iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Ficovi predĺžia ochranu, potvrdila to ministerka Saková

Fico bude mať podľa Sakovej zatiaľ ochranku na neobmedzený čas. Žiadosť bývalého premiéra Roberta Fica (Smer-SD) o predĺženie ochrany ministerstvo vnútra schváli. Po stredajšom rokovaní vlády to povedala šéfka rezortu Denisa Saková (Smer-SD). „Máme závažné dôvody, ktoré nám poukazujú na to, že by mohlo dôjsť k ohrozeniu jeho zdravia a života,“ vyhlásila. Podľa jej slov ich nemôže bližšie špecifikovať, pretože podliehajú stupňu utajenia.

Fico bude mať podľa Sakovej zatiaľ ochranku na neobmedzený čas. „Na mesačnej báze to budeme prehodnocovať a pokiaľ dôvody pominú, chránená osoba stráca nárok na ochranu,“ priblížila ministerka. Dodala, že bývalý premiér nepožiadal o poskytnutie motorových vozidiel.

„V žiadosti deklaroval, že už využíva len motorové vozidlá, ktoré patria strane Smer-SD,“ povedala Saková. Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák podľa súčasnej šéfky rezortu o predĺženie ochrany nepožiadal. Bývalý premiér nekonkretizoval dôvody, pre ktoré mu predĺžia ochranu, aktuality.sk

X X X

Sudcovskej rade sa do stíhania Harabina nechce. Rozhodnutie odložila a Gálov podnet vrátila ministrovi, nech rozhodne sám

Podľa predsedníčky Najvyššieho súdu sa sudcovská rada súdu správa k prehreškom Štefana Harabina alibisticky. Sudcovská rada Najvyššieho súdu zatiaľ neplánuje podať disciplinárny návrh na sudcu Štefana Harabina za jeho vulgárne správanie a výroky na adresu predsedníčky súdu Daniely Švecovej alebo policajného vyšetrovateľa, ktorý obvinil konšpirátora zo šírenia extrémizmu.

Na neverejnom rokovaní, ktoré bolo v utorok a z ktorého zápisnicu v stredu zverejnili, sa dohodli riešenie problému odložiť, prípadne ho presunúť na ministra spravodlivosti Gábora Gála (Most-Híd). Rada mala rozhodnúť o podnete špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika, podľa ktorého sa Harabin neadekvátne vyhrážal vyšetrovateľovi, a o trestnom oznámení Daniely Švecovej na Harabina, ktoré polícia odložila s tým, že môže ísť o disciplinárne previnenie.

Na rokovaní rady boli členovia Peter Melicher, Jana Serbová, Katarína Pramuková, Jana Cisárová a Petra Príbelská. Ako hosť tam sedela aj Švecová, dennikN.sk

X X X

Poľská vláda vyjadrila Maďarsku solidaritu po schválení kritickej správy v europarlamente

Poľská vláda prijala so znepokojením správu o začatí konania voči Maďarsku podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a vyjadruje solidaritu s Budapešťou, uviedla v stredu pre agentúru MTI hovorkyňa Joanna Kopcínska. V reakcii na schválenie kritickú správy o stave demokracie v Maďarsku poslancami Európskom parlamente v stredu v Štrasburgu hovorkyňa povedala, že EÚ je založená na princípe vzájomnej úcty svojských právnych, ústavnoprávnych a historických tradícií jej členských krajín, pričom tento princíp je zvlášť dôležitý v terajších časoch krízy Únie.

„Rozhodnutie EP neprispeje k posilneniu EÚ, naopak, ohrozuje jej jednotu a vytvára zbytočný rozkol. Únia je založená na dialógu, všetky sporné záležitosti treba riešiť práve dialógom a nie cestou diktátu," povedala Kopcínska.

Poľsko je podľa jej vyjadrenia solidárne s Maďarskom, ktoré nedávno v parlamentných voľbách poskytlo mimoriadne silný mandát vláde premiéra Viktora Orbána. „Práve hlas občanov by ma byť určujúci v rozhodovacom procese o budúcnosti Európy,“ uzavrela hovorkyňa poľskej vlády.

EP po prvýkrát v histórii vyzval Radu EÚ, aby s cieľom zabrániť systémovému ohrozeniu základných hodnôt Únie zakročila voči jednému z členských štátov EÚ. Poslanci prostredníctvom uznesenia vyzvali členské štáty Únie, aby voči Budapešti začali postupovať podľa článku 7 ods. 1 Zmluvy o EÚ. V schválenom texte sa uvádza, že aj napriek ochote maďarských orgánov diskutovať o zákonnosti každého konkrétneho opatrenia, nedošlo zo strany Budapešti k odstráneniu všetkých nedostatkov a mnohé obavy tak naďalej pretrvávajú, aktuality.sk

X X X

Slovenskí poslanci podržali Orbána, väčšina europarlamentu nie. Kažimír Imreczeho nepodržal ani nepotopil. Expremiér si znova vypýtal ochranku.

1. Slováci podržali Orbána, aj tí, od ktorých sa to nečakalo

Ak by hlasovanie o porušovaní európskych hodnôt v Maďarsku bolo na Slovákoch, Viktor Orbán by dnes búchal šampanským. Len traja z trinástich slovenských europoslancov hlasovali za rezolúciu, ktorá menuje obavy v dvanástich oblastiach – napríklad sloboda prejavu, akademická sloboda, justícia, korupcia či práva menšín a migrantov.

Išlo o zásadné hlasovanie, ktoré reálne ukazuje, ako veľmi a či vôbec sú členovia Únie ochotní tolerovať oligarchický a autoritatívny Orbánov režim, ktorý cielene a účelovo roky demontuje demokraciu v Maďarsku.

Trinásť našich europoslancov v ňom hlasovalo takto:

Eduard Kukan (nezávislý), Ivan Štefanec (KDH) a Boris Zala (zvolený za Smer) hlasovali tak, ako mali všetci, pre ktorých je udržanie demokracie a jej hodnoty v Európskej únii prioritou. Boli za rezolúciu. Piati Slováci sa zdržali – Monika Beňová (Smer), Vladimír Maňka (Smer), Monika Smolková (Smer), Richard Sulík (SaS) a prekvapivo Jana Žitňanská (NOVA), dennikN.sk

X X X

Orbána nepodržali členovia jeho frakcie, Maďarsku hrozia sankcie od EÚ

Európsky parlament sa obáva o princípy právneho štátu v Maďarsku. Odporučil, aby Únia začala konanie voči Orbánovej vláde. Maďarsku hrozia sankcie od Európskej únie. Rozhodol o tom Európsky parlament, ktorý hlasoval o rezolúcii, podľa ktorej je v Maďarsku jasné riziko vážneho porušenia hodnôt EÚ.

Správa, ktorú mala na starosti holandská europoslankyňa Judith Sargentiniová, spomína obavy až v dvanástich oblastiach. Sú medzi nimi sloboda prejavu, akademická sloboda, súdnictvo, práva menšín, migrantov aj korupcia. Sargentiniová v rozprave v Štrasburgu povedala, že situácia v Maďarsku sa za posledné mesiace nezlepšila, hoci parlament na ňu už v minulosti upozorňoval, a preto by Únia mala konať.

Do Štrasburgu v utorok prišiel aj maďarský premiér Viktor Orbán. Vyhlásil, že správa znevažuje dôstojnosť maďarského národa, a označil to za facku demokracii. „Maďarsko bojovalo za slobodu a demokraciu. Teraz ho odsudzujú tí, ktorí dostali demokraciu do vienka. Bez ohľadu na to, aké rozhodnutie prijmete, my sa nenecháme vydierať a budeme prijímať vlastné rozhodnutia,“ povedal Orbán.

Tvrdil, že v správe je 37 faktických chýb. Maďari zverejnili aj dokument, v ktorom na chyby upozorňovali.

Väčšina europoslancov mu nedala za pravdu. Za výzvu, aby EÚ voči Maďarsku spustila konanie podľa článku 7, bolo 448 poslancov. Proti hlasovalo 197 zástupcov členských štátov, zdržalo sa 48 europoslancov. Na schválenie bolo treba dvojtretinovú väčšinu. Päť europoslancov zo SR hlasovalo proti prijatiu správy, ďalší piati sa zdržali, za boli traja.

Čo čaká Maďarsko?

Európsky parlament vôbec prvýkrát vo svojej histórii vypracoval správu o tom, či je alebo nie je potrebné voči jednému z členských článkov začať konanie. Konanie podľa článku 7 už pre súdne reformy beží vo vzťahu k Poľsku, v tomto prípade ho však iniciovala Európska komisia. Europarlament hlasovaním vyzval členské štáty, aby sa zaoberali situáciou v Maďarsku. Tie budú rozhodovať o tom, čo bude ďalej. Na to, aby sa voči Maďarsku spustili preventívne opatrenia, je potrebná, dennikN.sk

X X X

Europarlament hlasoval, Maďarsku hrozia sankcie

Európsky parlament v stredu jasnou väčšinou prijal odporúčanie, aby Európska komisia začala proti Maďarsku konanie pre vážne ohrozenie hodnôt Európskej únie. Za tento krok hlasovalo 448 zákonodarcov, 197 bolo proti. Aby EP – vôbec prvýkrát – prijal odporúčanie podniknúť kroky proti Budapešti, potreboval hlasy aspoň dvoch tretín prítomných poslancov, ktoré dohromady musia predstavovať absolútnu väčšinu, teda najmenej 376 hlasov.

Maďarský premiér Viktor Orbán v utorok v Európskom parlamente všetky výhrady o porušovaní demokracie, právneho štátu a základných práv odmietol. Europoslanci podľa neho chcú potrestať Maďarov za to, že nevolili opozičných socialistov a že nie sú ochotní svoju vlasť premeniť na „krajinu prisťahovalcov“. Orbán čelil aj výčitkám z údajného zneužívania peňazí z úniových fondov v prospech svojich priateľov a z korupcie.

Teoreticky by sankčné konanie proti Budapešti mohlo skončiť až odobratím hlasovacích práv, ale pozorovatelia predpokladajú, že tak ďaleko veci nezájdu, pretože sa vyžaduje jednomyseľnosť členských štátov – a Budapešť sa môže spoľahnúť na Poľsko, ktoré samo čelí kritike za porušovanie pravidiel právneho štátu.

Odporca migrácie Kurz tiež s Orbánovým počínaním nesúhlasí

O hĺbke nevôle nad Orbánovým počínaním svedčí, že ku kritikom sa pridal aj ďalší tvrdý odporcov migrácie, rakúsky kancelár Sebastian Kurz. „Nemožno robiť kompromisy s právnym štátom a demokraciou,“ povedal Kurz rakúskej televízii ohľadom postoja piatich zástupcov Kurzovej strany v EP. Európski ľudovci, najsilnejší poslanecký klub v EP, ktorých členom je aj Orbánova strana Fidesz, dali svojim členom voľnú ruku pri hlasovaní, ich šéf Manfred Weber ohlásil, že bude hlasovať, aby EÚ preverila stav demokracie v Maďarsku. /agentury/

X X X

Junckerov prejav vyvolal polemiky medzi zástancami únie a skeptikmi

Prejav predsedu Európskej komisie Jeana-Clauda Junckera v Európskom parlamente o stave Európskej únie aj s návrhmi budúcich úloh a zmien vyvolal chválu u predákov kľúčových poslaneckých klubov aj kritiku poľských konzervatívcov a ďalších euroskeptikov.

„V dejinách európskej integrácie nebola Európa nikdy rozdelenejšia ako v súčasnosti,“ vyhlásil v rozprave po Junckerovom prejave Ryszard Legutko z poľskej vládnucej strany Právo a spravodlivosť (PiS). „Nepočuli ste o Berlínskom múre?“ zareagoval belgický liberál Guy Verhofstadt za európskych liberálov a odsúdil „úplne hlúpe a bláznivé slová na kontinente, ktorý prišiel o milióny životov pre nacionalizmus a populizmus“.

Podľa neho autoritárski vodcovia, ako je maďarský premiér Viktor Orbán či šéf PiS Jaroslaw Kaczyński, „sa snažia EÚ rozvrátiť a prevziať ju zvnútra“, a preto je dôležité zjednotiť proúniové sily. Verhofstadt takisto podporil Junckerov návrh ukončiť v EÚ jednomyseľné rozhodovanie, pretože „je zdrojom problémov“, a zaviesť väčšinové rozhodovanie ako „poslednú šancu, poslednú záchranu“. Budúca EK bude musieť byť viac než len komisiou, ale európskou vládou, skutočnou autoritou čeliacou populistom, zdôraznil.

Českí zástupcovia v europarlamente si všimli Junckerovo rýpnutie do „váhavého“ postoja stredoeurópskych krajín k migračnej kríze. Mnohí z nich vyjadrili z vystúpenia predsedu EK sklamanie.

Šefčovič: Junckerov prejav upozornil na to, čo sme už dosiahli

Stredajší prejav o stave únie možno vnímať z dvoch hlavných pohľadov – ako dôraz na budúcoročné májové voľby do Európskeho parlamentu (EP) a poukázanie na oblasti, kde EÚ musí dosiahnuť viac, aby sa stala akcieschopnejšou v celosvetovom meradle. Uviedol to podpredseda EK Maroš Šefčovič.

Pripomenutie nadchádzajúcich eurovolieb je podľa jeho slov dôležité, lebo od ich výsledku bude záležať to, ako bude EÚ vyzerať v nasledovnom desaťročí.

„Ocenil som, že Juncker pripomenul všetko, čo sa podarilo Európskej únii v posledných rokoch dokázať. Že sa podarilo vymaniť sa z hlbokej ekonomickej krízy a vytvoriť 12 miliónov nových pracovných miest a cez Junckerov investičný plán naliať do európskej ekonomiky takmer 400 miliárd eur,“ uviedol Šefčovič o vystúpení šéfa exekutívy EÚ pred europoslancami.

Dodal, že tento systém investičných stimulov chce EÚ využívať aj naďalej – či už v Európe, alebo aj voči africkým krajinám. Juncker vo svojom prejave zdôraznil potrebu nového strategického partnerstva s Afrikou.

Šefčovič privítal aj skutočnosť, že Juncker spomenul vesmírne programy EÚ – osobitne sa v tejto kapitole zmienil o družicovom programe Galileo -, novú technologickú revolúciu či otázky svetového obchodu, kde žiadna krajina EÚ nie je dosť veľká na to, aby mohla zohrávať úlohu globálneho hráča. „To môžeme jedine spoločne ako Európania,“ skonštatoval.

Slovenský eurokomisár ocenil tiež Junckerov odkaz na urýchlenie rozhodovacieho procesu v EÚ.

„Sú oblasti, kde je potrebné konať rýchlejšie. Všetci sa zhodneme na tom, že v oblasti zahraničnej politiky, obchodu a daní sú sektory, kde sa často nevieme pohnúť dopredu práve preto, že sa o tom hlasuje jednomyseľne,“ zhodnotil situáciu. Spresnil, že motívov na „nedohodu“ býva viac: od presadzovania špecifických národných záujmov až po národné voľby v tej-ktorej členskej krajine, ktoré na úrovni EÚ brzdia prijímanie celoeurópskych rozhodnutí.

Podľa Šefčoviča bude takýto stav na rýchlo sa meniacej svetovej šachovnici Európu oslabovať, a preto vyjadril nádej, že sa eurokomisii, Európskemu parlamentu a členským krajinám podarí využiť existujúci článok Lisabonskej zmluvy, ktorý umožňuje prechod z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou.

Junckerov prejav bol podľa Šefčoviča podnetný aj v tom, že vyzval Európanov, aby si nenechali ukradnúť zdravé vlastenectvo tými, ktorí propagujú nezdravý nacionalizmus, extrémizmus a xenofóbiu.

„Táto výzva je platná aj pre Slovensko,“ upozornil Šefčovič. A dodal, že nacionalistické a xenofóbne prejavy vždy viedli nielen k vnútropolitickým, ale aj k medzinárodným napätiam a ohrozovali súdržnosť Európy. „Keď počúvam niektorých politikov súčasnosti, tak to ohrozuje tú najväčšiu hodnotu, ktorú nám EÚ priniesla – a to je mier v Európe,“ skonštatoval. /agentury/

X X X

Brexit bez dohody môže zastaviť lety na niekoľko týždňov, tvrdí šéf Ryanairu

Generálny riaditeľ nízkonákladovej leteckej spoločnosti Ryanair Michael O'Leary v stredu upozornil na riziko brexitu bez dohody. Šéf spoločnosti na tlačovej konferencii povedal, že hroziaci odchod Spojeného kráľovstva z EÚ môže pozastaviť lety medzi Britániou a Európou na niekoľko dní až týždňov, napísala agentúra DPA.

Kritici brexitu oponujú, že takéto tvrdenia majú len vytvoriť strach a presvedčiť ľudí, aby sa pridali k odporcom návrhov premiérky Theresy Mayovej. O'Leary však trvá na tom, že riziko sa stupňuje.

„Ostávame znepokojení v súvislosti s rastúcim rizikom brexitu bez dohody,“ povedal O'Leary. „Dúfali sme, že sa od marca 2019 podarí dohodnúť sa na 21-mesačnom prechodnom období. Nedávne udalosti v Británii však spôsobili neistotu. Veríme, že riziko tvrdého brexitu, ktorý by mohol viesť k pozastaveniu letov Ryanairu na niekoľko dní až týždňov, je podceňované,“ dodal šéf Ryanairu.

Ryanair vydal varovania v súvislosti s brexitom aj v minulosti. O'Leary dokonca vyhlásil, že odchod Británie z Únie spôsobí aj nárast cien leteniek. Podľa O'Learyho vyjadrení pre britský denník Express spoločnosti záleží na udržaní si liniek v rámci Európy. Theresa Mayová zvolala na štvrtok mimoriadnu schôdzu vlády s cieľom prediskutovať možnosti brexitu bez dohody. /agentury/

X X X

Maroko má nový zákon, ktorý kriminalizuje sexuálne násilie

V Maroku začal platiť nový zákon, ktorý kriminalizuje rôzne formy sexuálneho násilia a obťažovania a zároveň zakazuje nútené sobáše. Hoci verejnosť novelu uvítala, kritici upozorňujú na trvajúce nedostatky v právnej ochrane marockých žien, informoval spravodajský server BBC.

Porušenie zákona sa trestá pokutou 200 až 1 000 dolárov a odňatím slobody na jeden mesiac až päť rokov, napísal server Al-Džazíra. Zákon je výsledkom rastúcich obáv z násilia voči ženám v Maroku. V roku 2014 marocký parlament zmenil zákon, ktorý predtým umožňoval mužom vyhnúť sa trestu za znásilnenie, ak sa ožení so svojou obeťou. Organizácia na ochranu ľudských práv ale naďalej upozorňovali, že na ochranu žien v Maroku je potrebné urobiť viac.

Marocká rada pre ľudské práva vo svojej správe z roku 2015 uviedla, že vyše 20 percent marockých žien bolo najmenej raz za život sexuálne zneužitých. V uplynulých rokoch médiá zároveň informovala o niekoľkých odstrašujúcich prípadoch znásilnenia v tejto severoafrickej krajine. Podľa agentúry AFP sa vlani marocké súdy zaoberali 1 600 prípadmi znásilnenia, čo je dvojnásobok oproti roku 2016.

Nový zákon o sexuálnom násilí značná časť marockej verejnosti uvítala, a to ako dôležitý krok smerom k ochrane žien. Zároveň ale kritici upozornili, že zákon nemá podrobnú definíciu domáceho násilia a nezmieňuje sa o znásilnenie v manželstve. /agentury/

X X X

Médiá dúfajú, že im Google a Facebook budú platiť. Sú k tomu o krok bližšie

Europoslanci posunuli ďalej nové pravidlá na ochranu autorských práv. Zásadná zmena fungovania internetu, ktorá sa môže dotknúť každého používateľa, je o krok bližšie. Európsky parlament v stredu schválil návrh smernice o ochrane autorských práv. Za v prvom čítaní hlasovalo 438 poslancov, proti bolo 226 a 39 sa zdržalo.

Ide o kontroverznú zmenu. Jej zástancovia tvrdia, že v hre je prežitie médií v Európe, kritici varujú pred obmedzením slobody internetu a cenzúrou.

K smernici bolo predložených viac ako 250 pozmeňovacích návrhov. Najväčšie obavy vyvolávajú jej dva články – 11 a 13.

Článok 11

Článok 11 umožňuje vyberať poplatky za zdieľanie textov alebo ich častí. Tento poplatok je nazývaný aj daňou z odkazovania a za jeho schválenie lobovali mnohé európske médiá. Veria totiž, že sa im tak podarí získať späť časť peňazí z reklamy, ktoré im zobrali Google a Facebook.

Tieto veľké IT firmy sú dnes pre ľudí hlavným zdrojom informácií. Vydavateľom prekáža, že používatelia si často len prečítajú nadpis článku, no už si ho neotvoria. Google, Facebook a ďalší tak vraj zarábajú na ich obsahu, a mali by preto novinárom platiť licenčné poplatky.

Ešte v máji túto zmenu podporila Európska asociácia vydavateľov novín, v auguste podpísalo otvorený list viac ako sto novinárov z európskych médií: „Pamätajte na to, že Facebook a Google nezamestnávajú žiadnych novinárov a nevytvárajú žiadny obsah. Ale dostávajú zaplatené za reklamu, ktorá sa zobrazuje pri obsahu, ktorý novinári vytvárajú,“ písal v ich mene vojnový spravodajca agentúry AFP.

Tento týždeň vyšlo niekoľko európskych novín s prázdnou titulnou stranou. Bogusław Chrabota to v poľskom denníku Rzeczpospolita vysvetlil slovami: „Pokiaľ nezavedieme ochranné mechanizmy, už čoskoro bude väčšina našich stránok zívať prázdnotou. Nakoniec seriózna tlač zanikne.“

Pridali sa aj niektoré slovenské médiá. Asociácia vydavateľov tlače spolu so Slovenským syndikátom novinárov vyzvali europoslancov, aby za návrh smernice zahlasovali. Ich výzvu na titulných stranách zverejnili v stredu denníky SME, Pravda a Hospodárske noviny.

Problémom je, že médiá nakoniec nemusia získať nijaké peniaze od veľkých hráčov, upozornil právnik Martin Husovec, ktorý učí právo na univerzite v holandskom Tilburgu. „Vidíme, že v krajinách, kde sa to zaviedlo, to absolútne nefunguje,“ povedal v júni pre Denník N. V Nemecku mal Google platiť za odkazy na články, vydavateľom však povedal, že mu buď dajú licenciu, alebo ich zo svojej služby Google News vyradí. Médiá nakoniec dali gigantu licenciu zadarmo. V Španielsku bola služba Google News po prijatí podobnej legislatívy zrušená.

„Copyright sám osebe nie je obchodný model,“ napísal Petr Koubský z Nového deníku, sesterského projektu Denníka N. „Keď si na niečo zaistíte autorské práva, neznamená to automaticky, že z toho budete mať obchodný prospech,“ argumentuje.

Článok 13
Druhým problematickým článkom európskej smernice je článok 13, ktorý presadzujú najmä hudobné a filmové štúdiá. Núti totiž prevádzkovateľov, aby pri každom nahranom obrázku, texte, nahrávke či videu skontrolovali, či neporušujú autorské práva.

Dnes majiteľ webu nenesie zodpovednosť za nelegálny obsah, a to až do chvíle, kým na to nie je upozornený. Zákon poruší až v prípade, ak výzvu na zmazanie nelegálneho obsahu ignoruje. Ak by článok 13 vošiel do platnosti, zodpovednosť za prípadné porušenie autorských práv by neniesol človek, ktorý by obrázok, text či video na webe zverejnil, ale zodpovedal by za to prevádzkovateľ servera.

Túto zmenu kritizujú aj internetoví priekopníci, napríklad spoluvynálezca webu Tim Berners-Lee či zakladateľ Wikipédie Jimmy Wales. Vo svojom otvorenom liste napísali, že automatické filtrovanie môže viesť k vytvoreniu neprimeranej kontroly a cenzúry webu.

Automatické preverovanie všetkého, čo ľudia nahrajú na web, už napríklad robí YouTube, no je to technologicky mimoriadne náročné. Menšie weby by si preto museli podobnú technológiu od niekoho prenajať. Zmena tak môže, paradoxne, Googlu a Facebooku vyhovovať, lebo zvyšuje bariéry pre nových hráčov vstupujúcich na trh. „Google napríklad nie je rád, že sa takýto typ regulácie predpisuje. Na druhej strane je však technologicky najďalej. Čo to znamená pre Google, ak sa to prijme? Nič. Čo to znamená pre všetkých ostatných? Že sa budú musieť snažiť robiť to, čo Google,“ povedal právnik Husovec.

Malí a noví hráči na trhu si tak budú musieť zaobstarať licencovaný filter, ktorý bude predchádzať porušovaniu práv. Lacné to nebude – a ani bezchybné. Počítače totiž nebudú vedieť odhaliť, či v konkrétnom prípade ide o porušenie autorských práv alebo len o citáciu, paródiu alebo remix, teda prípady, ktoré autorské zákony bežne povoľujú. Aj preto sa od prevádzkovateľov bude požadovať, aby mali k dispozícii aj adekvátne opravné mechanizmy, ktoré budú mať na starosti ich zamestnanci, nie algoritmy.

„Wikipédia možno dostane z niektorých pravidiel výnimku, no internet ako taký to schytá,“ povedal Vojtěch Dostál z českej Wikipédie. „Článok 13 je takmer nereformovateľný a vynúti si pravdepodobne zavedenie automatických nahrávacích filtrov, ktoré veľmi často robia chyby a nedokážu správne rozlišovať nuansy medzi porušením autorského práva a legitímnym použitím, napríklad v rámci paródie.“

Čo bude ďalej?

Eurokomisári Andrus Ansip a Mariya Gabrielová zodpovední za jednotný digitálny trh a digitálnu ekonomiku vyhlásili, že schválenie smernice je „silným a pozitívnym signálom a zásadným krokom k dosiahnutiu nášho spoločného cieľa modernizácie pravidiel o autorských právach v EÚ“.

„Som presvedčený, že len čo prach sadne, internet bude taký slobodný, aký je dnes, tvorcovia a novinári získajú spravodlivejší podiel na výnosoch zo svojich diel a my sa budeme pýtať, o čom bol všetok ten krik,“ povedal parlamentný spravodajca a nemecký europoslanec Axel Voss.

Google je s výsledkom hlasovania nespokojný, spoločnosť Mozilla pre agentúru Reuters uviedla, že boj sa ešte neskončil. „Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme dosiahli modernú reformu, ktorá chráni zdravie internetu a podporuje práva používateľov.“

Európsky parlament teraz hlasoval o návrhu smernice v prvom čítaní, prijal pri tom aj viaceré pozmeňujúce návrhy, vysvetľuje Radovan Geist z portálu Euractiv.sk. Ďalším krokom bude dohoda na konečnej podobe normy s členskými štátmi a Európskou komisiou, ktorú bude europarlament znovu schvaľovať hlasovaním.

„Reálne politické (ale i vecné) rokovania sa ešte len začnú,“ uviedla Janka Burdová z ministerstva kultúry. „Smernica môže v nadchádzajúcom období zaznamenať ešte výrazné textové zmeny.“

Finálne hlasovanie by mohlo prísť na jar, stále však nie je isté, či sa to podarí do konca volebného obdobia. „Ak sa to nestihne do apríla 2019, tak potom až v septembri,“ vraví Geist. Voľby do europarlamentu sa uskutočnia 23. – 26. mája 2019.

Ani schválená smernica ešte nebude mať priamu účinnosť. Členské štáty budú na jej základe musieť následne prijať vlastné pravidlá ochrany autorských práv, dennikN.sk