iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Súd pre ľudské práva upustil od rozhodnutia Berlusconiho

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) so sídlom v Štrasburgu v utorok oznámil, že nerozhodne o sťažnosti bývalého talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, týkajúcej sa zákona, ktorý mu po odsúdení za daňové podvody znemožňoval uchádzať sa o verejné funkcie. Vyhovel tak požiadavke samotného sťažovateľa, informovala tlačová agentúra AP.

V súčasnosti 82-ročný Berlusconi podľa ESĽP požiadal o zastavenie konania ešte v júli, a to vzhľadom na rozhodnutie talianskeho súdu, že verejnú funkciu je opäť spôsobilý vykonávať. Sťažnosť podal ešte v roku 2013, pričom argumentoval, že zásahom do politickej kariéry došlo k porušeniu jeho práv.

Sudcovia v Štrasburgu dospeli k záveru, že nenastali „žiadne osobitné okolnosti vzťahujúce sa k dodržiavaniu ľudských práv“, ktoré by si vyžadovali pokračovanie konania. Vzhľadom na uvedený verdikt vynesený v Miláne by navyše prípadné rozhodnutie ESĽP nemalo žiadny praktický účinok, poznamenala AP.

Po usvedčení z daňových podvodov mal Berlusconi pôvodne zakázané kandidovať vo voľbách až do roku 2019. Prišiel tiež o kreslo v Senáte a právo voliť. Napriek tomu však zostal vplyvnou postavou talianskej pravice a vlani ohlásil svoj návrat do politiky. Nedávno tiež oznámil, že má v úmysle kandidovať v budúcoročných voľbách do Európskeho parlamentu.

Viacnásobného expremiéra odsúdili v roku 2013 na štyri roky väzenia za vytvorenie systému daňových únikov. Tento trest mu neskôr zmiernili na verejnoprospešné práce. Alternatívny trest si odslúžil v domove dôchodcov. /agentury/

X X X

Rusko presúva k hranici armádu, hrozí otvorená vojna, tvrdí Porošenko

O hrozbe otvoreného vojenského konfliktu s Ruskom prehovoril v utorok v kontexte údajného zhromažďovania ruských vojsk ukrajinský prezident Petro Porošenko. Informovala o tom agentúra Interfax.

V interview s ukrajinskými televíznymi stanicami Porošenko obhajoval nutnosť zavedenia stanného práva v desiatich pobrežných a pohraničných regiónoch Ukrajiny. „Nechcem, aby si niekto myslel, že sa tak deje pre zábavu alebo sú to iba nejaké hry. Ukrajina je vystavená hrozbe otvorenej vojny s Ruskou federáciou“, uviedol vo svojom prejave.

Porošenko predložil textové a obrazové informácie od ukrajinských spravodajských služieb o údajnom zhromažďovaní ruských vojsk a vojenského materiálu na hranici s Ukrajinou. Na sérii záberov, zhotovených 17. a 24. septembra, ako aj v októbri, by mala byť vidieť ruská vojenská základňa, nachádzajúca sa 18 kilometrov od ukrajinskej hranice. „Ako môžete sami vidieť, množstvo tankov na vojenských základniach pozdĺž našej hranice sa strojnásobilo. Na aké účely tam boli dislokované?“ položil si pred kamerami otázku ukrajinský prezident.

Ako ďalej dodal, zvýšené bolo v sledovanej oblasti aj množstvo vojenských jednotiek, pričom charakter ich dislokácie možno podľa jeho slov iba ťažko ospravedlniť potenciálnym vojenským cvičením.

Porošenko uviedol, že sa po incidente v Kerčskom prielive pokúšal telefonicky spojiť so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, avšak bezvýsledne. Z tohto dôvodu bol podľa svojich slov následne prinútený obrátiť sa na nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú s požiadavkou, aby s ruským prezidentom prediskutovala nevyhnutnosť okamžitého prepustenia zajatých ukrajinských námorníkov na slobodu.

Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou sa vystupňovalo, keď Rusko v nedeľu v oblasti Kerčského prielivu zajalo spoločne s posádkou tri lode ukrajinských námorných síl. Tento incident vyvolal obavy z prepuknutia otvoreného vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou. V reakcii na tieto udalosti ukrajinský parlament schválil vyhlásenie stanného práva. /agentury/

X X X

Napätie v koalícii rastie. SNS odmieta Lajčákov kompromis

Globálny rámec OSN o migrácii ďalej rozdeľuje koalíciu. Národniarom Andreja Danka nevonia ani kompromisný návrh, s ktorým chce prísť minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Šéf slovenskej diplomacie chce prísť s kompromisným návrhom, podľa ktorého by na medzivládnu konferenciu v Marakkéši išiel iný zástupca než on osobne a zároveň by odzneli pripomienky Slovenska k tomuto dokumentu.

Podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka ale jeho strana trvá na tom, že Slovensko nemá mať na tomto podujatí svojho delegáta. Tvrdí, že už účasťou by sme vyjadrili súhlas s Globálnym rámcom OSN o migrácii.

„Slovensko sa jednoducho nemôže stať súčasťou tohto paktu," vyhlásil rezolútne.

Fico podporil Lajčáka, minister ale znovu zmienil odchod

V návrhu uznesenia, ktoré národniari predkladajú, sa však nenachádza jasná zmienka, ktorá by zakazovala účasť slovenského zástupcu. Hrnko ale tvrdí, že „je to tak mienené".

„Ak by tam išiel niekto iný, znamenalo by to to isté, ako keby tam išiel pán Lajčák," skonštatoval Hrnko.

Zároveň podpredseda SNS koaličnému Smeru-SD odkázal, že by nemal hazardovať so svojim voličským potenciálom.

Bugár za Lajčáka, nejasný Fico

Za Lajčákov návrh sa však môže postaviť aj Most-Híd. Naznačil to predseda strany Béla Bugár.
„Vnímame ten kompromis pozitívne. Aby sme upokojili situáciu, je možné podporiť návrh pána ministra Lajčáka," poznamenal.

Zároveň povedal, že o tejto téme by mala rokovať ešte koaličná rada. Kedy sa tak stane ale nie je jasné. O návrhu uznesenia SNS by mohol totiž parlament hlasovať už v stredu.

Čo urobí Lajčákov „materský" Smer-SD, neodkryli ani slová predsedu strany Roberta Fica. Ten len opakovane oznámil, že im záleží na tom, aby Lajčák zostal na čele rezortu zahraničných vecí.

Práve Fico sa pritom spomína ako možný nový šéf slovenskej diplomacie.

„Odpovedali sme na všetko tak ako treba," dodal Fico pri odchode z tlačovej konferencii, aktuality.sk

X X X

Newsfilter: Kto má kam, uteká od Fica ako Kažimír

Zo straníka Kažimíra bude formálne nezávislý guvernér NBS. Profesionalita odchádzajúcich smerákov vynikne najmä v porovnaní so zvyškom strany. SNS zničila za mlčania zvyšku koalície zahraničnopolitický konsenzus.

1. Čudná dohoda, žiadna nezávislosť

Za normálnych okolností by informácia o výmene na poste guvernéra Národnej banky Slovenska vyvolala rozruch len v úzkej skupine ekonómov a ekonomických novinárov. Oznámenie Jozefa Makúcha, že NBS bude viesť len do konca februára, však tento okruh presahuje.

Tajomstvá odchodu. Nejde len o to, že Makúch, ktorý sa stal ako jediný človek guvernérom aj na druhé funkčné obdobie, končí predčasne, ide aj o kontext, v ktorom to robí. Napríklad ešte v septembri naznačil, že by bolo lepšie zvoliť nového guvernéra ešte pred parlamentnými voľbami, čo zdôvodnil obavou, aby sa NBS nedostala do politických sporov.

Dôležitou okolnosťou je aj to, že o tento post prejavil záujem súčasný minister financií Peter Kažimír. V júli, keď sa o tom začalo písať, sa ešte vykrúcal, ale po Makúchovom oznámení už otvorene priznal, že kandidovať bude.

S tým súvisí otázka, kto Kažimíra – ak sa stane guvernérom – nahradí na čele rezortu financií. Zatiaľ sa objavili len dve možné mená: predseda finančného výboru parlamentu Ladislav Kamenický, ktorý je členom vedenia Smeru, a bývalý šéf finančnej správy František Imrecze.

A je tu aj druhá záhada, a to, že z tlačovej správy NBS sme sa nedozvedeli ani len oficiálny dôvod Makúchovho rozhodnutia.

Nezávislosť len na papieri. Najjednoduchším vysvetlením preto je, že sme svedkami plnenia dávnejšej dohody, ktorej cieľom bolo, aby sa Peter Kažimír, ktorý mal v minulosti ešte vyššie, európske ambície, dostal „aspoň“ do guvernérskeho kresla. A aby sa tam dostal, kým je čas, teda kým je tu parlament, ktorý by bol ochotný zvoliť podpredsedu vládnej strany do funkcie, ktorú normálne obsadzujú osobnosti bez straníckej príslušnosti.

Samozrejme, ešte je tu prezident, ktorý sa rozhodnutím parlamentu riadiť nemusí, ale Kažimír v NBS bude pre Andreja Kisku zrejme oveľa menší problém ako smerácki poslanci, ktorých NR SR zvolila za kandidátov na ústavných sudcov.

To, že sme sa popri tom dozvedeli, ako je to s nezávislosťou končiaceho guvernéra, je dôležité minimálne z toho dôvodu, že formálne nezávislú funkciu minimálne v tomto ohľade nevykonáva spôsobom, ktorý by zniesol označenie nezávislý.

Možno ešte dôležitejšia bude otázka, ako to bude za Kažimíra. Vo funkcii guvernéra NBS sme človeka, ktorý prichádza z vlády a nejakej strany, ešte nemali. Národná banka síce už nemá také právomoci ako v čase pred prijatím eura, ale stále je dôležitou kontrolnou inštitúciou, ktorá napríklad dohliada na finančný trh a takisto ho ovplyvňuje.

Zároveň môže byť vďaka odbornému zázemiu veľmi dobrým oponentom tých vlád, ktoré majú napríklad tendenciu sľubovať a míňať viac, ako by mohli, ale aj (oveľa menej častých) vlád, ktoré z ideologických dôvodov škrtajú, aj keď by to mohlo škodiť, dennikN.sk

X X X

Gorilu 2 už nevyšetrujú. Nenašli páchateľa

Podľa textu zverejneného na internete malo ísť o prepisy stretnutí „s celým zoznamom dôležitých ľudí zo spravodajského, biznisového a politického prostredia“.

Keď sa na internete krátko pred parlamentnými voľbami v roku 2012 objavil údajný spis Slovenskej informačnej služby Gorila, zásadným spôsobom prepísal politickú mapu. Presne o tri roky neskôr, 19. novembra 2015 sa na rovnakom serveri objavil dokument s názvom Gorila 2.

V dokumente sa písalo, že má ísť o prepisy zvukových záznamov zo stretnutí bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša. Pravosť prepisov v tom čase nikto nepotvrdil, ani nevyvrátil. Začala ho však riešiť policajná inšpekcia.
Ľubomír Arpáš je muž, o ktorom sa špekuluje, že mal vyniesť z SIS nahrávky z kauzy Gorila. On to však v rozhovore pre Aktuality.sk odmietol.

V roku 2012 nabehli policajti do jeho bytu v Leviciach. Hľadať mali detskú pornografiu. Toto podozrenie sa však nepotvrdilo.

Gorila 2? Redakcie dostali údajný prepis rozhovorov bývalého siskára. Ten reaguje

Zoznam dôležitých ľudí

Pri prehliadke mali nájsť aj nahrávky rozhovorov medzi Arpášom a jeho obchodnými partnermi aj konkurentmi. Nie je vylúčené, že ide o nahrávky, ktorých skrátené prepisy sa potom objavili na internete ako Gorila 2.

V úvodnej časti dokumentu sa totiž písalo, že prepisy sa majú týkať Arpášových stretnutí „s celým zoznamom dôležitých ľudí zo spravodajského, biznisového a politického prostredia“ v rokoch 2006 až 2012.

Záznamy teda končia v roku, kedy k bývalému šéfovi kontrarozviedky nabehla polícia.

Kauza Gorila 2: Policajná inšpekcia začala trestné stíhanie

Únik z polície?

Bývalý šéf kontrarozviedky SIS Arpáš po zverejnení dokumentu komunikoval len prostredníctvom sms.
„No... Každopádne je to zaujímavý materiál... No z profesionálneho hľadiska je zaujímavejšie, kto je zdrojom, spracovateľom a distributérom uvedeného materiálu a čo tým sleduje...“ napísal v novembri 2015 redaktorom
Aktuality.sk.

Inšpekcia riešila Gorilu 2 od decembra roku 2015 na základe trestného oznámenia. Vyšetrovateľ začal trestné stíhanie vo veci pre trestný čin zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Preveroval aj podozrenia z možného úniku prepisov zaistených zvukových nahrávok zo spisu.

Páchateľa nenašli

Páchateľa sa však zistiť nepodarilo a tak inšpekcia stíhanie prerušila.

„V predmetnom prípade bolo trestné stíhanie v decembri minulého roka prerušené vzhľadom na to, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe,“ potvrdil pre Aktuality.sk tlačový odbor ministerstva vnútra.

Po páchateľovi inšpekcia podľa stanoviska naďalej pátra. „V prípade, že sa budú zistené nové skutočnosti, budeme v trestnom stíhaní pokračovať,“ reagoval tlačový odbor.

kauza Gorila

Podľa neoficiálnych zdrojov mal údajný spis SIS vzniknúť v roku 2006, počas vlády Mikuláša Dzurindu.

Prepis údajných odposluchov z konšpiračného bytu hovoril o tom, ako slovenské politické špičky mali údajne pracovať v prospech vplyvných finančných skupín.

Na internete ho niekto zverejnil v decembri 2011, v uliciach potom boli veľké protestné zhromaždenia. SDKÚ-DS potom výrazne stratila priazeň voličov.

kauza Gorila 2

Gorila II sa na internete objavila v novembri 2015. Na 200 stranách opisovala rozhovory Ľubomíra Arpáša s generálom Alojzom Lorencom, bývalým šéfom tajnej polície ŠtB, niektorými politikmi, či majiteľom konšpiračného bytu Zoltánom Vargom z Gorily I. Spomínajú sa aj mená Juraja Širokého, Miroslava Výboha, Slavomíra Hatinu či Jozefa Brhela, aktuality.sk

X X X

Trump sa obul do GM: Zatvárajte továrne v Číne, nie v Amerike

Americká automobilka General Motors (GM) na seba ohláseným rušením pracovných miest v Severnej Amerike a plánom na uzavretie niekoľkých tamojších tovární privolala hnev amerického prezidenta.

Donald Trump sa ešte pred pondelkovým oznámením firmy o chystanom kroku zišiel s šéfkou automobilky Mary Barrovou a povedal, že má „problém“, ak továreň v americkom štáte Ohio zostane zatvorená.

„Mali by tam, dočerta, rýchlo otvoriť novú fabriku,“ povedal prezident denníku The Wall Street Journal. Pred skupinou novinárov potom dodal, že Spojené štáty pre automobilku urobili veľa a môžu na ňu vyvinúť tlak.

Trump od GM žiada, aby prestala vyrábať autá v Číne, ktorá je pritom jej najväčším odbytiskom. „Myslím, že zabudli, odkiaľ sú,“ povedal prezident denníku.

Hlava štátu sa snaží vrátiť priemyselnú výrobu do USA a aj preto uvalila na dovoz z Číny cla. Avšak v dnešnom globalizovanom svete potrebujú mať automobilky továrne čo najbližšie zákazníkom, väčšia vzdialenosť im zvyšuje náklady.

„Aj keby clo bolo nulové, GM by výrobu pre čínsky trh do USA nepresunula,“ domnieva sa Robin Zhu, analytik spoločnosti Sanford C. Bernstein.

Vyššie clá nútia výrobcov automobilov, aby v zámorí vyrábali viac, a nie menej áut, súhlasí s ním analytička zo spoločnosti Macquarie Group Janet Lewisová. „Vzhľadom na to, že zákazníci GM sú v Číne, nedávalo by ekonomicky zmysel vyvážať z USA do Číny,“ hovorí Lewisová.

Aj na tento problém má ale šéf Bieleho domu recept. Keď Barrová vysvetlila zatváranie tovární klesajúcim odbytom v USA, poradil jej Trump, aby GM uviedla na trh nejaký model, ktorý by sa dobre predával.

Cieľom plánovanej reštrukturalizácie najväčšej americkej automobilky je znížiť náklady a sústrediť sa na samoriadené autá a elektromobily. Ušetriť by firme mala zhruba šesť miliárd dolárov. Podľa agentúry AP by sa prepúšťanie mohlo dotknúť až 14 000 zamestnan­cov. Uzavretých by podľa pondelkového oznámenia spoločnosti malo byť až päť severoamerických tovární a ďalšie tri mimo Severnej Ameriky, Číny sa to nedotkne. /agentury/

X X X

Miliardárovi napísal úplatok na vizitku. Poľskou vládou otriasa najväčší korupčný škandál

Polícia zadržala šéfa Komisie pre finančný dozor, ktorý údajne žiadal úplatok 10 miliónov eur.
Poľská vládna strana Právo a spravodlivosť sa dlho prezentovala ako protikorupčná strana, ktorej sa vyhýbajú úplatkárske škandály. Tomu je koniec po afére, keď jej nominant žiadal úplatok vo výške asi 10 miliónov eur.

Mareka Chrzanowského v utorok zadržala polícia a údajne ho obvinila z korupcie, on tvrdí, že je nevinný. Opozícia hovorí o najväčšej korupčnej afére v krajine od pádu komunizmu. Vláda strany Právo a spravodlivosť (PiS) sa bráni, že treba počkať na výrok súdu.

S diktafónmi na prsiach a bedrách

Prípad odhalil poľský miliardár Leszek Czarnecki, od ktorého údajne obvinený úplatok žiadal. Tento finančník, ktorý zbohatol v 90. rokoch, patrí k najbohatším Poliakom, no v poslednom čase sa mu nedarí (jeho majetok padol tento rok o tretinu).

Jeho dve banky, Getin Noble a Idea, majú dlhy a patria v krajine medzi tie, ktorým najviac chýba kapitál.

Banky v Poľsku reguluje Komisia pre finančný dohľad, ktorú vedie spomínaný Marek Chrzanowski. Na tento post ho dosadila vláda PiS. Ten začiatkom roka tri- či štyrikrát žiadal Czarneckého o stretnutie medzi štyrmi očami.

„Czarnecki bol veľmi podozrievavý. Intuícia ho nezradila,“ napísal denník Gazeta Wyborcza, ktorý spolu s britským The Financial Times kauzu spustil článkom z 13. novembra.

Bankár na stretnutie prišiel s tromi nahrávacími zariadeniami. Jeden diktafón mal pripevnený na bedrách, druhý na prsiach a vo vrecku si skryl mikrokameru zabudovanú v pere, dennikN.sk

X X X

Južná Kórea kupuje izraelské radary na obranu pred KĽDR

Južná Kórea plánuje nákup izraelských radarov pre včasné varovanie pred balistickými strelami. Posilňuje tak protivzdušnú obranu pred Severnou Kóreou napriek zlepšeniu sa vzájomných vzťahov, napísala agentúra Reuters.
Rozhodnutie zaobstarať dva radarové systémy Green Pine Block C od izraelskej spoločnosti ELTA systems, ktorá spadá pod štátnu korporáciu Israel Aerospace Industries, urobila juhokórejská agentúra pre nákup zbraní DAPA.

Hodnotu objednávky síce agentúra nešpecifikovala, ale pracovník ministerstva obrany ju stanovil na 330 miliárd wonov (asi 260 miliónov eur). Systémy budú podľa neho rozmiestnené na začiatku roka 2020.

Projekt má za cieľ zvýšiť schopnosti Južnej Kórey „zaznamenať a sledovať na dlhú vzdialenosť balistické strely v počiatočnej fáze letu,“ uviedla DAPA vo vyhlásení.

Severná Kórea v ňom podľa Reuters výslovne spomenutá nie je. Juhokórejský minister obrany však vlani v decembri povedal, že krajina nakúpi ďalšie radary včasného varovania. Stalo sa tak potom, čo KĽDR úspešne odskúšala medzikontinentálnu balistickú strelu a mesiac predtým oznámila, že sa stala jadrovou veľmocou.

Izolovaná Severná Kórea a bohatý a demokratický juh sú technicky stále vo vojne, pretože vojna z rokov 1950–1953 skončila iba prímerím, nie mierovou zmluvou.

Severná Kórea dlho rozvíjala svoj jadrový a raketový program napriek sankciám Bezpečnostnej rady OSN. Predstavitelia oboch kórejských štátov sa tento rok začali pokúšať o oteplenie vzťahov. V septembri ministri obrany podpísali rozsiahlu vojenskú dohodu, ktorá má pomôcť znížiť vzájomné napätie a predísť náhodným stretom. Na summite v apríli sa Soul s Pchjongjangom dohodli, že ukončia všetky nepriateľské akty.

Severokórejský vodca Kim Čong-un a americký prezident Donald Trump sľúbili na historickom júnovom summite v Singapure, že sa budú usilovať o denuklearizáciu kórejského polostrova. Dohoda však neobsahovala žiadne konkrétne opatrenia a rokovania sa odvtedy takmer nepohli. /agentury/

X X X

Plzeň vyhrala v Moskve aj vďaka gólu Procházku, Real víťazom G-skupiny

Viktoria Plzeň si v G-skupine udržala šancu na jarnú účasť v play off Európskej ligy po víťazstve na ihrisku CSKA Moskva 2:1, ku ktorému vyrovnávajúcim gólom prispel Slovák Roman Procházka. V "géčku" nadobudli už pred vzájomným súbojom istotu postupu AS Rím a Real Madrid.

Úradujúci český šampión prehrával v Rusku 0:1 po tom, ako Nikola Vlašič prelomil bezgólový stav už v 10. minúte z pokutového kopu a Procházka nepremenil penaltu tesne pred prestávkou. Slovenský stredopoliar sa dočkal v 56. minúte, keď sa presadil technickým pokusom na zadnú žrď po prihrávke Jana Kopica.

Viktoria dokonala obrat deväť minút pred koncom riadneho hracieho času, po rohu slovenského reprezentanta Patrika Hrošovského skóroval Lukáš Hejda. Procházka aj Hrošovský odohrali celý duel, brankár Matúš Kozáčik sedel na lavičke náhradníkov.

Moskovčania stratili šancu na postup do play off LM, pred záverečným kolom majú na konte štyri body rovnako ako Plzenčania, medzi nimi sa rozhodne o tretej priečke, ktorá zaručuje šestnásťfinále EL.
Trojnásobný obhajca z Madridu vyhral G-skupinu po úspechu v Ríme 2:0.aktuality.sk