iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Trump odriekol rokovania s Putinom na summite G20...

… Kremeľ to potvrdil: Americký prezident Donald Trump dnes na twitteri odriekol pripravované stretnutie so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom na okraj summitu G20 v Argentíne. Kremeľ zrušenie schôdzky potvrdil a vyjadril poľutovanie, že sa tým prerokovanie dôležitých medzinárodných i bilaterálnych otázok odsúva na neurčito.

Trump dnes najprv pred odletom do Argentíny vyhlásil, že je na stretnutie s Putinom príhodný čas, ale krátko potom na twitteri oznámil, že do vyriešenia rusko-ukrajinského incidentu v Kerčskom prielive je v záujme všetkých strán rokovanie zrušiť. Ukrajinský prezident Petro Porošenko Trumpovo rozhodnutie ocenil ako správanie sa veľkého štátnika.

„Vzhľadom na fakt, že lode a námorníci neboli vrátení z Ruska na Ukrajinu, som sa rozhodol, že by bolo pre všetky zúčastnené strany najlepšie moje pôvodne plánované stretnutie s prezidentom Vladimirom Putinom v Argentíne zrušiť,“ napísal Trump na twitteri. Dodal, že akonáhle sa situácia vyrieši, rád usporiada s Putinom summit.

Moskva zrušenie schôdzky potvrdila

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov podľa agentúry Interfax bezprostredne po Trumpovom oznámení povedal, že Moskva o tweete amerického prezidenta vie, doteraz ale žiadne oficiálne vyrozumenie od Washingtonu nedostala. Neskoro večer ale zrušenie schôdzky Peskov potvrdil. „Ľutujeme rozhodnutie americkej administratívy odrieknuť plánované stretnutie oboch prezidentov v Buenos Aires,“ citovala hovorcu Kremľa agentúra RIA Novosti. Zrušenie schôdzky najvyšších predstaviteľov USA a Ruska podľa Peskova odsúva prerokovanie dôležitých medzinárodných i bilaterálnych otázok na neurčito. Ďalším kontaktom s Trumpom sa Putin nebráni, dodal hovorca.

Trump s Putinom mali podľa diplomatického zdroja agentúry Reuters prerokovať zmluvu o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF). Americký prezident minulý mesiac oznámil, že zvažuje odstúpiť od INF, ktorú v roku 1987 uzavreli americký prezident Ronald Reagan a vtedajší sovietsky vodca Michail Gorbačov. Tento krok odôvodnil zistením, že Rusko údajne zmluvu porušuje a že zmluva sa nevzťahuje na Čínu.

Nerozhodný Trump

Trump tento týždeň pohrozil, že pre udalosti na Kryme žiadne rokovanie s Putinom nebude. „Možno na tú schôdzku nepôjdem. Možno na tú schôdzku dokonca nepôjdem. Nepáči sa mi tá agresia. Vôbec tú agresiu nechcem,“ povedal v rozhovore s denníkom The Washington Post. Konečné rozhodnutie podmienil úplnou správou, ktorú mu o incidente podá jeho bezpečnostný tím. Pred dnešným odletom ale novinárom povedal, že o schôdzke premýšľal a že si myslí, že je vhodný čas sa s Putinom stretnúť. Krátko potom ale na twitteri oznámil, že bude najlepšie debatu s ruským prezidentom zrušiť.

Hovorkyňa Bieleho domu Sarah Sandersová k prezidentovu dnešnému rozhodnutiu povedala, že Trump konečné stanovisko zaujal až na palube leteckého špeciálu Air Force One počas letu do Argentíny. Dodala, že sa tak stalo po rozhovore s ministrom zahraničia Mikeom Pompeom, personálnym šéfom Bieleho domu Johnom Kellym a svojím poradcom pre otázky národnej bezpečnosti Johnom Boltonom.

Sandersová tiež poznamenala, že o veci spolu telefonicky rokovali aj vlády Ruska a USA. Nie je si však vedomá toho, že Trump s Putinom spolu o zrušení schôdzky hovorili. Summit 20 najsilnejších ekonomík sveta bude v piatok a v sobotu v argentínskej metropole Buenos Aires.

V Kerčskom prielive medzi Čiernym a Azovským morom v nedeľu ruské pohraničné jednotky ostreľovali a zadržali tri lode ukrajinského vojenského námorníctva a zajali ich posádky. Kyjev reagoval vyhlásením vojnového stavu v časti Ukrajiny. /agentury/

X X X

Lajčák skončil. Minister, do ktorého vložili dôveru svetové inštitúcie

Miroslav Lajčák sa rozhodol, že končí na čele slovenskej diplomacie.

Ako diplomat má za sebou úspešnú kariéru. Svoju dôveru do neho vložili európske, ale aj svetové inštitúcie. No ako minister si taký čistý štít nezachoval.

Bol členom vlád, ktoré čelili škandálom aj podozreniam z korupcie a hoci nikdy nevstúpil do Smeru, pred parlamentnými voľbami v roku 2016 prepožičal svoju tvár jeho predvolebnej kampani. Strana pod heslom Chránime Slovensko vtedy ťažila zo strachu z utečeneckej krízy.

Pred dvomi rokmi dokonca musel vysvetľovať nákupy spojené s predsedníctvom Slovenska v Rade Európskej únie.

Minister Miroslav Lajčák podáva demisiu

Ani tieto prešľapy však nezatienili Lajčákove úspechy, ktoré dosiahol za 30 rokov v službách zahraničnej politiky. „Považujem ho za jedného z našich najšpičkovejších diplomatov,“ konštatuje dlhoročný predseda parlamentného zahraničného výboru František Šebej.

„Je to človek, ktorý sa za zhruba 30 rokov vypracoval z československej, slovenskej diplomacie na medzinárodnú triedu a dokázal to nielen na Slovensku,“ opisuje Lajčáka bývalý minister pre medzinárodné vzťahy Slovenska z obdobia rokov 1991 a 1992 a občiansky aktivista Pavol Demeš.

Posledné slová ministra Lajčáka vo funkcii o migrančom pakte a aj o tom, ako ho urážajú slová jeho kolegov, si môžete vypočuť v našom podcaste. Vyslovil ich včera po zasadnutí vlády (od 02:05 min.):

Diplomat na sklonku totality

Lajčák vraj odjakživa túžil pôsobiť v diplomacii. Kariére podriadil všetko. Štúdium a v začiatkoch aj politickú príslušnosť. Rastislav Mojto, ktorý pracoval na rezorte diplomacie 14 rokov a písal prejavy štyrom ministrom vrátane Lajčáka, ho opísal ako workoholika, ktorého práca pripravila o časť ľudského rozmeru.

Aj preto je podľa Mojta Lajčáka lepší diplomat než by bol politik. Uvedomuje si totiž, že „v sebe nemá ten element, že by bol schopný nadviazať rýchly a srdečný dialóg s kýmkoľvek,“ povedal v rozhovore pre Denník N.

Sen o rezorte zahraničia si Lajčák splnil na sklonku vlády Komunistickej strany Československa. Kariéru diplomata odštartoval na ministerstve zahraničných vecí ČSSR v roku 1988.

Do služieb rezortu vstupoval ako absolvent Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, známeho pod skratkou MGIMO. Na škole študovali za socializmu najmä stranícke kádre. Podľa niektorých tam verbovalo svojich ľudí aj KGB.

Inými slovami, bez oddanosti strane a vtedajšej ideológii ste sa na školu nedostali. A vedel to zrejme aj Lajčák. Prihlášku do KSČ si poslal v roku 1981. Do Moskvy odcestoval rok nato.

Hrdý člen stran

„Vyhlasujem, že som bol oboznámený so stanovami strany, uznávam program a ciele Komunistickej strany Československa, vo svojom konaní sa budem riadiť učením marxizmu-leninizmu, stanovami strany a plniť povinnosti a zverené úlohy tak, aby som mohol so cťou nosiť hrdé meno člena strany,“ píše sa v dokumente, podpisom ktorého získal v roku 1983 stranícku knižku.

Po Nežnej revolúcii z KSČ vystúpil. No jeho kariérny vzostup to nepoškodilo. V roku 2007 ho vymenovali za osobitného predstaviteľa v Bosne a Hercegovine.

V tejto pozícii mohol napríklad odvolať ktoréhokoľvek lokálneho funkcionára, ktorý by porušoval Daytonskú mierovú dohodu, zabezpečujúcu mier v regióne. Za svoju činnosť získal v roku 2012 od mimovládnej organizácie Európske hnutie Bosny a Hercegoviny vyznamenanie.

Po dvoch rokoch mu mandát na Balkáne vypršal. A práve tu sa Lajčák stáva nielen diplomatom, ale musí hľadať aj politický talent. Ako nový minister zahraničných vecí nahradil vo vláde Roberta Fica kolegu z diplomacie Jána Kubiša.

Odvtedy bol Lajčák pre Fica v každej vláde prvou voľbou na funkciu šéfa diplomacie. Veril mu natoľko, že v jednofarebnom kabinete v rokoch 2012 až 2016 spravil z Lajčáka aj svojho zástupcu, podpredsedu vlády.

Občas s Ficom, občas proti nem

Pôsobenie vo Ficových kabinetoch dostávalo diplomata, zvyknutého na decentné a kultivované jednanie, najmä v posledných rokoch do nepríjemných situácii. Často musel v zahraničí vysvetľovať, že premiér síce niečo doma hovorí, ale za našimi hranicami to tak celkom neplatí.

Najviac sa to prejavilo s nástupom utečeneckej krízy pred tromi rokmi. Európske štáty hľadali spôsob, ako sa s ňou vysporiadať. Fico však vyhlasoval, že Slovensko príjme len kresťanov. Ako krajina sme v očiach západných partnerov vzbudzovali otázniky.

Požiar okamžite hasil Lajčák: „Naša pozícia nikdy nebola o tom, že by sme rozdeľovali migrantov podľa rasy, etnicity, náboženstva. Rozdeľujeme ich podľa toho, kto potrebuje našu pomoc a sme ju pripravení dať.“

So slovenským predsedníctvom v Rade Európskej únie prišiel aj medzinárodný záujem o našu krajinu a jej predstaviteľov. Nebyť toho, Lajčákovi by zrejme stačilo vysvetľovať, že Slovensko nechce ľudí diskriminovať na základe náboženskej viery len prostredníctvom tlačových správ či verejných vyhlásení bez väčšej konfrontácie.

Najhorší rozhovor

Tej sa však nevyhol. V júli pred dvomi rokmi sa posadil v relácii Conflict zone (Bojová zóna) spravodajského portálu Deutche Welle pred ostrieľaného britského moderátora Tima Sebastiana. A ten mu nič nedaroval.

„Pred rokom [v 2015] povedal [Fico], že monitorujete každého moslima na Slovensku. Toto je diskriminácia na základe náboženstva,“ vyčítal ministrovi Sebastian. „Mali by ste tieto vyhlásenia vnímať v kontexte predvolebnej kampane,“ snažil sa situáciu zľahčiť očividne nervózny Lajčák. „V akom kontexte by to vyznelo lepšie ako doteraz?“ pýtal sa moderátor.

Napriek tomu, že to Lajčákovi bolo zjavne nepríjemné, od Ficových slov sa nedištancoval.

„Ten rozhovor s Timom Sebastianom pokladám za najhorší rozhovor s Miroslavom Lajčákom. Keby ho robil teraz, rozhovor by bol úplne iný,“ zamýšľa Demeš.

Podľa neho Lajčákove postoje voči migrantom nie sú také radikálne, o čom svedčí aj presadzovanie globálneho rámca pre migráciu.

„Mnohé veci, ktoré Fico robil ako predseda vlády, nerobil s jeho požehnaním, ale proti jeho názoru a minister Lajčák sa to potom snažil žehliť,“ konštatuje František Šebej.

Mal iný názor

Nie vždy však Lajčák pichol hlavu do piesku. Viackrát sa napríklad otvorene postavil proti zrušeniu sankcií, ktoré EÚ uvalila na Rusko pre anexiu Krymu. A to aj napriek tomu, že jeho kabinetný šéf Fico a neskôr aj predseda SNS Andrej Danko svorne tvrdia, že sankcie sú neúčinné.

„Vieme, prečo sme zaviedli sankcie. A vieme, aké sú podmienky na to, aby prestali platiť,“ vyjadril sa v októbri v rozhovore pre Pravdu.

Svoje západné ukotvenie ukázal aj počas vládnej krízy vyvolanej vraždou Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a opäť sa postavil proti Ficovi.

Vtedajší premiér Fico totiž na nátlak verejnosti, aby odstúpil, reagoval, že ide o prevrat organizovaný Georgeom Sorosom

Lajčák svojmu premiérovi naznačil, aby sa zbytočne nepozeral za hranice: „Vôbec teraz nechcem špekulovať či a do akej miery sa zaujíma o dnešné problémy Slovenska. Sú to problémy domácej slovenskej politiky a hľadať ich príčiny za hranicami nám nepomôže.

Otázniky okolo predsedníctva

Zrejme najviac sa Lajčák zapotil počas tohto volebného obdobia. Po šiestich rokoch v rôznych vládach sa prvý raz musel vysporiadať s kauzou na vlastnom ministerstve. To malo až dovtedy povesť ako rezort, kde sa podobné praktiky nedejú.

Kauza prepukla po tom, čo mladá zamestnankyňa rezortu diplomacie Zuzana Hlávková obvinila ministerstvo, že pri obstarávaní akcií v súvislosti so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ míňa ďaleko nad rámec naplánovaného.

A Lajčák mal o celej situácii vedieť. Šéfa rezortu diplomacie obvinenie zaskočilo. Nerozumel mu.

Bol zvyknutý na výmeny názorov, ale v polohe človeka, ktorý minimálne kryje, ak nie rovno organizuje rozkrádanie sa ocitol prvý raz.

Vtedy sa za svojho ministra postavil aj Fico a namiesto okamžitého rozptýlenia podozrení zaútočil na novinárov: „Niektorí z vás sú špinavé protislovenské prostitútky a stojím si za týmto výrazom.“

Urazený Lajčák na slovách svojho šéfa v tom čase nevidel nič zlé a odmietol ich komentovať. Novinárom odkázal, aby sa pýtali sami seba, prečo sa premiér na ich adresu takto vyjadruje.

Nepokojné obdobie

No hasiť musel v tomto volebnom období nielen doma. V polovici tohto roka sa ukázalo, že Vietnamci s pomocou vládneho špeciálu uniesli minulý rok z Bratislavy človeka. Prípad okamžite začali vyšetrovať Nemci. A do hľadáčika podozrivých padol exminister vnútra Robert Kaliňák. Práve rezort, za ktorý zodpovedal, mal na starosti vládnu letku. Kaliňák dodnes tvrdí, že s prípadom nič spoločné nemá.

Minister zahraničia označil situáciu za mimoriadne závažnú a vyzval na rozptýlenie pochybností. „V opačnom prípade by to mohlo mať naozaj negatívny dopad na naše vzťahy s Nemeckom, a to si nemôžeme dovoliť,“ skonštatoval Lajčák.

Nateraz je jeho posledným vzopretím sa proti Ficovi, ale aj proti zvyšku politickej reprezentácie, boj za globálny rámec pre migráciu, ktorý OSN dokončilo počas toho, čo Lajčák zastával funkciu predsedu Valného zhromaždenia. Globálny pakt odmieta prakticky každá parlamentná strana

Napriek výraznej kariére v službách demokratickej diplomacie Lajčák tak celkom nehodil za hlavu ani svoju minulosť. V októbri tohto roka si počas návštevy Ruska prevzal na MGIMO čestný doktorát

„Je pre mňa obrovskou cťou a potešením prijať dnes titul Doctor Honoris Causa. Moja hrdosť je samozrejme o to väčšia, že stojím na pôde mojej alma mater. Svoje štúdium na MGIMO som ukončil pred 31 rokmi. A každý jeden z tých rokov som ťažil z vedomostí a skúseností, ktoré som získal v týchto učebniach,“ skonštatoval šéf rezortu diplomacie v príhovore, aktuality.sk

X X X

Newsfilter: Lajčák najskôr oznámil, že považuje dankovcov za hlupákov, a potom ohlásil demisiu

1. Pre Fica sú fašisti a kreslo ministra viac ako Lajčák

Máme za sebou deň, na ktorý raz možno budeme spätne spomínať ako na chvíľu, keď sa Slovensko veľmi zmenilo. Z vlády totiž chce odísť minister, ktorý ako jeden z posledných v tejto vládnej zostave neťahal krajinu smerom preč z Európy.

Dôvodom je, že sme sa vo štvrtok de facto pridali ku krajinám (napríklad USA, Austrália, Estónsko či Rakúsko), ktoré odmietajú migračný pakt OSN. Parlament 90 hlasmi schválil uznesenie, že sme proti. Vláda by teraz podľa poslancov mala vymyslieť, ako to zariadiť.

Ako už bolo spomenuté, zďaleka nie sme jedinou krajinou, ktorá pakt odmieta. Slovenský príbeh však má také zásadné špecifiká, že naozaj zaváňa veľkými dejinami.

Bude Fico ministrom?

Prvým je oficiálny vznik červenohnedej ústavnej väčšiny a definitívne vyradenie Mosta z „jadra“ vládnej koalície. Podrobne sa tejto téme bude Newsfilter venovať v nasledujúcom bode. Teraz sa pozrieme na osud ministra zahraničia Miroslava Lajčáka.

Toľko varoval, že podá demisiu, ak parlament prijme uznesenie, aké prijal, až to naozaj potvrdil ako hotovú vec. Ešte predtým svoje výhrady voči SNS komentoval vetou: „Keď cítim hlúposť, musím sa ozvať.“ Večer potvrdil, že s takými ľuďmi nechce spolupracovať, tým, že podá demisiu.

Podľa reakcií Roberta Fica, Andreja Kisku a zvyšku koalície a Lajčákovej odpovede na ne až zajtra uvidíme, či je jeho rozhodnutie definitívne, alebo sa ešte nechá prehovoriť, aby zostal.

Lenže Smer sa celý deň správal tak, ako keby chcel nového ministra, dennikN.sk

X X X

SNS rešpektuje rozhodnutie Lajčáka, Sulík hovorí o nezodpovednosti

Prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška (SNS) rešpektuje rozhodnutie ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom. Smeru) podať demisiu. Podľa jeho slov treba Lajčákovi za jeho prácu poďakovať.

„Rešpektujem, že jeho väzba na Globálny pakt OSN o migrácii je tak silná, že rozhodnutie NR SR vníma ako vyslovenie pochybnosti o jeho práci na tomto dokumente. Na druhej strane si uvedomujem, že treba vnímať politické prostredie tak, ako je. Nemôže sa robiť legislatíva v rozpore so záujmami občanov,“ uviedol Paška.

Podľa jeho slov nie je medzi ľuďmi dôvera v tento dokument OSN, v jeho bezpečnosť a v to, že bude garantovať pokojnú budúcnosť. „Politická scéna potom nemá právo ho prijímať,“ odkázal.

Paška pripúšťa, že Lajčákov odchod je istou ujmou pre Slovensko. „Verím, že ak sa aj zrieka funkcie ministra, to neznamená, že nezostane pôsobiť v oblasti diplomacie, či už európskej alebo slovenskej,“ dodal.

Most-Híd dúfa, že demisia nie je definitívna

Vládny Most-Híd dúfa, že rozhodnutie Lajčáka odísť z funkcie nie je definitívne a nemenné. Vyplýva to z vyjadrenia predsedu Mosta-Híd Bélu Bugára.

Lajčákov odchod by v súčasnosti podľa strany nebol najlepším signálom do zahraničia a bola by to strata aj pre Slovensko. Most-Híd dúfa, že existuje racionálny priestor pre rokovanie ministra Lajčáka a premiéra Petra Pellegriniho (Smer).

„Odchod ministra s jednoznačným euroatlantickým ukotvením a proeurópskymi postojmi z postu šéfa ministerstva zahraničných vecí v čase stanného práva za hranicami Slovenska by nebol najlepším signálom smerom do zahraničia, bola by to strata aj pre samotné Slovensko,“ uviedol predseda Mosta-Híd Béla Bugár.

Odchod Lajčáka je podľa Sólymosa zlá správa pre Slovensko

Odchod Lajčáka z funkcie považuje minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) za zlú správu pre Slovensko a jeho doterajšie zahraničnopolitické ukotvenie.

„Odchodom pána Lajčáka strácam kolegu, ktorý bol jeden z najkompeten­tnejších a najskúsenejších v tejto vláde,“ uviedol Sólymos. Lajčák sa podľa jeho slov stal terčom nemiestnych vnútropolitických hier, populizmu a merania síl. „Samotnému riešeniu problematiky to nijako nepomôže, skôr naopak,“ doplnil.

Predseda poslaneckého klubu Mosta-Híd Tibor Bastrnák aj poslanec Peter Antal ľutujú Lajčákovo
rozhodnutie. „Považovali sme ho za dobrého ministra zahraničných vecí,“ povedal Antal. Nevedia, kto by mohol Lajčáka nahradiť. „Pre nás je dôležité, aby sa nezmenilo smerovanie zahraničnej politiky Slovenska,“ zdôraznil Bastrnák, ktorý dúfa, že Lajčákova demisia nie je definitívna.

Kaliňák: Premiér by demisiu prijať nemal

Ak minister Lajčák skutočne podá demisiu, premiér Peter Pellegrini (Smer) by ju nemal prijať. Želá si to podpredseda Smeru a exminister vnútra Robert Kaliňák.

„Mal by sa s ním o tom porozprávať. Osobne si myslím, že parlamentné uznesenie ku Globálnemu paktu OSN o migrácii nenapĺňalo tie kritéria na jeho odchod z funkcie. Situácia sa vyeskalovala zbytočne,“ uviedol Kaliňák, podľa ktorého Lajčák má svoje miesto na ministerstve zahraničných vecí a malo by to tak aj ostať.

Kaliňák odmieta, že by Smer svojím odmietavým postojom ku globálnemu paktu Lajčáka z funkcie vyštval. „Od roku 2015 máme jeden a ten istý postoj k migrácii, nič nie je vypočítateľnejšie v Smere-SD ako toto. Bolo to predvídateľné,“ odkázal.

O prípadnom nástupcovi Lajčáka špekulovať nechcel. „Neviem, že by som sa niekedy venoval odpovediam na hypotetické otázky,“ dodal Kaliňák.

Sulík: Lajčák koná nepochopiteľne a nezodpovedne

Lajčák sa správa nepochopiteľne. Uviedol to predseda SaS Richard Sulík v reakcii na Lajčákovu demisiu.
„Neopustil vládu, keď sa bohapusto kradlo, keď zomrel novinár a jeho snúbenica, keď Robert Fico mal po svojom boku Máriu Troškovú a vzal ju na hanbu sveta ku kancelárke Merkelovej, ani keď Fico brojil proti migrantom, šíriac po krajine poplašné správy,“ povedal Sulík s tým, že Lajčák odchádza až v čase, keď sa Slovensko nepripojí ku Globálnemu paktu OSN o migrácii.

V Lajčákovom postoji vidí Sulík farizejstvo a špekuláciu. Lajčákovi vyčíta, že „necháva slovenskú zahraničnú politiku napospas SNS a Ficovi“. To SaS podľa Sulíka považuje za nezodpovedné.
Lajčák podľa Matoviča nemal vôbec vstúpiť do Ficovej vlády

Lajčák nemal vôbec vstúpiť do vlády Roberta Fica. Patril však k výraznej menšine „ako-takej“ normálnosti vo vláde a v Smere. Uviedol to predseda OĽaNO Igor Matovič na sociálnej sieti v reakcii na Lajčákovu demisiu.

„Najprv Žitňanská, potom Maďarič a teraz Lajčák… a vraj stabilita a hrádza proti extrémizmu,“ doplnil Matovič, ktorý chápe Lajčákovo rozhodnutie. Nazdáva sa, že bolo nad jeho ľudské sily prežiť stret so šéfom SNS Andrejom Dankom.
Podľa predsedníčky poslaneckého klubu OĽaNO Veroniky Remišovej je Lajčákova demisia a cirkus okolo Globálneho paktu OSN o migrácii len obrazom nestabilného a rozhádaného vládneho zlepenca. Na sociálnej sieti tiež uviedla, že ak sa Lajčák vráti do parlamentu ako poslanec, pravdepodobne nebude „poslušne stláčať gombíky“ ako člen poslaneckého klubu strany Smer-SD.

„Vláda tak v parlamente stratí väčšinu a pri moci sa bude držať iba s pomocou odídencov od Borisa Kollára,“ doplnila Remišová. Takéto nestabilné vlády sú podľa jej slov vždy poznačené „nekonečnými spormi, rozkrádaním a rozdeľovaním teplých miest“. Ako príklad uviedla chystané menovanie neznámeho človeka SNS za viceguvernéra Národnej banky Slovenska.

Podľa Kollára Lajčák dokázal, že má chrbticu

Rozhodnutie Lajčáka podať demisiu, je správne. Novinárom to povedal líder Sme rodina Boris Kollár.

„Toto rozhodnutie ma ubezpečilo v tom, že ten chlap má aspoň chrbticu,“ uviedol Kollár. Podľa jeho slov Lajčák musel vedieť, ako sa Smer-SD stavia k migrácii už od roku 2015. „Smer-SD sa za neho nemal ako postaviť,“ uznal Kollár.

Cséfalvayová hovorí o veľkej strate

Odchod ministra Lajčáka z funkcie by bol v čase, keď padol politický konsenzus na zahraničnej politike, veľkou stratou. Pre TASR to uviedla predsedníčka Zahraničného výboru NR SR Katarína Cséfalvayová (Most-Híd).

Verí, že premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) Lajčákovu demisiu neprijme. Slovenského šéfa diplomacie totiž považuje za politika s jasným a jednoznačným euroatlantickým ukotvením.

Lajčák sa v nadväznosti na štvrtkové prijatie uznesenia NR SR o Globálnom pakte OSN o migrácii rozhodol podať demisiu. Informoval hovorca Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVaEZ) SR Boris Gandel. /agentura/

X X X

Krok Lajčáka je v danej situácii logický, upozornil politológ Marušiak

Krok ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslava Lajčáka (nominant Smeru) podať demisiu politológa Juraja Marušiaka neprekvapil. Uviedol, že vzhľadom na medializovanú názorovú konfrontáciu s členmi vládnej koalície sa Lajčákovo rozhodnutie dalo očakávať.

„Keď si zoberieme najmä postoj SNS a vyjadrenia národniarov na jeho adresu, nemal Lajčák inú alternatívu,“ mieni politológ. Poukazuje aj na to, že ho nepodržali ani jeho „vlastní“ zo Smeru. „V otázke, ktorú on považoval za vysoko relevantnú, boli vyjadrenia niektorých členov Smeru, jemne povedané, voči Lajčákovi nekorektné,“ uviedol.

Rozhodnutím podať demisiu v nadväznosti na odmietnutie paktu OSN o migrácii parlamentom dal Lajčák podľa Marušiaka zároveň jasne najavo, že nebude kandidovať za prezidenta. Jeho budúcnosť vidí v diplomatickej misii v zahraničí. „Ak má takéto ambície, učite nepôjde do nejakej otvorenej roztržky s vládnymi stranami a vládou, ktorá ho na pozície v európskych či svetových diplomatických štruktúrach môže presadzovať,“ naznačil politológ.

Otázne však podľa neho je, čo sa bude po Lajčákovej demisii diať v parlamente. Po abdikácii z ministerskej pozície sa Lajčák stane automaticky poslancom NR SR. „Bol to nominant Smeru, ale je otázne, či po tomto všetkom sa nezmení rozloženie síl v zákonodarnom zbore,“ povedal. Koalícii podľa Marušiaka reálne hrozí, že by sa mohla dostať do situácie Dzurindovho kabinetu z roku 2006, keď sa ako menšinová vláda musela uchádzať o podporu nezávislých poslancov. /agentury/

X X X

Fico nevylúčil, že nahradí Lajčáka na čele slovenskej diplomacie

Kabinet Petra Pellegriniho (Smer-SD) bude musieť rozhodnúť, ako si vyloží uznesenie národnej rady, ktoré vzišlo z dohody Smeru-SD a SNS. Vo štvrtok tento návrh dvoch koaličných strán získal podporu 90 poslancov.

Most-Híd návrh koaličných partnerov síce nepodporil, pridali sa však poslanci extrémistickej ĽS-Naše Slovensko, hnutia Sme rodina či viacerí nezávislí ako Marek Maďarič či Richard Vašečka.

V schválenom uznesení sa síce priamo neuvádza, že Slovensko nemôže poslať svojho delegáta na medzivládnu konferenciu do Marrákeša, ktorá sa má venovať Globálnemu rámcu OSN o migrácii. Je v ňom však časť, cez ktorú by sa podľa SNS dalo dosiahnuť, aby slovenský zástupca nemohol na konferenciu ísť.

Predseda SNS Andrej Danko po hlasovaní zdôraznil, že na tomto nič neplánujú meniť.

„Naša dohoda je, že k zástavke Slovenskej republiky ani do kolónky Slovenskej republiky si ani 95-ty úradník nedovolí dať meno," vyhlásil.

Fico si má urobiť poriadok

Líder národniarov zároveň ostro skritizoval ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka (nom.Smeru-SD). Šéf slovenskej diplomacie už skôr obvinil kritikov dokumentu zo zápecníctva.

„Dnes sa ešte budem tváriť, že nepočujem reči ministra Lajčáka o hlúpostiach, že nepočujem slová o nacionalizme a nebudem ich opätovať slovami o tom, že ako naši niektorí diplomati sú odtrhnutí od reality bežného života," odkázal Danko šéfovi slovenskej diplomacie.

Podľa Danka by si tak šéf sociálnych demokratov Robert Fico mal urobiť poriadok so svojim ministrom.

Zároveň predseda SNS zopakoval, že verí gentlemanskej dohode s premiérom Petrom Pellegrinim, podľa ktorej by vraj do Marrakéšu nemal nikto ísť.

A hoci v stredu národniari mierne zo svojho stanoviska ustúpili, vo štvrtok podpredseda SNS Anton Hrnko vyhlásil, že ak by premiér Pellegrini porušil dohodu a do Marrákeša vyslal zástupcu Slovenska, jeho strana so nevie predstaviť s ním ďalšiu spoluprácu.

Zároveň Hrnko vyhlásil, že možný odchod súčasného šéfa slovenskej diplomacie, nie je pre Slovensko problém.
„Našim záujmom je záujem našej krajiny, dedovizni našej. Na tom nemôže jedna osoba nič meniť,“ dodal podpredseda SNS.

Príde Fico za Lajčáka?

Líder Smeru-SD Robert Fico potvrdil, že jeho strana chce, aby Slovensko neposlalo svojho zástupcu na spomínanú medzivládnu konferenciu a odmietlo dokument o migrácii „spôsobom, ktorý bude nespochybniteľný". Podľa neho je totiž v rozpore s migračnou politikou Slvoenska aj Európskej únie.

„Technické detaily ma nezaujímajú. Tie sú predovšetkým v rukách slovenskej vlády," poznamenal.

Zároveň šéf ľavičiarov vyhlásil, že chce, aby Lajčák zostal na čele rezortu zahraničných vecí. Považuje ho za totiž diplomata svetovej triedy. K výzve Andreja Danka, aby si s Lajčákom urobil poriadok, priamo odmietol komentovať.

„Na túto otázku ma nikdy nedonútite odpovedať. Rešpektujem lídrov, aby prednášali svoje postoje. Pre mňa je ale dôležité, aby fungovala vládna koalícia a tá funguje," odkázal.

Predseda Smeru-SD ale nevylúčil, že v prípade odchodu súčasného šéfa slovenskej diplomacie, zasadne na jeho uvoľnený post práve on.

Bugárovi sa nepáči spochypňovanie práce Lajčáka

Most-Híd Bélu Bugára nepodporil návrh koaličných partnerov. Bugár vyhlásil, že Globálny rámec OSN o migrácii je dokument, o ktorom sa nehlasuje. „Nezáleží na tom, či ste tam, alebo nie ste tam. Samozrejme ten dokument sa prijme.“

„Tento dokument je výsledkom niekoľkomesačnej práce,“ pripomenul Bugár. Vyjadril presvedčenie, že ak sa Miroslav Lajčák rozhodne, že už nemá zmysel pokračovať vo vláde, bude spochybnená zahraničná politika Slovenska.

Zmena zahraničnej politiky môže podľa jeho slov ohroziť koalíciu. Bugárovi sa nepáči, že koaliční partneri spochybňujú Lajčákovu prácu. Myslí si, že by Slovensko malo tlmočiť svoje výhrady a dostať ich do zápisnice z rokovania v Marrakéši, aktuality.sk

X X X

Samoúnos zahraničnej politiky a smutný hrdina Miroslav Lajčák

MICHAL ŠIMEČKA, ONDREJ GAŽOVIČ

Udalosti posledných dní nevznikli len tak, z ničoho. Voda na žabu, ktorou je slovenská zahraničná politika, sa varila dlho a postupne.

Ondrej Gažovič je bývalý diplomat, pôsobí ako lektor, Michal Šimečka je podpredsedom hnutia Progresívne Slovensko
Hrozí nám ďalší únos. Tentoraz obeťou nemá byť prezidentov syn ani vietnamský podnikateľ. Dnes chcú uniesť celú našu krajinu – smerom na východ, mimo západného civilizačného okruhu.

Problém je v osobe únoscu. Nie je ním jeden zákerný demagóg. Nie je ním žiaden mocichtivý diktátor. Je ním demokraticky zvolený parlament, ktorý otáča kormidlom zahraničnej politiky. V tomto zmysle ide o samoúnos. Ak bude dokonaný, pôjde o najvýraznejšie vychýlenie kurzu od pádu Vladimíra Mečiara.

Koalícia v utorok pod tlakom SNS odmietla schváliť bezpečnostné dokumenty, ktoré definujú našich spojencov aj ohrozenia, ktorým Slovensko čelí v medzinárodnom prostredí. V rovnakom čase sa vytvorila široká koalícia vládnych aj opozičných strán proti zapojeniu Slovenska do globálnej migračnej dohody OSN. Ešte nedávno by bolo nemysliteľné, aby sa poslanci postavili na odpor týmto – vcelku štandardným – aktom zahraničnej politiky.
Ustrašený národ na periférii.

Znamená to jediné: „prozápadné“ smerovanie Slovenska, na ktorom panovala spoločenská zhoda od roku 1998, stráca demokratickú väčšinu v parlamente.

„Prozápadné smerovanie“ je symbolickou skratkou pre budovanie moderného európskeho štátu, čitateľného spojenca v EÚ a NATO a sebavedomého hráča na medzinárodnom poli. Táto idea pretrvala presne 20 rokov. Dnes ju vytláča vízia provinčného a ustrašeného národa na periférii európskeho a svetového diania. Inými slovami: ideálna korisť pre veľmocenské ambície Ruska.

Situácia je o to zlovestnejšia, že otočka slovenského parlamentu zapadá do širšieho príbehu rozkladu liberálnej demokracie a upevňovania ruského vplyvu v strednej Európe. Ešte donedávna sme mohli tvrdiť, že Slovensko je vo V4 akousi svetlou výnimkou. Po tomto týždni to už neplatí.

Presne v tom spočíva existenciálne ohrozenie do budúcna. Ak sa európsky projekt začne štiepiť na osi medzi liberálnym „Západom“ a neliberálnym „Východom“, Slovensko sa ocitne v druhej kategórii s Orbánom, Babišom a Kaczyńským.

Samozrejme, ak by poslanci Národnej rady stáli pred takto zrozumiteľnou voľbou, veríme, že by si zvolili Európsku úniu. Lenže križovatky dejín nemajú jasné smerovky. V momente štiepenia možno pôjde o čosi podobné, ako je migračný pakt OSN. Politické strany v parlamente sa nechajú strhnúť populistickou hystériou a ani si nevšimnú, že nás obrali o budúcnosť.

Diplomacia bez politiky

Udalosti posledných dní nevznikli len tak, z ničoho. Voda na žabu, ktorou je slovenská zahraničná politika, sa varila dlho a postupne.

Varovných signálov bolo viacero. Blúznenie bývalého premiéra Fica o štátnom prevrate riadenom zo zahraničia. Spanilé jazdy Andreja Danka do Moskvy. Slabá solidarita našej krajiny s Veľkou Britániou po kauze Skripaľ a neustále spochybňovanie európskych sankcií voči Rusku. Inštalovanie Ľuboša Blahu – kričiacej antitézy našej zahraničnej politiky – do pozície predsedu kľúčového európskeho výboru Národnej rady. Dlhodobá neschopnosť vlády vymedziť sa voči Orbánovi a V4.

Je tu však aj hlbšia príčina. Paradoxne, je ňou dlhoročný slovenský konsenzus v tom, že zahraničnú politiku majú riadiť diplomati. Tento princíp ukovaný v časoch boja proti mečiarizmu mal zabezpečiť, že aj v prípade vlády nezodpovedných politikov budú naše renomé v zahraničí zachraňovať slušní a zorientovaní diplomati. Vytvorili sme obraz zahraničnej politiky ako technokratickej úlohy, ktorú treba prenechať vyškoleným expertom. Politické strany a parlament sme držali v karanténe, kde sa z nich vyvinulo to, čo vidíme dnes.

Bola to chyba. Zahraničnopolitické otázky – postoj k migračnému paktu, budúcnosti Európskej únie či vzťahom s Ruskom – nemajú hodnotovo neutrálnu odpoveď. Tieto pozície musia formulovať a obhajovať demokraticky zvolení politici. Diplomati tlmia vášne, žehlia konflikty a hľadajú kompromisy. Slovensko má v tomto smere špičkových profesionálov. Lenže ich primárnym poslaním nie je bojovať s iným politickým názorom alebo verejnou mienkou. Nemajú na to reálnu moc ani mandát.

Smutný hrdina Lajčák

Zosobnením tejto myšlienky je smutný hrdina dnešných dní – Miroslav Lajčák. Dnes sa konečne správa ako politik. Bojuje za to, aby slovenská zahraničná politika zostala aktívna, liberálna a prozápadná. Prichádza s tým však, žiaľ, neskoro. Väčšinu svojho pôsobenia na čele rezortu nebol takýmto politikom. Bol iba vrchným diplomatom.

Práve preto nemá reálnu politickú moc, s ktorou by dnešný zápas vyhral. Práve preto ho v priamom prenose ponižujú nedôstojné figúry ako poslanci Hrnko, Paška či Blaha. Práve preto kormidlo zahraničnej politiky pevne uchopil do rúk falošný kapitán a doktor.

V stredu po rozprave NR SR o migračnom pakte Lajčák s prekvapením skonštatoval, že „keď sledujem parlament, neviem, kde vlastne žijeme“. Má pravdu a cítime s ním. Ale je to aj jeho vina, lebo celé roky sa ukrýval v diplomatickom svete, odtrhnutý od politiky.

Ako únos zastaviť?

Prebiehajúci samoúnos je zatiaľ v štádiu pokusu. Slovensko má šťastie, že je inštitucionálne ukotvené v EÚ a NATO.

Zahraničná politika má zotrvačnosť a uniesť ju je dlhodobý, zložitý manéver. Ešte stále mu môžeme zabrániť.

Aké máme prostriedky? Najsilnejším z nich je spoločný postup a tlak na všetkých úrovniach. Prezident Andrej Kiska by mal vyzvať premiéra a predsedu parlamentu na dodržiavanie minuloročnej deklarácie, v ktorej sa spoločne postavili za proeurópske a prozápadné smerovanie Slovenska. Pokiaľ túto deklaráciu predseda parlamentu porušuje, prezident by to mal jasne artikulovať a žiadať ho o vysvetlenie.

Premiér Pellegrini musí podržať ministra Lajčáka a nedovoliť, aby zahraničnú politiku krajiny diktoval slabší koaličný partner, ktorému rezort diplomacie nepatrí.

Zásadne musia zabrať politici – teda demokratické politické strany. Dnes sa musia spojiť a jednoznačne vyjadriť podporu proeurópskemu a prozápadnému kurzu. V situácii, keď im pod nosom prebieha pokus o únos krajiny, si už nemôžu dovoliť vytĺkať lacný kapitál z migračnej krízy či kritiky bruselskej byrokracie.

Slováci stále patria k národom, ktoré najviac profitujú z členstva v EÚ a ktoré k nej zároveň majú aj najvyššiu dôveru. Voliči z veľkej časti vyznávajú európske hodnoty. To sa musí pretaviť aj do spoločenského tlaku, voličských preferencií a novej politickej reality, ktorá zvráti aktuálny pokus o samoúnos, dennikN.sk

X X X

Fico má nové výhovorky, prečo sa nesťahuje z Bonaparte

„Daňový a pozemkový podvodník býva v Prezidentskom paláci, a to neriešite,“ hovorí Fico.

Viac než dva roky sa novinári expremiéra a predsedu Smeru Roberta Fica pýtajú, kedy sa vysťahuje z bytu kontroverzného podnikateľa Ladislava Bašternáka.

Fico po celý čas odpovedá vyhýbavo. Niekoľkokrát síce naznačil, že si už hľadá nové bývanie, no ani po dvoch rokoch
luxusnú rezidenciu neopustil.

Bašternáka pritom pred troma týždňami súd poslal na päť rokov do basy za neodvedenie daní a poistného. Fico preto dostal podobnú otázku aj dnes. Vyhlásil, že z Bonaparte ešte neodchádza.

„Hovoríte, že som právnik, tak sa dohodnime tak, že prezumpcia neviny platí až do právoplatného rozhodnutia,“ reagoval šéf Smeru. Bašternák sa totiž voči rozhodnutiu súdu odvolal, rozsudok teda ešte nie je právoplatný.
Fico však v minulosti tvrdil, že z Bonaparte odíde hneď po tom, ako Bašternáka obvinia. To sa stalo ešte v marci minulého roku.

Fico: Hľadám riešenie

Fico sa okrem toho bráni útokom na prezidenta Andreja Kisku, ktorý prehral spor o pozemky v katastri obce Veľký Slavkov. „Daňový a pozemkový podvodník býva v Prezidentskom paláci, a to neriešite,“ hovorí.

„Hľadám si riešenie, to spočíva v tom, že chcem mať do konca života vyriešené bývanie. Mal som už tri nehnuteľnosti, ale keď som sa spätne na ne pozrel, našiel som tam závadové osoby,“ dodal. „Aj teraz mám nejaké vyhliadnuté veci, riešim si to, bodka,“ ukončil.

Do luxusnej rezidencie sa bývalý predseda vlády nasťahoval ešte v roku 2012. Za byt s rozlohou 377 m² mal Fico podľa zverejnených informácií platiť zhruba 2650 eur mesačne plus 200 eur ako zálohu za energie.

Kauza Bašternák prepukla na jar 2016. „Ak sa preukáže, že pán, ktorý je vlastníkom nehnuteľnosti, spáchal trestný čin, tak bez akýchkoľvek ťažkostí a rýchlo odtiaľ odídem preč,“ vyhlásil Fico v roku 2016 v Slovenskom rozhlase, aktuality.sk

X X X

Poľsko stále potrebuje uhlie, otvorí novú baňu

Poľsko v budúcom roku rozbehne investíciu do novej uhoľnej bane na juhu krajiny. Povedal to na štvrtkovej tlačovej konferencii námestník ministra pre energetiku Grzegorz Tobiszowski.

Bližšie informácie však zatiaľ neposkytol, iba uviedol, že Poľsko potrebuje uhlie a ak ho nebude mať z vlastných zdrojov, bude ho musieť dovážať.

„Plánujeme budúci rok investíciu do nového uhoľnej bane v Sliezsku,“ vyhlásil. Upozornil, že Poľsko muselo zvýšiť dovoz uhlia, a to prevažne z Ruska, pretože domáca ťažba klesá.

Oznámenie prichádza len niekoľko dní pred začiatkom svetovej konferencie o klíme COP24 v Katoviciach, jednom z najviac znečistených miest v krajine. Rokovania má byť najdôležitejšou klimatickou konferenciou OSN od podpisu parížskej dohody v roku 2015.

Pred nedeľňajším začiatkom konferencie o klíme Európska komisia predstavila dlhodobú stratégiu, v ktorej navrhla, aby EÚ bola k roku 2050 neutrálna, pokiaľ ide o emisie skleníkových plynov. Od tohto okamihu by produkcia škodlivých emisií v EÚ mala byť vyvážená mechanizmami na odstraňovanie oxidu uhličitého a ďalších škodlivých plynov z atmosféry.

„Nemyslím si, že by v roku 2050 nebola v Poľsku žiadna elektráreň na uhlie. Životnosť elektrární sa neskončí v roku 2050,“ dodal na rovnakej tlačovej konferencii minister pre energetiku Krzysztof Tchórzewski.

Návrh dlhodobej energetickej stratégie Poľska počíta s tým, že do roku 2030 klesne podiel uhlia na celkovej výrobe elektriny v krajine na 60 percent z terajších zhruba 80 percent.

Poľská strana Právo a Spravodlivosť (PiS) vyhrala v roku 2015 voľby čiastočne aj vďaka sľubu, že podporí ťažbu uhlia. Vláda tvrdí, že Poľsko si nemôže dovoliť náhly obrat a potrebuje, aby prechod k zelenej energii bol postupný, napísala agentúra Reuters.

X X X

G20 hovoriť o vražde Chášakdžího

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vo štvrtok povedal, že nadchádzajúci summit skupiny G20 v argentínskom Buenos Aires využije i na to, aby sa popri ňom stretol so saudskoarabským korunným princom Muhammadom bin Salmánom a venoval sa otázke vraždy saudskoarabského novinára Džamála Chášakdžího.

„Nepochybne budem mať príležitosť spomenúť to korunnému princovi popri summite,“ povedal Macron novinárom v Buenos Aires

Koordinácia názorov ešte pred summitom

Francúzsky prezident podľa agentúry AFP ďalej uviedol, že zvolal ešte pred samotným summitom, ktorý sa začne piatok, stretnutie európskych lídrov zo skupiny G20, zamerané na ich názorovú koordináciu. V príspevku na sociálnej sieti Twitter následne Macron priblížil, že lídri sa budú zaoberať dôsledkami Chášakdžího vraždy.
Francúzsko uvalí sankcie na 18 Saudskoarabov pre kauzu Chášakdží

„Bude to jedna z tém, o ktorej budeme medzi (nami) Európanmi hovoriť. Chcem, aby sme mali ešte pred otvorením (summitu) G20 koordinačné stretnutie ohľadom tejto témy i ďalších otázok summitu,“ povedal francúzsky prezident. Macron tiež vyzval na čo najskoršie „politické riešenie“ ničivého konfliktu v Jemene, kde bojuje jemenská vláda podporovaná Saudskou Arábiou s húsíami – šiitskými povstalcami podporovanými Iránom.

Agentúra DPA upozornila na to, že Macron bol v porovnaní s niektorými lídrami západných mocností zdráhavejší v prijatí krokov postihujúcich Rijád za vraždu novinára. Francúzsky prezident odmietol výzvy, aby sa v tomto smere pripojil k Nemecku a ďalším európskym krajinám, ktoré zastavili vývoz zbraní do Saudskej Arábie. DPA pripomenula, že Rijád je jedným z najväčších klientov francúzskeho zbrojného priemyslu, tamojší predstavitelia však trvajú na tom, že to nie je dôvodom, pre ktorý neuvalili zbrojné embargo na Saudskú Arábiu.

Korunný princ Muhammad bin Salmán, de facto vládca Saudskej Arábie, pricestoval do Argentíny už v stredu. Pozorovatelia so záujmom čakajú na jeho interakciu so svetovými lídrami.

Vládcov kritik

Novinár Džamál Chášakdží, ktorý bol pôvodne blízky saudskoarabskému kráľovskému dvoru, no neskoršie sa stal kritikom vplyvného korunného princa Muhammada bin Salmána, žil v dobrovoľnom exile v USA a písal pre denník Washington Post. Zmizol 2. októbra po tom, ako vošiel do priestorov saudskoarabského konzulátu v Istanbule. Rijád pôvodne tvrdil, že novinár konzulát opustil. Saudskoarabská prokuratúra však neskôr priznala, že bol zámerne zavraždený a rozštvrtený.

Zodpovednosť za vraždu sa neoficiálne pripisuje saudskoarabskému korunnému princovi Muhammadovi, k čomu podľa správ viacerých amerických médií dospela i americká Ústredná spravodajská služba (CIA). Saudskoarabskí činitelia však označujú vraždu za svojvoľnú operáciu agentov, ktorí prekročili svoje právomoci a podiel korunného princa na tomto čine odmietajú.

X X X

Danko vyvolal ďalší spor v koalícii, zastáva sa Orbána a Kaczyńského. Bugár hovorí o porušení koaličnej zmluvy

SNS chce, aby parlament vyzval Európsku úniu na zmiernenie postupu voči Maďarsku a Poľsku.

Predseda SNS Andrej Danko a jeho dvaja stranícki kolegovia navrhujú, aby parlament vyzval Európsku úniu na zmiernenie postupu voči Maďarsku a Poľsku. Obidve krajiny by mohla Únia potrestať za nedostatky v demokracii a mocenské zásahy do justície.

Danko už podal do parlamentu návrh uznesenia a hlasovať o ňom by sa malo na schôdzi, ktorá sa začala tento utorok. Návrh na prvý pohľad vyzerá mierne, ide však o uznesenie, ktoré ide proti hlasovaniu Európskeho parlamentu. Ten v septembri schválil rezolúciu, podľa ktorej je v Maďarsku jasné riziko vážneho porušenia hodnôt EÚ. Únia by tak prvýkrát z tohto dôvodu mohla na Maďarsko uvaliť sankcie a podobný scenár môže čakať aj Poľsko.

V návrhu uznesenia sa píše, že náš parlament „považuje samotné hlasovanie v Rade Európskej únie o spustení sankčného mechanizmu za krajné riešenie, keď zlyhajú všetky ostatné dostupné možnosti“. Vyzýva tiež „všetkých zainteresovaných aktérov“, teda aj EÚ, aby prejavili politickú vôľu pokračovať v konštruktívnom a efektívnom dialógu o sporných otázkach.

Únia by mohla Maďarsko potrestať za zásahy politickej moci do justície, slobody prejavu, akademických slobôd, práv menšín, migrantov aj za korupciu. V prípade Poľska ide hlavne o politické zásahy do nezávislosti najvyššieho súdu, dennikN.sk

X X X

Riaditeľ NAKA Peter Hraško a policajný prezident Tibor Gašpar Zdroj: TASR

Peter Hraško potvrdil dohodu s policajným prezidentom o odchode z čela Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Markíze povedal, že so šéfom polície Milanom Lučanským majú korektný vzťah a vychádzajú dobre.

„Ešte zvažujem ďalšie umiestnenia, pôsobenia, ale rád by som využil svoje skúsenosti v policajnom zbore s riadením, skúsenosti, ktoré mám z vyšetrovania a môžem potvrdiť, že tvrdenia pána Lučanského sú korektné," prezradil.

Reportéri zisťovali, či už má vyhliadnuté niečo konkrétne v rámci policajného zboru. Predtým, ako začal pracovať v NAKA, prešiel rôznymi funkciami v iných krajoch.

„Zvažujem ešte aké sú možnosti, ono nie vždy to závisí od toho, čo chcem ja, ale aj či je to miesto voľné, či sú tam nejaké možnosti uplatnenia. Sama vidíte, že to sú niekedy také životné rozhodnutia, ktoré pri mojom veku a odslúžených rokoch už by to bola asi posledná inštancia, kde by som zakotvil, takže si to musím dobre rozmyslieť. Ale reálne je v hre aj odchod do výsluhového dôchodku," dodal Hraško.

Plukovník Peter Hraško šéfoval NAKA tri roky. V policajnom zbore je takmer tri desaťročia. Predtým robil zástupcu Robertovi Krajmerovi, šéfovi protikorupčnej jednotky.

Elitný útvar by mal po Hraškovom odchode viesť jeho súčasný zástupca Patrik Jurík, aktuality.sk

X X X

Ukrajina zakáže cez vojnový stav vstup cudzincov na Krym

Každý, kto nie je občanom Ukrajiny, bude mať podľa vyhlásenia ukrajinskej pohraničnej stráže v súvislosti so zavedením stanného práva zákaz vstupu na Krym.

Hovorca ukrajinskej pohraničnej stráže Andrij Demčenko pre ukrajinskú televíziu uviedol, že hraničný prechod z Ukrajiny na Krym bude vzhľadom na stanné právo uzatvorený pre všetkých cudzincov.

Hoci je stále možné dostať sa na polostrov z Ruska, či už letecky, alebo prostredníctvom novopostaveného mostu cez Kerčský prieplav, využitie takýchto trás je ukrajinskou vládou považované za nezákonné prekročenie štátnych hraníc.

Porošenkom predložený návrh na vyhlásenie stanného práva schválil ukrajinský parlament v pondelok 26. novembra. Stanné právo bude trvať 30 dní, počínajúc 14.00 h miestneho času 26. novembra, a to v desiatich regiónoch hraničiacich s Ruskom a Podnesterskom, aktuality.sk