iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Svetoví boháči v roku 2018 schudobneli, i Babiš...

Svetoví boháči v roku 2018 schudobneli, z päťstovky vypadol Babiš: V dôsledku turbulencií na finančných trhoch sa mnoho magnátov tento rok dostalo do červených čísiel. Podľa indexu 500 najväčších miliardárov agentúry Bloomberg najbohatší ľudia na svete stratili tento rok 451 miliárd dolárov. To je zásadný rozdiel oproti roku 2017, keď svoje bohatstvo zväčšili o jednu miliardu dolárov. K tým, kto z indexu agentúry tento rok vypadli, patrí český premiér Andrej Babiš alebo ruský magnát Oleg Deripaska.

K novým menám na zozname svetovej elity patrí so 7,2 miliardami dolárov Tim Sweeney, ktorému sa s hrou Fortnite podarilo oživiť trh videohier, alebo majiteľ energetickej spoločnosti Endeavour Energy Resources Autry Stephens s 11,4 miliardami. Ďalšia je so štyrmi miliardami dolárov najlepšie platená riaditeľka v Británii, spolumajiteľka stávkarskej webovej stránky Bet365 Denise Coatesová. Na index sa po novom zapísalo 31 jednotlivcov.

Celkovo si tento rok najlepšie zarobili miliardári v Singapure, ktorí svoje imanie zvýšili o 2,5 miliardy na 38 miliárd dolárov. Najbohatším mužom planéty je ale so 123 miliardami dolárov zakladateľ internetového obchodu Amazon Jeff Bezos, ktoré mu sa podarilo pridať k majetku 24 miliárd, hoci v závere roka bol pre situáciu na akciovej burze stratový. Od septembra odpísal 45 miliárd dolárov. Druhý najväčší zisk, a to 8,6 miliardy dolárov, si tento rok pripísal Lej Ťün, zakladateľ a šéf výrobcu chytrých telefónov Xiaomi.

Medzi tými, ktorí tento rok stratili najviac, sú na prvom mieste Američania. Najmä decembrový prepad na finančných trhoch ich pripravil celkovo o 76 miliárd dolárov. Najviac majetku odpísal Mark Zuckerberg, ktorého Facebook sa potácal z krízy do krízy. Jeho imanie kleslo o takmer 20 miliárd na 53 miliárd dolárov.

Z indexu Bloombergu tento rok vypadlo 50 osôb vrátane 11 z Číny alebo Hongkongu, deväť z USA a štyria z Ruska. Patrí k nim aj ruský magnát Oleg Deripaska. Čistá hodnota jeho majetku klesla na rekordné minimum kvôli obavám, že jeho hliníkárensky gigant Rusal by mohol pre sankcie USA výrazne obmedziť výrobu. Ďalším je predseda českej vlády Andrej Babiš, ktorého bohatstvo pochádza z chemickej a poľnohospodárskej spoločnosti Agrofert, píše Bloomberg.

Jediný český miliardár, ktorý v rebríčku figuruje, je Petr Kellner. S 11,5 miliardy dolárov mu patrí 102. pozícia. /agentury/

X X X

Na silvestrovské oslavy v Paríži dozrú tisíce policajtov

Podľa údajov francúzskeho ministerstva vnútra bude v celej krajine slúžiť vyše 147 000 osôb.

Francúzske hlavné mesto sa pripravuje v pondelok na príchod nového roka prísnymi bezpečnostnými opatreniami.
Okrem pretrvávajúceho ohrozenia terorizmom sú dôvodom aj ďalšie ohlásené demonštrácie v rámci tzv. hnutia žltých viest, namiereného proti reformnej politike prezidenta Emmanuela Macrona, informovala tlačová agentúra DPA.

Počas silvestrovského večera má byť v Paríži nasadených približne 12.000 policajtov, oznámil policajný prefekt Michel Delpuech v pondelkovom rozhovore pre televíznu stanicu LCI.

V pohotovosti bude aj 6000 príslušníkov ďalších zložiek vrátane hasičských zborov a služieb prvej pomoci.
Podľa údajov francúzskeho ministerstva vnútra bude v celej krajine slúžiť vyše 147 000 osôb.

Každý sa musí podrobiť kontrole

Obzvlášť dôkladne bude polícia dozerať na bezpečnosť pozdĺž parížskej výstavnej triedy Champs-Élysées, kde sa očakáva prítomnosť státisícov oslavujúcich. Každý z nich sa bude musieť najskôr podrobiť kontrole, povedal Delpuech. Do dejiska silvestrovských osláv je zakázané vnášať sklenené fľaše alebo pyrotechniku.

Práve v blízkosti Víťazného oblúka na Champs-Élysées je pri príležitosti príchodu nového roka pripravený ohňostroj, zatiaľ čo inde v Paríži platí podobne ako v minulosti zákaz odpaľovať pyrotechniku.

Tzv. žlté vesty plánujú počas silvestrovských osláv na Champs-Élysées ďalší zo svojich protestov, ktoré sa začali ešte v novembri, pôvodne v súvislosti so zdražovaním pohonných hmôt.

V príslušnej výzve na Facebooku sa hovorí o "slávnostnom a nenásilnom" zhromaždení. Do poludňajších hodín ohlásilo svoju účasť necelých 9000 používateľov.

Predošlé demonštrácie žltých viest sprevádzali v Paríži rozsiahle výtržnosti, aktuality.sk

X X X

Rok v kocke Daga Daniša: Keď Kaliňák s Ficom zbledli od strachu

Vyberáme štyri kľúčové témy a udalosti roka 2018. 1. Rozhodnutie o vražde novinára zmenilo tvár Slovenska. 2. Najväčšie verejné protesty od novembra 1989 si vynútili pád vlády. 3. Kočner a Bašternák konečne narazili. 4. Európa už prestáva byť služobníkom Spojených štátov.

1. „Kuciak musí zomrieť“

Zlomovou udalosťou roka bolo rozhodnutie o vražde novinára Jána Kuciaka. Stále nevieme, aspoň nie s istotou, kto stál pri tomto rozhodnutí, kedy presne sa to stalo a prečo.

Po necelom roku vyšetrovania sme však pomerne blízko k pravde.

Vraždu mala zariaďovať Alena Zsuzsová. Žena, ktorá v minulosti pracovala na „špeciálnych úlohách“ pre podnikateľa Kočnera.

Motívom vraždy zrejme bolo zastaviť Jána Kuciaka v jeho práci. Zistenia Jána Kuciaka mali charakter dôkazov, použiteľných v trestnom konaní. Jeho investigatíva suplovala prácu vyšetrovateľov a priamo ohrozovala podnikateľov ako Kočner, Bašternák či Bödör. Ale aj ich politických spojencov ako Počiatek či Kaliňák (ktorých chcel vyšetrovať prokurátor Špirko). To bol zrejme hlavný dôvod, prečo padlo rozhodnutie, že Kuciak musí zomrieť.

Dôsledky vraždy však boli politické. Objednávateľ s tým musel aspoň čiastočne rátať.

Jedna z vyšetrovacích verzií predpokladá, že objednávateľom vraždy novinára mal byť podnikateľ Kočner.
V takom prípade by bolo veľmi nepravdepodobné, že by do takého rizika išiel celkom sám.

Kočner mal pomerne blízky vzťah s podnikateľom a nitrianskym oligarchom Norbertom Bödörom. Ten mal svojich ľudí v policajnom prezídiu (Gašpar) a vo vedení NAKA (Krajmer, Hraško). Jednoducho: políciu si za Ficovej vlády sprivatizovali bödörovci.

Dokonca mali ambíciu ovládnuť aj ministerstvo vnútra. Ak by padol Kaliňák...

Ak Kočner naozaj stál za vraždou Kuciaka, pravdepodobne rátal s istením nad sebou. Napríklad s krytím na úrovni vyšetrovania.

Túto verziu nepriamo podopierajú ďalšie súvislosti. Na mieste činu zasahoval – v rozpore s právomocami – Krajmer. Vo vyšetrovacom tíme zo začiatku chýbali uznávaní špecialisti na vyšetrovanie vrážd. Policajný prezident Gašpar sa za každú cenu držal vo funkcii – aj napriek demisii ministra vnútra Druckera. Až do vynúteného odchodu Krajmera a Gašpara vyšetrovatelia nemali takmer nijaké uspokojivé výsledky.

A naopak: krátko po ich odchode (a po stiahnutí Hraška z kontrolného tímu) vyšetrovatelia identifikovali vykonávateľov a organizátorov vraždy. Keďže za sebou nechali stovky stôp.

Prokuratúra by sa pri ďalšom vyšetrovaní nemala zamerať len na objednávateľa, ale aj na jeho prípadných ochrancov s dosahom na políciu a NAKA.

2. Zaplnené námestia

Rozhodujúcou silou, ktorá po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky zmenila tvár Slovenska, bola verejnosť. Ľudia zaplnili námestia a odkázali vláde, že to nenechajú len tak.

Slovensko zažilo najväčšie verejné protesty od novembra 1989.

Práve vďaka masívnemu verejnému tlaku padla vláda, prepojená s kriminálnymi skupinami. Okrem Kaliňáka musel odísť aj Fico. A hlavne: verejný tlak si vynútil zmeny aj vo vedení polície. Bödörovci sa museli (aspoň čiastočne) stiahnuť. Prokuratúra a vyšetrovatelia mali voľnejšie ruky. Čo okamžite prinieslo výsledky.

Predohra masových verejných protestov tu bola už v roku 2017. Pochody proti korupcii vystrašili Ficovu vládu. Už minulý rok tlak médií a verejnosti viedol k stíhaniu Bašternáka a Kočnera. Za rozsiahle daňové podvody, cez ktoré vyberali zo štátnej kasy milióny eur.

Vo februári a marci 2018 sa to celkom prelomilo. Videli sme vyblednutú tvár Kaliňáka. Roztrasené ruky Fica. A ich strach z toho, že sa blíži zúčtovanie.

Škoda, že protesty boli koncom marca, keď sa stupňovali a keď boli predčasné voľby takmer hotová vec, zastavené a schladené. Bez dostatočného vysvetlenia organizátorov. Zrejme konali v záujme tých, ktorí rátali so založením Kiskovej strany. Tí potrebovali čas. Nie predčasné voľby.

Dnes sa ukazuje, že okrem času ešte potrebujú získať aj niečo dôležitejšie. Samotného Kisku. Prezident avizoval, že svoje plány predstaví po komunálnych voľbách.
Po nich sa však diskrétne vytratil.

Projekt „Kiskova strana“ má mnoho autorov a sympatizantov. No Kiska medzi nimi stále chýba.

Verejné protesty mali skvelý začiatok. Skvelé výsledky. Rozhodujúcou mierou pomohli zmeniť Slovensko k lepšiemu.
O to viac mrzí, že za nimi ostali trpká príchuť a podozrenia z manipulácie. Navyše v prospech skupín, ktoré sa ukazujú ako neschopné.

3. Slovensko funguje

Dobrou správou roka 2018 je, že Slovensko funguje.

Po vražde Jána Kuciaka a jeho partnerky sme videli solidaritu a mobilizáciu médií. Domácich aj zahraničných. Videli sme mobilizáciu verejnosti. A nakoniec aj mobilizáciu prokuratúry a vyšetrovateľov.

V júni prokuratúra nariadila zadržať Kočnera pre falšovanie zmeniek. Odvtedy je stíhaný vo väzbe. V lete nový policajný prezident Lučanský začal čistiť vedenie polície. V septembri polícia vypátrala, sledovala a zadržala vykonávateľov a organizátorov vraždy Jána Kuciaka. V decembri sa prokuratúra a vyšetrovatelia rozhodli vypočuť Norberta Bödöra. Medzitým bol odsúdený Kočnerov obchodný partner Bašternák...

Štát po dlhej dobe opäť ukázal silu. A autoritu.

Samozrejme, k úplnej spokojnosti máme ešte ďaleko. Až teraz – po vypočutí Bödöra – sa ukáže, či je zákon silnejší ako oligarchovia a vplyvné kriminálne skupiny.

Na druhej strane: aj tieto čiastkové úspechy treba privítať. Kto z nás krátko po vražde Kuciaka dúfal, že Kaliňák s Ficom padnú, vymení sa vedenie polície, vyšetrovatelia vypátrajú a zadržia vykonávateľov vraždy a pritlačia (aj keď cez iné kauzy) na objednávateľa?

Slovensko sa po smutných udalostiach z februára začalo zásadným spôsobom meniť k lepšiemu.
Slovenská spoločnosť potvrdila, že je rovnako civilizovaná ako iné národy EÚ. Ukázala, že je pre ňu neprijateľná vražda novinára, ktorý odhaľoval kriminálne pozadie vládnej strany. A otvorene sa postavila proti tým, ktorí za to nesú zodpovednosť.
4. Európa sa emancipuje

Rok 2018 bol prelomový aj pre Európsku úniu a jej vzťahy so Spojenými štátmi. Európa sa začala otvorene búriť proti rozhodnutiam Američanov, ktoré ohrozovali jej záujmy.

Začalo sa to už minulý rok, keď chceli Američania namieriť sankcie na európske energetické firmy, ktoré spolupracujú s Ruskom na nových plynovodoch. Krajiny západného jadra únie (Nemecko, Francúzsko, Rakúsko) varovali Spojené štáty, že ich uplatňovanie sankcií budú považovať za neprijateľné. Rovnako ostro sa vyjadril aj šéf eurokomisie Juncker, ktorý pohrozil odvetnými opatreniami.

Tento rok sa situácia zopakovala pri jadrovej dohode s Iránom. Spojené štáty od nej jednostranne odstúpili. A to isté vyžadovali aj od EÚ. Neúspešne. Francúzsko a Nemecko odmietli nasledovať Trumpa. Európsky postoj celkom výstižne komentoval francúzsky minister financií: EÚ sa má podľa neho rozhodovať suverénne, nie ako Trumpov vazal.

Ďalej: v roku 2018 väčšina krajín EÚ rozbehla program „bezpečnostnej únie“ (vojenskú spoluprácu PESCO). Program nemá byť konkurenciou NATO. Má však umožniť krajinám EÚ, aby pri presadzovaní bezpečnostných záujmov Európy neboli závislé od iných.

A nakoniec: európske krajiny NATO dokázali spoločne postupovať aj pri rozhodnutí Spojených štátov odstúpiť od zmluvy INF. Tá zakázala rakety stredného a krátkeho doletu a výrazne prispela k jadrovému odzbrojovaniu Európy.

Viaceré západoeurópske štáty (Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Belgicko) odkázali Spojeným štátom, že nebudú súhlasiť s rozmiestňovaním nových amerických jadrových zbraní na svojom území. Koncom roka nemecký minister zahraničných vecí vyhlásil, že prípadná snaha Spojených štátov rozmiestňovať v Európe rakety s jadrovými hlavicami „by narazila na silný odpor“.

Európa zjavne odmieta návrat studenej vojny, keď slúžila ako jadrová nárazníková zóna medzi Ruskom a Spojenými štátmi. Je dobré, že európske krajiny sa dokážu spojiť a nahlas protestovať, ak sa ignorujú ich záujmy. Ešte lepšie je, že pracujú na vlastnej, európskej bezpečnostnej politike.

EÚ s 500 miliónmi obyvateľov a najbohatším trhom na svete má na to, aby nemusela ustupovať ani 320-miliónovým Spojeným štátom. Ani 140-miliónovému Rusku. Časom by to malo byť presne naopak, aktuality.sk

X X X

Koaličné trenice pre bezpečnostnú stratégiu pokračujú

Rezort diplomacie odmieta tvrdenie, že by návrh novej bezpečnostnej stratégie vypracovali zahraniční experti. Informoval o tom tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktoré nevidí dôvod, prečo by aktuálna verzia bezpečnostnej stratégie nemala byť predložená na rokovanie Národnej rady (NR) SR.

„Príprava a koncipovanie bezpečnostnej stratégie bol dlhodobý a inkluzívny proces, do ktorého boli zapojené všetky slovenské ministerstvá, spravodajské služby, médiá, mimovládny sektor, experti a takisto predstavitelia všetkých politických strán,“ uviedol rezort.

O vypracovaní stratégie v americkom inštitúte hovoril podpredseda parlamentného zahraničného výboru Jaroslav Paška (SNS). „Dokument, ktorý nechal minister Lajčák pred viac ako rokom vypracovať u analytikov pobočky americkej Carnegie Endowment for International Peace z Washingtonu, je vo viacerých aspektoch neaktuálny a nášmu politickému prostrediu cudzí,“ vyhlásil Paška.

Nezohľadňuje podľa neho meniace sa bezpečnostné pomery vo svete. „Dnes už zreteľne ambivalentný vzťah Bieleho domu k strategickej spolupráci s EÚ nám ukazuje, že v oblasti bezpečnosti a obrany sa budeme musieť v Európe aj regióne viac opierať o vlastné schopnosti, zručnosti, partnerstvá a kapacity ako doposiaľ,“ upozorňuje poslanec.

Ministerstvo však tvrdí, že dokument súčasný stav bezpečnostného prostredia a geopolitickej situácie vo svete zohľadňuje a identifikuje opatrenia na presadzovanie národných záujmov v tomto prostredí. „Toto hodnotenie zachytáva aj v tom čase nastupujúce trendy americkej zahraničnej politiky či snahu o autonómnejšiu európsku bezpečnostnú politiku.
Vychádza striktne z národných záujmov SR identifikovaných v prvej časti stratégie,“ tvrdí. Pripomína tiež, že stratégia bola jednohlasne schválená po riadnom medzirezortnom pripomienkovom konaní v Bezpečnostnej rade a následne vo vláde SR. /agentury/

X X X

Kaliňák doručil vzdanie sa mandátu, ako poslanec skončil

Exminister vnútra Robert Kaliňák (Smer) doručil svoje vzdanie sa mandátu do parlamentu. "Dnešným dňom mu zaniká mandát," potvrdil pre TASR v pondelok hovorca predsedu parlamentu Tomáš Kostelník.

Do parlamentu sa tak vráti Peter Náhlik (Smer), ktorý musel zo zákonodarného zboru odísť, keď sa v septembri do parlamentu vrátil bývalý vedúci Úradu vlády SR Igor Federič (Smer).

Kaliňák naďalej zostáva podpredsedom Smeru. „Táto zmena mi umožní viac sa venovať svojej rodine a byť slobodnejším občanom, ktorý môže lepšie a účinnejšie brániť stranu Smer-SD a jej voličov pred útokmi opozície a niektorých médií,“ uviedol na sociálnej sieti. /agentury/

X X X

Hrozí kolaps autobusovej dopravy? 'Autobusári' a OZ KOVO sa nedohodli

Zväz autobusovej dopravy (ZAD) a Odborový zväz (OZ) KOVO sa nedohodli na kolektívnej zmluve vyššieho stupňa vo verejnej cestnej doprave na rok 2019 ani po dvoch kolách vyjednávania. Sociálni partneri sa rozchádzajú v návrhoch, resp. požiadavkách na rast tarifnej a priemernej mzdy.

Zamestnávatelia podľa OZ KOVO navrhli zvýšenie tarifnej mzdy na 3,50 eura za hodinu a zotrvali na návrhu v prípade rastu priemernej mzdy o 3,6 % (o 1 % nad očakávanú mieru inflácie na úrovni 2,6 %). Odborári žiadajú nárast tarifnej mzdy na 4 eurá za hodinu s garantovanou výškou základnej mzdy 4,47 eura za hodinu a zvýšenie priemernej mzdy o 6,5 %.

Zástupcovia ZAD a OZ KOVO sa plánujú stretnúť ešte na treťom kole vyjednávania v závere januára 2019. „Tretie kolo vyjednávania bude rozhodujúce, pretože ak ani na ňom nedospejeme k dohode, požiadame ministerstvo práce o určenie sprostredkovateľa,“ informovala agentúru SITA podpredsedníčka OZ KOVO a hlavná kolektívna vyjednávačka Monika Benedeková.

„Naším cieľom je, samozrejme, dohodnúť takú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa, ktorá bude zamestnancom garantovať slušné mzdy aj pracovné podmienky, pretože, a verím, že to je aj záujmom zamestnávateľov, potrebujeme zatraktívniť toto povolanie pre mladšiu generáciu,“ uviedla Benedeková. Zástupcovia základných organizácií OZ KOVO pôsobiacich v autobusových spoločnostiach chcú 9. januára v Žiline spoločne koordinovať svoj ďalší postup vo vyjednávaní.
Hľadanie jednej úrovne podmienok

Prezident ZAD a generálny riaditeľ spoločnosti Slovak Lines, a. s., Bratislava Peter Sádovský v súvislosti s kolektívnym vyjednávaním na vyššej úrovni povedal, že odvetvie verejnej dopravy alebo regionálnej autobusovej dopravy je trochu špecifické v tom, že je veľmi ťažko hľadať jednu úroveň podmienok pre celé Slovensko.

„Vidíme perspektívu skôr v rokovaniach na podnikovej úrovni. Vyššia kolektívna zmluva by mohla nastaviť celkový rámec a skôr vytvoriť podmienky pre účelné a efektívne rokovanie na podnikovej úrovni,“ uviedol Sádovský. „Platy sa prirodzene naprieč regiónmi Slovenska líšia, zároveň sú rozdielne výdavky žúp na autobusovú dopravu. Kondícia žúp je takisto rozdielna, niekto má viac peňazí, niekto menej. Niekde majú dostatok vodičov, inde naopak nedostatok,“ upozornil Sádovský. /agentury/

X X X

Rusko v roku 2019 rozmiestni systém protivzdušnej obrany S-350 Viťaz

Ruské ozbrojené sily dostanú v roku 2019 do výzbroje protilietadlový a protiraketový systém stredného dosahu S-350 Viťaz, ktorý nahradí zastarávajúci systém S-300. Informovala o tom v nedeľu agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva obrany.

Konašenkov: Radar dokazuje, že za zostrelenie Iliušina môže Izrael

Ruské ministerstvo obrany tiež uviedlo, že v roku 2018 rozmiestnilo na ukrajinskom Kryme, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, protilietadlové raketové systémy Pancir-S a S-400. Tie isté systémy rozmiestnilo Rusko aj v Kaliningradskej oblasti na pobreží Baltského mora, ako aj na východe krajiny v Chabarovskej oblasti a v Arktíde.

Systém S-350 Viťaz predstavuje mobilnú odpaľovaciu rampu, ktorá funguje spolu s radarom a s elektronickým skenovaním priestoru a s veliteľským stanovišťom na podvozku špeciálneho automobilu VAZ. Do zásoby komplexu patria rakety stredného dosahu používané v komplexe S-400 a rakety krátkeho doletu.

Pancir-S1 je hybridný samohybný protilietadlový systém krátkeho a stredného dosahu vybavený ôsmimi alebo 12 raketami, ako aj dvoma 30-milimetrovými kanónmi. Systém je určený na obranu objektov proti prostriedkom vzdušného napadnutia.

Pokročilý ruský systém protileteckej a protiraketovej obrany S-400 Triumf je určený na likvidáciu moderných prostriedkov vzdušného napadnutia, ako sú taktické a strategické bombardéry, taktické balistické strely a balistické rakety stredného dosahu, nadzvukové vzdušné ciele, ale aj lietadlá včasnej výstrahy. Komplex je schopný zasiahnuť ciele vo vzdialenosti 400 kilometrov a vo výške do 30 kilometrov. /agentury/

X X X

Lukašenko nadelil Putinovi na záver roka štyri vrecia zemiakov

Prezidenti Vladimir Putin a Alexander Lukašenko na archívnej snímke.Autor: SITA/AP, Vasily Fedosenko
Štyri vrecia zemiakov priviezol bieloruský prezident Alexander Lukašenko ako novoročný darček svojmu ruskému kolegovi Vladimirovi Putinovi, s ktorým sa stretol v sobotu v Moskve. Uviedla to cez víkend v bieloruskej televízii Lukašenkovho hovorkyňa, podľa ktorej sa tak malo splniť Putinovo želanie.

Zrejme napoly žartom sa Lukašenko kedysi Putina opýtal, čo by si ešte od neho a od celého Bieloruska prial, citovala hovorkyňu agentúra Interfax. A odpoveď vraj znela: Čo možno od Bieloruska žiadať? Zemiaky a masť.

Práve bieloruské sadlo bolo pri jednej z predchádzajúcich Lukašenkových návštev darčekom pre kremeľského šéfa.
Tentoraz teda so sebou bieloruský prezident vzal zemiaky štyroch odrôd – jedna je vhodná na smaženie, iná na prípravu kaše a ďalšia na varenie a pečenie. Lukašenkova hovorkyňa uistila, že zemiaky boli starostlivo vybrané, rovnako ako v minulosti sadlo. Bola to jednoducho tá najlepšia bieloruská masť, vyhlásila hovorkyňa, ktorej šéf, ktorý kedysi riadil veľké poľnohospodárske družstvo na východe Bieloruska, pred časom sadlo označil za „najlepší bieloruský doping“. /agentury/

X X X

Na Ukrajine sa začala kampaň pred marcovými prezidentskými voľbami

Prípravy na voľby môžu pokračovať po tom, ako 26. decembra vypršala platnosť stanného práva.
S posledným dňom roka 2018 sa na Ukrajine oficiálne začína kampaň pred voľbami nového prezidenta, ktoré sú naplánované na 31. marca 2019.

Uchádzači o funkciu hlavy štátu majú možnosť ohlásiť svoju kandidatúru do 3. februára, uviedla v pondelok tlačová agentúra DPA, ktorá sa odvoláva na oznámenie ústrednej volebnej komisie v Kyjeve, citované agentúrou Interfax.
Prípravy na voľby môžu pokračovať po tom, ako 26. decembra vypršala platnosť stanného práva, vyhláseného v niektorých častiach Ukrajiny súčasným prezidentom Petrom Porošenkom na 30 dní v súvislosti so zrážkou ukrajinských a ruských námorných zložiek v Kerčskom prielive.

Porošenko aj Tymošenková

O priazeň voličov sa chce uchádzať i samotný Porošenko (53), v prieskumoch preferencií však vedie jeho protikandidátka, expremiérka Julija Tymošenková (58).

Tá prednedávnom vyhlásila, že v prípade svojho víťazstva vo voľbách je pripravená rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom o vyriešení situácie v Donbase, kde od roku 2014 pretrváva konflikt medzi ukrajinskými silami a proruskými separatistami.

Pokračujúca vojna znamená, že Ukrajinci budú voliť „vo veľmi ťažkej situácii“, konštatovala DPA. Ojedinelé prestrelky na východoukrajinskom fronte boli zaznamenané aj v pondelok, hoci má od minulej soboty platiť nové, časovo neobmedzené prímerie, dohodnuté pri príležitosti osláv príchodu nového roka., aktuality.sk

X X X

Hovorca Vatikánu a jeho zástupkyňa náhle odstúpili

Hovorca Vatikánu Greg Burke a jeho zástupkyňa Paloma Garcíová Ovejerová náhle odstúpili. Vo vyhlásení Vatikánu sa uvádza, že pápež František ich rezignáciu v pondelok prijal.

Burke na Twitteri napísal, že on a jeho zástupkyňa odstupujú s platnosťou od 1. januára 2019. Burke dodal vysvetlenie: „V tomto období zmien v štýle komunikovania Vatikánu si myslíme, že pre Svätého Otca je najlepšie, ak sa úplne oslobodí a zostaví si nový tím.“

František vymenoval člena vatikánskeho komunikačného úradu Alessandra Gisottiho za dočasnú náhradu vo funkcii hovorcu, informovala tlačová agentúra AP.

Pápež nedávno dôkladne zreorganizoval mediálnu prácu Vatikánu, keď prepustil dlhodobého šéfredaktora vatikánskych novín L'Osservatore Romano so 150-ročnou históriou a vymenoval nového riaditeľa pre obsah všetkých vatikánskych médií. /agentury/

X X X

Briti húfne žiadajú o írske pasy

Počet žiadostí občanov Spojeného kráľovstva o írske pasy v roku 2018 prudko narástol, keďže dátum odchodu Británie z Európskej únie sa blíži. V pondelok o tom informoval írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney.

Briti v referende v roku 2016 hlasovali za odtrhnutie sa od ostatných 27 členských krajín EÚ a medzi občanmi Spojeného kráľovstva silnejú obavy, že ich právo na prácu a život v EÚ sa obmedzí. Odchod Británie z Únie má začať platiť už 29. marca 2019.

Počet Britov žiadajúcich o pasy Írskej republiky stúpol v roku 2018 o 22 percent na 98.544, spresnil írsky minister.
„Írsky pas je cenný doklad,“ uviedol vo vyhlásení Coveney, ktorého citovala tlačová agentúra AP.

Aj ďalšie členské štáty EÚ, vrátane Nemecka, hlásili od roku 2016 nárast v počte žiadostí Britov o pasy.
Írske občianstvo môžu dostať Briti, ktorí majú írskych rodičov alebo starých rodičov, informovalo ministerstvo zahraničných vecí v Dubline. /agentury/

X X X

Palestínčan dostal 18 rokov väzenia za dobodanie Britky

Izraelský súd poslal na 18 rokov do väzenia 59-ročného Palestínčana za vraždu mladej Britky. Dobodal ju vlani v električke na smrť. Prípad nebol posudzovaný ako terorizmus, ale ako čin duševne postihnutého človeka.
Džamíl Tamímí dobodal vlani v apríli dvadsaťjedenročnú Hannah Bladonovú, keď išla v Jeruzaleme do kostola. V Izraeli bola v rámci výmenného študentského programu. Tamímí si ju vyhliadol náhodne a vo chvíli, keď Bladonová uvoľnila svoje miesto staršej žene.

„Nebol to teroristický incident, bola to hrozná vražda spáchaná duševne chorým človekom,“ povedal dnes žalobca, keď vysvetľoval, prečo nebol vynesený doživotný trest.

Podľa obhajcu Tamímí zaútočil v záchvate hnevu, ktorému prepadol, keď mu syn povedal, že by mal radšej zostať na psychiatrii, než žiť s rodinou. „Prinútilo ho to k útoku nožom v nádeji, že ho zastrelia,“ povedal Tamímího právnik.
Rodina Bladonovej považuje verdikt za príliš zhovievavý. „Z hľadiska rodiny je jedno, či to bol teroristický útok alebo jednoducho ďalšia šialená vražda. Čakali, že vrah strávi zvyšok života za mrežami,“ povedal právny zástupca príbuzných Bladonovej.

Tamímí povedal po vynesení rozsudku, že by radšej bol na mieste Bladonovej. „Nechcel som ju zabiť, neviem, ako sa to stalo,“ povedal. /agentury/

X X X

V Maroku vzniesli obvinenia z terorizmu proti 15 podozrivým z vrážd Škandinávok

Marocká prokuratúra v hlavnom meste Rabat vzniesla v nedeľu predbežné obvinenia z terorizmu proti 15 ľuďom, ktorí sú podozriví v prípade vrážd dvoch Škandinávok v pohorí Atlas. Informovala o tom tlačová agentúra AP. Marocká prokuratúra vo vyhlásení uviedla, že medzi obvineniami je aj vytvorenie gangu určeného na prípravu a spáchanie teroristických činov a plánovaná vražda. Trom z podozrivých hrozia aj ďalšie obvinenia za to, že údajne vyzývali iných ľudí na páchanie teroristických či¬nov.

Obe mladé ženy, jednu z Dánska a druhú z Nórska, našli v odľahlej oblasti Atlasu 17. decembra. Úrady označili vraždy za útok podniknutý priaznivcami extrémistickej organizácie Islamský štát (IS).

Pätnásť podozrivých poslali v nedeľu pred vyšetrovacieho sudcu, ktorý má na starosti prípady súvisiace s terorizmom. Podľa očakávania budú v nasledujúcich dňoch obvinení ďalší siedmi podozriví.

Dánskej študentke Louise Vesteragerovej Jespersenovej (24) a Nórke Maren Uelandovej (28) odrezali hlavu, dodali podľa tlačovej agentúry AFP marocké úrady.

Medzi zatknutými sa nachádza muž so španielsko-švajčiarskym pôvodom žijúci v Maroku, ktorého zadržali v sobotu 29. decembra za údajné prepojenie s niektorými z podozrivých. Podporoval „extrémistickú ideológiu“, informoval marocký ústredný vyšetrovací úrad.

Štyroch hlavných podozrivých zatkli v Marrákeši a patrili do bunky inšpirovanej ideológiou Islamského štátu. Žiaden z nich nemal kontakt s členmi IS v Sýrii alebo Iraku. Šéfom podozrivej bunky je 25-ročný pouličný predavač Abdassamad Ajjúd, dodali informáciu vyšetrovatelia. Bol identifikovaný na videu nakrútenom v týždni, v ktorom štvorica podozrivých prisahala vernosť vodcovi IS abú Bakrovi Baghdádímu.

Vraždy mladých Škandinávok otriasli Nórskom, Dánskom aj Marokom. Na ďalšom videu šíriacom sa na sociálnych sieťach je údajne zachytená vražda jednej z týchto turistiek.

Maroko, ktoré sa veľmi spolieha na príjmy z cestovného ruchu, zažilo džihádistický útok v roku 2011, keď v kaviarni na slávnom námestí Džáma al-Faná v Marrákeši vybuchla bomba a zabila 17 ľudí, prevažne európskych turistov. Pri útoku v Casablance, finančnej metropole severoafrickej krajiny, prišlo v roku 2003 o život 33 ľudí. /agentury/