iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Bugár chce byť prezident SR, Žitňanská končí vo vedení

Snem Mosta-Híd: Bugár chce byť prezident SR, Žitňanská končí vo vedení: Vo funkcii podpredsedu oficiálne vystriedal exministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú poslanec Národnej rady a primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal. Žitňanská už dávnejšie avizovala, že z politiky sa chce postupne stiahnuť. Keď v roku 1990 vstupoval tridsiatnik Béla Bugár do politiky, na Slovensku boli na vzostupe nacionalistické vášne.

O tri roky neskôr vzniklo samostatné Slovensko a Bugára táto udalosť zastihla ako predsedu Maďarského kresťanskodemokratického hnutia. O rok neskôr vytvorilo vládu trio HZDS, SNS a ZRS a nacionalizmus dostal voľný priechod. Maďarská menšina aj so svojimi predstaviteľmi bola skôr strašiakom ako partnerom do diskusie.

Dnes je situácia diametrálne odlišná. Most-Híd si pred dvomi rokmi sadol do vlády so svojím úhlavným nepriateľom SNS a predsedovia oboch strán sa zblížili.

A v tejto atmosfére Bugár dospel k tomu, že je načase, aby po 28 rokoch v politike siahol na najvyšší úrad. „Vzhľadom na to, že spoločnosť je nadmieru polarizovaná, sme presvedčení, že prezident musí vedieť stáť nad spormi a bude rovnako naklonený jednej aj druhej strane politického spektra,“ povedal Bugár. Kandidatúru mu odobrili aj delegáti na sneme.

Bugár chce byť partner

S odkazom na nedávnu celospoločenskú krízu, ktorá vypukla po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, Bugár dodal, že prezident má pôsobiť pri riešení sporov ako partner a pomocník „a nie ako aktivista a oponent za každú cenu“.

Jeho strana však čelila kritike za to, že zostala v koalícii so Smerom a SNS. Počas krízy totiž zasadla v polovici marca republiková rada Mosta a Bugár hovoril, že buď sa s koaličnými partnermi dohodnú na predčasných voľbách, alebo odchádzajú z koalície. To sa napokon nestalo a po rozhodnutí šéfa Smeru Roberta Fica odstúpiť z funkcie premiéra, Most-Híd zostal. Odvolal sa na tretiu vetu uznesenia:

„Republiková rada dáva zároveň mandát predsedníctvu v prípade ďalšieho vývoja prijať rozhodnutia bez nutnosti zvolať rokovanie republikovej rady.“ Zotrvanie Mosta v spolku s Ficom a Andrejom Dankom bolo interpretované opozíciou a časťou verejnosti ako zrada. Bugár tieto slová odmieta. Pripúšťa však, že z ich strany došlo k chybe v komunikácii. Aj na základe toho si myslí, že ako prezidentský kandidát nebude polarizovať. „Nepovažujem za polarizáciu to, ak opozícia kritizuje,“ hovorí šéf Mosta.

Meno nástupcu neprezradil

V prípade, že by Bugár v súboji o prezidentský palác uspel, musel by odísť zo strany. Znamenalo by to, že Most-Híd by prišiel o svojho zakladateľa a predsedu. Bugár tvrdí, že náhradu za seba má. Žiadne konkrétne meno však neprezradil.

Bugár vstúpil do politiky v roku 1990. O rok nato zasadol na stoličku šéfa MKDH, kde vystriedal Kálmana Janicsa, ktorý si ho vybral za nástupcu. „Hovorilo sa, že je spoľahlivý, najmladší, nemá žiadne bahno a môže byť nový šéf, lebo nič naňho nenájdu. To bolo asi to hlavné, čo ho predurčilo, aby robil predsedu. A bol to dobrý predseda,“ povedal Gyula Bárdos, v tom čase ešte novinár, neskôr hovorca a napokon poslanec MKDH.

V roku 1998 sa MKDH spolu s ďalšími dvomi stranami zlúčili a vytvorili Stranu maďarskej koalície. Bugár sa postavil do jej čela. Nový subjekt zároveň vstupom do koalície s SDK prispelo k pádu mečiarizmu.

Zjednotený projekt bol úspešný aj po druhý raz. Po štyroch rokoch sa opäť stal súčasťou už druhej vlády Mikuláša Dzurindu. Bugár sa po prvý raz stal podpredsedom Národnej rady. Do tohto kresla si neskôr zasadol ešte dvakrát – vo vláde Ivety Radičovej a aj po voľbách v roku 2016. Po druhej Dzurindovej vláde strana odišla do opozície a postupne v nej rástli rozpory. Konflikt vyvrcholil v roku 2007, keď delegáti namiesto Bugára posunuli do čela SMK Pála Csákyho. Porazený Bugár zo strany odišiel a o dva roky nato založil spolu s ďalšími odídencami Most-Híd.

Práve SMK chce do týchto prezidentských volieb taktiež postaviť vlastného prezidentského kandidáta. Šéf Mosta nepotvrdil, že by ho motivoval práve tento krok. „Dôležité je, že my sme sa museli nejako rozhodnúť. Či teda Most-Híd využije túto príležitosť. Iných kandidátov hodnotiť nebudem, teším sa na korektný dialóg,“ povedal Bugár.

Vedenie s drobnou obmenou

Strana si okrem toho volila nové vedenie. Exministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú dnes vo funkcii podpredsedníčky oficiálne vystriedal málo známy poslanec Národnej rady a primátor Žiaru nad Hronom Peter Antal. Žitňanská sa funkcie vzdala ešte v máji. Avizovala, že toto volebné obdobie dokončí, no postupne sa chce zamerať viac na svoju pedagogickú činnosť.

Na stoličke predsedu delegáti potvrdili Bugára a staronovými podpredsedami sa stali László Sólymos, Ábel Ravasz a Ivan Švejna. Strana volila aj členov predsedníctva a republikovú radu, ktorá je najvyšším orgánom medzi snemami a má 55 členov, aktuality.sk

X X X

Politickú krízu môže vyriešiť ústavná reforma, tvrdí španielska ministerka Batetová

Španielska ministerka pre územnú správu Metrixel Batetová. Podľa ministerky pre územnú správu Metrixel Batetovej by mohla veľkú krízu vyriešiť reforma. Nová španielska ministerka pre územnú správu Metrixel Batetová v sobotu uviedla, že najhoršiu politickú krízu v krajine za posledných 40 rokov by mohla ukončiť reforma ústavy. Informovala o tom agentúra AP.

Katalánska právnička Batetová, jedna z 11 ministeriek v novom španielskom kabinete, povedala, že vládnuci socialisti chcú upraviť španielsku ústavu a posunúť sa smerom k štátu vo forme federácie.

Problémoví Katalánci

Batetová dodala, že súčasná španielska štruktúra regionálnych autonómnych spoločenstiev... bola až doteraz úspešná, ale v súčasnosti potrebuje úpravu. V dôsledku vlaňajších snáh katalánskeho vedenia o vyhlásenie nezávislosti je táto regionálna vláda podľa AP hlavným problémom pre španielsku vládu pod vedením nového premiéra Pedra Sáncheza.

Sánchez nahradil premiéra Mariana Rajoya minulý týždeň. Rajoya, jedného z najdlhšie slúžiacich ministerských predsedov Európy, zosadili minulý týždeň v piatok po tom, ako neuspel v tajnom hlasovaní o vyslovení dôvery v parlamente. Podnet na hlasovanie podali socialisti v súvislosti s korupčnou kauzou, ktorá poškodila jeho stranu, aktuality.sk

X X X

Britská kráľovná Alžbeta II. oslávila oficiálne 92. narodeniny

Britská kráľovná Alžbeta II. mala v sobotu oficiálnu oslavu 92. narodenín. Pri tejto príležitosti sa v centre Londýna konala tradičná výročná vojenská prehliadka, ktorú si pozrela celá kráľovská rodina, uviedla agentúra DPA. Kráľovná sa v svetlomodrom kostýme previezla v kočiari centrom mesta. Jej manžel - princ Philip - po jej boku chýbal. Philip oslávi v nedeľu svoje 97. narodeniny a od vlaňajška sa na verejných podujatiach nezúčastňuje.

V ďalšom kočiari nasledovali novomanželia vojvoda a vojvodkyňa zo Sussexu - princ Harry a Meghan Markleová. Manželke princa Williama Catherine robila v kočiari spoločnosť princezná Camilla, manželka následníka trónu princa Charlesa. Vyvrcholením celej veľkolepej vojenskej prehliadky s viac ako 1000 vojakmi bol prelet kráľovskej letky. Kráľovská rodina ju ako každý rok sledovala z balkóna Buckinghamského paláca.

Kráľovná Alžbeta svoje narodeniny oslavuje každý rok dvakrát. V Británii totiž oslavujú panovníci svoje narodeniny tradične vždy druhú júnovú sobotu, keďže vtedy je už v Londýne zvyčajne lepšie počasie. Alžbetine skutočné narodeniny sú pritom 21. apríla. Oslávila ich v súkromí s rodinou. V poradí 40. panovníčka na anglickom tróne od čias Viliama Dobyvateľa (1066-1087) a prapravnučka kráľovnej Viktórie (1837-1901) je podľa stáročnej tradície hlavou anglikánskej cirkvi.

Vlády sa ujala 2. júna 1953, vo veku 25 rokov, v deň úmrtia svojho otca Juraja VI. (1936-1953). Dňa 9. septembra 2015 sa stala najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Spojeného kráľovstva, keď v dĺžke vládnutia prekonala svoju praprastarú matku, kráľovnú Viktórii, aktuality.sk

X X X

Ministerka pôdohospodárstva Matečná vstúpila do SNS

Ministerka pôdohospodárstva sa stala členkou Slovenskej národnej strany. Ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná v sobotu vstúpila do Slovenskej národnej strany (SNS). Urobila tak na jej sobotňajšom XXV. Slávnostnom sneme v Prešove.

„Je mi cťou a potešením, že zo mňa, z odborníka sa stáva politička,“ uviedla pre novinárov po sneme s tým, že toto rozhodnutie padlo po ťažkých chvíľach, v ktorých ju ľudia zo SNS podporili. „Vtedy si zvážite, že naozaj niekam musíte patriť,“ dodala.

Pokračuje vo vládnom programe

Na otázku, či jej straníckosť viac pomôže, odpovedať nevedela.

„Ale myslím si, že aj pre tých ľudí je dobré, ak je minister zo strany,“ skonštatovala s tým, že bude pokračovať vo vládnom programe, ktorý strana SNS predostrela.

Na margo straníckeho kandidáta na prezidenta SR uviedla, že to nie je téma týchto dní ani sobotňajšieho rokovania.

„SNS príde s množstvom návrhov a vnútri strany o tom budeme musieť sami rozhodnúť,“ uviedla. Nad touto funkciou podľa vlastných slov nikdy nerozmýšľala, aktuality.sk