iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Putin: Ak USA začnú vyvíjať rakety stredného doletu...

... urobí tak aj Rusko: Ruský prezident Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že ak Spojené štáty začnú vyvíjať rakety stredného doletu, urobí tak aj Rusko. Informovala o tom agentúra AP. Putin podľa agentúry RIA Novosti uviedol, že „ak sa Spojené štáty domnievajú, že by mali mať zbrane, ktoré sú teraz predmetom Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), Rusko to bude robiť tiež“.

Ruský prezident pripomenul, že Spojené štáty už v roku 2002 jednostranne odstúpili od Zmluvy o protiraketovej obrane, ktorá „bola jedným z pilierov medzinárodnej bezpečnosti“. Poznamenal, že sa odohralo „v tichosti“, bez vysvetlení a uvedenia dôvodov.

„Teraz sa deje to isté, ale (Američania) rozmýšľajú, na koho by svoj – podľa mňa nedomyslený – krok (rozhodnutie odstúpiť od INF) zvalili,“ vyhlásil šéf Kremľa.

Putin uviedol, že mnohé iné krajiny – „a je ich už zrejme desiatka“ – rakety stredného doletu vyrábajú, „len Rusko a Spojené štáty samy seba (v ich výrobe) obmedzili“ zmluvou INF.

Putin v tejto súvislosti vyslovil predpoklad, že podľa Američanov sa „situácia zmenila natoľko, že aj USA musia mať také zbrane“. „Aká bude naša odpoveď? Jednoduchá: potom to budeme robiť aj my,“ uzavrel Putin.

V rozhovore s novinármi Putin prišiel aj s tvrdením, že Washington rozhodol o odstúpení od INF dávno predtým, než to verejne oznámil. Objasnil, že americký Kongres ešte pred spomínaným zverejnením plánov na odstúpenie USA od INF vyčlenil financie na vývoj príslušných rakiet.

„Znamená to, že rozhodnutie bolo prijaté dávno, len v tichosti. Mysleli si, že si to nevšimneme, ale v rozpočte Pentagónu vývoj týchto striel bol. Až potom verejne oznámili, že odstupujú“ od INF, skonštatoval Putin.

Pokračoval, že „ďalším krokom bolo začal hľadať niekoho, na koho to celé zvaliť“, pričom „najjednoduchšie a najobvyklejšie pre človeka zo Západu je obviňovať Rusko“.

Stoltenberg: Rusko má ohľadom zmluvy o raketách poslednú šancu

Ruská federácia má teraz poslednú šancu vrátiť sa k overiteľnému plneniu podmienok zmluvy o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF), povedal dnes v Bruseli novinárom generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Pripomenul, že ruské porušovanie dohody skúšali spojenci s Moskvou niekoľkých rokov bez úspechu prerokovať. Aliancia sa teraz začína podľa Stoltenberga chystať aj na zmenenú bezpečnostnú situáciu, keď zmluva z roku 1987 prestane existovať.

O veci je podľa Stoltenberga NATO ďalej pripravené s Ruskom rokovať, a to ako v rámci stretnutia Rady NATO – Rusko, tak aj jednotliví spojenci pri bilaterálnych rozhovoroch. „Dávame Rusku poslednú šancu, ale zároveň začíname riešiť, aké dôsledky z rozbitia dohody vyplynú pre NATO,“ uviedol.

Spojené štáty došli k záveru, že Rusko závažným spôsobom porušuje pravidlá INF, keď od polovice minulého desaťročia vyvíjalo, testovalo a následne aj rozmiestnilo systém označovaný ako Novator 9M729 alebo SSC-8. Severoatlantická aliancia v utorok americké stanovisko jednoznačne podporila, ruský systém je podľa NATO hrozbou pre európsku bezpečnosť.

„Je trochu zvláštne, že dlhé roky popierali existenciu systému, ktorý je podľa nich úplne v súlade s podmienkami zmluvy,“ podotkol dnes Stoltenberg. Pripomenul, že spojenci vrátane USA s Ruskom skúšali o systéme roky diskutovať, Moskva však najprv popierala, že podobnou zbraňou vôbec disponuje.

Moskva odmieta ‚ultimátum‘ Spojených štátov na návrat k plneniu INF

Moskva v stredu odmietla tvrdenia Spojených štátov, že Rusko porušuje zmluvu o obmedzení jadrových zbraní stredného doletu, od ktorej Washington plánuje odstúpiť. Informovala o tom agentúra AFP.

Podľa nej hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová v stredu na brífingu v Moskve odmietla obvinenia amerického ministra zahraničných vecí Mika Pompea z utorka, keď zopakoval, že Rusko závažným spôsobom porušuje Zmluvu o obmedzení jadrových zbraní stredného doletu (INF), podpísanú Moskvou a Washingtonom v roku 1987.

Pompeo vo svojom vyhlásení zopakoval postoj americkej administratívy, ktorá tvrdí, že Rusko túto zmluvu porušuje.
Šéf americkej diplomacie dal podľa agentúry RIA Novosti Rusku 60 dní na to, aby sa „vrátilo“ k implementácii INF. Upozornil, že ak sa tak nestane, Spojené štáty pozastavia plnenie svojich záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy.
Toto vyhlásenie viacerí politici v Moskve označili za „ultimátum“ a kritizovali ho.

Poslanec Rady federácie – hornej komory ruského parlamentu – Alexej Puškov na Twitteri napísal, že americká strana prišla s týmto ultimátom preto, aby zodpovednosť za svoje odstúpenie od zmluvy INF zvalila na Rusko.

„Pompeovo ultimátum je technológiou odstúpenia USA od INF: vo Washingtone chápu, že Moskva takéto ultimátum odmietne. Potom celému svetu zvestujú, že na vine je opäť Rusko, a preto odstupujú od dohody. Im (USA) treba len zámienku. V tom je zmysel (celého) ultimáta,“ napísal Puškov.

Odstúpenie USA od INF oznámil americký prezident Donald Trump v októbri tohto roku. Ako dôvod uviedol, že Rusko túto zmluvu porušuje od roku 2014.

Moskva v reakcii na to uviedla, že Spojené štáty rozmiestňujú na pevnine – na vojenskej základni v Rumunsku a tiež v Poľsku – zariadenia schopné odpaľovať rakety typu Tomahawk, ktoré sú dohodou INF zakázané. Ruská strana tiež upriamuje pozornosť na skutočnosť, že USA vyvíjajú útočné drony a financujú výskum na vývoj okrídlených rakiet.
Rusko dostalo oficiálne oznámenie

Agentúra AP informovala, že Zacharovová na stredajšom brífingu v Moskve potvrdila, že ruský rezort diplomacie v utorok dostal od veľvyslanectva USA v Moskve oficiálne oznámenie, že ak sa Rusko k plneniu INF nevráti, americká strana po 60 dňoch pozastaví svoje záväzky vyplývajúce z INF.

Zacharovová uviedla, že v doručenom dokumente sa „opakujú neopodstatnené a ničím nepodložené obvinenia“ v súvislosti s údajným porušovaním tejto dohody ruskou stranou. Hovorkyňa upozornila, že USA opäť neposkytli žiadne dôkazy pre svoje obvinenia na adresu Ruska.

Zacharovová však vo svojom vyhlásení trvala na tom, že Rusko vždy dodržiavalo a dodržiava zmluvu INF a považuje ju za „jeden z kľúčových pilierov strategickej stability a medzinárodnej bezpečnosti“.

Ruský generál varuje pred odvetou Ruska v prípade, že USA odstúpia od INF

Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov v stredu na stretnutí s vojenskými atašé akreditovanými v Moskve varoval, že „krajiny, na ktorých území sú rozmiestnené americké rakety so stredným a krátkym doletom“, budú terčom odvetných krokov Ruska.

Ako informovala agentúra RIA Novosti, Gerasimov požiadal vojenských pridelencov, aby najvyšším predstaviteľom svojich štátov tlmočili, že „ak INF bude zničená, nenecháme to bez odpovede“.

„Vy, ako vojenskí profesionáli, musíte chápať, že nie územie USA, ale krajiny, ktoré na svojom území rozmiestnili zariadenia s raketami stredného a krátkeho doletu, budú terčom pre zásah v rámci odvetných opatrení Ruska,“ vyhlásil Gerasimov. /agentury/

X X X

Slovensko sa dostalo do roztržky s Ruskom pre vyhosteného špióna

Slovensko odmietalo vyhostiť ruských špiónov aj v marci, keď to po otrave Skripaľa robili ostatné krajiny. Vláda tak urobila až teraz.

V čase, keď predseda parlamentu Andrej Danko hostí svetoznámeho šachistu a Putinovho spojenca Anatolija Karpova, dochádza medzi Moskvou a Bratislavou k diplomatickému sporu.

V stredu po rokovaní vlády najprv premiér Peter Pellegrini oznámil, že pred dvoma týždňami Slovensko vyhostilo ruského diplomata pre špionáž. „Vykonával rozviedne aktivity voči záujmom Slovenskej republiky a NATO. Jeho pôsobenie bolo nežiaduce,“ povedal premiér.

Pôvodne naznačoval, že ohľadom ruskej reakcie zostáva pokojný. „Postupovali sme slušne v zmysle všetkých diplomatických zvyklostí. Myslím si, reakcia ruskej strany bude štandardná, lebo takéto veci sa dejú aj inde vo svete,“ povedal premiér.

O niekoľko hodín dala Moskva najavo, že aj ona vyhostí slovenského diplomata. „Ruská strana bude reagovať na neprijateľné akcie Bratislavy na základe princípu reciprocity,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.

Prekážkou bol doteraz Danko

Už vyhostenie ruského diplomata pre špionáž bola v našich pomeroch prelomová záležitosť. V diplomacii je to považované za radikálny krok, ktorý si musí štát vedieť obhájiť a protistrane ho vysvetliť.

Vláda mala pritom už niekoľko rokov čierne na bielom, že agenti ruských tajných služieb na Slovensku pôsobia. Ich aktivity sa zintenzívnili v roku, dennikN.sk

X X X

Lajčák stále nikam neodchádza, Kiska si zobral čas

V čase vyhrotenej situácie na Ukrajine by mal rezort diplomacie podľa prezidenta viesť tak skúsený diplomat, akým je Miroslav Lajčák. Minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý minulý týždeň podal demisiu prezidentovi, zatiaľ zostáva vo svojej funkcii.

Prezident Andrej Kisku stále jeho demisiu neprijal. Dnes oznámil, že si svoje rozhodnutie ešte premyslí. „Nechám priestor, aby premiér s ministrom rokovali ďalej a na svoje rozhodnutie si zoberiem ešte ďalší čas,“ uviedla hlava štátu.
Lajčák dávnejšie vyhlásil, že ak mu národná rada neodporučí cestovať do Marrákeša, ministerského kresla sa vzdá. Parlament už s Globálnym paktom OSN o migrácii nesúhlasil, dnes tak isto rozhodla aj vláda.

„Premiér ma informoval, ako rozhodla vláda. S ministrom Lajčákom mám rovnaký názor v tom, že Slovensko by sa malo osobne zúčastniť rokovaní v Marrákeši a je mi ľuto, ako vláda rozhodla,“ povedal tiež Kiska.

Premiér Peter Pellegrini ho vraj dnes opäť ubezpečil, že Lajčák má jeho plnú podporu. Aj sám Kiska si myslí, že by ministerstvo mal viesť tak skúsený diplomat ako Lajčák, a to najmä v čase vyhrotenej situácie na Ukrajine a nášho predsedníctva v OBSE.

„Prezidenta som uistil, že dnešné rozhodnutie vlády nebolo o ministrovi Lajčákovi, ale o Marrákeši. Vláda nevyslovila nedôveru ministrovi, ale nesúhlas s dokumentom, ku ktorému mala výhrady aj národná rada,“ doplnil Kisku predseda vlády.

Pellegrini ho presviedčal

Premiér Peter Pellegrini už skôr požiadal prezidenta, aby Lajčákovu demisiu neakceptoval, dekrét o odstúpení hlava štátu prijala do rúk v piatok.

Šéf kabinetu rokoval s Lajčákom v pondelok a diskutoval aj s generálnym tajomníkom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Thomasom Gremingerom. Ten vyzdvihol Lajčákovu prácu aj pri príprave predsedníctva v OBSE, ktorého sa Slovensko ujme v januári. Greminger si želá, aby slovenské predsedníctvo OBSE viedol Lajčák.

Pellegrini s Lajčákovou demisiou nesúhlasil a presviedčal ho, aby prehodnotil svoj krok. Globálny kompakt OSN o migrácii a situácia okolo neho nie je podľa Pellegriniho dôvod na to, aby rezignoval.

Lajčák rozhodnutie podať demisiu oznámil vo štvrtok v nadväznosti na prijatie parlamentného uznesenia o Globálnom kompakte OSN o migrácii.

Podľa neho má vykonať príslušné opatrenia spojené so stiahnutím Slovenska z procesu prijímania dokumentu na stretnutí vlád a vysokých predstaviteľov, ktoré sa má uskutočniť v Maroku 10. a 11. decembra. Uznesenie o kompakte z dielne SNS a Smeru poslanci vo štvrtok schválili 90 hlasmi, aktuality.sk

X X X

Z Lajčákovej demisie je aj vďaka Kiskovi fraška

Prezident už mohol rezignáciu prijať alebo odmietnuť. Ďalšie naťahovanie je nedôstojné.

Slovenská politika opäť prekonáva hranice dobrého vkusu. Miroslav Lajčák minulý týždeň podal demisiu. V skutočnosti však chce zostať ministrom. Od piatka preto dvaja z troch najvyšších ústavných činiteľov pracujú na úlohe, ako nechcenú rezignáciu upratať dostratena. Hoci na to majú dobré dôvody, celkový dojem je smutný.

Miroslav Lajčák je určite dobrý diplomat, ale netreba z neho robiť nenahraditeľnú persónu. Napríklad súčasný poradca predsedu vlády Peter Kmec je všeobecne veľmi rešpektovaný a odviedol by minimálne rovnako dobrú prácu. Vhodných adeptov je, samozrejme, viac.

Voľné tance Kisku s Pellegrinim nad touto demisiou preto nemôžeme ospravedlňovať Lajčákovými výnimočnými kvalitami. To je falošný príbeh. A je jedno, že ho tu šíri napríklad aj zástupca OBSE, ktorý urobil tlačovku o tom, ako musí Lajčák zostať, pretože Slovensko bude tejto organizácii predsedať, dennikN.sk

X X X

Sulík: Som lídrom pravice a som pripravený byť premiérom

Nikdy by som ako Robert Fico nehovoril, že Soros na jar tohto roku ovplyvňoval dianie v krajine a nikdy by mi nenapadlo ísť sa zaliečať do Ruskej dumy, ako to urobil Andrej Danko, tvrdí v rozhovore pre Aktuality.sk predseda najsilnejšej opozičnej strany SaS Richard Sulík.

Migračný pakt ste nazvali nevýhodným dokumentom. Argumentujete tým, že o tom, kto bude žiť na niečom území, by mali rozhodovať obyvatelia tohto územia. V pakte ste čítali niečo, že by o tom mal rozhodovať niekto iný?

Ten pakt je pre Slovensko nevýhodný. To je zápecníctvo, podpisovať niečo len preto, lebo sa to patrí a prišlo to z OSN. Pri každej jednej zmluve treba zvážiť, či je pre Slovensko výhodná, no a toto je nevýhodné, lebo nás to politicky zaväzuje.
Nie je to síce právny záväzok, ale politický záväzok je to veľmi silný. Tých pár dobrých vecí, ktoré sa v pakte nachádzajú, napríklad, že migranti majú byť pri vstupe registrovaní, alebo to, aby boli zjednodušené navrátenia migrantov, už riešia iné dokumenty a lepšie.

Napríklad Dublin 4, ktorý EÚ už predstavila a bude sa ňom čoskoro rokovať, to rieši precíznejšie.

V rozhovore s Richardom Sulíkom sa okrem iného dočítate: prečo SaS odmieta tzv. migračný pakt, či by mal do Marakéšu cestovať slovenský zástupca, – prečo Sulík nepovažuje Rusko za bezpečnostnú hrozbu pre SR,– či by šéf SaS zakázal konšpiračné weby, – prečo by nešiel do vlády s Dankom,– či Slovensko čaká koalícia šiestich politických strán.

Nám sa zdá, že migračný pakt hovorí v podstate to isté, čo tvrdíte aj vy. Napríklad v pakte sa hovorí o tom, že musíme vytvoriť všetky podmienky pre to, aby ľudia zo svojich krajín neodchádzali, alebo o tom, že migrácia musí byť regulovaná.
No ďakujem pekne. To znamená, že tento dokument vychádza z toho, že migrácia je fenomén, ktorý tu bude, ktorému sa nevieme ubrániť a jediné, čo môžeme robiť, je lepšie manažovať. Duch paktu je taký, že ilegálna migrácia je zlá, tak z nej spravme legálnu a potom je to v poriadku.

V pakte sa hovorí aj o ochrane hraníc.

Nepotrebujeme žiaden pakt OSN na to, aby štáty EÚ chránili schengenskú hranicu. Na to naozaj netreba žiaden pakt s nejakými pofidérnymi režimami vo svete, ktoré sa chcú zbavovať svojich občanov.

Tým, že sa k paktu neprihlásime hoci aj kriticky, nezbavujeme sa zodpovednosti za to, čo sa tu deje? Migrácia je predsa globálny problém.

Čo sa deje kde?

Vo svete. Nemáme zodpovednosť za to, čo sa deje kdekoľvek vo svete. Za to, že z Bangladéšu chcú ľudia utekať niekde inde, Slovensko má nulovú zodpovednosť.

Čiže, keď bude chcieť vyraziť 150 miliónov utečencov z Afriky a časť z nich si povie, že ich cieľovou destináciou je Slovensko, až vtedy to bude náš problém?

Úplne zbytočne to hrotíte a staviate do absurdných situácií. Bavme sa o reálnych situáciách. Keby sme sa k paktu pridali, vytvoríme očakávania migrantov asi tak, ako boli selfíčka od pani Merkelovej, ktoré tiež boli právne nezáväzné. Že my vlastne s migráciou súhlasíme, len ju musíme lepšie manažovať. No a ja s masovou migráciou nesúhlasím, a preto som proti paktu.

Čo pre nás znamená, že sa k paktu neprihlásime?

Vôbec nič.

Mal by ísť do Marakéšu nejaký slovenský zástupca?

Keďže pakt bude prijímaný aklamačne (spoločne vyjadrený súhlas, pozn red.), tak nie, nemal by tam ísť nikto.
Objavili sa názory, že by tam mohol ísť prezident Kiska.

Nemyslím si, že by to bolo správne. Aklamačné odsúhlasenie dokumentov vyzerá tak, že sa povie – máme tu takýto návrh, všetci, ktorí ste v sále, povedzte vaše pripomienky.

Zažil som to v Európskom parlamente, je to veľmi zvláštny druh hlasovania. Najlepšie je nezúčastniť sa, ale zároveň je dôležité písomnedoručiť naše výhrady.

Minister Lajčák hovorí, že ak do Marakéša nepôjdeme, bude to opäť raz o nás bez nás.

Pakt, ktorého sa nezúčastníme, je o nás bez nás. Nech je kľudne o nás bez nás, je to úplne v poriadku. Okrem toho my tam diplomatickou poštou doručíme riadne odôvodnenie, prečo sme k paktu nepristúpili.
Minulý týždeň ste vyhlásili, že Rusko nevnímate ako hrozbu.

Nie, povedal som, že v tejto dobe a pre Slovensko Rusko nepovažujem za priamu bezpečnostnú hrozbu. Bezpečnostná hrozba je v prvom rade otázka našej bezpečnosti, teda vojenský útok, politické spochybnenie našej suverenity, narúšanie územnej celistvosti.

Z tohto pohľadu Rusko nevnímam ako bezpečnostnú hrozbu pre Slovensko. Netvrdím to len ja, ale aj ďalší ľudia. Ale Rusko je významnou bezpečnostnou hrozbou pre Ukrajinu. To, že Rusko anektovalo Krym, je v jasnom rozpore s medzinárodným právom, a to rozhodne netreba bagatelizovať.

Slovensko má patriť na Západ a v tom mám úplne jasne. Ale myslím, že je správne pomenovať veci precízne. Myslím si, že Rusko je politickou hrozbou, ale ako priamu bezpečnostnú hrozbu ho pre Slovensko v tejto dobe nevidím.
Premiér Pellegrini oznámil, že Slovensko vyhostilo ruského diplomata, ktorý vykonával rozviedne aktivity voči záujmom Slovenskej republiky. Ani to váš názor na Rusko nezmenilo?

Ak na Slovensku niekto porušuje platné pravidlá, napríklad vykonáva rozviedne aktivity, treba ho bez pardonu vyhostiť.
Mimochodom, prekvapuje ma, že na našom území tolerujeme pobočku ruských Nočných Vlkov v akejsi polovojenskej základni. Ako premiér by som bol v tejto veci rozhodnejší.

Bezpečností analytici poukazujú na to, že Rusko vedie proti západným štátom hybridnú vojnu, máme tu množstvo konšpiračných webov, ktoré môžu byť platené z Ruska, máme tu internetových trolov, kybernetické útoky…

Hlavnespravy.sk, ktoré sú v podozrení, že sú platené Ruskom, to pre mňa osobne nie je žiadna hrozba. Sloboda slova je významnejšia ako to, či ich platia Rusi. Môžeme sa rozprávať o tom, či je to zlé alebo dobré a či sa nám to páči alebo nie, ale toto vnímať ako bezpečnostnú hrozbu…

Pojem bezpečnostná hrozba by mal byť vyhradený pre to, keď je naozaj narušená naša bezpečnosť, resp. územná celistvosť. Konšpiračné weby treba demaskovať, ale nie je riešením ich zakazovať, pokiaľ neporušujú zákon. Nezabúdajme na slobodu slova.

S takýmito výrokmi ste mimochodom uspeli aj na spomínaných konšpiračných weboch, ktoré sa vašich slov o Rusku hneď chytili.

Viete čo, nezáleží mi na tom. Sloboda slova, myslenia a konania je pre mňa dôležitejšia.

Sú tu však nejaké fakty, na ktoré by sme nemali zabúdať. Putinovo Rusko investuje peniaze v rámci EÚ, ktorej súčasťou je aj Slovensko, do organizácií či konšpiračných médií, ktoré dezinformujú a šíria hoaxy. Nie je toto hrozba pre demokraciu? Nemôže Rusko týmto sledovať svoje geopolitické záujmy a možno aj rozpad EÚ?

Rusko, samozrejme, svoje geopolitické záujmy sleduje. Nevylúčil by som ani, že mu môže ísť o rozpad EÚ, avšak neviem, v čom by im to pomohlo.

Aj George Soros ovplyvňuje cez svoje nadácie verejnú mienku, ale bol by som posledný, kto by za toto Sorosa odsudzoval. Dobre, on si hovorí svoje, ľudia si hovoria svoje. Opakujem, nepodceňujme hodnotu slobody slova.
Tak, ako by ma nikdy nenapadlo odsudzovať Sorosa za to, že ovplyvňuje verejnú mienku, lebo on si myslí, že potrebujeme menej kritikov EÚ, tak isto by som hneď nezakazoval konšpiračné weby.

Dobre, ale vidíte rozdiel medzi tým, čo sleduje Soros a akým spôsobom to robí, a tým, čo sleduje Kremeľ a akým spôsobom sa to snaží dosiahnuť? Vy dávate Putina a Sorosa na jednu úroveň, my si myslíme, že je tam diametrálny rozdiel.

Každý má svoje motívy. Nehovorím, že všetky motívy sú rovnako dobré, niekto má vznešenejšie, niekto menej, niekto vôbec. Veľmi vznešený motív napríklad môže byť, že máme robiť migrantov šťastnými.

Martin Poliačik tento motív má, on si myslí, že je to vznešené a veľmi ľudské, ale pre našu krajinu to vnímam ako hrozbu, keby k nám malo prísť niekoľko desaťtisíc migrantov. Už sme veľmi blízko cenzúre. Kto rozhodne, ktorý názor je správny, ktorá motivácia je tá dobrá?

Zriadime teda úrad pre rozhodovanie o vznešených motiváciách? Je oveľa lepšie nechať hovoriť úplne všetkých a nech si ľudia spravia názor. Ja nehovorím, že Rusi sú fajn, Rusko nepokladám za slobodnú krajinu, rozhodne nie som rusofil.
Nikdy som nepovedal, že Slovensko by nemalo byť v EÚ alebo v NATO, práve naopak, členstvo je našim kľúčovým záujmom.

Keď už bola reč o Sorosovi, ako na vás pôsobili výroky Roberta Fica z marca tohto roku, keď naznačoval, že dianie na Slovensku ovplyvňuje práve Soros.

Vnímal som ich ako pomätené. Bolo to rovnako čudné, ako keď povedal, že bude monitorovať každého jedného moslima. Keby to povedal obyčajný človek, bolo by to len smiešne, ale keďže to hovoril premiér krajiny, bola to hanba.
Ja by som to takto nikdy nepovedal. Rovnako ako by mi nikdy nenapadlo ísť sa zaliečať do Ruskej dumy ako Andrej Danko.

Dlhodobo o sebe tvrdíte, že nie ste euroskeptik.

Nie som. Som eurorealista.

Keď ste v europarlamente odchádzali od liberálov do frakcie európskych konzervatívcov a reformistov, tak ste povedali, že európski liberáli sú už skôr socialisti a že najbližšie politické názory máte s predstaviteľmi nemeckej AfD (Alternatíva pre Nemecko, nem. Alternative für Deutschland, pozn. red.). V programe má táto strana veci ako vystúpenie Nemecka z eurozóny a dokonca aj z EÚ či úplné rušenie EÚ.

V ktorom roku to bolo?

2014.

Vtedy bol šéf AfD Bernd Lucke, renomovaný a rešpektovaný ekonóm. Bohužiaľ, tá strana sa za štyri roky zmenila. Dnes je pre mňa AfD nevoliteľná, odmietam pozvania rečniť na ich predvolebných mítingoch, pretože tam majú ľudí, ktorí sú úplne za čiarou. Ale v tej dobe to tak nebolo.

Prednedávnom ste oznámili, že už nebudete kandidovať za poslanca europarlamentu. Chcete byť premiérom?
Idem sa plne venovať parlamentným voľbách s cieľom ich vyhrať a z toho, samozrejme, vychádza aj to. Áno, cítim sa byť pripravený byť premiérom.

Máte ambíciu poraziť Smeru?

Áno, máme.

Kto je váš volič?

Podľa prieskumov je to človek, ktorý býva v meste, mierne viac muž ako žena, má stredoškolské a vyššie vzdelanie a pracuje. Zo skúseností zo stretnutí s ľuďmi po celom Slovensku vidím, že sú to najmä ľudia, ktorí chcú zmenu, ktorí vidia, že vo vláde treba odborníkov a nie hochštaplerov a že bez poriadnych reforiem to nepôjde.

Slovákom už dávno nestačia medové motúzy a sľuby, majú ich dosť. Majú plné zuby Fica a sú pripravení na nové vedenie krajiny.

A je prozápadne orientovaný?

Áno, je.

V minulých voľbách boli veľkou témou migranti. Bude tomu tak aj pred ďalšími voľbami?

To ešte uvidíme, našou veľkou témou je ľuďom vysvetľovať, že ak chcú zmenu, bez SaS to nepôjde. Že my sme strana, ktorá je vyzretá, má odhodlanie, má ľudí, program a zázemie.

Ľudia budú mať na výber. Buď chcú experimentovať alebo chcú nahradiť Smer. My im budeme hovoriť, že sme spôsobilí prevziať zodpovednosť za Slovensko.

Kto sú vaši najväčší politickí rivali?

Prakticky všetky opozičné strany, každá v niečom inom. Ale veď vy veľmi dobre poznáte politický trh.

Viete si predstaviť vládu s Kollárom, Matovičom, Dankom?

S Dankom určite nie, to sme viackrát oficiálne povedali. SNS má pri rozkrádaní rýchlejší nástup ako kedysi Smer. To je vylúčené rovnako, ako sme vylúčili Smer a ĽSNS.

Je možné, že Slovensko čaká koalícia piatich, šiestich strán?

Nemá zmysel si to veľmi predstavovať. Dynamika rozhodovania je nepodchytiteľná prieskumom. Okrem toho dva týždne pred voľbami je aj tak zakázané zverejňovať prieskumy. Pozrite si prieskumy z roku 2016.

V nich sme mali mať 6 percent a Procházka 12, výsledok bol presne opačný. Pocitovo hovorím, že si nemyslím, že tých strán tam bude tak veľa. Prieskumy naozaj netreba preceňovať.
Iveta Radičová v rozhovore pre nás povedala, že ste jej ponúkali SaS.

A vraj to malo byť v minulom roku. Nie je to pravda. Ivetu Radičovú som od volieb 2016 nevidel. A myslím, že tým to končí a nebudem sa k tejto téme vracať.

Na záver taká tradičná otázka. Cítite sa byť lídrom pravice?

Som predsedom najväčšej opozičnej strany, tak táto funkcia je tak nejako blízko mne. Keď chcete vyhrať voľby, aj tak vám to veľmi nepomôže. Ale áno, som lídrom pravice, aktuality.sk

X X X

Savčenková začala protestnú hladovku

Bývalá ukrajinská vojačka a poslankyňa parlamentu Nadija Savčenková, ktorá je od marca vo väzení pre obvinenie z plánovania prevratu a teroristického útoku na ukrajinský parlament, v stredu oznámila, že začala držať protestnú hladovku.

Savčenková sa označila za politickú väzenkyňu a uviedla, že hladovkou chce protestovať proti vydieraniu a tlaku zo strany vyšetrovateľov.

Savčenková je vo väzbe od 23. marca. Deň predtým ju parlament zbavil poslaneckej imunity a vydal na trestné stíhanie v súvislosti s obvinením z plánovania prevratu a teroristického útoku na Ukrajine. V prípade, že ju súd uzná za vinnú, hrozí jej trest väzenia od piatich rokov po doživotie.

Je za tým Porošenko?

Savčenková obvinenia odmieta a tvrdí, že ide o pokus vlády ukrajinského prezidenta Petra Porošenka zbaviť sa jej ako politickej rivalky pred nadchádzajúcimi marcovými prezidentskými voľbami.
Savčenková bola v minulosti ukrajinskou národnou ikonou po tom, ako bola väznená takmer dva roky v Rusku v súvislosti s usmrtením dvoch novinárov na východe Ukrajiny.

V roku 2014 ju zajali počas bojov proti Kremľom podporovaným separatistom v Donbase. Strávila takmer dva roky vo vyšetrovacej väzbe v Rusku a na jar 2016 bola odsúdená na 22 rokov odňatia slobody za podiel na smrti dvojice ruských novinárov a z protizákonného prekročenia hraníc Ruskej federácie. V máji 2016 jej ruský prezident Vladimir Putin udelil milosť a mohla sa tak vrátiť na Ukrajinu. Umožnila to výmena za dvoch Rusov odsúdených na Ukrajine.

O odpočúvaní vedela

Savčenková sa prakticky okamžite po návrate začala angažovať v politike ako poslankyňa za stranu Vlasť. Jej pôsobenie na politickej scéne sprevádzajú kontroverzné vyhlásenia a činy. Savčenkovej tajná návšteva a rokovania v Donbase mali za následok jej vylúčenie z frakcie strany Vlasť. Bola vylúčená aj z ukrajinskej delegácie v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy. Vlani oznámila založenie vlastnej politickej strany a plán kandidovať za prezidentku.

Savčenková zažalovala ukrajinský parlament

Na jar tohto roku ju však generálny prokurátor Jurij Lucenko obvinil z prípravy útoku na parlament s použitím ručných granátov a automatických zbraní. Tvrdil, že Savčenková sa spriahla s Moskvou podporovanými povstalcami na východe Ukrajiny v snahe vykonať „teroristický puč v záujme ukrajinských nepriateľov“. Obvinenie podložil nahrávkami z odpočúvania, na ktorých Savčenková hovorí o pašovaní zbraní z východu.

Samotná poslankyňa uviedla, že o odpočúvaní vedela a práve preto rozprávala o takýchto útokoch. Touto „surrealistickou politickou provokáciou“ chcela podľa vlastných slov zosmiešniť ukrajinskú vládu, ktorú obvinila, že v očiach verejnosti zlyhala. /agentury/