iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

#AllForJan: Falošný rytiersky rád rozdáva v SR tituly...

Ocenil aj Kaliňáka. Falošný rád Maltézskych rytierov vydáva vlastné tituly a nepravé diplomatické pasy. Ocenenie od nich prijal exminister Robert Kaliňák či policajný prezident Tibor Gašpar. V práci, ktorú už nestihol dokončiť zavraždený novinár Ján Kuciak, pokračuje medzinárodný investigatívny tím. Do projektu sa zapojili Aktuality.sk, denník Sme, Denník N, Nový Čas, Hospodárske noviny, denník Postoj, týždenník TREND, televízia Markíza, televízia Joj, Aliancia Fair-play, Český rozhlas, švajčiarsky Blick, poľský Onet a nemecký Die Welt. Na článku spolupracovali Aktuality.sk, TREND a televízia JOJ.

Rytierskym titulom sa svojho času vystatoval nepísaný „pán“ Zemplína a odsúdený lykožrútový podvodník Mikuláš Vareha. Tvrdil, že za maltézskeho rytiera ho pasovali v Maďarsku. Zapózoval vo farebnom rúchu, na krk si zavesil zlatú reťaz s insigniou rádu, v ruke kalich. Medzi skutočnými maltézskymi rytiermi vzbudil poriadny rozruch.

Oficiálny rád sa od Varehu verejne dištancoval. Predstavitelia cirkevnej organizácie Zvrchovaného Maltézskeho rádu so sídlom v Ríme vyhlásili, že podnikateľ sa zrejme stal obeťou falošného rádu s podobným názvom. Vareha si dnes odpykáva trest vo väzení. Zo zoznamu pseudorytierov ho vyškrtli, no pridali si tam mená ďalších Slovákov z vysokej politky či polície.

Ocenený minister Kaliňák

Slávnostné odovzdávania hasičskej techniky, často za prítomnosti hŕstky novinárov, boli neodmysliteľnou súčasťou programu bývalého ministra vnútra Roberta Kaliňáka (SMER-SD). V decembri minulého roka bola akcia v Gabčíkove o čosi slávnostnejšia. Na predstavovanie nového vozidla prišli zástupcovia Zvrchovaného rádu sv. Jána z Jeruzalema, Maltézski rytieri, Federácia nezávislých priorátov (KMFAP).

Ide o rovnaké zoskupenie, ku ktorému sa hlásil aj Vareha. Práve od pseudorádu získal Kaliňák ocenenie zlatej hviezdy a oficiálne sa zaradil medzi vyšších dôstojníkov (grand officer). „Nič to neznamená. To je názov ocenenia, nie som členom. Oni majú rôzne typy a názvy ocenení,” argumentoval exminister.

Odovzdávanie cien podľa neho súvisí s aktivitami dobrovoľných záchranárov a hasičov. Kaliňákovo meno však figuruje na oficiálnej stránke členov a držiteľov významnejších ocenení tohto údajného rádu. Vlani v decembri si cenu prevzal aj Béla Bugár (Most-Híd). Podobne aj šéf polície Tibor Gašpar, ktorému zlatú hviezdu bezpečnosti s diamantmi doručili na policajné prezídium. „Dostal som uvedené ocenenie. Nebol som si ho prevziať osobne, ale bolo mi doručené na sekretariát,” opisuje Gašpar. Pozadie rádu si nepreveroval.

Vyberaná spoločnosť

Nebola to náhoda, že sa ceremónia uskutočnila v Gabčíkove. Sídli tam Komplexná centrálna záchranná služba. Združenie vedie Ján Culka, ktorý sa k rytierom pridal v roku 2011. „Udelili nám čestné členstvo za naše záchranárske misie vo svete," priblížil Culka. Ako tvrdí, oslovil ho s tým veľmajster rádu George Popper. Členské príspevky podľa vlastných slov neplatí. Vlaňajšie ocenenie prijal a nič čudné na tom nevidí.

Šéf súkromných záchranárov bol v minulosti dvakrát právoplatne odsúdený za ekonomickú trestnú činnosť. Ako informoval v minulosti denník SME, Culka na aktivity jeho záchranárského združenia získal miliónové podpory od rezortu životného prostredia aj rezortu vnútra na čele s Kaliňákom.

V decembri minulého roka rád KMFAP ocenil aj Vendelína Horvátha z Prezídia dobrovoľných hasičov. Horváth tvrdí, že ich finančne nepodporoval. Medzi ľuďmi ocenenými týmto rádom je aj šéf slovenských hasičov Alexander Nejedlý, ktorého si Kaliňák váži natoľko, že mu na svadbu zaobstaral prelet vrtuľníka so spŕškou cukríkov.

Vstupné za členstvo

Skutočný rád založili v 11. storočí, uznáva ho OSN, EÚ aj slovenská diplomacia. Falošný rád nemá u nás žiadnu oficiálnu registráciu, i keď sa vydáva za odnož pravého Maltézskeho rádu. V skutočnosti ide o maďarskú líniu údajných rytierov so sídlom v USA. Nie je však preukázané, či naozaj nadväzujú na skutočný rytiersky rád.

Čudné praktiky Maltézskeho bratstva už dávnejšie zverejnil v blogu na SME Rastislav Gajdošík. Pre Aktuality.sk a TREND teraz opísal príhodu svojho známeho, ktorý chcel ako zabezpečený podnikateľ prispievať na charitu. Oslovil ho falošný rád KMFAP - od podnikateľa si za vstup vypýtali peniaze.

„Tam sa hovorí o administratívnom poplatku. Nemôžu hovoriť o predaji titulov ako napríklad rytier, slovenské zákony to neumožňujú. Známy si potom overoval, aká časť peňazí sa skutočne dostane aj do charít. Nakoniec dal od toho ruky preč," spomína Gajdošík. Poplatky sú vraj rôzne, závisí od podnikateľov. Podľa našich informácií siahajú aj do výšky päť tisíc eur za vstup.

Hrajú sa na diplomatov

Čo majú z členstva podnikatelia, politici či vysoko postavení funkcionári? Podľa blogera je to spoločenská prestíž, ale aj dôležité informácie či sponzorské dary. „Profitujú najmä tí na najvyšších pozíciách, ktoré majú popri riadení rádu založené rôzne firmy. Užitočné sú ale informácie, ktoré sa členovia dozvedajú od politikov. Dopredu vedia, kde sa napríklad bude stavať diaľnica a na súťaž sa môžu vopred pripraviť. Nie je to protizákonné, ale na morálne nízkej úrovni," vysvetľuje Rastislav Gajdošík.

Vo falošnom rytierskom ráde KMFAP figurujú aj viacerí maďarskí a rumunskí politici. Spoločným menovateľom je to, že majú blízko k sociálnodemokratickým stranám. Skutočných rádov nie je veľa, fungujú na stáročnej histórii a tradícii. Oficiálne sú tie cirkevné a panovnícke a väčšinou sa venujú charite. Majú diplomatické zastúpenie aj veľvyslancov.

Falošné rády sa na skutočné len hrajú, vznikajú zväčša pre peniaze, za členstvo si pýtajú peniaze. Aby pôsobili dôveryhodne, kopírujú dobročinné aktivity, tituly či diplomatické dokumenty. V praxi však neplatné.

Vymyslené tituly, falošné pasy

Na čele KMFAP stojí spomínaný veľmajster Sir György Popper pôvodom z Maďarska. Figuruje aj ako viceprezident údajnej vysokej školy so sídlom v USA Pro Deo State University (PDSU). Tá podľa portálu atlatszo.hu čelila podozreniam z vydávania falošných akademických titulov.

Ako ďalšie benefity pre členov KMFAP uvádza vlastné mince, poznávacie značky pre autá aj diplomatické pasy. Hoci maďarská diplomacia orgán rádu oficiálne neuznáva, vydávané dokumenty podľa tamojšieho súdu nie sú falošné ani fiktívne. Fantazijné organizácie sú známe pravému Maltézskemu rádu na Slovensku aj polícii v Rakúsku, Taliansku, Švajčiarsku, Česku aj u nás.

„Členovia takýchto organizácií boli prešetrovaní z dôvodu, že sa preukazovali falošnými diplomatickými pasmi. Toto viedlo v predchádzajúcich mesiacoch k viacerým zadržaniam a tresnoprávnym konaniam," potvrdil Dominik Brichta z veľvyslanectva Maltézskeho rádu SR. Zadržaní majitelia falošných dokumentov sa podľa Brichtu snažili vyhnúť trestom tak, že sa vydávali za ozajstných diplomatov.

Súkromní ochrankári pri rytieroch

Okrem rozdávaniu titulov má veľmajster Popper blízko k ochrankárom. Je členom Medzinárodnej asociácie bezpečnostných služieb (IBSSA). Podľa maďarského portálu do nej patria ľudia s vojenským či policajným pozadím, športovci a ďalší z prostredia bojového umenia. IBSSA má spolupracovať s tamojším rezortom vnútra aj šéfom protiteroristického centra. Prepojenie SBS a pseudorádu nie je ojedinelé ani na Slovensku. Medzi Cyperskými rytiermi (meča a ticha) totiž figuruje Sir Ladislav Házik.

„Je to vojenský rád, pasovali ma za rytiera, som v ňom od roku 2008," potvrdil Házik. Pasovaný rytier zároveň vlastní súkromnú ochranku Patrol & Guard, s.r.o. Vedie aj asociáciu adrenalínových športov Cyperskí rytieri. Za poplatok 50 eur ročne členovia asociácie cvičia v lese, strieľajú, chodia na tábory prežitia, aj na túry. Svoje aktivity opisujú ako „zamerané na branno športovú činnosť”.

Stránky o cvičení Cyperských rytierov sú oficiálne zrušené a existujú len kusé informácie o ich činnosti z webových archívov. Házik tvrdí, že stránky inovujú. Tvrdí, že rád spája ľudí, ktorí sa pohybujú v bezpečnostných zlžkách a vlastia bezpečnostné firmy. Podľa neho je rád pravý. Argumentuje tým, že maltézski rytieri majú mnoho vetiev a toto je jedna z nich.

Rezor vnútra rád neeviduje

Skutoční maltézski rytieri sú registrovaní na ministerstve zahraničných vecí. Na Slovensku majú svojho veľvyslanca. Od falošného rádu s podobným názvom sa opakovane dištancovali. KMFAP alebo jeho vetvu cyperských rytierov neeviduje ani rezort vnútra. V zozname občianskych združení má len Házikovu športovú asociáciu.

„Neviem prečo by som sa ja alebo moji spolubojovníci mali niekde registrovať, nikto nám to neukladá,“ povedal Házik. Za rád na Slovensku podľa neho zodpovedá knihovník, kontakt naňho napriek sľubom neposkytol. Veľmajster Popper napriek dohode na telefonáty nereagoval, na otázky do uzávierky neodpovedal, aktuality.sk

Prezident, pod ktorým sa trasie stolička. Gašparova cesta políciou

Policajný prezident Tibor Gašpar pochádza z Kežmarku, už roky má však nálepku Nitrana. Ľudí z Nitry je v polícii v posledných rokoch na vysokých postoch čoraz viac. Množstvo policajtov vníma rozdelenie polície pod vedením Tibora Gašpara na tých z Nitry, a tých ostatných. Ďalšou nálepkou, ktorej sa už asi policajný generál nezbaví, je spojenie s podnikateľom Miroslavom Bödörom. Aj ten je z mesta pod Zborom.

Gašpar a Bödör sú rodina. S vplyvným oligarchom blízkym strane Smer ho však nespájajú len tieto väzby. Odchádzajúci policajný šéf dlhé roky pôsobil v Nitre – najskôr ako učiteľ, potom ako policajt. V tomto meste má svoju základňu aj Bödörova bezpečnostná firma Bonul.

Zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak pred rokom zistil, že firma, ktorú pred niekoľkými rokmi založil šéf polície Gašpar, sídli v budove, ktorá patrí Norbertovi Bödörovi – synovi šéfa Bonulu.

Palko: Do niektorých káuz mohol ísť razantnejšie

Bödörovcom sa začalo dariť po nástupe druhej Ficovej vlády. Spoločnosť Bonul stráži ministerstvo hospodárstva, Slovenskú poštu, Sociálnu poisťovňu či Transpetrol.

Do prvej policajnej ligy sa Gašpar vyšvihol na konci ministrovania Vladimíra Palka (KDH) ako 42-ročný podplukovník. Na poste šéfa Úradu boja proti korupcii v roku 2005 nahradil dovtedajšieho riaditeľa Jozef Šáteka. Palko už dávnejšie povedal, že sa rozhodoval na základe odporúčania svojho policajného prezidenta Antona Kulicha.

„Bolo to už dosť dávno a do styku som s ním veľmi neprichádzal. Už vtedy som však mal pocit, že do niektorých káuz by mal ísť razantnejšie,“ povedal Palko pre Aktuality.sk. Gašpar od začiatku počúval výčitku, že jeho ľudia nechytajú veľké ryby.

Gorila a skartovanie

Jednou z prvých veľkých káuz, ktoré riešil úrad pod jeho vedením, bolo tunelovanie harvardských investičných fondov, ktoré založil Viktor Kožený. Polícia začala trestné stíhanie pre podozrenie z podvodu.

Dôvodom bolo trestné oznámenie, ktoré podal likvidátor fondov Zdeněk Častorál. Podľa neho skončila časť peňazí z vytunelovaných fondov (1,5 miliardy korún) aj v slovenských firmách. Slovenskú vetvu fondov viedol v 90. rokoch podnikateľ Juraj Široký. Po siedmich rokoch polícia vyšetrovanie zastavila. Rovnako uzavrela po čase aj kauzu emisie. Gašparov úrad disponoval aj časťou dokumentov z kauzy Gorila. „Úrad boja proti korupcii pod vedením plukovníka Gašpara 14. mája 2008 tieto utajované skutočnosti protiprávne skartoval,“ vyhlásil Daniel Lipšic ako minister vnútra v roku 2012.

Z telocvikára generál

Gašpar vyštudoval FTVŠ, jeho kritici ho preto s obľubou označujú ako telocvikára. Dotiahol to však až na policajného generála. V roku 2008 ho vymenoval prezident Ivan Gašparovič.

Policajným prezidentom sa stal v roku 2012, keď sa po predčasných voľbách k vláde vrátil Smer-SD a na ministerstvo vnútra Robert Kaliňák. Tak ako šéf Smeru a expremiér Robert Fico roky hovoril o Kaliňákovi ako o najlepšom ministrovi vnútra, bol pre ministra najlepším policajným prezidentom Gašpar. Jeho silnou stránkou je vystupovanie na verejnosti a takmer neotrasiteľný pokoj zoči-voči kamerám a novinárskym otázkam.

Tunelovanie VSS a Budamar

Prvou veľkou kauzou po nástupe Gašpara do funkcie policajného šéfa bolo tunelovanie VSS, kde sa medzi podozrivými spomínali ľudia z bezprostredného okolia Roberta Kaliňáka.

Prípad, na ktorý upozornil dnes už nebohý Vladimír Suchodolinský, skončil paradoxne stíhaním bývalého šéfa Vojenskej spravodajskej služby Romana Mikulca. Práve za jeho éry sa začalo podozrenie z tunelovania preverovať. Mikulec čelí obžalobe, že vo svojom aute prevážal tajné dokumenty na micro SD karte. Od začiatku tvrdí, že spomínanú kartu mu tam niekto podstrčil.

Najväčšej kritike však Gašpar čelí v posledných rokoch. Najprv sa v roku 2014 objavila kauza Budamar, kde polícia vyšetrovala podozrenia z daňových podvodov za desiatky miliónov eur. Pôvodným vyšetrovateľom prípad odňali na základe anonymu a poslali ich na detektor lži.

Robo, Strapatý a Bašternák

V roku 2016 prišla kauza podvodov s DPH na východe Slovenska, ktoré vyšetroval Pavol Milan. Tam sa spomínajú nielen niekdajší policajný viceprezident Michal Kopčik a smerák Stanislav Kubánek, ale aj „Robo“ a „Strapatý“.

Podľa hlavného aktéra kauzy Milana Chovanca malo ísť o Roberta Kaliňáka a Jána Počiatka. Vyšetrovateľ Milan pod nátlakom nadriadených z polície odišiel. Kauzu DPH podľa neho stopila prokuratúra.

Gašparov mediálny obraz definitívne rozbila kauza Bašternák. Tá ožila až v roku 2016, keď na podozrivé prevody bytov z roku 2012 upozornili týždenník Trend a Denník N. Pôvodne polícia vo veci nezačala ani trestné stíhanie. Trestné oznámenie daniarov po ôsmych mesiacoch zamietla. Podľa zverejnených informácií vyplatil štát Bašternákovej firme BL – 202 vratky DPH vo výške dva milióny eur.

Developera navrhli obžalovať

Dôvodom malo byť sedem bytov, ktoré vraj kúpil od firmy Rent and Wash za 12 miliónov eur. Išlo o byty v novostavbe Five Star Residence, ktorú stavala firma spojená s kontroverzným podnikateľom Mariánom Kočnerom. Jeho meno sa objavilo na mafiánskych zoznamoch.

Trhová hodnota spomínaných bytov bola pritom len 1,5 milióna eur. Celkove vyplatil štát Bašternákovým firmám na vratkách DPH asi 16 miliónov eur. Developer, v ktorého byte v komplexe Bonaparte býva šéf Smeru Robert Fico, sa môže čoskoro ocitnúť pred súdom. Špeciálna prokuratúra ho navrhla obžalovať. Nepomohla mu ani účinná ľútosť.

Odíde po vražde?

Tibor Gašpar môže skončiť po zemetrasení, ktoré vyvolala vražda reportéra Aktuality.sk Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej. Po jeho odchode volajú rodičia oboch zavraždených aj ľudia na protestoch. Kriticky sa vyjadrujú aj koaliční politici, vrátane ministra spravodlivosti Gábora Gála.

Gašpar sám na tlačovej konferencii uviedol, že v prípade vraždy dvoch mladých ľudí zrejme išlo o úkladnú vraždu kvôli Jánovej práci. Jeho ďalšie vyjadrenia v tomto prípade boli zmätočné. Či už ide o informáciu o dvoch ľuďoch z drogového prostredia, ktorí sa mali dohovárať o akcii vo Veľkej Mači v čase, kedy už boli Ján s Martinou dva dni mŕtvy.

Alebo neschopnosť logicky vysvetliť fakt, že na mieste činu sa pohyboval dnes už bývalý šéf Národnej protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer. Aktuality vlani písali aj o tom, že Krajmerova manželka Mária Krajmerová pôsobí vo firme, ktorú ovládajú vplyvní podnikatelia Zoroslav Kollár a Norbert Bödör, aktuality.sk

#AllForJan: Kryli narkobarónov, berú eurofondy a financujú šírenie islamu2fotky v galérii

Na Slovensku pôsobia ľudia s nebezpečnými konexiami.

V práci, ktorú už nestihol dokončiť zavraždený novinár Ján Kuciak, pokračuje medzinárodný investigatívny tím. Do projektu sa zapojili Aktuality.sk, denník Sme, Denník N, Nový Čas, Hospodárske noviny, denník Postoj, týždenník TREND, televízia Markíza, televízia Joj, Aliancia Fair-play, Český rozhlas, švajčiarsky Blick, poľský Onet a nemecký Die Welt. Tento text spracoval Postoj a TREND.

Čo sme zistili:

- Slovenská polícia už dhodobo eviduje pôsobenie albánskej drogovej mafie na našom území.

- Z týchto peňazí mali financovať napríklad Kosovskú oslobodzovaciu armádu.

- Pôsobí u nás Albánec Sami Muslija, ktorý je vedený ako druhý najvýznamnejší člen jednej z juhoslovanských kriminálnych skupín, ktorá vznikla v spolupráci s tajnou službou, respektíve s albánskymi štruktúrami v juhoslovanskej tajnej službe.

- Krátko pred pádom komunizmu spustila juhoslovanská tajná služba operáciu zameranú na odkrytie tejto ilegálnej štruktúry, no vyšetrovanie bolo neskôr zastavené.

- Muslijov slovenský trvalý pobyt je zapísany na byt v budove, ktorá patrí rodine levického podnikateľa, macedónskemu Albáncovi Husnurizovi Kukulimu, ktorého meno sa objavilo aj v podkladoch zavraždeného Jána Kuciaka.

- Pred niekoľkými týždňami TREND a Postoj informovali o spleti prevodov medzi firmami rodín Kukuli, Aličauši a Vadala.

- Kukuli je zapálený moslim.

- V Macedónsku finančne zabezpečuje svoju nadáciu Dituria, ktorá cez prominentného islamského teológa šíri presvedčenie o nadradenosti islamu a o tom, akým kultúrnym kreditom by pre Európu bol návrat Osmanskej ríše.

- Na Slovensku je známy aj z tzv. dotačného biznisu.

Júl 1999, Bratislava: Špeciálny oddiel, zložený z približne dvadsiatich policajtov, najprv obkľúčil východy z obchodu s talianskou obuvou Italo Shop a následne vtrhol dnu. Úlohou bolo zatknúť jednu z hláv európskej albánskej narkomafie.

Na výsledok operácie s názvom Priština čakali štáby v Taliansku, Nemecku, Maďarsku i v Česku, ktoré štyri roky spolupracovali na rozložení siete kosovského Albánca Nedžmedina Zeku. Slovenskí policajti ale neuspeli, na mieste zadržali len niekoľko pištolí, N. Zeku tam nenašli. Opäť unikol, tak, ako nedávno českej polícii. Podľa neskorších správ sa objavil v Taliansku, kde pôsobil ako šéf albánskej narkomafie.

Jeseň 2004, Česko: Polícia v rámci akcie Titánium zatkla Albánca Pjetera Nikollaja a zadržala vyše štvrť tony heroínu a finančné aktíva v hodnote 150 miliónov českých korún. P. Nikollaj bol súčasťou klanu Osmani – Kužnini. Drogová činnosť je len jeden z dôvodov, pre ktorý sa polícia zaujímala o N. Zeku, P. Nikollaja či Osmaniovcov. Prípad sprevádzala séria vrážd, podivných úmrtí a zmiznutí, napísal vtedy český magzín Týden.

Vlastenci

Ich biznis mal nielen ekonomickú, ale aj politickú stránku. Podľa informácií európskych tajných služieb bol albánsky narkobiznis, do ktorého sú zapojení Albánci z Albánska, Kosova, Chorvátska či Macedónska, hlavným zdrojom financovania separatistických vojenských oddielov ako bola známa Kosovská oslobodenecká armáda. Alebo aj u nás menej známa macedónska Národná osloboditeľská armáda.

Tá viedla vojnu s macedónskou armádou a dodnes sa hlási k sporadickým teroristickým útokom v krajine, kde tvoria Albánci necelú tretinu obyvateľstva, zvyšok sú Macedónci.

Podľa Úradu OSN pre boj s drogovou kriminalitou dokázali Albánci z viacerých krajín, opierajúci sa o silnú klanovú kultúru, ovládnuť takmer celý biznis s pašovaním drog do Západnej Európy. Jedna z ciest, takzvaná balkánska drogová cesta, vedie z Turecka a Balkánu práve cez Slovensko a Česko do Nemecka.

Marec, 2018, Bratislava: Do malej predajne s kebabmi, ktorá zdieľa jednu zo stien s Michalskou bránou, vchádza okolo polnoci mladá dvojica zahraničných turistov. Muž je odmeraný, dievča sa púšťa do rozhovoru s predavačom. Zakrátko jej lámanou angličtinou povie, že pochádza z Macedónska, z Tetova a že keby dostal trochu voľna, hneď by tam šiel. Ženu zrejme nenapadá žiadna asociácia s Macedónskom, a tak sa odmlčí a už len čaká na svoje jedlo.

Existuje človek, ktorý spája všetky tieto udalosti. Jeho meno je Sami Musliu, alebo aj Sami Muslija a dnes má 56 rokov. So Zekom či Nikollajom ho spája spoločné fungovanie vo firmách v Česku i na Slovensku, ktoré slúžili na legalizáciu ich pobytu. A jedna z jeho firiem prevádzkuje aj spomínanú predajňu s kebabmi v Bratislave.

Románový život

Sami Muslija je pre nacionalistickú časť albánskej komunity bývalej Juhoslávie niečo ako rocková hviezda. Keď sa niekde objaví, mladí ľudia sa s ním fotia na Facebooku a vzájomne si gratulujú k fotke s ním.

Sami Muslija žije dobrodružný život. Postoj a TREND majú k dispozícii záznamy juhoslovanskej tajnej služby z konca osemdesiatych rokov. V nich je mladý Sami Muslia vedený ako druhý najvýznamnejší člen jednej z juhoslovanských kriminálnych skupín, ktorá vznikla v spolupráci so samotnou tajnou službou, respektíve s albánskymi štruktúrami v juhoslovanskej tajnej službe.

Skupina pod ochranou tajnej služby rýchlo získala veľký majetok, pripisuje sa jej aj krádež a následný ilegálny vývoz stoviek kilogramov striebra z kosovského banského konglomerátu Trebča.

Časť získaných zdrojov potom používala na kupovanie vplyvných politikov a policajných funkcionárov. Podľa záznamov tajnej služby si skupina viedla takzvanú knihu dlžníkov, v ktorej figurovalo viacero vplyvných mien. Skupina mala tiež blízko k albánskym nacionalistickým hnutiam v Kosove či Macedónsku a iných oblastiach bývalej Juhoslávie.

Skupine sa pripisovala aj násilná trestná činnosť a nedovolené ozbrojovanie. Krátko pred pádom komunizmu spustila juhoslovanská tajná služba operáciu zameranú na odkrytie tejto ilegálnej štruktúry, no vyšetrovanie bolo neskôr zastavené.

V deväťdesiatych rokoch sa členovia skupiny rozišli po svojich aktivitách, chorvátske médiá ich spomínali v súvislosti s podporovaním niektorých politikov či v súvislosti s pašovaním omamných látok. V súvislosti s jeho minulosťou sme S. Musliju kontaktovali cez sociálnu sieť, na ktorej možno nájsť jeho fotky z cesty súkromným lietadlom. Neodpovedal ani po niekoľkých dňoch, hoci je zrejmé, že medzitým bol na svojom konte aktívny.

Albánska solidarita

Muslija a jeho rodina sa mohli na Slovensku oprieť aj o cezhraničnú albánsku solidaritu. Zabezpečili mu ju dvaja albánski podnikatelia, ktorí na Slovensku pôsobia už desaťročia a za ten čas sa z nich stali zaslúžilí biznismeni. Ide o levickú rodinu Kukuli a lučeneckú rodinu Aličauši. S Muslijom ich spája niekoľko vecí.

Muslijov slovenský trvalý pobyt je zapísany na byt v budove, ktorá patrí rodine levického podnikateľa, macedónskemu Albáncovi Husnurizovi Kukulimu. A rodine Kukuliovcov patria aj všetky byty v nej, okrem jedného – toho, kde býva S. Muslija. Rodina Kukuli ho previedla na Musliju na základe obchodnej zmluvy aj na základe daru.

Ide o lukratívnu budovu na rohu Obchodnej a Drevenej ulice v Bratislave. Jeho rodinní príslušníci zároveň majú v budove registrovaných viacero firiem. Samotná budova má v spojitosti s albánskymi podnikateľmi za sebou pohnutý osud. Budova pár rokov „putovala“ medzi firmami H. Kukuliho a Seata Aličaušiho. Pôvodne totiž patrila mestu, no prihlásila sa o ňu reštituentka, a tak budova pripadla jej.

No rodina reštituentky budovu získala vďaka arizácii, teda ukoristeniu budovy pôvodným židovským majiteľom a na tých sa právo reštituovať nevzťahovalo. Z tohto dôvodu Najvyšší súd reštitúciu zrušil, no majiteľka už medzitým budovu predala Kukulimu. Ten zasa firme Aličaušiho a ten naspäť inej firme Kukuliovcov.

Mesto sa na základe rozsudku mohlo domáhať navrátenia budovy alebo kompenzácie. No v roku 2011 navrhol magistrát mimosúdne urovnanie. Navrhovateľom bol riaditeľ magistrátu Viktor Stromček, dnes generálny manažér strany Smer-SD. Zastupiteľstvo návrh magistrátu schválilo asúhlasilo s tým, že sa už budovu nebude nikdy pokúšať získať, hoci o ňu podľa Najvyššieho súdu prišlo v neplatnej reštitúcii.

Kukuli, Aličauši a Vadalovci

Bratislavský realitný obchod je pre Kukuliho rodinu tak trochu výstrelok. Svoj biznis robí najmä v Leviciach, kam Husniriza Kukuli prišiel začiatkom deväťdesiatych rokov. V rámci malej privatizácie sa dostal k niekoľkým nehnuteľnostiam, napríklad k niekdajšiemu obchodnému domu Prior. Ten prerobil a dnes je z neho obchodný dom Dituria. Okrem toho vlastní viacero ďalších nehnuteľností a pôsobí v poľnohospodárstve, rovnako ako rodina Aličauši, ktorej členovia sa na Ferrari premávajú po Lučenci.

Skúsiť vyhodnotiť, z akých rozličných činností pochádza príjem rodinných firiem, nie je jednoduché.

Pred niekoľkými týždňami TREND a Postoj informovali o spleti prevodov medzi firmami rodín Kukuli, Aličauši a Vadala. Takmer pol miliónová čiastka prešla postupne viacerými firmami Vadalovcov, Aličaušiho a Kukuliho, aby bola napokon vyplatená v menších sumách s popisom „vrátenie“ pôžičky ľuďom okolo Husniriziho Kukuliho. V reťazci sa objavilo viacero firiem, všimnúť si však treba najmä jednu – Krempos.

Kráľovstvo Kukuli

Husnuriza Kukuli a jeho široká rodina postupne prišli na Slovensko z macedónskeho Gostivaru. Husnuriza si tu odskákal svoje, začínal ako predajca zmrzliny či organizovaním zájazdov na Balkán. A skúšal preraziť aj v iných mestách, napríklad v Komárne, odkiaľ ho však vyštvali iní miestni podnikavci.

V Leviciach sa mu zasa darí. Dnes jeho rodina vlastní hlavné nákupné centrum v strede mesta, aktívna je tiež v poľnohospodárstve. Veľké šťastie mal na svojich spolupracovníkov, najmä na svojich právnikov Jána Kuriačka a Roberta Ešeka. Ich meno otváralo v malom meste dvere. Ešekovci, s ktorými robí Kukuli najviac, boli prominentnou komunistickou rodinou. V spoločnom biznise v deväťdesiatych rokoch H. Kukuli dokázal zohnať kapitál a R. Ešek kontakty.

Kukuli je zapálený moslim. Dodržiava ramadán, pred časom sa v Leviciach pokúšal o otvorenie mešity, z čoho ale vzišlo. Na rodinných slávnostiach sa dodržuje poriadok, podľa ktorého jedia muži pri stole sami. Jeho presvedčenie nespomíname náhodou. V jeho prípade totiž neplatí, že náboženstvo je súkromnou záležitosťou. S bohatstvom, ktoré nadobudol na Slovensku, sa neváha podeliť so svojimi krajanmi. S tými správnymi.

V jeho rodnom Macedónsku je po separatistickej vojne Albáncov zo severu krajiny proti centrálnej vláde v roku 2001 stále napätá atmosféra. Podľa niektorých politológov je dnes krajina opäť na pokraji občianskej vojny, pretože albánsko-moslimská časť na severe krajiny opäť hovorí o potrebe povstania proti slovanskému a pravoslávnemu zvyšku.

Kukuli tam finančne zabezpečuje svoju nadáciu Dituria, ktorá cez prominentného islamského teológa šíri presvedčenie o nadradenosti islamu a o tom, akým kultúrnym kreditom by pre Európu bol návrat Osmanskej ríše.

V Leviciach ho každý pozná, no málokto má chuť o ňom hovoriť. H. Kukuli za dvadsať rokov zmenil toto mesto. Dnes je v ňom množstvo väčších či menších firiem, ktoré patria jeho príbuzným. Albánčinu začujete v centre mesta častejšie ako maďarčinu.

Samotný Husnuriza sa však verejného života veľmi nezúčastňuje. Nevidno ho na slávnostiach mesta, už vôbec nie na plesoch. Obyvatelia Levíc si veľmi nespomínajú, že by ho vídavali v skupine s inými ľuďmi, ako členmi svojej rozvetvenej rodiny. Až na dve výnimky.

Prvou je taliansky podnikateľ Ferdinando Rusciano, ktorý v jeho objektoch vlastní svoje prevádzky, Kukuli mu dokonca prenajal historický hotel Tatra v centre Nitry, ktorý pred časom kúpil a dnes nesie názov Grand Hotel Sole.

Druhým je Bernard Slobodník, levický rodák, dlhodobý okresný policajný dôstojník a daňový úradník, dnes riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície. Slobodníka spája dlhoročná blízka známosť nielen s rodinou Kukuli, ale aj so samotným Ruscianom. Práve túto trojicu stretávali Levičania na spoločnej káve. Až kým Slobodníka nepovýšili na šéfa a neodišiel do Bratislavy.

Biznis s dotáciami

Dobrou ilustráciou nejasnosti a spletitosti biznisu týchto albánskych rodín je práve biznis model Kremposu, ktorý pätnásť rokov spoluvlastnila rodina Kukuli a Aličauši. Tá vznikla po páde socializmu, keď jej majetok prevzal niekdajší manažment socialistického Štátneho majetku Kremnica. Firma združovala niekoľko poľnohospodárskych družstiev okolo Kremnice, napríklad v Kopernici či v Kunešove (toto družstvo si ako miesto svojho oficiálneho pobytu istú dobu uvádzal okrem iných Albáncov aj jeden člen rodiny Muslijovcov, ktorá na Slovensku a v Česku kryla nelegálny biznis narkobaróna Zeku).

Firma Krempos, niekdajší socialistický obor v chove hovädzieho dobytka, mala celkovo za posledných osem rokov tržby len okolo stotisíc eur ročne. No jej celkové výnosy boli desaťkrát vyššie, a to vďaka dotáciám od štátnej Pôdohospodárskej platobnej agentúry.

Nešlo pritom len o priame platby, ktoré sa vyplácajú automaticky. Krempos pod vedením Albáncov bol veľmi úspešný aj v získavaní projektových dotácii. Tie sú určené na zvýšenie konkurencieschopnosti firmy. Za uplynulých desať rokov dostala firma dotáciu takmer každý rok, sumárne približne vo výške tri milióny eur. Najväčšiu dotáciu, vyše 600-tisíc eur, dostala v roku 2013.

Podľa hospodárskych výsledkov sa však nedá povedať, že by sa milióny určené na rozvoj firmy odzrkadlili na jej biznise. Za posledné roky výrazne spustol aj areál poľnohospodárskych družstiev patriacich firme.

Štedrými poberateľmi priamych platieb i projektových peňazí boli aj ďalšie firmy Albáncov, najmä Agro Rátka, Agro Rátka - S.

Krempos si tiež za rok 2012 uvádza v registri účtovných závierok daňové pohľadávky presahujúce 800-tisíc eur. Do tejto kolónky sa takmer vždy zaraďujú vratky DPH. Polmiliónovú vratku si firma od štátu vypýtala ešte aj za rok 2014. V tomto roku vykázala záporné tržby a zároveň išlo o jej najhorší rok za posledné obdobie. Vratky za takmer 800-tisíc eur firma uvádza aj za posledné roky 2016 a 2017.

„Spoločnosť Krempos dostávala dotácie na činnosť v poľnohospodárstve, ktorej sa už nevenuje – v roku 2015 došlo k predaju časti podniku,“ reagoval na otázky o biznis modeli Seat Aličauši, ktorý je však dodnes konateľom spoločnosti.

Slováci spokojní

Zatiaľ, čo Krempos napriek štedrým dotáciám nenaštartoval žiadnu veľkú výrobu, iným projektom albánskych rodín sa darí veľmi dobre. Napríklad v Lučenci vyrástol veľky vodný svet s názvom Miraj. Zábavný vodný park sa hrdí luxusným hotelom, bazénmi so slanou vodou i exotickými palmami, ktoré by mali prežiť aj tuhšie slovenské zimy.

Slovenské orgány zatiaľ väčší problém v biznise albánskych rodín nenašli. Spokojná je aj Pôdohospodárska platobná agentúra, ktorá vyplatila milióny eur projektových dotácií na neexistujúci biznis. A spokojná je viac menej aj polícia, ktorá okrem podozrenia na jeden menší karuselový podvod s DPH závažnejšie nedostatky u albánskych podnikateľov nenašla.

Autorom článku to potvrdil riaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník. NAKA prípad podvodu postúpila na kraj, keďže išlo o menšiu škodu. Polícia redaktorom nepovedala, ako napokon celú vec uzavrela, aktuality.sk