iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Megapodvody s čínskym tovarom za Ficovej vlády

SR musí EÚ zaplatiť milióny: Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) pri svojom vyšetrovaní dovozu textilu a obuvi z Číny do EÚ odhalil colné podvody v celkovej hodnote 2,2 miliardy eur. Z toho približne 300 miliónov eur sa týka tovaru vstupujúceho do EÚ cez Slovensko. Slovensko sa podľa zistení úradu v rokoch 2013 a 2014 stalo rajom colných podvodov s textilom a obuvou z Číny.

V tom čase šéfovali colníkom súčasný riaditeľ finančnej správy František Imrecze a súčasná štátna tajomníčka ministerstva financií a vtedajšia Imreczeho viceprezidentka Dana Meager, informoval Denník N. Daňovú a colnú sekciu v tom čase viedol ďalší neskorší viceprezident Daniel Čech.

Je pravdepodobné, že naše úrady podvody prehliadali, alebo, čo je podľa expertov na clá pravdepodobnejšie, priamo na nich spolupracovali. Vyplýva zo zistení OLAF-a.

Sériu vyšetrovaní, ktoré sa týkali podhodnotenia textilu a obuvi vstupujúcich do EÚ v období rokov 2013 – 2016, uzavrel OLAF vlani. Európskej komisii (EK) odporučil, aby pýtala peniaze od štátov, ktoré umožnili, aby sa clá takto krátili. Úrad pritom vypočítal, že Slovensko ako krajina zodpovedná za dohľad na vyberanie cla na svojom území má do rozpočtu EÚ zaplatiť 302 miliónov eur. Z vybraného cla odvádza každá členská krajina 75 %, zvyšných 25 % jej zostáva. Či Slovensko skutočne bude musieť platiť, v tejto chvíli nie je zrejmé.

Finančná správa odmieta, že by SR musela platiť

Finančná správa odmieta, že by Slovensko muselo zaplatiť 302 miliónov eur za colné podvody. Správa OLAF-u podľa finančnej správy hovorí o dovoze tovaru z ázijských krajín najmä v rokoch 2013 a 2014. V tom čase mali totiž podľa finančnej správy viaceré krajiny, ako napríklad Malta, Španielsko, Veľká Británia či Nemecko, „takmer štatút preclievacieho hubu pre ázijský tovar“.

„Okamžite, ako sme identifikovali problémy s preclievaním a podhodnocovaním ázijského tovaru, zorganizovali sme v roku 2014 v Trenči­anskych Tepliciach stretnutie krajín V4. Na základe tejto našej iniciatívy bola prijatá Trenčianska deklarácia. V nej sme stanovili minimálne prahové hodnoty rizikových profilov,“ priblížila hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.

Podľa hovorkyne účinnosť prijatých opatrení dokazuje rapídny pokles identifikovaných strát na cle. Ako uviedla Skokanová, tie postupne klesli zo 163 miliónov eur v roku 2013 na 6,9 milióna eur v 2015, 3,5 milióna eur v 2016 a na 1,3 milióna eur v roku 2017.

Suma nemusí byť konečná

„Finančná správa v závere roka 2017 prijala správu OLAF týkajúcu sa deklarovania nízkych hodnôt určitých druhov tovarov pri dovoze do EÚ. S prihliadnutím na nezrovnalosti, nejasnosti, rozpory a nejednoznačný výklad v jednotlivých bodoch správy, zaslala finančná správa žiadosť o odpovede na otázky týkajúce sa záverov preverovania vedeného OLAF,“ uviedla pre denník hovorkyňa finančnej správy Ivana Skokanová.

Slovenská finančná správa zároveň tvrdí, že deklarovaná suma nie je konečná, považuje jej výšku za neopodstatnenú a neoprávnenú a musí ju ešte posúdiť EK.

Po mori a cez Hamburg

O zisteniach OLAF vie aj slovenské ministerstvo financií. „Finančná správa si od OLAF následne po obdržaní správy vyžiadala vysvetlenie k niektorým v nej zverejneným informáciám. Doteraz však toto vysvetlenie od OLAF nemá k dispozícii. Preto je nateraz predčasné vyvodzovať akékoľvek závery,“ reagoval tlačový odbor rezortu.

Podľa európskych kriminalistov sa na podvody s textilom a obuvou využívala cesta po mori z Číny cez nemecký prístav Hamburg a v oveľa menšej miere cez iné prístavy. Kontajnery tam prekladali na kamióny a na colné konanie ich prevážali do iných krajín EÚ – hlavne do Veľkej Británie, na Slovensko, do Česka, Francúzska a na Maltu. S textilom sa podľa OLAF najviac podvádzalo vo Veľkej Británii, kde straty pre rozpočet EÚ vypočítali na 1,9 miliardy eur. /agentury/

X X X

Podľa prieskumu by voľby vyhral Smer, SaS zaostáva o päť percent

Prvú trojicu by tvorila spolu so Smerom a SaS aj SNS. Ak by sa parlamentné voľby konali koncom augusta a začiatkom septembra, vyhrala by ich strana Smer-SD so ziskom 21,2 percenta. Ako druhá najsilnejšia by skončila SaS, ktorú by podporilo 16 percent respondentov.

Tretia by skončila SNS s 10,9 percenta. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1000 respondentov uskutočnila agentúra AKO v dňoch 30. augusta až 5. septembra.

Podľa výsledkov by sa do parlamentu dostalo spolu osem strán. Smer-SD by získal 36, SaS 27 a SNS 18 mandátov. Za národniarmi by so ziskom 9,5 percenta a 16 mandátmi skončilo hnutie Sme rodina - Boris Kollár. Nasleduje OĽaNO-NOVA s 9,4 percentami hlasov a 16 kreslami. Šiesta by skončila ĽSNS, ktorá by so ziskom 8,6 percenta obsadila 14 kresiel. O jedno kreslo menej by získalo KDH s 7,6 percenta. Do parlamentu by sa dostal aj Most-Híd s 6,3 percenta a desiatimi kreslami.

Súčasná koalícia by získala 64 kresiel

Pred bránami parlamentu by zostalo Progresívne Slovensko, ktoré by podľa prieskumu volilo 4,6 percenta opýtaných. Tri percentá respondentov by volilo SMK-MPK a 2,3 percenta opýtaných by dalo svoj hlas strane Spolu - Občianska demokracia. Ostatné strany by nezískali ani percento hlasov.

Súčasná vládna koalícia by podľa prieskumu získala 64 kresiel. Oproti výsledkom rovnakej agentúry zo začiatku augusta si z parlamentných strán najviac pohoršilo hnutie Sme rodina - Boris Kollár, ktoré stratilo 0,8 percenta. O jedno percento si pohoršila aj mimoparlamentná Spolu - Občianska demokracia. O jedno percento si, naopak, polepšilo hnutie OĽaNO-NOVA.

Agentúra AKO realizovala prieskum volebných preferencií formou telefonického dopytovania. Respondentom položila otázku „Ak by sa tento víkend konali voľby do Národnej rady SR, ktorú stranu alebo hnutie by ste volili? Budem vám strany čítať v náhodnom poradí“. Z prieskumu tiež vyplynulo, že voliť by nešlo 9,3 percenta opýtaných, Komu dať svoj hlas nevedelo 16,1 percenta opýtaných a 0,7 percenta respondentov odmietlo prezradiť, koho by volili. Hlasy v prieskume teda rozdelilo 73,9 percenta respondentov, aktuality.sk

X X X

Ústavný súd rozhoduje o väzbe Mariána Kočnera, spis rieši Mojmír Mamojka

Mojmír Mamojka sa v minulosti stretol s Marianom Kočnerom. Necíti sa však byť zaujatý. Prípad väzby kontroverzného podnikateľa Mariána Kočnera ide opäť pred súd. Spis pripadol bývalému poslancovi Smeru-SD a súčasnému sudcovi Ústavného súdu Mojmírovi Mamojkovi. Dnes o tom informoval Denník N s tým, že bývalý smerák sa s Kočnerom v minulosti stretol.

Kočner, ktorý je stále vo väzbe, je spolu s Pavlom Ruskom obvinený v kauze zmeniek za 69 miliónov eur. Žiada od televízie Markíza, aby ich preplatila. Tá je však presvedčená, že zmenky nie sú pravé, ale sfalšované.

Polícia koncom júna obvinila a zadržala Kočnera. Jeho väzbu dva razy odobril aj Najvyšší súd. Podnikateľ sa však stále snaží dostať na slobodu. Tri týždne po zatknutí podal sťažnosť na Ústavný súd. Elektronická podateľňa podľa Denníka N prípad pridelila tretiemu senátu, v ktorom je sudcom spravodajcom práve Mamojka. V senáte sú ešte Jana Baricová a Rudolf Tkáčik, aktuality.sk

X X X

Dankova nová daň môže výrazne dvihnúť ceny potravín a SNS by ňou získala kontrolu nad ďalšími peniazmi

SNS chce novú daň, ktorej výnos by bol do 200 miliónov eur, tie by sa potom delili na nimi riadenom ministerstve. Šéf SNS Andrej Danko tlačí na to, aby obchodné reťazce platili zo svojich tržieb špeciálny odvod. Tento nápad zdôvodňuje tým, že peniaze pôjdu na podporu predaja domácich výrobkov. Rozdeľovalo by ich ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré má už dnes pod sebou veľký balík farmárskych dotácií.

Danko osobitný odvod avizoval už niekoľkokrát. Pred prázdninami dokonca hovoril, že reťazcom vyhlási obchodnú vojnu, ak nebude na ich pultoch viac slovenských výrobkov.

A nápad zaviesť osobitný odvod nepriamo spomenul aj pred pár dňami, keď propagoval dovolenkové poukážky: „Dnes veľa peňazí ide do spotreby. Obchodné reťazce ich následne vyvážajú von.“ Podrobnosti o novej dani však zatiaľ nepovedal.

Budú to 2 percentá?

Danko už pred voľbami v roku 2016 hovoril o osobitnej dani z obratu obchodných reťazcov minimálne vo výške 6 %. To je blízko úrovne marže najväčších obchodníkov. Podľa údajov FinStatu sa pohybuje niekde okolo 8 %. Ak by bol odvod 6 %, ukrojil by jej výraznú časť aj za predpokladu, že by sa reťazce snažili časť nákladov presunúť na dodávateľov.

Na ministerstve financií konkrétne detaily návrhu zatiaľ nepoznajú, hoci sa už pripravuje štátny rozpočet na budúci rok. Danko o osobitnom odvode však podľa našich informácií s ministrom financií Kažimírom už hovoril. Oficiálne SNS mlčí. „Detaily sú predmetom rokovaní,“ povedala hovorkyňa strany Zuzana Škopcová. Aktuálne sa v kuloároch hovorí o odvode vo výške 2 % z tržieb, dennikN.sk

X X X

Rokovania medzi Srbskom a Kosovom v Bruseli zlyhali, Vučič odišiel

Prezident Srbska sa v Bruseli odmietol stretnúť s kosovským prezidentom Hashimom Thacim. Obaja prišli do metropoly EÚ obnoviť proces rozhovorov, ktorých cieľom je normalizovať vzťahy medzi Belehradom a Prištinou a ktorý sa koná pod dozorom šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej.

Mogheriniová pred novinármi uviedla, že sa stretla a rokovala s každým prezidentom zvlášť. Priznala, že ťažkosti stále „pretrvávajú“, vyjadrila však presvedčenie, že Vučič aj Thaci sú stále odhodlaní pokračovať v dialógu a v nadchádzajúcich mesiacoch dosiahnuť právne záväznú dohodu o komplexnej normalizácii vzťahov v súlade s medzinárodným právom. Podľa jej slov by sa ďalšie kolo rokovaní malo uskutočniť koncom septembra, ešte pred všeobecnou rozpravou Valného zhromaždenia OSN.

Začiatkom tohto týždňa Mogheriniová vyjadrila nádej, že obaja prezidenti sa v piatok posunú o krok dopredu, vyriešia doteraz nevyjasnené otázky a pripravia pôdu pre uzavretie dohody na budúci rok, 20 rokov od vypuknutia bojov v Kosova.

Piatkové rokovania pritiahli zvýšenú pozornosť médií aj preto, že Vučič podporil myšlienku vzájomnej výmeny územia – odovzdať časť južného Srbska (Preševské údolie) osídleného prevažne etnickými Albáncami výmenou za pripojenie severnej časti Kosova, v ktorej dominujú etnickí Srbi. Takýto krok je považovaný za možné „historické“ riešenie sporu medzi Srbmi a Albáncami.

Avšak namiesto pokroku v rokovaniach sa piatok niesol v znamení napätia. Vučič sa odmietol stretnúť s Thacim a vrátil sa do Belehradu hneď po skončení stretnutia s Mogheriniovou. Dôvodom je skutočnosť, že kosovské úrady mu neumožnili navštíviť vodovod v meste Gazivode na severe Kosova, na ktoré si robia nárok obe strany. Stále nie je jasné, či Vučič uskutoční návštevu severného Kosova naplánovanú na 8. a 9. septembra, v rámci ktorej mal vystúpiť aj pred komunitou kosovských Srbov.

Thaci v Bruseli uviedol, že chápe záujem srbských úradov o riešenie problémov Srbov v Kosove, ale dodal, že návšteva, akú plánoval Vučič, sa musí vopred oficiálne dohodnúť s kosovskou stranou, čo nebol tento prípad. /agentury/

X X X

Trump už má pripravené ďalšie clá pre Čínu, a ešte nekončí

Americký prezident Donald Trump by mohol už čoskoro uvaliť skôr ohlásené clá na čínsky tovar, ktorého ročný dovoz do Spojených štátov dosahuje 200 miliárd dolárov. Trump v piatok navyše upozornil, že má pripravené aj clá na ďalší čínsky tovar, ktorého ročný dovoz predstavuje 267 miliárd dolárov. Novými clami by tak mohli byť zaťažené prakticky celý dovoz z Číny do USA, napísala agentúra Reuters. Trump už v júli upozornil, že je pripravený takýto krok urobiť.

V Spojených štátoch vo štvrtok skončilo obdobie verejných konzultácií o Trumpovom pláne uvaliť 25-percentnú clo na čínsky dovoz v ročnej hodnote 200 miliárd dolárov. Trump v piatok podľa agentúry Reuters uviedol, že tieto clá by mohla byť zavedené „veľmi skoro“. Upozornil, že jeho postup bude do značnej miery závisieť na Číne.

Trumpova administratíva už v júli zverejnila zoznam tovarov, ktorý by sa mohlo stať terčom týchto ciel. Zoznam zahŕňal množstvo produktov, vrátane potravín, elektroniky, textilných výrobkov, kovoproduktov či automobilových súčiastok. Ekonomický poradca Bieleho domu Larry Kudlow v piatok uviedol, že Trump o plánovaných clách na čínsky dovoz v ročnej hodnote 200 miliárd dolárov rozhodne až potom, keď jeho administratíva posúdi názory získané počas konzultačného obdobia.

Čína už vo štvrtok oznámila, že má pre prípad zavedenia týchto ciel pripravené odvetné opatrenia. „Čína bude musieť prijať potrebné protiopatrenia, ak americká strana bude ignorovať odpor drvivej väčšiny svojich podnikov a prijme nové colné opatrenia,“ vyhlásil hovorca čínskeho ministerstva obchodu Kao Feng.

Spojené štáty začali obchodné vojnu s Čínou začiatkom júla zavedením 25-percentných ciel na čínsky tovar v objeme 34 miliárd dolárov. Odvtedy sa táto suma zvýšila zhruba na 50 miliárd USD. Čína v odvete zaviedla clá v rovnakej výške na rovnaký objem amerických výrobkov.

V minulom roku Spojené štáty doviezli z Číny tovar v hodnote viac ako 505 miliárd dolárov, zatiaľ čo vývoz z USA do Číny predstavoval len necelých 130 miliárd dolárov. Spojené štáty obviňujú Čínu z krádeže duševného vlastníctva amerických firiem a chcú znížiť svoj vysoký schodok obchodnej bilancie s touto druhou najväčšou ekonomikou sveta. /agentury/

X X X

Kanada verí, že sa s Trumpom na obchode dohodne

Kanada verí, že sa jej podarí uzatvoriť dohodu so Spojenými štátmi, ktorá by zachránila Severoamerickú dohodu o voľnom obchode (NAFTA), aj keď rokovania by mohli trvať až do konca mesiaca. Uviedol to zdroj oboznámený s priebehom rokovaní.

Zástupcovia Kanady a USA obnovili rokovania o úpravách pôvodnej NAFTA z roku 1994 potom, ako sa minulotýždňové diskusie skončili neúspechom. Zmena podmienok v rámci NAFTA bola jedným zo sľubov Donalda Trumpa počas prezidentskej kampane. Podľa neho je NAFTA v pôvodnej podobe pre USA zlá a Američania ju takú nikdy nemali podpísať.

Američania začali rokovať s Kanadou až potom, ako sa dohodli na nových podmienkach s Mexikom. Podporený dosiahnutím dohody s Mexičanmi Trump vyhlásil, že ak sa nepodarí zabezpečiť „férovú dohodu“ aj s Kanadou, Washington uvalí na autá vyrábané v Kanade dovozné clá. Zároveň dal najavo, že Kanada nakoniec nemusí byť súčasťou upravenej dohody o voľnom obchode na severoamerickom kontinente. „Nie je to politická nutnosť,“ vyhlásil Trump.

USA požadujú najmä zmeny na kanadskom trhu s mliečnymi výrobkami, ktorý je do veľkej miery uzatvorený, čo znevýhodňuje amerických vývozcov. Lenže práve tento sektor je pre Kanadu citlivý. V tejto súvislosti kanadský premiér Justin Trudeau nedávno uviedol, že „zlú dohodu nepodpíše“. /agentury/

X X X

Trump chce, aby autora anonymného článku našiel minister spravodlivosti

Anonymný článok o pomeroch v Bielom dome, ktorý tento týždeň zverejnil denník The New York Times, je podľa prezidenta Donalda Trumpa vec národnej bezpečnosti. Zistiť, kto materiál napísal, má minister spravodlivosti Jeff Sessions, oznámil Trump v rozhovore s novinármi. Podľa denníka je autorom vysoko postavený vládny úradník. V materiáli tvrdí, že časť personálu Bieleho domu musí Trumpa obchádzať, aby ochránila demokratické inštitúcie.

Na otázku, či plánuje kroky proti denníku, prezident odpovedal, že „sa uvidí“ a že to práve zisťuje.

„Zistíme, čo má, čo prezradil, o čom hovorí a tiež, kde teraz je,“ povedal Trump o autorovi článku. Pokiaľ má tento človek bezpečnostnú previerku, potom si prezident nepraje, aby táto osoba bola na schôdzach.

To, že newyorský denník článok zverejnil, považuje prezident za „nehanebnosť“. Autor v materiáli spája s osobou prezidenta impulzívnosť a amorálnosf, ktorá vraj vyvoláva odpor niektorých členov administratívy. K vysokým politikom, ktorí sa od autorstvo kontroverznécho článku rýchlo dištancovali, patrí viceprezident Mike Pence, minister zahraničia Mike Pompeo aj minister obrany James Mattis. /agentury/