iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Putin vyzýva štáty BRICS: Pomôžte pri obnove Sýrie

Ruský prezident Vladimir Putin vyzval členské štáty hospodárskeho zoskupenia BRICS, aby pomohli pri obnove vojnou zničenej Sýrie. Informovala o tom agentúra DPA.„Dúfam, že krajiny BRICS sa zapoja do programu humanitárnej pomoci (Sýrii),“ povedal ruský prezident na stretnutí predstaviteľov BRICS, ktoré sa konalo v piatok v rámci summitu skupiny G20 v argentínskej metropole Buenos Aires.

Putin tiež vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby neprehliadalo predpokladaný útok chlórom, ktorý sýrske povstalecké skupiny uskutočnili v nedeľu (25. novembra) vo vládou kontrolovanom severosýrskom meste Aleppo. Podľa šéfa Kremľa v Aleppe útočili jedovatým plynom povstalci z neďalekého mesta Idlib, ktoré ovládajú.

Konflikt v Sýrii, ktorý sa začal v marci 2011, si doposiaľ vyžiadal takmer 400.000 obetí na životoch. V jeho dôsledku vznikli v tejto krajine aj rozsiahle materiálne škody, ktorých výšku OSN odhadla v auguste na takmer 400 miliárd dolárov.
BRICS je hospodárske zoskupenie piatich krajín, ktorého členmi sú Brazília, Rusko, India, Čína a Juhoafrická republika. /agentury/

X X X

Lídri G20 sa nezhodli na spoločnom boji proti klimatickým změnám

Účastníci summitu skupiny G20, ktorý sa skončil v argentínskom Buenos Aires, sa nedokázali zhodnúť na spoločnom boji proti klimatickým zmenám. Informovala o tom agentúra DPA.

V záverečnom komuniké dvojdňového summitu 19 členov skupiny, združujúcej najväčšie ekonomiky sveta, vyjadrilo odhodlanie implementovať ustanovenia „neodvolateľnej“ parížskej klimatickej dohody pri súčasnom zaistení udržateľného rozvoja a ekonomického rastu.

Odlišný postoj zaujali len Spojené štáty, kdeže prezident Donald Trump trval na svojom rozhodnutí o odstúpení od parížskej dohody.

Krajiny G20 sa naopak zhodli na potrebe reformy Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Komuniké však neobsahuje prísľub dodržiavania platných pravidiel medzinárodného obchodu a boja proti protekcionizmu, proti čomu údajne vystupovali americkí vyjednávači.

Lídri sa zaviazali k opatreniam na zaistenie zdravého a stabilného svetového finančného systému vrátane riešenia daňových otázok a boja proti praniu špinavých peňazí. Diplomati G20 sa zhodli na potrebe riešenia príčin utečeneckých kríz po celom svete a na tom, že obetiam nútenej migrácie treba poskytovať humanitárnu pomoc.

Nezáväzné záverečné komuniké je výsledkom celonočného náročného vyjednávania diplomatov, v ktorých sa podľa agentúry AP odzrkadlili hlboké rozpory medzi štátmi G20. Podľa predstaviteľov EÚ dohodu v takmer z každej otázok komplikovali Spojené štáty. Priebeh summitu poznačili aj vyhrotené obchodné spory medzi Washingtonom a Pekingom.

Stretnutie Putina s Trumpom

Prezidenti USA a Ruska Donald Trump a Vladimir Putin sa na summite nakrátko stretli. Bez ďalších podrobností o tom v sobotu podľa agentúry Reuters informoval Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov.

Ušakov tiež uviedol, že počas vrcholnej schôdzky sa stretol s poradcom Bieleho domu pre národnú bezpečnosť Johnom Boltonom a že USA a Rusko sú pripravené pokračovať v kontaktoch. Stretnutie oboch prezidentov neskôr potvrdil aj hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

„Áno, bol tam krátky kontakt,“ cituje Peskova agentúra Interfax.

Peskov nemal informácie o tom, či sa Putin stretol aj s britskou premiérkou Theresou Mayovou. Novinárom odporučil, aby sa na to ruského prezidenta opýtali tlačovej konferencii.

Trump pritom pôvodne avizoval, že kvôli minulotýždňovému incidentu v Kerčskom prielive medzi loďami ruského a ukrajinského námorníctva zrušil plánované stretnutie s Putinom na summite G20. Už v Argentíne však americký prezident oznámil, že je pripravený stretnúť sa s Putinom „vo vhodnom čase“. /agentury/

X X X

Pellegrini nechce, aby Lajčák skončil. Bude ho ešte presviedčať

Premiér vraj urobí všetko preto, aby Lajčákovu demisiu zvrátil. Zároveň však vyhlásil, že Slovensko sa nepripojí ku globálnemu migračnému paktu.„Vnímam obavy zo zahraničnopolitickej orientácie Slovenska,“ vyhlásil k rozhodnutiu Miroslava Lajčáka premiér Peter Pellegrini. Minister zahraničia dnes podal demisiu prezidentovi.

Premiér uviedol, že Lajčák je politik svetového formátu, ktorý je rešpektovaný vo všetkých zahraničnopolitických štruktúrach a nechce o neho prísť vo vláde.„Musím urobiť všetko preto, aby som o takto kvalitného ministra neprišiel. A to by malo byť v záujme celej koalície," odkázal lídrom vládnych strán.

Pellegrini však zároveň trvá na tom, že jeho vláda si stojí za neprijatím globálneho migračného paktu OSN (marrákešskeho protokolu).

„Rozhodnutie padlo. Parlament s ním nesúhlasí, vláda s ním nesúhlasí a Slovenská republika sa nemieni tohto rokovania zúčastniť," vyhlásil predseda vlády.

Zároveň rezolútne poprel úvahy, podľa ktorých by odchod Lajčáka mohol znamenať príklon Slovenska k Rusku. Politickým lídrom odkázal, že akékoľvek iné úvahy sú dobrodružstvom, ktoré by mohli „ohroziť úspešný príbeh našej vlasti".

„Náš životný a hodnotový priestor je Európska únia a bezpečnosť našej krajiny je spojená s načim členstvom v NATO," skonštatoval.

Pozrite si, ako premiér Peter Pellegrini reagoval na demisiu Miroslava Lajčáka

Fico Pellegrinimu nesedí

Predseda vlády tvrdí, že stále nesúhlasí s Lajčákovou demisiou. Ešte stále slúžiacemu ministrovi zahraničných vecí odkázal, že záujmy občanov musia byť nadradené osobnej integrite.

„Využijem najbližšie dni, aby ešte raz prehodnotil tento krok,“ vyhlásil Pellegrini.

Premiér však počíta aj so scenárom, že bude musieť nájsť náhradu za Lajčáka. Nechcel ale špekulovať o tom, kto by to mal byť. Tvrdí, že by malo ísť o profesionálneho diplomata. Nepriamo tak vylúčil možnosť, že by sa novým šéfom slovenskej diplomacie stal predseda Smeru-SD Robert Fico.

Zároveň sa premiér dotkol aj špekulácií, podľa ktorých by Lajčák mohol kandidovať na prezidentský úrad. Na decembrovom sneme Smeru-SD sa táto otázka ale zrejme nevyrieši.

„Miroslav Lajčák by bol skvelým prezidentom Slovenskej republiky,“ tvrdí premiér Pellegrini. Nepotvrdil však, že by ho strana Smer-SD nominovala na túto funkciu. Rovnako Lajčák prezidentskú kandidatúru opakovane odmietol.
Kiska chce hovoriť s Lajčákom aj Pellegrinim

Andrej Kiska pozval Miroslava Lajčáka na stretnutie v utorok.

„Minister ho informoval, že ešte pred tým chce absolvovať stretnutie s predsedom vlády, ktoré sa uskutoční v pondelok," poznamenal hovorca hlavy štátu Roman Krpelan pre Aktuality.sk.

X X X

Newsfilter: Kiskovi by sa v Marrákeši páčilo, chce to len odvahu

Lajčák podal demisiu, ale či bude ministrom, nevieme. Kto pôjde do Marrákeša? Kiska by bol dobrý kandidát. SNS už začala podpisovať zmluvy na stíhačky, Pellegriniho to vytočilo.

1. Lajčák ešte môže ostať ministrom

Hneď potom, ako Miroslav Lajčák vo štvrtok večer pustil von informáciu, že skladá funkciu ministra zahraničných vecí, vybral sa do prezidentského paláca všetko vysvetliť svojmu známemu z Popradu Andrejovi Kiskovi.

Výsledok ich rokovaní bol, že minister zahraničia v piatok ráno aj demisiu prezidentovi oficiálne poslal. Z ústavného hľadiska bol tak Lajčákov osud len v Kiskových rukách.

Od piatku rána neexistuje možnosť, aby Lajčák svoju demisiu stiahol. Prezident však môže jeho demisiu neprijať. Urobí to, samozrejme, len vtedy, keď by Lajčák napokon chcel ostať ministrom a zároveň by sa to prezidentovi zdalo ako rozumné riešenie. (podrobne o scenároch vývoja píše Miro Kern)

Predseda vlády Peter Pellegrini nemá právo Lajčákovu demisiu neprijať, lebo s tým podľa ústavy jednoducho nič nemá. Pellegrini to vie a jeho piatkové obedňajšie vyhlásenie, že s Lajčákovou demisiou nesúhlasí, je len gesto úcty ku kolegovi.

Je to gesto úprimné. Pellegrini je nervózny z predstavy, že jeho vládna bunka tichého protificovského odporu príde počas pár mesiacov nielen o ministra financií Kažimíra (NBS), ale aj o Lajčáka.
Čo by sa muselo stať, aby Miroslav Lajčák rozchodil potupu, keď mu pri téme Marrákeš po hlave poskákali nielen Fico a Danko, ale aj Blaha a Hrnko?

Lajčáka musí veľa ľudí prosiť a musí sa veľa honosne hovoriť o tom, aký je to skúsený diplomat a aká by to bolo škoda, ak by sme ho tu v roku predsedníctva v OBSE nemali. Túto rolu prosebníka Pellegrini v piatok elegantne zvládol.
Ani to stačiť nemusí.

Lajčák by bol ochotnejší vo funkcii ostať a prehltnúť tohtotýždňové poníženie, ak by slovenská diplomacia predsa len bola o dva týždne v pondelok v Marrákeši nejako zastúpená.

Lajčák a Pellegrini dodržiavajú štábnu kultúru a nepôjdu proti odporúčaniam parlamentu. Stále tak ešte existuje možnosť, že na konferenciu pôjde nižší úradník alebo tam pošleme list, alebo niečo podobné. Alebo si postaví hlavu Andrej Kiska a do Marrákeša pôjde miesto ministra zahraničných vecí on.

Srdiečko hovorí, že tam treba ísť. Andrej Kiska má ako prezident právo sa na konferencii v Marrákeši 11. decembra zúčastniť bez toho, aby si na to musel pýtať povolenie od parlamentu alebo vlády.

Kiska by v Marrákeši nemal mandát prihlásiť sa v mene Slovenska k paktu OSN, ale mohol by tam doniesť slovenské stanovisko rovnako ako to plánoval Lajčák.

Ak by šlo len o Kiskov názor, už by sa do Marrákeša balil alebo by tam poslal niekoho zo svojej kancelárie. Preto túto možnosť vážne zvažuje.

Andrej Kiska je bývalý ekonomický migrant. Predtým, ako v Poprade zbohatol, si ako správny východniar zarábal v Amerike na pumpe.

Andrej Kiska je človek, ktorý má dar šíriť emócie, no zároveň patrí k tým zodpovednejším politikom. Preto ho musí iritovať, ako sa z nevinného dokumentu OSN vyrobil v strednej Európe zbytočný strašiak.

Ak bude Kiska kalkulovať a bude sa báť, že iniciatívnou účasťou v Marrákeši príde o pár percent popularity, zostane doma.

Ak si však povie, že toto je situácia, kedy by sa mal správať ako líder, v utorok Lajčákovi rád prisľúbi, že v Marrákeši to vybaví za neho.

2. Pellegrini dal najavo, že si kolegu Fica neželá

Napriek intenzívnym rokovaniam medzi prezidentom Kiskom, ministrom zahraničných vecí Lajčákom a premiérom Pellegrinim je šanca, že Lajčák odíde, naďalej veľká.
Premiér Pellegrini tak musí cez víkend znova uvažovať aj o možnosti, že mu predsedníctvo Smeru odporučí za ministra zahraničných vecí Roberta Fica.

On by to chcel veľmi. O expremiérovej chuti mať znova na povel nejaký poriadny úrad nie sú žiadne pochybnosti, dennikN.sk

X X X

Pompeo: Neexistujú dôkazy, že by vraždu Chášakdžího nariadil princ Salmán

Neexistujú "priame dôkazy", ktoré by spájali saudskoarabského princa Muhammada bin Salmána s vraždou novinára Džamála Chášakdžího. Vyhlásil to v sobotu americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorého citovala agentúra DPA.

Denník The Wall Street Journal len niekoľko hodín predtým zverejnil prísne utajenú správu americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Podľa nej princ poslal šéfovi tímu, ktorý vykonal novinárovu vraždu minimálne 11 sms správ a to v priebehu niekoľkých hodín pred a po čine.

Šéf tímu bol pritom princovým blízkym spolupracovníkom. Vyšetrovatelia na základe týchto indícií dospeli k záveru, že zabitie novinára „pravdepodobne“ nariadil vplyvný korunný princ.

Pompeo sa však pre CNN vyjadril, že čítal všetky dostupné správy tajných služieb a presvedčivé dôkazy v tomto smere v nich nenašiel.

„Keď vykonáte takúto analýzu, nenájdete žiaden priamy dôkaz, ktorý by spájal (princa) s vraždou Džamála Chášakdžího,“ uviedol Pompeo.
Kľúčový spojenec

Novinár Chášakdží žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre americký denník The Washington Post. Zmizol 2. októbra po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád pôvodne tvrdil, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však neskôr priznala, že bol zámerne zavraždený.

Zodpovednosť za vraždu sa neoficiálne pripisuje vplyvnému korunnému princovi Salmánovi. Saudskoarabskí činitelia však označujú tento zločin za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí prekročili svoje právomoci.

Saudská Arábia predstavuje pre Spojené štáty kľúčového spojenca v oblasti Blízkeho východu.

Irán uskutočnil skúšku ďalšej rakety

„Iránsky režim odskúšal balistickú raketu stredného doletu, ktorá je schopná niesť viac bojových hlavíc. Tento test je v rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2231,“ napísal Pompeo na svojom konte na Twitteri.
Irán podľa Pompea stupňuje testovanie a šírenie rakiet. „Odsudzujeme tento čin a vyzývame Irán, aby ukončil tieto aktivity,“ konštatoval šéf americkej diplomacie.

Iránsky minister obrany Amír Hátamí v auguste oznámil, že jeho krajina bude vyrábať nové balistické rakety s krátkym doletom s názvom Fátih Mobín. Tieto rakety novej generácie sú podľa neho presnejšie než predchádzajúce a sú určené len na sebaobranu.

Irán čelí kritike za svoj raketový program, najmä za rakety so stredným doletom, ktoré môžu zasiahnuť aj územie jeho úhlavného nepriateľa Izrael. Teherán túto kritiku odmieta a tvrdí, že ide výhradne o sebaobranu vzhľadom na hrozby, ktorým čelí zo strany Spojených štátov a regionálnych rivalov, akými sú Izrael a Saudská Arábia. /agentury/

X X X

Analytik: cudzinci obsadzujú miesta, o ktoré už Slováci nemajú záujem

Podľa ekonóma Radovana Ďuranu z INESS-u je zamestnávanie cudzincov dôležitým nástrojom, ako prežiť v európskej konkurencii. O zamestnávaní cudzincov na Slovensku sme sa rozprávali s analytikom Radovanom Ďuranom (INESS).

- Naša vláda chce uľahčiť zamestnávanie cudzincov. Čo z opatrení, ktoré prijímajú, podľa vás pomôže?

Ja by som si dovolil tvrdiť, že to nie je uľahčenie prijímania cudzincov. Skôr naopak, slovenský systém zamestnávania cudzincov je rigidný, byrokratický a v podstate nehumánny a ak sa pozrieme na podmienky na cudzineckej polícii, tak je to v skutočnosti len nejaké odstránenie toho, čo bolo zanedbávané desiatky rokov.

Druhá vec je, že novela tento systém síce zjednoduší, ale naďalej ostáva napríklad to pravidlo, že cudzinec, ktorý chce prísť na Slovensko, tu musí mať pracovné miesto, respektíve zamestnávateľ, ktorý hľadá cudzinca, musí ohlásiť voľné pracovné miesto. Takže nedôjde k priamemu zjednodušeniu zamestnávania, akurát sa odstráni zbytočná byrokracia okolo tohto procesu.

- Pomôže to slovenskej ekonomike?

Z dlhodobého hľadiska si asi ťažko môžeme predstaviť, že ekonomiku by mohli cudzinci priamo zachrániť, ale určite pre mnohých zamestnávateľov je práve zamestnávanie cudzincov dôležitým nástrojom, ako prežiť v európskej konkurencii.
Treba si uvedomiť, že sme v podstate poslední v maratóne. Poliaci zamestnávajú milión Ukrajincov, v Česku je takmer 10 percent pracovnej sily cudzincov a to sú krajiny, ktoré majú nízku mieru nezamestnanosti.

Česká republika má najnižšiu mieru nezamestnanosti v celej OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), napriek tomu sú tam mzdy vyššie a zapojenie dodatočnej pracovnej sily umožňuje efektívnejšie využiť existencie kapitálov, vedie to k vyššiemu ekonomickému rastu a v konečnom dôsledku aj k vyšším mzdám. Slovenská ekonomika by tak mala prosperovať rovnakým spôsobom ako všetky ostatné.

- O ekonomickej migrácii sa hovorí z viacerých pohľadov a sú aj ľudia, ktorí ju úplne odmietajú. Prinesie nám to viac výhod, alebo nevýhod?

Keby bolo možné len tak spočítať štyri premenné a dostať výsledok, tak potom by sme ani neviedli túto diskusiu. Je to, samozrjeme, sporné, pretože jedna vec je pozerať sa na to z makroekonomického hľadiska a druhá vec je predstaviť si malú obec, v ktorej je fabrika s 500 zamestnancami a z toho je 200 cudzincov.

V rámci tej obce vzniknú určité problémy, ktoré tam doteraz neboli, ale z celkového pohľadu je migrácia pracovníkov prospešná.

Napríklad, všetci veľmi dobre vieme, aké su priemerné platy vo Volskwagene, najväčšom zamestnávateľovi na Slovensku. Aj tento závod je nútený zháňať zamestnancov v zahraničí, pretože nevie nájsť dostatok Slovákov, ktorí by za tie platy chceli pracovať.

- Hovorí sa, že ekonomickí migranti budú bzrdiť rast platov Slovákov, lebo budú pracovať za menej ako Slováci. Je to ekonomický argument?

O tomto sa vypracovalo veľa štúdií. Stojí za to pozrieť sa do Veľkej Británie, kde pred brexitom prebehlo množstvo ekonomických analýz. Zo Slovenska do Veľkej Británie odišli 10-tisíce pracovníkov a keby toto bol ekonomický argument, tak potom by sme z Británie videli štatistiky o tom, ako tam stagnuje rast priemernej mzdy a ako ekonomiku poškodilo to, že tam zo strednej a východnej Európy prišli milióny pracovníkov.

Toto však nie je pravda a dostupné štúdie ukazujú, že ani príchod vlastnej pracovnej sily nemá nejaký významý vplyv na domácich zamestnancov alebo rast miezd domácich zamestnancov.

- Takže to nezníži platy Slovákov?

Môžeme sa pozrieť aj do Českej republiky, kde je pracujúcich cudzincov násobne viac ako na Slovensku. Aj napriek tomu je tam priemerná mzda vyššia ako na Slovensku a táto mzda stále rastie a stále je tam nedostatok pracovných miest.

Takže pokiaľ sa stane, že v nejakej doline je jeden zamestnávateľ, ktorý využije príležitosť pritiahnuť si tam cudzincov, tak lokálne takýto prípad môže nastať, ale ten bude dočasný a lokálny.

Čo sa týka Slovenska a možností Slovákov nájsť si pracovné miesto s atraktívnou mzdou, tak toto sa určite nezmení, pretože cudzinci veľakrát obsadzujú pracovné miesta, o ktoré už Slováci nemajú záujem.

- Čo napríklad vzťah k cudzincom a k migrácii? Ak ľudia na Slovensko budú mať skúsenosť s ľuďmi zo zahraničia, budú s nimi napriklad spolupracovať, zmení to ich vzťah k migrácii?

Na toto neviem celkom odpovedať, keďže som ekonóm. Je to skôr sociologicko-kultúrny aspekt. Osobne si myslím, a dokazujú to aj iné výskumy, že keď človek s cudzincom príde do kontaktu, tak potom sa jeho averzia, pokiaľ skúsenosť nie je vyslovene negatívna, zmenší.

- Keď som sa ministra Richtera pýtal, či zámerom je, aby títo ľudia na Slovensku zostali a napríklad financovali budúce dôchodky Slovákov, keďže populačná krivka je jasná a zrejme nám nebude mať kto platiť dôchodky, tak povedal, že na to ešte nie je odpoveď. Tvrdil, že sú to ľudia, ktorí dostanú povolenie na rok alebo dva a potom sa uvidí. Čo si o tom myslíte vy? Mali by tí ľudia na Slovensku zostať, integrovať sa, založiť si rodiny a platiť napríklad na dôchodky?

Je jednoduché povedať, že mladý človek príde a bude platiť našim dôchodcom, ale akonáhle vstúpi do nášho systému, tak každým jeho odpracovnaným rokom alebo rokom sociálneho poistenia mu začne vznikať nárok na dôchodok.

Takže motivácia priťahovať cudzincov, aby sme mali lepšie verejné financie nie je z pohľadu Slovenska celkom udržateľná. Je to skôr posúvanie problému do budúcnosti. Rozhodne by sme nemali prestať riešiť to, či je sociálny systém tak, ako je nastavený, udržateľný alebo nie.

Atraktivita Slovenska je aj kvôli nehumánnemu a zdĺhavému spôsobu zamestnávania cudzincov veľmi nízka, takže efekt na verejné financie bude relevantný, ak by cudzincov bolo aspoň toľko ako v Českej republike, aktuality.sk

X X X

Hackeri ukradli z hotelovej siete Starwood údaje asi 500 miliónov hostí

Hackeri sa dostali k menám, e-mailom, podpisom či číslam pasov zo siete hotelov Starwood. Zo siete hotelov Starwood, ktorá patrí do ubytovacieho koncernu JW Marriott, ukradli hackeri osobné údaje asi 500 miliónov jej hostí. Ich presný počet nie je ešte známy. Vedenie siete to priznalo v piatok (30. 11.) Údaje o 327 miliónoch hostí sú však potvrdené.

Hackeri sa dostali k ich menám, emailovým adresám, podpisom, číslam pasov a k ďalším dôležitým osobným údajom.
Do siete Starwood patria okrem iných značky Westin, Sheraton, Le Méridien, St. Regis a W Hotels. Koncern Marriott pozostáva z 83 ubytovacích kapacít na celom svete. Mnohé z nich pôsobia v tých najpríťažlivejších svetových turistických lokalitách.

Prvé signály o útoku hackerov na databázu Starwoodu sa objavili začiatkom septembra. Vedenie Marriottu do 19. novembra malo istotu, že sa útok hekerov vydaril. Okrem toho potvrdilo, že prvé nepovolené pokusy o preniknutie do databázy Starwoodu sa udiali v roku 2014. O nich varoval interný systém siete.

V piatok dostali informácie o krádeži údajov aj bývalí hostia hotelovej siete. Ubytovací koncern Marriott kúpil Starwood v roku 2016 za 13,6 miliardy USD (11,97 miliardy eur). Nedostatočné zabezpečenie počítačovej siete sa pri transakcii neodhalilo. Informačný systém Starwoodu sa bude musieť prebudovať. Uviedol to portál nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung, aktulity.sk