iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

SR nemieni nič platiť za podhodnocovanie tovaru z Číny

Správu, že Slovensko musí zaplatiť 300 miliónov eur pokuty za podhodnocovanie tovaru z Ázie, označil šéf Finančnej správy František Imrecze za "absolútny nezmysel". Sumu 300 miliónov eur v prípade Slovenska uviedol Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) vo svojej správe o zisteniach z rokov 2013 až 2016, v ktorej hovorí o colných podvodoch pri dovoze textilu a obuvi z Číny v rôznych krajinách EÚ.

Podľa Imreczeho Slovensko vedie dialóg s OLAF-om, pretože má výhrady voči vyčísleniu podhodnotenia tovaru a tým aj údajnému úniku na cle.

Obe strany si vymenili už niekoľko listov a položili si navzájom viacero otázok. OLAF svoje zistenia posunie Európskej komisii, až tá môže rozhodovať o prípadnej pokute. Cieľom slovenskej strany je nič neplatiť a v prípade že neuspeje pri diskusii s OLAF-om aj na Európskej komisii, je ochotná sa súdiť.

Problémom podľa Imreczeho je, že doposiaľ nemá Európska únia a Čína vyriešené potvrdzovanie originality faktúr, čo by situáciu vyriešilo. Colník tedá nemá ako zistiť, či predložená faktúra je originál alebo je falošná, zámerne podhodnotená.

Slovenské výhrady

OLAF na prelome rokov 2014 až 2015 stanovil minimálne hodnoty tovaru, z ktorých vychádza v súčasnosti aj Slovensko, takže rovnaké podvody takmer vymizli. Finančná správa však doma čelí žalobám niektorých špeditérov, ktorí nesúhlasia s týmito administratívne stanovenými cenami. Začíname prehrávať domáce súdne spory, lebo nevieme dokázať hodnotu tovaru, uviedol Imrecze.

Slovensko má napríklad výhrady preto, lebo sumy, ktoré si ako hodnotu tovaru stanovil OLAF v roku 2015, aplikoval spätne na roky 2013 a 2014. Slovenská strana spochybňuje aj množstvo tovaru, ktoré cez Slovensko mali prejsť. Téma sa spolitizovala a opozícia žiada odvolanie šéfa Finančnej správy. Imrecze uviedol, že téma je výsostne odborná a náročná, ale žiadny opozičný poslanec ho nekontaktoval, aby si informácie overil. To považuje za nezáujem o fakty, ale o politizovanie.

Viac ako miliarda eur?

Podľa poslanca SaS Jozefa Rajtára by mal Peter Kažimír odvolať Imreczeho a šéf daniarov spolu s riaditeľom Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó by mali stáť pred vyšetrovateľom. Podľa Rajtára budú sledovať „hodinu po hodine“, ako minister financií Peter Kažimír situáciu vyrieši. Ak ju riešiť nebude, tak sa môže stať terčom odvolávania.

V kauze colných podvodov ide o viac ako 300 milión eur, môže ísť o sumu vyššiu ako miliarda, povedal na tlačovke SaS bývalý námestník colného riaditeľstva Peter Cvik. Podľa Rajtára Imrecze ťahá čas, aby mohol o niekoľko rokov „popíjať drinky na Belize“. To mu nemôžeme dovoliť, povedal poslanec za SaS. Rajtár zároveň tvrdí, že po útlme podvody s podhodnocovaním opäť pokračujú.

SaS Imreczemu vyčíta, že dávno razantne nekonal voči ľuďom podozrivým z podvodov. Šéf daniarov uviedol, že prebieha viacero konaní, kde ide o sumy vo výške 100 miliónov v trestnom a 100 miliónov v správnom konaní. Na stoličkách už nesedia riaditelia colných správ, kde sa preclieval tovar z Ázie a došlo aj k reorganizácii, aby tovar neprechádzal len určitými miestami, ako boli Trnava, Nitra a Prešov.

Za výroky na tlačovej besede podáva Imrecze na Rajtára trestné oznámenie.

Spolu: Zásadné zlyhanie

František Imrecze by mal podľa mimoparlamentnej strany Spolu – občianska demokracia odstúpiť. Podľa lídra strany Miroslava Beblavého nemá morálne a ani manažérske právo ďalej zotrvávať vo svojej funkcii.

„Nemôže byť prezidentom Finančnej správy niekto, kto dva roky dozeral a pozeral sa na takéto zásadné zlyhanie,“ zdôraznil Beblavý na pondelkovom brífingu v Bratislave. Mal by podľa neho uvoľniť svoje miesto a nechať Finančnú správu niekomu, kto nie je zapletený do tohto „najväčšieho finančného škandálu posledných piatich až desiatich rokov“.

Rozhodnutie komisie

Beblavý priblížil, že v tomto prípade Európsky úrad pre boj proti podvodom odporučil Európskej komisii, aby od Slovenska vymáhala viac ako 300 miliónov eur za colné podvody, ktoré Slovensko dovolilo spáchať v rokoch 2013 – 2014. Pripomenul, že OLAF je vyšetrovací orgán, ktorý povedal EK, že podvody sa stali a vyčíslil za ne škodu. Komisia sa tak môže rozhodnúť, či ich bude od Slovenskej republiky vymáhať alebo nie.

„Ak bude EK takú škodu od Slovenska pýtať, tak je to obrovská suma, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje colné príjmy Slovenska. Slovensko má colné príjmy ročne vo výške zhruba 20 – 30 miliónov eur, to znamená, že táto suma by ich asi desaťnásobne prevýšila,“ vyčíslil líder strany Spolu. /agentury/

X X X

Bývalý dôstojník vypovedal proti ľuďom z SNS: o zmanipulovanom tendri vedeli všetko

Plukovník vo výslužbe a donedávna zamestnanec ministerstva obrany Maroš Klinčák povedal podrobnosti o pochybnom nákupe z roku 2012 pre vojenské letectvo. Zapletená doň bola aj firma vysokého úradníka a Dankovho kamaráta Jána Hoľka z SNS. Šéf služobného úradu na ministerstve obrany Ján Hoľko (člen SNS) je podozrivý, že zneužil svoje postavenie a zabránil preskúmaniu nákupu, do ktorého bola zapletená jeho bývalá firma.

Vyplýva to zo svedectva, ktoré o pomeroch na ministerstve v pondelok poskytol bývalý dôstojník a do roku 2017 zamestnanec ministerstva obrany Maroš Klinčák. Hoľko je najdôležitejším človekom Andreja Danka na ministerstve obrany.

Na tlačovej konferencii Nadácie Zastavme korupciu Klinčák povedal podrobnosti o tom, ako prebiehal nákup technológií pre vojenské letectvo v decembri 2012. Ministerstvo ešte za éry Smeru kúpilo elektronické systémy za cenu, ktorá bola podľa Klinčáka o milión eur vyššia, než bola cena na trhu. V obchode sa angažovala aj firma R-Sys, ktorej konateľom bol vtedy málo známy podnikateľ Hoľko.

Po voľbách 2016 Klinčák na tento obchod upozornil nové vedenie ministerstva, ktoré dosadil predseda SNS Andrej Danko. „O svojich zisteniach som informoval ministra obrany Gajdoša a neskôr i priamo predsedu SNS Danka, ktorým som odovzdal všetky dôležité dokumenty,“ povedal Klinčák. Na ministerstve však už v tom čase pôsobil aj Hoľko, ktorý tak získal možnosť dianie v rezorte ovplyvňovať. „Pán Hoľko sa ocitol v jasnom konflikte záujmov,“ poznamenala riaditeľka Nadácie Zastavme korupciu Zuzana Petková.

Hoľko má na ministerstve obrany silný neformálny vplyv. Je totiž priateľom a bývalým biznisovým partnerom Andreja Danka. V mnohých veciach silnejšie slovo než nevýrazný minister Gajdoš. S Klinčákovými podnetmi, ktoré sa dotýkali aj Hoľkovho podnikania, sa na ministerstve nič zásadné neudialo. Kontrolóri ministerstva tento nákup uzavreli s tým, že všetko prebehlo v poriadku.

Klinčák následne odišiel do civilu a obrátil sa na Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ). Až jeho pracovníci pred pár týždňami konštatovali, že nákup vyzerá veľmi neštandardne. Prípad okamžite odovzdali policajtom z Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), dennikN.sk

X X X

Dokumenty z Kočnerovho spisu ukázali, ako ho Krajmer nechcel vyšetrovať. Napokon si poňho prišli do Mango baru

Zmenky, ktoré mal Kočnerovi podpísať Rusko, sa nenachádzajú ani v Kočnerovom účtovníctve. Nie každému policajtovi sa chcelo posadiť Mariána Kočnera do väzenia. Národná protikorupčná jednotka pod vedením bývalého riaditeľa Róberta Krajmera najprv zmenky, ktoré si podpísali Pavol Rusko a Marián Kočner, odmietla vyšetrovať.

Ukazujú to dokumenty, ktoré Denníku N poskytli právni zástupcovia televízie Markíza. Ide o „vyhodnotenie operatívneho preverovania bez realizačného návrhu“ z januára tohto roku. Kočnerova firma Inkasný servis podala štyri žaloby na súd, kde žiadala vyplatiť takmer 70 miliónov eur ešte v júni 2016. Až začiatkom mája 2017 sa však o tom zrejme dozvedela Markíza a následne aj médiá.

Hneď potom začala polícia prípad operatívne preverovať. Toto preverovanie vykonával banskobystrický policajt Viktor Meluš, ktorý sa vlani 24. mája stretol s Kočnerom. Ten mu porozprával, ako sa s Ruskom v roku 2000 dohodli na urovnaní komplikovaného sporu o Markízu tak, že mu k oficiálnej sume 2,7 milióna eur Rusko doplatí ešte 69 miliónov eur, ale až po predaji televízie americkej spoločnosti CME.

„Nakoľko sa tento zložitý právny úkon nemohol v danom čase nijako presne zazmluvniť, dennikN.sk

X X X

Sociálni demokrati vyhrali voľby, Švédski demokrati sú tretí

Podľa predbežných výsledkov švédskych parlamentných volieb získal mierny náskok vládnuci stredoľavý blok, tesne za ním sa umiestnila stredopravá aliancia. Oba bloky získali nad štyridsať percent, súboj bol veľmi tesný. Najúspešnejšou stranou bola sociálna demokracia, ktrorá však oproti minulým voľbám výrazne stratila.

Posilnila však nacionalistická protiimigračná strana Švédski demokrati, ktorá má 17,6 percenta hlasov v porovnaní s necelými 13 percentami v predchádzajúcich voľbách.

Podľa údajov volebnej komisie získal vládnuci stredoľavý blok 40,6 percenta hlasov a stredopravá aliancia 40,3 percenta hlasov. Údaje sa zakladajú na sčítaní hlasov v 6001 zo 6004 volebných okrskov, čiže takmer všetkých hlasov. Meniť by sa mali už iba minimálne. Zostáva zarátať 200 000 hlasov Švédov žijúcich v zahraničí, čo by sa malo stať v stredu.

Do stredoľavého bloku patrí okrem sociálnych demokratov premiéra Stefana Löfvena aj strana Zelených a Ľavicová strana. Stredopravá aliancia zahŕňa Umiernenú koaličnú stranu, Stranu stredu, liberálov a Kresťanskodemo­kratickú stranu.

Zložiť vládu bude zložité

Podľa zahraničných agentúr bude tvorba novej vládnej väčšiny zložitá. Pred voľbami všetky formácie vraveli, že so Švédskym demokratmi nebudú spolupracovať.

Stranou s najväčším počtom hlasov podľa predbežného sčítania budú napriek výrazným stratám vládni sociálni demokrati, ktorí majú 28,4 percenta hlasov, ďalšia je podľa predbežných výsledkov s 19,8 percentami hlasov Umiernená koaličná strana. Protiimigrační Švédski demokrati získavajú tretie miesto a 17,6 percenta hlasov.

„Veľkými víťazmi týchto volieb sme my. Získame veľký vplyv na to, čo sa vo Švédsku v nadchádzajúcich týždňoch, mesiacoch a rokoch bude diať,“ komentoval výsledok volieb šéf Švédskych demokratov Jimmie Åkesson.

„Som pripravený hovoriť, spolupracovať a rokovať so všetkými stranami, ale najmä by som chcel na rokovanie prizvať Ulfa Kristerssona,“ do­dal.

Kristersson, predseda Umiernenej koaličnej strany a kandidát stredopravej aliancie na premiéra, však zopakoval: „Počas celej kampane sme sa vyjadrovali jasne: (Stredopravá) aliancia nebude vládnuť so Švédskym demokratmi ani s nimi nebude jednať o formovaní vlády.“

Zároveň vyzval premiéra Stefana Löfvena na rezignáciu.

„Je isté, že nikto nezískal väčšinu. V takom prípade je prirodzené začať spoluprácu medzi (politickými) blokmi,“ reagoval Löfven, ktorého sociálni demokrati spolu so stranou Zelených a Ľavicovou stranou utvára víťazný stredoľavý blok. Voľby sa podľa neho rovnajú „pohrebu politiky blokov“ a apeloval na „morálnu zodpovednosť“ stredopravej aliancie.

Vzostup Švédskych demokratov

V predvolebnej kampani oproti minulosti hrala dôležitú úlohu tému migrácie. Vzostup Švédskych demokratov, medzi ktorých zakladajúcimi členmi kedysi boli ľudia otvorene podporujúci ideológiu nacistického Nemecka, mnoho ľudí považuje za alarmujúci. Strana ale pod mladým vodcom Akessonom v posledných rokoch zmiernila rétoriku a poukazuje najmä na problémy s integráciou migrantov.

Strana sa snaží v ľuďoch vzbudiť nostalgický pocit straty Švédska 50. rokov minulého storočia, ktoré bolo bezpečnou, prosperujúcou krajín s takmer výhradne belošským obyvateľstvom, a táto stratégia funguje, uviedol denník The New York Times. Švédski demokrati sľubujú, že budú chrániť koncept sociálneho štátu, ktorý vytvorili sociálni demokrati, ale ktorý podľa mnohých Švédov dnes ohrozuje imigrácia, islam a zločinnosť.

Löfvenova vláda po roku 2015 výrazne sprísnila azylové podmienky, čím prúd utečencov mieriacich do krajiny spomalila. Švédsko ale teraz čelí problémom integrácie migrantov, ktorí žijú na chudobných predmestiach povestných vojnami medzi gangmi, zapaľovaním áut maskovanými mladými výtržníkmi a ďalšou zločinnosťou.

Migrácia nebola hlavnou témou

Hoci zahraničné médiá vykresľujú švédske voľby výhradne ako spor o prístup k migrácii, spoločnosťou v severskej krajine viac hýbu iné témy. Podľa prieskumu verejnej mienky inštitútu Ipsos robila Švédom pred voľbami najväčšie starosti oblasť zdravotnej starostlivosti (44 percent), imigrácia bola na treťom mieste (25 percent), len tesne pred ochranou životného prostredia (23 percent). /agentury/

X X X

Blížime sa k mierovej zmluve, povedal Abe po stretnutí s Putinom

Japonský premiér Šinzó Abe v pondelok vyhlásil, že rozhovory s ruským prezidentom Vladimirom Putinom spejú k mierovej zmluve medzi oboma krajinami. Informovala o tom agentúra Reuters. Rusko a Japonskom nepodpísali mierovú zmluvu od druhej svetovej vojny pre spor o tichomorské Kurilské ostrovy, ktoré Japonsko nazýva Severné teritóriá.

„Dotkli sme sa problému mierovej zmluvy,“ uviedol Putin po stretnutí s Abem vo Vladivostoku. O tejto otázke sa podľa ruského prezidenta diskutuje celé desaťročia a „bolo by naivné si myslieť, že sa to dá vyriešiť za jednu noc“. „Sme však pripravení pokračovať v úsilí nájsť riešenia prijateľné pre Rusko aj Japonsko,“ dodal podľa agentúry DPA s tým, že tretia bilaterálna obchodná misia na tieto ostrovy sa uskutoční do konca roka.

Japonský premiér Abe tiež uviedol, že šéf Japonských sebaobranných síl navštívi v októbri Rusko. Dodal, že je nevyhnutné vyriešiť problém unesených japonských občanov Severnou Kóreou a pre túto snahu získal aj Putinovu podporu. Počas Putinovej návštevy v Japonsku v decembri 2016 sa obaja lídri dohodli, že začnú dialóg zameraný na spoločné ekonomické projekty na Ruskom kontrolovaných Kurilských ostrovoch. Odvtedy však došlo iba k veľmi malého posunu.

Ostrovy, ležiace severne od Hokkaida, obsadili sovietske vojská v posledných dňoch druhej svetovej vojny, pričom prinútili odísť 17 000 japonských obyvateľov. /agentury/

X X X

Taliansky premiér očakáva od summitu EÚ pokrok v migračnej politike

Taliansko očakáva od summitu Európskej únie, ktorý sa uskutoční 20. septembra v rakúskom Salzburgu, "pokrok" v migračnej politike. EÚ by situáciu mala „po komplikovanom lete“ pevne uchopiť a realizovať v praxi závery prijaté na jej júnovej vrcholnej schôdzke v Bruseli, uviedol v pondelok po stretnutí s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom v Ríme taliansky premiér Giuseppe Conte.

Je dôležité dospieť k „stabilnému a efektívnemu systému v prístupe k príchodu migrantov na pevninu, ich prerozdeľovaniu a vracaniu,“ vyplýva z Conteho tlačového vyhlásenia. S takýmto mechanizmom by sa Európa mala stať „vierohodnou, bezpečnou a solidárnou“.

Stretnutie, na ktorom Conte jasne prezentoval Tuskovi očakávania Talianska, sa uskutočnilo v Ríme v rámci prípravy neformálneho summitu Únie v Salzburgu. /agentury/

X X X

Migračnú dohodu môže Taliansko podpísať už v piatok, tvrdí Salvini

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer predtým vyhlásil, že Salvini je tým jediným, čo stojí v ceste k dosiahnutiu dohody o migrácii.

Taliansky vicepremiér a minister vnútra v pondelok vyhlásil, že Taliansko môže bilaterálnu dohodu o migrácii, ktorú požaduje Nemecko, podpísať už tento piatok. Informovala o tom agentúra DPA.
„Túto dohodu budeme pravdepodobne môcť uzavrieť už tento piatok v rámci summitu ministrov zahraničných vecí EÚ vo Viedni,“ uviedol v Miláne podľa agentúry ANSA Salvini, ktorý však dodal, že podpíše len takú dohodu, podľa ktorej sa už „Taliansko nebude musieť starať ani o jediného ďalšieho migranta“.

Nemecký minister vnútra Horst Seehofer predtým vyhlásil, že Salvini je tým jediným, čo stojí v ceste k dosiahnutiu dohody o migrácii, na základe ktorej by mohlo Nemecko zo svojich hraníc vracať migrantov späť do Talianska, ak to bola krajina, kde sa pôvodne zaregistrovali. Taliansko sa stalo hlavnou počiatočnou destináciou pre migrantov prichádzajúcich do Európy zo severnej Afriky. V súlade s nariadeniami EÚ je teda Taliansko tým štátom, ktorý je povinný prijímať ich žiadosti o azyl, aktuality.sk

X X X

Talianska Polícia narušila činnosť dvoch pašeráckych gangov

Polícia zadržala 20 členov dvoch samostatných drogových gangov, ktoré pôsobili v severnom taliansku a v nemeckej spolkovej krajine Bavorsko. Informovala o tom v pondelok agentúra DPA s odvolaním sa na vyhlásenie talianskej finančnej polície. Šestnásť ľudí vrátane 13 Albáncov, jedného občana Kosova, jedného Pakistanca a talianskeho občana albánskeho pôvodu zadržali v Taliansku. S pomocou nemeckých a albánskych bezpečnostných síl sa navyše v Bavorsku podarilo zatknúť troch Albáncov. Štvrtého zadržala polícia v albánskej metropole Tirana.

Oba gangy operovali najmä z talianskeho regiónu Južné Tirolsko, kam pašovali marihuanu z Albánska a heroín a kokaín z Belgicka a Holandska, uvádza sa vo vyhlásení talianskej finančnej polície. V predchádzajúcej fáze vyšetrovania medzi rokmi 2016–18 sa už bezpečnostným silám podarilo zadržať desať ľudí spájaných s oboma zločineckými skupinami.

Celkovo sa finančnej polícii podarilo za posledné dva roky zaistiť 95 kilogramov kokaínu, 2,2 kilogramu heroínu a 21,3 kilogramov marihuany. Vďaka koordinovanej operácii došlo k narušeniu zásobovacích kanálov pašerákov drog medzi severom Európy a Talianskom a „potvrdil sa význam Brennerského priesmyku“ pre pašovanie drog, uvádza sa ďalej vo vyhlásení. /agentury/

X X X

Orbán pustil do Únie ruských špiónov, tvrdí maďarská opozičná strana

Štátne prisťahovalecké dlhopisy vlády premiéra Viktora Orbána znamenajú podľa opozičného politika riziko pre celú Európsku úniu. Maďarská opozičná strana Demokratická koalícia (DK) sa chce obrátiť na Európsku komisiu s upozornením na bezpečnostné riziko pre Európsku úniu. To má vyplývať z toho, že „maďarská vláda vpustila do Maďarska a na územie Únie teroristov, zločincov a špiónov“, informovala v pondelok komerčná televízia ATV.Maďarské médiá odhalili, že cez prisťahovalecké dlhopisy sa do Maďarska dostali ruskí špióni i členovia podsvetia, povedal v Budapešti hovorca parlamentnej frakcie DK Zsolt Grécsy.

Štátne prisťahovalecké dlhopisy vlády premiéra Viktora Orbána znamenajú podľa tohto opozičného politika riziko pre celú EÚ, pretože si ich kupujú aj teroristi, zločinci a agenti tajných služieb, ktorí sa môžu potom voľne pohybovať po Únii. Spravodajský server 444.hu v pondelok informoval, že zo spoločného pátrania maďarského investigatívneho servera Direkt35.hu a ruského denníka Novaja Gazeta vyplýva, že k maďarským dlhopisom sa dostali vplyvní Rusi, medzi nimi politici i šéfovia ruských štátnych podnikov.

S maďarským Úradom pre prisťahovalectvo a utečencov (BMH) mal čo do činenia aj priamy príbuzný šéfa ruských tajných služieb, ako aj ruský podnikateľ spájaný s organizovaným zločinom, avšak BMH odmietol prezradiť bližšie detaily, napísal server 444.hu, aktuality.sk

X X X

Grécke úrady pohrozili, že uzavrú utečenecký tábor na ostrove Lesbos

Grécke regionálne úrady pohrozili, že uzavrú utečenecký tábor na ostrove Lesbos, ak centrálna vláda okamžite nevylepší podmienky, ktoré tam panujú. Informovala o tom dnes agentúra AP. Situáciu v preplnených prijímacích centrách pre migrantov na ostrovoch v Egejskom mori nedávno kritizoval aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Tisíce utečencov, vrátane mnohých detí, tam podľa UNHCR žijú v nevyhovujúcich podmienkach a nedostáva sa im ani náležitej zdravotnej starostlivosti.

Podľa úradov je tábor Moria absolútne nevyhovujúci a predstavuje „hrozbu pre verejné zdravie a životné prostredie“. Ak vláda do 30 dní nejako nezakročí, tábor bude uzavretý. V tábore pre 3 100 ľudí ich teraz žije približne 8 800. Asi štvrtina z utečencov sú deti. Ako úrady uviedli, problémy sú najmä s kanalizáciou a hnijúcimi odpadkami, kúpeľne zapáchajú a jedáleň takisto nespĺňa zákonné štandardy.

Ako uviedol na konci augusta UNHCR, tiež na ďalšom gréckom ostrove Samos sú kapacity takzvaných hotspotov, teda prijímacích a identifikačných centier pre migrantov, preplnené. Podľa úradu OSN pre utečencov tam žije teraz asi 2 700 migrantov, väčšinou Sýrčanov a Iračanov, ale kapacita zariadenia je len asi 700 osôb. Aj na ostrovoch Chios a Kos sú centrá preplnené a ich obsadenosť sa blíži dvojnásobku kapacity.

Od začiatku tohto roka priplávalo na grécke ostrovy z Turecka cez 19 000 migrantov. Vlani ich za celý rok podľa UNHCR bolo 29 718 a ešte o rok skôr 173 450. Najväčšie migračné vlnu zažili grécke ostrovy v roku 2015, kedy tam dorazilo 856 723 ľudí. Ich príliv sa výrazne spomalil vďaka dohode EÚ s Tureckom. /agentury/