iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Priatelia bez výhod. Trumpova Amerika sa vzďaľuje...

Priatelia bez výhod. Búrka pred G7 ukázala, ako sa Trumpova Amerika vzďaľuje spojencom: Samit G7 má ukázať nezhody medzi Amerikou a najbližšími spojencami. Americká zahraničná politika v Európe sa začína viac zameriavať na východnú časť kontinentu. Portál Politico to nazval priatelia bez výhod. Najbližší americkí spojenci sa zo začiatku snažili získať si dôveru nového amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Britská premiérka Theresa Mayová za ním ako prvý líder prišla po inaugurácii do Washingtonu a pozvala ho na veľmi skorú štátnu návštevu Británie. Japonský premiér Šinzó Abe za ním prišiel hneď po voľbách a stretol sa s ním už desaťkrát. Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa s Trumpom naposledy stretol vo Washingtone, vymieňali si komplimenty a úsmevy a často spolu telefonujú.

Po vyše roku a pol však dosiahli veľmi málo. Trump ich všetkých volá dobrými priateľmi, no keď ide o konkrétne kroky, na názory spojencov nehľadí. Američania čoraz viac konajú na vlastnú päsť. Trumpova Amerika vystúpila vlani z parížskej klimatickej dohody a tento rok zo zmluvy o iránskom jadrovom programe. Nedávno presťahovali americké veľvyslanectvo v Izraeli z Tel Avivu do Jeruzalema. A naposledy schválil samotný prezident clá na dovoz hliníka a ocele, ktoré sa dotknú spojencov.

„Tieto opatrenia nie sú len ‚Amerika na prvom mieste‘. Čoraz viac vyzerajú ako ‚osamelá Amerika‘,“ napísal britský denník Financial Times.

Napätie pred G7

Ak by niekto pochyboval o rozporoch medzi Amerikou a jej najbližšími, hlavne európskymi spojencami, môže ho presvedčiť stretnutie G7 v piatok a sobotu v kanadskom Quebecu. Lídri demokratických krajín USA, Británie, Nemecka, Francúzska, Talianska, Japonska a Kanady, ktoré dohromady reprezentujú skoro 50 percent svetového HDP, sa stretávajú raz za rok.

Pred samitom Donald Trump povedal, že by bol rád, ak by tento spolok znova prijal Rusko, ktoré vyhodili po anexii Krymu. „Mali by Rusko prijať späť,“ povedal podľa BBC. Najprv ho podporil nový taliansky populistický premiér Guiseppe Conte, no neskôr sa pridal ku Kanade, Francúzsku a Británii, ktoré sú proti.

Už prvý samit s Trumpom vlani bolo napätý, keď sa do záverečného vyhlásenia dostalo, že Spojené štáty sa nepripájajú k stati o potrebe bojovať proti klimatickým zmenám. Tentoraz to zrejme dopadne ešte horšie. Biely dom informoval, že Donald Trump odíde zo samitu predčasne, dennikN.sk

X X X

Iránsky prezident Rúhání chce s Putinom diskutovať aj o jadrovej dohode

Predmetom diskusií bude aj situácia po odstúpení USA od jadrovej dohody. Iránsky prezident Hasan Rúhání sa v sobotu pochvalne vyjadril o iránsko-ruských vzťahoch, ako aj o spolupráci oboch krajín v Sýrii, napísala agentúra AP.

Pred stretnutím s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ktoré sa koná v rámci summitu Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS) v čínskom meste Čching-Tao, Rúhání tiež povedal, že hodlá so šéfom Kremľa prediskutovať situáciu okolo jadrovej dohody z roku 2015 po tom, čo od nej Spojené štáty ako jeden z jej siedmich signatárov odstúpili.

Odstúpenie USA

Odstúpenie USA od jadrovej dohody si vyžaduje vážnu diskusiu medzi Iránom a Ruskom, povedal Rúhání pred sobotňajším stretnutím s ruským prezidentom, pričom vyzdvihol vysokú kvalitu vzťahov medzi oboma krajinami. Iránsky prezident sa tiež pochvalne vyjadril o rusko-iránskej spolupráci v Sýrii a úlohu oboch krajín v oblasti Blízkeho východu označil za pomerne významnú.

Rusko a Irán podporujú vo viac ako sedem rokov trvajúcej sýrskej občianskej vojne režim tamojšieho prezidenta Bašára Asada, ktorému významnou mierou pomohli zvrátiť priebeh konfliktu vo svoj prospech, aktuality.sk

X X X

Viedeň ako možné miesto summitu Putin-Trump potvrdil hovorca Kremľa

Dmitrij Peskov potvrdil, že by sa Vladimir Putin Mohol stretnúť s Donaldom Trumpom vo Viedni. Viedeň je jedno z miest, o ktorých sa hovorí v súvislosti s konaním summitu prezidentov Ruska a USA - Vladimira Putina a Donalda Trumpa. Uviedol to v sobotou hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, konečné rozhodnutie však ešte nepadlo. Dodal, že prezidenti o vyhliadkach i možných miestach konania summitu - vrátane Viedne - hovorili telefonicky ešte v marci.

Správu o tom, že Putin požiadal rakúskeho kancelára Sebastiana Kurza, aby zorganizoval jeho schôdzku s Trumpom, zverejnil s odvolaním sa na vysokopostavený európsky zdroj v piatok denník Wall Street Journal (WSJ) s tým, že schôdzka by sa konala toto leto vo Viedni.

Nič konkrétne nedohodli

WSJ napísal, že Putin požiadal Kurza o usporiadanie schôdzky s Trumpom počas svojej utorkovej oficiálnej návštevy vo Viedni. „Nič konkrétneho sa nateraz nedohodlo a nie sú vedené ani žiadne konkrétne rozhovory,“ povedal v sobotu novinárom Peskov, ktorý sprevádza Putina na regionálnom summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu (ŠOS) v čínskom meste Čching-tao.

Potvrdil, že o summite sa hovorilo aj v uplynulom týždni počas Putinovho stretnutia s rakúskym kancelárom Kurzom. Upozornil však, že najskôr sa musia dohodnúť samotné Rusko a USA, aktuality.sk

X X X

EÚ musí Taliansku pomôcť aj tým, že mu zaplatí za prijímanie utečencov

GEORGE SOROS: Nová vláda nereprezentuje všetkých Talianov. Tí sú väčšinou proeurópski a nechcú byť vyčlenení z Únie alebo z eura. Po krízovej situácii, ktorá trvala posledné tri mesiace, má teraz Taliansko vládu postavenú na nestabilnej koalícii Hnutia piatich hviezd a Ligy. Pre tieto dve strany bude ťažké sa dohodnúť na rozpočte, ale rozpočet, ktorý nakoniec navrhnú, pravdepodobne prekročí obmedzenie, ktoré bolo Taliansku uložené ako členovi eurozóny, čo by zasa vyvolalo politickú krízu. Je možné, že vláda by potom padla a Taliansko by ešte v priebehu tohto roka alebo pravdepodobnejšie začiatkom budúceho roka čelilo novým voľbám.

Únia nesmie Talianov trestať

Výsledok ďalších talianskych volieb bude veľmi závisieť od toho, ako bude Európska únia reagovať na nepokojnú situáciu v tejto krajine. Európa má silnú tendenciu využiť túto situáciu na to, aby Taliansku dala lekciu. Ak by EÚ postupovala týmto spôsobom, vykopala by si tak svoj vlastný hrob, keďže by tým vyprovokovala negatívnu reakciu talianskych voličov, ktorí by potom znovu zvolili Hnutie piatich hviezd a Ligu, a tie by tak ešte viac posilnili svoju pozíciu.

Namiesto toho, aby sa EÚ snažila dať Taliansku lekciu, mala by si položiť otázku, čo sa môže Európa naučiť zo zvratov, ku ktorým došlo v Taliansku? Taliansko sa vždy silne zastávalo EÚ, pretože Taliani nedôverovali svojej vlastnej vláde. A mali k tomu dobrý dôvod. Talianska vláda mala totiž tendenciu ku korupcii a riadila sa postupmi, ktoré neslúžili záujmom ľudí. Únia však nesmie Talianov trestať za prečiny, ktorých sa dopustili ich vlády.

Nespravodlivá utečenecká záťaž

Čo spôsobilo opodstatnenú nespokojnosť Talianov, ktorá viedla k tomu, že hlasovali pre budúce vládne strany? V prvom rade za to môže chybná migračná politika Európy, ktorá pre Taliansko predstavuje neúmernú záťaž. EÚ nemá spoločnú migračnú politiku. Každý členský štát má svoju vlastnú politiku, ktorá je často v rozpore s politikou iných členských štátov.

V Únii však platí takzvané nariadenie Dublin III platné pre všetky členské štáty. Toto nariadenie stanovuje, že za utečencov je zodpovedná prvá krajina EÚ, na ktorej územie vkročia. To má na Taliansko neúmerný dosah, pretože medzinárodné normy vyžadujú, aby utečencov, ktorých lode zachraňujú z mora, vylodili v najbližšom bezpečnom prístave, čo v praxi znamená v Taliansku.

Utečenci sa mohli donedávna presunúť ďalej na sever Európy, kam aj chceli ísť. Ale od konca roku 2015 tak Francúzsko, ako aj Rakúsko zavreli svoje hranice a zachránení migranti uviazli v Taliansku. Táto situácia je nielen nespravodlivá, ale tiež predstavuje veľkú finančnú záťaž v čase, keď Taliansko po ekonomickej stránke zaostáva za väčšinou ostatných európskych krajín. Podľa môjho názoru to je hlavný dôvod, prečo mala Liga v nedávnych voľbách taký úspech.

Okrem toho majú ľudia obavy ekonomického charakteru. Taliani sú väčšinou proeurópski a nechcú, aby boli vyčlenení z európskeho projektu alebo eura. Vyjadrujú však opodstatnené sťažnosti, ktoré sa týkajú správy eurozóny. Talianska vláda potrebuje nájsť lepšiu argumentáciu, než sú hrozby, že sa vzdá eura. Ak by koalícia zaviedla akúkoľvek inováciu, ktorá by mohla byť považovaná za paralelnú menu, vyvolalo by to útok na štátne dlhopisy a vklady v talianskych bankách.

Reforma migračnej politiky

Čo môže v tom prípade urobiť Európa preto, aby ovplyvnila výsledok ďalších talianskych volieb vo svoj prospech? Musí zmeniť nariadenie Dublin III a zaplatiť veľkú časť nákladov na integráciu a podporu migrantov v Taliansku. Ich násilné premiestnenie inde nie je ani možné, ani žiaduce. Iné krajiny, najmä Poľsko a Maďarsko by sa tomu neúnavne bránili. Maďarský premiér Viktor Orbán vyhral posledné voľby vďaka tomu, že svoju kampaň postavil na nepravdivom tvrdení, že som chcel Maďarsko zaplaviť moslimskými imigrantmi. Vždy som zastával stanovisko, že rozdeľovanie utečencov v Európe by malo byť úplne dobrovoľné.

Zo zásady dobrovoľnosti vyplýva, že problém s Dublinom III sa nemôže vyriešiť násilným premiestnením utečencov, ale len tak, že EÚ bude Taliansku poskytovať finančnú náhradu za migrantov, ktorí sa tam vylodia. Taliansko v minulosti vždy veľmi vítalo nielen politických utečencov, ale aj ekonomických migrantov. To sa zmenilo až vtedy, keď Francúzsko a Rakúsko zavreli svoje hranice a vodca Ligy Matteo Salvini získal volebné víťazstvo tým, že taliansku verejnosť podnecoval proti migrantom.

Migranti v skutočnosti predstavujú finančnú záťaž pre prijímaciu krajinu len dovtedy, kým sa integrujú. Z dlhodobého hľadiska predstavujú pre prijímaciu krajinu oveľa väčší prínos, než sú náklady na ich integráciu. Kladiem si otázku, ako dlho bude podnecovanie verejnosti proti migrantom zaručeným prostriedkom, ako vyhrať voľby? Ľudia si nakoniec uvedomia, že ich bezcharakterní politici klamú, dennikN.sk

X X X

Lucia Žitňanská sa vzdala podpredsedníckeho postu v Moste-Híd

Poslankyňa Národnej rady SR a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) sa vzdala postu podpredsedníčky Mostu-Híd. Ostáva radovou členkou strany aj súčasťou poslaneckého klubu.

„Chcem sa viac venovať svojej profesijnej činnosti s postupne vycúvať z politického života. Z môjho pohľadu je to logická konzekvencia, keďže nemám záujem uchádzať sa o verejné funkcie a kandidovať v ďalších parlamentných voľbách,“ uviedla pre TASR pred zasadnutím straníckeho snemu v Bratislave.

Napriek tomu, že v parlamente nehlasuje vždy tak, ako zvyšok koalície, Žitňanská tvrdí, že s vedením Mostu-Híd problém nemá. „Čo sa mi nepáči, poviem. Konflikt ale nemáme. S Bélom Bugárom sme sa porozprávali a rešpektujeme sa v týchto pozíciách navzájom,“ ozrejmila.

Šéf strany Bugár by mal na sneme oznámiť, že bude kandidovať na prezidenta. Podľa Žitňanskej ak sa tak rozhodne, je to politicky logický krok. „Najmä v situácii, keď sa nám prvé kolo prezidentských volieb zvrháva na predkolo parlamentných volieb,“ uzavrela s tým, že legitímna je aj snaha Bugára pomôcť týmto krokom preferenciám strany.

Na sneme by mal byť zvolený aj Žitňanskej nástupca, ktorým má byť Peter Antal. Predseda strany a jej ďalší podpredsedovia by mali vo svojich pozíciách ostať. /agentury/

X X X

Most-Híd rozhodne o svojom prezidentskom kandidátovi

Rozhodnutie o tom, kto bude kandidátom koaličného Mosta-Híd na prezidenta SR je najočakávanejším bodom straníckeho snemu, ktorý sa uskutoční v sobotu v Bratislave. Hovoriť sa však bude aj o komunálnych voľbách a doterajšej práci strany. Predseda Mosta-Híd Béla Bugár nevylúčil, že tým kandidátom by mohol byť práve on. TASR už vo februári informovala, že sa jeho meno objavuje v straníckych debatách o prezidentskom kandidátovi.

Údajne sa spomínali aj iné mená, napríklad europoslanec József Nagy či exministerka spravodlivosti a poslankyňa Národnej rady SR Lucia Žitňanská. Tá však medzitým oznámila, že po parlamentných voľbách v politike skončí. Bugár koncom mája priznal, že práve tento snem rozhodne, či bude kandidovať za prezidenta, alebo nie. „Na sneme sa bude rozhodovať. Aj keby som už teraz vedel výsledok, aj tak by som to nepovedal,“ poznamenal. Na otázku, či sa na takýto post cíti, odpovedal, že to nie je o pocitoch, ale o zodpovednosti.

Strana bude hovoriť aj o jesenných komunálnych voľbách. Elemér Jakab ešte vo februári povedal, že základným cieľom Mosta-Híd v týchto voľbách je desaťpercentné zvýšenie zvolených zástupcov strany.

V súčasnosti má Most-Híd viac ako 140 starostov a primátorov a vyše 670 komunálnych poslancov. Miestne štruktúry strany nemajú uzatvárať koalície s extrémistami, inak majú voľnú ruku.

Bugár: Až na výnimky sme schopní spolupracovať s každým

Strana Most-Híd chce a vie robiť veci nielen populárne, ale aj správne. Nikdy nerobila politiku na základe preferenčných hlasov, alebo preto, aby sa páčila každému. Je to strana, ktorá je schopná spolupracovať, okrem extrémistov a nacionalistov, s každým. Na sobotnom sneme Mosta-Híd v Bratislave to v prejave pred 126 delegátmi vyhlásil líder strany Béla Bugár, ktorý prvú polovicu referátu predniesol v slovenčine a druhú v maďarčine.

„Ak politická strana ide do politického boja, má jeden jediný cieľ: dostať sa do vlády. Je to správne a je to legitímne. Ale tvorba vládnych koalícií nie je program na želanie. Ak sa žiadnej politickej strane nepáčila samovláda Smeru v predchádzajúcom volebnom období, tak zmena tohto stavu sa neudeje vtedy, keď o tom budeme rozprávať, ale vtedy, keď preto niečo urobíme,“ zdôraznil Bugár a doplnil, že práve jeho strana to urobila. „Nech mi je odpustené, ale robíme maximum možného preto, aby sme odstraňovali krivdy minulosti ako napríklad Mečiarove amnestie. Nemlčme o tom len preto, lebo chváliť Most-Híd dnes nie je trendy,“ apeloval.

Bugár tiež tvrdí, že ak sa jeho strana s niekým dohodne, tak ho nepodráža a drží slovo. „A aj v budúcnosti budeme stranou, ktorá bude za spoluprácu, nie za polarizáciu, bude za zdravé kompromisy v záujme tejto krajiny a jej stability, nebude suplovať nikoho, ale bude na svojich vlastných pozíciách a bude vždy bojovať za niečo. Byť proti niekomu, ako jediný politický cieľ, to dokáže každý,“ myslí si.

Béla Bugár sa nevyhol ani vražde novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. „Je to hrozný čin, ktorý musí byť v prvom rade vyšetrený. Ale vyšetriť a súdiť musia orgány nato určené. Je mi cudzí všetok nános, ktorý sa na túto ohavnú vraždu dostal. A viete prečo? Lebo presne to bráni rýchlemu a dôslednému vyšetreniu. Preto sme ako prví požadovali nasadenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu. Namiesto toho, aby sme rozmýšľali nad tým, ako túto vraždu využiť vo svoj politický prospech. Lebo áno, boli a sú aj takí,“ podotkol.

Šéf Mosta-Híd zároveň uviedol, že všetci by mali odmietnuť vnášanie stále väčšej a intenzívnejšej nenávisti do verejného života. „To, čo sa dnes na Slovensku deje, nemá s odstraňovaním nekalých praktík vo verejnom živote nič spoločného. Odmietam sa do toho zapájať. Na Slovensku sme prestali diskutovať, nevieme sa kultivovane, meritórne rozprávať. Sme svedkami nebývalej polarizácie. A to nie je zodpovednosť len vládnej koalície, ale každého jedného politika,“ povedal.

V tejto súvislosti odmieta, že práve Most-Híd môže za všetko a za všetkých. „To, že sme ako prví vyzvali na odstúpenie ministra vnútra Roberta Kaliňáka a to, že sme nakoniec dosiahli aj rekonštrukciu vlády, odmieta okrem prezidenta SR Andrej Kisku čo i len vysloviť každý. Politici aj médiá. Tak to hovorme my. Povedať o Moste-Híd čo i len náznak pozitívneho odkazu sa dnes nenosí. Tak to hovorme my,“ zopakoval Bugár a pripustil, že okolnosti rekonštrukcie kabinetu Most-Híd neodkomunikoval najšťastnejšie.

Nie sme tu nato, aby sme robili teatrálne gestá

Na druhej strane, „podľa niektorých opozičných politikov by sme každý deň mali a mohli povaliť vládu“. „Ale to sú ich spôsoby práce a nie naše. Povaliť vládu nemôže byť cieľ. Ani vyvolávanie rôznych kríz. Nie sme tu nato, aby sme robili teatrálne gestá na úrovni zúrivých indivíduí,“ konštatoval.

Bugár zopakoval, že jeho strana by mala postaviť vlastného kandidáta na prezidenta. „Obraz, že na Slovensku v roku 2019 by mohol o tento post výrazným spôsobom zabojovať príslušník národnostnej menšiny, je nielen vábivý, ale je dôležitý. A to nielen z pohľadu národnostnej menšiny, ale z pohľadu celého Slovenska. Sme presvedčení o tom, že ten čas nastal a poďme sa o to s plnou vážnosťou pokúsiť,“ apeloval.

Na margo jesenných komunálnych volieb uviedol, že ešte stále sa na regionálnej úrovni stretávame s tým, že stranícka príslušnosť niektorých kandidátov je skôr na príťaž ako na úžitok. „Mnohí kandidáti sa zdráhajú prijať stranícku podporu. Mám pre vás jeden návrh: skúsme tých starostov, ktorí sú dnes vo funkcii a podarilo sa im aj vďaka našej účasti vo vláde pomôcť svojej obci, presvedčiť, aby hovorili nahlas o tom, že sa to podarilo aj vďaka tejto skutočnosti. Lebo je to jednoducho tak,“ dodal. /agentury/