iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Každý deň ma môžu zavraždiť, ale budem pokračovať

Novinár pod ochranou polície: Taliansky novinár Paolo Borrometi žije od roku 2014 pod ochranou polície. Chce ho zavraždiť sicílska mafia.

- Aký je dnes život na Sicílii? Má Cosa Nostra a mafia stále silnú pozíciu?

Po masakroch v roku 1992 určite existuje viac povedomia o mafii na Sicílii. Skutočný problém je však stále v niektorých častiach ostrova. Vo východnej provincii Ragusa, odkiaľ pochádzam, ľudia vždy tvrdili, že mafia neexistuje. Táto viera pomohla mafii získať silu a rozšíriť svoju činnosť nielen na Sicílii, ale aj vo zvyšku našej krajiny.

- Hovorilo sa doma počas vášho detstva o Cosa Nostre a mafii?

Pochádzam z rodiny právnikov a učiteľov. Moji rodičia ma vždy učili, že naša krajina je založená na pravidlách a zákonoch. To je dôvod, prečo sa nevzdám. Myslím, že mafia predstavuje smrť a deštrukciu, a to nielen fyzickú, ale aj psychickú. Mafia: to je akási kultúra, ktorá je hlboko zakorenená v niektorých Sicílčanoch. To treba zmeniť. Horšia ako mafia je len kultúra mafie.

- Ovplyvnilo vaše rozhodovanie o tom, čo chcete v živote robiť aj to, že Sicília má problém s organizovaným zločinom?

Keď som bol chlapec, sníval som, že sa stanem novinárom. Moje rozhodnutie prišlo, keď som sa prvýkrát stretol s príbehom o Giovannim Spampinatovi. Bol to novinár, zabili ho v Raguse. O Giovannim sa dokonca aj dnes hovorí, že „našiel smrť“. Vďaka nemu som pochopil, že novinár je vtedy novinár, keď sa v práci nevzdáva. Keď pracuje na téme až do konca, pretože spravodajstvo je nedotknuteľné.

- Aké boli vaše novinárske začiatky? Okamžite ste sa vrhli do tém, ktoré sa týkali mafie?

Pokračoval som v Spampinateho práci. Zisťoval som, ako bolo možné, že provincia Ragusa bola na Sicílii najbohatšia bez zasahovania mafie. Takže som začal klásť otázky a hľadať odpovede.

To, či som písal proti mafii? Som hlboko presvedčený o tom, že neexistujú žiadni „novinári proti mafii“. Sú len novinári, ktorí robia svoju prácu. Problém však spočíval v tom, že som podobne ako Giovanni Spampinato túto prácu vykonával sám. Väčšina mojich kolegov ma považuje za blázna, za človeka, ktorý žije v nejakom sebaklame. V podstate za niekoho, kto vyhľadáva problémy.

- Postupne ste pracovali na prípadoch, s ktorými prišli aj hrozby. Bojíte sa?

Prvé hrozby, ktoré som dostal, boli ťažko prepojiteľné s mafiou. Na auto mi niekto napísal „Buďte opatrní“, potom prišli anonymné telefonáty. Môj život sa zmenil 16. apríla 2014. Napadli ma dvaja muži, mali zamaskované tváre. Nechali ma v bezvedomí ležať na zemi, s ramenom zlomeným v troch častiach. Tie zlomeniny boli míľnikom v mojom živote. Odvtedy sa bojím, ale moja túžba pokračovať v práci je silnejšia.

Áno, je to pravda. Každé ráno, keď sa zobudím, myslím na to, že to môže byť môj posledný deň. Kým sa to stane, chcem žiť s tým, že som sa nikdy nevzdal. Že som nepodľahol tým, ktorí chcú, aby sme stratili nádej.

- To je dôvod, prečo pokračujete v práci? Mnohí by možno prehodnotili riziká a nepokračovali.

Ak prestanem, nechám zvíťaziť strach. To znamená nielen to, že vyhrá mafia, ale aj to, že by občania prestali dostávať informácie, ktoré zverejňujem. Novinár má obrovskú zodpovednosť: informovať. A ľudia si budú môcť vybrať, na ktorej strane stoja. A to môžu len vtedy, keď vedia, čo sa deje v ich krajine.

- Písali ste aj o mafiánskej skupine Maquis z Pachina na juhu Sicílie. O koho ide?

Je to bohatá, veľmi bohatá mafia, ktorá obchoduje so všetkým. Okrem iného, je to známa agromafia, ktorá sa zaoberá produkciou a predajom ovocia, zeleniny. Napríklad slávnych paradajok Pachino. Na stoloch po celom svete nájdete výrobky pochádzajúce zo Sicílie. Predstavujú 70 percent príjmov mafie.

Snažil som sa sledovať reťazec od toho, že som išiel priamo na pole, aby som sa dozvedel o vykorisťovaní ľudí, ktoré často riadi mafia, až po predaj a prepravu tovaru.

Netreba zabúdať na vzťahy s politikou. Tu nie je mafia, ktorá vyhľadáva politikov, ale politici, ktorí vyhľadávajú mafiu.

- Niečo podobné zažívame aj u nás, takže týmto kontextom absolútne rozumiem. Ako by ste tú tému vysvetlili v skratke?

Mafia prevzala moc v poľnohospodárstve a kontrolovala všetky produkcie úžasných produktov. A ľudia mlčia, pretože je to pohodlnejšie. A pretože majú strach.

- Potom prišla policajná ochrana. Ste typický temperamentný Sicílčan. Bolo zložité si zvyknúť na systém, keď chodíte všade s policajnou ochranou?

Veľmi ťažké! Aby som bol úprimný, nikdy som si na to nezvykol. Žiť pod ochranou znamená úplne stratiť svoj typický deň. Nemôžete vyplávať na more, ísť na pláž, do divadla, na koncert, dokonca ísť na futbalový zápas. Žiť pod ochranou znamená stratiť fyzickú slobodu, ale verím, že som si zachoval to najdôležitejšie: slobodu myslenia, slobodu slova a toho, že robím to, čo je mojou povinosťou robiť.

- Myslíte, že si na ochranu niekedy zvyknete?

Nie, nemôžete si na to zvyknúť. Je to ťažké.

- Čo vaši príbuzní, rodina? Ako vnímajú váš život a kariéru?

Moja rodina sú moji rodičia, moja matka a môj otec. Žiaľ, žijem ďaleko od nich, čím ich chránim. Žijem v Ríme a mám pocit veľkej osamelosti. Chýbajú mi. Chýbajú mi aj moji sicílski priatelia. Potom si otvorím peňaženku a nájdem si poznámku, ktorú mi napísal otec v deň, keď som sa presťahoval do Ríma, bolo to pred vyše tromi roky: „Nikdy dole, vždy len nahor.“ Vždy sa usmejem a uvedomím si, že sú so mnou.

- Nedávno ste sa stretli s pápežom Františkom, ten má na mafiu striktný názor. Ľudia z mafie sa pritom často prezentujú ako tí, ktorí veria v Boha. Nie je to alibi, keď sa mafia hlási ku kresťanstvu a viere?

Stretnutie s pápežom bolo úžasné, vzrušujúce a dalo mi veľkú útechu. Jeho slová o mafii boli jasné. „Mafiáni nie sú kresťania, sú exkomunikovaní“. Bol tvrdý, nepoddajný. Myslím, že cirkev by mala proti mafii robiť oveľa viac. Pápež František je skvelý muž, snaží sa všetkým mafiánom vysvetliť, že už nemôžu používať toto alibi. Dúfam, že to dokáže.

- Na Slovensku poznáme príbeh slávnych sicílskych prokurátorov Giovanniho Falconeho a Paola Borselina, ktorí bojovali s mafiou. Obaja zaplatili životmi. Poslali však za mreže stovky mafiánov. Sú pre vás vzorom?

Áno, sú to idoly. Nechceli byť hrdinami, len občanmi, občanmi, ktorí sa nikdy nezmenili.

- Oboch zavraždili. Nie je to demotivujúce?

Zabili ich, ale nezabili ich záväzok, ich boj. Kvôli rešpektu, ktorý voči nim máme, sa musíme snažiť byť oddanými občanmi aj nad rámec našej práce. Novinári, sudcovia, podnikatelia, kňazi: musíme byť občanmi, iba týmto spôsobom porazíme mafiu a Giovanni Falcone a Paolo Borsellino ostanú nažive.

- Keď sme sa zišli v Ríme, ľudia v kaviarni vás spoznávali a ďakovali za prácu, ktorú robíte. Aký je to pocit?

Krásny, nádherný. Moja osamelosť je veľká, ale keď niekto, koho nepoznáte, príde a objíma vás, je to moment, kedy pochopíte, že stojí za to!

- Má Sicília nádej na vyriešenie problému s mafiou a organizovaným zločinom?

Áno, opakujem a budem to opakovať: dá sa to len zmenou kultúry. Pokiaľ si myslíme, že je to krajina najchytrejších, dovtedy nemôžeme mafiu poraziť. To je dôvod, prečo často chodím do škôl. Nielen preto, aby som vyrozprával svoj príbeh, ale tiež vysvetlil moje zistenia, moje články. Ale hovorím aj to, že Sicília nepotrebuje hrdinov, ale občanov!

- V posledných rokoch došlo k vývozu mafie z Talianska do EÚ. Majú záujem prakticky o všetky druhy podnikania: od obchodu s drogami, zbraňami, zaujímajú sa o eurofondy. Dá sa s tým bojovať?

Najprv to treba priznať a prijať to ako problém. Pre mnohé európske spoločnosti mafia neexistuje. Niektoré príklady. V Nemecku si uvedomili, že sa u nich usídlila mafia až po masakri v Duisburgu.

Slovensko si uvedomilo, že 'Ndrangheta podniká na jeho území, až keď zavraždili Jána Kuciaka a jeho priateľku. Takto to nesmie byť. Musíme sa spojiť, podobne ako v prípade terorizmu.

Ak naše vlády nie sú schopné pracovať proti mafii tímovo, musíme to robiť my: robiť našu prácu tímovo ako novinári. Ako? Informovaním ľudí, ako to robíte vy, ja, ako to robili Ján a Daphne, ktorú zavraždili na Malte.

- Na Slovensku sme odkryli talianske rodiny spojené s ‘Ndranghetou. Fungujú v poľnohospodárstve, čerpali dotácie z eurofondov. Objavili sa však aj informácie o prepojení s ľuďmi, ktorí obchodujú s drogami. Sú nebezpeční?

Veľmi nebezpeční. Ale nejnebezpečnejšia je skutočnosť, že obyčajní ľudia nevidia masku nebezpečenstva. Mafia, ktorá robí s európskymi finančnými prostriedkami, chcela zabiť môjho priateľa Giuseppeho Antocia. Mafia, ktorá obchodovala s drogami a s poľnohospodárstvom, ma chcela zavraždiť bombou pod autom. Sú nebezpeční, veľmi nebezpeční. Ale musíme ukázať na ich biznis. Musíme to urobiť pre Jána a vašich spoluobčanov.

- Spomenuli ste nášho kolegu Jána Kuciaka. Odhalil spojenia talianskych podnikateľov s organizovaným zločinom a slovenskou vládou. Sledovali ste udalosti na Slovensku, ktoré nasledovali po jeho vražde?

Áno, sledoval som ich, ale nedáva mi to veľkú nádej. Všimol som si, že medzi ľuďmi nie je dosť rozhorčenia a hnevu. Mafia je vo vašej krajine ako v Európe. Vlády musia urobiť oveľa viac, inak budú zodpovedné za to, čo sa stane. Jánova smrť bude nielen prácou mafie, ale aj politikov, ktorí s tým nič nerobia.

-Súhlasím, že svoj podiel majú aj politici. Čo to teda hovorí o stave krajiny, v ktorej zavraždili novinára alebo, kde musia žurnalisti žiť pod policajnou ochranou?

Novinári nesmú skončiť, musia pokračovať vo svojej práci. Nestačí sa sťažovať, musíme bojovať s najkrajšou a najúčinnejšou zbraňou, ktorú máme: pero.

- Zodpovednou žurnalistikou?

Áno! Aj keď niekedy to vyžaduje obrovskú obeť a to nám berie nádeje. Ale my to môžeme dokázať a pomôžu nám v tom informácie. Tie dokážu meniť veci.

- Som presvedčený o tom, že žurnalistika môže pomôcť v boj proti mafii a organizovanému zločinu. Súhlasíte?

Samozrejme. Preto vás žiadam, aby ste sa spojili, podporili nás, aby ste písali a informovali o tom, čo sa stalo a čo sa deje. Našu krajinu riadila, bohužiaľ, mafia. Spolu to môžeme skonštatovať a bojovať proti tomu informáciami a žurnalistikou.

- Obetovali ste veľa práci. Ale verím, že vám to stále dáva zmysel a silu.

V noci prichádzam domov unavený, so mnou päť policajtov. Ale keď píšem, keď pracujem, uvedomujem si, že to stojí za to, pretože práca môže skutočne zmeniť svet.

- Myslíte si, že sa jedného dňa zobudíte a nemusíte byť pod ochranou? Ako by ste strávili tento deň?

Dúfam. Snívam o tom. Chcel by som ísť na pláž, konečne by som sa okúpal v mori. Chcel by som jesť pizzu s týmito mimoriadnymi mužmi, ktorých mám pri sebe. Som nažive vďaka nim a snívam, že ten deň príde. Vtedy by sme vyhrali všetci, aktuality.sk