iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Kiskovo rozhodnutie aj Druckerova strana. Čo 2019?

V novom roku nás čakajú hneď dvoje dôležité voľby a oboje budú mať aj medzinárodný dosah. V Národnej rade zas budú poslanci vyberať nových sudcov Ústavného súdu. A definitívne sa dozvieme, čo bude s exministrami Tomášom Druckerom či Marekom Maďaričom.

Slovensko opäť predsedá

Hneď po oslavách Nového roka si (skoro ne)minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák začal robiť ďalší zárez na svojej diplomatickej pažbe. Po tom, čo jeho rezort zodpovedal za slovenské predsedníctvo v Rade Európy a sám rok viedol Valné zhromaždenie OSN, sa teraz ujíma postu šéfa predsedníctva v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Prím bude hrať Ukrajina, kde sa v budúcom roku uskutočnia parlamentné aj prezidentské voľby. Rezort plánuje nastoliť aj témy spolupráce na západnom Balkáne, či prevenciu radikalizácie.

Zhutnené v troch pilieroch schválených vládou: zameriame sa na prevenciu a zmierňovanie následkov konfliktov, bezpečnú budúcnosť a efektívny multilateralizmus. „V ich centre je obyčajný človek ovplyvnený siločiarami všetkých troch oblastí,“ hovorí rezort diplomacie.

A hoci dôraz budeme klásť na obyčajného človeka, ostáva dúfať, že rôzne obyčajné Evky sa podujatia tento raz nezúčastnia. Keď sa tak stalo naposledy, „niektorí“ novinári si vypočuli, že sú protislovenské prostitútky.

Zásadná zmena na Ústavnom súde

Skraja nového roka nás čaká aj jedna z najzásadnejšich udalostí na domácej pôde, výber ústavných sudcov. Parlament s ním začne koncom januára na svojej prvej schôdzi.

Na to, že 16. februára skončí funkčné obdobie deviatim z 13 sudcov, vieme dnes len veľmi málo. Parlament pritom musí vybrať na uvoľnené miesta dvojnásobok uchádzačov.

Otvorene sa dnes ku kandidatúre hlási len koaličný poslanec a odborník na ústavné právo Peter Kresák, ktorého nominuje Most-Híd. Pred koncom roka sa objavilo aj meno bývalého predsedu Siete Radoslava Procházku, ktorý sa tiež dlhé roky venuje štúdiu Ústavy. Nejasná je stále aj ambícia odídeného premiéra Roberta Fica.

A svoje dodnes nepovedala ani SNS. Opatrne svoje možnosti testuje predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová.
No aby sme len nekuvikali, vyzdvihnime jedno pozitívum. A nehaňme ho len preto, že sa zrodilo z októbrového fiaska pri pokuse zmeniť pravidlá výberu ústavných sudcov. Lebo len vďaka tomu šéfom Smeru a SNS odpadla dilema, v ktorej fáze si na pomoc prizvú extrémistov od Mariána Kotlebu.

Kandidátom totiž aj naďalej stačí len nadpolovičná väčšina hlasov prítomných zákonodarcov, čo koalícia zatiaľ má.

Kam sa podeje Kiska?

Najneskôr v júni tohto roka sa dozvieme aj odpoveď na otázku, otvorenú od marca 2018. Dosluhujúci prezident Andrej Kiska už totiž nebude mať kam uskočiť, ako to urobil napríklad na jeseň po komunálnych voľbách. Práve to bol pôvodný termín, keď chcel oznámiť, čo ďalej.

Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej totiž prehodnotil odchod z politiky a spolu so svojím blízkym okolím sa začal aktívne zamýšľať nad vstupom do straníckeho súboja.

Kiska začal výrokom, že len hlupák nemení pri zmene okolností názory. Neskôr pridal, že treba prevziať moc. A v jeho kancelárii sa pustili do testovania výtlaku Kiskovho projektu.

Po letnej politickej prestávke sa dokonca mali spustiť debaty o konkrétnych spoluprácach. No stal sa presný opak. Kiska zatiahol ručnú brzdu a s odvolaním sa na to, že do konca funkčného obdobia má ešte niekoľko mesiacov, skončili aj všetky diskusie o jeho strane

Namiesto toho začali pozvoľna vyskakovať zmienky o tom, že by sa mohol znovu uchádzať o post hlavy štátu. Palác však tieto dohady odmieta. Aj v novoročnom príhovore Kiska vyhlásil, že je jeho posledný prezidentský.
V atmosfére, kde každý mesiac odkladu rozhodnutia rozhnevá jedného predsedu relevantnej demokratickej strany, bude zaujímavé sledovať, ako veľmi je Andrej Kiska odolný voči politickej gramotnosti.

Súboj o palác

Hoci na najzásadnejší tohtoročný zápas o charakter demokracie (výber ústavných sudcov) voliči nebudú mať priamy vplyv, už v marci zistíme, či je vôbec ochota bojovať o nejakú demokraciu postavenú na faktoch a normálnom dialógu.
Začiatkom jari totiž bude prvé kolo prezidentských volieb. Práve ono ukáže životaschopnosť protisystémových síl. V meraniach sa pravidelne medzi favoritmi ocitá sudca Najvyššieho súdu Štefan Harabin. A stále sa nevzdáva ani Kotleba.
Hoci druhé kolo zrejme pochová nádeje jedného alebo druhého na miesto v Grassalkovičovom paláci, dôležitým ukazovateľom pre stav našej spoločnosti bude súhrn počtu ich podporovateľov.

Nemenej dôležité budú jarné prezidentské voľby aj pre Smer. Najsilnejšia strana totiž dodnes nepovedala, kto bude jej favoritom. Hoci dnes Fico hovorí, že kandidáta má, len ho chce uchrániť pred mediálnym lynčom, jeho správanie by asi nevyzeralo inak, keby žiadneho nemal.

V Smere by radi v tejto funkcii videli Miroslava Lajčáka, no jeho ochota nechať sa prehovoriť zrejme s hanbou pri globálnom rámci pre migráciu nestúpla.

Svoje rozhodnutie stále odkladá aj SNS. Dlhodobo sa pritom špekuluje, že do súboja o prezidentský palác napokon postaví svojho predsedu Andreja Danka. Pokusné merania hovoria, že by to pre stranu nemusela byť úplná hanba.
V predbežných súbojoch sa zatiaľ na prvom mieste usídlil vedec Robert Mistrík. Postupne sa snaží získavať podporu opozičných strán a zopakovať príbeh Andreja Kisku.

A môže sa mu to do bodky splniť. Ani Kiska totiž napokon nevyhral len preto, že by nadchol davy. Výrazne mu v tom pomohol jeho protikandidát, ktorého voľba sa zdala byť jednoducho horšia.

Výprava populistov do europarlamentu

A k urnám sa spolu s ďalšími dvadsiatimi piatimi krajinami Európskej únie poberieme aj v máji. Tentoraz už bez Veľkej Británie.

A ich výsledok opäť nebude nič iné, ako správa o stave antisystému na starom kontinente. Pravicoví radikáli a populisti totiž zaznamenávajú nástup naprieč celou Európu. Nie je preto dôvod myslieť si, že po najbližších eurovoľbách nepribudne hlasu „slušných“ ľudí pár ďalších decibelov.

Obzvlášť u nás. Ako krajina sme sa totiž pred piatimi rokmi vyznamenali suverénne najnižšou účasťou v európskej 27-čke. Svojich europoslancov si prišlo vybrať len 13 percent občanov Slovenska. Na prekročenie päťpercentnej hranice a získanie jedného mandátu v europarlamente stačilo necelých 33-tisíc hlasov.

A keďže voliči Kotlebu už viackrát ukázali, že nejde len o jednorazový protest, ale systematickú podporu, po máji sa zrejme budeme musieť zmieriť s tým, že sa na tých decibeloch bude podieľať aj slovenčina.

Smerácke kádre hľadajú miesto

A napokon by sa tento rok mali spečatiť aj osudy politických solitérov. Nad novým zmyslom svojho politického bytia sa už dlhšie zamýšľa bývalý ideológ Smeru a dlhoročný minister kultúry Marek Maďarič. Zo strany vystúpil v októbri, no o definitívnom odchode z politiky zatiaľ nehovorí.

Na voľnej nohe zostal po nedávnych komunálnych voľbách aj bývalý riaditeľ RTVS Václav Mika. V súboji o stoličku bratislavského primátora ho predbehol Matúš Vallo.

Uplatnenie tak možno nájdu v novom projekte, ktorého založenie zvažuje Tomáš Drucker. Exminister zdravotníctva a vnútra sa chce rozhodnúť, či pôjde do nového politického projektu, v prvej polovici tohto roka, aktuality.sk

X X X

Kaliňákovho ochrankára z vietnamskej kauzy povýšili, stal sa zástupcom riaditeľa

Na úrade pre ochranu ústavných činiteľov, ktorého policajti svedčili v kauze únosu vietnamského občana z Bratislavy, sa prvého januára udiali zmeny. Novým zástupcom riaditeľa sa stal Ladislav Odler, dlhoročný osobný ochranca bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer). Odlera zároveň povýšili do hodnosti plukovníka.

Ministerka vnútra Denisa Saková vyhlásila, že sa tak stalo „na základe kvalifikačných predpokladov“, ktoré Odler spĺňa po takmer 25 rokoch v polícii.

Keď Denník N v lete informoval o kauze únosu Trinh Xuan Thanha, ktorého vietnamská tajná služba uniesla z Berlína cez Česko až do Bratislavy, odkiaľ odletel slovenským vládnym špeciálom, niektorí policajti, dennikN.sk

X X X

Povinná vojenčina sa môže vrátiť. Pripúšťa to minister obrany

Nízky záujem o prácu v armáde sa snaží ministerstvo podľa Gajdoša vyriešiť novou koncepciou štátnej služby profesionálnych vojakov.

Z hľadiska konkurencieschopnosti vojenského povolania na trhu práce nie je záujem o Ozbrojené sily (OS) SR taký veľký. Ministerstvo obrany (MO) SR pripúšťa celospoločenskú diskusiu o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby.
"V súčasnosti máme dostatočné množstvo personálu na zabezpečenie plnenia úloh, či už v aktívnej službe, alebo zálohách. Ale do budúcnosti, samozrejme, by aj táto alternatíva mohla pripadať do úvahy, pretože záujem o vstup do ozbrojených síl stagnuje," povedal pre TASR minister obrany Peter Gajdoš (SNS).

Zatraktívniť povolanie profesionálneho vojaka chce rezort zatiaľ napríklad zvýšením platov. Nízky záujem o prácu v armáde sa snaží ministerstvo podľa Gajdoša vyriešiť novou koncepciou štátnej služby profesionálnych vojakov, vďaka ktorej by platy profesionálnych vojakov mali v budúcom roku vzrásť až o 40 percent.

Chce im dať to, čo im patrí za odvedenú prácu a úsilie. Ministerstvo pritom podľa jeho slov prihliada aj na nebezpečenstvo, ktorému čelia pri plnení operácií a úloh v prospech zaistenia bezpečnosti vo svete a v prospech obrany SR.

Minister pripustil zavedenie povinnej vojenskej služby, ak by v budúcnosti vznikla potreba doplniť OS SR a bolo by to nevyhnutné z hľadiska obrany krajiny. Vyžadovalo by si to však podľa neho celospoločenskú diskusiu a nemalé investície do zabezpečenia infraštruktúry, aktuality.sk

X X X

SNS chce povolávať mužov do armády, ktorej chýbajú kasárne i uniformy

Povinná vojenská služba fungovala na Slovensku do jesene 2005. Od roku 1993 armáda povolala 270-tisíc brancov. Čo by si vyžadoval nápad s povinnou vojenčinou – zohnať ubytovacie aj výcvikové priestory a výstroj, vyčleniť vojakov, ktorí by riadili výcvik, peniaze na žold i sociálne a zdravotné odvody.

Jeden zo slovenských dôstojníkov nedávno opísal Denníku N, ako to vyzerá v armádnom sklade na výstroj v Nemšovej. V skratke: videl tam len doplnky, ktoré nepotrebuje, a veľkosti oblečenia, ktoré nenosí.

„Vyzerá to tam ako za socializmu. Na regáloch majú žlté pyžamá, hliníkové ešusy. Pokiaľ potrebujete maskáče, sú len tie s púštnym vzorom, ktoré na Slovensku nepotrebujete,“ rozprával dôstojník, ktorý slúžil v Bratislavskom kraji.
Slovenská národná strana teraz verejnosť presviedča, že takto vybavené ozbrojené sily by sa mohli rozšíriť o tisíce mladých brancov, ktorí by podobne ako v minulosti rukovali povinne na vojnu.

Predseda strany Andrej Danko a jeho minister obrany Peter Gajdoš oznámili, že je vhodný čas rozbehnúť debatu o tejto téme.„Nešťastím bolo zrušenie povinnej základnej vojenskej služby. Asi prichádza čas a budeme sa musieť o tom baviť, že tri mesiace 18-ročnému chlapcovi na vojne pomôžu,“ povedal Danko pre TASR.

Predseda vlády Peter Pellegrini na tieto úvahy zareagoval tým, že ohľadom zavedenia povinnej vojenčiny by musela nastať veľká spoločenská zhoda.

Je teda pravdepodobné, že SNS to nemyslí úplne vážne a chce sa len zapáčiť voličom, ktorí opakujú tradičný názor, že „mladým chýba vojna“.

Denník N sa rozhodol pozrieť na to, čo všetko by si obnovenie vojenčiny vyžiadalo. Rozprávali sme sa s viacerými odborníkmi, ktorí sa zhodli na jednej veci: ak by sa mali uskutočniť predstavy SNS, znamenalo by to obrovské logistické úsilie a s tým spojené investície.

Vojenský analytik Vladimír Bednár napríklad odhadol finančné náklady na minimálne pol miliardy eur, ktoré by štát musel pokryť z vlastného rozpočtu.

Problém číslo jeden: kto urobí odvody

Vráťme sa o necelých pätnásť rokov dozadu. Do prvého kontaktu s armádou sa mladý muž dostal krátko po osemnástke, keď si ho armáda zavolala doporučeným listom do budovy vojenskej správy. Odvodová komisia si preštudovala jeho zdravotné záznamy a mladíkovi v spodnej bielizni len oznámila: odvedený alebo neodvedený.
Dopredu tak vedel, či môže po dokončení strednej školy očakávať povolávací rozkaz, prípadne či si má začať vybavovať civilnú službu.

Kto by však tieto odvody robil v súčasnosti?

Vojenské správy boli zrušené, ich budovy predali alebo sa rozpadávajú. Ich agenda prešla na okresné úrady, ktoré však zodpovedajú len za evidenciu občanov schopných vojenskej služby. „Klasické odvody sa už niekoľko rokov nerobia, dennikN.sk

X X X

Sulík: Vlaky zadarmo zrušíme, investovali by sme do bezpečnosti

Opozičná SaS zruší vlaky zadarmo pre dôchodcov a študentov, ak sa dostane k moci, pričom peniaze bude investovať do bezpečnosti, aby vlaky fungovali. V rozhovore pre TASR to povedal líder SaS Richard Sulík.

„Tie vlaky nie sú zadarmo. Len tretina dôchodcov a študentov sa k tomu bezplatnému vlaku dostane, lebo sa vyčerpajú kontingenty. My budeme investovať do bezpečnosti, aby vlaky fungovali a na trať pustíme súkromných prevádzkovateľov, aby bola konkurencia, čo povedie k zníženiu ceny,“ avizuje šéf liberálov.

Železnice sú podľa jeho slov monopol, a tak sa aj správajú. „Služby sú na veľmi nízkej úrovni, ceny na vysokej. Keď budú mať konkurenciu, budú sa musieť prispôsobiť novej dobe,“ myslí si.

Sulík to považuje za oveľa poctivejšiu a korektnejšiu ponuku, ako hovoriť, že tu sú vlaky zadarmo a v skutočnosti dve tretiny ľudí to nevedia využiť.

SaS zrejme zruší aj nedávno prijaté opatrenie obedov zdarma pre deti na základných školách a v škôlkach. „Obedy zadarmo spočívajú v tom, že štát zaplatí na každé dieťa na každý deň 1,2 eura. To je na dieťa 24 eur na mesiac. My zdvihneme o týchto 24 eur daňový bonus na dieťa, aby sa rodičia rozhodli, či mu za tie peniaze kúpia obed v škole, alebo trebárs čižmy na zimu,“ ozrejmil.

Sulík upozorňuje, že sú deti na diéte, deti, ktorým varí mama, či školy s nedostatočnou kapacitou jedální. „Je to čistý nezmysel, čo vymysleli. Je to populistické a lacné kupovanie si voličov,“ /agentury/

X X X

Trump oznámil, že dostal 'skvelý list' od Kim Čong-una

Americký prezident Donald Trump v stredu oznámil, že dostal "skvelý list" od severokórejského vodcu Kim Čong-una. Informovala o tom agentúra AFP.

„Práve som dostal skvelý list od Kim Čong-una,“ oznámil Trump bez ďalších podrobností na schôdzke kabinetu. Opätovne zdôraznil, že očakáva usporiadanie druhého summitu so severokórejským vodcom po tom, čo sa v júni 2018 stretli v Singapure a dohodli sa na denuklearizácii Kórejského polostrova.

„Naozaj sme si vytvorili veľmi dobrý vzťah. Pravdepodobne budeme mať ďalšie stretnutie,“ dodal americký prezident.
AFP pripomenula, že Kim vo svojom novoročnom príhovore pohrozil Spojeným štátom ukončením súčasnej politiky zmierňovania napätia, ak Washington nezruší svoje sankcie voči Pchjongjangu. V takomto prípade by jeho krajina musela „premýšľať o novom spôsobe“, ako ochrániť svoju zvrchovanosť a záujmy, povedal Kim v príhovore, odvysielanom štátnou televíziou v utorok ráno miestneho času.

Kim uviedol, že je pripravený kedykoľvek sa znova stretnúť s Trumpom. USA by však nemali skúšať trpezlivosť Severokórejčanov novými sankciami a nátlakovými opatreniami

Kim ďalej v príhovore vyzval Trumpovu administratívu, aby zastavila spoločné vojenské cvičenia s Južnou Kóreou, pretože sú „zdrojom napätia“, a tejto krajine neposkytla strategické vojenské vybavenie. Vyjadril tiež ochotu pokračovať v momentálne stagnujúcich rozhovoroch s Washingtonom o severokórejskom jadrovom programe

Trump a Kim Čong-un sa stretli vlani v júni v Singapure na historickom summite. Severokórejský diktátor na ňom vágne súhlasil s „denuklearizáciou“ svojej krajiny, odmieta ale úplné jadrové odzbrojenie bez kompenzácií a viackrát pohrozil, že KĽDR obnoví jadrový program, ak Washington nezruší ekonomické sankcie.

Začiatkom tohto roka by sa mohla uskutočniť ďalšia schôdzka Trumpa a Kim Čong-una. Jeho prípravy, ktoré prebiehajú už niekoľko mesiacov, však opakovane uviazli na mŕtvom bode, napísala v utorok AFP./agentury/

X X X

Séria demonštrácií proti vláde a jej krokom pokračuje už tento týždeň

Séria protestných zhromaždení proti vláde premiéra Viktora Orbána a jej krokom pokračuje v Maďarsku už v prvý januárový týždeň. Najväčšia demonštrácia má byť túto sobotu v Budapešti, kde sa protestujúci zhromaždia popoludní na Námestí hrdinov.

Sobotňajšiu celoštátnu demonštráciu, na ktorú účasť avizovalo zatiaľ vyše 7000 ľudí, organizuje občianska skupina Generálny štrajk prostredníctvom Facebooku, ku ktorej sa pripojili viaceré občianske organizácie, odborári i opozičné politické strany. Namierená je v prvom rade proti novele zákonníka práce, ktorú jej odporcovia nazvali Otrockým zákonom.
Z Námestia hrdinov sa sprievod účastníkov presunie na Kossuthovo námestie k parlamentu a po ukončení demonštrácie plánujú demonštranti blokovať premávku na neďalekom frekventovanom Margitinom moste v jednom smere.

Podľa internetového vydania týždenníka Heti Világgazdaság prvá tohtoročná demonštrácia sa bude konať vo štvrtok v juhomaďarskom Segedíne, v piatok budú protestovať v mestách Szombathely, Gödöllő a Pécs.

V sobotu okrem Budapešti pripravujú protivládne demonštrácie aj v Szolnoku, Komló, Hódmezővásárhelyi či v Debrecíne. V pondelok 7. januára bude podobný protivládny protest dokonca v nemeckom Berlíne. V ten istý deň sa na budínskom Hradnom vrchu zhromaždia odporcovia Orbánovej vlády pri novom sídle úradu vlády, kam sa premiérova kancelária k 1. januáru presťahovala z parlamentu.

Séria protestov v Maďarsku sa začala v Budapešti vlani 12. decembra po schválení novely zákonníka práce, ktorá podľa jej odporcov znevýhodňuje zamestnancov rozšírením nadčasov na ročných 400 hodín z terajších 250.

Demonštranti okrem zrušenia novely zákonníka práce požadujú aj zrušenie nadčasov pre policajtov, nezávislosť justície a zrušenie nového správneho súdu, pristúpenie Maďarska k Európskej prokuratúre (EPPO) a nezávislosť verejnoprávnych médií. /agentury/

X X X

Boss mafie ide do väzby pre vymáhačskú bitku

Údajný boss nitrianskeho podsvetia Ľuboš Ferus bude vo väzbe čeliť obvineniu, že sa podieľal na lúpežnom prepade posádky taxíka, od ktorej žiadali zaplatenie údajnej dlžoby z erotického klubu. Sudca rozhodol, že na Ferusa uvalí preventívnu väzbu tak, ako to navrhol prokurátor. Uviedol to portál tvnoviny.sk. Súd takto rozhodol, aby obvinený nemohol pokračovať v trestnej činnosti.

Dávida P. sudkyňa nezobrala do väzby, nahradila ju dohľadom probačného úradníka.

Najprv erotický klub, potom bitka

Akčný prípad sa mal začať v nedeľu nadránom v erotickom podniku v levickom okrese. Podľa informácií, ktoré zverejnila stránka Slovenská mafia na sociálnej sieti, dal veci do pohybu telefonát barmana klubu. Volal majiteľovi, že tam vyčíňa skupina ľudí, ktorá vraj odmieta zaplatiť. Nie je jasné, či išlo o reálny dlh.

Syn majiteľa Dávid P. v tom čase oslavoval na inom mieste meniny so svojim potenciálnym svokrom Ľubošom Ferusom. Dávidov otec vraj po barmanovom telefonáte dal zavrieť erotický klub s tým, že na miesto prídu aj s Ferusom.
Skupina návštevníkov však na nič nečakala, vyskákala cez okná a ušla taxíkom. Ferus s Dávidom P. a barmanom Adriánom G. ich však v Želiezovciach dostihli autom Audi Q7 a ďalším vozidlom.

„Vydierači s tmavým Audi mali na ceste zablokovať taxík. Následne jeho posádku vytiahnuť z auta a fyzicky napadnúť. S nožom v ruke mali od nich žiadať peniaze,“ uviedla polícia.

Mužom vraj zobrali najprv 1000 a potom ešte 600 eur a mobil. Krátko po incidente zadržali trojicu útočníkov policajti. Barmana z policajnej cely po istom čase prepustili, Ferusa a Dávida P. chcú stíhať väzobne.

„55-ročný a 21-ročný muž boli obvinení zo zločinu lúpeže,“ spresnila nitrianska policajná hovorkyňa Renáta Čuháková.
Vražda bossa sýkorovcov

Ľuboš Ferus bol často označovaný za bossa podsvetia Nitry, jeho meno sa tam skloňuje desiatky rokov. V súčasnosti čelí obžalobe v oveľa závažnejšom prípade, ako je aktuálna potýčka.

Ferus sa mal logisticky podieľať na likvidácii prvého bossa bratislavského podsvetia Miroslava Sýkoru, ktorého zastrelili aj s vodičom 6. februára 1997 v Bratislave pred hotelom Holiday Inn. Korunný svedok prípadu – recidivista z južného Slovenska Róbert Tóth alias Čučo obvinil Ferusa, že na vraždu zabezpečil autá a zaplatil zbrane.

Po atentáte vraj Ferus vyplatil veľké peniaze dnes už mŕtvemu Petrovi Križanovičovi alias Duranovi, ktorého svedok označil za hlavného osnovateľa Sýkorovej vraždy.

Osudnou sa mu mala stať najväčšia banková krádež v histórii štátu, ktorá vyvolala v podsvetí spory o delenie rozprávkovej koristi.

Povestné vyrabovanie pobočky VÚB banky v Nitre sa udialo začiatkom roka 1996, teda rok pred Sýkorovou popravou. Páchatelia z banky zobrali 176 miliónov slovenských korún (5,84 milióna eur).

Jednému zo zlodejov sa po troch rokoch rozviazal jazyk, lebo sa bál o život. Policajtom porozprával, že keď si delili korisť u komplica v dedine Krvavé Šenky, prišli za nimi dvaja ozbrojení chlapi. Tvrdili, že ich poslal boss Sýkora a polovicu peňazí berú, lebo im prekazili kšeft. Zlodej pripustil, že podľa fotky mohol byť jedným z ozbrojencov Duran.

Peniaze si mali rozdeliť ľudia z podsvetia – Miroslav Sýkora s Duranom a Ľubošom Ferusom. Medzi Sýkorom a Duranom sa potom odhralo viacero pokusov o likvidáciu, ani jeden túto „vojnu“ neprežil. Podľa tvrdenia korunného svedka obžaloby sa Duran pred vraždou Sýkoru ukrýval v Nitre, vraj mu v tom pomáhal Ferus.

Falošné obvinenie z vraždy Čongrádyho

Ferus už čelil aj falošnému obvineniu z vraždy vysokopostaveného člena bratislavskej skupiny sýkorovcov Petra Čongrádyho alias Čongiho, ktorého zastrelili 9. septembra 2004 pred pizzeriou v bratislavskej Petržalke.

Dovedna boli obvinení piati, okrem Ferusa aj iné známe mená ako Viliam Mišenka či Karol Mello. Obvinenie však stálo na tvrdení pofidérneho svedka. Ako v minulosti upozornila blogerka Júlia Mikolášiková, k likvidácii Čongyho sa napokon priznala úplne iná partia. Hlavným organizátorom vraždy mal byť Sergej Miňajlenko, ktorý stál kedysi pri Sýkorovi.
Vypočuli ho v kauze atentátu na Remiáša

Ferusa si policajti zavolali aj počas vyšetrovania výbuchu auta v bratislavskej Karlovej Vsi, v ktorom 29. apríla 1996 zahynul Róbert Remiáš. Robil spojku Oskara Fegyveresa, ktorý pred útekom do cudziny potvrdil účasť Slovenskej informačnej služby na únose syna prezidenta Michala Kováča do Rakúska.

Ako napísala novinárka Ľuba Lesná, tesne po tom, čo Fegyveres utiekol do zahraničia, bol Remiáš sledovaný.
Sledovanie bolo čoraz agresívnejšie, až Remiáš dostal strach o svoj život. 14. marca 1996 dokonca požiadal majora Číža, vtedajšieho vyšetrovateľa únosu Michala Kováča mladšieho, o ochranu.

Remiáš mu uviedol aj autá, ktoré ho prenasledovali. Po prelustrovaní vozidiel sa ukázalo, že autá s nitrianskymi značkami patrili nitrianskej mafii, známej ako ferusovci. Ferusovci sa mali celkom „zdekovať“ po tom, čo denník Sme 15. marca 1996 uverejnil ešpézetky ich áut, ktoré prenasledovali Remiáša.

Vydieral privatizéra

Neuveriteľné roky sa ťahal prípad vydierania podnikateľa Dušana S., ktorý ešte v 90. rokoch sprivatizoval dnes už neexistujúci nitriansky cukrovar. Kauza sa začala v roku 1997, definitívny rozsudok padlo v roku 2013. Ferus dostal tri roky, jeden si odsedel vo väzbe. Súd uznal za vinných aj ďalších štyroch mužov.

Dušana S. najprv začal vydierať bývalý zamestnanec ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Jozef S., vraj sa mu vyhrážal likvidáciou jeho rodiny. Podnikateľ mu dal šesť miliónov korún za to, že mohol cukrovar sprivatizovať.
Zvyšní odsúdení podnikateľovi oznámili, že budú vykonávať dozor nad jeho firmou. Neskôr ho vyhrážkami prinútili, „aby im platil rôzne finančné čiastky a uhrádzal im ich osobné náklady,“ uvádza sme.sk.

Jedného z vydieračov musel zamestnať a dať mu právo disponovať peniazmi na účte. Keď neskôr odmietal plniť príkazy, muž ho odviezol k rieke Nitra a urobil posledné varovanie – strieľal mu pri hlave. Dušan S. v októbri 1997 z obavy o ďalší vývoj situácie opustil Slovensko.

Podvod so známkami: nevinný

V marci 2003 urobila polícia raziu v prípade veľkého podvodu s diaľničnými známkami za desiatky miliónov korún. Najprv obvinila 16 ľudí vrátane Ferusa a zadržala dokumenty, zbrane aj falošné peniaze. Po pár mesiacoch bol Ferus vonku.
Ako pripomenula pravda.sk, HZDS vtedy vydalo vyhlásenie, že prepustenie bolo odmenou za jeho svedectvo proti bývalému šéfovi SIS Ivanovi Lexovi v kauze vraždy Roberta Remiáša. Ferus to potom v písomnom stanovisku odmietol. Rovnako aj spájanie jeho mena s podsvetím.

Celú vinu v kauze piatich obžalovaných na seba pred súdom zobral Miroslav Tomášov, ktorého zadržali na úteku v Českej republike. Práve tento muž koncom roka 2001 podpísal zmluvu so Štátnym fondom cestného hospodárstva a prevzal nálepky za 65 miliónov korún. Odmietol, že by ho do podpísania zmluvy dotlačil Ferus so svojimi ľuďmi. Nevysvetlil však, ako sa potom dostali nálepky do ich rúk.

Piešťanskí piťovci

Najvyšší súd vo februári zrušil 15-ročný trest pre Ferusa v kauze pieštanskej odnože gangu piťovcov, nazývanej Piťovci 2. V prípade Ferusa a Milana K. bude musieť Špecializovaný trestný súd rozhodnúť znova.

Podľa obžaloby Ferus prevzal od Róberta Bíleho, šéfa skupiny piešťanských piťovcov, v období od júla 2011 až do roku 2012 spolu 4000 eur, ktoré pochádzali z vydierania jedného muža z Piešťan a druhého muža z Rajca. Bíly a spol. peniaze získali pri vymáhaní dlhu. Podľa prokuratúry sa Ferus zaradil k najvyšším stupňom riadenia tejto skupiny, aktuality.sk

X X X

Sýrska armáda oznámila, že Kurdi sa stiahli z mesta Manbidž

Príslušníci kurdských síl v Sýrii.Autor: SITA/AP, Hussein Malla

Sýrska armáda v stredu oznámila, že takmer 400 kurdských bojovníkov sa stiahlo z mesta Manbidž na severe krajiny pri hraniciach s Tureckom, informovala agentúra AFP. Konvoj kurdských jednotiek zahŕňajúci viac ako 30 vozidiel podľa sýrskeho ministerstva obrany opustil oblasť Manbidžu a mieril k južným brehom rieky Eufrat.
Kurdské Ľudové obranné jednotky (YPG) minulý týždeň požiadali sýrsku armádu, aby vstúpila do kľúčového mesta po tom, ako USA oznámili stiahnutie svojich jednotiek z krajiny.

YPG získali nad Manbidžom kontrolu v roku 2016 a americké jednotky podporovali kurdských bojovníkov v boji proti džihádistom. Prekvapivé stiahnutie amerických vojakov však Kurdov podľa AFP vystaví nebezpečenstvu zo strany Turecka, ktoré proti nim plánuje vojenskú operáciu.

„Žiadame sýrske vládne jednotky, aby prevzali kontrolu nad oblasťami, z ktorých sme sa stiahli, najmä nad Manbidžom, a aby tieto oblasti chránili pred tureckou inváziou,“ píše sa vo vyhlásení YPG, o ktorom informoval webový portál denníka The Guardian.

Manbidž je stredobodom dohody z júna 2018 medzi USA a Tureckom, na základe ktorej sa mali kurdské sily z mesta stiahnuť. Turecko však v posledných týždňoch minulého roka Spojeným štátom vyčítalo pomalé uplatňovanie dohody a varovalo, že podnikne novú ofenzívu proti Kurdom.

Turecko vníma kurdských bojovníkov ako teroristov, pretože sú napojení na povstaleckú kurdskú skupinu na tureckom území. /agentury/

X X X

Alžírsko zakázalo vstup do krajiny Sýrčanom, bojí sa o bezpečnosť

Alžírsko zakázalo vstup do krajiny Sýrčanom, ktorí sa tam dostávajú cez južnú hranicu s Mali a Nigerom. Snažia sa tak zabrániť tomu, aby sa do tohto severoafrického štátu dostali členovia porazených povstaleckých skupín, ktorí podľa vlády v Alžíri predstavujú bezpečnostné riziko. Uviedol to dnes zástupca alžírskeho ministerstva vnútra.

Zástupca Hasan Kásimí agentúre Reuters povedal, že Sýrčania, ktorí hľadajú útočisko v Alžírsku, sú podozriví, že patria k islamistickým radikálom. V krajine preto nie sú vítaní.

„V posledných rokoch sme z humanitárnych dôvodov prijali 50-tisíc Sýrčanov,“ uviedol Kásimí. „Nemôžeme ale prijať členov ozbrojených skupín, ktorí utekajú zo Sýrie,“ dodal s tým, že ide o bezpečnosť krajiny.

V posledných týždňoch sa dostalo na južnú hranicu Alžírska asi 100 Sýrčanov. Všetci boli vyhostení krátko po tom, čo do krajiny vstúpili. Sýrski občania sa podľa Kásimího do krajiny dostávajú cez Turecko, Jordánsko, Egypt, Sudán a Niger či Mali a používajú falošné sudánske pasy.

„Ide o zločineckú sieť a my musíme byť ostražití, aby sme ich nevpustili do Alžírska,“ dodal zástupca ministerstva vnútra, ktorý má na starosti problematiku migrácie./agentury/

X X X

Holandsko je ochotné prevziať časť migrantov z lode Sea-Watch 3

Holandsko je ochotné prevziať časť z 32 migrantov z lode Sea-Watch 3, ktorá od 22. decembra pláva v Stredozemnom mori, ale žiadna z krajín ju nechce prijať. Oznámil to dnes hovorca holandského ministerstva bezpečnosti a spravodlivosti. Podmienkou však podľa neho je, že ostatné členské štáty Európskej únie urobia to isté, uviedla agentúra AFP. Maltské úrady dnes zároveň informovali, že kvôli zhoršujúcim sa podmienkam na palube môže v maltských vodách zakotviť Sea-Watch 3 i ďalšie plavidlo Sea-Eye so 17 migrantmi na palube.

Loď Sea-Watch 3 patrí jednej nemeckej neziskovej organizácii a pláva v medzinárodných vodách pod holandskou vlajkou. Na palube sa nachádza 32 migrantov zachránených z člna. Pochádzajú z Nigérie, Pobrežia Slonoviny a Líbye. Sú medzi nimi tri malé deti, traja teenageri bez sprievodu a štyri ženy. Sea-Eye patrí inej nemeckej neziskovej organizácii a žiadna krajina jej tiež doteraz nedovolila zakotviť.

Holandsko, rovnako ako Taliansko, Malta a Španielsko, migrantmi zo Sea-Watch 3 pôvodne odmietlo prijať. Rovnako Nemecko už ale v sobotu oznámilo, že časť migrantov prevezme v prípade, že sa rovnako zachovajú ostatné členské štáty EÚ. Podobne to fungovalo už v minulosti, pripomína AFP.

Hovorca holandského ministerstva dnes zdôraznil, že je potrebné, aby sa v rámci EÚ našlo verejné a funkčné riešenie. „Tieto lode nemôžu len tak prevážať migrantov bez ohľadu na situáciu v európskych krajinách a nárokovať si v poslednej chvíli ich pomoc,“ uviedol hovorca a dodal, že „rad je teraz na strane Európskej komisie“.

Záchranné misie mimovládnych organizácií sa stretávajú s problémami ohľadom povolenia na zakotvenie už dlhé mesiace. Terajšia talianska vláda uzavrela prístavy lodiam s migrantmi hneď po nástupe k moci vlani v júni. Ráznu protiimigračnú politiku presadila vládna strana Liga na čele s Matteom Salvinim. Hlavná migračná trasa do Európy cez more sa vzápätí presunula z centrálneho do západného Stredomoria.

Podľa údajov Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) vlani od januára do polovice decembra priplávalo do Európy cez Stredozemné more 113 145 ľudí, o rok skôr to bolo v rovnakom období 168 258 ľudí. Pri pokuse migrantov dostať sa do Európy vlani prišlo o život alebo je nezvestných viac ako 2 200 ľudí. /agentury/

X X X

Podpredseda KDH Bobula: Nechceme, aby sa pre naše sebectvo do 2. kola dostali Kotleba a Harabin

Z predsedu nerobíme všemocného vodcu, hovorí dlhoročný člen KDH a dnes podpredseda hnutia Peter Bobula. Béla Bugár a Most-Híd sa podľa neho vládnutím so Smerom spreneverili tomu, čo roky hovorili.

Peter Bobula (1967) vyštudoval Stavebnú fakultu SVŠT a Právnickú fakultu UK. Pracuje ako živnostník v oblasti obchodného poradenstva. V rámci KDH, ktorého členom je 29 rokov, prešiel mnohými funkciami, od roku 2016 je jeho podpredsedom.

- KDH v roku 1999 podporilo ako prezidentského kandidáta Rudolfa Schustera. O štyri roky neskôr navrhlo vlastného kandidáta – Františka Mikloška, ktorý získal 6,5 percenta. Potom ste už rok pred voľbami podporili Ivetu Radičovú. A v roku 2014 kandidoval bývalý predseda Pavol Hrušovský, ktorý získal len 3,3 percenta. Teraz sa hnutie dlho nevie rozhodnúť. Prečo to tak dlho trvá?

Práve pre to, čo ste vymenovali. Momentálne sme neparlamentná strana a zrejme nikto neočakáva, že chceme vyhrať prezidentské voľby. Tieto voľby berieme ako tretiu skúšku na našej ceste opätovného dvíhania kresťanskej demokracie medzi silné strany. Preto sme si povedali, že sa rozhodneme radšej neskoro a dobre ako skoro a zle ako v minulosti.

- Čo boli zlé rozhodnutia v minulosti? Napríklad kandidatúra Hrušovského?

Pochopiteľne, že to je vec názoru. Vtedy som mal iný názor ako väčšina, ale rešpektoval som väčšinové rozhodnutie. Áno, dnes sa rozhodujeme dlhšie. Pochopiteľne, vylučujeme podporu akémukoľvek kandidátovi vládnej koalície. Podporíme niektorého z opozičných kandidátov, predovšetkým takého, ktorý k nám má hodnotovo blízko.

-To je pomerne zložitá situácia.

Áno, v tejto chvíli ešte nie jasné, kto bude tým najsilnejším opozičným konzervatívnym kandidátom. Nie je vylúčené, že napokon podporíme Františka Mikloška, ktorý, prirodzene, patrí k okruhu, o ktorom vážne uvažujeme. Ale neradi by sme sa dostali do pozície, že dôsledkom nášho úzkoprsého sebectva sa nakoniec do druhého kola dostanú Kotleba s Harabinom. Nemožno vylúčiť, že sa ešte objaví iný silný konzervatívny kandidát s kresťanským hodnotovým základom.

- A čo Milan Krajniak?

Jeho podporu vylučujeme. Je známe, že vyšiel od nás, ale momentálne je druhým človekom v strane, ktorá je pre nás hodnotovo neprijateľná. Sme rodina určite nie je konzervatívna strana.

- Rátate ešte s Veronikou Remišovou?

Ak by do toho išla, určite by mala potenciál v našom priestore zamiešať karty.

- Podobne ako váš predseda Alojz Hlina hovoríte o tom, že nechcete, aby boli v druhom kole Kotleba s Harabinom…

Je ešte niekoľko iných zlých scenárov.

- Je možné, že by ste nakoniec z tohto dôvodu podporili aj Roberta - Mistríka, ktorý je momentálne podľa prieskumov najsilnejším opozičným kandidátom?

Toto ešte nie je otázka dňa, chceme sa zodpovedne rozhodnúť. Napokon, o tejto veci nerozhoduje len predsedníctvo, ale rada KDH, ktorá má vyše 100 členov. Ale mantinely, v akých uvažujeme, som už povedal.

- Čo by bol z hľadiska KDH úspech v prezidentských voľbách?

Úspech by bol, keby malo Slovensko charizmatického prezidenta, ktorý nepatrí do priestoru súčasnej vládnej koalície, má silný morálny kredit a schopnosť formulovať vízie pre budúcnosť štátu. K tomu patrí aj vyznávanie alebo aspoň rešpektovanie konzervatívnych a kresťanských hodnôt.

- Čo bola najväčšia chyba KDH v doterajších prezidentských voľbách?

To by som si netrúfol povedať. Vždy sme hľadali najlepšie riešenie v danom čase a podmienkach, dennikN.sk