iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Ministerka Laššáková odvolala šéfa SND Chudovského

Slovenské národné divadlo (SND) je bez šéfa. Ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD) sa totiž rozhodla odvolať z funkcie generálneho riaditeľa Mariába Chudovského. Dôvodom mala byť neuspokojivá finančná situácia v SND. Médiami prebehla informácia, podľa ktorej viacerým zamestnancom neboli v posledných mesiacoch vyplatené odmeny.

Chudovský pritom pred niekoľkými dňami vyhlásil, že ku koncu júlu SND neeviduje žiadne podlžnosti voči svojim zamestnancom. Priznal ale, že odmeny za jún nedostal nikto z pracovníkov. „Toto rozhodnutie vedenia divadla je reakciou na obmedzený rozpočet na rok 2018," vysvetlil teraz už bývalý šéf SND.

Zároveň ale upozornil, že sezóna 2017/18 patrila medzi ekonomicky najnáročnejšie. Dôvodom mali byť viaceré lukratívne premiéry, ktoré si vyžiadali väčšie investície. Podľa Chudovského sa vďaka tomu podarilo SND zarobiť rekordných približne 3,5 milióna eur.

„Považujeme investíciu do kvality a tým aj do dlhodobého renomé inštitúcie za tú najlepšiu cestu ako fungovať v režime - „za málo peňazí, veľa muziky“. Zlá správa je to, že táto cesta je trochu dlhšia," dodal.

Čakal dialóg

Stretnutie s ministerkou malo byť podľa Chudovského o možnom riešení súčasnej situácie v SND i financovaní kultúrnej inštitúcie, namiesto dialógu o budúcnosti prišiel odvolací dekrét.

„Veril som, že sa aspoň porozprávame o možných riešeniach, ktoré som mal pripravené smerom do budúcnosti a že počkáme minimálne na výsledok auditu, ktorý nariadil rezort kultúry v SND,“ povedal pre TASR.

„Moja snaha však stroskotala, dostal som odvolací dekrét,“ dodal končiaci generálny riaditeľ SND o pracovnom stretnutí s ministerkou, ktoré bolo vôbec prvé po nástupe Laššákovej do funkcie v druhej polovici marca 2018.

SND potrebuje viac peňazí

Chudovský je presvedčený, že vo svojom pôsobení na čele SND nepochybil. „Som hrdý na to, že sme vytvorili koncepčný program, domáce i zahraničné ocenenie sa premietlo do rekordných tržieb. Mali sme pripravené aj projekty do budúcnosti, ktoré mohli budovať dlhodobé renomé a prestíž SND, to sa asi teraz trochu preruší,“ uviedol.

Zopakoval, že ak si má SND udržať vysokú umeleckú kvalitu i konkurencieschopnosť so špičkovými kultúrnymi scénami v Európe, potrebuje vyššie dotácie. „Stále hovorím, že SND, ako aj celá kultúra na Slovensku sú poddimenzované,“ upozornil. O svojej budúcnosti ešte nerozmýšľa, je však presvedčený, že sa bude venovať divadelnej réžii, aktuality.sk

X X X

Nadávať na Babiša a hrať za jeho peniaze? Spevák Tomáš Klus mu vyhlásil bojkot a začali sa pridávať ďalší

Obľúbený pesničkár vyvolal nevídanú debatu v českom šoubiznise o tom, či sa dá bojkotovať Babiš, keď v krajine už kontroluje takmer všetko. Je v poriadku, keď hudobníci, ktorí často kritizujú trestne stíhaného českého premiéra Andreja Babiša, vystupujú na akciách sponzorovaných jeho firmami?

Český hudobník Tomáš Klus je presvedčený, že nie.

Rozhodol sa preto bojkotovať akcie, ktoré podporujú Babišove firmy, ako aj médiá, ktoré líder hnutia ANO vlastní. Rozhovor s ním si tak nevypočujú poslucháči Radia Impuls, diváci Óčka alebo čitatelia MF Dnes, Lidových novín a Metra. Nebude tak vystupovať ani na festivale Colours of Ostrava, kým ho budú podporovať firmy blízke Babišovi.

„Babiš je nebezpečný, bol som pokrytec, nemôžem jesť chlieb toho, koho ohováram,“ argumentuje obľúbený český spevák. Neútočí pritom na tých, čo majú iný názor, ale kritizuje sám seba za nedôslednosť a pokrytectvo, keď napríklad poskytol rozhovor pre Óčko a vystupoval na festivale České hrady, ktorého bola televízia partnerom.

Kto sa k nemu pridal

Jeho bojkot Babiša vyvolal na českej umeleckej scéne ohlas a postupne sa k nemu začali pridávať viacerí umelci, dennikN.sk

X X X

Ostáva Kočner za mrežami? Dnes o ňom rozhodoval sudca

Známy kontroverzný podnikateľ Marián Kočner sa už po mesačnom pobyte za mrežami pýtal na slobodu. Sudca verdikt nepovedal, doručí ho písomne. Kočner skončil vo väzbe po obvinení v kauze údajného falšovania zmeniek za 70 miliónov eur, ktorých vyplatenie si jeho firma Správa a inkaso zmeniek uplatňuje od spoluobvineného Pavla Ruska a TV Markíza.

Podnikateľ sa na pojednávanie Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici nedostavil a sudca rozhodoval v jeho neprítomnosti. Či ostane Kočner vo väzbe ešte nie je jasné.

„Rozhodnutie nám bude doručené dodatočne, sám som zvedavý a s netrpezlivosťou ho očakávam. Verím, že budúci týždeň," povedal Ján Šanta z Úradu špeciálnej prokuratúry.

Rozhodovanie trvalo celé predpoludnie. Šanta potvrdil, že celkom prirodzene sa riešili aj návrhy o náhradu väzby. Presné zdôvodnenie Kočnerovej žiadosti o prepustenie na slobodu nie je známe, redakcia Aktuality.sk však o ňom získala informácie od Kočnerovho advokáta.

Expert zo zahraničia

Sudcovi predložili znalecký posudok od zahraničného experta. Ten mal potvrdiť, že zmenky pochádzajú z dňa 11. júna v roku 2000. O akého experta či pracovisko ide už doktor Michal Manzák nepovedal.

„Včas dáme vedieť. Podľa môjho právneho názoru je to použiteľné aj v Slovenskej republike. Obdobný posudok si dala pripraviť aj spoločnosť Markíza a tento doložila do civilného konania," dodal Manzák.

Markíza totiž využila experta Valeryho N. Aginského, ktorý je svetovo uznávaným forenzným chemikom a špecialistom na datovanie atramentov a dokumentov.

Kde sú v súčasnosti originály zmeniek a či sú už opäť v spise sa novinári nedozvedeli. „Je to komplikované," dodal Kočnerov advokát Martin Pohovej. Obhajcovia napríklad žiadali o opravu uznesenia Najvyššieho súdu, ktorým senát rozhodol o uvalení väzby. Ide o to, že v tomto dokumente chýba veta, ktorá odznela na verejnom zasadnutí.

Predseda senátu tam vyhlásil, že jeho senát rozhodoval zákonne a „nepodľahol mediálnemu tlaku“. Táto veta sa ani po žiadosti advokátov do uznesenia doposiaľ nedostala.

Súd doručí rozhodnutie o Kočnerovi

Markíza je zo zahraničného posudku prekvapená „Markízu prekvapuje tvrdenie advokátov obvineného M. Kočnera, že Markíza v civilnom konaní predložila zahraničný znalecký posudok. Obvinený vzniesol námietku voči pripusteniu medzinárodne uznávaného znalca, aby preskúmal zmenky a použil forenznú analýzu (datovanie veku atramentu), o ktorej sa domnievame, že mohla definitívne preukázať, že zmenky nie sú pravé,“ uviedla dnes televízia v oficiálnom stanovisku.

Markíza ďalej tvrdí, že podľa logiky obvineného, by teda nemal ani špecializovaný trestný súd rovnako prijať toto stanovisko. „Markíza je tiež veľmi skeptická voči vyhláseniu právnikov obvineného M. Kočnera, ktorý uviedol, že znalecký posudok zahraničného znalca jednoznačne potvrdil podpísanie zmeniek v júni 2000,“ uvádza ďalej televízia.

Presviedča, že v skutočnosti neexistuje žiadna vedecká metóda schopná objektívne potvrdiť, že v roku 2000 boli zmenky podpísané. „Všetky vedecké metódy vedia tento fakt len vylúčiť,“ zdôrazňuje.

Súčasné úsilie obvineného snažiť sa dostať z väzby prostredníctvom údajného zahraničného posudku, je podľa Markízy veľmi podozrivé. „Vo všetkých civilných konaniach obvinený opakovane namietal, že zahraniční znalci nie sú znalcami podľa slovenského práva,“ konštatuje televízia.

Markíza o účelovej manipulácii

Podľa nej z chovania obvineného jasne vyplýva, že jedinými dôkazmi, ktoré je ochotný akceptovať, sú dôkazy, ktoré nechal vyhotoviť sám.

„Preto sa domnievame, že tieto tvrdenia a obvinenia obvineného Mariána K. a jeho právnikov predstavujú účelovú manipuláciu a odvádzanie pozornosti od podstaty – že obvinený Marián K. sa spolu s Pavlom R. snažia dokonať podvod obrovských rozmerov,“ píše sa ďalej v oficiálnom stanovisku televízie.

„Je tiež jasné, že obvinený je v súčasnosti schopný poskytnúť zmenky vyšetrovateľovi a mal by tak urobiť bezodkladne,“ uzatvára Markíza, aktuality.sk

X X X

Rašiho úrad si schválil IT projekt, ktorý je utajený horšie ako stíhačky SNS

Rašiho úrad aj napriek kritike schválil štyri IT projekty za viac ako 100 miliónov eur. Najviac kritizovaný je projekt týkajúci sa kybernetickej bezpečnosti, štát väčšinu vecí pri ňom utajil.

Odoberajte nové články z rubriky Verejné IT zákazky na e-mail. Zadaním e-mailu súhlasíte s podmienkami. Úrad podpredsedu vlády Richarda Rašiho schválil koncom minulého týždňa štyri veľké IT projekty za výrazne viac ako 100 miliónov eur, hoci mnoho odborníkov k nim má už niekoľko mesiacov vážne a konkrétne výhrady.

Zvlášť kritizovaný je projekt riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti, zjednodušene, ochrany štátu proti hackerským útokom alebo počítačovým vírusom, ktorý chystá Rašiho úrad (ÚPVII). Pri ňom nie je ani jasné, čo ide úrad nakupovať. Kritici pripomínajú, že úrad podpredsedu vlády pritom riadi informatizáciu a mal by ísť príkladom.

Okrem toho sú blízko tendrom aj tri projekty ministerstva vnútra, ktoré majú zlepšiť IT prostredie úradníkov a zjednodušiť správne a priestupkové konanie. Ľubor Illek zo Slovensko.Digital však hovorí, že ministerstvo vnútra poriadne nenaplánovalo, ako to pomôže celej verejnej správe a naplánovalo si to iba pre seba.

Štúdie týchto 4 veľkých IT projektov pred pár dňami schválil takzvaný riadiaci výbor eurofondov, čo v praxi znamená, že sa môžu začať tendre. Šéfom riadiaceho výboru je Richard Raši, členmi sú okrem jeho podriadených aj úradníci z ďalších ministerstiev, zástupca ZMOS-u aj združenia IT firiem IT Asociácia Slovenska (ITAS).

„Projekty sú stále predražené a úradníkom stačí vysvetlenie, že ceny boli vyrátané ako expertné odhady,“ hovoria IT-čkári zo Slovensko.Digital, najhlasnejší kritici projektov.

U Rašiho skoro všetko utajili

Najviac pochybností sa spája s kyberprojektom Rašiho úradu, dennikN.sk

X X X

Boj o juh: Most stavia cesty a mení nápisy už aj na poštách, na parlament však stále nemá dosť Maďarov

Béla Bugár, SMK a nová strana Zsolta Simona budú súperiť o asi 200-tisíc voličov maďarskej národnosti. Toľko ich prišlo voliť v roku 2016. Na úspech troch strán je to málo, postup do parlamentu by zaručili len jednej.

Poslednú júlovú nedeľu sa český a slovenský prezident, Miloš Zeman a Andrej Kiska, vybrali vlakom z Hodonína do Sládkovičova. Cestou v tmavomodrom, takmer deväťdesiat rokov starom vozni z čias prvej republiky si uctili prvého spoločného prezidenta, Tomáša Garrigua Masaryka. Málokto si to všimol, ale v cieľovej stanici v Sládkovičove im robil kulisu nenápadný, ale symbolicky veľmi dôležitý úspech najmenšej koaličnej strany, Mosta-Híd Bélu Bugára, ktorý si vydobyli ešte na začiatku tretej vlády Roberta Fica.

Keď prezidentský vlak prichádzal do stanice, na železničnej budove ich okrem nápisu „Sládkovičovo“ vítal aj nápis „Diószeg“, teda názov mestečka v menšinovom, maďarskom jazyku. Pribudol tam len nedávno a je to výsledok menšinovej politiky Mosta-Híd vo vláde, kde sedia aj zástupcovia Slovenskej národnej strany, ktorí dlhé roky kritizovali a napádali práva národnostných menšín.

Bugárova strana zasa posledné dva roky investovala veľa energie – aj peňazí –, aby ľudí na juhu Slovenska presvedčila, že jej účasť vo vláde má význam. Väčšinu z nich si však podľa prieskumov stále nenaklonila a ohlásená nová strana Zsolta Simona môže Mostu-Híd politickú budúcnosť ešte viac skomplikovať.

Aký potenciál skrývajú maďarskí voliči

Zsolt Simon v druhej polovici júla oznámil, že sa chystá založiť novú stranu, ktorá chce osloviť najmä voličov na juhu Slovenska. Jeho slovami: „Má to byť strana, ktorá zabezpečí zastúpenie občanov maďarskej národnosti v slovenskom parlamente, no je pripravená spolupracovať aj so Slovákmi, bez toho to nejde.“

Ak nezaradený poslanec parlamentu, ktorý odišiel z Mosta-Híd pred dvoma rokmi krátko po voľbách pre nesúhlas s účasťou strany vo vláde so Smerom a SNS, naozaj nový subjekt založí, môže ísť o tretiu relevantnú politickú silu, ktorá by lovila voličov medzi slovenskými Maďarmi. V skutočnosti ich existuje viac, prívlastok „maďarská“ majú v registri politických strán ďalšie štyri strany. Jedna z nich, Maďarská kresťansko-demokratická aliancia, sa v roku 2016 zúčastnila aj volieb, no získala len asi 2500 hlasov (0,09 percenta).

Podľa exit pollu agentúry Focus, ktorý agentúra realizovala v deň volieb 5. marca 2016 na vzorke 20 128 respondentov-voličov, sa dá vypočítať, že pred dvomi rokmi prišlo voliť asi 190-tisíc ľudí maďarskej národnosti. Aj keď mali slovenskí Maďari dlho povesť motivovaných a disciplinovaných voličov, posledné dáta ukazujú, že účasť v južných okresoch býva nižšia ako je celoštátny priemer.

Kým celoslovensky dosiahla účasť v parlamentných voľbách pred dvomi rokmi takmer 60 percent, v okrese Komárno to bolo len necelých 50 percent. Podpriemerne sa volilo aj v okresoch Dunajská Streda, Nové Zámky, Lučenec či Rimavská Sobota.

Čo nám to hovorí o slovenských Maďaroch a ich politických stranách? Ak by prišiel k budúcim voľbám podobný počet voličov maďarskej národnosti a hypoteticky volili jeden subjekt (tak ako to bolo v minulosti pri existencii Strany maďarskej koalície), mohla by takáto strana rátať s volebným ziskom na úrovni ôsmich percent.

V realite sa však ich hlasy delia. Podľa exit pollu volilo 44 percent slovenských Maďarov Stranu maďarskej komunity (SMK), 39 percent z nich Most-Híd a ostatní sa rozdelili medzi iné strany. Napríklad z voličov hnutia Sme rodina Borisa Kollára sa asi 2,6 percenta hlásilo k maďarskej národnosti, podobné to bolo aj pri voličoch OĽaNO a dokonca aj Kotlebova ĽSNS mala vyše percento zo svojich voličov ľudí z maďarskej menšiny (ide o niečo vyše 2-tisíc ľudí).

Dopadlo to tak, že SMK sa do parlamentu nedostala (získala len štyri percentá hlasov), Most-Híd áno (so ziskom 6,5 percenta hlasov). Bugárova strana však uspela len vďaka tomu, že väčšinu jej voličov tvorili v skutočnosti Slováci (podľa exit pollu 54 percent, len 44 percent z voličov Mosta-Híd pred dvomi rokmi bolo Maďarov).

Boj o juh je boj o desatiny percent

V absolútnych číslach to vyzerá takto: vychádzajúc z čísel z minulých volieb sa dá predpokladať, že k volebným urnám môže prísť asi 200-tisíc Maďarov. Zsolt Simon síce hovorí o ambícii osloviť aj tých, ktorí voliť nechodia, no dnes ťažko povedať, či sa mu to podarí.

Aby sa strana dostala do parlamentu, potrebuje (pri účasti ako pri posledných voľbách) presvedčiť aspoň 130-tisíc voličov. SMK ich naposledy získala 100-tisíc a podľa prieskumov sa jej podpora stabilne drží na rovnakej úrovni od volieb, teda na približne štyroch percentách. Nestačí jej to síce na vstup do parlamentu, ale táto stabilná podpora zatiaľ blokuje šance na úspech akejkoľvek inej strane, ktorá by chcela stavať svoju politiku len na voličoch maďarskej národnosti.

Vládny Most-Híd pritom investuje naozaj veľa energie, aby voličov na južnom Slovensku presvedčil, že dbá a stará sa o doteraz často zabúdané južné okresy. Na Facebooku strany sa striedajú fotografie ministra dopravy Árpáda Érseka z poklepávania základných kameňov nových ciest na juhu (na jar sa začala napríklad oprava Nánanskej cesty v Štúrove) s prezentáciou úspechov splnomocnenca pre národnostné menšiny Ladislava Bukovszkého.

Ten sa najnovšie chváli zavádzaním dvojjazyčných prvkov na poštách v obciach, kde žije viac ako 20 percent ľudí z národnostnej menšiny.

Pošta má zo zákona povinnosť označovať v menšinových obciach len informácie týkajúce sa ohrozenia života, zdravia, bezpečnosti alebo majetku, no Slovenská pošta po novom pripravila návrhy možných riešení na dvojjazyčné označovanie nepovinných nápisov a oznamov, a postupne ich zavádza. Samotný názov „Slovenská pošta“ prekladať neplánujú, keďže ide aj o obchodný názov.

„Za najväčší úspech považujeme skutočnosť, že sa podarilo rozšíriť oblasť vizuálnej dvojjazyčnosti v zmysle zákona o menšinových jazykoch okrem orgánov verejnej správy aj o ďalšie povinné subjekty,“ hovorí Bukovszky.

„Veľké nadnárodné obchodné reťazce pochopili našu iniciatívu a Lidl, Billa, Kaufland alebo Merkury Market postupne umiestňujú dvojjazyčné nápisy na južnom Slovensku – či už sú to rôzne upozornenia, alebo základné marketingové informácie. Rovnako aj najväčší slovenský obchodný reťazec Coop Jednota postupuje v tomto duchu, hoci v niektorých okresoch vzájomná komunikácia má menšie nedostatky.“

Úspechom splnomocnenca je aj to, že sa mu podarilo dohodnúť s ministerstvom vnútra, aby v menšinových obciach neboli dopravné značky s nápismi len v slovenčine, ale aj v jazyku národnostnej menšiny. Deje sa to napriek tomu, že keď politici Mosta-Híd novinku oznámili vo februári, ozval sa podpredseda SNS Anton Hrnko s tým, že je prekvapený a že to narúša status quo, na ktorom sa vraj v koalícii pri menšinách dohodli.

Značky v menšinovom jazyku budú môcť umiestňovať správcovia ciest, teda nielen štát, ale aj župy či obce. „V súčasnosti sa už prekladajú príslušné texty do piatich menšinových jazykov a následne sa k nim budú vyhotovovať takzvané vzorové listy,“ avizuje Bukovszky.

Most v prieskumoch stále držia Slováci

Vládny Most-Híd má dnes v prieskumoch preferencie na úrovni svojho volebného výsledku. V poslednom júnovom prieskume Focusu sa k nemu prihlásilo 6,7 percenta sympatizantov. Zmenil sa však ich pomer: podľa prieskumu je už väčšina sympatizantov strany Béla Bugára maďarskej národnosti. Pomer Slovákov je však stále relatívne vysoký.

Ako vysvetľuje Martin Slosiarik z tejto agentúry, v závislosti od prieskumu je pomer Maďarov k Slovákom medzi voličmi Mosta-Híd 60:40, respektíve dva k jednej. Podobné dáta má aj prieskumná agentúra AKO. „Od apríla 2016, keď sme im namerali približne 40 percent z voličov slovenskej národnosti, to kmitá v rozmedzí od 28 do 47 percent voličov slovenskej národnosti,“ vysvetľuje Václav Hřích z tejto agentúry.

„Posledné mesiace tvoria Slováci zhruba 40 percent z ich elektorátu. SMK má stabilne medzi 90 až 99 percentami voličov maďarskej národnosti. Pri výške ich preferencií je to v rámci štatistickej odchýlky, takže sa dá konštatovať, že majú 98 percent voličov maďarskej národnosti,“ dodáva šéf agentúry AKO.

Zdalo by sa, že menšinová politika Mostu na maďarských voličov aspoň čiastočne zabrala. Šéfovia prieskumných agentúr však upozorňujú, že dáta o národnostnej príslušnosti voličov Bugárovej strany máme len z pomerne malej vzorky, a keď prihliadneme k štatistickej odchýlke, Most-Híd sa pohybuje na hranici zvoliteľnosti.

Odliv Slovákov je pre stranu veľké riziko, o to viac, že je sprevádzané ohláseným odchodom najviditeľnejšej reprezentantky slovenského krídla strany Lucie Žitňanskej z politiky.

Keďže voličov maďarskej národnosti je len obmedzený počet, projekt Zsolta Simona môže byť pre Most-Híd nebezpečný, aj keby si získal sympatie len pár desatín percent voličov. V tej chvíli by sa mu mohlo totiž podariť postaviť kampaň na tom, že jeho spojenie s SMK, o ktoré sám stojí, môže byť pre slovenských Maďarov jediná šanca, ako mať zastúpenie v parlamente.

Samozrejme, ak s aktuálnym pomerom síl niečo nespraví prezidentská kandidatúra Bélu Bugára, z ktorej by Most-Híd mohol niečo vyťažiť, dennikN.sk

X X X

Zavraždení ruskí novinári robili reportáž o žoldnieroch a 'Putinovom kuchárovi'

Bývalý ruský magnát Michail Chodorkovskij, ktorý založil projekt Centrum riadenia vyšetrovaní (CUR), potvrdil smrť troch ruských novinárov, ktorí v Stredoafrickej republike (SAR) nakrúcali reportáž o súkromných vojenských spoločnostiach. Informovala o tom v stredu agentúra Interfax. Chodorkovskij vo svojom príspevku na Facebooku spresnil, že novinársky tím spolupracoval s Centrom riadenia vyšetrovaní na kauze zvanej Ruskí žoldnieri.

Ruské médiá predtým uviedli, že v SAR prišli o život ruský novinár Orchan Džemaľ, ktorý tam spolu s režisérom a dokumentaristom Alexandrom Rastorgujevom a zrejme aj kameramanom Kirillom Radčenkom nakrúcali film s súkromných vojenských spoločnostiach.

Trojica Rusov sa v čase, keď došlo k vražde, nachádzala zrejme v oblasti hlavného mesta Bangui, kam pricestovali minulú sobotu. Ešte v nedeľu, v súlade s dohodnutým plánom, sa spojili s Chodorkovského CUR, aby dohodli ďalší postup pri nakrúcaní. Odvtedy sa však s nimi nebolo možné spojiť.

Boli na základni Vagnerovci?

Podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy ruskí novinári chceli v SAR navštíviť základňu, na ktorej údajne prechádzajú výcvikom žoldnieri z Ruska. Na základňu ich však nevpustili, pretože nemali akreditáciu od ministerstva obrany SAR, dodalo Echo.

Na tejto základni podľa Echa Moskvy pôsobí aj súkromná vojenská spoločnosť známa pod názvom Vagnerova skupina – spájaná s oligarchom Jevgenijom Prigožinom, o ktorom sa v ruských médiách píše ako o „Putinovom kuchárovi“. Žoldnieri z Vagnerovej skupiny sa podľa Echa zapojili do bojových operácií v Donbase a pôsobia aj v Sýrii.

Upozornenie od tajných

Echo Moskvy citovalo agentúry AP, ktorá s odvolaním sa na starostu obce, kde údajne k incidentu došlo, uviedla, že na trojicu Rusov zaútočila banda asi desiatich ľudí s turbanmi na hlavách a hovoriacich len po arabsky. Rusov zabili na mieste, vodičovi auta, ktorý ich viezol, sa podarilo ujsť. Starosta dodal, že tajné služby Rusov upozornili na riziko a navrhli im odložiť na iný deň cestu do lokality, kam sa navečer vybrali.

Nemenovaný zdroj v stredoafrickej polícii pre agentúru Interfax uviedol, že trojica Rusov prišla o život možno pri lúpeži. Podľa Echa Moskvy mali Rusi pri sebe asi 8500 dolárov a nahrávaciu techniku vrátane dvoch kamier.

Platili policajtom

Krátko pred incidentom údajne museli platiť úplatok miestnym policajtom, ktorí si drahé kamery všimli. Stredoafrický rozhlas s odvolaním sa na svoje zdroje v silových rezortoch informoval, že ruských novinárov mohli zabiť príslušníci islamistickej povstaleckej skupiny Seleka, uviedlo Echo Moskvy. Telá obetí sa podľa správy AP našli v meste Dekoua, vzdialenom približne 200 kilometrov od Bangui. Prípadom sa začal zaoberať aj Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom). /agentury/

X X X

Nehoráznosť, reaguje SNS na Cigánikovej selfie z operačnej sály

Koaličná SNS považuje za nehorázne, že sa opozičná poslankyňa Jana Cigániková (SaS) odfotila na operačnej sále, kde práve prebiehal zákrok, a fotku zverejnila na sociálnej sieti. Podľa národniarov je to miesto, kde treba mať pokoru a úctu k telu. Cigániková je na stáži v jednej zo štátnych nemocníc a podľa jej slov ju prizvali aj k operáciám. SNS žiada, aby tento postup nemocnice prešetril Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS).

„Považujem to za nezodpovedné konanie tak zo strany poslankyne, ako aj zo strany vedenia nemocnice či pracoviska operačných sál. Priestory operačných sál majú svoj vlastný a prísny režim. Musí byť zachovaná maximálna sterilita, asepsa a intimita pacienta. Chodiť na operačnú sálu a robiť si selfie z operácií?“ pýta sa predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo Štefan Zelník (SNS).

Konanie Cigánikovej, ktorá sa problematike zdravotníctva venuje, považuje za nehoráznosť a ničím neospravedlniteľný exhibicionizmus. „Pýtam sa teda, ako je možné, že sa tam ocitla aj pani Cigániková? Ako skúsený lekár viem, aké je nebezpečné na operačnej sále konanie cudzej osoby, ktorá tam nepatrí. Dnes som volal predsedovi ÚDZS Tomášovi Haškovi a požiadal som ho, aby celú vec prešetril a informoval o tom zdravotnícky výbor,“ vyjadril sa Zelník.

Cigániková na sociálnej sieti vysvetľuje, že v nemocnici stážuje celé leto. Chce sa takouto formou konfrontovať s reálnou praxou a vypočuť si ľudí, ktorí tu pracujú. „Naozaj mi záleží na tom, aby som nerobila rozhodnutia len tak od stola, a najmä aby som sa rozhodovala správne. Dnes ma prizvali k operáciám obličiek. Pri prvej operácii na mňa prišli na chvíľku návaly tepla, trošku som to predýchala a potom už úplná pohoda. Postavila som sa za chrbát operatéra a pozerala celý proces z vyvýšeného stolčeka, ktorý mi pridelili. Doktor vyberal nádor,“ napísala na sociálnej sieti s tým, že v druhom prípade to boli obličky. Cigániková zároveň avizuje, že vo štvrtok (2.8.) sa ide pozrieť na operáciu s robotom, ktorý je jediný na Slovensku.

Jana Cigániková v reakcii uviedla, že ona za nehorázne považuje schvaľovať v parlamente zdravotnícke zákony bez diskusie s odborníkmi v druhom čítaní a prilepením k iným zákonom. „Vedenie nemocnice a lekári nie sú na hlavu padnutí, urobili všetko, čo urobiť mali, sterilita bola zachovaná. Na operáciu ma vpustili až vo chvíli, keď bol pacient úplne zakrytý a bolo vidieť len operované miesto. Aj novinári chodia robiť záznamy na operačné sály,“ pripomenula Cigániková.

Podľa jej slov Zelník nepozná predpisy a z toho vyplýva, že nie je až tak dobrý lekár, ako si myslí, „rovnako, ako nie je dobrý politik“. „Aj takto dobrý úmysel otočí na niečo negatívne len preto, že mám iné politické tričko,“ dodala. /agentury/

X X X

Holanďania súperia s Nemeckom o výrobnú továreň automobilky Tesla

Holandsko môže byť stále v hre o veľkú výrobnú továreň pre automobily Tesla. Uviedol v stredu holandský spravodajský server DutchNews.nl s odkazom na správy amerického denníka Wall Street Journal, podľa ktorých sa americký investor rozhoduje medzi Nemeckom a Holandskom.

Výrobca automobilov zo Silicon Valley, ktorý v júli oznámil, že plánuje vybudovať svoju prvú zámorskú továreň v Číne, už mal predbežné rokovania aj s predstaviteľmi dvoch nemeckých spolkových štátov. Cieľom európskej investície Tesla je vybudovať obrovskú továreň na území EÚ, kde pod jednou strechou bude výroba elektrických áut a elektrických batérií.

Úrad holandského premiéra Marka Rutteho v tejto súvislosti potvrdil, že ministerstvo hospodárstva a Holandská agentúra pre zahraničné investície neustále pracujú na „zlepšovaní investičného prostredia“, ktoré by mohlo byť zaujímavé aj pre spoločnosť Tesla, avšak odmietol komentovať správy o rokovaniach s americkým investorom.

„Je na samotných spoločnostiach, aby odhalili nejaké detaily,“ uviedol Rutteho kabinet pre denník Financieele Dagblad.

Medzitým sa päť holandských provincií - Severné Brabantsko, Limbursko, Groningen, Drenthe a Flevoland - spoločne a aj samostatne, snažia presvedčiť investorov z Tesly o zriadení výrobnej továrne na území Holandska. K ich silným argumentom patrí aj to, že Tesla už má montážny závod v Tilburgu na juhu krajiny a európske sídlo spoločnosti je v Amsterdame.

Do hry o významnú americkú investíciu sa zapája aj belgický región Flámsko. V utorok to uviedol belgický denník De Tijd.

Šéf spoločnosti Tesla Elon Musk v júni na svojom účte na Twitteri uviedol, že Nemecko, presnejšie zóna v blízkosti hraníc Beneluxu, by bolo „logickým“ umiestnením pre jeho továreň v Európe, aktuality.sk

X X X

Denník N vďaka čitateľom rastie, experimentuje a rozširuje sa aj do zahraničia (list vydavateľa)

Denník N je v zisku a peniaze chce investovať do kvalitnej novinárčiny. Vážení podporovatelia Denníka N, dovoľte, aby sme vám tak ako každý štvrťrok podali správu o tom, čo máme nové. Ekonomicky sa nám naďalej darilo a najmä vďaka predplatiteľom sme za prvý polrok dosiahli prevádzkový zisk 122-tisíc eur.

V týchto mesiacoch sa k nám pridáva niekoľko nových kolegov – od mája k nám naplno nastúpil reportér Andrej Bán, z Trendu prichádza editor a komentátor Filip Obradovič, dianie v hlavnom meste bude sledovať bývalá redaktorka RTVS Lucia Osvaldová.

Dramaturgom diskusií Denníka N sa stal Pavol Hubinák a po dlhšom hľadaní priestorov sa udomácnili v Novej Cvernovke. V úlohe moderátorov sa predstavilo viacero našich kolegov – k Monike Tódovej sa pridali Mirek Tóda, Jana Németha Oliver Rehák. Od jesene by sme radi zapojili aj ďalších a prinášali vám verejné podujatia niekoľkokrát mesačne.

Predstavili sme tabletovú verziu predplatiteľskej aplikácie (Apple – Android). Spustili sme sekciu Rodina a vzťahy s newsletterom, ktorý zostavuje Jana Shemesh.

Podcasty Denníka N nahovorené Braňom Bezákom ste si v druhom kvartáli stiahli vyše 442-tisíckrát a nájdete ich už aj na Spotify. Cez leto fungujú v prázdninovom režime, ale v septembri sa spolu s Newsfiltrom vrátia naplno. V týchto dňoch sa objaví v kníhkupectvách kniha Odchýlka, ktorú spolu s olympijským víťazom Matejom Tóthom napísal náš redaktor Michal Červený.

Mali by sme radosť, keby sa hodnoty Denníka N, náš spôsob novinárčiny a technológie, ktoré sme vyvinuli, dokázali presadiť aj inde. A žiadna krajina nám nie je bližšia ako Česko. Preto sme sa v roku, keď oslavujeme sto rokov spoločného štátu, rozhodli zapojiť do projektu, ktorý získal meno Nový deník. Dôležité pre nás bolo, že ho buduje skúsený lokálny tím vedený vydavateľom Jánom Simkaničom a šéfredaktorom Pavlom Tomáškom a že vzniká s podporou silných, slušných, miestnych investorov, ktorí doteraz podporovali napríklad Nadační fond nezávislé žurnalistiky. Náš bratský denník totiž môže mať šancu na úspech, iba ak ho budú robiť ľudia, ktorí vidia svet podobnými očami, ale detailne rozumejú potrebám českej spoločnosti a tamojšej mediálnej scéne. Ak máte záujem získavať pravidelné informácie o ňom, prihláste sa, prosím, na odber na webe novydenik.cz.

Po necelých štyroch rokoch fungovania zažíva Denník N obdobie, keď môže vďaka vašej priazni rásť, experimentovať a hľadať si stále nových spolupracovníkov a partnerov, najnovšie už aj za hranicami. Snáď sa nám podarí prispieť k tomu, aby sa podobný pozitívny trend prejavil v celej spoločnosti. S pozdravom, Lukáš Fila, šéf vydavateľstva