iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Britský mesačník: Kažimír ministr financií Európy 2018

Rozhodnutie udeliť cenu ministrovi Kažimírovi je výsledkom hodnotenia redakčného tímu časopisu, ako aj prieskumu medzi európskymi bankármi a ekonómami. Britský mesačník The Banker patriaci do skupiny Financial Times vyhlásil Petra Kažimíra za „Ministra financií Európy za rok 2018“. Informoval o tom slovenský rezort financií. Magazín vyzdvihol a ocenil prácu ministra financií Petra Kažimíra. „Odkedy sa stal v roku 2012 ministrom financií nastalo výrazné oživenie slovenskej ekonomiky.

Ministrovi sa podarilo znížiť deficit krajiny zo 4,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) v roku 2012, až na plánovanú úroveň 0,83 % v tomto roku,“ uvádza rezort financií s tým, že Slovensko tak patrí medzi krajiny s najnižším deficitom verejných financií. „Som rád, že naše úspechy ocenili aj v zahraničí. Je to výsledok nášho snaženia, ale aj skutočnosti, že v rámci Európy sme pre ostatných rovnocenným partnerom, ktorý dokázal svoje postavenie. Samozrejme, je to aj záväzok do budúcnosti,“ uviedol Kažimír.

The Banker vyzdvihol rast ekonomiky Slovenska, ktorý v roku 2016 dosiahol 3,3 % HDP a na rovnakej úrovni by mal byť podľa očakávaní MMF aj v roku 2017. V tomto roku by mala ekonomika rásť 3,7-percentným tempom. „Verím, že našej ekonomike sa bude dariť aj v budúcnosti a to najmä vďaka investíciám v automobilovom priemysle a technologickým inováciám,“ doplnil Kažimír. Časopis The Banker vychádza od roku 1926 a svojich čitateľov má vo viac ako 180 krajinách sveta. Od roku 1996 ho vydáva The Financial Times Business. /sita/

V Smere sa obuli do Andreja Kisku pre vyznamenanie Fedorovi Gálovi

Poslancom Smeru sa nepáči, že Kiska nevyznamenal nikoho, kto sa zaslúžil o našu samostatnosť. Prezident tvrdí, že zaznamenáva tisícky pozitívnych ohlasov na sociálnych sieťach od verejnosti aj od osobností Slovenska. Smer pokračuje v ofenzíve proti Andrejovi Kiskovi aj v novom roku. Tentokrát pre výber ľudí, ktorým sa prezident rozhodol udeliť štátne vyznamenania.

Niektorým poslancom Smeru sa nepáči najmä Rad Ľudovíta Štúra I. triedy pre Fedora Gála, niekdajšieho šéfa Verejnosti proti násiliu (VPN). Prezidentská kancelária im sarkasticky odkazuje, že ich „nikto nenavrhol“. „Udeliť štátne vyznamenanie Fedorovi Gálovi na 25.výročie vzniku Slovenskej republiky, to je, ako keby mne udelili vyznamenanie na počesť 17.novembra 1989 - ten Kiska si fakt robí zo Slovenska dobrý deň,“ napísal na sociálnej sieti Ľuboš Blaha.

Nerozumie ani vyznamenaniu pre novinára a publicistu Martina M. Šimečku, ktorý tiež dostal Rad Ľudovíta Štúra I. triedy. „To je snáď ešte väčší škandál ako Kocáb a ten organizátor Pohody, čo dostali rad minulý rok... Nedať vyznamenanie nikomu, kto stál pri zrode SR a oceniť tých, čo Slovensko nenávidia, to je symbolika na úrovni Kotlebových šekov na 1488 eur,“ tvrdí Blaha. Pridal sa k nemu aj jeho kolega z parlamentu Ján Podmanický. Kiska podľa neho udalosť štátneho významu degradoval na svoju osobnú akciu.

Prezident: Mám tisícky pozitívnych ohlasov

„Mne neprekáža až tak, že vyznamenania dostávajú bojovníci proti samostatnému Slovensku (lebo aspoň takto si možno vytvoria k Slovensku pozitívny vzťah), ale nespomenúť si na nikoho z tých stoviek ľudí, čo obetovali životy za našu samostatnosť, je naozaj poľutovaniahodné,“ zverejnil na Facebooku. No a do tretice je nespokojný aj šéf poslaneckého klubu Smeru a podpredseda parlamentu Martin Glváč. Vyznamenanie pre Gála je podľa neho „minimálne na zamyslenie“. Najviac ho však trápi, že Gál pre Denník N povedal, že od iného prezidenta ako od Kisku by vyznamenanie neprevzal.

„Prečo mal tento človek namiesto pokory a skromného poďakovania potrebu hodnotiť našich prezidentov? Boli zvolení väčšinou a i on by sa mal s výsledkom demokratickej voľby stotožniť, tak ako aj my, hoc žije v Prahe.“ Kiska si za svojím výberom stojí. Tvrdí, že po vyznamenaniach každoročne zaznamenáva tisícky pozitívnych ohlasov na sociálnych sieťach od verejnosti aj od osobností Slovenska.

„A dôkazom správnosti jeho rozhodnutia je jeho dlhoročná najvyššia dôveryhodnosť medzi politikmi,“ reaguje hovorca hlavy štátu Roman Krpelan. „Prezident dostáva návrhy na vyznamenania od vlády, národnej rady a komisie, ktorá je na to zákonom určená. Ani jedno meno, ktoré spomínate nikto nenavrhol,“ odpovedal Krpelan na otázku, čo prezident hovorí na kritiku Glváča, Blahu či Podmanického.

Gál: Skutky nemajú národnosť

Samotný Fedor Gál reagoval na kritiku Smeru stručne. „Dobré alebo zlé skutky nemajú národnosť, etinicitu, štátnu príslušnosť, náboženstvo... Páni Glváč, Blaha, Podmanický a im podobní to buď nevedia, alebo nechápu. A keďže už sú dostatočne dospelí, nemá cenu im to už ani vysvetľovať,“ povedal Gál pre Aktuality.sk Minulý rok sa po ceremoniáli udeľovania štátnych vyznamenaní do prezidenta Kisku obul poslanec ĽSNS Stanislav Mizík, ale aj premiér Robert Fico.

Prvému menovanému prekážalo, že hlava štátu vyznamenala osobnosti „židovského pôvodu“. Ficovi sa zasa nepáčilo, že Kiska zabudol na ľudí, ktorí sa zaslúžili o predsedníctvo Slovenska v rade EÚ, aktuality.sk

V Nemecku útočili na policajtov a hasičov. Útok na demokraciu, hromží minister vnútra

Niekoľko útokov na policajtov a hasičov počas silvestrovských osláv vyvolalo na nemeckej politickej scéne kritiku aj volanie po prísnych trestoch pre ich páchateľov. Útoky, ku ktorým došlo napríklad v Berlíne či Lipsku, odsúdil na Twitteri minister spravodlivosti Heiko Maas. Saský minister vnútra Roland Woller označil útok na policajtoc, hasičov alebo zdravotníkov za útok na právny štát a demokraciu, informovala dnes agentúra DPA.

„Útoky na záchranné zložky sú – je jedno kedy, kde a od koho – absolútne neprijateľné,“ uviedol minister spravodlivosti Maas na Twitteri. „Kto zaútočí na záchranné zložky, napáda náš právny štát a demokraciu,“ povedal denníku Die Welt saský minister vnútra Woller.

Hrozba zbraňou

Podľa neho musia takí páchatelia počítať s najvyššími možnými trestami. Odborník sociálnej demokracie na otázky vnútra Burkhard Lischka označil útoky na verejných činiteľov za „nezodpovedné a odpudivé“. Len hasiči z Berlína sa stali počas silvestrovskej noci terčom ôsmich útokov a ich autá dokonca 57. Väčšinou na nich oslavujúci hádzali delobuchy a petardy, v jednom prípade ale ohrozovala skupina mužov posádku hasičského vozidla dokonca strelnou zbraňou.

Vodné delo v akcii

V Lipsku musela polícia použiť vodné delo proti skupine štyroch až piatich desiatok ľudí, ktorí na strážcov zákona hádzali delobuchy, fľaše a kamene. Niekoľko osôb bolo následne zadržaných. V spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko bolo počas silvestrovských osláv zranených celkom 25 policajtov. U žiadneho z nich ale neboli zranenia tak vážne, aby musel zostať v nemocnici. Policajtov zranili delobuchy, ktoré na nich ktosi hodil, hlási aj Stuttgart.

Spolkový minister spravodlivosti Maas aj jeho kolega z rezortu vnútra Thomas de Maizière dnes policajtom, hasičom aj záchranárom poďakovali za prácu na Silvestra a Nový rok. „Miesto, aby sami oslavovali, pracovali, aby mohli oslavovať iní,“ ocenil minister vnútra.

Dielo náhody

„Justícia sa musí postarať o to, aby aj posledný blázon pochopil, že (útoky na policajtov, hasičov a záchranárov) nie sú žiadna zábava, ale závažný násilný trestný čin,“ uviedol dnes v reakcii na silvestrovské udalosti predseda Nemeckých policajných odborov (DPolG) Rainer Wendt. Hádzanie delobuchov na policajtov označil dokonca za „pokusy o zabitie“. „Je len dielom náhody, že sa policajtom nič viac nestalo,“ dodal.

Ľudia oslavujúci príchod nového roka zaútočili na policajtov napríklad aj vo Francúzsku. Prezident Emmanuel Macron tento čin ostro odsúdil, na Twitteri hovoril o „zbabelom a zločinnom“ správaní. /agentury/

Útok utečenca v Nemecku vzkriesil debaty o testoch na určovanie veku migrantov

V Nemecku sa znovu diskutuje o tom, či je potrebné prichádzajúcich mladistvých migrantov podrobovať zdravotným testom, ktoré by pomohli určiť ich vek. Proti tomuto postupu, ktorý podporuje predovšetkým časť politikov konzervatívnej únie CDU / CSU, sa ale stavia mnoho lekárov, podľa ktorých by bol nielen príliš drahý, ale tiež protizákonný.

Nové kolo debaty sa rozvinuli po útoku pätnásťročného Afganca, ktorý minulý týždeň na západe spolkovej republiky dobodal rovnako starú nemeckú dievčinu, s ktorou predtým chodil. Otec obete následne vyjadril presvedčenie, že je Afganec o poznanie starší. Preskúmanie jeho veku, ktoré môže mať vplyv na prípadnú výšku trestu, teraz môže bez problémov nariadiť súd,vo väčšine utečencov je ale situácia zložitejšia.

Veľká neistota

Bavorský minister vnútra Joachim Herrmann (CSU) preto požaduje, aby bolo možné medicínsky preverovať vek u všetkých prichádzajúcich utečencov, u ktorých nie je zjavné, že sú deťmi. Jeho strana to chce presadzovať aj v nadchádzajúcich rokovaniach o novej vláde medzi CDU / CSU a sociálnymi demokratmi (SPD). Pre lekárske preskúmanie veku sa vyslovil aj podpredseda CDU Thomas Strobl, a proti nie je ani expert SPD na zdravotníctvo Karl Lauterbach.

Lekári ale dávajú najavo iný názor. „Vyšetrenia sú náročné, drahé a sprevádza ich veľká neistota,“ povedal denníku Süddeutsche Zeitung prezident spolkovej lekárskej komory Frank Ulrich Montgomery. Ani lekárske, ani psychologické testy podľa neho nemôžu presne určiť vek migrantov, a preto povinný test tohto typu odmieta.

V Berlíne a Hamburgu bežné Keby sa testy robili u každého utečenca, išlo by podľa Montgomeryho navyše o prílišný zásah do osobnej sféry. „Röntgen bez lekárskeho dôvodu je zásah do nedotknuteľnosti tela,“ je presvedčený. Práve röntgen zápästia je jednou z metód, ktorá sa na určenie veku najčastejšie používa. Podľa Montgomeryho ale súčasné pravidlá ochrany pred žiarením taký test umožňujú len v rámci trestného konania.

Testy, ktorých súčasťou je aj kontrola pohlavných orgánov, kritizujú aj združenie detských psychológov. Napriek tomu ich spolkove krajiny Berlín a Hamburg už niekoľko rokov robia. Časť žiadateľov o azyl posielajú na vyšetrenie do tamojších univerzitných kliník, pri ktorých sa utečencom röntgenujú ruky a hruď, meria výška, váha alebo pohlavné orgány. Jedno také vyšetrenie v Berlíne stojí 1500 eur. /agentura/

Zrušili inštitút, ktorý pomáhal založiť ekonóm Martin Filko

Inštitút vzdelávacej politiky poskytoval analýzy a prognózy. Mali pomôcť v nájdení spôsobu, ako lepšie vzdelávať Slovákov. Správu o konci Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) na ministerstve školstva priniesol Denník N. „Zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky je zlá správa pre Hodnotu za peniaze, profesionálnu štátnu správu aj školskú reformu,“ uviedol na sociálnej sieti riaditeľ Útvaru hodnoty na peniaze Štefan Kišš.

Systémové zmeny sa začínajú analýzou

Kišš tvrdí, že IVP pola prvá filiálka Inštitútu Finančnej politiky. Založil ju spoločne s dnes už zosnulým ekonómom Martinom Filkom. „Maťo sa na to nechal nahovoriť. Treba na to trochu odvahy, technické aj manažérske zručnosti, veľa úradníckej ‚otrelosti‘ a poznania, ‚ako to v štátnej správe chodí‘,“ priblížil okolnosti vzniku inštitútu.

Poslaním IVP bolo poskytovať analýzy, prognózy a podieľať sa na príprave vzdelávacej politiky. „Sme presvedčení, že najlepšie systémové zmeny sa začínajú analýzou založenou na hodnoverných dátach, ako aj na domácich a zahraničných skúsenostiach,“ bolo jedno z mott inštitútu.

Šéf inštitútu na ministerstve končí

Pod vedením Mateja Šiškoviča sa inštitút podieľal na riešení rôznych požiadaviek podľa aktuálnych potrieb rezortu. Jeho zamestnanci participovali aj na vytváraní dlhodobých plánov a stratégií. Šiškovič podľa Denníka N na ministerstve skončil. Ďalších analytikov, ktorí navrhovali tvrdé zmeny, presunuli pod odbor celoživotného vzdelávania, aktuality.sk