iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Spasil by Slovensko orbánovský politik? Výsledky iné

Bežným ľuďom podhadzuje omrvinky, známym miliardy. V roku 2010 získala koalícia Fidesz-KDNP na čele s Viktorom Orbánom v prvom kole parlamentných volieb 52,73 percenta hlasov a v druhom kole 53,81 percenta.

V roku 2014 sa už po zmene zákona hlasovalo len v jednom kole a Fidesz-KDNP získal 44,87 percent hlasov. O štyri roky neskôr dalo rovnakej koalícii hlasy 48,48 percenta voličov. Vo všetkých troch prípadoch obsadila v parlamente dvojtretinovú väčšinu.

Vďaka čomu si Orbán udržiava takú vysokú popularitu, že jeho spôsoby oslovili napríklad aj šéfa SNS Andreja Danka?
Maďarský premiér ťaží z toho, že politickí súperi sa znemožnili a darí sa mu navyše vystupovať, akoby mu naozaj išlo o ľudí a nie o moc. Hoci napríklad vzťahy s bývalým predsedom vlády Robertom Ficom ho usvedčujú z opaku.

Škandál premiéra Gyurcsánya

Orbánovu hviezdnu dráhu do veľkej miery odštartoval jeho politický rival — bývalý premiér Ferenc Gyurcsány.

Šéf Maďarskej socialistickej strany po víťazstve vo voľbách v roku 2006 na uzavretom zasadnutí príliš otvorene kritizoval pôsobenie vlastnej strany v predošlom volebnom období. Maďarsko sa už vtedy dostalo do vážnych ekonomických problémov. Verejný dlh krajiny stúpol nad 60 percent HDP, zatiaľ čo napríklad v Česku bol pod 30 percent HDP.

„Klamali sme ráno, klamali sme večer. Evidentne sme klamali celý minulý rok a pol, dva roky... Pritom sme štyri roky nerobili vôbec nič. Nič. Nedokážete mi pomenovať jediné významné vládne opatrenie, na ktoré by sme mohli byť hrdí. Teda s výnimkou toho, že sme sa nakoniec z ho..a dokázali navrátiť k vládnutiu,“ povedal Gyurcsány na uzavretom zasadnutí členov strany v máji 2006.

Niekto si jeho slová nahral a keď sa nahrávka v septembri dostala do médií, spustila podľa očakávaní škandál. Navyše na jeseň 2008 prepukla svetová hospodárska kríza a socialisti sa ocitli v nemilosti voličov.
Maďarská karta

Šance sa chopil bývalý liberál s premiérskymi skúsenosťami Orbán (prvýkrát bol premiérom v rokoch 1998 až 2002). Liberálne hodnoty, s ktorými vstúpil do politiky, hodil za hlavu a pritvrdil „hru maďarskou kartou“, ktorá u južných susedov fungovala odjakživa.

Fidesz prišiel s návrhom udeľovať takzvané dvojité občianstvo, aby v maďarských voľbách mohli hlasovať aj občania cudzích štátov — ľudia maďarskej národnosti na Slovensku, Rumunsku či Srbsku.

To však zďaleka nebolo všetko.

Fidesz, ktorý sa hlásil k pravici, vyvolal v marci 2008 (teda ešte pred prepuknutím hospodárskej krízy) referendum o zrušení poplatkov za návštevu lekára, pobyt v nemocnici či vysokoškolské štúdium. Poplatky sa považujú sa typické pravicové riešenie, aby sa neplytvalo verejnými peniazmi.

Pravicovému Fideszu sa napokon v ľudovom hlasovaní podarilo zrušiť pravicové opatrenia, ku ktorým sa odhodlala ľavicová vláda Ferenca Gyurcsánya.

Orbán ukázal, že sa chce k moci dostať za každú cenu.

Bratia v populizme

„V politickej vede existuje množstvo názorov a definícií toho, čo je to populizmus. Ak sa pozrieme na jednotlivé politické strany v Európe, tak zistíme, že populizmus využívajú najmä strany z pravého spektra. Využívajú ho však aj strany, ktoré sa hlásia k sociálno-demokratickej ideológii, či k liberalizmu. Z tohto dôvodu by som sa preto mierne viac priklonil k názorom odborníkov, ktorí tvrdia, že sa jedná o nástroj, ktorí využívajú politici naprieč celým spektrom,“ napísal pre Aktuality.sk Michal Mislovič z agentúry Median.sk.

Azda niet lepšieho príkladu, ktorý by to potvrdzoval lepšie, než vystupovanie Orbána na jednej strane a bývalého predsedu slovenskej vlády a lídra ľavicového Smeru-SD Roberta Fica.

„Ak v Maďarsku vyhrá politická strana Fidesz, môžeme očakávať prejavy nacionalizmu a extrémizmu vo vzťahu k Slovenskej republike,“ vyhlásil v máji 2008 Fico. V ďaľších mesiacoch túto tému živil tak vehementne, že nacionalistickou rétorikou doslova obral o voličov koaličného partnera — SNS (strana spadla vo voľbách 2010 na 5,08 percenta a len tesne preliezla 5-percentnú hranicu zvoliteľnosti do parlamentu).

To, že išlo len o divadlo, ktorým Orbán aj Fico naháňali voličov, sa ukázalo o pár rokov neskôr, keď si „odrazu“ obaja politici veľmi porozumeli.

Kým ešte v apríli 2011 Fico vyhlasoval: „Hlboko sa niekto mýli, ak si myslí, že Orbán v európskom prostredí, v strede Európy, nie je schopný vyvolať konflikt. On má na to všetky predpoklady,“ tak v júli 2012 si už obaja podávali ruky na stretnutí v Budapešti. Orbán neskôr dokonca označil Fica za najlepšieho bojovníka s krízou.
Boj proti elite

Obaja politici napľňali aj ďalší atribút populizmu.

„Väčšina odborníkov sa zhoduje v tom, že hlavným nástrojom populizmu je vymedzenie nejakej elity na jednej strane a vymedzenie homogénnej skupiny (najčastejšie ľudu) na strane druhej. Zároveň politik alebo politická strana, ktorá takto vymedzí tieto dve skupiny, sa stavia do role ochrancu ľudu, ktorý bude chrániť záujmy tohto celku a bude bojovať proti "zlej elite,“ priblížil Mislovič.

A tak Orbán bojoval proti „zlým“ bankám, Fico zase proti súkromným zdravotným poisťovniam. Maďarský premiér hasil vysoký verejný dlh znárodnením úspor v súkromnom penzijnom pilieri, slovenský premiér sa na taký krok neodhodlal, ale odkladanie peňazí na horšiu budúcnosť na súkromných účtoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach výrazne oslabil.

Módnou sa stala aj kritika „elitárskeho“ Bruselu.

Ľudu omrvinky, svojim miliardy

Navyše v roku 2015 prepukla migračná kríza a populistický politici mohli využiť ďalší silný tromf — šírenie strachu.

„Prečo ho volí polovica — tí najchudobnejší Maďari? (...) Orbán hovorí, že Európska únia má plán na presunutie miliónov cudzincov do Maďarska, zničia tu našu kultúru, kresťanstvo, nahradia ho islamom, Maďarsko skončí a len ja, Orbán, bránim krajinu pred migrantmi, pred zničením...“ vysvetlila popularitu maďarského premiéra v auguste tohto roka pre irozhlas.cz maďarská filozofka Ágnes Hellerová.

Navyše od roku 2010 veľkú časť hlasov berie extrémnistický Jobbik, takže vytvoriť liberálnejšiu alternatívu k Orbánovi je nateraz len ťažko možné.

Fidesz preto vyhráva aj napriek tomu, že sa čoraz viac hovorí o bohatnutí oligarchov. A zatiaľ čo priemerný plat stúpol v krajine od roku 2010 podľa OECD o 160 eur (na Slovensku o 190 eur, v Česku o 220 eur), Orbánoví príbuzní a známi zarábajú na štátnych zákazkách a eurofondoch miliardy eur.
Žiadna sláva na obzore

Hoci sa Maďarsku v posledných rokoch ekonomicky relatívne darí, z krajiny naďalej odchádzajú každoročne tisíce ľudí za prácou do zahraničia. Vo veľkej miere ide najmä o mladých a lepšie vzdelaných.

V roku 2013 Orbán tvrdil, že ide o premyslenú stratégiu, no o pár rokov neskôr sa vláda pokúsila časť emigrantov nalákať naspäť, napríklad príspevkami na letenky. Márne, program sa skončil neúspešne.

Žiadny prelom nenastal ani v pôrodnosti. Fertilita (podiel detí na počte žien) sa síce v posledných rokoch mierne zvýšila, no úroveň 1,49 z roku 2017 je stále hlboko pod hranicou 2,1, ktorá je nevyhnutná na udržanie populácie.

Počet úmrtí už viac než 35 rokov prevyšuje počet narodených a celkovo sa populácia scvrkla z vyše 10,7 milióna v roku 1980 na vlaňajších 9,8 milióna. V roku 2100 by podľa prognóz malo žiť v krajine už len 6,5 milióna ľudí.

„Viktor Orbán aj Jaroslaw Kaczyński sú šikovní, múdri ľudia, obhajujúci záujmy svojich štátov," vyhlásil prednedávnom Andrej Danko.

Na strane druhej, stará múdrosť hovorí, že cesta do pekla býva vydláždená dobrými úmyslami. A ak aj niekde na začiatku boli dobré úmysly, na konci môže pokojne byť už len túžba po moci.

Tak ako to začiatkom roka zhrnul na sneme českej ČSSD Robert Fico: „Som presvedčený o tom, že máme na to na Slovensku, aby sme opäť ako sociálna demokracia zvíťazili, možno aj pod heslom, že keď do pekla, tak na veľkom bielom koni a ja som pripravený na takomto veľkom bielom koni do toho pekla skočiť.“, aktuality.sk

X X X

Bystrická univerzita drží pod zámkom, či Andrejovi Dankovi oprávnene udelila titul JUDr.

UMB zamietla aj infožiadosti o práci Andreja Danka. Rektor školy chce vstúpiť do komunálnej politiky v tíme primátora, ktorého podporuje aj SNS, bývalý poslanec parlamentu za SNS mu do školy priniesol letáky.

„Chcem vás uistiť, že urobím všetko pre to, aby sa v prípade, ktorý siaha do roku 2000, poskytli verejnosti všetky dostupné informácie,“ sľuboval začiatkom októbra zamestnancom Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici rektor Vladimír Hiadlovský. Emailom vtedy upokojoval napätú atmosféru, ktorá vznikla pre škandál s titulom šéfa parlamentu Andreja Danka.

Za mesiac však neodkryl žiadne kľúčové informácie o tom, ako sa predseda SNS v roku 2000 stal doktorom práv. Škola najnovšie odmieta odpovedať aj na otázky v infožiadostiach – hoci inštitúcie majú podľa infozákona zverejňovať informácie podľa princípu „čo nie je tajné, je verejné“.

Škola tak neobjasnila, či Dankovi udelili titul JUDr. v súlade so zákonom. Zákon jej vraj nekáže na otázky o práci odpovedať, tak to nespraví. Škola neodpovedá dokonca ani na všeobecné otázky o rigoróznych konaniach a katedrách práva na UMB v roku 2000.

Pochybnosti o zákonnosti Dankovho titulu vyvoláva jeho rigorózna práca na tému „Verejná správa a jej charakteristické črty“, ktorú podľa záznamov univerzitnej knižnice písal pod katedrou trestného práva. Téma verejnej správy pritom nemá nič spoločné s trestným právom. V čase, keď si Danko robil doktorát, fungovala na škole samostatná katedra správneho práva, pod ktorú patrila verejná správa.

Ak by robil doktorát pod katedrou, pod ktorou nemal, išlo by o porušenie zákona.

„Keďže žiadané informácie nie sú povinnými informáciami, univerzita nemá povinnosť ich zverejniť,“ odpovedala prorektorka UMB pre pedagogickú činnosť Janka Klincková na infožiadosť, prečo Danko robil prácu pod katedrou trestného práva.

Bez vysvetlenia ostala aj otázka, čo mali tieto dve katedry v roku 2000 povolené od štátu robiť pri udeľovaní doktorátov, a teda z akých oblastí práva mohli zastrešovať rigorózne práce.

Prorektorka školy Klincková aj na ďalšiu infožiadosť s otázkami, kedy Právnická fakulta UMB schválila Dankovi tému práce o verejnej správe a kedy ju odovzdal, odpísala to isté – nič nepovedia, lebo im to zákon neprikazuje.
Neodpovedá ani Lubyová, ukázala na UMB

Podrobnosti o fungovaní katedier, z ktorých by bolo zrejmé, či Danko smel robiť rigoróznu prácu pod katedrou trestného práva, neposkytlo ani ministerstvo školstva, ktoré vedie Dankova nominantka Martina Lubyová. Jej tlačový odbor odkázal na UMB.

Podobne reagovala aj Akreditačná komisia, ktorá hodnotí vysoké školy a ministerke odporúča, aké tituly im má povoliť priznávať. „Podklady by z archívu mala poskytnúť vysoká škola, teda UMB,“ povedal šéf komisie Ľubor Fišera.
Katedru trestného práva v čase Dankovho titulu viedol Pavel Kandráč, ktorý bol vtedy aj dekanom Právnickej fakulty UMB. Kandráč patril medzi blízkych spolupracovníkov Vladimíra Mečiara, neskôr sa stal ombudsmanom, dnes je dôchodcom. Spojiť sa s ním nepodarilo.

Ako šéf katedry správneho práva pôsobil Ján Reken, ktorý sa o Dankovom prípade odmietol baviť, vraj si naň ani nepamätá. Ani neodpovedal, či bolo možné písať o verejnej správe pod katedrou trestného práva a nie pod tou jeho.
Bystrická univerzita nedávno zverejnila iba to, že Danko v decembri 1999 požiadal o vykonanie rigoróznej skúšky na katedre správneho práva a sám si zvolil tému rigoróznej práce o verejnej správe. V júni 2000 skúšku úspešne zvládol v odbore správne právo.

Pre pochybný titul má Danko v utorok čeliť odvolávaniu v parlamente. Opozícia nemá dosť hlasov na jeho zosadenie.
Ďalšie tajnosti

Rektor UMB Hiadlovský minulý týždeň zmietol zo stola aj odvolanie proti zamietnutiu prvej infožiadosti – v tej Denník N žiadal poskytnúť oponentské posudky, v ktorých pedagógovia ohodnotili Dankovu prácu a ktoré museli odznieť na jeho rigoróznej skúške. „V rámci rigoróznej skúšky je verejný jej priebeh a vyhlásenie jej výsledkov. Dokumenty z rigoróznej skúšky nie sú verejné,“ zdôvodňuje v liste rektor UMB, prečo robí tajnosti.

Škola aj po odvolaní zamlčiava mená oponentov, z akých predmetov mal Danko skúšku a kto boli skúšajúci.

Právnik Peter Wilfling zo združenia Via Iuris vraví, že univerzita musí na základe infožiadosti poskytovať informácie, ktoré nie sú výslovne zákonom utajené. „To, že rigorózna skúška a jej výsledky sú verejné, znamená iba to, že verejnosť sa môže rigoróznej skúšky osobne zúčastniť. Ustanovenie o verejnosti rigoróznej skúšky však neznamená, že všetky ostatné informácie týkajúce sa rigoróznej skúšky sú tajné,“ hovorí právnik Wilfling.

Dankova kauza s titulom vyvolala aj protesty pred rektorátom a internetovú petíciu za okamžité zverejnenie Dankovej práce podpísalo takmer štyritisíc ľudí. Aj univerzitné kapacity Danka vyzvali Danka na zverejnenie práce. Napriek tomu chcú v Banskej Bystrici držať pod zámkom, ako sa šéf parlamentu dopracoval k titulu JUDr.

Po protestoch učiteľov spustil rektor Hiadlovský vlastnú podpisovú akciu, ktorou vedenie UMB vyzvalo Danka, aby sprístupnil rigoróznu prácu. Krátko predtým škola vyhovela Dankovmu želaniu a umožnila ju pred verejnosťou utajiť. Právne analýzy, na ktoré sa odvoláva, rektor doposiaľ neukázal.

Pred týždňom odborníci z ministerstva kultúry v odbornom stanovisku povedali, že škola nemá právo zakázať nahliadnutie do Dankovej práce v knižnici. V knižnici UMB sme tak boli opäť.

„Do práce nemôžete nahliadnuť,“ povedala v pondelok reportérom Denníka N riaditeľka Univerzitnej knižnice UMB Ľudmila Homolová a odporučila obrátiť sa na rektorát školy. Tam Dana Straková, zodpovedná za komunikáciu s médiami, oznámila, že ju neukážu ani po odbornom stanovisku ministerstva kultúry. „Stále platí, že bez súhlasu pána Danka ju nie je možné sprístupniť.“

Aj opozícia žiadala Danka, aby do piatka zverejnil rigoróznu prácu aj s oponentskými posudkami. Keďže nevyhovel, v utorok má parlament rokovať o jeho odvolaní z funkcie šéfa parlamentu. Schôdzu iniciovala SaS, pridali sa k nej poslanci OĽaNO, Sme rodina a niektorí nezaradení.

„Nikto nevieme, na základe čoho a ako nadobudol svoj titul. Takto morálne zdevastovaný človek zastáva druhú najvyššiu ústavnú funkciu v tejto krajine, to je neprípustné,“ vyhlásila podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová zo SaS.

Rektor kandiduje v tíme primátora, bol za ním Slotov exposlanec

Do politiky chce vstúpiť aj rektor Hiadlovský: budúcu sobotu sa pokúsi prebojovať do mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici.

V pondelok 29. októbra na rektorát prišiel viceprimátor mesta Jakub Gajdošík – tvrdí, že práve v súvislosti s komunálnymi voľbami. Gajdošík sa do povedomia verejnosti dostal ako „Slotovo dieťa“, keď sa v roku 2009 stal najmladším poslancom parlamentu za SNS počas prvej vlády Roberta Fica. Mal vtedy homofóbne reči a posielal kukláčov do „cigánskych osád“.

„Vôbec sme nehovorili o Andrejovi Dankovi. Pánovi rektorovi som bol odniesť volebné letáky, ktoré dávame všetkým, čo sú v tíme pána primátora,“ povedal Gajdošík, dennikN.sk

X X X

Slováci kúpili podiel v termináli na skvapalnený zemný plyn v Dunkirku

Terminál v Dunkirku je dôležitá súčasť európskej energetickej infraštruktúry. Vďaka svojmu napojeniu na viaceré európske krajiny má veľký potenciál.

Jeden z najväčších európskych terminálov pre dovoz skvapalneného zemného plynu (LNG) v Dunkirku v severnom Francúzsku zmenil koncom októbra akcionársku štruktúru. Novým akcionárom sa po finančnom uzatvorení transakcie stala globálna správcovská a poradenská spoločnosť IPM Group, ktorá kúpila 39,24 % spoločnosti Dunkerque LNG SAS.
Investičná skupina IPM pozostáva z londýnsko-bratislavskej InfraPartners Management LLP (IPM), ktorej väčšina tímu sídli v Bratislave, a z juhokórejskej InfraPartners Management Korea Co. Ltd.

Kórejská investícia

Akvizíciu uskutočnila v mene konzorcia kórejských investorov v spolupráci so spoločnosťou Samsung Asset Management Co. Ltd. Predpokladá sa, že pôjde o najväčšiu európsku transakciu roka v oblasti infraštruktúry.

Ďalší podiel v Dunkerque LNG SAS vo výške 35,76 % kúpila skupina investorov vedená plynárenským gigantom Fluxys, ktorý už v termináli vlastnil 25 % podiel. Fluxys doplňujúci podiel kupoval v konzorciu s AXA Investment Managers - Real Assets, ktorá zastupovala svojich klientov, a Crédit Agricole Assurances.

Predávajúcim boli v oboch prípadoch firmy EDF a Total. Agregovaná podniková hodnota za celý podiel v rámci oboch transakcií dosiahla 2,4 miliardy eur.

Marián Boček zo skupiny IPM vyzdvihol, že predaj podielov spoločností EDF a Total v termináli prilákal niektorých z najznámejších hráčov v sektore financovania infraštruktúry.

Podľa neho terminál v Dunkirku je dôležitá súčasť európskej energetickej infraštruktúry. Vďaka svojmu napojeniu na viaceré európske krajiny má veľký potenciál, takže predaj podielov prilákal viacerých najznámejších hráčov v sektore financovania infraštruktúry.

„Sme radi, že spoločnými silami sa našim tímom z Londýna, Bratislavy a Soulu podarilo uspieť voči veľkým svetovým hráčom a úspešne zrealizovať takú významnú transakciu. Tento tender je dôkazom toho, že svetový obchod sa dá robiť aj zo Slovenska," uviedla spoločnosť IPM, aktuality.sk

X X X

Diskusia o celoročnom čase ešte prebehne, osobne som za letný, tvrdí Žiga

Diskusia o celoročnom čase ešte prebehne, návrh ministra práce bol len predbežný. V diskusii TV Markíza Na telo to povedal minister hospodárstva Peter Žiga (Smer), ktorý by podľa svojich slov preferoval skôr letný čas. Pripomenul, že v hre je aj rakúsky návrh, že sa zmena odloží na rok 2021.

„Beriem to tak, že minister práce urobil štúdiu a dal návrh. O tomto návrhu sa ešte určite bude diskutovať. Myslím si, že je potrebné počúvať aj podnikateľský sektor, a hlavne našich susedov – štáty, od ktorých je závislý náš obchod,“ vyhlásil. V tejto súvislosti informoval, že minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (Smer) dostal úlohu, aby tieto otázky konzultoval so svojimi partnermi na rade ministrov.

Poslanec Národnej rady (NR) SR Ľubomír Galko (SaS) súhlasil, že ide o polarizujúcu tému a dôležité je, aby susedné štáty postupovali jednotne. „Argumentov pre zimný čas aj letný čas by sa dalo nájsť dostatočný počet. Rozhodnutie, ktoré sa spraví, bude oveľa viac politické ako odborné,“ myslí si.

Podľa Galka tiež ide o pseudoproblém, ktorý Európska komisia predhodila štátom, aby ukázala, že sa nevedia zhodnúť ani na banalite. „Spoločnosť nielen na Slovensku, ale aj v rámci Európskej únie má oveľa vážnejšie problémy,“ myslí si poslanec. /agentury/

X X X

Američanov čaká boj o Kongres, Trump zneužíva strach z migrantov

Americkí voliči v utorok rozhodnú, či demokrati ovládnu niektorú z komôr Kongresu Spojených štátov, čím budú môcť republikánskemu prezidentovi Donaldovi Trumpovi skomplikovať zostávajúce dva roky jeho prvého funkčného obdobia. Prieskumy naznačujú, že by demokrati mohli získať kontrolu nad Snemovňou reprezentantov, prípadná nízka volebná účasť ale zase zvýhodní republikánov.

Trump sa do poslednej chvíle snaží podporovať republikánskych kandidátov a aktivovať svojich priaznivcov kontroverznou témou migrácie.

Američania budú 6. novembra vyberať nielen nové zloženie 435-člennej Snemovne reprezentantov a tretiny stočlenného Senátu, ale aj guvernérov v 36 štátoch a troch teritóriách, starostu Washingtona či nových zástupcov v štátnych zákonodarných zboroch. Voličov v mnohých štátoch čaká aj séria referend, napríklad o legalizácii marihuany či daňových otázkach.

Z pohľadu federálnej politiky je ale kľúčový výber zákonodarcov do Kongresu, lebo práve o Kongres sa Trump opiera. Bez jeho pomoci by bol odkázaný na vyjednávanie s demokratmi a na vládu prostredníctvom exekutívnych nariadení, teda dekrétov. V Snemovni reprezentantov aj v Senáte teraz dominujú republikáni, čo demokratom sťažuje ich opozíciu voči Trumpovej administratíve.

Demokrati sa nadchádzajúce voľby pokúšajú zmeniť na referendum o Trumpovi. Názor na jeho vládu, ktorú sprevádza rad kontroverzných momentov, totiž rozdeľuje americkú verejnosť. Či sa demokratom podarí voliča presvedčiť, že Trumpovu administratívu treba zablokovať, isté nie je. Z prieskumov vyplýva, že pri vyššej volebnej účasti, kedy k urnám prídu aj menej disciplinovaní chudobnejší voliči má Demokratická strana veľkú šancu na ovládnutie Snemovne reprezentantov. Z nižšej účasti naopak budú ťažiť republikáni, ktorí by tak mohli svoju väčšinu v Snemovni udržať. Očakávaná účasť však nahráva demokratom.

V Senáte je však situácia iná. Volebný model portálu RealClearPolitics ukazuje, že republikáni získajú prinajmenšom 50 kresiel a demokrati 44, súboj o zostávajúcich šesť mandátov je potom natoľko tesný, že nie je možné vopred označiť víťaza. Ale ani ovládnutie šiestich spomínaných kresiel demokratmi by zablokovanie republikánov priamo neznamenalo, pretože v prípade vyrovnaného hlasovania rozhoduje viceprezident Mike Pence, ktorý je z titulu svojej funkcie predsedom Senátu.

Do hlasovania však môže zasahovať len vtedy, keď je nerozhodný výsledok. Ovládnutie Kongresu demokratmi by nielen zvýšilo opozičný tlak na Trumpa, ale demokratom by poskytlo aj možnosť spustiť voči prezidentovej
administratíve vyšetrovanie, upozornila agentúra Reuters. To by mohlo viesť aj k impeachmentu, teda ústavnej žalobe vedúce k Trumpovmu odvolanie.

Niekdajší demokratický viceprezident Spojených štátov Joe Biden, o ktorom sa špekuluje ako o možnom prezidentskom kandidátovi pre voľby v roku 2020, pred pokusom zbaviť Trumpa moci varuje. Biden chce, aby demokrati najprv počkali na výsledok práce zvláštneho vyšetrovateľa Roberta Muellera, ktorý rozpletá kauzu ruského vplyvu na prezidentské voľby a ktorý sa zameral na Trumpov štáb.

Trump, ktorý akúkoľvek spoluprácu s Rusmi dôrazne popiera, sa v posledných dňoch sústredí na problematiku migrácie.

Do USA teraz v rámci takzvaných karavan smeruje niekoľko tisíc migrantov zo Strednej Ameriky, ktorí teraz pochodujú Mexikom. Prezident tvrdí, že v karaváne sú aj kriminálnici a že snaha migrantov dostať sa cez americkú hranicu je v podstate inváziou. Americké ministerstvo obrany kvôli migrantom rozhodlo tento týždeň vyslať na hranice 5200 vojakov, na čo Trump reagoval tvrdením, že vojakov by nakoniec v pomedzí mohlo byť rozmiestnených až 15 000.

Trump označuje migrantov, ktorí do krajiny prenikajú nelegálne, za zásadné nebezpečenstvo pre Spojené štáty. Tento týždeň oznámil, že zvažuje vydanie dekrétu, ktorý by zablokoval automatické vydávanie amerického občianstva deťom, ktoré sa narodia cudzincom v USA. /agentury/

X X X

Ameriku čakajú voľby, ktoré môžu zastaviť Trumpa. Ten stavil na strach z karavány migrantov

V utorkových voľbách do kongresu by podľa odhadov republikáni mohli stratiť väčšinu v snemovni, no udržia si senát.
Už sú to dva roky, čo Američania šokovali svet a za prezidenta si zvolili excentrického miliardára z New Yorku Donalda Trumpa. Spolu s ním jeho Republikánska strana ovládla obe komory kongresu a má moc aj vo väčšine štátov.

Republikáni držia v rukách Spojené štáty ako naposledy v roku 1928 a aj vďaka tomu sa Trumpovi podarilo presadiť mnohé kontroverzné reformy.

To sa však čoskoro môže skončiť. Budúci týždeň čakajú Spojené štáty voľby do kongresu, známe ako „midterm elections“ (voľby v polovici volebného obdobia). A po nich by Trump mohol aspoň v jednej komore kongresu čeliť väčšine Demokratickej strany.
85-percentná šanca

Američania budú v utorok voliť všetkých 435 poslancov v Snemovni reprezentantov a 35 zo 100 senátorov. Analytici na základe prieskumov odhadujú, hoci je to ďaleko od istoty, že demokrati vo voľbách získajú väčšinu v snemovni. Tým by v mnohých oblastiach zastavili agendu Donalda Trumpa.

Analytik Nate Silver dával v nedeľu demokratom 85-percentnú šancu, že získajú väčšinu v snemovni. V roku 2016 tento uznávaný štatistik na základe dát tvrdil, že Hillary Clintonová na 71 percent vyhrá voľby, čo sa však napokon nestalo.
Podobné víťazstvo demokratov v utorok očakávajú aj iní analytici. „Prezidentova strana takmer vždy počas ‚midterm elections‘ stráca kreslá v snemovni. A na základe Trumpovej popularity (medzi 40 a 45 %) by to znamenalo stratu 25 až 30 kresiel pre republikánov, dennikN.sk

X X X

Kandidáti na šéfa CDU sa predstavia na oblastných konferenciách

Špičky Kresťanskodemokratickej únie (CDU) navrhnú predsedníctvu strany na jeho dvojdňovom zasadaní, ktoré sa v nedeľu začne v Berlíne, usporiadanie niekoľkých oblastných konferencií, kde sa budú môcť predstaviť kandidáti na post predsedu strany. Informovala o tom v nedeľu agentúra DPA.

Nahradí Merkelovú jej kópia, milionár alebo gej?

Merkelová skončí, nebude sa uchádzať o post šéfky CDU ani vlády

Oblastné konferencie CDU sa uskutočnia ešte pred celoštátnym zjazdom strany, ktorý je naplánovaný na december. Podľa DPA zatiaľ nie je jasné, koľko konferencií sa bude konať, avšak pre krátkosť času je jasné, že tento plán sa nebude môcť realizovať samostatne vo všetkých 16 spolkových krajinách.

Politickú scénu v Nemecku tento týždeň rozvírilo oznámenie kancelárky Angely Merkelovej, ktorá avizovala, že v decembri plánuje odstúpiť z funkcie predsedníčky CDU. Oznámila tiež, že sa už nebude uchádzať o post kancelárky, keď sa jej v roku 2021 skončí súčasné funkčné obdobie.

Záujem o kandidatúru na funkciu šéfa konzervatívcov doteraz prejavili generálna tajomníčka CDU Annegret Krampová-Karrenbauerová, spolkový minister zdravotníctva Jens Spahn a bývalý predseda frakcie CDU/CDU v Spolkovom sneme Friedrich Merz. /agentury/

X X X

Extrémne počasie v Taliansku si vyžiadalo už najmenej 30 obetí
Dvanásť ľudí zahynulo v sobotu na talianskom ostrove Sicília, ktorý postihli bleskové záplavy. Medzi obeťami sú aj deviati členovia dvoch rodín, ktorí sa v mestečku Casteldaccia ležiacom juhovýchodne od Palerma zišli na spoločnej večeri, informovali svetové agentúry.

Búrka v Taliansku si vyžiadala už osem mŕtvych, Janov uzavrel letisko

Telá deviatich ľudí našli potápači v dome zatopenom riekou Milicia rozvodnenou prívalovým dažďom. Medzi obeťami sú deti vo veku jeden až 15 rokov, ako aj dospelí vo veku 32–65 rokov.
Tragédii podľa agentúry AGI len o vlások unikli traja členovia jednej rodiny. Jedným z nich je majiteľ domu Giuseppe Giordano, ktorému sa podarilo vyliezť na strom. „Stratil som všetko, nezostalo mi nič, len moja dcéra,“ povedal novinárom Giordano. Jeho manželka, dve ďalšie deti, jeho rodičia, brat a sestra zomreli.

Ďalšou obeťou počasia na Sicílii sa stal 44-ročný muž, ktorého našli mŕtveho v aute neďaleko mestečka Vicari; jeho spolujazdec je nezvestný. V regióne Agrigente prišli o život muž a žena, ktorých vozidlo uviazlo v záplavách.
Záchranári pátrajú po lekárovi, ktorý v blízkosti mesta Corleone počas búrky opustil svoje auto a chcel sa dostať pešo do tamojšej nemocnice, kde pracuje.

Na Sicíliu boli v nedeľu vyslaní vojaci, aby skontrolovali stav ciest. Tento stredomorský ostrov postihli záplavy už začiatkom tohto týždňa, pričom starostovia mnohých obcí nariadili zavrieť školy, verejné parky a podchody.
Úrady zároveň začali vyšetrovanie s cieľom zistiť, či domy postavené v blízkosti rieky Milicia spĺňajú zákonné bezpečnostné normy.

Sicíliu navštívil v nedeľu aj taliansky premiér Giuseppe Conte, ktorý zvolal na budúci týždeň zasadanie vlády s cieľom vyčleniť finančné prostriedky na pomoc postihnutým oblastiam.

Taliansky minister vnútra Matteo Salvini si obraz o situácii urobil v provincii Belluno. Pri tejto príležitosti kritizoval „príliš veľa rokov nedbalosti“ a „uhladenú environmentálnu politiku“ predchádzajúcich vlád. Terajšia vláda urobí podľa neho všetko pre to, aby pomohla, pričom dúfa, že opäť neprídu listy z Bruselu s výčitkou, že míňa príliš veľa peňazí.

Extrémy počasia trápia Taliansko od začiatku tohto týždňa a vyžiadali si najmenej 30 obetí. Najviac postihnutý je sever krajiny a oblasť okolo Benátok. V šiestich regiónoch zostáva v platnosti výstraha najvyššieho stupňa pred nepriaznivými poveternostnými podmienkami.

Asi 100.000 hektárov lesov na severovýchode Talianska v oblasti Dolomitov zdecimoval silný vietor, ktorý sa vo štvrtok prehnal regiónom Benátsko. „Vyzerá to ako po zemetrasení,“ povedal jeho guvernér Luca Zaia. „Tisíce hektárov lesa akoby niekto pováľal obrovskou elektrickou pílou.“

Turistami vyhľadávané Benátky museli odolávať vetru s rýchlosťou až do 180 kilometrov za hodinu. Počasie v Taliansku sa má zlepšiť až v polovici budúceho týždňa. /agentury/