iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Úspechom bol samit, hodnotenie dohody je predčasné

Komentár Zola Mikeša: Samit medzi Donaldom Trumpom a Kim Čong-unom v Singapure bol úspechom. Dôvodom tohto konštatovania však nie je dohoda, ktorú obaja lídri podpísali. Úspechom je, že obaja lídri, známi pre svoju impulzívnosť či vyhranenosť, sa dokázali spolu rozprávať bez toho, aby došlo k slovnej či diplomatickej roztržke.

Keď Donald Trump tvrdil, že už „v prvej minúte“ bude schopný vyhodnotiť, či to Kim Čong-un s dohodou myslí vážne, tak alternatíva predčasného ukončenia samitu nebola vôbec vylúčená. Nestalo sa – a to je primárny dôvod, prečo samit možno hodnotiť ako úspech.

Diabol je skrytý v detailoch

Čo sa samotnej záverečnej dohody týka, najdôležitejšou sa javí pasáž, podľa ktorej „prezident Trump je rozhodnutý poskytnúť bezpečnostné záruky KľDR a predseda Kim Čong-un potvrdil svoje jasné a neochvejné odhodlanie ku kompletnej denuklearizácii Korejského poloostrova.“ Bohužiaľ, v dohode nie je ani len zmienka o tom, ako majú zmienené bezpečnostné záruky zo strany USA konkrétne vyzerať. Tým pádom text dáva Severnej Kórei priestor na vycúvanie v prípade, že si Kim Čong-un tieto bezpečnostné záruky predstavuje inak ako Donald Trump.

Skepsa je namieste

Len jedna interpretácia za všetky. Čo ak Kim bude nástojiť na tom, aby ani USA nemali možnosť zasiahnuť jadrovými zbraňami Severnú Kóreu? A bude tvrdiť, že to je presne tá bezpečnostná garancia, ktorú mal na mysli?

Skepsa je na mieste aj vzhľadom na minulosť. Pchjongjang už niekoľkokrát proklamoval, že výmenou za uvoľnenie ekonomických sankcií zastaví svoj jadrový program. A skutočnosť? Dnes disponuje takými výkonnými jadrovými zbraňami a balistickými raketami, že nimi dokáže ohroziť aj USA.

Suma sumárum: úspech dohody neurčuje jej text, ale skutočnosť, či sa dodržiava. Takže, či bude možné túto dohodu hodnotiť ako úspešnú, ukáže až budúcnosť – a schopnosť Spojených štátov a Kórey naplniť ju, aktuality.sk

X X X

Podobné zmluvy podpisuje Severná Kórea od roku 1992. Aká významná je dohoda Trumpa s Kimom?

Pohár, ktorý si musí počkať na to, kým ho naplnia. Aj k nemu prirovnávajú vágnu dohodu medzi Spojenými štátmi a KĽDR po historickom samite Donalda Trumpa s Kim Čong-unom v Singapure. Donald Trump utorkový samit nazval „veľmi dôležitou udalosťou svetových dejín“. A dohodu, ktorú podpísal so severokórejským lídrom, „veľmi komplexnou“.

Prvý samit úradujúceho amerického prezidenta s lídrom Severnej Kórey je isto historický, no či bude viesť aj k tomu, že sa KĽDR vzdá jadrových zbraní, nie je isté. Záleží na tom, ako a či budú pokračovať ďalšie rokovania.

Toho si je vedomý aj samotný Trump. „Chcem to dokončiť, pretože ak nedostaneme loptu za bránkovú čiaru, neznamená to dosť,“ povedal na tlačovej konferencii. Zároveň dodal, že americký minister zahraničia Mike Pompeo sa stretne budúci týždeň s predstaviteľmi severokórejského režimu. A on sa s Kimom stretne ešte veľa ráz, ak bude vhodný čas, pozve ho aj do Bieleho domu.

Vágna dohoda

Samotná dohoda, ktorú podpísali obaja lídri, je však v skutočnosti vágna a pripomína zmluvy, ktoré Severná Kórea podpísala už niekoľkokrát predtým. Tak napríklad hovorí, že KĽDR sa zaväzuje pracovať smerom k denuklearizácii polostrova. Ako napísal reportér britského denníka Guardian Julian Borger, slovo smerom (towards) je tu kľúčové, dennikN.sk

X X X

Samit v Singapure bol úspešný. Ale zatiaľ len pre Kima

Potrvá dlho, kým zistíme, či pri stretnutí Trumpa s Kimom išlo len o efekt, alebo naozaj začali s riešením problému. Chcelo by sa povedať, že prvé výstupy zo stretnutia Donalda Trumpa a Kim Čong-una v Singapure nie sú príliš povzbudivé. K optimizmu neprispieva, ako veľmi sa americký prezident snažil budiť dojem, že boli rokovania nadmieru úspešné a že toho dokonca priniesli viac, než sa od prvého stretnutia očakávalo.

Niet pochýb o tom, že by Trump samit vydával za úspešný, aj keby takým vôbec nebol. Jeho politika, rovnako ako jeho celý život a podnikateľská kariéra sú zamerané na vyvolávanie efektu a dojmu. Stačí si spomenúť na imidž úspešného podnikateľa, jeho najväčším úspechom pritom bolo, že neprišiel o obrovský majetok, ktorý zdedil.

V politike sa navyše všemožne snaží tromfnúť a poprieť svojho predchodcu Baracka Obamu. Plus prezentovať sa ako človek, ktorý má odvahu hovoriť a robiť to, čo nehovoril a nerobil nikto predtým, ako niekto, kto dokáže pristupovať k veciam neortodoxne, a vďaka tomu vyriešiť dovtedy neriešiteľné. Stretnutie s Kimom je pre Trumpa veľmi riskantný podnik a on naozaj nepatrí medzi tých, čo by priznali, že sa mýlili a že ich druhá strana jednoducho previezla. Propaganda úspechu sa teda dala čakať tak či tak.

Vydávať spoločnú deklaráciu za „veľmi komplexný“ dokument, ako tvrdil Trump, je však dosť silná káva i na neho. Severná Kórea sa síce v texte opätovne prihlásila k jadrovému odzbrojeniu polostrova, je to však veľmi vágny záväzok a ako upozorňujú odborníci, bod týkajúci sa denuklearizácie je dokonca slabší ako niektoré predchádzajúce sľuby režimu. Nehovoriac o tom, čo si kto pod pojmom jadrové odzbrojenie predstavuje.

Navyše už teraz vieme, že bol samit určite úspešný aspoň pre jednu stranu – pre Kim Čong-una. Dosiahol to, po čom jeho predchodcovia len túžili – rokoval ako rovný s rovným s americkým prezidentom. V totalitných režimoch a najmä v tých mimo Európy je zásadné, aby vodca vedel ukázať, aký je silný, uznávaný, obávaný a oslavovaný.

Kim môže byť spokojný

Severokórejská propaganda svoj ľud už dlho kŕmi tým, že sú jej vládcovia rešpektovanými a uznávanými celosvetovými lídrami. Doteraz to však v očiach ľudu nemohli potvrdiť tým najdôležitejším, spoločnou fotkou veľkého vodcu s americkým prezidentom. Trump tento problém vyriešil. Kim môže byť ako-tak spokojný, aj keby sa už nič iné nestalo. Stretnutie s Trumpom pravdepodobne posilní jeho stále neisté postavenie doma a severokórejská propaganda z toho bude pokojne žiť hoci aj ďalšie desaťročia.

Proti úspešnosti samitu a súčasných rokovaní hovorí najmä význam jadrového zbrojenia pre severokórejský režim. Nejde len o to, že v jadrových zbraniach vidí záruku svojho prežitia, záruku toho, že naň nikto nezaútočí, nikto sa ho nepokúsi zvrhnúť a nikto ho nemôže ignorovať. Význam vlastnej jadrovej zbrane, paradoxne, pre režim najlepšie potvrdil práve samit v Singapure, dennikN.sk

X X X

Internet sa baví na porozumení Trumpa s Kimom, médiá špekulujú o pere

Koniec priateľstva so západnými spojencami. Teraz je môj najlepší priateľ Kim. Aj takto glosuje jeden z užívateľov sociálnej siete Twitter vrcholnú schôdzku amerického prezidenta Donalda Trumpa so severokórejským lídrom Kim Čong-unom. Autor: Twitter

Svetové médiá po vrcholnej schôdzke amerického prezidenta Donalda Trumpa s vodcom Severnej Kórey Kim Čong-unom špekulujú, prečo Kim nepodpísal spoločné vyhlásenie perom pripraveným na stole, ale perom, ktoré mu podala jeho sestra. Podľa serveru britského denníka The Daily Telegraph sa mohol Kim obávať o svoju bezpečnosť, mohol sa však chcieť vyhnúť aj tomu, aby Američania získali z potu informácie o jeho zdravotnom stave.

V miestnosti, kde Trump s Kimom podpísali spoločné vyhlásenie o denuklearizáciu Kórejského polostrova, bola na stole pripravená dve perá. Na oboch bol zlatým písmom podpis prezidenta Trumpa. Písacie potrebu na mieste, kde mal zasadnúť vodca KĽDR, krátko pred podpisom dokumentu starostlivo očistil člen Kimovej ochranky v bielych rukaviciach. /agentury/

Kim Čong-un však nakoniec očistené pero nepoužil a vyhlásenie podpísal tým, ktoré mu podala jeho sestra Kim Jo-Čong, jedna z jeho najbližších spolupracovníčok. Pero poskytnuté Američanmi tak zostalo nedotknuté ležať na stole.

Juhokórejský denník Čoson ilbo už skôr informoval, že si Kim na vrcholnú schôdzku doviezol aj vlastnú prenosnú toaletu. Chcel tým údajne zabrániť tomu, aby mohli cudzie rozviedky analyzovať jeho stolicu. Prenosnú toaletu so sebou vozil už aj otec súčasného severokórejského vodcu Kim Čong-il.

Ako si Trump s Kimom porozumeli

Na sociálnych sieťach sa v priebehu dneška ocitala téma summitu mimoriadne často. Top témou nebolo ani tak jadrové odzbrojenie Severnej Kórey, ale náhle porozumenie lídrov USA a KĽDR.

Pekní a štíhli

Pobavenie vyvolalo na sociálnych sieťach video, ktoré zachytáva amerického prezidenta Donalda Trumpa sa severokórejským vodcom Kim Čong-unom krátko pred tým, než zasadli k spoločnému obedu. Trump totiž novinárov vyzval, aby obaja lídri na ich fotografiách boli „pekní, fešácki a štíhli“. Kima pritom šéf Bieleho domu v minulosti označil za „malého a tučného“.

Následný záber na tvár severokórejského vodcu podľa niektorých užívateľov sociálnych sietí prezrádza, že prezidentov komentár Kima príliš nepobavil. Britský denník The Guardian však upozornil, že nie je jasné, či mu prezidentove slová tlmočník preložil.

Trump a Kim sa v minulosti niekoľkokrát vzájomne počastovali nadávkami. Šéf Bieleho domu o severokórejskom vodcovi hovoril ako o „malom a tučnom“ a označil ho tiež za „rakeťáka“. Vodca KĽDR zase o Trumpovi povedal, že je choromyseľný a označil ho za „starého blázna“. /agentury/

X X X

Fico: Merkelová uznala, že náš postoj k povinným kvótam bol správny

Napätie okolo povinných kvót na prijímanie utečencov sa končí, vyhlásil predseda Smeru a expremiér Robert Fico. Spolková kancelárka Angela Merkelová podľa jeho slov dala za pravdu Slovensku, ktoré kvóty od začiatku odmietalo. „Je to zadosťučinením a potvrdením správnosti tvrdého postoja k povinným kvótam,“ povedal Fico.

Na Európu sa podľa Fica začali valiť vlny migrantov a Európska únia tento problém nikdy nezvládla. „Ako najsilnejšiu zbraň na začiatku tejto krízy ponúkla povinné kvrty, na základe ktorých mali členské štáty povinnosť prijať migrantov. Slovensko od samého začiatku stálo na čele skupiny krajín, ktoré boli proti kvótam a tak sme sa aj správali,“ pripomenul Fico hlasovanie exministra vnútra Roberta Kaliňáka na Rade ministrov, kde povinné kvóty za Slovensko odmietol.

Predseda Smeru zopakoval, že trvá na tom, že väčšina migrantov, ktorí prichádzajú do Európy, sú ekonomickí migranti a len malé percento prichádza pod tlakom situácie v ich domovskej krajine. Podľa Fica mať prácu v EÚ nie je ľudským právom.

Vlny migrantov podľa neho prinášali so sebou riziká teroristických útokov, čo sa aj potvrdilo. „Nechceli sme zmenu kultúry a tradície v Európe a vnímali sme riziko, že tu bude negatívny vplyv na bežnú kriminalitu a otravovanie ľudí,“ povedal Fico.

Vlny migrantov podľa neho prinášali so sebou riziká teroristických útokov, čo sa aj potvrdilo. „Nechceli sme zmenu kultúry a tradície v Európe a vnímali sme riziko, že tu bude negatívny vplyv na bežnú kriminalitu a otravovanie ľudí,“ povedal Fico.

Mechanizmus podľa jeho slov nefungoval, keďže zo „160-tisíc ich bolo prerozdelených niečo málo cez 30-tisíc,“ dodal a kritizoval veľké štáty, ktoré v tejto otázke zlyhali.

Fico pripomenul, že nejednomyseľný postoj štátov EÚ v otázke povinných kvót vyoral „hlbokú brázdu“ a išlo o horúcu tému pri každom rokovaní. Podľa Fica je dobré, že toto napätie sa končí. Pred EÚ stoja podľa neho iné problémy, ako je napríklad clo na hliník uvalené USA, pričom clá môžu pribúdať, a tak treba sa spojiť.

Fico zopakoval, že najsilnejšia vládna strana Smer má rovnaký postoj ako vláda. Podľa jeho slov, ak by mal opraty v rukách v tom čase „politik ako Kiska, máme tu tisíce migrantov.“

„Zadosťučinením a potvrdením správnosti tvrdého postoja k povinným kvótam je, že nám spolková kancelárka Nemecka dala za pravdu,“ dodal s tým, že je to úspech slovenskej diplomacie a slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré ako riešenie navrhlo tzv. pružnú solidaritu. To znamená, že každá krajina sa má rozhodnúť podľa svojich možností.

K zmene postoja podľa predsedu Smeru Merkelovú pohla vražda 14-ročného dievčaťa, z ktorej je podozrivý iracký žiadateľ o azyl v Nemecku.

„Smer ako najsilnejšia vládna strana ponúka solidaritu, ale tá musí byť podľa našich možností a predstáv,“ povedal Fico a pripomenul, že Slovensko pomáha Rakúsku a v Gabčíkove zabezpečuje starostlivosť o čakateľov na azyl či prispieva do rôznych fondov na pomoc migrantom a ak bude mať niekam poslať ľudí, pošle.

„Nebude nám žiadny úradník rozkazovať, že to musí byť takto alebo takto. Čakám iný typ diskusie na pôde Európskej rady,“ povedal Fico s tým, že každá krajina by mala zvážiť, čo môže ponúknuť a z toho vytvoriť nejaký mechanizmus.

Ako na Fica nadviazal podpredseda strany Robert Kaliňák, bez konkrétnych opatrení by bola situácia oveľa horšia. Hlavný tok migrácie, ktorý ohrozoval Slovensko, bol ten balkánsky. No a tam na hranice sme vyslali policajtov, za čo nás v úvode kritizovali, no v závere sa to ukázalo ako správne, povedal. Fico na záver dodal, že rozhodnutie nemeckej kancelárky Merkelovej považuje za racionálny a pragmatický prístup. /agentury/

X X X

Harabin podal trestné oznámenie na šéfku Najvyššieho súdu

Sudcovi Najvyššieho súdu sa nepáči, že kauzu bossa sýkorovcov Róberta Lališa a spol. prejednal senát Špecializovaného trestného súdu a namieta, že o odvolaniach nerozhoduje senát v pôvodnom zložení, ktorému sám predsedal. Okrem šéfky NS SR podá trestné oznámenie na viacerých svojich kolegov a prokurátora.

Róbert Lališ alias Kýbel si najprv dvakrát opakovane vypočul verdikt o doživotí, ktorý dvakrát po sebe zrušil senát Najvyššieho súdu SR. Predsedal mu Štefan Harabin. Nešlo však o spochybnenie dôkazov.

Senátu prekážalo znenie predchádzajúcich „čiastkových“ rozsudkov, ktoré vznikli po dohode kajúcnych sýkoriek s prokurátorom. Uvádzala sa v nich veta, že Kýbel skupinu riadil, hoci v jeho kauze ešte rozsudok nepadol.

Po druhom zrušení rozsudku žiadal šéf Špecializovaného trestného súdu (ŠTS), aby kauzu už ďalej jeho súd neriešil. Keďže o dohodách s kajúcnikmi rozhodovali viacerí sudcovia ŠTS, nevedel poskladať senát, ktorý by z pohľadu Harabinovho senátu nebol zaujatý. Senát s Harabinom mu vyhovel a rozhodol, že ju dostane Krajský súd v Banskej Bystrici.

Nestalo sa. Ďalší senát Najvyššieho súdu vyhovel žiadosti prokurátora, aby sa kauza vrátila ŠTS. Vo verdikte uviedol aj to, že pôvodní sudcovia nie sú z prípadu vylúčení. Neskôr mu dalo v podstate za pravdu aj celé trestnoprávne kolégium NS SR, ktoré vydalo zjednocujúce stanovisko.

A veci sa diali aj na Najvyššom súde. Jeho predsedníčka Daniela Švecová zmenila rozvrh práce sudcov, takže senát s Harabinom má nového predsedu a pozmenené zloženie. Štefan Harabin hneď na začiatku odvolacieho konania predniesol reč, v ktorej vyhlásil, že všetky zmeny boli nezákonné.

Trestné oznámenie aj voči kolegom

„Preto podávam trestné oznámenie na dozorujúceho prokurátora doktora Kysela, členov senátu Krajského súdu Banská Bystrica, členov senátu ŠTS, doktorku Švecovú (predsedníčka NS SR), doktora Duľu (predseda trestnoprávneho kolégia NS SR), na doktora Farkaš a doktorku Wӓnkeovú (členovia senátu NS SR),“ vyhlásil v pojednávacej miestnosti Harabin.

K zmene rozvrhu práce na NS SR a teda aj k zmene v v senáte však došlo ešte pred tým, ako obžalovaný Róbert Lališ, Ivan Cupper, Martin Bihári a Alojz Kromka podali odvolania. Harabinova námietka o nezákonnosti senátu je teda minimálne sporná, aktuality.sk

X X X

Štátni zamestnanci a učitelia nesmú v Nemecku štrajkovať

Zákaz štrajku štátnych úradníkov v Nemecku je v súlade s ústavou. Presvedčili sa o tom štyria učitelia, ktorí sa proti zákazu tejto forme protestu odvolali na ústavný súd v Karlsruhe. Ten im v utorok nedal za pravdu. Učitelia sa počas pracovného času zúčastnili na protestnom zhromaždení Odborového zväzu výchovy a vedy (GEW). Za to boli disciplinárne potrestaní.

Zákaz práva na štrajk vyplýva zo zvyklosti uplatňovanej počas Weimarskej republiky. Portál Faz.net sa odvoláva na utorkový výrok predsedu druhého senátu nemeckého ústavného súdu Andreasa Vosskuhleho. Ten je aj predsedom Nemeckého spolkového ústavného súdu.

Vosskuhle v tejto súvislosti pripomenul najmä povinnosť lojality štátnych úradníkov voči štátu a na alimentačný princíp. Podľa neho sa musí štát starať o také zabezpečenie svojich úradníkov, aby si tí mohli plniť svoje povinnosti voči nemu bez osobných ekonomických problémov. Učitelia sa síce nepokladajú za úradníkov, ale svojím spôsobom sú jeho zamestnancami, lebo ich príjmy sa zabezpečujú zo štátneho rozpočtu, aktuality.sk

X X X

Grécka koaličná strana je proti dohode s Macedónskom o jeho názve

Lídri v Grécku a Macedónsku v utorok vyhlásili, že sú blízko k dosiahnutiu náčrtu dohody, ktorá vyrieši desaťročia starý spor o názov bývalej juhoslovanskej republiky. Ale tento navrhovaný kompromis čelí odporu v oboch krajinách.

Premiéri Grécka a Macedónska, Alexis Tsipras a Zorav Zaev, majú viesť neskôr v utorok telefonický rozhovor, ktorým bude druhý deň po sebe pokračovať rokovanie o uvedenom probléme. Gréci chcú, aby si bývalá juhoslovanská republika zmenila alebo upravila názov, a to tak, aby nenaznačoval nároky na územie a antické dedičstvo rovnako nazývaného severogréckeho regiónu (Makedoniá). Ten je napríklad rodiskom starovekého kráľa a bojovníka Alexandra Veľkého.

Vyriešenie sporu by znamenalo, že Grécko odvolá námietku proti prijatiu Macedónska do NATO. Avšak grécki odporcovia dohody tvrdia, že len upravenie názvu nestačí - podľa tejto dohody by sa totiž balkánska republika premenovala na "Severné" alebo „Nové" Macedónsko.

Líder menšej koaličnej strany v gréckej vláde Panos Kammenos v utorok oznámil, že bude hlasovať proti navrhovanému kompromisu v spore so susedným Macedónskom o jeho názov. Z toho vyplýva, že ľavicový premiér Tsipras bude musieť hľadať podporu u politických odporcov.

Minister obrany Kammenos, ktorého pravicová strana Nezávislí Gréci je partnerom v Tsiprasovej koaličnej vláde, povedal, že v parlamente bude hlasovať proti dohode. Macedónsky prezident Gjorge Ivanov medzitým v Skopje vyhlásil, že stále sa stavia proti zmene ústavy, ktorá by mala byť zrejme zahrnutá aj v náčrte dohody a ktorá by zaručovala, že zmena názvu bude trvalá a záväzná pre domáce aj zahraničné používanie, aktuality.sk

X X X

Rumunský prezident zvažuje referendum o súdnom systéme

Rumunský prezident Klaus Iohannis načrtol možnosť referenda o súdnom systéme v súvislosti so spornými legislatívnymi zmenami vlády a prebiehajúcimi protikorupčnými protestami v krajine. Iohannis hovoril o rozhodnutí ústavného súdu z 30. mája tohto roka, na základe ktorého musel odvolať hlavnú protikorupčnú prokurátorku Lauru Codrutu Kövesiovú.

Na odvolanie Kövesiovej z funkcie vyzval vo februári rumunský minister spravodlivosti Tudorel Toader a ako dôvod uviedol vážne obavy zo spôsobu, akým vykonáva svoju prácu.

Iohannis na margo príslušného nariadenia ústavného súdu povedal, že vyvolalo otázky o postavení prezidenta, prokurátorov a ministra spravodlivosti. Prezident zároveň obvinil vládnu Sociálnodemokratickú stranu (PSD), že sa pokúša oslabiť funkciu hlavy štátu zmenami, ktoré v súdnom systéme presadila. Tieto zmeny v legislatíve vyvolali pravidelné protesty Rumunov z obáv, že by mohli ohroziť nezávislosť súdnictva v tejto balkánskej krajine, aktuality.sk