iSPIGL

internetové noviny ispigl.eu

Herec Kňažko: O konci federácie rozhodli Česi, nie Mečiar

Za rozdelením federácie a vznikom samostatného Slovenska nebol len Mečiar či HZDS, ale aj neochota Čechov reformovať spoločný štát. Tvrdí to vtedajší minister medzinárodných vzťahov Milan Kňažko. V diskusnej relácii NA ROVINU Milan Kňažko povedal, že politické rozhodnutie o ukončení rokovaní a zániku federácie urobila Klausova vláda, nie Mečiarova. HZDS podľa neho požadovalo zásadnú reformu federácie, čo bolo pre českú vládu neprijateľné.

Kňažko je však presvedčený, že za rozdelením česko-slovenského štátu boli hlavne celoeurópske trendy, ktoré viedli k zániku viacnárodných federácií. Pokiaľ ide o mečiarizmus, Kňažko pripomína, že to nebol on, kto ho navrhol do vlády, ale lídri VPN, ktorí dnes Kňažka kritizujú, aktuality.sk

Vitaj, Slovensko: ľudia v roku 1993 zarábali 150 eur a báli sa, ako to v Mečiarovom štáte prežijú

Rozdelenie Českej a Slovenskej federatívnej republiky prišlo v čase, keď ľudí trápili oveľa prozaickejšie veci ako slovenská štátnosť. Vyjsť od výplaty do výplaty bolo na sklonku roku 1992 oveľa ťažšie ako je to dnes. Technici Slovenských telekomunikácií ráno 12. januára 1993 naposledy skontrolovali nové telefónne automaty v hlavnom meste a Bratislavčania si už v ten deň mohli vyskúšať technologickú novinku – telefónnu kartu, ktorá sa dala použiť namiesto kovových mincí, vtedy ešte stále československých. Automatov bolo sto a rýchlo sa potom uchytili aj inde na Slovensku.

V dvanásty deň samostatného Slovenska sa však ľudia zaoberali dôležitejšími vecami, ako sú telefónne karty. V televízii sledovali, v rozhlase počuli a v novinách čítali, ako premiér Vladimír Mečiar rozpráva, že prežívame historický moment zavŕšenia tisícročného úsilia o vlastnú cestu a naplnenia slovenskej štátnosti.

Ľudia však vtedy na frázy o vznešenej téme štátnosti až tak veľmi nedali. Prieskumy z tohto obdobia zachytili, že skôr pochybovali, čo im nový štát prinesie. Už od 1. januára sa ukazovalo, že Slovensko s Mečiarom na čele je na „vládnime si sami“ nie veľmi pripravené a sľubovaná prosperita bez vplyvu cudzích elít je v nedohľadne.

Hranica

Pozrime sa najprv na štátnu hranicu, ktorá 1. januára vznikla medzi Slovenskom a Českom. Česi sa na túto situáciu pripravovali niekoľko mesiacov. V decembri na budúce hraničné priechody priviezli unimobunky ako provizórne stanoviská pre policajtov a colníkov a zaviedli k nim elektrinu.

Slovenské úrady reagovali, ako keby ich rozdelenie Československa prekvapilo. „Nemali sme ani búdky, chalani, čo slúžili na ceste, mali dve stoličky a pečiatkovali na nich papiere. Bolo to absolútne nepripravené, chaotické a vznikali tam aj najväčšie podvody,“ spomína dlhoročný colník a neskorší námestník šéfa colnej správy Peter Cvik.

V tom čase sa zaviedla daň z pridanej hodnoty (DPH) a s tovarom sa začalo rôzne vekslovať a uplatňovali sa napríklad aj odpočty, z čoho si organizovaný zločin veľmi rýchlo spravil výnosný biznis a štát sa tomu len prizeral. Trvalo mesiace až roky, kým sme na našej strane štátnej hranice začali fungovať aspoň štandardne.

„Nedostali sme žiadne špeciálne pokyny. Vypukol chaos. Česi na to pripravení boli, tu ako keby tomu nikto neveril,“ spomína na posledné týždne pred rozdelením Cvik. Na novú hranicu sme poslali neskúsených zamestnancov, nie však nastálo, bola to skôr taká predĺžená služobná cesta. „Nič nebolo pripravené, ani ubytovanie. Spávalo sa v rôznych hostincoch, kde mali voľné postele, často aj na českej strane hranice.“

Pravda v dobovom texte pod titulkom Byrokraciu na hraniciach oziaba v januári 1993 opisuje, ako slovenských colníkov na priechode Brodské – Lanžhot môže hriať „iba horúce srdce a láska k vlasti“, dennikN.sk

Kiska v novoročnom prejave: Na Slovensku chýba politická odvaha

Prezident Andrej Kiska vystúpil v pondelok 1. januára 2018 s novoročným príhovorom na RTVS. Prinášame vám prepis celého príhovoru. „Príjemné sviatočné popoludnie vám všetkým, milé spoluobčianky a milí spoluobčania. Je peknou tradíciou a pre mňa osobne veľkou cťou, že sa vám ako prezident môžem opäť prihovoriť v prvý deň nového roka. Popriať všetko najlepšie vám i celej našej krajine. Povedať zopár myšlienok, ktoré považujem za dôležité. Verím, že ich prijmete s porozumením.

Vám, ktorí trávite dnešný sviatočný deň so svojimi najbližšími. Vám, ktorí sa aj dnes v práci staráte o naše zdravie, našu bezpečnosť a sviatočnú pohodu. Všetkým vám úprimne želám k Novému roku veľa zdravia, lásky, porozumenia, osobnej pohody a vnútornej sily. Želám vám rok plný potešenia z každodenných drobných úspechov, aj radosti z prekonania veľkých životných výziev. Želám vám veľa dobrých rozhodnutí, ktoré naplnia vaše dni šťastím.

Príbeh Slovenskej republiky nebol dokonalý

Prvý deň nového roka je našim štátnym sviatkom. Pred 25 rokmi vznikla samostatná Slovenská republika. Demokratický štát, na ktorý môžeme byť právom hrdí — vďaka odvahe meniť veci, vďaka spoločnému úsiliu množstva ľudí, vďaka dobrým rozhodnutiam vo chvíľach, ktoré boli pre našu spoločnú budúcnosť rozhodujúce.

Z ľudsky vyčerpaného, ekonomicky zničeného, nevľúdneho skanzenu, ktorý sa spoza železnej opony vynoril na mape slobodného sveta, sme premenili Slovensko na otvorenú, modernú a životaschopnú krajinu. Na štát, ktorý dokázal využiť jedinečný potenciál európskej integrácie, aby sa stal pevnou súčasťou najviac bezpečnej, slobodnej, prosperujúcej a najlepšie spravovanej časti sveta.

Príbeh Slovenskej republiky za tých 25 rokov až do dnešného dňa nebol dokonalý. Nebol vôbec jednoduchý. Nebol nikdy priamočiary a vopred určený. Nie vždy a za každých okolností priniesol pekné okamihy a dobré správy. Bol to však silný príbeh. Som hrdý, že vám ako prezident Slovenskej republiky môžem dnes k tomuto sviatku gratulovať.

Súčasné Slovensko je svedectvom o generácii občanov demokratickej krajiny, ktorí krok za krokom dokázali riešiť spoločné problémy a čeliť spoločným výzvam. Slo-venská republika je vďaka tomuto úsiliu 1. januára 2018 pre väčšinu ľudí lepším miestom na život než bola 1. januára 1993. Vo svete plnom neistoty, násilia a ozbrojených konfliktov, náboženskej a rasovej nenávisti, autokratických režimov, ktoré pohŕdajú životmi vlastných občanov, to nie je samozrejmosť.

Nedosiahli sme to vďaka šťastnej zhode okolností. Tento úspešný príbeh sa nezrodil ani automaticky, Slovenská republika ho nemala zapísaný vo svojom rodnom liste. Presvedčili sme sa o tom hneď v prvých rokoch po vzniku novej republiky, keď politická špička zradila ideály demokratickej krajiny a právneho štátu, ktoré sa sama zaviazala ctiť a rozvíjať. Mimochodom, v roku 2018 to bude presne dvadsať rokov, odkedy sme v parlamentných voľbách mečiarizmus porazili.

Rok plný významných výročí

Keď hovorím o okrúhlych výročiach, tento rok prinesie niekoľko príležitostí, aby sme si pripomenuli najdôležitejšie dátumy v moderných slovenských dejinách. Historické udalosti, ktoré v dobrom, alebo v zlom významne ovplyvnili to, ako naša krajina vyzerá a ako sa nám v nej spolu žije. V roku 2018 so susedmi a priateľmi v Českej republike oslávime sté výročie vzniku nášho spoločného štátu. Priniesol Slovensku demokraciu, slobodu, rešpekt k občianskym právam, ale aj dovtedy nevídaný hospodársky, spoločenský, vzdelanostný a kultúrny rozvoj.

Pred 70 rokmi sa k moci dostal totalitný režim. Na štyri desaťročia ponížil vtedajšie Československo na satelit podriadený záujmom sovietskej moci. A hoci aj v tomto období Slovensko zaznamenalo určitý pokrok, cenou zaň bolo hrubé obmedzovanie slobody a ľudskej dôstojnosti. V auguste uplynie 50 rokov odkedy tanky armád Varšavskej zmluvy zničili na ďalšie dve desaťročia túžbu ľudí po živote v spravodlivejšej a slobodnejšej spoločnosti. Pred 30 rokmi sa proti komunistickému režimu postavili veriaci, aby na Sviečkovej manifestácii žiadali náboženské slobody a úplné dodržiavanie občianskych práv.

V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch bude dostatok príležitostí o týchto výz-namných udalostiach hovoriť. Budeme si ich pripomínať symbolicky, budeme sa pokúšať kriticky zhodnotiť, čo znamenajú pre našu súčasnosť. Aj ja osobne ako prezident republiky chcem prispieť k tomu, aby sme to robili ešte s hlbším záujmom a väčším dôrazom než inokedy.

Dovoľte mi však už dnes zdôrazniť, čo z našej modernej histórie považujem za zmysluplný odkaz pre dnešnú spoločnosť. Na čo môžeme byť naozaj hrdí. Čo môže byť, čo by malo byť zdrojom inšpirácie pri riešení našich súčasných problémov. O čo sa môžeme oprieť, ak nám záleží na tom, aby úspešný 25-ročný príbeh Slovenskej republiky pokračoval.

Ako rozvíjať úspech Slovenska aj naďalej?

Za našim úspechom nestojí vytváranie mýtov o národnej a kultúrnej výnimočnosti. Ani hľadanie strašiakov za hranicami, na ktorých môžeme hodiť zodpovednosť za vlastné neúspechy a zlyhania. Ani rozdeľovanie spoločnosti na dobrých a zlých, podľa toho ako to vyhovuje záujmom mocných. Ani ukazovanie prstom na menšiny, na ktoré vraj väčšina dopláca a ktoré vraj stoja v ceste k lepšiemu životu. Ani uprednostňovanie extrémnych riešení tam, kde chýba vôľa na poctivú prácu. Ani arogancia mocných, ktorá vedie k nezáujmu o spravovanie vecí verejných a ľahostajnosti k verejnému priestoru, v ktorom spolu žijeme.

Naopak. Všetko toto bolo príčinou tragédií v našich dejinách. A môže viesť k ďalším tragédiám. Ak dopustíme, aby sa nám vzájomná nevraživosť, nedostatok rešpektu k iným opäť vymkli spod kontroly. Alebo ak dovolíme, aby sme pre naše sklamanie a apatiu premrhali príležitosti na ďalší rozvoj svojho okolia, regiónu aj celej krajiny.

Základom silného príbehu Slovenskej republiky, zdrojom životaschopnosti nášho štátu je niečo úplne iné. Niečo pekné a hodnotné. Zlepšovať život v našej krajine sme dokázali vtedy, keď sme sústredili pozornosť na úsilie o spravodlivý, bezpečný, slobodný a sociálny štát. Keď sme posilňovali dôveru a súdržnosť medzi ľuďmi snahou rozvíjať zmysel pre férovosť a rovnosť pred zákonom. Keď sme robili kroky, ktoré pomáhajú zvyšovať dôstojnosť a kvalitu života ľudí na Slovensku.

Keď sme nezabúdali na tých, ktorí si nedokážu pomôcť sami. Keď sme aj v ťažkých a krízových situáciách dokázali vecne diskutovať a hľadať riešenia. Keď sme sa odvážne vzopreli nespravodlivosti a arogancii moci. Toto sú tie ozajstné úspechy, na ktoré môžeme byť hrdí. Ako spoločnosti, ako štátu nám to najviac pristane nie vtedy, keď bojujeme proti tomu, čo nenávidíme a čoho sa bojíme. Ale keď chránime a rozvíjame to, čo je nám vzácne.

Porážka extrémistov v roku 2017

Milé spoluobčianky, milí spoluobčania.

Ak by som mal hodnotiť uplynulý rok optikou významných udalostí, ktorých okrúhle výročia si pripomenieme, myslím si, že v najdôležitejšej skúške roka 2017 sme ako slobodná spoločnosť obstáli. V novembri pri výbere županov a poslancov zastupiteľstiev samosprávnych krajov sme takmer na hlavu porazili extrémistov tou najsilnejšou zbraňou akú máme — demokratickými voľbami.

Považujem za dôležité to pripomenúť, pretože som presvedčený, že výsledky týchto volieb významne ovplyvnili náladu v našej krajine. Veď si predstavme, čo by nás dnes trápilo, o čom by sme hovorili, keby extrémisti v župných voľbách uspeli. Keby sa ešte sebavedomejšie rozťahovali po našej krajine, keby nás ešte viac zamestnávali nenávistnými rečami, agresívnymi prejavmi a neprijateľnými politickými postojmi.

Nie, v novembri sme zlo neporazili definitívne. Ale podarilo sa nám odvrátiť veľké nebezpečenstvo. Ako voliči sme sa opäť raz dokázali v dôležitej chvíli rozhodnúť dobre — že Slovenská republika je a chce zostať sebavedomou, modernou, demokratickou krajinou.

Vlani v novoročnom príhovore som zdôraznil že rok 2017 bude pre Slovensko rokom pravdy. V ktorom sa ukáže, či sme schopní premeniť slušný hospodársky rast na lepšie verejné služby. Či dokážeme spustiť ambiciózny plán reformy vzdelávania pre naše deti. Či zanedbané zdravotníctvo dostane impulz k vyššej kvalite a dostupnosti pre pacientov v každom regióne. Či naštartujeme zmeny, vďaka ktorým sa najmä rómske deti postupne dostanú z pasce chudoby a nevzdelanosti, v ktorej uviazli ich rodičia. Či vrátime perspektívu a energiu regiónom, ktorých obyvatelia sa oprávnene môžu cítiť zabudnutí. Či začneme počúvať protestujúcich ľudí a budeme skutočne bojovať s korupciou.

Chýba politická odvaha a výsledky

Aj na začiatku roka 2018 platí, že nikdy v našej 25-ročnej histórii sme nemali taký široký priestor a toľko prostriedkov, aby sme významne pohli s riešením našich naj-väčších a už chronických problémov. Počet ľudí bez práce je rekordne nízky, hospodárstvo krajiny slušne rastie. Ale zároveň platí, že väčšinou chýba politická odvaha, chýba úprimné úsilie a chýba aj to najdôležitejšie — výsledky. V tomto ohľade bol rok 2017 pre Slovensko skôr nepríjemným rokom pravdy.

Užitočnú, vecnú, rozumnú obsahovú politiku zväčša vytláčajú na okraj bezvýznamné a malicherné škriepky. Víťazstvá v týchto agresívnych politických súbojoch nevedú k ničomu zmysluplnému. Nevytvárajú príležitosti na potrebné zmeny. Nezlepšujú prítomnosť, v ktorej žijeme. Nezvyšujú šance na lepšiu budúcnosť. Iba krátkozrako, bezohľadne a arogantne prehlbujú nedôveru k štátu a k politikom, ktorí ho spravujú.

Naša spoločnosť v ostatných rokoch zhrubla

Naša spoločnosť v ostatných rokoch zhrubla. Naša verejná diskusia zhrubla. Náš verejný priestor je škaredší. Hranice toho, čo je prijateľné povedať nahlas, alebo publikovať na sociálnych sieťach, sú deravejšie. Musíme sa tomu postaviť. V tomto roku, teraz. Nemali by sme robiť nepriateľa z každého kto má iný názor, alebo kritický postoj k tomu, čo robíme. Nemôžeme dovoliť, aby sa naša spoločnosť v dôsledku bezvýznamných politických bojov a pochybných záujmov rozpadla na tábory, ktoré sa navzájom nenávidia.

Myslím si, že je v našich možnostiach eróziu slušnosti a ohľaduplnosti vo verejnom priestore zastaviť. Každý z nás môže prispieť k lepšiemu Slovensku — v škole, v nemocnici, v práci, v kostole, na úrade, na ulici. Sme dostatočne silní, aby sme zabránili oslabovaniu súdržnosti našej spoločnosti, úcty a rešpektu jedného človeka k druhému. Keď budeme chcieť, dokážeme prestať odmeňovať priazňou tých, ktorí sa agresivitou snažia prekryť chýbajúci obsah, elán a odhodlanie hľadať skutočné riešenia na ťažké výzvy.

Vieme byť citliví a vnímaví k potrebám iných. Príklady takejto ohľaduplnosti vidím každý deň a v každom kúte Slovenska. Verím tomu, pretože som prezidentom Slovenskej republiky, ktorej sa darí vtedy, keď rozvíja to, čo je nám najviac vzácne. Slobodnú a férovú spoločnosť. Silnú, sebavedomú a modernú krajinu, ktorá má potenciál meniť život každého jedného človeka k lepšiemu. Želám vám a vašim rodinám zdravie a lásku, aktuality.sk

Čo sa stane v roku 2018 (predpovede Denníka N)

Bude Kiska kandidovať za prezidenta? A ako rýchlo bude padať Smer? Zvolia si Česi Zemana? A vráti sa Sagan do zeleného dresu? Tu sú tipy Denníka N.

SLOVENSKO:

1. Kiska už nebude kandidovať

Prezident Andrej Kiska oznámi, že druhýkrát už nebude kandidovať za prezidenta, odôvodní to tým, že chce viac času venovať rodine. Povie to už pred letom 2018, aby dal kandidátom viac času na kampaň. Nikoho z kandidátov priamo nepodporí. Smer pôjde do volieb napokon s ministrom zahraničných vecí Miroslavom Lajčákom. Opozícia sa po dlhších sporoch zhodne a jej kandidátkou bude Veronika Remišová.

2. Danko vyvolá ďalšie krízy

Koalícia Smeru, SNS a Mosta-Híd nebude vládou stability a Andrej Danko opäť vyvolá krízu vždy vtedy, keď sa dostane pod tlak. Veľkorysosť Roberta Fica voči týmto výlevom bude oproti roku 2017 menšia. Spory budú silnieť najmä na ministerstve obrany, kde však Smer kšefty SNS napokon nezastaví. Fico do nového roka vyrazí s konfrontačnou politikou voči opozícii a Kiskovi na jednej strane a chválou politiky ministra Richtera na druhej. Po niekoľkých mesiacoch sa presvedčí, že to už na voličov nezaberá, ministrov však meniť nebude. Smer napriek narastajúcemu nepokoju v strane ešte nik neopustí. Béla Bugár občas pohrozí koaličným partnerom položením vlády, parlamentné voľby sa blížia a jeho strana bude čoraz viac Hídom ako Mostom.

3. Aj v mestách a obciach sa Smer prepadne

V komunálnych voľbách na konci roka sa čiastočne zopakuje prepad Smeru zo župných volieb. Niektoré veľké mestá si najsilnejšia strana udrží, no v celkovom vyjadrení utrpí veľké straty. Opozícia nedokáže naplno zopakovať veľké spojenectvo zo župných volieb, budú rásť spory OĽaNO a najmä SaS s KDH a všetci traja sa budú ostrejšie vymedzovať voči novým stranám, dennikN.sk