1995 vznikla spoločnosť Markíza Slovakia, ako držiteľ vysielacej licencie podpísala zmluvu so spoločnosťou TV Markíza, ktorá zabezpečovala výrobu televízneho vysielania. Volzová podľa Ruska nikdy nemala podiel v televízii, bola len spolumajiteľkou Markíza Slovakia. Táto spoločnosť mala dostávať 10 % zisku televízie, teda podiel Volzovej bol 5 % ziskov. „Ak toto má byť vysoká majetková hodnota, tak to je na zamyslenie,“ povedal.

Volzová sa necíti bezpečne

V novembri minulého roka na polícii vypovedala samotná Volzová. Vyšetrovateľom Národnej kriminálnej agentúry na štvorhodinovom výsluchu potvrdila, že pokus o jej vraždu bol reálny. Informácie, že práve ona mala stáť za pokusom o Ruskovu likvidáciu, považuje jej advokát za spôsob obhajoby.

Volzová sa vtedy novinárom vyhla a zamierila späť do Nemecka. „Bola mimoriadne vyčerpaná,“ vysvetlil Kvasnica a priznal, že jeho klientka o publicitu nestojí, pretože sa na Slovensku necíti bezpečne. „Naozaj sa tu necíti veľmi bezpečne,“ podotkol.

„V akom ohrození bola v roku 1997 sa dozvedela od polície, keď bola prvýkrát vypočutá,“ pripomenul advokát. Už v tom čase mala Volzová zažívať pocit nebezpečia, ktorý nedokázala vyhodnotiť. „Nejaké náznaky pociťovala, ale nepripúšťala si to,“ referoval Kvasnica. „Cítila, že ju niekto sleduje. Mozaiku jej to však doplnilo až po tom, čo si pri prvom výsluchu pozrela uznesenie o začatí trestného stíhania,“ zdôraznil. „Ona je presvedčená, že to bolo reálne,“ dodal.
Obvinený spolu s Kočnerom

Exminister hospodárstva a bývalý riaditeľ TV Markíza čelí takisto s väzobne stíhaným podnikateľom Marianom Kočnerom obvineniu z trestného činu falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov spolu so zločinom marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva. Ide o zmenky v hodnote približne 70 miliónov eur, ktorých podpis Rusko priznal a Marian Kočner sa následne ich vyplatenia domáhal súdnymi žalobami. Pravosť zmeniek od začiatku spochybňovala TV Markíza ako žalovaný v druhom rade. K tejto kauze Rusko povedal dnes len to, že vo veci predložili s advokátom „nové kľúčové dôkazy“. /agentury/

X X X

Kiska naposledy rozdá vyznamenania, ocení tenistku Hantuchovú aj herca Abrháma

Tento rok oslávime 30. výročie nežnej revolúcie, medzi vyznamenanými by mali byť aj Ladislav Snopko a Péter Hunčík, ktorí sú s novembrom 1989 spojení.

Prezident Andrej Kiska už o pár dní naposledy vo svojej funkcii udelí štátne vyznamenania. Slávnostná ceremónia sa začne v utorok 8. januára o piatej podvečer, prezident ocení osobnosti z rôznych oblastí života v budove Slovenskej filharmónie v Bratislave.

Podľa informácií Denníka N by medzi ocenenými mala byť napríklad bývalá tenistka Daniela Hantuchová, ale aj postavy novembra 1989, exminister kultúry Ladislav Snopko či psychiater Péter Hunčík. Slovensko si tento rok pripomenie 30. výročie Nežnej revolúcie.

Denník SME už zverejnil ďalšie mená, ktoré by mali patriť k vyznamenaným: herca Josefa Abrháma, ktorý má po matke slovenský pôvod, bývalú sudkyňu a ombudsmanku Janu Dubovcovú a dramaturgičku festivalu Divadelná Nitra Darinu Károvú. Prezidentská kancelária mená vyznamenaných nepotvrdila, dennikN.sk

X X X

Kandidátov na ústavných sudcov je zatiaľ 24, pribudol aj Procházka

Procházku za kandidáta navrhol exminister kultúry za Smer-SD a v súčasnosti nezaradený poslanec NR SR Marek Maďarič. Do piatku prijal Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR 34 návrhov kandidátov na sudcov Ústavného súdu (ÚS) SR. Niekoľko mien sa v nich objavilo viackrát, kandidátov je teda v konečnom dôsledku 24. TASR o tom informoval predseda výboru Róbert Madej (Smer-SD).

Medzi kandidátov pribudol ešte vo štvrtok (3. 1.) Michal Matulník, v piatok výbor prijal 16 návrhov.
Kandidátmi sa tak stali Ján Štiavnický, Peter Straka, Boris Gerbery, Ľuboš Szigeti, Zuzana Pitoňáková, Ján Drgonec, Michal Truban, Radovan Hrádek a Radoslav Procházka. Zvyšné návrhy sa týkali už známych kandidátov.

Procházku za kandidáta navrhol exminister kultúry za Smer-SD a v súčasnosti nezaradený poslanec NR SR Marek Maďarič. V piatok posielali návrhy aj ďalší poslanci. Eduard Adamčík (Most-Híd) navrhol Pitoňákovú a Rastislav Schlosár (ĽSNS) Hrádeka.

Navrhovať môžu do 7. januára

Kandidátkou na ústavnú sudkyňu je aj predsedníčka Najvyššieho súdu SR Daniela Švecová, ktorú navrhol dekan Právnickej fakulty UK v Bratislave, rektor Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici aj dekanka Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. Ona sama za ústavného sudcu navrhla ešte pred Vianocami Libora Duľu, v piatok aj Trubana.

Ďalšími navrhnutými kandidátmi sú Peter Kresák, Ján Šikuta, Martina Jánošíková, Robert Šorl, Soňa Mesiarkinová, Marek Tomašovič, Dagmar Fillová, Pavol Malich, Peter Molnár, Martin Vernarský, Ladislav Duditš a Marián Sluk.
Návrhy kandidátov na ústavných sudcov majú byť doručené výboru najneskôr do pondelka 7. januára, zverejniť sa totiž majú 15 dní pred jeho zasadnutím. Madej vo štvrtok avizoval, že v pondelok (7. 1.) očakáva ďalších 11 návrhov od jednej inštitúcie.

Vypočutie kandidátov

Schôdza ústavnoprávneho výboru sa má začať 22. januára, Madej potvrdil, že vypočutie kandidátov výborom sa začne 23. januára a vyhradené majú naň tri dni.

Na vypočutí kandidátov bude prítomný aj prezident SR alebo ho zastúpi vedúci pracovník Kancelárie prezidenta SR. Tomu sa má kedykoľvek, keď o to požiada, udeliť slovo. Kandidát na schôdzi predstaví svoje pracovné skúsenosti a výsledky či publikačnú činnosť. Poslanci parlamentu by mali voliť kandidátov na sudcov ÚS na schôdzi, ktorá sa začne 29. januára, aktuality.sk

X X X

Fico a Danko chcú tento rok zregulovať médiá a internet

Ficovi sa nepodarí zrušiť anonymné diskusie

Predseda Smeru koncom roka ohlásil, že chce zatočiť s anonymnými diskusiami na internete. Tento plán sa mu ale zrejme nepodarí zrealizovať. Dosiahnuť, aby ľudia pod článkami diskutovali pod svojím pravým menom, nie je jednoduché. Jalový zákon budú všetci obchádzať, prísnu normu by bolo veľmi ťažké presadiť.

Kritici totiž môžu tému veľmi ľahko nálepkovať ako cenzúru internetu a Smer nebude chcieť byť v čase prezidentských volieb a rok pred parlamentnými spájaný s takým toxickým prívlastkom. Navyše sa ani nebude môcť spoľahnúť na hlasy Mosta-Híd, Sme rodina či kotlebovcov, ktorí by „cenzúru“ u svojich voličov len ťažko obhájili. Väčšiu šancu má Fico s chystaným obnovením práva na odpoveď, hoci ani tam nemá istú podporu koalície.

Danko nezreguluje internet, ale škody môže napáchať

„Hlásim sa k tomu, že si médiá v digitálnom priestore nemôžu písať, čo chcú,“ povedal Andrej Danko (SNS), ktorý tiež sníva o tvrdšej mediálnej legislatíve. Ešte v decembri chcel predstaviť zákon na zrovnoprávnenie internetových médií s rozhlasom a televíziou a „zákon silného práva na opravu“. Síce to nestihol, no svojich plánov sa zatiaľ nevzdal.

Ich realizácia bude ale veľmi náročná – online svet je zložitý a nedajú sa naň našiť rovnaké pravidlá, aké fungovali v „Gutenbergovej ére“. Ešte vlani sme spísali 5 úskalí Dankovej regulácie internetu. Predpovedáme, že v rozhádanej koalícii sa mu ich nepodarí vyriešiť. Avšak to, že nebude prijatá zmysluplná a fungujúca regulácia online médií neznamená, že Danko nepresadí aspoň čiastočné zmeny. Tie však spôsobia viac škody ako úžitku.
Facebook a Google ešte nebudú v EÚ zdanené

Ministri financií EÚ sa nevedia dohodnúť na zavedení digitálnej dane, ktorá by prinútila veľké internetové firmy platiť dane nielen v mieste svojho sídla, ale vo všetkých krajinách, kde pôsobia. Kompromis sa nepodarilo nájsť ani na decembrových rokovaniach. Slovensko je dlhodobo za, no dohodu musia schváliť jednohlasne všetky členské štáty – a Írsko, kde sídlia viaceré internetové firmy, zatiaľ neplánuje návrh podporiť. Odporcovia tiež chcú, aby EÚ počkala na celosvetovú dohodu, ktorá by mala vzniknúť v rámci OECD, tá však má byť hotová najskôr v roku 2020, dennikN.sk

X X X

Francúzsko vyhlásilo akčný plán proti nelegálnej migrácii do Británie

Francúzsko vyhlásilo v piatok "akčný plán", ktorého cieľom je zabrániť migrantom v prechode cez Lamanšský prieliv z Francúzska do Británie. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie francúzskeho ministerstva vnútra.
Súčasťou francúzskeho akčného plánu bude zvýšenie počtu hliadok pobrežnej stráže v prielive, ako aj zintenzívnenie kontrol v prístavoch. Opatrenia francúzskej strany idú nad rámec spoločného akčného plánu, ktorý 31. ohlásili vlády Francúzska a Británie.

S použitím nafukovacích člnov a iných malých plavidiel prekročilo v posledných dňoch Lamanšský prieliv z Francúzska do Británie takmer 100 migrantov.

K najnovšiemu takémuto incidentu došlo v pondelok (31. decembra), keď sa na pláži pri obci Lydd-on-Sea v anglickom grófstve Kent vylodilo 12 iránskych migrantov vrátane jedného dieťaťa.

Britské ministerstvo vnútra odhaduje, že v roku 2018 sa pokúsilo doplávať k anglickým brehom na lodiach približne 539 migrantov, pričom až 80 percent prípadov zaznamenali v období október-december./agentury/

X X X

Rumunský prezident Iohannis odmietol odvolať prokurátora a dvoch ministrov

Rumunský prezident Klaus Iohannis v piatok odmietol odvolať generálneho prokurátora a dvoch ministrov, čím predĺžil pretrvávajúcu roztržku s vládou vedenou Sociálnodemokratickou stranou (PSD). Informovala o tom v piatok agentúra DPA. Iohannis povedal, že neodvolá z funkcie generálneho prokurátora Augustina Lazara a neakceptuje ani nové nominácie premiérky Viorici Dancilovej na posty ministrov dopravy a regionálneho rozvoja.

Lazar si podľa prezidenta robí svoju prácu veľmi dobre a podnet vlády na jeho odvolanie nie je právne presvedčivý. Iohannis je takisto ochotný vysvetliť svoje dôvody, prečo nevymenoval nových ministrov.
Vláda podľa DPA podá na najvyššom súde na Iohannisa sťažnosť a prinúti ho Lazara odvolať.

O odvolanie Lazara žiadal minister spravodlivosti Tudorel Toader, ktorý minulý rok s podporou ústavného súdu presadil odvolanie šéfky Národného protikorupčného riaditeľstva (DNA) Laury Codruta Kövesiovej – napriek nesúhlasu prezidenta.
Iohannis patrí medzi najväčších kritikov vlády, ktorá sa od 1. januára ujala šesťmesačného rotačného predsedníctva v Rade Európskej únie.

Prezident vládu opakovane obviňuje zo snahy zakrývať boj proti korupcii a dokonca vyjadril presvedčenie, že vláda premiérky Dancilaovej nie je na prevzatie predsedníctva v Rade EÚ pripravená. /agentury/

X X X

Pre najväčšiu osobnosť národa sa búrili aj inde. Ľudia hlasovali za okultistu či fiktívnu osobu

Televízny program Najväčší Slovák, ktorý spustil nevídanú diskusiu, odvysielali okrem nás aj v tridsiatke ďalších krajín. Ani v nich sa celonárodná anketa, na základe ktorej ľudia rozhodovali o najväčšej osobnosti, nevyhla kritike.
Slovenská verejnoprávna televízia (RTVS) prebrala koncept programu od britských kolegov. BBC spustila verziu s názvom Greatest Britons už v roku 2002. Aj tá sa spájala s viacerými kontroverznými nomináciami či rovno s diskrimináciou.

Okrem toho, že do zoznamu stovky nominovaných sa nedostal ani jeden Brit tmavej pleti, zastúpenie v ňom našlo iba 12 žien. A to aj napriek tomu, že Británia patrila medzi prvé krajiny, kde sa de facto začal boj za zrovnoprávnenie žien.
Zďaleka to však nie je všetko. Briti svojimi smskami vybrali do zoznamu top velikánov napríklad aj Guya Fawkesa. Toho popravili za to, že sa pokúsil v roku 1605 vyhodiť do povetria budovu anglického parlamentu. Za desiateho najväčšieho Brita si zase vybrali Olivera Cromwella, kontroverznú postavu britskej histórie považovanú niektorými historikmi za vraha kráľa.

Jednou z najkontroverznejších osobností, ktoré sa dostali do zoznamu, bol Aleister Crowley. Jeho diela mali priamy vplyv na rast okultizmu v 20. storočí.

Česká recesia

Hoci zoznam pôvodne zoradený podľa počtu sms BBC odstránila zo svojej oficiálnej stránky a nahradila ho abecedným, niektoré iné weby ho nechali v pôvodnom znení. Najväčším Britom sa napokon stal bývalý premiér Winston Churchill.
Licencovaný formát pritom nenarobil prievan iba na domácej pôde.

O bizarnosti môžu hovoriť aj Česi, ktorí si v roku 2005 chceli zvoliť za symbol krajiny neexistujúcu osobu. Česká televízia napokon fiktívnu literárnu postavu Járu Cimrmana stiahla z ankety a nikdy nezverejnila koľko hlasov získala.
Časť verejnosti to pobúrilo natoľko, že sa na internete objavila petícia požadujúca povolenie jej účasti v súťaži. Pravidlá BBC boli však nekompromisné. Najväčším Čechom sa napokon stal Karol IV.

„Kedže ide o anketu a nie výskum názorov populácie, hlasujú v nej najmä špecifické skupiny. Celé segmenty verejnosti anketu vôbec nezaznamenajú,“ hodnotí program riaditeľ Ústavu empirických výzkumů Martin Buchtík.

Preto je podľa neho jednoduché tému uniesť alebo zmariť. „To, čo sa stalo v Čechách s Cimrmanom je typicky recesistické a na Slovensku s Tisom je zase aktivistické. Schopnosť relatívne úzkej skupiny ľudí aktivizovať sa a ovplyvniť tým nejakú verejnú diskusiu je v online priestore vysoká,“ dodáva Buchtík pre Aktuality.sk

Zámerné vyradenie Hitlera

O čosi väčšie komplikácie mali Nemci, ktorí sa po dohode s BBC rozhodli pristúpiť k obmene pravidiel. Panel odborníkov nominoval 250 osobností, z ktorých si mala verejnosť vybrať 50 favoritov. Vylúčili tak možnosť hlasovania za Adolfa Hitlera či iných jeho nasledovníkov.

To nebol jediný príklad problémov medzi nemeckými a britskými producentmi. ZDF, druhý nemecký verejnoprávny vysielateľ, rozhodol, že názov „Najväčší Nemci“ môže znieť príliš necitlivo a tak zmenil pomenovanie ankety na Unsere Besten (Naši najlepší). V ankete napokon zvíťazil povojnový federálny kancelár Konrad Adenauer.
Kontroverzný Husák či Jánošík

RTVS zverejnila prvú desiatku nominovaných na titul Najväčšieho Slováka počas galavečera na Nový rok. Polemiku vyvolalo najmä vysoké umiestnenie komunistického prezidenta Gustáva Husáka či zbojníka Juraja Jánošíka. Kým jednému vyčítajú, že zavádzal v krajine komunizmus a pomáhal Rusom, druhému zase to, že bol odsúdený za vraždu.

„U takmer každého človeka možno nájsť určité kontroverzie, činy, za ktoré ich obdivujeme a sme im vďační, a tiež činy alebo vlastnosti, ktoré ich nie veľmi šľachtia alebo vôbec nešľachtia. Platí to aj o každom jednom z našej desiatky a aj z víťaznej desiatky v iných krajinách. Záleží na uhle pohľadu,“ hovorí pre Aktuality.sk sociologička Zuzana Kusá.

Rozmer veľkosti u Husáka podľa nej zohrala jeho pozitívna úloha v Slovenskom národnom povstaní. „Časť hlasujúcich za Husáka mohla zaňho hlasovať ani nie tak v snahe posunúť ho na prvé miesto, ale mohli chcieť vytvoriť šancu, aby sa o jeho prínose férovejšie diskutovalo a aby sa primitívne nedémonizoval. Tú šancu dáva práve začínajúca sa druhá časť projektu,“ myslí si Kusá.

Dokážu pripravované dokumenty odkryť pravú tvár osobnosti?

Druhá časť projektu bude cyklom dokumentov o každej osobnosti z prvej desiatky. V ich úvode budú vystupovať dvaja odborníci. Jeden ako hlavný obhajca a iný ako hlavný kritik. Dokumentárny film o tej ktorej osobnosti či historickej postave by mal byť čo najviac nestranný a ukázať pozitíva aj slabiny každej z osobností.

„Ak sa podarí dodržať pravidlá tohto medzinárodného projektu, bude to mať veľký edukačný prínos – nielen v tom, že sa verejnosti tieto osobnosti ukážu vo svojej farebnosti a komplexnosti, ale môže to byť aj veľká škola slušnej verejnej diskusie,“ hovorí Kusá.

Naproti tomu Martin Buchtík nemá prehnané očakávania. „Ankety samy o sebe musia byť vnímané ako snaha o popularizáciu témy, o nič iné nejde. Výpovedná hodnota je nízka, ostatné BBC, ktorá formát vyprodukovala, hovorí o televíznej show,“ dodáva s tým, že je zjavné, že diskusia laickej verejnosti bude najmä o všeobecne známych osobnostiach.

„Nebude brať do úvahy nové vedecké poznatky a moderný výklad dejín a bude ovplyvnená aktuálnou politickou debatou,“ uzatvára Buchtík, aktuality.sk

X X X

Taliban ohrozuje ropné vrty na severe Afganistanu

Bojovníci radikálneho hnutia Taliban po dňoch intenzívnych bojov ohrozujú ropné vrty v blízkosti severoafgánskeho mesta Saripúl. Desiatky príslušníkov bezpečnostných síl bolo zabitých alebo zranených, uviedla dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na vyjadrenie afganských činiteľov a miestnych obyvateľov.

„Bezpečnostná situácia v provincii Saripúl je znepokojujúca,“ povedal hovorca provinčnej vlády Zabiulláh Amání. „Dostali sme sľuby, že do mesta budú poslané posily, ale doteraz sa tak nestalo,“ povedal.

Asi 40 členov bezpečnostných síl bolo zabitých alebo zranených počas utorkových bojov v blízkosti Saripúlu. „Taliban už nejaký čas podniká prudké útoky s cieľom obsadiť ropné polia. Vytvorili sme zvláštnu obrannú jednotku,“ uviedol hovorca. Pri jednom armáda na útok reagovala delostreleckou paľbou.

Ropa z polí Angot a Kaškarí vzdialených niekoľko kilometrov od mesta Saripúl sa začala ťažiť už v čase sovietskej prítomnosti v tejto stredoázijskej krajine. Podľa Amáního je aktívnych osem vrtov so zariadením v hodnote milióna dolárov, ktoré strážia obrnené vozy. „Vrty sú ekonomicky dôležité, nielen pre samotnú provinciu Saripúl, ale pre celý Afganistan,“ dodal. Pád vrtov do rúk povstalcov by znamenal veľkú ranu pre vládu a naopak by posilnil financovanie Talibanu, ktoré je teraz založené predovšetkým na príjmoch z daní, ťažbe a ópiu.

Podľa poradcu afganského ministra vnútra Amrulláha Sáliha boli k ropným poliam z okolitých okresov poslané posily. Tie do oblasti bojov v najbližších dňoch zamieria aj jednotkami z hlavného mesta Kábulu. „Oblasť je zatiaľ zabezpečená, nemôžeme ale tvrdiť, že nebezpečenstvo nehrozí,“ uviedol poradca.

Boje sa odohrávajú v čase, keď sa očakáva ďalšie kolo rokovaní medzi americkým osobitným vyslancom Zalmayom Khalilzadom a predstaviteľmi Talibanu, ktoré majú za cieľ vytvoriť podmienky na začatie mierových rozhovorov, ktoré by ukončili 17 rokov trvajúcu vojnu v Afganistane.

Tlak na afganskú armádu sa zvyšuje tiež pre nejednoznačnosti zámerov Spojených štátov ohľadom Afganistanu. Podľa správ amerických médií prezident Donald Trump plánuje stiahnuť takmer polovicu zo 14-tisíc amerických vojakov pôsobiacich v tejto krajine. /agentury/

X X X

Loď s nechcenými migrantmi je na mori už dva týždne, kotví pri Malte

Loď nemeckej mimovládnej organizácie Sea Watch, ktorá koncom decembra zachránila pri líbyjskom pobreží tri desiatky migrantov vrátane detí, je na mori už dva týždne a ďalej márne hľadá prístav, kde by mohla zakotviť. Povolenie vylodiť migrantov jej odmietli vydať vlády Talianska, Španielska aj Malty, pri ktorej pobreží plavidlo pred niekoľkými dňami zakotvilo pre zlé počasie. Členovia posádky i pasažieri už sú vyčerpaní a frustrovaní, deti trpia morskou chorobou, napísala dnes agentúra Reuters.

Celkom 32 migrantov zachránilo plavilo Sea-Watch 3 22. decembra. Na palube sú okrem iného tri deti, jedno ročné a ďalšie dve vo veku šesť a sedem rokov, traja maloletí bez sprievodu a štyri ženy.

Tí ľudia spia na zemi, máme veľké problémy s hygienou a zo psychologického hľadiska je situácia stále zložitejšia,“ povedal šéf záchrannej misie Philip Hahn talianskej rozhlasovej stanici Radio 24. Ďalší z členov posádky Alessandro Metz uviedol, že deti kvôli morskej chorobe neustále vracajú, a sú preto ohrozené dehydratáciou a tiež podchladením. Jeden z migrantov dnes zo zúfalstva skočil z paluby do mora so zámerom doplávať k brehom Malty, ale svoj pokus rýchlo vzdal a nechal sa zachrániť.

„Sme tu na tejto lodi a nerozumieme tomu, čo sa deje … Nie sme nejaké ryby, nie sme žraloky, sme ľudské bytosti ako všetci ostatní. Vydali sme sa na plavbu, riskovali sme život, aby sme sa dostali do Európy,“ citovala agentúra Reuters jedného z migrantov pôvodom z Konžskej republiky.

„Je absolútne šokujúce, že kvôli cynickým politickým kalkuláciám sú tí muži, ženy a deti na mori už 13 dní. Vyzývame štáty EÚ, aby okamžite našli riešenie a ponúkli týmto ľuďom bezpečný prístav,“ napísala vo štvrtok na twitteri organizácia Lekári bez hraníc.

Z Malty dnes k lodi Sea-Watch 3 vyrazili dve plavidlá neziskových organizácií, ktoré majú priviezť zásoby a ďalšiu potrebnú pomoc.

O osude lode Sea-Watch a ďalšieho plavidla inej nemeckej organizácie Sea-Eye, ktoré má na palube 17 migrantov, sa európske krajiny dohadujú už od decembra. Malta a Taliansko nechcú do svojich prístavov vpúšťať lode súkromných humanitárnych organizácií, pretože krajiny Európskej únie sa nedokážu zhodnúť na prerozdelení utečencov z lodí. Útočisko už lodiam ponúkli niektoré mestá, napríklad nemecký Marburg alebo taliansky Neapol, časť migrantov je pripravené prijať aj Holandsko, avšak pod podmienkou, že ostatné členské štáty EÚ urobia to isté. ˇagentury/