iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

V Katoviciach 24. konferencia OSN o klimatickej zmene

Za účasti 30.000 delegátov z takmer 200 krajín sa v nedeľu v poľskom baníckom meste Katovice začala 24. konferencia OSN o klimatickej zmene (COP 24), ktorá je zameraná na dopracovanie súboru pravidiel pre realizáciu parížskej klimatickej dohody z roku 2015. Schôdzka potrvá do 14 decembra, informovali svetové agentúry.

Tento rok konferencii predsedá Poľsko. Jeho vláda chce upozorniť účastníkov konferencie na tri kľúčové otázky. Prvou sú nové technológie šetrné k životnému prostrediu, ktoré by sa dali využiť na rozvoj miest a zabránenie znečisteniu ovzdušia.

Ďalšou dôležitou otázkou je poukázať na to, že všetky zmeny by sa mali vykonať s prihliadnutím na záujmy obyvateľov prostredníctvom spravodlivej transformácie regiónov a priemyselných odvetví. Treťou prioritou je multifunkčná a stabilná správa lesov.
Organizátori konferencie dúfajú, že sa podarí prijať balík opatrení na realizáciu záverov parížskej dohody a schváliť plán financovania opatrení na ochranu životného prostredia.

Predsedovia predchádzajúcich klimatických konferencií OSN vydali v tejto súvislosti spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú účastnícke štáty, aby podnikli rozhodné kroky na riešenie naliehavých hrozieb. „Vplyv zmeny klímy je čoraz ťažšie ignorovať. Požadujeme hlboké zmeny našich ekonomík a spoločností,“ píše sa vyhlásení, ktorého má k dispozícii agentúra AFP.

Lídri skupiny G20 v sobotu prijali na summite v Buenos Aires záverečnú deklaráciu, v ktorej označili parížsku klimatickú dohodu za „nezvratnú“. USA však na summite zopakovali svoje rozhodnutie odstúpiť od dohody, takže ani výraznejší pokrok v Katoviciach nemusí stačiť na to, aby sa zabránilo nekontrolovateľnému globálnemu otepľovaniu, ktoré predpovedajú mnohé vedecké prognózy, konštatuje AFP.

Desaťtisíce ľudí podporili v Bruseli boj proti klimatickej zmene
.
Najmenej 65.000 ľudí sa v nedeľu zúčastnilo na pochode ulicami Bruselu, aby vyjadrili podporu opatreniam na boj proti globálnej klimatickej zmene. Informovala o tom agentúra AP.

Desaťtisíce ľudí sa napriek dažďu a vetru zišli pri budovách európskych inštitúcií v centre Bruselu. Podľa polície sa tento najväčší protest v dejinách Belgicka venovaný otázke klímy zaobišiel bez výtržností.

Na demonštráciu prišlo množstvo aktivistov i rodičov s deťmi, ktorí vyzývali svetových politikov, aby zintenzívnili boj proti zmenám podnebia.

„Politici, kde ste? Máte byť s nami, s ľuďmi. Nijaká planéta B neexistuje!“ povedal do megafónu Evert Nicolai z organizácie Oxfam, ktorého citovala agentúra AFP.

Pochod zavŕšili prejavy a vystúpenia v historickom parku Cinquantenaire v blízkosti inštitúcií EÚ.

V súvislosti s touto protestnou akciou bola v nedeľu bruselská verejná doprava zadarmo a belgické železnice ponúkali cestujúcim zľavnené lístky. /agentury/

X X X

Desaťtisíce ľudí podporili boj proti klimatickej zmene v Brusel

Najmenej 65 000 ľudí sa v nedeľu zúčastnilo na pochode ulicami Bruselu, aby vyjadrili podporu opatreniam na boj proti globálnej klimatickej zmene. Informovala o tom agentúra AP. Pochod sa konal v deň, keď v poľskom meste Katovice začala 24. konferencia OSN o klimatickej zmene (COP 24), ktorá je zameraná na dopracovanie súboru pravidiel pre realizáciu parížskej dohody z roku 2015.

Desaťtisíce ľudí sa napriek dažďu a vetru zišli pri budovách európskych inštitúcií v centre Bruselu. Podľa polície sa tento najväčší protest v dejinách Belgicka venovaný otázke klímy zaobišiel bez výtržností.

Na demonštráciu prišlo množstvo aktivistov i rodičov s deťmi, ktorí vyzývali svetových politikov, aby zintenzívnili boj proti zmenám podnebia.

„Politici, kde ste? Máte byť s nami, s ľuďmi. Nijaká planéta B neexistuje!" povedal do megafónu Evert Nicolai z organizácie Oxfam, ktorého citovala agentúra AFP.

Pochod zavŕšili prejavy a vystúpenia v historickom parku Cinquantenaire v blízkosti inštitúcií EÚ.

V súvislosti s touto protestnou akciou bola v nedeľu bruselská verejná doprava zadarmo a belgické železnice ponúkali cestujúcim zľavnené lístky.

Organizátori konferencie COP 24 v poľských Katoviciach dúfajú, že sa podarí prijať balík opatrení na realizáciu záverov parížskej klimatickej dohody a schváliť plán financovania opatrení na ochranu životného prostredia. Schôdzka, na ktorej sa zúčastňujú zástupcovia zhruba 200 krajín sveta, potrvá do 14. decembra.

X X X

Ako Kuciak odhalil kšefty oligarchu Výboha. Úryvok z knihy Umlčaní

S prvými kauzami, ktoré odkryl investigatívny tím Aktuality. sk, prišli aj prvé žaloby. No nie pre články Jana Kuciaka, ktorý ohrozoval najvyššie vládne kruhy, ale pre texty Veroniky Šmiralovej, ktorá dostala tip na primátora Martina Andreja Hrnčiara.

Kniha Umlčaní je príbehom Jána a Martiny. Cez autentické výpovede rodiny, priateľov, učiteľov a kolegov skladá pôsobivú mozaiku dvoch mladých životov, ktoré vo veku 27 rokov umlčala ruka nájomného vraha. Na základe rozhovorov s dôveryhodnými zdrojmi mapuje osudnú februárovú noc aj priebeh vyšetrovania. Na 300-stranovom portréte Jána a Martiny sa podieľalo 15 novinárov z redakcie Aktuality.sk. Knihu si môžete objednať na našom špeciálnom webe.

Veronika vo februári 2016 zistila, že mesto predalo firme tohto politika lukratívne parcely v centre trikrát lacnejšie, ako boli vtedy trhové ceny. V Martine a okolí sa darilo aj ľuďom primátora Hrnčiara. Jeho brat budoval kanalizáciu s Váhostavom oligarchu Juraja Širokého. Hrnčiarov známy zase dodával kamerové systémy pre mestskú políciu. Jeho firma bola pritom trikrát v súťaži sama.

Politik, ktorý si roky budoval kariéru na slogane transparentnosti, to vnímal ako vážny útok na vlastnú dôveryhodnosť. Tým viac, že Hrnčiar bol v tom čase aj podpredsedom strany Sieť a kandidátom na poslanca parlamentu. Jeho kauzy vyšli krátko pred voľbami 2016, čo považoval za účelové, hoci to bola len zhoda okolností.

Aktuality.sk nerobili investigatívu podľa volebných cyklov alebo želaní politikov. Každý prípad publikovali vtedy, keď bol dokončený a mali istotu, že disponujú nepriestrelnými dôkazmi. Nahnevaný Hrnčiar si však nedal povedať a niekoľko dní bombardoval telefonátmi Petra Bárdyho.

Starší novinári sú už zocelení, ale Veronika nebrala Hrnčiarovu žalobu na ľahkú váhu. Bol to jej prvý súdny spor, takže bola nervózna. Istý čas vôbec nemala chuť púšťať sa do nových tém. Peter Bárdy a Marek Vagovič si z nej trochu uťahovali. „Budemti nosiť do cely koláče,“ snažil sa Peter odľahčiť situáciu.

„Začni robiť kliky, aby si to tam vydržala,“ radil jej Marek. Časom však pochopili, že to nie je práve najvhodnejší spôsob, ako motivovať mladú investigatívnu novinárku k práci na ďalších kauzách. Zobrali si k srdcu aj priateľské upozornenie Jana Kuciaka. „Nestrašte ju,“ dohováral im.

Jano si z potenciálnych žalôb ťažkú hlavu nerobil. Bol si istý, že ich argumentačne ustojí, hoci niektoré slovenské súdy rozhodujú v rozpore s faktami aj elementárnou logikou. A niekedy sú aj dobre motivované. Lenže Jano nemal s ich verdiktmi v sporoch na ochranu osobnosti žiadne skúsenosti, takže sa zbytočne nestresoval.

Každý náznak korupčnej kauzy, ktorý sa ocitol v jeho zornom poli, ho nakopol k aktivite. Bol ako horolezec, ktorý chce zdolať najvyššie štíty sveta. Postupne, krok za krokom. Nikam sa neponáhľal, bol trpezlivý, zodpovedný a opatrný. Uvedomoval si, že sa pohybuje na hrane.

V čase, keď sa Veronika naťahovala s Hrnčiarom, už mal Jano rozpracovanú ďalšiu kauzu. Miliónové kšefty Ficovho priateľa, oligarchu Miroslava Výboha na ministerstve obrany. Na téme spolupracoval so Zuzanou Petkovou z týždenníka Trend.

„Pred voľbami 2016 sme sa s Janom stretli s jedným informátorom v hoteli Bratislava. Kontakt nám sprostredkovala Nadácia Zastavme korupciu,“ hovorí Petková. Spomínaný človek pôsobil v rezorte obrany. „Odovzdal nám množstvo dokumentov, ako firma Willing zarábala na ministerstve. Mal však veľký strach, nechcel nám povedať ani to, na akej pozícii pracoval.“

Náročnosť témy spočívala podľa Petkovej aj v tom, že sa týkala nákupov špeciálnej vojenskej techniky, o ktorej majú prehľad ľudia z fachu. Nie však laici bez skúseností v armáde. „Navyše to bolo krátko pred voľbami a zdroj nám odmietol prezradiť svoje meno. Neboli sme si preto istí, či nás nechce niekto skompromitovať podhodenými, nepravdivými informáciami, keďže sme často písali kriticky o Ficovej vláde.“

Problém bol aj v tom, že išlo o utajené zmluvy, ktoré nebolo možné overiť z verejných zdrojov. „Museli sme to prácne overovať cez faktúry, ktoré sme našli na internete. Oslovili sme aj konkurenčné firmy, či vedia o spomínaných zákazkách pre Willing,“ vysvetľuje Petková.

Keď si Marek študoval dokumenty, ktoré Jano priniesol do redakcie, takmer mu praskla hlava. Patril síce ku generácii, ktorá musela absolvovať povinnú vojenskú službu, technické detaily zmlúv medzi Výbohovou firmou a ministerstvom obrany však boli preňho španielskou dedinou.

Pre istotu zavolal svojmu zdroju z prostredia vojenských tajných služieb a požiadal ho o pomoc. „Nepoznáš niekoho, kto by nás trochu zorientoval, aby sme neurobili chybu?“ spýtal sa informátora, ktorému dôveroval. O niekoľko dní ich spolu s Janom vyzdvihol autom pred redakciou Aktuality.sk. Očami si premeral okolie a vyrazili nevedno kam.

Odviezol ich na okraj Bratislavy, kde niekoľko minút krúžil uličkami a potom zaparkoval pred istou budovou. „Prečo sme neodbočili skôr? Zbytočne sme sa tu motali a strácali čas,“ zašomral Marek. „Pre istotu, keby nás niekto sledoval,“ povedal a zaviedol ich s Janom do kancelárie svojho známeho.

Ten novinárom asi hodinu vysvetľoval, v čom je problém kontraktov Willingu, ktoré komponenty sú predražené a podobne. Jano sedel v rohu miestnosti a všetko si zapisoval. „Rozumel si, čo hovoril?“ spýtal sa ho Marek, keď odchádzali. „Nie všetkému, ale poradíme si,“ usmial sa Jano, otvoril počítač a pustil sa do štúdia armádnych webov.

Informácie o utajených vojenských kontraktoch, ktoré boli predražené, začala v lete 2018 preverovať polícia. Na protikorupčnú jednotku Národnej kriminálnej agentúry sa totiž obrátil Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Dôvodom boli podozrenia z „nezákonného obchádzania zákona o verejnom obstarávaní zo strany predstaviteľov ministerstva s možnou trestnoprávnou zodpovednosťou“.

NKÚ vyhodnotil zistenia, ktoré zverejnili novinári Kuciak a Petková, za natoľko závažné a preukázané, že ich ani nezačal preverovať, keďže „kontrola úradu by ich mohla len potvrdiť“. Ani zďaleka to nebolo prvýkrát, keď Jano suploval prácu polície.

Knihu Umlčaní: Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej si môžete objednať na našom špeciálnom webe.

Na oligarchu Výboha narazil aj pri iných témach. Najväčšou bola kauza Panama Papers, ktorá vypukla v apríli 2016. Medzinárodný škandál, na ktorého odhalení spolupracovali stovky investigatívnych novinárov, bol výzvou aj pre slovenské médiá. Nič významnejšie tu dovtedy nebolo.

Podstatou kauzy bol únik informácií z panamskej právnej kancelárie Mossack Fonseca, ktorá zakladala a spravovala schránkové firmy. Niektoré z jej klientov chceli takto utajiť skutočných vlastníkov, ďalšie sa vyhýbali plateniu daní alebo „prali“ špinavé peniaze. Do prípadu boli zapletení svetoví politici, finančníci aj športovci.

V Česku sa téme venovala novinárka Pavla Holcová, ktorá už mala skúsenosti z rôznych zahraničných projektov. Keďže bolo vysoko pravdepodobné, že sa škandál týka aj Slovenska, oslovila na spoluprácu Aktuality.sk. Marek s Janom následne kontaktovali ďalších novinárov a za pár dní vznikol spoločný tím.

Do projektu sa zapojilo sedem médií – Aktuality.sk, týždenník Trend, denník SME, Denník N, Hospodárske noviny, RTVS a televízia Markíza. Pavla potom vytvorila súbor, do ktorého „naliala“ tisícky dokumentov. Dohodli sa prístupové heslá aj šifrovaný spôsob komunikácie, aby tímu nikto nevidel na prsty.

Dnes už možno zverejniť, že sa tím pri názve hesla inšpiroval citátom zo spisu Gorila, ktorý mal vysloviť Jaroslav Haščák z finančnej skupiny Penta: „Volič je hovno.“ Pri iných kauzách si Pavla s Janom vybrali názov jednej pesničky od kapely Slobodná Európa: „Analýza dokázala hovno.“

Keď svetové médiá zverejnili prvé informácie o Panama Papers, Jano okamžite volal Pavle, že príde do Prahy. „Dorazil už na druhý deň, takmer nič si so sebou nezobral. Nemal peniaze ani zubnú kefku, ktorú mu kúpila moja kolegyňa Eva Kubániová. Sedeli sme u nás doma v obývačke a študovali dokumenty. Nikam sme nechodili, objednávali sme si pizzu.“

Aj u Kuciakovcov bola kauza Panama Papers témou číslo jeden. „Pamätám sa, aký bol nadšený zo stretnutia s Pavlou.
Obdivoval ju, tešil sa na veľkú tému, stále o tom hovoril. Vôbec som nechápala, o čo ide, prečo je kauza Panama Papers pre Slovensko dôležitá. Keď som to Jankovi povedala, trpezlivo začal vysvetľovať. Záležalo mu na tom, aby sme nezatvárali oči pred realitou a porušovaním zákona,“ spomína Janova sestra Mária.

„U nás v dedine vedeli o jeho článkoch najviac policajti. Keď prišiel na víkend domov, vždy s nimi rozoberal témy podvodov, o ktorých písal,“ hovorí brat Jojo.

V kauze Panama Papers skúmal Jano listiny v anglickom aj španielskom jazyku, z ktorého neovládal ani slovo. Pomáhal si prekladačmi na internete, jeho texty kontrolovala aj Pavla. Čítal tiež články na zahraničných weboch. Cez Slovensko totiž otáčali peniaze – v spolupráci s právnikmi z Mossack Fonseca – aj Holanďania, Mexičania či Ekvádorci.

Jano chodil na každé stretnutie tímu perfektne pripravený, čo oceňovala aj konkurencia. „To, čo získal svojou šikovnosťou, dal všetkým novinárom, ktorí sa snažili ísť do hĺbky,“ hovor. Ján Kováč z týždenníka Trend. „Keďže mal všetko podrobne prelúskané, stačilo ho len počúvať a hneď boli všetci v obraze,“ dodáva s úsmevom novinárka Petková.

V kauze Panama Papers veľmi pomohol aj Veronike Šmiralovej z investigatívneho tímu Aktuality.sk. „V porovnaní so mnou sa v zahraničných databázach pohyboval ako ryba vo vode,“ tvrdí Veronika. Dokumenty, ktoré Jano potreboval ako podklady k článkom, často hradil z vlastného, hoci ako elév nemal vysoký plat.

Týkalo sa to napríklad informácií z cyperskej zbierky listín. „Raz sa suma za materiály, ktoré si objednal, vyšplhala na vyše dvesto eur. Netrval však na tom, aby mu firma vyplatila všetky peniaze,“ hovorí Veronika.

Pokiaľ ide o Panama Papers, kľúčové odhalenia boli tri. Prvé súviselo s Privatbankou pod vplyvom Penty, cez ktorú mali prelievať milióny eur (dolárov) zahraniční klienti Mossack Fonseca. Druhé zistenie spočívalo v tom, že z peňazí poisťovne Dôvera, ktorá bola spájaná aj s oligarchom Širokým, sa plánovala postaviť vila na Bahamách.

Tretím odhalením bola informácia, že oligarcha Výboh môže vlastniť – cez schránkové firmy na Seycheloch – akcie luxusného hotela DoubleTree by Hilton. Na prvých dvoch prípadoch výrazne spolupracoval Jano Kuciak, tretí bol jeho exkluzivitou. O Výbohovi tiež zistil, že vlastní cyperskú schránku s majetkom 15 miliónov eur.

Jano bol vtedy prekvapený, že oligarcha odpovedá na jeho otázky. Dlhé roky sa totiž Výboh, ale aj Široký, Poór či Brhel vyhýbali komunikácii s novinármi. Hoci ich spôsob podnikania vzbudzoval pochybnosti, nikomu nič nevysvetľovali. Doba sa však zmenila, takže museli upraviť stratégiu a aspoň čiastočne odkryť karty.

Výboh sa síce s Janom hral tak trochu na skrývačku – neodpovedal na všetko, respektíve len veľmi pomaly „púšťal perie“. Neodbytný Kuciak mu poslal aj doplňujúce otázky, aby z neho vydoloval aspoň ako tak uspokojivé odpovede. Prišli. „Si frajer, berie ťa vážne,“ povedal Janovi s hrdosťou Marek Vagovič, aktualita.sk

X X X

Väčšina Talianov chce pri rozpočte, aby vláda urobila ústupky Bruselu

Viac ako tretina Talianov hodnotí vládny plán rozpočtových výdavkov na budúci rok negatívne. A 60 % chce, aby Rím urobil ústupky a zmiernil svoj tón v spore s Európskou úniou (EÚ) kvôli porušeniu rozpočtových pravidiel bloku. Ukázal to prieskum výskumného ústavu Ipsos, ktorý v sobotu zverejnili noviny Corriere della Sera.

Brusel a Rím vedú už mesiac spor o návrh rozpočtu Talianska na rok 2019, ktorý počíta so zvýšením deficitu v dôsledku veľkých výdavkov. Tie zahŕňajú aj daňové škrty.

Taliansky návrh počíta s deficitom na úrovni 2,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je trojnásobne viac, než plánovala predchádzajúca vláda a v rozpore s fiškálnymi pravidlami eurozóny. Európska komisia v októbri tento návrh zamietla a vyzvala Rím, aby ho upravil.

Ale predstavitelia talianskej vlády si do značnej miery stoja za svojimi plánmi a argumentujú, že vyššie výdavky zároveň podporia rast hospodárstva.

Komisia 21. novembra odmietla tieto argumenty a urobila prvý krok k disciplinárnemu konaniu proti Taliansku. Podľa viac ako 40 % opýtaných Talianov je nepravdepodobné, že sporný plán výdavkov bude mať pozitívny vplyv na ekonomickú situáciu krajiny.

Taliansko patrí medzi najpomalšie rastúce a zároveň najzadlženejšie štáty eurozóny. Jeho verejný dlh je vyšší ako 130 % HDP, čo je viac ako dvojnásobok povolenej úrovne 60 % a druhý najvyšší dlh po Grécku. /agentury/

X X X

Trump chtěl dát Putinovi darem byt za miliardu, tvrdí jeho bývalý právník

Bývalý Trumpův právník Michael Cohen včera před soudem přiznal, že lhal, aby zakryl Trumpovy obchodní aktivity s Ruskem. Trump měl před volbami v plánu postavit v Moskvě luxusní mrakodrap a podarovat jedním z bytů i prezidenta Vladimira Putina.

Slavná Trump Tower v New Yorku mohla mít další přepychovou sestru, a to přímo v centru ruské metropole. Aby se dobře prodávala a drahé byty v ní si koupili i další ruští boháči, měl ten největší penthouse (luxusní byt), dostat ruský prezident Vladimír Putin. Z projektu nakonec sešlo, a tak Putin dárek za padesát milionů dolarů, tedy v přepočtu více než miliardu korun, od Trumpa nedostal. Vyplývá to ze zjištění amerického serveru Buzzfeed, jehož závěry potvrdila i další americká média.

Den, kdy Trump a jeho tým přestal o moskevské Trump Tower uvažovat, byl včera předmětem nečekané výpovědi jednoho z těch, kdo ho měl tehdy na starosti. „Když jsem uvedl, že z projektu Trump Tower Moscow sešlo v lednu 2016, nebyla to pravda. Jednání pokračovala až do června 2016,“ přiznal se Trumpův dlouholetý právník Michael Cohen ke lži před newyorským soudem.

Cohen, který dvanáct let pracoval po Trumpově boku jako jeho „muž pro všechno“, se nedávno rozhodl začít spolupracovat s komisí vyšetřovatele Roberta Muellera. Jeho výpověď, kterou Mueller v prohlášení označil za věrohodnou, je zlomová proto, že může pomoct odhalit, zda Trump byl (nebo stále je) v konfliktu zájmů. V té době už byl totiž jedním z kandidátů na prezidenta Spojených států. Do okamžiku, kdy ho Republikánská strana vybrala jako svého jediného oficálního kandidáta, dennikN.sk

X X X

Po převzetí oligarchou se obsah médií dramaticky změní. Situace v Česku je extrémně špatná, říká analytik

Média ve východní Evropě se dostávají do rukou oligarchů, novináři ve velkém opouštějí profesi. Marius Dragomir byl jedním z nich. Svou kariéru započal před čtvrt stoletím v rodném Rumunsku, dnes evropskou mediální scénu sleduje z pozice ředitele Centra pro média, data a společnost při Středoevropské univerzitě v Budapešti. To, čím v posledních letech prochází Česko, pozoruje v celém bývalém východním bloku.

Řada českých vydavatelských domů v posledních letech změnila majitele. Dochází k převzetí médií i v dalších částech Evropy a jak se to děje?

K převzetí médií dochází zejména ve střední a východní Evropě a ta tendence roste. Přitom nejde o dlouhodobý trend, začalo to někdy v roce 2009. Příkladem je třeba Zdeněk Bakala v České republice, což nemusí být nutně špatný vlastník, ale on tento proces odstartoval. Pak to ustalo kvůli finanční krizi a někdy kolem roku 2014 se tato tendence rozjela naplno. Takže mluvíme o pěti až deseti letech. Podobné zprávy teď přicházejí ze všech stran, ať už jde o Slovensko, Českou republiku či Maďarsko.

V Maďarsku bylo ovládnutí médií vysloveně politicky motivované, protože v roce 2010 se strana Fidezs dostala k moci a celý ten proces spustila.

Dá se zmocnit veřejnoprávního média? Jak se to dělá?

Ovládnout veřejnoprávní média je velice snadné. Jednou z možností je, že strany dosadí své lidi do vedení – to je proveditelné velice jednoduše a v řadě zemí to legislativa umožňuje. A taktéž jsou tu rady, které na média dohlížejí a jejichž členové jsou dosazováni politickými stranami.

Kde se to už stalo?

Příkladem může být právě Maďarsko, kde se to seběhlo velice rychle. Když strana Fidesz vyhrála v roce 2010 volby, vláda jmenovala lidi do vedení a do rady, čímž se jí podařilo svobodnou žurnalistiku vytlačit během několika měsíců. Pak sjednotila veřejnoprávní média pod jednu instituci – televizi, rozhlas i tiskovou agenturu.
V jakých zemích se o něco podobného vláda pokouší?

Dalším případem je Slovensko. Tam byla situace do roku 2017 relativně v pořádku, ale pak byl jmenován nový ředitel veřejnoprávní televize a od té doby od řady novinářů slýcháme, že podniká politicky motivované kroky. Jedno z prvních rozhodnutí bylo zrušit investigativní pořad Reportéri. Vzbudilo to samozřejmě debaty a ukázalo se, že jsou i velké tlaky na zpravodajství. Velmi podobné je to v Bulharsku. Pokud se podíváte kolem sebe – v našem regionu se tyto pokusy dějí téměř všude.

MF Dnes otiskla neskrývanou výhrůžku majiteli Seznamu. Použila atomový kufřík, říká expert.

Čeští politici stále častěji hovoří o tom, že by se měly zrušit koncesionářské poplatky, z nichž se financují Česká televize či Český rozhlas. Kam tím míří?

Kritizují to, protože je to forma financování, která je nejméně náchylná ke zneužití. Když domácnosti platí licenční poplatek, jde s tím zkrátka hůř manipulovat. Naopak když máte přímou dotaci ze státního rozpočtu, dá se s tím už dělat ledacos a vlády v tom případě mohou do veřejnoprávních médií snadno zasahovat. Má to také mrazivý účinek na novináře. Ti si dvakrát rozmyslí, než zkritizují instituce nebo úředníky, kteří pracují pro vládu, jež je financuje. Je to také velmi populistický krok, jelikož vlády se mohou chlubit občanům, že je částečně zbaví poplatků.

Ve kterých evropských zemích se politikům podařilo tento systém změnit a kde se o to teprve snaží?

Koncesionářské poplatky už zrušila celá řada evropských zemí včetně Maďarska, Rumunska, Bulharska, Kypru, Finska nebo Islandu. V dalších státech je tento systém napadán – například na Slovensku, v Polsku, ale i v několika západoevropských zemích, jako je Dánsko nebo Rakousko. Většinu těchto útoků iniciovaly pravicové populistické strany. Ve většině případů prý nejsou spokojeni s objektivitou zpravodajských výstupů těchto stanic.

Zmínil jste, že je velice jednoduché zmocnit se veřejnoprávních médií, ale co média soukromá? Není to ještě snazší – prostě si koupíte celý mediální dům?

Může to být snadné ve chvíli, kdy jsou média v zoufalé situaci a neprosperují. Na druhou stranu je mnohem snazší ovládat veřejnoprávní média, protože vedení těchto institucí je pod přímým dohledem politiků. Členové rad veřejnoprávních sdělovacích prostředcích jsou obvykle jmenováni parlamentem, vládou nebo rovnou prezidentem.
Koupit soukromá média, obzvlášť pokud jsou ve vlastnictví silných společností s velkým množstvím kapitálu ze zahraničí, je trochu obtížnější. Ale například v Maďarsku se oligarchové spojili s vládnoucí stranou Fidesz, pomocí hrozeb a nátlaků pak skoupili de facto všechna tato soukromá média a jejich zahraniční vlastníky poslali domů.

Jak vidíte situaci v České republice?

Jako extrémně, dennikN.sk